Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/118/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : J. P., bývajúci P.,

zastúpený JUDr. A. B., advokátom v B., proti žalovanému : R., a.s., P., zastúpený

JUDr. D. D., advokátom v P.,o zaplatenie 5 482 000,- Sk istiny s prísl., vedenej

na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. januára 2008 sp. zn. ,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. januára 2008 sp. zn.

v jeho potvrdzujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec Krajskému súdu

v Trenčíne na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica v poradí druhým rozsudkom z 19. marca 2007 č.k.

-269 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia

5 482 000,- Sk titulom náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku. Prihliadol na námietku

premlčania vznesenú žalovaným, pričom začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovil na deň

16.9.1998, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca zrušil svoje živnostenské oprávnenie

právoplatne 24.7.1998 a teda naďalej nemohol podnikať a 15.9.1998 zrušil zmluvný

vzťah s B., a.s., S.. Keďže žaloba bola podaná 8.11.2000, táto bola podaná podľa názoru

prvostupňového súdu po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 29. januára 2008 č.k.

-294 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh o zaplatenie

náhrady ušlého zistku vo výške 5 108 400,- Sk potvrdil. Samostatným výrokom pripustil

dovolanie na otázku, či pri náhrade škody, ktorá predstavuje ušlý zisk, vyplývajúci

z nájomného vzťahu medzi podnikateľmi sa posudzuje premlčacia lehota podľa Občianskeho

zákonníka alebo . Ohľadne nároku na náhradu ušlého zisku sa

stotožnil s názorom prvostupňového súdu pri posudzovaní otázky začatia plynutia dvojročnej

premlčacej lehoty podľa . Poukázal na skutočnosť, že

žalobca si nebytové priestory prenajal za účelom prevádzky skladu a predaja stavebného

materiálu. Po odstúpení žalovaného od nájomnej zmluvy zrušil svoje živnostenské oprávnenie

a zmluvný vzťah s obchodným partnerom B., a.s., S. ukončil 15.9.1998. Premlčacia lehota

z titulu náhrady škody mu začala plynúť dňa 16.9.1998 a vzhľadom k tomu, že návrh bola

podaný na súd 8.11.2000 bol podaný po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty posudzovanej

podľa . Právne uzavrel, že súd prvého stupňa postupoval

správne, keď otázku premlčania riešil podľa ustanovení a použil

dvojročnú premlčaciu lehotu. Premlčaniu podľa podliehajú len práva

z obchodných záväzkových vzťahov ako sú vymedzené v § 261

a v . V danom prípade je nepochybné, že vzťahy z nájmu

nebytových priestorov v zmysle sú vzťahy občianskoprávne a naviac

žalobca nebol právnickou osobou. Uplatnený nárok z tohto aspektu je potrebné posudzovať

podľa občianskeho práva a nie obchodného práva.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal dovolanie

žalobca. Jeho prípustnosť odôvodnil ustanovením a dôvodnosť

ustanovením , pretože rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Namietal, že v predmetnej veci ide nepochybne o vzťah medzi dvomi

právnickými osobami – podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, preto v danom prípade

pre plynutie premlčacej lehoty je potrebné aplikovať ustanovenie aj

keď ide o skutkovú podstatu upravenú ustanoveniami . Pokiaľ ide

o vzťah obchodno-právny vzťahuje sa naňho ustanovenie

o štvorročnej premlčacej lehote a to z dôvodu interpretačného pravidla vymedzeného v § 1

. Zastáva názor, že právna úprava bezdôvodného obohatenia

a nájomnej zmluvy obsiahnutá v sa bude aplikovať aj na obchodno-

právne vzťahy, lebo tieto nemožno riešiť podľa obchodného zákona. Premlčanie práva na

bezdôvodné obohatenie a náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku neplatného odstúpenia od

nájomnej zmluvy sa však bude spravovať , pretože tento inštitút

premlčania upravuje komplexne pre všetky vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi. Pokiaľ

teda súd posúdil začiatok plynutia premlčacej lehoty odo dňa zrušenia jeho živnostenského

oprávnenia, t.j. zo dňa 24.7.1998 štvorročná premlčacia lehota uplynula 24.7.2002. Žaloba

bola podaná 8.11.2000, t.j. v lehote. Vzhľadom na to, že nájomná zmluva bola uzavretá na

dobu až do 31.12.2000, kedykoľvek počas tohto obdobia si mohol živnostenské oprávnenie

obnoviť, ak by mu žalovaný umožnil riadne užívanie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

nájomnej zmluvy. Premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody je preto potrebné

počítať až od doby ukončenia nájmu, kedy zistil výšku škody v celom rozsahu. Lehota teda

začala plynúť 1.1.2001. Navrhol dovolaciemu súdu, aby podľa

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vyslovil právny názor, že premlčanie nároku na

náhradu škody v obchodno-právnych vzťahoch je potrebné posudzovať podľa ustanovení

.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti považuje dovolací súd za potrebné upozorniť, že

vyslovením prípustnosti dovolania ( ) vymedzuje odvolací súd zároveň aj

právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril

priestor. Dovolanie v takomto prípade môže byť odôvodňované výlučne len nesprávnym

právnym názorom, zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke,

ktorá viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody

dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia.

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenia pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať, a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, že za otázku zásadného právneho významu

považoval posúdenie či pri náhrade škody, ktorá predstavuje ušlý zisk, vyplývajúci

z nájomného vzťahu medzi podnikateľmi sa posudzuje premlčacia lehota podľa Občianskeho

zákonníka alebo . Tomu zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ

v tvrdení, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Keďže dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu proti ktorému bola prípustnosť dovolania založená výrokom odvolacieho súdu, len

z dôvodu uvedeného v ustanovení , preskúmal dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu len z hľadísk tohto uplatneného dovolacieho dôvodu. Námietkami

dovolateľa, ktoré sa netýkali pripustenej dovolacej otázky sa dovolací súd nemohol

s poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania zaoberať.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Úprava nájmu a podnájmu nebytových priestorov je v

vykonaná v § 720, ktorý len stanovuje, že táto právna úprava je vymedzená v osobitnom

zákone, a to v o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení

neskorších zákonov. Nájom, resp. nájomno-právny vzťah vzniká na základe uzavretej

nájomnej zmluvy, ktorej zmluvnými stranami sú prenajímateľ a nájomca. Nájomná zmluva,

ktorá má predpísanú písomnú formu, musí obsahovať predmet nájmu, účel nájmu, nájomné

(špecifikované čo do výšky, splatnosti a spôsobu platby) a dobu nájmu (doba určitá alebo

neurčitá); ak zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov nemá niektorú z uvedených

náležitostí, je neplatná (absolútne).

Predmetom nájmu sú nebytové priestory, ktoré sú v

Zb. charakterizované ako miestnosti alebo súbory miestnosti, ktoré sú podľa rozhodnutia

stavebného úradu určené na iný účel než na bývanie. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase

uzavretia nájomnej zmluvy, medzi jej stranami (prenajímateľom – právnym predchodcom

žalovaného a nájomcom – žalobcom) nebolo a ani v súčasnosti niet pochýb o tom, čo bolo jej

predmetom. Právny predchodca žalovaného ako vlastník a prenajímateľ odovzdal žalobcovi

ako nájomcovi podľa „zmluvy o nájme nebytových priestorov“ z 25.5.1995, „skladovacie

priestory“ (spevnená plocha spolu s prístreškom) pri starom letisku vo V. o celkovej výmere

2

X. m, za účelom prevádzkovania skladu, za ročné nájomné 120 000,- Sk splatné

á 10 000,- Sk mesačne v splátkach po jeho fakturácii, a to na dobu určitú od 1.6.1995 do

31.12.2000; takto vymedzený nájomno-právny vzťah bol jeho účastníkmi rešpektovaný do

1.3.1998. Keďže právny predchodca žalovaného nájomno-právny vzťah skončil takým

„výkonom práva“, ktorému ale občianske právo nedovoľovalo a teda ho ani neoprávňovalo

vykonať fakticky zásah do tohto právneho vzťahu tzv. nedovolenou svojpomocou k 1.3.1998;

išlo o zjavné vybočenie (exces) z dovolenej svojpomoci, za ktorý ten, kto sa ho dopustil

zodpovedá v zmysle ustanovenia a nasl. .

Odvolací súd správne uviedol, že právny vzťah účastníkov založený zmluvou o nájme

nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú od 1.6.1995 do 31.12.2000

sa riadi režimom , keďže predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená

platne.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí

za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody

premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo

k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Počiatok plynutia

objektívnej premlčacej lehoty ( ) je viazaný na udalosť,

z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosti z ktorej škoda vznikla však zahrňuje nielen protiprávny

úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale i vznik škody

samotnej. Z hľadiska ustanovenia nemožno totiž

udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, lebo by tak

objektívna premlčacia lehota mohla začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo,

prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty alebo by

nemusela vzniknúť vôbec.

V danej veci dospel odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu ohľadne

otázky začatia plynutia dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pri nároku na náhradu ušlého zisku, že premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť

16.9.1998, keď po odstúpení žalovaného od nájomnej zmluvy zrušil svoje živnostenské

oprávnenie a zmluvný vzťah s obchodným partnerom B., a.s., S., ukončil 15.9.1998.

Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný na súd 8.11.2000, bol podaný

po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty posudzovanej podľa § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. S týmto záverom nemožno súhlasiť. Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa

v rozpore so závermi uvedenými vyššie považovali za počiatok plynutia premlčacej lehoty

pri nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku za obdobie od 1. apríla 1998 do

31. decembra 2000 udalosť, od ktorej sa začal odvíjať tento tvrdený právny stav (zrušenie

živnostenského oprávnenia ako aj zmluvného vzťahu s obchodným partnerom B., a.s., S.) bez

toho, aby vzali do úvahy skutočnosť pre posúdenie námietky premlčania rozhodujúcu, že

tvrdená škoda – ušlý zisk – začala žalobcovi vznikať až v období, za ktoré tento ušlý zisk

požaduje. Nesprávne tak stotožnili udalosť z ktorej škoda vznikla (neplatnosť odstúpenia od

nájomnej zmluvy z 25.5.1995) len s udalosťou (zrušenie živnostenského oprávnenia a

zmluvného vzťahu s obchodným partnerom B., a.s., S.), pričom nedospeli k žiadnemu záveru,

kedy začala plynúť objektívna premlčacia lehota. Je teda zrejmé, že otázka premlčania nároku

na náhradu ušlého zisku je v rozsudku odvolacieho súdu (i súdu prvého stupňa) riešená

v rozpore s hmotným právom i ustálenou judikatúrou.

Zo všetkých týchto dôvodov je zrejmé, že rozsudok odvolacieho súdu nie je z hľadiska

uplatneného dovolacieho dôvodu ( ) správny; Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 243b ods. 2

zrušil v jeho potvrdzujúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie

( ).

Právny názor vyslovený v tomto uznesení je preň záväzný. V novom rozhodnutí o veci

samej rozhodne súd znova o náhrade trov konania, vrátane trov dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: