Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/79/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: K. R., R.. XX.XX.XXXX, T. D. O. XD, T., zast. Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., IČO: 36 867 683, so sídlom Ďatelinová 10, Bratislava, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta 14, Bratislava, zast. soukeník- štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátskou kanceláriou so sídlom Strážnická 5, Bratislava, o zaplatenie 9.134,99 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.02.2025, č. k. -1856, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 9.134,99 eur (výrok I.), žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a I. T. B. C. D., X.Č.: XX XXX XXX, C. X, D., I. F., W. XX, D. priznal proti žalovanému nárok na znalečné v plnom rozsahu (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. , 4 SR, , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a vykonané dokazovanie odôvodnil tým, že všeobecná hodnota pozemkov, t. j. trhová cena vyvlastnených pozemkov žalobcu nebola vo vyvlastňovacom konaní určená správne. Úvodom súd prvej inštancie ozrejmil právnoteoretické aspekty primeranej náhrady za trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vo forme vyvlastnenia. Poukázal na to, že k primeranosti náhrady za vyvlastnenie sa opakovane vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že akýkoľvek zásah do práva na ochranu majetku „...musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami verejného záujmu a imperatívmi ochrany základných práv jednotlivca. Vyvlastnená osoba má obdržať náhradu, ktorá je v rozumnom pomere k trhovej hodnote majetku.“, „...v prípade vyvlastňovania pre potrebu výstavby ciest je v rozumnom pomere k hodnote majetku v zásade iba plná náhrada vo výške trhovej ceny“ (Vistins a Perepjolkins proti Lotyšsku č. 71243/01 zo dňa 25.10.2012). Vyvlastňovaná osoba má obdržať náhradu, ktorej výška je „...rozumná vzhľadom k hodnote majetku, ktorého bola zbavená aj keď legitímny verejný záujem (...) by hovoril o náhrade nižšej, než je plná trhová hodnota (ibidem)“ (Saint monastres proti Grécku zo dňa 09.12.1994). Označil aj ďalšie rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa primeranej náhrady za vyvlastnenie- napr. rozhodnutie č. 31423/96 - Papachelas proti Grécku a rozhodnutie č. 75252/01 - Evaldsson a ostatní proti Švédsku. Najvyšší súd Slovenskej republiky k problematike primeranej náhrady za vyvlastnenie uviedol: „skutočnosť, že trhová cena je určená

znaleckým posudkom vyvlastňovateľa, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Otázka primeranosti náhrady bola riešená aj ÚS SR (uznesenie ÚS SR č. -22 zo dňa 13.05.2004, nález Ústavného súdu SR ). Pre úplnosť dodal, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo výnimočných prípadoch pripúšťa poskytnutie aj nižšej náhrady, ako je náhrada v plnej výške trhovej ceny vyvlastneného majetku, avšak táto „má povahu výnimky z pravidla; case-law súdu ho akceptuje iba vo „výnimočných prípadoch“, „only in exceptional circumstances“ (The Holy Monasteries v. Greece, § 71). Existencia verejného záujmu na zásahu do práv vlastníka sama o sebe neopodstatňuje upustenie od kompenzácie v plnej výške („in full market value“) a jej nahradenie zníženou kompenzáciou. Ak by každý politický, ekonomický, sociálny, etc. záujem ospravedlňoval zníženie odškodného pod plnú trhovú hodnotu, narušila by sa zásada spravodlivej rovnováhy na škodu vyvlastneného vlastníka. Preto štát v konaní pred súdom zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že zníženie kompenzácie pod plnú výšku trhovej hodnoty je opodstatnené.“ (B. V. T. D. v. Slovensko č. 74258/01 zo dňa 27.11.2007). V prejednávanom prípade však súd takéto výnimočné okolnosti nielenže nezistil, ale tieto ani neboli zo strany žalovaného tvrdené. V intenciách uvedeného zhodnotil, že primeranou náhradou za vyvlastnenie je náhrada, ktorá sa poskytuje v celom rozsahu trhovej ceny veci, a teda v zásade vyváži ujmu, ktorá odňatím veci vznikla, tzn. že majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa za primeranú náhradu považuje zásadne cena, za ktorú možno pozemok kúpiť alebo predať na danom mieste a v čase uskutočnenia právneho úkonu alebo rozhodnutia o vyvlastnení. Cena za vyvlastnené nehnuteľnosti by tak mala odrážať trhovú cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a porovnateľnej kvalite, čo má svoj odraz aj v zákonnej úprave ( , ).

3. V prejednávanej veci sa žalobca domáha nároku na zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie jeho pozemkov ako bola určená a žalobcovi vyplatená vo vyvlastňovacom konaní na podklade posudku STU č. 35/2016. Medzi stranami bolo v konaní sporná cena vyvlastnených pozemkov žalobcu. Žalovaný poukazoval na znalecký posudok STU č. 35/2016, v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu bola vo výške 72,70 eur na m2, ktorá bola zároveň zaplatená žalobcovi ako spravodlivá a primeraná náhrada za vyvlastnenie. Žalobca poukazoval na znalecký posudok č. 19/2015 vypracovaný X.. X. Č., v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu bola vo výške 92,43 eur m2, a z ktorej vychádzal pri vyčíslení žalovaného nároku v rozdiele medzi sumou stanovenou týmto znaleckým posudkom a sumou vyplatenou žalobcovi titulom primeranej náhrady za vyvlastnenie jeho pozemkov vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č. 35/2016. Podľa znaleckého posudku STU č. 35/2016 východisková hodnota dotknutých pozemkov bola stanovená v zmysle vyhl. , Príloha č. 3, časť E.3.1., pozemky 1. skupiny, mimo zastavaného územia obce, určené právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby na výstavbu líniovej stavby s príslušenstvom, vo východiskovej hodnote vo výške 66,39 eur na m2. STU v uvedenom znaleckom posudku pri pozemkoch vedených na LV č. XXXX (parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX) určila koeficient všeobecnej situácie vo výške 1,30, koeficient intenzity využitia vo výške 0,90, koeficient dopravných vzťahov vo výške 0,80, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy vo výške 0,90, koeficient technickej infraštruktúry pozemku vo výške 1,00, koeficient povyšujúcich faktorov vo výške 1,30 s tým, že uviedla, že sa nevyskytuje koeficient redukujúcich faktorov, ktorý však určila vo výške 1,00. V bode 2.1.1.1 posudku uviedla, že na predmetné pozemky je prihliadané ako na pozemky celistvého územia, kde samostatné využívanie predmetných pozemkov bez úpravy spôsobu prístupu cez cudzie pozemky nie je možné. Predmet posúdenia sa nachádza rozptýlený v dotknutom území, priamy prístup z verejnej komunikácie nie je možný. Povyšujúcim faktorom je v danom prípade skutočnosť (územné rozhodnutie na umiestnenie stavby), ktorá predmetné pozemky určuje na vyššie ako je skutočné využitie. V čase vypracovania posudku neboli zistené riziká, spojené s určitým využívaním nehnuteľností. Ťarchy uvedené na listoch vlastníctva nemajú negatívny dopad na možnosti súčasného využívania alebo využívania určeného územným rozhodnutím. Takýmto spôsobom STU v posudku dospela k cene za vyvlastňované pozemky vo výške 72,70 eur/ m2. V posudku STU tiež uviedla, že pri hodnotení pozemkov určených pre líniovú stavbu je potrebné si uvedomiť, že zmena spôsobu ich využitia je už zohľadnená aj v použitej východiskovej hodnote pozemku a v prístupe k ich ohodnoteniu ako stavebných pozemkov, z čoho vyplýva, že hodnotu koeficientu povyšujúcich faktorov nie je možné voliť v hornej hranici intervalu.

Prvoinštančný súd k obom predloženým znaleckým posudkom (posudku STU č. 35/2016 a posudkom X.. Č. č. 19/2015) uviedol, že tieto nemali charakter súkromných znaleckých posudkov, resp. znaleckých posudkov ustanoveného znalca, ale jednalo sa o listinné dôkazy predložené stranami z vyvlastňovacieho konania. Vzhľadom k vzájomným námietkam sporových strán k predmetným listinným dôkazom, žalobca predložil do konania súkromný znalecký posudok č. 117/2017 vypracovaný X.. N. C., obsahujúci doložku podľa , ktorý má preto rovnakú hodnotu, ako by išlo o súdom ustanoveného znalca. V zmysle uvedeného znaleckého posudku bola jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu vo výške 100,18 eur na m2. Znalec pri pozemkoch vedených na LV č. XXXX (parc. č. XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX) určil koeficient všeobecnej situácie vo výške 1,15, koeficient intenzity využitia vo výške 0,90, koeficient dopravných vzťahov vo výške 0,90, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy vo výške 0,90, koeficient technickej infraštruktúry pozemku vo výške 1,00, koeficient povyšujúcich faktorov vo výške 1,80 s tým, že uviedol, že sa nevyskytuje koeficient redukujúcich faktorov, ktorý však určil vo výške 1,00. Uvedený znalecký posudok prvoinštančný súd vzal za základ svojho rozhodnutia, nakoľko nebol zo strany žalovaného kvalifikovane popretý. Uviedol, že predmetný dôkaz hodnotil ho voľne, ako ktorýkoľvek iný dôkaz ( ), pričom pri hodnotení znaleckého posudku nemohol hodnotiť odborné závery, ku ktorým dospel znalec z hľadiska ich správnosti, nakoľko je súd oprávnený posudzovať iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu a logické odôvodnenie jeho záverov. Zároveň posudzoval vzťah uvedeného posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom. Uviedol, že pre podporu správnosti záverov súkromného znaleckého posudku č. 117/2017 X.. N. C., aj v nadväznosti na námietky obsiahnuté v odbornom stanovisku č. 38/2019, predloženým žalovaným, znalec X.. C. postupoval pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, ku ktorému sa ohodnocovali vyvlastnené pozemky, t. j. ku dňu vyvlastnenia. Znalec použil v znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov koeficient povyšujúcich faktorov, (na ktorý bolo zo strany žalovaného najviac poukazované ako nadhodnotený a rovnako naň bolo poukazované aj v odbornom stanovisku č. 38/2019 ako nadhodnotený) v hodnote 1,80 z intervalu 1,01 - 3,0. Podľa názoru prvoinštančného súdu znalec nevybočil z medzí stanovených právnymi predpismi (vyhl. č. ) a zvolenú hodnotu nie je možné považovať ako za neprimerane vysokú, extrém, keďže je cca v strede intervalu. To isté tiež možno povedať aj o ostatných koeficientoch použitých znalcom pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov. Výber konkrétnej hodnoty zvoleného koeficientu je na odbornom zvážení znalca, a pokiaľ neprekročí určený interval stanovený pre konkrétny koeficient právnymi predpismi, nie je uvedené možné považovať za pochybenie znalca, ktoré by malo mať negatívny vplyv na správnosť záveru znaleckého posudku a diskvalifikovať ho z hľadiska jeho dôkaznej sily. Znalec X.. C. pristupoval ku každému ohodnocovanému pozemku individuálne so zohľadnením všetkých faktorov vstupujúcich do hodnoty pozemku. Znalecký posudok č. 177/2017 X.. C. obsahoval všetky formálne náležitosti vyžadované právnymi predpismi, jeho závery boli náležite odôvodnené a podložené obsahom, prihliadol ku všetkým skutočnostiam, ku ktorými sa mal vysporiadať. Znalecký posudok označil za jasný, úplný, zrozumiteľný a jeho závery sú podložené výsledkami vykonaného dokazovania a sú v súlade s ostatnými dôkazmi. Znalecký posudok spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti. Prvoinštančný súd preto z neho vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov žalobcu a v spojení s listinnými dôkazmi - kúpne zmluvy, cenová mapa, ho vzal za základ svojho rozhodnutia, nakoľko nebol kvalifikovane zo strany žalovaného spochybnený. Jeho závery boli pritom v súlade s ostatnými žalobcom predloženými dôkazmi - kúpne zmluvy na podporu jeho argumentácie, že náhrada za vyvlastnenie stanovená vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č. 35/2016 nebola primeraná, nakoľko nezodpovedala trhovej cene pozemkov. Išlo o kúpne zmluvy v spojení s kópiou katastrálnej mapy: kúpna zmluva č. U. XXXX/XXXX/XXXX za pozemky v N. (Slovenská republika v správe Slovenská správa ciest rozpočtová organizácia zriadená MDPaT SR za účelom líniovej výstavby, rovnako ako u žalobcu), kde kúpna cena bola za 103,57 eur na m2, kúpna zmluva č. XXXX/XXXX/XXXX za pozemky v kat. úz. P. (R.) Slovenská správa ciest na účel výstavby ciest cesty, kde kúpna cena bola 96,75 eur na m2, kúpna zmluva č. XX/XXXX/XXXX pre stavbu dopravné napojenie k T. I. N., kde kúpna cena bola 105,54 eur na m2. Jedná sa o kúpne ceny obdobných pozemkov s rovnakým účelom využitia, ktoré sú mimo najatraktívnejšieho územia I. W. a pritom kúpne ceny sú vyššie ako cena vyvlastnených pozemkov. Tiež podľa cenovej mapy predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu pozemky v lokalite I. S., X. N. A., F.Á. za vyššie ceny ako v prípade žalobcu. Ďalej sa jedná nehnuteľnosti v kat. úz. N. D., obec D. - N. D., kde žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v kat. úz. N. D. v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel, výstavba rovnakej líniovej stavby, za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 eur na m2. Žalovaný pritom uvedený rozdiel v cene, za ktorú pozemky

žalobcu v konečnom dôsledku boli vyvlastnené, nevedel dostatočne relevantne vysvetliť a obhájiť. Ďalej išlo o kúpne zmluvy na pozemky pod líniovú zástavbu od tretích osôb v obvode D. X. kat. úz. R. za sumu 186,42 eur na m2 (KZ č. 3021/KZ-SO 060-02/2015, za sumu 131,92 eur na m2, (KZ č. 3021/KZ 5973/2015), pričom tieto pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme elektroenergetických zariadení, ďalej za sumu 99,78 eur na m2 (KZ č. 3021/KZ 6259/2016), za sumu 98,85 eur na m2 (KZ č. 3021/KZ 5964/2015), za sumu 89,05 eur na m2 (KZ č. 3021/KZ5 964/2015). Uvedené pozemky sa navyše na rozdiel od pozemkov žalobcu nachádzali v ochrannom pásme energetických zariadení a ochrannej izolačnej zelene. Žalovaný poukazoval, že tieto pozemky sa nachádzajú v inom kat. území R., s inou charakteristikou, pričom jednotková cena pozemku 186,42 eur na m2 sa týkala pozemku, kde predmetom prevodu a ohodnocovania bol špecifický pozemok s prevádzkovou budovou, drevenou budovou, drobnými stavbami, vonkajšími úpravami a úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností určených na demolácie stavebných objektov SO 060-02 prevádzková budova a SO 060-03 zostava UNIMO. K tejto obrane prvoinštančný súd uviedol, že samotná skutočnosť, že uvedené pozemky sa nachádzali v inom kat. území ako vyvlastnené pozemky žalobcu nijako nediskvalifikuje možnosť použiť ich ako dôkaz o neprimerane nízkej hodnote vyvlastnených pozemkov žalobcu. Kat. územie R. a kat. územie N. D. sa nachádzajú v tesnej blízkosti, mestská časť D. W., do ktorej patria R. a mestská časť N. D., spolu bezprostredne susedia, obe kat. územia spadajú do okresu D. X. a tvoria územný obvod H. K. I. D.. Žalovaný nešpecifikoval a neuviedol nič, čo by vysvetľovalo a odôvodňovalo také výrazné rozdiely týchto pozemkov oproti vyvlastneným pozemkom žalobcu. Predmetné pozemky boli vykupované za účelom výstavby rovnakej líniovej stavby a navyše sa nachádzali v ochrannom pásme energetických zariadení a ochrannej a izolačnej zelene, čo má negatívny vplyv na ich hodnotu. Pokiaľ žalovaný poukazoval, na špecifickosť pozemku s jednotkovou cenou 186,42 eur na m2 spojeného s prevádzkovou budovou a drevenou budovou - zostava UNIMO, a teda úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností určených na demoláciu, tak táto okolnosť by mohla mať na hodnotu pozemku skôr negatívny vplyv, keď s pozemkom boli spojené zvýšené náklady na demoláciu. Všetky uvedené dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti majúc za to, že všeobecná hodnota pozemkov, t. j. pozemkov vyvlastnených žalobcovi nebola určená správne. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany na spochybnenie záverov znaleckého posudku - listiny X.. Č. a súkromného znaleckého posudku X.. C. predložil odborné vyjadrenie STU č. 38/2019, ktoré obsahovalo doložku podľa , a preto mal rovnakú povahu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súčasne navrhol ku znaleckého posudku STU č. 35/2016, z ktorého vychádzal okresný úrad rámci vyvlastňovacieho konania, ako aj ku Odborného vyjadreniu STU č. 38/2019, vyslúchnuť X.. O., ktorá je v oboch znaleckých posudkoch vedená ako riešiteľ s tým, že môže potvrdiť jeho správnosť a podať vysvetlenie. K odbornému posudku č. 38/2019 prvoinštančný súd uviedol, že vypracoval ho ten istý subjekt, aj tí istí znalci, ktorý podali znalecký posudok STU č. 35/2016. Podľa názoru súdu sa preto nejedná o objektívny nezaujatý názor na veci nezaujatého subjektu, na čo okrem iného poukázal aj žalobca. Úlohou uvedeného odborného posudku bolo naviac posúdenie správnosti metodického postupu znalcov pri vypracovaní znaleckých posudkov X.. Č. O. X.. C., a nie určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Neobjektívnosť odborného stanoviska vyplýva aj z konania žalovaného, ktorý dodal len kúpne zmluvy s najnižšími cenami, napriek tomu, že má vedomosť aj o ním uzatvorených kúpnych zmluvách, kde je výška kúpnej ceny 186 eur na m2, 102,20 eur na m2. Po vyhodnotení výpovede znalkyne v písomných odpovediach na otázky strán súd prvej inštancie uviedol, že táto sa venovala vysvetleniu personálneho prepojenia a pôsobeniu jednotlivých znalcov v STU, v ÚEOS-Komercia, a.s. pri vypracovaní znaleckých posudkov, pri niektorých odpovediach sama určovala, na ktorú otázku zodpovie, a na ktorú uvedie, že nemá potrebnú vedomosť, alebo nie je zbavená mlčanlivosti. Výpoveď uvedenej znalkyne neviedla jednoznačne k odstráneniu namietaných rozporov a zásadným spôsobom nespochybnila závery znaleckého posudku X.. C.. Jedná sa najmä o spochybnenú účasť X.. K. S. na vypracovávaní znaleckého posudku ako riešiteľa, hoci nebola znalcom, nesprávne údaje, z ktorých znalci vychádzali - nezastavané územie obce, nesprávna totožná fotodokumentácia použitá vo viacerých znaleckých posudkoch STU a nevzťahujúca sa na predmetné pozemky, rôzne použitie koeficientu povyšujúcich faktorov pri rovnakom druhu pozemkov, keď pri niektorých pozemkoch bola skutočnosť, že sú určené územným plánom obce na vyššie využitie (stavba diaľnice) dôvodom na jeho použitie vo vyššej výške, a pri niektorých pozemkoch určených na výstavbu diaľnice dôvod na jeho navýšenie neexistoval. Uvedené potom predstavovalo dôvod, prečo prvoinštančný súd na záveroch tohto znaleckého posudku č. 35/2016 svoje rozhodnutie nezaložil. Znalkyňa v tejto súvislosti v odpovediach na zásadné námietky žalobcu ku znaleckému posudku STU č. 35/2016 a X.. C. nevysvetlila, prečo STU pri oceňovaní pozemkov bezprostredne susediacich v kat. úz. N. D. parc. č. XXXX/XXX O. XXXX/XXX využila koeficient povyšujúcich faktorov z dôvodu existencie územného rozhodnutia a pri parc. č. XXXX/XX,

ktorá sa vyskytuje medzi nimi už koeficient nebol využitý z dôvodu, že sa nevyskytuje; ďalej, prečo nedošlo pri pozemkoch určených na líniovú stavbu D4, R7 v kat. úz. D. k rovnakému navýšeniu - využitiu vyšších hladín koeficientov ako pri pozemkoch určených na líniovú stavbu D4, R7 v okrese I. (kat. úz. X. N. A., kat. úz. F., kat. úz. N., kat. úz. I. S.); ďalej z akého dôvodu považuje za neodbornú a nadhodnotenú výšku predmetného koeficientu 1,80 zvolenú znalcom X.. C., v čom vidí nesprávnosť a neodbornosť odôvodnenia hodnoty tohto koeficientu. Pri rozhodovaní preto súd prvej inštancie vo veci ťažiskovo vychádzal zo znaleckého posudku X.. C. č. 177/2017. Odborné stanovisko predložené žalovaným v spojení s výsluchom znalkyne X.. O. a znaleckým posudkom č. 35/2016 kvalifikovane nespochybnili jeho závery a zistenia. Konštatoval, že žalovaný v priebehu konania právne relevantným spôsobom nevysvetlil rozdiely, ku ktorým došlo pri oceňovaní vyvlastňovaných nehnuteľností žalobcu, a ktoré boli vysvetlené iba tým, že vyplývajú z rozdielneho pohľadu znalcov na ohodnocované nehnuteľnosti, keď do výpočtu vstupuje veľká miera subjektivity znalcov, a tiež žiadnym spôsobom nevysvetlil dôvod, pre ktorý v mestách R., N., D. D., v ktorých sú ceny nehnuteľností neporovnateľne nižšie ako ceny za 1 m2 v D., kde s ako je všeobecne známe ceny nehnuteľností v I. W. najvyššie, bola všeobecná hodnota pozemkov určená skoro dvojnásobne vyššie. Riešitelia znaleckého posudku č. STU č. 35/2016 X.. Z., O. X.. S. vypracovali aj znalecký posudok STU č. 39/2016, kde predmetom ocenenia bola aj parc. č. XXXX/XX, ktorá je umiestnená priamo medzi parc. č. XXXX/XXX O. XXXX/XXX - ktoré sú predmetom ocenenia znaleckého posudku č. 35/2016 a pri parc. č. XXXX/XX nebol zo strany riešiteľov dôvod využitia povyšujúceho koeficienta z dôvodu, že sa nenachádza, čo sa prenesie do zníženia hodnoty pozemku. Pritom všetky parcely sú zasiahnuté výstavbou líniovej stavby. To znamená, že rovnakí riešitelia STU pri totožných pozemkoch v tom zmysle, že sa nachádzajú v rovnakom katastrálnom území, vzťahujú sa na ne rovnaké dôvody, pritom aplikujú v jednom prípade dôvody pre využitie povyšujúceho koeficienta vo výške 1,3 a v druhom prípade nie. Toto spôsobuje, že také znalecké posudky a vysvetlenie nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako objektívne a dôveryhodné. STU určila všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností pri vypracovaní znaleckého posudku č. 35/2016, ktorý bol podkladom pre určenie sumy za vyvlastnenie žalobcových nehnuteľností a v znaleckom posudku č. 39/2016 postupovala rozdielne, keď pri využití povyšujúceho faktora v niektorých prípadoch uviedli, že sa nevyskytuje (ZP č. 39/2016), avšak v iných znaleckých posudkoch výslovne uvádzajú, že samotným dôvodom pre využitie povyšujúceho faktora je skutočnosť existencie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby (ZP č. 41/2016, č. 20/2016, č. 37), kde v identických prípadoch dospeli k záveru, že pre použitie povyšujúceho faktora stačí územné rozhodnutie. Ide o to isté rozhodnutie, ktoré sa rovnako vzťahuje aj na tie pozemky, ktoré riešitelia uviedli, že skutočnosť pre použitie povyšujúceho faktora neexistuje.

4. Vyhodnotiac vykonané dôkazy súd prvej inštancie dospel k záveru, že všeobecná hodnota pozemkov, t. j. trhová cena vyvlastnených pozemkov žalobcu vo vyvlastňovacom konaní nebola určená správne. Pri rozhodovaní vychádzal zo všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov stanovenej v súkromnom znaleckom posudku č. 177/2017 X.. C., podľa ktorého jednotková cena vyvlastnených pozemkov bola vo výške 100,18 eur na m2. Žalobca pri výpočte žalovanej sumy vychádzal z jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemkov vo výške 92,43 eur na m2 podľa znaleckého posudku č. 19/2015 X.. Č., predloženého žalobcom vo vyvlastňovacom konaní, a žalovanú sumu určil ako rozdiel medzi sumou stanovenou v tomto znaleckom posudku a sumou vyplatenou žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku č. 35/2016. Súd viazaný žalobným návrhom vyhovel žalobe v celom rozsahu.

5. Uplatniac sudcovskú koncentráciu konania podľa dňa 03.07.2019 prvoinštančný súd neprihliadal na ostatné sporovými stranami navrhované dôkazy po uplynutí stanovenej lehoty. Nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania súdneho inžinierstva Ž. B. C. Ž. majúc naviac za to, že pre uvedený postup neboli podľa názoru súdu splnené ani zákonné podmienky. Podľa návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým je prípustný len vo zvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo ak sú závery znalcov v zrejmom rozpore. V danom prípade podľa názoru súdu nebola splnená ani jedna z uvedených podmienok. Zákonodarca vymedzil kvalifikovanú úroveň náročnosti práce pre znalecký ústav na osobitné vedecké posúdenie obzvlášť závažného prípadu. Stanovenie hodnoty pozemku nie je možné považovať za obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie. V zozname znalcov vedeného ministerstvom spravodlivosti je v rámci odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností zapísaných množstvo znalcov. Nejde teda o oblasť, ktorá by si vyžadovala osobitné vedecké posúdenie. V danom prípade nebola splnená ani ďalšia podmienka, a to, že by závery znalcov boli v zrejmom rozpore. V konaní bol predložený len jeden súkromný znalecký posudok, majúci povahu znaleckého posudku týkajúci sa zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Odborné vyjadrenie sa týkalo zodpovedania

inej otázky. Žalovaný žiadny iný súkromný znalecký posudok ohľadom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností nepredložil, hoci mu v tom nič nebránilo, preto nebolo možné konštatovať, že by závery znalcov boli v zrejmom rozpore. Žalovaný predložil síce odborné vyjadrenie, ale uvedené bolo vyhotovované so zámerom posúdenia správnosti metodického postupu v znaleckých posudkoch X.. Č.W. O. X.. C., a vypracoval ho ten istý subjekt, ktorí podal aj znalecký posudok vypracovaný v konaní na okresnom úrade. Rovnako súd nevyhovel žalovanému na vykonanie dokazovania konfrontáciou znalcov X.. O. O. X.. Č.Á., ktorú považoval za nehospodárnu. Žalovaný navrhol vykonanie tohto dôkazu z dôvodu prijatia záveru o správnosti resp. nesprávnosti znaleckých posudkov označených znalcov. V tejto súvislosti poukázal na to, že svoje rozhodnutie o určení primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky založil predovšetkým na záveroch znaleckého posudku X.. C., ktorý nebol žalovaným relevantným spôsobom spochybnený, pričom jeho závery boli v súlade so zákonom a zodpovedali zásadám logiky. Výsluch - konfrontácia týchto znalcov, hájacich si svoj odborný názor vyjadrený v znaleckom posudku, keď nebolo sporné, že znalci pri odhade hodnoty nehnuteľnosti postupovali v medziach zákona, by nemal vplyv na rozhodnutie súdu, pričom v konaní aj ďalšie predložené dôkazy preukazovali, že všeobecná hodnota pozemkov žalobcu, určená znaleckým posudkom STU č. 35/2016 nebola primeraná. Z tohto dôvodu súd považoval tento navrhovaný dôkaz za neúčelný, a preto ho nevykonal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. .

6. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorých z odvolacích dôvodov uvedených v , , , a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok označil za vecne nesprávny, nedostatočne zdôvodnený, zmätočný, nepreskúmateľný a vydaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Prvoinštančnému súdu vytkol, že bez adekvátneho, odborného a objektívneho skúmania v kontexte vykonaných a navrhovaných dôkazov konštatoval úplnú správnosť a vierohodnosť žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku č. 177/2017 zo dňa 06.12.2017 vypracovaného X.. C., ktorého správnosť rozporoval viacerými dôvodnými, odbornými námietkami a dôkazmi. Na podporu svojich tvrdení poukázal na znalecký posudok vypracovaný súdneho znalectva stavebnej fakulty STU v Bratislave č. 35/2016, odborné vyjadrenia znalkýň X.. I. Z., N.. O. X.. R. O.V., N.., ako aj odborné stanovisko STU č. 38/2019, prostredníctvom ktorých poskytol súdu kvalifikovanú a odbornú argumentáciu, ktorá preukazuje neodbornosť žalobcom predložených dôkazov a vyvrátil tak správnosť a relevantnosť všetkých žalobcom predložených znaleckých posudkov, resp. ich minimálne kvalifikovane a dostatočne spochybnil. Dôvodnosť argumentácie žalovaného a správnosť záverov znaleckého posudku STU bola podporne osvedčená aj znaleckým posudkom č. 69/2010 vypracovaným X.. Z. D. v znení jeho doplnenia č. 1 zo dňa 30.12.2020 a znaleckým posudkom č. 72/2020, Z. z. vypracovaným súdom ustanoveným znalcom X.. Z. D. a znaleckým posudkom č. 103/2020 vypracovaným súdneho inžinierstva Ž. B. C. Ž.. Aj napriek tomu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď nereflektoval odborné stanoviská príslušných znaleckých autorít (najmä STU, ÚSI Žilina X.. D.) a prostredníctvom ním kreovanej argumentácie obsiahol do odôvodnenia úvahy, prečo by mal byť znalecký posudok žalobcu vyhodnotený ako riadne vypracovaný a vzatý za základe pre rozhodnutie. Takto vyhodnotenú dôkaznú situáciu nemožno podľa žalovaného celkom zrejme označiť za stav, na základe ktorého je možné odborne rozhodnúť v tejto právnej veci s tým, aby došlo k zachovaniu právnej istoty a práva na spravodlivý súdny proces. Nestotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu, že znalecký posudok X.. C. obsahuje všetky formálne náležitosti majúc za to, že predmetný žalobcom predložený znalecký posudok má zásadné legislatívne nedostatky a uvažuje s nesprávnou a nedôvodnou hodnotou objektivizačného koeficientu povyšujúcich faktorov. Osobitne o tom pojednáva odborné stanovisko STU, ktoré jasne konštatuje vady znaleckého posudku, ktoré ho robia nepreskúmateľným a vypracovaným v rozpore so zákonnou metodikou. Osobitne poukázal na strany 9-11 odborného stanoviska STU, kde je sú vecne, objektívne a nezaujato označené vady, a v zmysle ktorých znalec pri ohodnotení nehnuteľnosti postupoval podľa neplatného znenia vyhl. č. v znení platnom len do 31.08.2017, pozemok parc. č. XXXX/XXX v kat. úz. N. D. znalec ohodnotil duplicitne a teda uvedený postup je odborne neprijateľný a znalec tiež stanovil hodnotu povyšujúcich faktorov na 1,8, ktorá sa síce nachádza v intervale hodnôt daných vyhláškou, ale v danom prípade ju STU považuje za metodicky neprijateľnú- nadhodnotenú. Vyslovil tiež názor, že obsah znaleckého posudku žalobcu, vrátane jeho vád, je potrebné posudzovať aj samostatne a bez jeho porovnávania a inými znaleckými posudkami, resp. výškami objektivizačných koeficientov. Súd je pritom v zmysle judikatúry povinný skúmať vnútornú logiku znaleckého posudku a kvalitu v ňom obsiahnutých odôvodnení, najmä či hodnota každého jedného

koeficientu bola zvolená riadne a či bola aj riadne odôvodnená. Hodnotu každého koeficientu je potrebné posudzovať individuálne s poukazom na povahu metódy polohovej diferenciácie, kedy sa výsledná všeobecná hodnota pozemkov vyčísli práve pomocou súčinu hodnôt objektivizačných koeficientov, kde aj malá odchýlka týchto hodnôt môže zapríčiniť navýšenie výslednej všeobecnej hodnoty pozemkov. V prípade koeficientu povyšujúcich faktorov (Kz) bola odchýlka značná a s jej bezprostredným dopadom na nadhodnotenú záverečnú všeobecnú hodnotu pozemkov a výsledné finančné obohatenie sa žalobcu. Upozornil aj na to, že ďalší žalobcom objednaný znalec X.. Č. v znaleckom posudku č. 19/2025 doloženom k žalobe stanovil predmetný koeficient len 1,19, čo je dokonca nižšia hodnota než ako je stanovená v znaleckom posudku STU (1,30). Uvedený rozpor má podľa žalovaného za následok snahu X.. C. dopracovať sa k vyššej všeobecnej hodnote pozemkov. Uvedený nepreskúmateľný rozpor tak nemožno podľa žalovaného považovať za individuálne ohodnotenie dotknutých parciel X.. C.. Ak súd na jednej strane vyhodnotí takýto postup určitého znalca za neodborný a na strane druhej rovnaký postup druhého znalca akceptuje, zakladá to nepreskúmateľnú úvahu a arbitrárny postup súdu prvej inštancie, čo je v rozpore s právom žalovaného na nezávislý a nestranný súd a súčasne potvrdzuje značnú ľubovôľu súdu. Zdôraznil, že účelom odborného stanoviska STU nebolo postaviť STU do pozície subjektu, ktorý má mať právomoc rozhodnúť o pochybeniach určitého znalca a vyvodzovať z toho určité následky, ale odborne podporiť skutkové tvrdenia žalovaného a jeho procesnú obranu, pokiaľ sa týka poukazu na vady znaleckých posudkov predložených žalobcom. Podporne k otázke hodnotenia znaleckého posudku poukázal na nález ÚS ČR zo dňa 30.04.2007, sp. zn. , Komentár k str. 771, 772 a z nich vyplývajúcu povinnosť súdu riadne a komplexne skúmať vecnú správnosť znaleckého posudku, čo sa týka celého jeho obsahu, a to tak formálnu aj metodickú. V prípade absencie zákonných náležitostí znaleckého posudku alebo existencie metodických vád, je súd povinný za účelom zachovania právnej istoty a zásady spravodlivosti vyhodnotiť predložený dôkaz ako nedôveryhodný a vadný a neprihliadať naň. Osobitne zdôraznil, že každá nedôvodne vyššia hodnota určitého koeficientu znamená vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu a ospravedlnenie tejto vady je v rozopre so zásadou spravodlivosti a výslovne arbitrárne a svojvoľné. V danom prípade k navýšeniu došlo aj ďalšou elementárnou vadou X.. C., keď znalec duplicitne ohodnotil pozemok parc. č. XXXX/XXX v kat. úz. N. D.e a súd na tento žalovaným upozorňovaný nedostatok žiadnym spôsobom nereflektoval a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho menovaný znalec hrubo pochybil aj v tom smere, keď pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval podľa neaktuálnej vyhl. č. v znení platnom len do 31.08.2017. Znalec neodborne opomenul, že počnúc dňom 01.09.2017 nadobudla účinnosť vyhl. č. , ktorou došlo k zmene vyhl. č. , ktorou došlo aj k zmene/ úprave koeficientov vstupujúcich do ocenenia pozemkov. Aj z uvedeného dôvodu nemôže obstáť tvrdenie prvoinštančného súdu, že znalecký posudok spĺňa zákonné atribúty. Na podporu svojej argumentácie citoval právne závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2024, č. k. -1653: „Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada „lex retro non agit“ (teda „zákon nemá spätnú účinnosť“), keď napr. uviedol, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty (). K tomu zároveň treba dodať, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktívneho výkladu právnych noriem, ktorý je rovnako významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Právna teória rozoznáva retroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma reglementuje i vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda o pravom spätnom pôsobení nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu). Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým (teda o nepravom spätnom pôsobení hovoríme vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už založené, ale iba od doby, keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo ešte od neskoršej doby (mutatis mutandis ) (). Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Iná definícia hovorí o tom, že pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ). V každom prípade zásada, že právne normy nepôsobia spätne znamená, že právne normy upravujú právne vzťahy vzniknuté po dni nadobudnutia ich účinnosti. Výnimku predstavuje situácia, kedy v normatívnom právnom akte je výslovne stanovené, že právna norma určitým spôsobom pôsobí spätne, a to prostredníctvom režimu prechodného ustanovenia. Prechodné ustanovenia obsahujú režim prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu ( o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V tejto súvislosti Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. vyslovil, že „princípy právneho štátu a právnej istoty vyžadujú, aby bol každý ústavne možný prípad retroaktivity výslovne obsiahnutý v ústave, resp. v zákone a aby sa vyriešili s tým spojené prípady tak, aby nadobudnuté práva boli riadne chránené“. V súdenej veci sa riešenie spornej otázky týka postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku. Činnosť znalcov upravuje o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Účelom zákona je (okrem iného) zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti pre fyzické osoby a právnické osoby. Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne ( ). Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o ustanovení metód znaleckého určenia hodnoty majetku a postupov v prípadoch, v ktorých sa podľa osobitných predpisov vyžaduje určenie hodnoty majetku vrátane majetku podniku alebo časti podniku, alebo zložiek majetku podniku ( ). Týmto vykonávacím právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Predmetom právnej úpravy cit. vyhlášky je úprava metód a postupov stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom, pričom všeobecnou hodnotou majetku na účely vyhlášky sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú podľa uvedených kritérií je potrebné považovať aj za ich trhovú cenu. bola zmenená vyhláškou č. , ktorá nadobudla účinnosť 1.9.2017. Cieľom tejto zmeny (okrem iného), ako vyplýva z dôvodovej správy, je „riešenie niektorých problémov aplikačnej praxe pri stanovení hodnoty pozemkov, najmä spresnenie opisov hodnôt jednotlivých koeficientov používaných pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie; predmetom novej právnej úpravy je tiež navrhovaná zmena niektorých koeficientov polohovej diferenciácie, ktorá vyplýva z poznania problémov v doterajšej aplikačnej praxi a úprava niektorých intervalov čiastkových koeficientov polohovej diferenciácie a ich textovej charakteristiky v nadväznosti na nejednoznačnosť aplikácie súčasnej vyhlášky pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie.“ Je zrejmé, že nanovo upravila iba to, ako má znalec postupovať pri vypracovaní znaleckého posudku a stanovení všeobecnej hodnoty majetku od 1.9.2017 (t. j. po nadobudnutí jej účinnosti). nielenže nemení právny základ nároku žalobcu, ktorý je daný

úplne inými normami hmotného práva ako je , ale na vznik a trvanie toho nároku nemá žiaden vplyv. V danom prípade sa nejedná o žiadnu retroaktivitu; nezasahuje do práv alebo povinností založených právnymi skutočnosťami pred jej účinnosťou, nakoľko sama žiadne právne skutočnosti nezakladá ani nemení (právnymi skutočnosťami sa rozumejú právne vzťahy, ktoré vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája, ); ide „iba“ o vykonávací právny predpis k upravujúci metodiku postupu znalca pri stanovovaní všeobecnej hodnoty majetku za situácie, kedy obsah pojmu „všeobecná hodnota majetku“ ostal nezmenený. A pretože vyhláška neobsahuje ani žiadne prechodné ustanovenia, znalci (žalobcu aj žalovaného), boli povinní pri vypracovaní znaleckého posudku (oba znalecké posudky boli vypracované po 1.9.2017), postupovať podľa platných právnych predpisov, teda podľa vyhlášky č. v znení vyhlášky č. Na uvedenom základe odvolací súd považoval za relevantnú námietku žalovaného, že záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že postupom znalkyne X.. O. K. pri aplikácii oceňovacích postupov došlo k neprípustnej retroaktivite je nesprávny. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti zároveň poukazoval na to, že ak X.. O. K.Ó. postupovala podľa platnej právnej úpravy, musela by použiť aktuálny stav a charakteristiku pozemku a zohľadniť aj nové právne skutočnosti, ako napr. stavebné povolenie, novú charakteristiku širších vzťahov, okolitú výstavbu, odvolací súd uvádza, že uvedené z ničoho nevyplýva; práve naopak, aplikácia metodologických postupov podľa platnej právnej úpravy vyplýva zo samotnej definície všeobecnej hodnoty majetku, ako hodnoty (vždy) stanovenej ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ale i prílohy č. 3, podľa ktorej pri použití metódy polohovej diferenciácie je znalec povinný posudzovať koeficient intenzity využitia pozemkov podľa skutočného využitia pozemkov k rozhodnému dátumu a koeficient funkčného využitia podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Odvolací súd zároveň, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v súdenej veci nie je možné vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom X.. N. C., nakoľko postup znalca, ktorý nereflektoval na zmenu vo vyhláške č. v čase vypracovania znaleckého posudku, treba považovať za formálne a metodologicky nesprávny. Do úvahy potom prichádzalo posúdenie znaleckého posudku žalovaného č. 11/2020, zo dňa 26.2.2020, vypracovaného znalkyňou X.. O. K., ktorá určila všeobecnú hodnotu vyvlastňovaného pozemku na 16.732,50 eura (pri jednotkovej hodnote 86,25 eura/m2). K hodnoteniu znaleckého posudku ako dôkazu, odvolací súd poznamenáva, že vo všeobecnosti pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je všeobecne prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logickému odôvodneniu znaleckého nálezu a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2020, sp. zn. ). Aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku len na podanie odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť poznať, z ktorých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu záveru. Znalecký posudok žalovaného, považoval odvolací súd za spĺňajúci všetky formálne aj obsahové náležitosti, náležitosti vierohodnosti teoretických východísk, logickosti zdôvodnenia prijatých odborných záverov a v neposlednom rade ich súladu s ostatnými dôkazmi. Spochybňovanie znaleckého posudku zo strany žalobcu bolo založené výlučne na spochybňovaní odborných záverov prijatých znalcom, pričom odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa použitých koeficientov, nakoľko znalkyňou použité koeficienty boli v rozpätí, ktoré mala k dispozícii a ich použitie bolo riadne odôvodnené, preskúmateľné a zodpovedajúce zásadám logiky...“Z citovaných právnych záverov vo veci sp. zn. žalovaný analogicky za nesporné vyvodil, že znalecký posudok je vypracovaný v rozpore s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nespĺňa elementárne legislatívne a metodické náležitosti, je nezákonný a nemožno naň prihliadať. Posudzovanie a hodnotenie znaleckého posudku žalobcu zo strany prvoinštančného súdu tak označil za vadné a nedostatočné, keď relevantným spôsobom sa nezaoberal popisom metodiky ohodnocovania nehnuteľností prezentovaným v znaleckom posudku STU a počas výsluchu znalkyne STU, ani relevantnými časťami odborného stanoviska STU a evidentne zľahčil jeho vady a nedostatky. Za arbitrárnu označil argumentáciu prvoinštančného súdu uvedenú v ods. 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že úlohou odborného posudku bolo posúdenie správnosti metodického postupu znalcov a nie určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, keď inštitúty odborného stanoviska a znaleckého posudku sú dva samostatné znalecké úkony s odlišnými účelmi spracovania, pričom účelom odborného stanoviska je poukázať na nedostatky určitého znaleckého úkonu a poskytnúť stanovisko znalca, zatiaľ čo účelom znaleckého posudku je stanovenie všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti. Naviac, ak žalovaný nedopatrením nedodal znalcovi určité posudky (označované kúpne zmluvy), uvedené nemá za následok, že odborné stanovisko STU jasne špecifikuje vady znaleckého posudku žalobcu. Naviac prvoinštančný súd sa s odborným stanoviskom STU en bloc odmietol konštruktívne oboznámiť, a teda objektívne a odborne ani neposúdil špecifikované vady. Pritom mnohé vytýkané vady sú vecného a právneho charakteru. Za irelevantnú, nepreskúmateľnú a vysoko subjektívnu označil aj argumentáciu prvoinštančného súdu, že predmetný odborné stanovisko vypracoval ten istý subjekt, aj tí istí znalci, ktorí podali znalecký posudok STU, a preto sa nejedná o nezaujatý a objektívny názor. Poukázal na to, že z charakteru STU ako znaleckého ústavu je zrejmé, že ide o pedagogické a vedecko- výskumné pracovisko, ktoré nemá dôvod konať účelovo a zaujato v prospech určitého subjektu, pričom znaleckú činnosť vykonáva odborne a objektívne. Skutočnosť, že odborné stanovisko STU vypracoval rovnaký subjekt ako znalecký posudok STU, pričom závery týchto znaleckých úkonov sú obdobné, resp. rovnaké, nemožno bez ďalšieho odborného skúmania považovať za okolnosť diskvalifikujúcu odborné stanovisko STU ako relevantného dôkazu. Naviac odborné stanovisko obsahuje aj doložku podľa a z povahy identifikovaných vád vyplýva, že tieto nezávisia od akéhosi subjektívneho znaleckého pohľadu na vypracovanie znaleckého posudku, ale ide o vecné a objektívne znalecko- legislatívne vady. Prvoinštančnému súdu preto vytkol nedostatočné vykonanie relevantného dôkazu predloženého žalovaným, ktorý bol plne spôsobilý slúžiť ako odborný podklad pre kompletné posúdenie znaleckého posudku žalobcu zo strany súdu, aj s ohľadom na stanovenie všetkých hodnôt objektivizačných koeficientov. Bezdôvodne odmietol prihliadať na obsah relevantných dôkazov spôsobilých znegovať závery žalobcom predloženého znaleckého posudku. Rozporovať závery znaleckého posudku je pritom možné aj akýmkoľvek iným dôkazom. Vyslovil preto presvedčenie, že kvalifikovane v konaní spochybnil znalecký posudok žalobcu a súd prvej inštancie vyvodiac iný záver v tejto súvislosti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu prináležiace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

7. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že ak žalobca do konania predložil vadné znalecké posudky (tak vypracovaný na účely vyvlastňovacieho konania, ako aj následne vo forme súkromného znaleckého posudku), následkom toho je stav, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdený nárok na doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie jeho pozemkov a súd by mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť (podporne viď rozsudok vo veci sp. zn. ). V ďalšom sa vyjadril k znaleckému posudku STU, ktorý označil za dôkaz ktorý má byť vzatý do úvahy z pohľadu presvedčivosti a jeho obsah je prípustné náležite konfrontovať so znaleckým posudkom žalobcu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ho vypracoval znalecký ústav, ktorý je s poukazom na priorizovaný a privilegovaný. Žalobcom namietané údajné vady znaleckého posudku STU, s ktorými sa stotožnil aj súd prvej inštancie, žalovaný považuje za neodborné, nezohľadňujúce spôsob výkonu znaleckej činnosti znaleckým a metodiku stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov určených na výstavbu líniovej stavby. Znalecký posudok STU spĺňa všetky predpísané formálne a metodické náležitosti vyžadované príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a je v plnom rozsahu preskúmateľný, riadne odôvodnený a zodpovedá zásadám logiky. Navyše sa vyčerpávajúco zaoberal rozdielmi v použitých hodnotách jednotlivých koeficientov, pričom uvedené nezrovnalosti a odlišnosti odborne popisuje a posudzuje. Z ďalších dôkazov predložených žalovaným, vrátane výsluchu znalkýň STU, je tiež zrejmé, že početné a mnohokrát neodborné námietky žalobcu nemajú žiadny vplyv na správnosť záverov znaleckého posudku STU. Žalovaný pritom počas konania preukázal, že znalecký posudok žalobcu je neobjektívny, nedôvodný a nepreskúmateľný, čo celkom zjavne nemôže slúžiť pre spravodlivé určenie adekvátnej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, za predpokladu dodržania zásady právnej istoty. Súd v danom prípade postupoval arbitrárne, nestranne a v rozpore so zásadou spravodlivosti, keď vôbec nebral do úvahy žalovaným popísaný rozptyl hodnôt koeficientu povyšujúceho faktora v znaleckých posudkoch predložených žalobcom. K porovnávaným kúpnym zmluvám a cenovým údajom z iných katastrálnych území, ktorým sa súd prvej inštancie venoval v ods. 32. odôvodnenia uviedol, že rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, a to z dôvodu, že prvoinštančný súd považoval žalovaný nárok za dôvodný, a to aj vzhľadom na súdom akceptované žalobcovo poukazovanie na cenové údaje a kúpne zmluvy vzťahujúce sa mnohokrát na pozemky, ktoré boli predmetom prevodu na účely výstavby určitej líniovej stavby v rôznych iných katastrálnych územiach, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Práve v tejto súvislosti zdôraznil, že predmetom tohto sporu je posudzovanie primeranosti náhrady z vyvlastnenie pozemkov žalobcu, ktoré sa nachádzali výlučne len v katastrálnom území N. D.. Prvoinštančný súd však vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, ktorými poukázal na kúpne ceny rôznorodých pozemkov, za dôvodné, a to bez adekvátneho skúmania, čo

predstavuje zásadnú vadu rozsudku a narúša zásadu právnej istoty. Súdom aplikované širokospektrálne a všeobecné poukazovanie na pozemky umiestnené prakticky na území celého Slovenska označil za nesprávne, neodborné, nedôvodné, nepreskúmateľné a neudržateľné majúc za to, že určovanie náhrady za vyvlastnenie takouto „analógiou“ celkom zrejme nie je v súlade s legálnou definíciou náhrady za vyvlastnenie v zmysle § 111 ods. 2 stavebného zákona a ani nezakladá a neposilňuje právnu istotu v určení spravodlivej a primeranej náhrady za vyvlastnenie pozemku v určitej špecifickej lokalite. V zmysle uvedeného ustanovenia je totiž potrebné porovnávať ceny rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v tom istom čase, mieste a v porovnateľnej kvalite. Pozemky, na ktorých ohodnotenie poukázal žalobca, a ktoré vzal na zreteľ aj konajúci súd, boli umiestnené v J., N., R., D. D., ale aj v R., C., I. S. O. X. N. A. a celkom zjavne nespadajú do definičných znakov pozemkov prípustných pre porovnávanie a potrebných na určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie. Pozemky umiestnené v J., N., R. O. D. D. sú pritom tak vzdialené a charakteristikou odlišné od posudzovaných pozemkov umiestnených v katastrálnom území N. D., že za žiadnych okolností nemôžu byť predmetom porovnávania s pozemkami vyvlastnenými žalobcovi, a to ani len vo všeobecnosti. Pozemky umiestnené v R., C., I.Ä. S. O. X. N. A. tiež nemôžu byť predmetom porovnávania s posudzovanými pozemkami umiestnenými v katastrálnom území N. D., pričom na podporu tejto argumentácie žalovaný opätovne poukázal aj na odborný výrok STU obsiahnutý na str. 7 a 8 odborného stanoviska, v zmysle ktorého „postup znalca je nesprávny, pretože ide o pozemky v rôznych a cenovo neporovnateľných katastrálnych územiach D.. Použitie kúpnych zmlúv výlučne z iného katastrálneho územia považujeme v tomto prípade za odborne neprijateľné, deformujúce výslednú hodnotu pozemkov stanovenú znalcom, ktorá vo výsledku nespĺňa definíciu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v zmysle platnej legislatívy. Porovnávané a ohodnocované pozemky nemajú rovnaké polohové a fyzické faktory, preto nie je možné vykonať jednoduchý aritmetický priemer uskutočnených obchodných transakcií. Pozemky z kúpnych zmlúv by mohli byť porovnateľné v prípade použitia váhového priemeru a objektivizácie skutočných polohových, ekonomických a fyzických faktorov formou prirážok a zrážok k porovnávaným pozemkom.“ Žalobca v spore predložil cenové údaje o viacerých katastrálnych územiach, ktoré so sebou už na prvý pohľad nijako nesúvisia, a preto nemôžu byť predmetom porovnávania. Je zrejmé, že určenie hodnoty pozemkov je dané prostredníctvom mnohých individuálnych faktorov, ktoré majú v konečnom dôsledku dopad na objektívnu voľbu hodnoty toho- ktorého objektivizačného koeficientu a výslednú cenu pozemku, čo zo žalobcom predložených dôkazov nemožno zistiť, resp. analyzovať. Na cenové údaje pozemkov z iných katastrálnych území predkladaných žalobcom nie je možné podľa žalobcu ani analogicky poukazovať a podložiť nimi žalovaný nárok. Ani pri extenzívnom výklade ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona pripustiac, že pozemky v R., I. S. O. X. N. A. sú „na tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite“ než žalobcovi vyvlastnené pozemky, nie je možné, aby súd bez detailného skúmania správnosti a analýzy znaleckých posudkov, na základe ktorých boli určené ceny pozemkov, uznal žalobcovi túto argumentáciu. Žalobca do konania predložil ničotné a nepreskúmateľné listiny, ktoré nemožno bez ďalšieho dokazovania vyhodnotiť ako relevantné dôkazy, keďže z nich nemožno zistiť úvahy vedúce k stanoveniu príslušnej kúpnej ceny. Ak nimi žalobca nedisponoval, mal požiadať súd o zabezpečenie tejto dokumentácie. Záver o tom, že prvoinštančný súd v rozpore s § 111 ods. 2 posledná veta stavebného zákona vzal do úvahy aj všeobecné hodnoty určené v prípade iných pozemkov pri vykupovaní v rámci územia I., ustálil aj odvolací súd vo veci sp. zn. . V rámci analyzovania ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR k tejto právnej problematike žalovaný neidentifikoval súdne rozhodnutie, ktoré by pripúšťalo tak všeobecné a širokospektrálne porovnávanie kúpnych cien pozemkov, aké využil prvoinštančný súd, ani že by bola primeranosť náhrady za vyvlastnenie vyčísľovaná cez prizmu porovnávania trhovej hodnoty pozemkov vzdialených niekoľko desiatok až stovák kilometrov od vyvlastnených pozemkov tak, ako je tomu v danom spore. Náhrada za vyvlastnenie v rozhodovacej praxi bola vyčísľovaná a analyzovaná prostredníctvom porovnávania bezprostredne susediacich, resp. blízko umiestnených relevantných pozemkov. Z uvedených záverov žalovaný vyvodil, že súd prvej inštancie sa pri riešení tejto právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR (poukaz napr. na citované rozsudky NS SR zo dňa 30.05.2017, sp. zn. , zo dňa 05.05.2015, sp. zn. , zo dňa 17.04.2008, sp. zn. ). Z označených rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ súdy vyžadovali aplikáciu porovnávacej metódy, resp. konštatovali jej použitie, nebolo obsahom týchto rozhodnutí tak širokospektrálne porovnávanie nehnuteľností, ale porovnávali sa ceny pozemkov susedných, resp. v blízkosti vyvlastnených pozemkov. Súdy v rámci preskúmavanej a porovnávacej činnosti celkom správne porovnávajú len pozemky susediace, resp. umiestnené blízko pri vyvlastnených pozemkov, t. j. tak vyvlastnené pozemky, ako aj pozemky určené pre porovnávanie sú z určitého relevantného územia. Uviedol, že stavený zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen

z polohy a umiestnenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná, a za účelom zachovania právnej istoty by sa uvedenou povinnosťou podľa žalovaného mali riadiť aj všeobecné súdy v civilných konaniach o doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie a možnosť porovnávania by sa nemala vykladať bezbreho a extenzívne, ale logicky by sa mala obmedziť len na „to isté miesto a porovnateľnú kvalitu“. Porovnávanie cenových údajov z rôznych katastrálnych území je neodborné aj s poukazom na výpoveď znalkyne STU, počas pojednávania konaného dňa 23.09.2019 v obdobnej veci sp. zn. , v zmysle ktorej: „Pokiaľ ide o pozemky pod obchvat D., táto líniová stavba je trasovaná cez viacero katastrálnych území s rozdielnymi hodnotami pozemkov. Je bežné, že hodnoty pozemkov pod infraštruktúru kopírujú výšky hodnôt pozemkov určených na inú výstavbu, je preto logické, že pozemok vo C. nebude mať rovnakú hodnotu ako pozemok v S.“. Prvoinštančný súd už len z logiky veci pripustil nepreskúmateľné a mimoriadne a neodborne zovšeobecnené porovnávanie pozemkov v katastrálnom území N. D. s prakticky pozemkami vo všetkých regiónoch I., kde boli vykonané prevody vlastníckych práv za vyššie ceny (nepoznajúc dôvody výpočtu vyššej ceny). Takéto právne posúdenie veci predstavuje zásadný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, pričom takto odôvodnený rozsudok narúša zásadu právnej istoty a ignoruje požiadavku na logické odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Naviac predmetné právne posúdenie je aj v rozpore s úvahou uvedenou v ods. 24. rozsudku, čo predstavuje vadu odôvodnenia rozsudku a jeho nepreskúmateľnosť v zásadnej úvahe. Žalobcom predložené dôkazy (cenové údaje a kúpne zmluvy) preto žalovaný označil za nepreskúmateľné, pričom ak by sa mali posudzovať a porovnávať všetky pozemky zo všetkých katastrálnych území, na ktoré poukazuje žalobca, bolo by potrebné detailne skúmať a porovnať všetky znalecké posudky, na základe ktorých bola určená hodnota každej jednej parcely, čo by bolo odborne obzvlášť náročné, už len pri poukázaní na v tomto konaní posudzované rozpory v záveroch znaleckých posudkov z rovnakého katastrálneho územia, pričom ani z legálneho výkladu § 111 ods. 2 stavebného zákona nevyplýva možnosť tak širokého porovnávania. V prípade, ak by odvolací súd považoval súbor predmetných kúpnych zmlúv a cenových údajov k pozemkom prakticky z celého územia SR predložených žalobcom za relevantný, žalovaný navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a predvolal na pojednávanie všetkých znalcov, ktorí vypracovali príslušné znalecké posudky a vykonal ich výsluch za účelom podania vysvetlenia k týmto znaleckým posudkom. Od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby vysvetlil okolnosti stanovenia znaleckej ceny a následné cenové rozdiely, nakoľko túto činnosť nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom môžu ju vykonať len príslušní znalci, ktorí tieto ceny kreovali. Nemožno ani vylúčiť ani odborné pochybenia niektorých znalcov, čo môže viesť ku kreovaniu nadhodnotených všeobecných hodnôt pozemkov, na ktoré poukazuje žalobca a prvoinštančný súd, a čo nie je možné preskúmať, nakoľko žalobca k cenovým údajom nepriložil znalecké posudky. Poukázal tiež na znalecký posudok ÚSI Ž. predložený do súdneho konania, v ktorom si žalobca od žalovaného uplatňuje porovnateľný nárok na doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemkov v katastrálnom území Jarovce, ktoré mu boli vyvlastnené za účelom výstavby projektu D4/R7. Tento znalecký posudok stanovil jednotkovú všeobecnú hodnotu oceňovaných pozemkov vo výške 62,14 eur/ m2, čo žalovaný považuje za relevantný a zásadný fakt pre toto konanie. Aj táto hodnota je pod zákonnou hodnotou určenou ako východisková hodnota príslušných pozemkov. Prvoinštančný súd aj tento znalecký posudok de facto úplne odignoroval a vôbec sa s jeho doložením do súdneho spisu nevysporiadal, t. j. nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tento dôkaz je pritom spôsobilý preukázať, že žalobcom predkladané všeobecné hodnoty nehnuteľností nemožno považovať za správne a odborne vyčíslené, a teda najmä z dôvodu absencie kritéria primeranosti nie je splnený zákonný predpoklad pre doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Za zásadný označil aj fakt, že znalecký posudok vypracoval znalecký ústav, nakoľko od znaleckého ústavu sa očakáva, že poskytne v posudzovanej otázke odpoveď zásadného odborného významu, a preto mu aj poskytuje privilegované postavenie v rámci znaleckého dokazovania. Zároveň z obsahu tohto znaleckého posudku je možné ustáliť aj namietanú vadu znaleckého posudku žalobcu vo forme jeho vypracovania aplikovaním neúčinnej vyhlášky, keď znalecký posudok ÚSI Ž. vysvetľuje dôvodnosť aplikácie príslušnej vyhlášky v novelizovanom znení. Žalovaný tiež dodal, že časť rozhodujúcich pozemkov, na ktoré prvoinštančný súd odkázal (konkrétne pozemky v R. za 96,75 m2, v N. za 103,57 m2 a v D. D. za 105,54 eur/m2), kúpila Slovenská správa ciest a nie žalovaný, a preto žalovaný nie je spôsobilý tieto skutočnosti vysvetliť. Aj v tejto časti pre nezohľadnenie uvedenej skutočnosti napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný. Žalovaný tiež poukazoval na skutočnosť, že žalobcom označené pozemky v iných katastrálnych územiach majú odlišnú charakteristiku a iné osobitosti, čo prvoinštančný súd nepovažoval za dostatočné. Uvedené osobitosti sú pritom zrejmé nielen zo samotného umiestnenia pozemkov v inom katastrálnom území, ale aj z obsahu príslušných kúpnych zmlúv a príloh k nim. Charakteristika uvedených pozemkov je celkom zrejme odlišná než

charakteristika pozemku v Podunajských Biskupiciach, ktorý bol ornou pôdou a bol umiestnený na okraji D.. Za nesprávnu a neodbornú považuje žalovaný aj úvahu súdu vo vzťahu k osvedčenou možnosti porovnávania prevádzaných pozemkov v katastrálnom území R. v konečnej jednotkovej hodnote 186 eur/ m2 (vrátane koeficientu 1,2), keď táto hodnota pozemkov sa vzťahovala na pozemky s úplne inou charakteristikou než majú vyvlastnené pozemky žalobcu posudzované v danom spore. Inú charakteristiku pozemku s výslednou kúpnou cenou 186,42 eur/ m2 žalovaný pritom odôvodňoval primárne vo vyjadrení zo dňa 28.07.2020, a to prostredníctvom odkazu na znalecký posudok č. 309/2015 vypracovaný ÚEOS- Komercia, a.s., a preto nie je pravdivý výrok prvoinštančného súdu, že uvedený rozdiel žalovaný hodnoverne nevysvetlil. Prvoinštančný súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v odôvodnení rozhodnutia túto argumentáciu žalovaného odignoroval a nepodrobil ju odbornej a kritickej analýze. Doplnil, že cena 186 eur/m2 rovnako vychádza zo znaleckého posudku vypracovaného ad hoc na tento špecifický účel, pričom stavebnú cenu nemožno porovnávať s pozemkami, ktoré sú predmetom sporu. Z logického vyvrátenia možnosti komparácie pozemkov umiestnených v katastrálnom území R. s N. D. poukázal žalovaný na elementárnu skutočnosť, že hoci pozemky v N. D. a R.Á. spadajú pod obec D.- m. č. W., okres D. X., pozemky v katastrálnom území R. majú omnoho vyššiu bonitu než pozemky v katastrálnom území N. D..

8. Žalovaný zotrval na názore, že za účelom získania odborných podkladov pre rozhodnutie vo veci mal vykonať žalovaným navrhovanú konfrontáciu znalcov X.. O. O. X.. Č. a nemôže sa jednať o nehospodárny postup, ako tvrdí súd prvej inštancie, ale o dôkaz, po vykonaní ktorého bude možné vyvodiť záver o odbornosti/ neodbornosti toho- ktorého znaleckého úkonu. Jednalo by sa pritom o konfrontáciu odbornosti, erudovanosti a preukázania vád v metodických postupoch znalcov. Prvoinštančný súd tak opomenul legitímny cieľ sledovaný týmto návrhom na vykonanie dokazovania, keď prostredníctvom otázok mal v záujme konfrontovať priamo znalca žalobcu a preukázať svoje odborné námietky vo vzťahu k jeho znaleckému posudku. Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval sám, alternatívne, aby doplnil dokazovanie v zmysle uvedeného návrhu žalovaného. Podľa žalovaného je daný dôvodný predpoklad, že závery konfrontácie označených znalcov sú spôsobilé preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie. Doplnil, že základné a zásadné metodické rozpory medzi STU a znalcami žalobcu spočívajú v otázke, aké všetky skutočnosti, okolnosti, resp. faktory môžu byť obsiahnuté a zohľadnené vo východiskovej hodnote pozemku a následne aké hodnoty objektivizačných koeficientov je možné s poukazom na uvedený stav využívať, čo nesporne má za následok zásadný dopad na záverečné určenie všeobecnej hodnoty pozemkov a primeranosti náhrady za vyvlastnenie. V zmysle vyhl. č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch, a preto sa plne pridržiava metodiky aplikovanej v znaleckom posudku STU, záver ktorý podporuje aj obsah znaleckého posudku ÚSI Žilina, kde v rámci odôvodnenia stanovenia hodnoty objektivizačných koeficientov uvádza, že povyšujúce faktory, najmä funkčné využitie, boli zohľadnené v predchádzajúcich koeficientoch. Ďalším dokazovaním pritom bude možné tento rozpor ozrejmiť a dospieť tak k odbornému určeniu všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov, ktorá bude mať vplyv na výšku náhrady. S poukazom na obsah odborného stanoviska STU, výpovedí a stanovísk znalkýň STU, ako aj obsah a rozpory posudzovaných znaleckých posudkov, zotrval na návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým , ktorý ako dôkaz je možné označiť za najodbornejší a najobjektívnejší dôkaz pre určenie spravodlivej náhrady. Podporne v tejto súvislosti poukázal aj na komentár k , podľa ktorého pokiaľ tretím znalcom nie je vedecký ústav, prípadne iné špecializované pracovisko, ťažko očakávať, že iný znalec, ktorý je na tej istej odbornej úrovni, prinesie uspokojivú odpoveď, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. , v ktorom odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd celkom nekonzistentne označil súkromný znalecký posudok žalobcu za dôkaz s najvyššou dôkaznou silou a rovnako znalecký posudok STU z vyvlastňovacieho konania označil za plne relevantný dôkaz, čo v súhrne zakladá nesporný dôvod pre nariadenie znaleckého dokazovania v zmysle a za pochybenie súdu prvej inštancie označil nevykonanie výsluchu znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok žalobcu, resp. nevykonanie konfrontácie oboch znalcov. V ďalšom konaní prvoinštančný súd potom nariadil revízne znalecké dokazovanie znaleckým . Je evidentné, že v danej veci sú závery znalcov v zrejmom rozpore a súd prvej inštancie konštatovaním opaku v ods. 39. odôvodnenia vychádzal z nesprávneho právneho záveru, v dôsledku čoho nevykonal navrhnuté dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Za vadu postupu a úvah súdu prvej inštancie žalovaný označil aj to, keď sa bez akéhokoľvek skúmania, odôvodnenia a analýz odmietol zaoberať mnohými relevantnými skutkovými tvrdeniami,

návrhmi a dôkazmi predloženými žalovaným a prakticky ich úplne odignoroval, ako aj početné skutkové tvrdenia a dôkazy vyhodnotil zmätočne a vzájomne si odporujúco. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku neposkytuje odpovede a stanoviská súdu k zásadným prostriedkom procesnej obrany žalovaného, a preto je nepreskúmateľné (k nepreskúmateľnosti rozhodnutia viď NS SR sp. zn. , sp. zn. ). V ďalšom sa žalovaný vyjadril aj k údajnej dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní následne vyvlastnených pozemkov a nedôvodnosti poskytnutia nižšej náhrady. Opätovne dal do pozornosti uznesenie zo dňa 20.12.2018, ČVS: ORP-566/3-VYS-B2-2016 o začatí trestného stíhania vo veci zločinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva poľa k , , ktoré považuje za relevantné a zásadné pre účely tohto konania, nakoľko preukazuje dôvodné podozrenia, že žalobca systematickým, úmyselným a protiprávnym konaním nadobudol pozemky dotknuté výstavbou projektu D4/R7. Vo veci zistený skutkový stav preto neobstojí, keď sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany (in concreto uvedené uznesenie), ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli z objektívnych dôvodov uplatnené. Žalovaný vyslovil názor, že obsah trestného spisu môže byť relevantný pre účely tohto súdneho konania, nakoľko však žalovaný nedisponuje procesným postavením v predmetnom trestnom konaní, navrhol za účelom posúdenia ústavnej primeranosti náhrady za vyvlastnenie, ktorá sa hodnotí aj v kontexte osoby žalobcu ako vyvlastneného subjektu, pripojenie do konania vyšetrovacieho spisu v uvedenej trestnej veci. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z uznesenia označil skutkové tvrdenia žalobcu za zavádzajúce a argumenty typu, že ide o relevantný zásah nielen do majetkovej, ale aj psychickej sféry žalobcu, že je potrebné zohľadňovať dobré mravy, že išlo o činnosť súvisiacu s podnikateľskými aktivitami žalobcu a nekonal zákonne, ako aj že hoci koeficient „násilného odňatia“ neexistuje, je na mieste, aby sa z morálneho hľadiska ako aj hľadiska dobrých mravov naň prihliadalo, za irelevantné a tendenčné. Nestotožnil sa preto s výrokom prvoinštančného súdu, že v danej veci výnimočné okolnosti nielenže nezistil, ale tieto ani neboli zo strany žalovaného tvrdené. V ďalšom žalovaný vyslovil názor, že priznanie nároku žalobcovi na doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie by bolo aktuálne a dôvodné výlučne v tom prípade, ak by sa preukázala nelogickosť a nesprávnosť znaleckého posudku STU, na základe ktorého vyvlastňovací orgán priznal žalobcovi náhradu za vyvlastnenie a súčasne, ak by sa potvrdila plná správnosť a odbornosť vypracovania žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku. K ďalšej neodbornej a hrubo nespravodlivej komparácii súdu, že sa jedná o nehnuteľnosti v katastrálnom území N. D., kde žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v kat. území N. D. v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 eur/ m2, uviedol, že aj tu súd prvej inštancie nesprávne a nedôvodne aplikoval do porovnávania kúpnu cenu, za ktorú žalovaný vykúpil určité pozemky v katastrálnom území N. D. vo výške až 102,20 eur/ m2, ktorá už bola výsledkom uplatnenia zákonného koeficientu 1,2. Základná zložka kúpnej ceny vo výške všeobecnej hodnoty pozemkov bola pritom 85,15 eur/m2. Preto porovnávať všeobecnú hodnotu pozemkov stanovenú znaleckým posudkom žalobcu vo výške 100,18 eur/m2 s finálnou kúpnou cenou vo výške 102,20 eur/m2, označil za nedôvodné a neprípustné. Základom pre porovnávanie mala byť hodnota 85,18 eur/m2, čo v porovnaní so žalovaným nárokom predstavuje rozdiel 15 eur/m2, a nemôže preto slúžiť pre osvedčenie prípustnosti porovnávania týchto nehnuteľností. Z uvedeného vyvodil, že žalobcovi bola priznaná neprimerane vysoká náhrada za vyvlastnenie, ktorá ani nie je v súlade s požiadavkou ESĽP na zachovanie spravodlivej rovnováhy medzi požiadavkami verejného záujmu a imperatívmi ochrany základných práv jednotlivca. K záväznosti dôkazov, na základe ktorých si žalobca vyčíslil svoj nárok uviedol, že žalobca pri vyčísľovaní nároku a argumentácii o dôvodnosti jeho uplatňovania odkázal na znalecký posudok X.. Č. č. 19/2015, pričom znaleckým posudkom vypracovaným X.. C. predmetné vyčíslenie a jeho dôvodnosť neosvedčuje, čo je evidentné z časovej súvislosti jeho doloženia a matematického spôsobu výpočtu žalovaného nároku. Je výlučným právom a rozhodnutím žalobcu zvoliť si základnú formu uplatňovania a osvedčenia svojho nároku, t. j. buď prostredníctvom znaleckých posudkov bez doložky v zmysle , alebo inou formou. Prvoinštančný súd nemôže nahradiť konanie, vôľu a argumentáciu žalobcu vo vzťahu k vyčísleniu a následnému osvedčeniu nároku uplatňovanému žalobou. Žalovaný vyslovil názor, že prvoinštančný súd svojím svojvoľným nahradením podkladu, formy a vyčíslenia žalobou uplatneného nároku modifikoval nárok žalobcu v zmysle obsahu súkromného znaleckého posudku vypracovaného X.. C., čím založil odvolací dôvod v zmysle , najmä pre nepreskúmateľnosť zákonných dôvodov a možností takéhoto konania zo strany súdu a ich logického zdôvodnenia. Svojim postupom súd prvej inštancie prakticky nahradil procesnú aktivitu žalobcu, keď rozhodol, že je dôvodnejšie a vhodnejšie, aby si žalobca uplatňoval svoj nárok prostredníctvom súkromného znaleckého posudku a nie prostredníctvom (staršieho) znaleckého posudku vypracovaného vo vyvlastňovacom konaní. Predmetné pochybenie súdu prvej inštancie zaťažilo kontext celého súdneho konania a je neprípustné, pričom súd

ním porušil celý rád procesných práv žalovaného (medzi inými najmä právo na nezávislý, nestranný súd, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle), v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný sa nestotožnil ani s postupom súdu prvej inštancie ozrejmeným v ods. 38. odôvodnenia napnutého rozsudku a s jeho rezolútnym ustálením, že po uplatnenej sudcovskej koncentrácii konania už nebude na ostatné žalovaným a žalobcom predložené dôkazy prihliadať. Nesprávnosť tohto postupu vnímal cez neprimeranú dĺžku konania po uplatnenej sudcovskej koncentrácii, kedy súd prvej inštancie mal od uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania (dňa 03.07.2019) po meritórne rozhodnutie (05.02.2025), možnosť plne efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti akceptovať a reflektovať dôkazy a skutkové tvrdenia sporových strán. Zdôraznil aj charakter sudcovskej koncentrácie konania, kedy súd má možnosť prihliadať na neskôr uplatnený dôkaz, najmä ak by to nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu a na účely jej zváženia musí posúdiť rôzne okolnosti. Žalovaný je toho názoru, že priamo v dôsledku doloženia dôkazov žalovaného do súdneho konania súd nebol nútený ani nariadiť ďalšie pojednávanie, ani vykonať ďalšie nadbytočné úkony súdu, ani pristúpiť k iným úkonom, ktoré by spôsobili nežiadané predĺženie súdneho konania, a preto na žalovaným predložené dôkazy, hoci po vyhlásenej sudcovskej koncentrácii konania, je možné v plnom rozsahu prihliadať a vziať ich za základ svojho rozhodnutia. Akceptácia určitých dôkazov žalovaného je o to viac daná tým, že žalovaný ich objektívne ani nemohol doložiť súdu skôr, nakoľko boli vyprodukované po uplatnenej koncentrácii konania, čo súdu preukázal, a teda neexistoval zákonný dôvod neprihliadania na tieto dôkazy a došlo zo strany prvoinštančného súdu aj v tomto smere k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Bol toho názoru, že odvolanie žalovaného nemá skutkovú relevanciu, je v rozpore s vykonanými dôkazmi a listinami založenými v súdnom spise. Žalovaný podľa neho opakovane nesprávne spája civilný proces so správnym konaním, resp. následne so správnym súdnym konaním, ktoré na rozdiel od civilného konania sa riadi inými (striktnejšími) postupmi. V správnom konaní sa v podstate iba prihliada na znalecký posudok bez zohľadnenia ďalších dôkazov z dôvodu zákonného limitovania. Civilné konanie na rozdiel od nich pripúšťa možnosť a právo účastníkov konania poukazovať a predkladať ďalšie dôkazy preukazujúce dôvodnosť žaloby, strany majú právo poukazovať na širšie vzťahy a uvádzať relevantnú argumentáciu. Súd následne dôkazy vyhodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Preto rozhodovanie civilného súdu o výške náhrady môže zohľadniť aj inú metodiku a môže prihliadať aj na iné dôkazy ako správny orgán/ správny súd, inak by samotný zákonný odkaz spočívajúci v práve vyvlastneného obrátiť sa na súd ohľadne vyššej náhrady, nemal žiadny zmysel a súd by bol postavený na roveň správneho orgánu, čo je neakceptovateľné. Aj z odvolacej argumentácie vyčítal snahu žalovaného účelovo zamerať pozornosť súdu výlučne na hodnoty pozemkov uvedených v znaleckých posudkoch a odvrátiť tak pozornosť od všetkých významných dôkazov predložených žalobcom. V odvolaní žalovaný zdôrazňuje správnosť znaleckého posudku vypracovaného STU č. 35/2016 a odborného stanoviska č. 38/2019 vypracovaného pre súd tiež STU. Dané odborné stanovisko je však potrebné vnímať ako istú formu obhajoby správnosti znaleckých posudkov vypracovaných STU a bolo by iracionálne očakávať, že samotní riešitelia posudkov STU pôjdu v odbornom stanovisku proti sebe a obsahu nimi skôr vypracovaného znaleckého posudku. Aj z toho dôvodu nemôžu byť závery odborného stanoviska brané ako objektívne v súvislosti s hodnotením/ vyjadrovaním sa k posudkom žalobcu. K namietanému porovnávaniu cien za výkupy pozemkov v rôznych katastrálnych územiach žalobca uviedol, že on tieto ceny „neporovnával“, ale poukazoval na ne, pričom viaceré boli vo výrazne vyšších hodnotách ako finančné náhrady určené v hlavnom meste, kde je všeobecným faktom, že sú ceny porovnateľných nehnuteľností jednoznačne najvyššie. Zdôraznil, že v rámci poukázania na výkupy v iných častiach Slovenska pri každom predkladal vždy charakteristiku minimálne rovnocenných a v mnohých prípadoch najmä horších pozemkov v katastrálnych územiach s výrazne nižšou hodnotou ako v hlavnom meste, kde boli vyvlastnené pozemky žalobcu. Dané nie je pritom len názorom žalobcu, ale je to preukázané aj všeobecnými cenovými mapami, samotným trhom nehnuteľností a priamo aj právnymi predpismi, keď zákonodarca stanovil pre lokalitu hlavného mesta najvyššiu východiskovú hodnotu pre pozemky (66,39 eur/ m2) v porovnaní s inými lokalitami (napr. v ostatných krajských mestách je východisková cena 26,56 eur/m2). Napriek tomuto podstatnému východiskovému cenovému rozdielu boli pozemky v iných častiach I. vykupované (viaceré dokonca priamo žalovaným) za rovnakým účelom (líniová stavba) za vyššie ceny, než pozemky v najdrahšej časti I.- D., a to napriek ich preukázateľne horšej charakteristike či faktu, že neboli dotknuté vecnými bremenami, ochrannými pásmami a pod. Uvedené podľa žalobcu preukazuje aj nedobromyseľnosť žalovaného, ktorý celú dobu o vyšších výkupných

cenách vedel, a napriek tomu tieto zmluvy nepredložil znalcom pre potreby spracovania odborného stanoviska STU, čím vzbudzuje podozrenie, že ich chcel zatajiť. Vyhlásenie žalovaného v odvolaní, že sa tak stalo nedopatrením, označil za nedôveryhodné tvrdenie a neprijateľnú výhovorku, keďže on sám uzatváral zmluvy, roky mal vedomosť o týchto cenách a najmä opakovane mu ich žalobca v rámci sporov predkladal a žiadal o vyjadrenie sa k nim. K daným cenovým rozdielom sa mali vždy možnosť vyjadriť v rámci výpovedí aj X.. O. Č. X.. Z., ktorým boli vopred zaslané otázky, ktoré však v tomto smere odpovede a vysvetlenia neposkytli (v konaní sp. zn. a sp. zn. ). Zdôrazňovanie nevyhnutnosti vypracovania nového znaleckého posudku, či vykonanie dokazovania výsluchmi znalcov je z dôvodov už uvedených v podaniach žalobcu nutné vnímať ako účelové konanie v snahe predlžovať konanie. K všetkým žalovaným namietaným skutočnostiam sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne vyjadril, logicky sa vysporiadal s jednotlivými dôkazmi, a to samostatne aj vo vzájomných súvislostiach, vysporiadal sa s podstatnými návrhmi sporových strán, dostatočne ich zdôvodnil a veľmi podrobne, jasne a s určitosťou uviedol relevantné úvahy, ktoré viedli k vydaniu samotného rozhodnutia. Tvrdenia žalovaného o zmätočnosti, nepreskúmateľnosti rozsudku či jeho vydaní v rozpore s právnymi predpismi je preto potrebné v celosti odmietnuť. Opakovane zdôraznil, že žalovaný sa snaží celý spor akoby preniesť na spor medzi žalobcom a STU, pričom z jeho pohľadu jediným podkladom pre rozhodnutie súdu je iba znalecký posudok. Takýto názor žalobca odmieta, nakoľko súd by sa dostal do postavenia správneho orgánu. S poukazom na uvedené vyslovil názor, že nie je možné obmedziť rozhodovanie súdu iba na predložený znalecký posudok, ale je nutné aj v danom súdnom spore, ba priam žiaduce, upriamovať pozornosť aj na iné skutočnosti, ako sú napr. výkupné ceny pozemkov v iných častiach Slovenska, s ktorými sa racionálne, logicky a priamo s odkazom na reálny skutkový stav preukazuje nedôvodné podhodnotenie cien pozemkov v D. pre výstavbu líniovej stavby oproti výkupným cenám v iných oblastiach, či na odlišné konanie žalovaného pri výkupoch pozemkov, a to i v rámci jednej líniovej stavby. Pre odstránenie pochybností dodal, že nikdy v konaní netvrdil, že kúpne ceny pozemkov majú byť rovnaké, pretože by sa tým poprel prístup oceňovania stanovený vyhl. č. , avšak tvrdí, že vzniknuté cenové rozdiely sú nezrozumiteľné, a to tak v rámci výkupov pozemkov pod D4/R7 ako i s poukazom na iné oblasti Slovenska, čím sa jasne preukazuje podhodnotenie pozemkov v D.. Žalovaný sa v obsahu svojho odvolania takmer výlučne sústredí na znalecké posudky, ktoré z jeho pohľadu majú zrejme tvoriť jediný možný dôkazný prostriedok. Tieto sú však len jedným z radu ďalších dôkazov, posudzovanie ktorých zodpovedá sudcovskej úvahe, zásadám logiky a súladu s ostatnými predloženými dôkazmi, ktoré súd hodnotí aj vo vzájomnej súvislosti. Uvedená rozdielnosť správneho a súdneho konania pri vyvlastnení okrem iného vyplýva aj zo , ktorý uvádza, že pokiaľ má žalobca za to, že určená náhrada za vyvlastnenie nezodpovedá trhovej cene, môže sa obrátiť s požiadavkou na vyššiu náhradu na príslušný súd. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že ani v samotnom vyvlastňovacom konaní znalecký posudok nie je jediným a výlučným dôkazom o trhovej cene (NS SR sp. zn. , , , a ďalšie). V ďalšom uviedol, že žalovaný postavil svoju argumentáciu na cene určenej znaleckým posudkom STU, ktorá navyše potvrdila ten fakt, že pôvodne žalobcovi ponúknuté ceny za prevod vlastníckeho práva boli podhodnotené. Správnosť ceny určenej STU žalovaný obhajoval odvolávaním sa na výpovede tých istých znalcov STU (označených v posudkoch ako riešitelia), ktorí boli zároveň riešiteľmi odborného stanoviska STU. Skutočnosť, že riešitelia STU si budú obhajovať nimi pôvodne určené ceny, sa pritom dala legitímne očakávať a túto skutočnosť rozpoznal a správne konštatoval aj prvoinštančný súd. Úkony žalovaného označil za vysoko nehospodárne, keď tento mal dlhodobo jasnú vedomosť o tom, že on sám vykupoval pozemky v kúpnych cenách omnoho vyšších, než sú ceny uvádzané v znaleckom posudku STU, a to od cien 102,20 eur/ m2 až po 186,45 eur/ m2. Predmetné výkupné ceny, ktoré sú vyššie ako žiada žalobca, nemôžu byť spochybnené ani dodatočnými návrhmi žalovaného na nové znalecké dokazovanie. Ani takýto posudok pritom neznamená, že by bol súd ním viazaný, a že ho musí prevziať do svojich záverov. Na druhej strane žalobca v priebehu konania predložil niekoľko samostatných významných dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti a komplexnosti vyvrátili primeranosť poskytnutej náhrady a zároveň relevantným spôsobom spochybnili objektívnosť obsahu znaleckého posudku STU vrátane určenia ceny pozemkov. Príkladmo v tejto súvislosti uviedol personálne prepojenia znalcov, pochybenia v znaleckom posudku STU, úzka spolupráca STU so žalovaným, výkupné ceny žalovaného v rozsahu od 102 eur/ m2 do 186 eur/ m2 v rámci D., toho istého okresu Bratislava II za pozemky určené pod líniovú stavbu, ako aj vyššie výkupné ceny za horšie pozemky určené na tú istú líniovú stavbu mimo hlavného mesta SR, súkromný znalecký posudok a posudky ďalších znalcov, znalecké posudky znalcov, ktoré žalobca neobjednával- X.. U., X.. N., kúpne zmluvy, na základe ktorých došlo k odkúpeniu pozemkov učených pod líniovú stavbu za sumy vyššie, ako boli ponúknuté žalobcovi. Pokiaľ žalovaný v odvolaní vytýkal vady súkromného znaleckého

posudku predloženého žalobcom poukazujúc na odborné stanovisko STU k tomuto sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 04.07.2019, na ktoré sa v plnom rozsahu odvolal. Práve argumentácia žalobcu bola jedným z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval za potrebné vypočuť X.. O. ako riešiteľa znaleckého posudku STU a odborného posudku STU. Z výpovede X.. O. k zodpovedaniu citlivých a zásadných otázok nedošlo a tak neboli vyvrátené argumenty žalobcu, ktorými preukázal, že nedošlo k pochybeniu v obsahu znaleckého posudku X.. Č.W. O. O. X.. C. a nedošlo ani k vysvetleniu skutočností a nezrovnalostí, na ktoré žalobca poukazoval. Veľmi správne uvedené vyhodnotil aj súd prvej inštancie a to, že X.. O. nedokázala odstrániť tieto pochybnosti (bližšie viď vyjadrenie žalobcu z 12.12.2021), nemôže byť pre žalovaného dôvodom nesprávnosti vydaného rozsudku. Poukázal tiež na to, že dôvod, prečo hodnotu X.. C. použitého koeficientu povyšujúcich faktorov 1,80 považujú riešitelia za neprimeranú, v odbornom stanovisku STU absentuje. Naviac podľa žalobcu je poukázanie riešiteľmi odborného stanoviska STU na nesprávnosť využitia tejto hladiny povyšujúceho koeficientu prekvapivé, pretože práve tí istí riešitelia STU využili presne túto istú hladinu povyšujúceho koeficientu (1,80) na pozemky v kat. území I. S. určené tiež pod tú istú líniovú stavbu dotknutú tým istým územným rozhodnutím. Naviac znalci STU zdôvodnili využitie hladiny 1,80 s odôvodnením, že ide o „pozemky s výrazným zvýšeným záujmom o kúpu“- teda ešte vyšším záujmom o kúpu oproti pozemkom v D.. Preto je možné podľa žalobcu konštatovať zmätočnosť stanovísk STU. V súvislosti s využívaním povyšujúceho koeficienta riešitelia STU opakovane zdôrazňujú, že nie je vhodné daný koeficient voliť v hornej hranici intervalu, nakoľko zmena spôsobu budúceho využitia pozemku je zohľadnená vo východiskovej hodnote. Východisková hodnota je pritom pevne stanovená vyhláškou, je cenou základnou a nezohľadňujúcu žiadne faktory. Každý jeden znalec STU vychádzal pri oceňovaní pozemkov v D. z tejto základnej ceny 66,39 eur/m2, v ktorej nie je a nebola zohľadnená žiadna skutočnosť, teda ani zmena účelu využitia (lebo cena je fixne stanovená vyhláškou). Z uvedeného dôvodu nie je možné brať zreteľ na opakované vyjadrenia riešiteľov o tom, že povyšujúci koeficient nemal byť použitý v hornej hranici, nakoľko je podľa nich zmena účelu využitia zohľadnená vo východiskovej cene. Je to absolútne nesprávny a zavádzajúci výklad STU. Nakoľko vo východiskovej cene nemohla byť zohľadnená žiadna skutočnosť majúca pozitívny vplyv na hodnotu pozemku, tak pozitíva mohli byť znalcami pretavené v ostatných koeficientoch, alebo aj v jednom z nich- napr. povyšujúcom. Napriek tomu, že žalobca sa nestotožňuje s názorom riešiteľov STU a žalovaného ohľadom nemožnosti využitia povyšujúceho faktora v hornej hranici z dôvodu, že východisková cena zohľadňuje zmenu účelu využitia, tak v danom prípade znalec X.. C. volil hodnotu 1,80, čo dokonca spadá aj do limitu uvedeného riešiteľmi. Žalobca vyslovil názor, že ak boli v ním predložených znaleckých posudkoch použité iné koeficienty ako v znaleckom posudku STU, uvedené nemôže byť hodnotené ako nesprávny postup znalca, keďže znalec vypracoval znalecký posudok v súlade so zákonom. To, že rôzni znalci využívajú iné/ rozdielne koeficienty nie je rozpor. Je to absolútne prirodzené a navyše preukazujúce to, že každý zo znalcov konal individuálne, rozhodoval samostatne a na základe svojich odborných znalostí pristupoval k ohodnoteniu pozemkov. Naopak bolo by prekvapivé, ak by sa ich hodnoty rovnali, resp. boli porovnateľné, pretože by to bolo indikáciou pre to, že konali spoločne, na základe dohôd. To, čo žalovaný vidí rozpornosť, je práve jasným dôkazom objektívnosti a dôveryhodnosti každého jedného z predložených znaleckých posudkov. Poukázal tiež na to, že sa nejedná iba o posudky X.. C. O. X.. Č., ale aj o posudky X.. Z., X.. U., X.. N., ktorých neobjednával žalobca, a ktorí využívali rozdielne hladiny koeficientov, a napriek tomu všetci dospeli k takmer totožnej cene pozemkov ako znalci X.. Č. O. X.. C.. Podstatné tak je, že všetci znalci jednotlivými úkonmi dospeli k približne rovnakej hodnote pozemku, čo vytvára nespornú hodnovernosť znaleckých posudkov. Vyslovil presvedčenie, že žalovaný sa snaží odlákať pozornosť od ceny stanovenej znaleckým posudkom STU, ktorá nezohľadňuje trhovú cenu stavebných pozemkov v N. D., a preto poukazuje na rozporné použitia koeficientov znalcami opomínajúc pritom fakt, že znalci dospeli v podstate k rovnakým trhovým cenám, ktoré sú úplne iné, než ceny stanovené STU. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie X.. Z., ktorá v rámci konania vo veci sp. zn. uviedla, že venovať sa stále koeficientom je kontraproduktívne, pretože dôležité sú finálne hodnoty. Poukázal tiež na to, že v znaleckom posudku STU boli oceňované aj parc. č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX nachádzajúce sa v katastrálnom území N. D., pri ktorých riešitelia využili hodnotou povyšujúceho koeficienta 1,3 z dôvodu existencie územného rozhodnutia a skutočnosti vykonania projektovej prípravy, pričom v znaleckom posudku STU č. 39/2016, ktorým sa oceňovala aj parcela č. XXXX/XX, ktorá je umiestnená medzi týmito dvoma parcelami, celkom nepochopiteľne nezhliadli dôvod využitia povyšujúceho koeficienta z dôvodu, že sa „nenachádza“. Všetky tieto tri parcely sú pritom v celosti zasiahnuté výstavbou líniovej stavby a pôvodne aj tvorili jednu parcelu. Nevyužitie povyšujúceho koeficienta preto žalobca označil za absolútne nelogické, nejasné a nezrozumiteľné. To, že žalobca poukazoval v rámci súdneho konania na pochybnosti ohľadne využívania hladiny povyšujúceho koeficienta zo strany riešiteľov STU je dôvodné vzhľadom k tomu, že STU je

jeden subjekt, ktorý rôzne a vždy z iných dôvodov využije, resp. aj nevyužije koeficient povyšujúceho faktora, čo zakladá nedôveryhodnosť a neobjektívnosť znaleckých posudkov STU. V ďalšom žalobca uviedol, že STU sa v jeho odbornom stanovisku stavia do pozície subjektu spôsobilého kontrolovať a hodnotiť obsahy iných znaleckých posudkov, avšak takáto právomoc mu nikdy neprináležala a ani žiaden právny predpis ju k takýmto úkonom nesplnomocňuje. Obsah znaleckého posudku STU preto môže byť vnímaný iba ako názor iného znalca. Prvoinštančný súd sa dostatočne a komplexne venoval znaleckým posudkom tak STU, ako aj znaleckým posudkom predloženým znalcom a odbornému stanovisku STU a ostatným dôkazom predloženým počas konania. Vo vzťahu k „elementárnej vade“ súkromného znaleckého posudku, spočívajúcej v duplicitnom ocenení pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výške 4,45 eur žalobca uviedol, že je nesporné, že k tejto chybe došlo. Dokonca je tak evidentná, že je úplne zrejmé, že k tomu došlo omylom. Preto je na to potrebné prihliadať ako na formálnu chybu obdobnú ako chybu v počítaní či písaní. V každom prípade v súvislosti so súkromným znaleckým posudkom nebolo žalobcom ani raz počas pojednávania poukazované na finálnu hodnotu pozemkov, ani sa žalobca o túto hodnotu nikdy neopieral. Predmetným znaleckým posudkom žalobca preukazoval, že jednotková hodnota pozemkov, t. j. hodnota za 1 m2 určená znaleckým posudkom STU (ktoré bolo podkladom pre vyplatenie vyvlastnených pozemkov) bola podhodnotená. V súkromnom znaleckom posudku bola jednotková hodnota určená vo výške 100,18 eur/ m2, na čo žalobca v konaní poukazoval a o túto sa v dokazovaní o podhodnotení pozemkov opieral. Nikdy nebola v spore použitá ako dôkaz sumárna suma a neprezentovala žiadnu skutočnosť, na ktorú by bolo kedykoľvek poukazované. Relevantnou bola iba jednotková cena, ktorá potvrdil fakt, že pozemok žalobcu bol podhodnotený, čím sa potvrdil nárok žalobcu, ktorý sa opiera o znalecký posudok X.. Č..

10. K ďalšej v odvolaní vytýkanej vade súkromného znaleckého posudku týkajúcej sa aplikovania neaktuálnej vyhlášky podporne poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. žalobca uviedol, že voči predmetnému rozsudku podal dovolanie, nakoľko ho považuje za prekvapivý, nečakane založený na iných právnych záveroch než rozhodnutie prvoinštančného súdu a viaceré názory uvádzané v rozhodnutiach odvolacích súdov, ktorými došlo k vyhoveniu žalobe žalobcu (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Pre objasnenie žalobca poukázal na to, že v predmetnom konaní na súde prvej inštancie žalovaný predložil znalecký posudok č. 11/2020 vypracovaný X.. K. zo dňa 26.02.2020, voči ktorému žalobca vzniesol viaceré podstatné námietky, pričom jedna z nich sa týkala aj uplatnenia retroaktivity. V konaní pritom poukázal na to, že dňom 01.09.2017 nadobudla účinnosť vyhl. č. , ktorou došlo k zmene vyhlášky č. a okrem iného aj k zmene koeficientov vstupujúcich do ocenenia nehnuteľnosti. V zmysle príslušných právnych predpisov sa hodnota vyvlastňovaného pozemku určuje ku dňu vyvlastnenia. X.. K.Á. však v posudku zo dňa 26.02.2020 aplikovala na určenie hodnoty pozemkov vyvlastnených dňa 04.04.2016 postupy a koeficienty upravené po novele. Zákonodarca v texte vyhlášky neupravil prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré mali a mohli legislatívne jednoznačne riešiť práve časové aspekty platnosti noriem na skoršie vzťahy. X.. K. použila na ocenenie pozemku nové koeficienty, napriek tomu, že zadanie bolo ohodnotiť pozemok ku dňu 04.04.2016, čím podľa názoru žalobcu uplatnila neprípustnú retroaktivitu. Navyše aj v sa uvádza: „Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom“, na základe čoho znalkyňa postupovala nesprávne a diskriminačne, nakoľko by mohli vznikať neprimerané rozdiely v hodnotách, už len z dôvodu uplatňovania rôznych právnych predpisov (iných koeficientov) na hodnotu určovanú v jednom časovom okamihu. Prvoinštančný súd v danej veci plne vyhovel žalobe s poukazom na to, že na znalecký posudok X.. K. neprihliadol, nakoľko pri vypracovaní znaleckého posudku postupovala podľa vyhl. č. v platnom znení, čo považoval za neprípustnú retroaktivitu. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené v súlade so skoršími rozhodnutiami odvolacích súdov v obdobných veciach (sp. zn. , sp. zn. ). Odvolací súd vo veci sp. zn. rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.104 eur prihliadnuc na znalecký posudok X.. K., t. j. zohľadniac koeficienty platné pre oceňovanie nehnuteľností, ktoré v čase vyvlastnenia neexistovali. Žalobca bol toho názoru, že aj výklad uvedený odvolacím súdom vo veci sp. zn. podporuje správnosť postupu znalca X.. C., ak na ocenenie pozemkov vyvlastnených 04.04.2016 použil koeficienty platné v danom čase a nie platné až po 01.09.2017, hoc aj v tom čase spracoval znalecký posudok. Podľa žalobcu práve pre absenciu prechodných či iných ustanovení upravujúcich

spätnú pôsobnosť novely je potrebné aplikovať všeobecné postupy viažuce sa na zákaz retroaktivity, a preto nebolo a nie je možné aplikovať koeficienty v nej uvedené na situáciu, ak sa má zistiť reálna hodnota nehnuteľnosti ku dňu 04.04.2016. Platí, že „v našom právnom poriadku sa uplatňuje zásada „lex retro non aqit“ (teda „zákon nemá spätnú účinnosť“ a že „... v každom prípade zásada, že právne normy nepôsobia spätne znamená, že právne normy upravujú právne vzťahy vzniknuté po dni nadobudnutia ich účinnosti. Výnimku predstavuje situácia, kedy v normatívnom právnom akte je výslovne stanovené, že právna norma určitým spôsobom pôsobí spätne, a to prostredníctvom režimu prechodného ustanovenia.“. Dané podľa žalobcu spôsobuje nemožnosť aplikovať na zistenie hodnoty pozemky ku dňu vyvlastnenia iné koeficienty, ako platné k tomuto dňu, napriek ich zmene v čase vypracovania posudku. Pripustenie aplikácie nových koeficientov neplatných pre rozhodný čas ohodnotenia, by samo o sebe spôsobovalo neistotu medzi týmito posudkami pre rozhodujúci orgán, ako by aj diskriminovalo skoršie posudky práve z dôvodu aplikácie platných právnych predpisov na daný právny vzťah. Uvedená aplikácia rozličných právnych predpisov by tak vytvárala nežiaduce a interpretačne pochybné prostredie pre stanovenie znaleckej hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností v čase ich vyvlastnenia, ktorý je nemenný. Dokonca v prípade, že by došlo k takej právnej úprave, že by hodnota pozemku bola výrazne znížená v dôsledku nových koeficientov, aplikácia retroaktivity by tak ad absurdum znamenala zníženie náhrady za vyvlastnenie, čo je v rozpore so základným i a nevyhnutnými podmienkami vyvlastnenia a stanovení skutočnej náhrady za vyvlastnenie. Takýto prístup by naviac do budúcna vytváral nepriaznivé prostredie a neistotu, že každým novým právnym predpisom by fakticky dochádzalo k zmene hodnoty náhrady za vyvlastnenie, čo samozrejme nemôže byť žiadúce, ani správne či spravodlivé. Nemôže byť preto na ťarchu žalobcu, aby novelizácia právneho predpisu mala dopad na pôvodne predpokladanú výšku náhrady za vyvlastnenie. Žalobca preto zotrvala na právnej a v konečnom dôsledku aj logickej nemožnosti aplikovania koeficientov platných v deň vypracovávania znaleckého posudku X.. K. v prípade, ak sa má určiť hodnota nehnuteľnosti ku dňu vyvlastnenia, kedy reálne došlo k zbaveniu majetku žalobcu. Žalobca súhlasí s tým, že forma znaleckého posudku musí zohľadňovať aktuálny právny stav, avšak zodpovedanie zadanej úlohy, ktorou bolo určenie hodnoty majetku žalobcu v čase vyvlastnenia, musí byť realizované spôsobom využitia koeficientov platných v čase vyvlastnenia, inak sa stráca akákoľvek výpovedná hodnota. Preto bolo správnym postupom X.. C. pri vypracovaní znaleckého posudku a pri ocenení pozemkov, ktorých hodnota sa mala určiť ku dňu vyvlastnenia, ak použil koeficienty platné v čase vyvlastnenia. Správnosť a logickosť takéhoto postupu možno podľa žalobcu uviesť aj na situácii, ak by sa novelou vyhlášky zmenili koeficienty napr. tak, že by hodnota žalobcovho pozemku v roku 2020 mala 5-násobne väčšiu než v čas vyvlastnenia, tak by sa žalobca výrazným spôsobom obohatil, a to iba vďaka tomu, že sa „vydržal“ súdiť do času zmeny vyhlášky. Za irelevantné pritom označil, či by zmena bola v prospech alebo v neprospech žalobcu. Zároveň určenie hodnoty vyvlastneného pozemku ku dňu 26.02.2020 nezodpovedá vtedajšiemu zneniu ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého „Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite“. Preto ocenenie pozemku vyvlastneného v roku 2016 aplikáciou koeficientov platných v roku 2020 tak nemôže predstavovať trhovú cenu rovnakej alebo v porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase. Podporne v tejto súvislosti žalobca citoval zhodné právne názory vyslovené Krajským súdom v Bratislave vo veciach sp. zn. , sp. zn. . Na druhej strane odlišný názor prezentovaný odvolacím súdom v ods. 41. odôvodnenia rozsudku sp. zn. je nepochopením vyjadrení a argumentácie žalobcu a podľa názoru žalobcu aj súdov prvej inštancie či iných názorov odvolacích súdov. V danom prípade sa totiž absolútne nejednalo o to, či retroaktivitou využitou znalkyňou X.. K. aplikáciou koeficientov platných v roku 2020 dôjde alebo nedôjde k vplyvu na samotný právny základ nároku žalobcu. Ten je absolútne nesporný, resp. nezávislý od otázky či ne/došlo k retroaktivite; nárok žalobcu sa opiera o iné zákonné predpisy. Fakt správnosti postupu znalca pri oceňovaní je však relevantný pre spôsob stanovenia všeobecnej jednotkovej hodnoty nehnuteľnosti, s odkazom na ktorú následne žalobca odvíja výšku žalovanej istiny. Uvedené je potrebné dôsledne odlišovať. Poukázal tiež na dôvodovú správu novely, ktorá uvádza, že: „Cieľom tejto zmeny je... najmä spresnenie opisov hodnôt jednotlivých koeficientov používaných pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie; predmetom novej právnej úpravy je tiež navrhovaná zmena niektorých koeficientov polohovej diferenciácie, ktorá vyplýva z poznania problémov v doterajšej aplikačnej praxi a úprava niektorých intervalov čiastkových koeficientov polohovej diferenciácie...“. Podľa žalobcu, aj pokiaľ by nedošlo k žiadnej zmene výšky koeficientu, ktorými sa oceňuje nehnuteľnosť, ale „iba k iným opisom“, aj tak by bolo neprípustnou retroaktivitou, ak by sa využíval iný opis, než bol ku dňu vyvlastnenia. Naviac, ak by sa aj pripustil právny názor odvolacieho súdu vo veci sp. zn. ,

že novelou sa nielenže nemení právny základ nároku žalobcu, ktorý je daný inými normami hmotného práva, ako je , ale na vznik a trvanie tohto nároku nemá žiaden vplyv a ide „iba“ o vykonávací právny predpis...“, tak potom nie je podľa žalobcu možné, aby sa súd nevysporiadal a hodnoverne odôvodnil, prečo považuje znalecký posudok X.. C. za nespôsobilý. Bez ohľadu na uvedené žalobca zdôraznil, že hlavnou zmenou novely podľa dôvodovej správy bolo: „... novelizácia vyhlášky však bola vypracovaná v nadväznosti na požiadavku Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity určiť spôsob stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva“ a na inom mieste: „Na pozemky, umiestnené mimo zastavaného územia obce, zastavané osadami marginalizovaných skupín obyvateľstva, zahrnuté do územného plánu obce, bude nevyhnutné nahliadať ako na pozemky zastavané stavbami, resp. stavebné pozemky. Uplatnením zásad nových územných plánov pre posudzované lokality, pôvodne evidované ako orná pôda, resp. trvalé trávne porasty, teda ako poľnohospodárske pozemky, budú mať zvyšnú východiskovú hodnotu na úrovni pozemkov zastavaných stavbami. Toto vytvára jeden zo základných predpokladov poskytnutia finančnej náhrady, ktorá bude jednoznačne na vyššej úrovni ako pred spracovaním územnoplánovacej dokumentácie (zmena účelu využitia územia).“. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že tak došlo k jednoznačnému vplyvu na ohodnocovanie nehnuteľností.

11. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu v ods. 34. odôvodnenia, že v prípade odborného posudku č. 3/2019 sa nejedná o objektívny nezaujatý názor na veci nezaujatého subjektu, žalobca v prvom rade uviedol, že „nedopatrenie“ týkajúce sa zhodou okolností nedodania podkladov- kúpnych zmlúv STU považuje za neuveriteľné, keďže tieto boli doložené do každého jedného súdneho konania a boli relevantným dôkazom na preukázanie podhodnotenia pozemkov. Podľa žalobcu, ak by aj neexistovali znalecké posudky, tak iba samotný fakt, že v praxi žalovaný vyplatil ceny za pozemky v daných hladinách, je dostatočným dôkazom pre preukázanie reálnej hodnoty pozemkov. Naviac v čase vypracovania odborného stanoviska STU mala o kúpnych zmluvách vedomosť aj samotná STU. Stotožnil sa aj s názorom prvoinštančného súdu, že STU nemá právomoc hodnotiť znalecké úkony iných znalcov a nejedná sa ani o objektívne hodnotenie. Riešitelia totiž za žiadnych okolností nemôžu súhlasiť, resp. potvrdiť správnosť postupov znalcov objednaných žalobcom, pretože by tak vlastne skonštatovali, že STU (a teda oni sami) nepostupovala pri ocenení pozemkov správne. Očakávať takéto tvrdenia v stanovisku STU by bolo iracionálne a žalovaný si toho musí byť vedomý. Neobjektívnosť odborného posudku STU je preukázaná aj konaním samotného žalovaného, ktorý dodal STU len kúpne zmluvy s čo najnižšími cenami a tak STU poskytol návod, aké ceny by „mala obhajovať“, a to napriek vedomosti o ním uzatvorených kúpnych zmluvách s vyššími kúpnymi cenami. Rovnako správnosť postupu prvoinštančného súdu, ktorý neprihliadol na odborné stanovisko STU, je potvrdená aj viacerými rozsudkami odvolacích súdov v obdobných veciach (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), v ktorých zaujali jednotné stanoviská k odbornému stanovisku STU a uvedené sa vzťahuje aj k využitiu povyšujúceho koeficienta X.. C. vo výške 1,80. Na odborné stanovisko naviac podľa žalobcu nie je možné vzťahovať ust. , na ktoré v tejto súvislosti poukazoval žalovaný, nakoľko sa nejedná o znalecký posudok. Naviac posudzovanie zákonnosti znaleckého posudku nepatrí inému znalcovi v rámci znaleckej činnosti, ale patrí do výlučnej pôsobnosti MS SR. Priorita znaleckého posudku je charakterizovaná aj v ust. , zák. o znalcoch. Ak by mal zákonodarca akceptovať odborné stanovisko v rozsahu a na úrovni znaleckého posudku, je nesporné, že by takýto úkon jednoznačne v ust. uviedol. Odborné stanovisko preto nie je možné považovať za rovnaký úkon, akým je súkromný znalecké posudok podľa a na uvedenom nemôže nič zmeniť ani vyhlásenie znaleckého ústavu o vedomosti následkov vedome nepravdivého posudku, ktorý sa snaží navodiť dojem rovnocennosti tohto znaleckého úkonu so súkromným znaleckým posudkom. Pokiaľ žalovaný v odvolaní vytýkal aj vady znaleckého posudku X.. Č., žalobca poukázal na svoje vyjadrenie v konaní zo dňa 04.07.2019. K odvolacej argumentácii, v ktorej žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie stotožnil s názormi žalobcu o pochybeniach v znaleckom posudku STU sa žalobca odvolal na svoje vyjadrenia zo dňa 01.10.2018, 24.04.2019, 04.07.2019. Stručne poukázal na personálne prepojenia v osobách, ktoré pôsobili v orgánoch ÚEOS- Komercia, a.s. a zároveň boli plne aktívne aj v STU, kedy dochádza k situáciám, že znalecký posudok ÚEOS- Komercia, a.s. vypracuje osoba, ktorého obsah následne hodnotí kolega v STU a celý proces kontrolného posudku sa završuje podpisom A.. X.. N., je tak mimoriadne závažnou skutočnosťou, ktorá úplne diskvalifikuje znalecký posudok STU za nespôsobilý pre objektívne hodnotenie a z toho dôvodu naň nemožno prihliadať. Bez akejkoľvek spornosti dochádza k naplneniu zákonnej požiadavky uvedenej v pre vylúčenie možnosti vypracovať znalecký posudok inštitúciou STU, ktorý sa stal podkladom pre určenie výšky náhrady; riešiteľom znaleckého posudku STU bola aj osoba, ktorá nie

je znalcom z odvetvia oceňovania nehnuteľností (X.. K. S.); v súvislosti s totožnou fotodokumentáciou ohodnocovaných pozemkov riešiteľmi STU. V súvislosti s preukazovaním nedôveryhodnosti znaleckého posudku STU žalobca poukázal aj na rozdielny prístup rovnakých riešiteľov posudkov STU, keď pri využití povyšujúceho faktora v niektorých prípadoch uvedú, že sa „nevyskytuje“, avšak v iných znaleckých posudkoch vyslovene uvádzajú, že samotným dôvodom pre využitie povyšujúceho faktora je skutočnosť existencie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby, t. j. ide o to isté územné rozhodnutie, ktoré sa rovnako vzťahuje aj na tie pozemky, pre ktoré riešitelia STU uviedli, že skutočnosť pre využitie povyšujúceho faktora neexistuje. Naviac samotné odvolacie súdy v obdobných konaniach konštatujú nedôveryhodnosť znaleckých posudkov STU (napr. , sp. zn. , sp. zn. ). Vo vzťahu k námietke porovnávania cenových údajov a kúpnych zmlúv vzťahujúcich sa aj na pozemky v iných katastrálnych územiach citujúc časť odborného stanoviska STU, ktorý ako nesprávny vyhodnotil postup X.. Č., keď porovnával pozemky z cenovo neporovnateľných kat. území D., žalobca uviedol, že X.. Č. takéto porovnanie nikdy vo svojom znaleckom posudku nepoužil. Uvedené preukazuje str. 2 čl. II posudku, kde je uvedené, že „Porovnávacia metóda nebola použitá z dôvodov nedostupných dostatočných podkladov súboru nehnuteľností v danej lokalite s evidovanými reálnymi kúpno- predajnými cenami“. Čo sa týka poukázania na cenovú mapu, uvedené žalobca označil v danom prípade za nevyhnutné, relevantné a výslovne žiadané, pretože aj prostredníctvom nej sa preukázali významné cenové rozdiely pri stanovení cien pozemkov v rámci územia SR, preukázal sa rozdielny prístup pri odkupe pozemkov medzi D. a inými časťami SR. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že súdu boli predložené „ničotné a nepreskúmateľné listiny“, súdu nepreukázal ním tvrdenú inú charakteristiku pozemkov a „ničotnosť“ riadne nezdôvodnil. Žalobca predložil kúpne zmluvy, podrobné fotosnímky pozemkov, pričom podklady boli dostatočné na to, aby sa dala stanoviť charakteristika pozemku, druh pozemku, umiestnenie pozemku. Z uvedeného dôvodu požiadavku žalovaného vznesenú až v odvolacom konaní, aby súd doplnil dokazovanie predvolaním všetkých znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky, označil za iracionálnu, nadbytočnú a nehospodárnu. Ak mal žalovaný záujem o ich vypočutie, mal tento návrh vzniesť v rámci prvoinštančného konania, keďže žalobca na tieto kúpne zmluvy poukázal už v máji 2018. Žalobca predloženými kúpnymi zmluvami poukázal na to, že oproti pozemkom v hlavnom meste I. D., ktoré spadajú do najatraktívnejšej časti I., boli ostatné pozemky stovky kilometrov od nej vzdialené, nepomerne vyššie ocenené, a to aj vzhľadom k ich východiskovým cenám, v J. ide o nárast 210 %, v N. o 387 %, t. j. všade narástli výkupné ceny s výnimkou D., kde nielenže v niektorých prípadoch nenarástla kúpna cena, ale dokonca došlo k jej zníženiu pod východiskovú cenu. Predložením týchto kúpnych zmlúv sa preukazuje nelogickosť ocenenia pozemkov v Bratislave v porovnaní s odkúpenými pozemkami v iných oblastiach SR, kde by sa rozumne očakávalo, že by ceny mali byť nižšie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní zdôrazňoval, že pri každom pozemku je nutné zohľadňovať aj individuálnosť faktorov vstupujúcich do hodnotenia pozemkov, žalobca dal do pozornosti odlišnú argumentáciu žalovaného pre ohodnotenie pozemkov nepatriacich žalobcovi, kedy je preňho dôležité brať zreteľ aj na stav pozemku, jeho charakter, umiestnenie, jeho funkčné využitie a pod., avšak tieto isté faktory odmieta brať do úvahy pri hodnotení pozemkov vyvlastnených žalobcovi. Svedčí o tom priamo výpoveď znalkyne STU z obdobného konania (doložená aj do tohto spisu), ktorá uviedla, že STU pozemky v N. D. jednoducho rozdelila iba na dve skupiny: pozemky pod Slovnaftom v lokalite J. a pozemky pri I.. Je tak zrejmé, že znalecké posudky nebrali žiadne zohľadnenie stavu pozemku, žiaden ohľad na jeho charakter, na širšie vzťahy, prístup k inžinierskym sieťam, stav pripravenosti... Individuálnosť prístupu k hodnoteniu však bola zaručená v každom jednom posudku predloženom žalobcom. V ďalšom poukázal na to, že súd nemôže byť obmedzovaný v rozsahu posudzovania dôkazov, ako to chce navodiť žalovaný. Súd je práve tým subjektom, ktorý spravodlivo a zohľadniac všetky skutočnosti vyvodzuje vlastnú úvahu, logické závery majúce základ v ráciu, a to aj s ohľadom na širší kontext. Ak by mal súd postupovať tak, ako to uvádza žalovaný, bol by iba v pozícii ďalšieho znalca, resp. na úrovni správneho orgánu. Súd v danom prípade nevytvára nový znalecký posudok, ale v nadväznosti na predložené dôkazy rozhoduje o spravodlivej cene. Za absolútne prirodzené a logické označil, že ak je cena pod líniovú stavbu v Bratislave niekoľkonásobne nižšia ako inde v SR, nemôže byť cena určená STU dostatočnou primeranou náhradou bez existencie relevantného dôvodu, pre ktorý došlo k tak nízkemu určeniu ceny. Prvoinštančný súd preto postupoval správne a logicky vyhodnotil všetky predložené dôkazy. Podporne opäť aj v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Vzniesol tiež požiadavku, aby odvolací súd neprihliadal na rozhodnutia NS SR sp. zn. a sp. zn. , nakoľko žalovaný na ne poukázal až v rámci odvolania a nejedná sa o prípad novoty. V prípade, ak by odvolací súd na ne prihliadol, uviedol, že aj rozsudok sp. zn. potvrdil, že poukazovanie na výkupy z iných

katastrov je dôvodné. Pozemky odkupované a vyvlastňované v Nitre pre vybudovanie strategického parku sa totiž nachádzali nie v jednom, ale hneď v 6 odlišných katastrálnych územiach, pričom súdy opakovane upozorňujú, že je potrebné zohľadniť predložené porovnania, keď pravidelne označujú za pochybenie už na úrovni vyvlastňovacieho konania, ak neboli zohľadnené pri stanovení náhrady za vyvlastnenie, ceny nehnuteľnosti aj v iných katastrálnych územiach. Žalovaný pritom sám pripúšťa isté porovnávanie, keď konštatuje, že ceny pozemkov v kat. území Nivy sú lukratívnejšie a majú lepšiu bonitu než pozemky v kat. úz. N. D.. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že nikdy netvrdil, že hodnoty pozemkov majú byť rovnaké a nikdy ani nepožadoval doplatenie rovnakej výšky ceny ako boli žalovaným vyplatené za pozemky v Nivách, avšak tvrdí, že tieto nemôžu vykazovať enormný rozdiel, a to najmä v prípadoch, ak sa pozemky nachádzajú v jednom obvode D. II, sú dotknuté tým istým územným rozhodnutím, tou istou stavbou. S rozhodnutiami sp. zn. a sp. zn. sa pritom vysporiadal už NS SR v rozhodnutí sp. zn. . Vo vzťahu k znaleckému posudku USI Žilina 103/2020, na ktorý žalovaný v odvolaní tiež poukazoval, odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 11.11.2020 a naďalej zotrval na žiadosti, aby sa naň neprihliadalo hneď z viacerých dôvodov, a to pre jeho predloženie po viac ako troch rokoch, po uplynutí vyhlásenia koncentrácie konania a uvedený dôkaz ani nepredstavuje rozhodnú skutočnosť, nakoľko ide o názor ďalšieho znalca, a to aj keď ide o ústav, ktorý však z hľadiska legislatívy nemá vyššiu silu ako názor iného znalca. Zotrval aj na argumentácii, že žalovaný mal počas niekoľkých rokov trvania sporu možnosť relevantne vyargumentovať, prečo boli za pozemky mimo hlavného mesta vyplatené vyššie kúpne ceny než priamo v D., čo ani čiastočne nezdôvodnil, a preto jediným dôkazom zostáva nespochybnený fakt, že žalovaný, prípadne SSC, a.s. vyplácali za horšie pozemky vyššie ceny než za pozemky v D.. Žalobca pritom predložil zdroj, odkiaľ čerpal informácie, predložil kúpne zmluvy, z obsahu ktorých je zrejmé, že k výkupu došlo a žalovaný tieto fakty nespochybnil. Tvrdenie o tom, že možno došlo k vadnému vyčísleniu preto označil za ničím nepreukázané. K vyjadreniu znalkyne v konaní sp. zn. o tom, že na cenu pozemkov má vplyv aj katastrálne územie uviedol, že prax a realita sú odlišné, keď príkladom sú pozemky odkupované v S., ktoré sú súčasťou hlavného mesta, a ktoré majú absolútne totožnú cenu s pozemkami vzdialenými cca 20 km a mimo územia D. vo I.. S. vo výške 67,43 eur/ m2 a obdobne sa to týka aj pozemkov vo C. a X. N. A., kde je jednotne určená cena 86,24 eur/m2. V danom konaní však znalkyňa X.. O. uviedla, že vplyv katastrálneho územia nie je rozhodujúci pri stanovení odhadu hodnoty alebo pri skutočne zrealizovanej cene za nehnuteľnosť, čo potvrdzuje a preukazuje možnosť poukazovania a prihliadania na výkup pozemkov aj z iných katastrálnych území dotknutých totožnou líniovou stavbou pretínajúcou viacero katastrov. Podľa žalobcu sa jedná o relevantnú skutočnosť, na ktorú mal súd zobrať zreteľ aj z tohto pohľadu citlivo vnímať omnoho vyššie ceny vyplatené žalovaným v D. a iných častiach SR. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní venoval aj niektorým zo žalobcom predložených kúpnych zmlúv a predložil dokumentáciu týkajúcu sa charakteristík pozemkov žalobca namietal, že sa nejedná o žiadnu novotu, a preto žiadal na to neprihliadať. Zotrval však na názore, že poukázanie bolo relevantné, pretože dosvedčuje významné cenové rozdiely pri stanovení cien pozemkov, preukazuje rozdielne prístupy pri odkupe pozemkov v D., kde došlo preukázateľne k podhodnoteniu pozemkov a nesprávnemu určeniu trhovej ceny, k nevyplateniu spravodlivej náhrady v porovnaní s inými časťami SR. Ak žalovaný poukazoval na nemožnosť porovnávania s kúpnymi zmluvami k pozemkom v kat. úz. R., tak nijako nevysvetlil, v čom je toto katastrálne územie neporovnateľné oproti kat. územiu N. D. pri pozemkoch určených pre tú istú líniovú stavbu. Nie je možné preto pripustiť, aby ceny za pozemky pod rovnakú líniovú stavbu boli odlišné v rámci jedného okresu Bratislava II v rozdiele o viac ako 100 %. Opomenúť nemožno ani to, že pozemky v R. sú zaťažené umiestnením, resp. existenciou vedenia vysokého napätia, ktoré priamo pretína stred pozemkov, pričom v danom prípade je nutné počítať aj s ochranným pásmom k tomu prináležiacim a sú dotknuté aj vecnými bremenami. Vo vzťahu k poukazovaniu na obsah posudku ÚEOS- Komercia, a.s. za zarážajúce žalobca označil, ako znalec objednaný žalovaným v prípade výkupu pozemkov v kat. území Nivy zohľadňuje v obsahu posudku charakteristiku okolitých pozemkov Komárňanskej ulice, ktoré podľa územného plánu spadajú pod zmiešané územie obchodu a služieb a tiež zohľadňuje, že sa v blízkosti vyskytujú rodinné domy. Presne tie isté skutočnosti však žalovaný a STU odmietol zohľadniť pri obdobných pozemkoch žalobcu. Pozemky odkúpené v R., na ktoré žalobca poukázal, boli určené na cesty, spadali aj do oblasti izolačnej zelene, čo vyplýva zo samotného posudku ÚEOS- Komercia, a.s., dané však znalcovi nebránilo, aby hodnotu pozemkov v R. určil nie vo vzťahu ku konkrétnej charakteristike oceňovaného pozemku, ale takmer výlučne s ohľadom vo vzťahu k okolitej zástavbe a k okolitému využívaniu pozemkov. Ak by znalec vychádzal z konkrétnej charakteristiky odkupovaných pozemkov v R., tak by bolo nutné skonštatovať, že majú výrazne horšiu charakteristiku oproti pozemkom, ktoré boli žalobcovi vyvlastnené, keďže sú zaťažené označenými negatívami. Žalovaný účelovo opomína, že konkrétna charakteristika pozemkov v predložených kúpnych zmluvách

je podstatne horšej kvality proti opisom vedľajšieho územia, do ktorého mimochodom žiadne pozemky z predložených kúpnych zmlúv nepatria. Žalovaný si tak sám odporuje, ak predloží znalecké posudky, v ktorých sú zohľadňované všetky možné iné okolité zástavby a nie charakter ním odkupovaných pozemkov. Možnosť prihliadať aj na tieto kúpne zmluvy (R.) bola potvrdená odvolacím súdom aj vo veci sp. zn. . K požiadavkám žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania žalobca poukázal na to, že žalovaný od začiatku sporu považuje za jediný správny znalecký posudok vypracovaný STU, a to s odkazom na jeho vysokú odbornosť, prepracovanosť, profesionálnosť. Aj z daného dôvodu nepožadoval vypracovanie žiadneho kontrolného posudku, ale postačoval mu práve posudok STU, pričom vypracovanie akéhokoľvek iného znaleckého posudku považoval samotný žalovaný za nehospodárny. Po tom, čo žalobca vzniesol pochybnosti ohľadne posudkov STU, žalovaný na preukázanie správnosti ocenenia pozemkov a odstránenie pochybností navrhol výsluch riešiteľov, a to aj v ostatných konaniach. Dané výsluchy mali byť podľa neho dostatočným argumentom pre to, aby mal súd za preukázané, že znalecký posudok STU je správny a mal vyvrátiť žalobcove tvrdenia, žiadne iné návrhy na dokazovanie nepožadoval. Návrhom na výsluch znalcov STU súd vyhovel. Až po tom, čo bolo žalobcovi v obdobnej veci vyhovené, začal žalovaný po dlhých mesiacoch trvania sporov požadovať znalecké dokazovanie ďalším , čo je vysoko účelové a obštrukčné. Žalobca pritom veľmi podrobne vyvrátil každý jeden argument žalovaného, preukázal a zdôvodnil prečo má dôvodné pochybnosti ohľadne znaleckých posudkov STU, podrobne sa vysporiadal aj s odborným stanoviskom STU, výpoveďou znalkyne STU, predložil argumenty vyvracajúce dôkazy predložené žalovaným, a preto má žalobca za to, že nie je daný dôvod na vyhovenie ďalším návrhom žalovaného. Návrh na konfrontáciu považuje žalobca rovnako za nehospodárny, nakoľko súd už počas konania disponoval stanoviskom STU k znaleckým posudkom predloženým žalobcom, keďže je obsiahnutý v samotnom znaleckom posudku a odbornom stanovisku STU. Existencia znaleckých posudkov s rozdielnymi oceneniami automaticky neznamená nariadenie revízneho dokazovania (viď napr. NSS SR sp. zn. ). Naviac ani prípadný revízny posudok nedá odpoveď na spravodlivú cenu, čo správne a citlivo vnímal aj odvolací senát vo veci sp. zn. . Naviac znalecké posudky X.. Č. a znalecký posudok STU majú charakter listinného dôkazu, avšak súd disponoval aj súkromným znaleckým posudkom žalobcu, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie dokazovania . Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. vo vzťahu k hodnoteniu znaleckého posudku STU, žalobca poukázal na opačný názor, ktorý zaujal odvolací sud vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Poukázal tiež na to, že ak by sa aj pripustilo, že došlo k rozporu záverov znalcov (čo ale neobstojí), najprv by bolo potrebné vypočuť znalca/ odbornú osobu, a ak to nepostačuje, tak až vtedy a jedine vtedy as môže pripustiť dokazovanie znaleckým . V danom prípade súd prvej inštancie postupoval plne v súlade s , pretože na návrh žalovaného vypočul znalkyňu z STU a skutočnosť, že vo výpovedi neodstránila pochybnosti, nemôže byť na ťarchu žalobcu tým, že odvolací súd zaväzuje svojim stanoviskom súd prvej inštancie na vypracovanie revízneho posudku. Na dané nie je žiaden legitímny dôvod. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie starostlivo zvážil a zhodnotil jednotlivé dôkazy, a to aj v ich vzájomnej komplexnosti tak, aby zodpovedali pravidlám formálnej logiky, zodpovedal všetky relevantné skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie a jasne zadefinoval svoje úvahy. V hrubom rozpore so skutkovým stavom je tvrdenie žalovaného, že prvoinštančný súd nedostatočne sa oboznámil a preskúmal odborné stanovisko STU, keď sa ním nielenže oboznámil, ale práve z toho dôvodu nariadil aj výpoveď riešiteľky a umožnil obhájiť stanoviská a odborné závery STU. To, že žalovaný nesúhlasí s následnou úvahou súdu, nemôže byť vnímané ako fakt, že súd tento dôkaz odignoroval, či zmätočne vyhodnotil. Vo vzťahu k námietke nezohľadnenia nedobromyseľnosti žalobca uviedol, že z jeho podaní vyplýva, že nepožadoval a neopieral požadovanú náhradu o dobré mravy, ktoré by navyše bol povinný pretaviť aj do finančného vyjadrenia, čo absentuje. Skutočnosť začatia trestného stíhania naviac nie je možné považovať za preukázanie akýchkoľvek skutočností. Vo svojej argumentácii žalovaný opomína fakt, že žalobca svoje nehnuteľnosti nikdy nechcel predávať (odmietol uzatvoriť kúpnu zmluvu), a keby bolo možné, požadoval by náhradu v náhradných pozemkoch. Ak žalovaný poukazuje na dobré mravy, tak nemožno opomenúť, že žalovaný dlhodobo odmieta zverejňovať všetky kúpne zmluvy a tak zreálniť obraz skutočnej hodnoty, resp. rozdielov v hodnotách získaných pozemkov na úkor bežných občanov. Desiatky až stovky ľudí predalo svoje pozemky pod D4/R7 za podhodnotené ceny, čím došlo k ich jednoznačnému poškodeniu. Aj v tomto kontexte je aktuálne možné diskutovať o dobromyseľnosti/ nedobromyseľnosti žalovaného, že vzhľadom k jeho vedomosti o podhodnotených cenách pozemkov, ktoré kúpil od tretích osôb za sumu stanovenú v znaleckých posudkoch ÚEOS- Komercia, a.s., je v pozícii nedobromyseľnej osoby. Opakovane vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že nárok na doplatenie vyššej náhrady by mohol byť dôvodný, len ak by sa preukázala nesprávnosť znaleckého posudku

STU a správnosť znaleckého posudku žalobcu, zdôraznil, že súd nie je viazaný znaleckým posudkom, ktorý tvorí jeden z radu ďalších dôkazov. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že nebolo možné brať na zreteľ kúpne ceny z kat. územia N. D. zvýšené o 1,2 a má za to, že sa malo prihliadnuť iba na znaleckú cenu, nakoľko kúpna cena, za ktorú vlastníci predali pozemok bola cena s využitím tohto násobku a takúto a jedine takúto aj žalovaný vyplatil. Je len hypotetickou otázkou, či by vlastníci pozemok predali iba za hodnotu určenú v znaleckom posudku. Obdobne aj z odborného stanoviska STU vyplýva, že pri zrealizovaných kúpnych zmluvách riešitelia STU za hodnotu pozemku považovali cenu po navýšení tohto násobku 1,2 a nie hodnotu uvedenú v znaleckom posudku. Žalobca sa nestotožnil ani s úvahami žalovaného o modifikovaní jeho nároku v zmysle súkromného znaleckého posudku, čím malo dôjsť k porušeniu práv protistrany. Znalecký posudok X.. Č., z ktorého vychádzal žalobca pri vyčíslení nároku, tvoril spolu so súkromným znaleckým posudkom X.. C. a mnohými ďalšími listinami rad dôkazov, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu. Rovnako nedošlo zo strany súdu ani k porušeniu rovnosti zbraní. Počas celého súdneho konania trvajúceho niekoľko rokov mali obe sporové strany dostatok času na predkladanie dôkazov či vyjadrení. Dané je preukázané samotným skutkovým stavom, z ktorého vyplýva, že tak ako žalobca aj žalovaný využívali tento priestor a opakovane sa detailne vyjadrovali k podaniam druhej strany. Za silno zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného o tom, že došlo k porušeniu jeho procesných práv a práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca v žalobnom návrhu jasne vymedzil predmet konania tak po právnej, ako aj skutkovej stránke, žaloba spĺňa všetky náležitosti a súd v plnom rozsahu rešpektoval vymedzenú formu požadovaného plnenia a predmet konania. Veľmi jasné stanovisko k tzv. „svojvoľným modifikáciám“ súdu zaujal Krajský súd v Bratislave v rozhodnutiach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . K žalovaným namietanému uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania žalobca uviedol, že sporové strany do času vyhlásenej koncentrácie mali dostatok časového priestoru k predloženiu relevantných listín, ktorými preukazovali svoj nárok, tvrdenia, prípadnú argumentáciu voči tvrdeniam druhej strany. Je len správnym prístupom súdu, ak jasne zadefinuje a stanoví lehotu, do ktorej mali strany sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Žalovaný v obdobných sporoch opakovane nerešpektoval súdom vyhlásenú koncentráciu konania a dokladal listiny, ktoré mohol uplatniť pred koncentráciou a rovnako po uplynutí lehoty navrhoval vykonanie dôkazov. Nie je možné preto súhlasiť s názorom žalovaného o tom, že by mu nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Sudcovská koncentrácia konania bola riadnym spôsobom vyhlásená, sporové strany mali vedomosť o jej lehote a boli aj poučení, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Postup prvoinštančného súdu bol plne v súlade s (obdobne viď rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Záverom za nedôvodnú označil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, pretože z jeho odôvodnenia je jednoznačne určiteľné a zrozumiteľné, na akých právnych/ skutkových záveroch je založené, prvoinštančný súd poskytol jasnú a čitateľnú odpoveď na všetky podstatné otázky súvisiace s predmetom sporu.

12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na odvolacej argumentácii a v celom rozsahu odmietol skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení k odvolaniu. K rozsudku sp. zn. uviedol, že tento je právoplatný a vykonateľný a na uvedenom nič nemení ani žalobcom podané dovolanie, a preto je možné na jeho odôvodnenie v plnom rozsahu prihliadať. V uvedenom rozsudku sa odvolací súd precízne vysporiadal s problematikou legislatívy aplikovanou pri vypracovaní znaleckého posudku žalobcu. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že X.. K. uplatnila neprípustnú retroaktivitu, čo je možné argumentačne podporiť nielen rozsudkom sp. zn. , ale aj obsahom znaleckého posudku ÚSI Žilina, v ktorom sa uvádza, že novelou boli upravené postupy spresňujúce zatrieďovanie čiastkových koeficientov, čím je znegovaná argumentácia žalobcu, že pripustenie aplikácie nových koeficientov neplatných pre rozhodný čas, by samo o sebe spôsobovalo neistotu medzi týmito posudkami pre rozhodujúci orgán... Novelou a následným stanovovaním znaleckých cien v súlade s jej obsahom teda nemohlo dôjsť k zmenám v hodnotách oceňovaných nehnuteľností. Táto argumentácia žalobcu nemá oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a ani žiadnu logiku, pričom aplikáciou tejto logiky a ohodnocovania by došlo k totálnej devalvácii (resp. iným radikálnym zmenám) cien a narušenie právnej istoty vlastníctva a hodnoty majetku. Postupom pred účinnosťou novely, ako aj postupom po účinnosti novely má podľa žalobcu znalec dospieť k rovnakej (obdobnej) všeobecnej hodnote oceňovanej nehnuteľnosti. Nemôže preto nastať žiaden z následkov žalobcom popísaných vo vyjadrení. Žalobcom uvádzané scenáre sú absolútne neaktuálne, nesprávne, rozporné so základnou zásadou právnej istoty a zachovania hodnoty majetku, ktorú novela plne rešpektuje. Neodborný postup X.. C. nemožno

zľahčovať ani akousi nejasnosťou legislatívneho stavu badajúcou vo výrokoch žalobcu. Legislatívna nejasnosť novely podľa žalobcu nie je daná. Znaleckými úvahami X.. K., resp. ÚSI Žilina v žiadnom prípade nebolo dotknuté ani ust. , nakoľko aplikovanou legislatívou a metodikou nedošlo k porušeniu podmienky, že na určenie náhrady za vyvlastnenie sa použije znalecký posudok nie starší ako dva roky. Odvolací súd bol plne oprávnený sa odchýliť od doterajších súdnych rozhodnutí, najmä ak predmetný odlišný právny názor presvedčivo a preskúmateľne odôvodnil. Zotrval na názore, že znalecký posudok žalobcu je vypracovaný hrubo neodborne a nemôže byť podkladom pre priznanie žalovaného nároku. Zotrval aj na názore, že žalobcom predložené kúpne zmluvy a cenové údaje nemajú potenciál preskúmateľne a preukázateľne znegovať správnosť znaleckých posudkov predložených žalovaným, resp. osvedčiť správnosť znalecký posudkov žalobcu. Prílohou cenových údajov a kúpnych zmlúv totiž neboli znalecké posudky popisujúce charakteristiku a iné osobitosti majúce vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty oceňovaných pozemkov, a na základe ktorý by bolo možné cenové údaje preskúmať. Pritom aj žalobca tvrdí, že v rámci oceňovania pozemkov je potrebné jednotlivé nehnuteľnosti posudzovať individuálne. Poukázal tiež na to, že súdy v iných rozhodnutiach konštatovali opak a na predložené kúpne zmluvy neprihliadali (napr. rozsudok Mestského súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. bod 22.). Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný opakovane nesprávne spája civilný proces so správnym konaním, resp. správnym súdnym rozhodnutím. Zdôraznil, že ak má byť žalobcovi priznaná vyššia náhrada za vyvlastnenie, podkladom pre priznanie tohto nároku je kvalifikovaný, zákonný preskúmateľný znalecký posudok. V ďalšom dodal, že ak žalobca presadzuje ním avizovanú možnosť porovnávania podzemkov aj vzhľadom na iný kataster, nič nebráni tomu, aby súd vzal na zreteľ obsah a závery znaleckého posudku ÚSI Žilina, ktorý ohodnocoval pozemku v katastrálnom území S., pričom jednotkovú všeobecnú hodnotu stanovil vo výške 62,14 eur/ m2, čo je v hrubom kontraste s hodnotami predkladanými znalcami žalobcu. Nesúhlasil tiež s argumentáciou žalobcu, že ani prípadný revízny posudok by nedal odpoveď na spravodlivú cenu, čo konštatoval odvolací súd vo veci sp. zn. , ktorý podľa žalovaného uvedenú problematiku nevníma správne, keď pre osvedčenie spravodlivosti priznanej náhrady poukazuje na cenu 102,20 eur/ m2, za ktorú žalovaný vykúpil príslušné parcely. Jedná sa totiž o sumu bonifikovanú o koeficient 1,2 násobku, ktorá nemôže byť predmetom porovnávania. K odbornému stanovisku STU žalovaný uviedol, že toto je prípustné opariť doložkou podľa s tým, že pri vykonávaní tohto dôkazu sa bude postopovať akoby išlo o znalecký úkon súdom ustanoveného znalca. Žalovaný vyslovil názor, že pre odborné posúdenie niektorých skutočností nie je nevyhnutné vypracovať vždy znalecký posudok, ale postačuje aj iný znalecký úkon, ako napr. odborné stanovisko, a preto sa nemožno uspokojiť s reštriktívnym výkladom , inak by ani žalovanému nebolo umožnené do súdneho konania v rámci procesnej obrany dokladať súkromný znalecký posudok (ustanovenie hovorí o predložení súkromného znaleckého posudku spolu so žalobou). Reštriktívny výklad žalobcu zakladá nerovnosť zbraní strán sporu a obmedzuje ich vo voľbe náhodného znaleckého úkonu pre podporu svojich skutkových tvrdení a pre negáciu dôkazov a skutkových tvrdení protistrany. Odborné stanoviská STU je potrebné považovať za relevantné znalecké úkony s príslušnými odbornými závermi a procesnými účinkami v kontexte . V ďalšom žalovaný poukázal na to, že riešitelia sú osobami nezávislými od osôb, na ktoré poukazuje žalobca, čím je nesporne vyvrátená pochybnosť o dôveryhodnosti vypracovaného znaleckého posudku STU. Nedôvodné a irelevantné sú aj úvahy žalobcu o nekompetentnosti znalca X.. N. a o jej údajnom personálnom prepojení medzi ÚEOS- Komercia, a.s. a STU. Žalobca poukazuje na funkciu, ktorú menovaná vykonávala po dobu len 12 mesiacov v ÚEOS- Komercia, a.s. pred cca 12 rokmi, pričom aktuálne je zamestnancom STU. V súvislosti s námietkami o personálnom prepojení znalcov žalovaný analogicky poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. . Podľa žalovaného žiadna z osôb, na ktoré účelovo poukazuje žalobca, nie je v takom vzťahu k veci alebo k iným zainteresovaným osobám, aby bolo možné dôvodne pochybovať o riadnom plnení povinnosti znalca konať nezávisle a nestranne. Poukázal tiež na to, že pokiaľ si on objednal vypracovanie prvého znaleckého posudku v znaleckej organizácii ÚEOS- Komercia, a.s., Okresný úrad Bratislava nezávisle a ex offo zadal vypracovať tzv. kontrolný znalecký posudok STU, a to bez toho, aby uvedenú skutočnosť konzultoval buď so žalovaným alebo so znaleckou organizáciou ÚEOS- Komercia, a.s. V znaleckom posudku sa STU naviac vysporiadala aj s nesprávnymi závermi uvedenými v znaleckom posudku ÚEOS- Komercia., a.s.. Žalobcom uvedené námietky o personálnych prepojeniach preto vyhodnotil ako umelo vykonštruované a bezpredmetné. Uvedené pochybnosti boli vyvrátené aj v rámci výsluchov znalkýň STU v obdobných konaniach. K námietke, že jeden z riešiteľov znaleckého posudku nebol znalcom žalobca uviedol, že aj tieto námietky sú účelové a neodborné, pričom nereflektujú bežnú a legitímnu prax, akou je znalecký ústav oprávnený vypracúvať znalecký posudok. Je zrejmé, že primárnymi riešiteľmi znaleckého posudku

sú znalci z relevantného odboru a odvetvia. Je však možné a prípustné, aby k vykonaniu znaleckého úkonu mohli byť prizvaní aj iní odborníci, ktorí nie sú priamo znalcami (napr. doktorandi). Uvedené osoby však vykonávajú predovšetkým administratívnu činnosť a poskytujú adekvátnu podporu znalcom podľa ich primeraných pokynov a v rámci svojich možností. Funkcia riešiteľa- odborníka spočíva najmä v administratívnej podpore, pričom osobou vykonávajúcou znaleckú činnosť je výhradne znalec. X.. S. ako doktorand sa mohla pod záštitou STU podieľať na vypracovaní znaleckého posudku, pokiaľ bol znalecký posudok podpísaný kompetentnými osobami. K namietanej nekompetentnosti jedného z riešiteľov znaleckého posudku STU poukázal aj na výpoveď znalkyne X.. Z. v konaní sp. zn. .

13. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný nespochybnil jeho skutkové tvrdenia a argumenty. Uviedol, že nerozporoval právoplatnosť rozsudku vo veci sp. zn. , len namietal jeho úvahy. Poukázal tiež na to, že rozsudky, ktorými bola potvrdená správnosť ocenenia pozemkov znalcom X.. C. sú finálnym spôsobom právoplatné bez podania dovolania (sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Naďalej zotrval na logickej nemožnosti aplikovania koeficientov, prostredníctvom ktorých sa oceňuje nehnuteľnosť, a ktoré neboli platné v čase vyvlastnenia. Ak sa má preukázať reálna hodnota majetku vyvlastňovanej osoby, nie je možné aplikovať koeficienty, ktoré v danom čase neexistovali. Naviac aj zadanie znalcovi znelo na ocenenie pozemku ku dňu vyvlastnenia, a nie ku dňu vypracovania posudku. Žiadal neprihliadať na stanovisko X.. K. zo dňa 31.07.2020, nakoľko sa jedná o novotu. Dodal, že spôsob hodnotenia X.. K. nevyplýva zo žiadneho odkazu na právny predpis, resp. jeho ustanovenie, z ktorého by takýto postup vyplýval a v danom čase sa pozemok neoceňoval v čase „veľmi minulom“, keďže sa oceňoval ku dňu vyvlastnenia, čo bol rok 2016, a preto sa jednoznačne malo postupovať podľa znenia vyhlášky vtedy účinnej bez zohľadnenia novely. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa nemožnosti prihliadať na kúpne zmluvy a cenové údaje predložené do konania žalobcom uviedol, že cenovými údajmi sa nemali priamo preukazovať pochybenia žalovaným predložených znaleckých posudkov, ale fakt správnosti, opodstatnenosti a dôvodnosti doplatenia ním požadovanej náhrady za vyvlastnené pozemky. Pre záver o podhodnotení vyvlastnených pozemkov neboli potrebné znalecké posudky, nakoľko dôležitá bola výsledná finálna cena, za ktorú žalovaný odkupoval pozemky. K získaniu všeobecnej charakteristiky pozemkov sú naviac prístupné verejné zdroje, z ktorých každý (aj žalovaný) vedel a mohol čerpať. Žalovaný však na absenciu znaleckých posudkov poukazuje až v rámci odvolacieho konania. V ďalšom uviedol, že akonáhle mal žalovaný vedomosť o tom, že vlastníkovi pozemku ponúkol podhodnotenú cenu, mal v súlade so zákonom pristúpiť k zrealizovaniu ponuky na odkúpenie pozemku s právom žalobcu na využitie násobku 1,2. Žalovaný však takto nikdy nekonal, čím došlo k nezákonnému odňatiu majetku a porušeniu práv žalobcu. Žalobcovi patrí navýšenie 1,2 rovnako ako všetkým ďalším subjektom, ktorí uzatvorili zmluvu so žalovaným za podstatne vyššiu cenu ako bola kedykoľvek ponúknutá žalobcovi. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že na odborné stanovisko je potrebe prihliadnuť ako na úkon súdom stanoveného znalca. K personálnej prepojenosti znalcov uviedol, že nemusel nič vykonštruovať, iba konštatoval pravdivý skutkový stav. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že znalecký posudok STU vypracovali osoby nezávislé od p. D. a p. Q., opomenul uviesť, že znalecký posudok podpisovala aj N., ktorá tvorí priame personálne prepojenie medzi týmito dvoma inštitúciami. Odhliadnuc od uvedeného je nepochybné, že sa jednalo o spolupracovníkov/ kolegov, ktorí pôsobili pre ten istý subjekt, je preukázané, že znalecký posudok ÚEOS- Komercia, a.s. vypracoval X.. Q., ktorý bol v dotknutom čase spolupracovníkom STU a jeho obsah tak hodnotia kolegovia v STU a navyše celý proces kontrolného posudku sa završuje podpisom A.. X.. N.J., N.., ktorá je bývalým členom predstavenstva ÚEOS- Komercia, a.s.. Žalovaný sa snaží zľahčiť pôsobenie A.. X.. N. v spol. ÚEOS- Komercia, a.s., ako člena predstavenstva, ak poukazuje na to, že danú funkciu zastávala „len“ 12 mesiacov. Podľa žalobcu je irelevantné, ako dlho pôsobila X.. N. v ÚEOS- Komercia, a.s, podstatným je fakt, že zastávala jednu z najdôležitejších funkcií a to, že všetky tieto osoby, ktoré tvoria personálne prepojenie, tam pôsobili v rovnakom čase, dokonca s p. Q. pôsobili v rovnakej pozícii ako členovia predstavenstva. Faktor osobného prepojenia v konaní, v ktorom sa vyhodnocuje práca kolegov, je preto tak významným činiteľom, ktorý zo strany žalobcu úplne diskvalifikuje možnosť uvažovania o objektívnosti znaleckého posudku vypracovaného STU. Neobstojí argument žalovaného o tom, že prepojenie nezohralo rolu, lebo kontrolný posudok vyhodnotil cenu v posudku ÚEOS- Komercia, a.s. ako podhodnotenú, pretože s ohľadom na uvedené pochybnosti ide skôr o snahu obhájiť aspoň minimálnu únosnú mieru ceny stanovenej spol. ÚEOS- Komercia, a.s., ktorá nezodpovedá reálnym trhovým cenám pozemkov v danej oblasti. To, že cena nie je v trhovej výške, pritom potvrdzuje niekoľko znaleckých posudkov predložených nielen žalobcom, ktoré stanovili hodnotu pozemkov vo vyššej sume než posudok ÚEOS- Komercia, a.s., či STU. Spolu žalobca poukázal na 6 znaleckých posudkov vypracovaných na

sebe nezávislými znalcami, z ktorých záverov vyplynulo veľmi obdobná hodnota pozemkov. Rovnako s poukazom na úzky okruh ľudí podieľajúcich sa na vypracovaní posudkov STU nie je možné poukazovať zo strany žalovaného na veľkosť a organizačnú štruktúru STU. K námietke participácie X.. S. na znaleckom posudku žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, z čoho by malo vyplývať, že primárnymi riešiteľmi sú znalci z daného odboru, keď na úvodnej strane sú ako riešitelia uvedení všetci traja riešitelia plnohodnotne a bez akéhokoľvek rozlíšenia označení za riešiteľov znaleckého posudku STU. V tejto súvislosti poukázal aj na § 16 ods. 1 zák. o znalcoch s tým, že ak žalovaný tvrdí, že k znaleckému posudku bola prizvaná aj X.. S., tak je potvrdené, že vykonávala niektorú z činností uvedených v uvedenom ustanovení, t. j. podieľala sa na znaleckom posudku, pričom rozsah jej úkonov a podieľaní sa na obsahu znaleckého posudku nie je možné zadefinovať/ určiť, preto žalobca zotrváva na tvrdení, že X.. S. sa mohla podieľať na vypracovaní znaleckého posudku aj v celom rozsahu. Neadekvátne vyznieva aj vyjadrenie žalovaného o tom, že úkon odborníka spočíval hlavne v administratívnej činnosti ako je formátovanie textov. Odborník prizvaný na znalecký úkon nevykonáva predsa sekretárske práce. Neobstoja preto tvrdenia žalovaného o spôsobilosti a oprávnenosti osoby X.. S. ako riešiteľa znaleckého posudku STU, ktorá realizovala administratívnu činnosť. Podieľanie sa X.. S. na obsahu znaleckého posudku STU preto označil za mimoriadne vážnu okolnosť, ktorú nie je možné zľahčovať. Naviac na to, aby bolo podľa § 16 ods.3 zák. o znalcoch možné pribrať aj inú osobu než znalca, musí byť splnená podmienka, že ide o osobu z príslušného odboru a súčasne znalec musí opodstatnenosť pribratia konzultanta v znaleckom úkone vysvetliť. V danom prípadu X.. S. nie je osobou z príslušného odboru a zároveň jej pribratie nebolo žiadnym spôsobom vysvetlené. Žalobca preto zotrval na tvrdení o nedôveryhodnosti znaleckého posudku STU, nakoľko v neznámom rozsahu ho vypracovávala aj osoba, ktorá nie je evidovaná v registri znalcov vedenom MS SR a jej potreba účasti na vypracovaní obsahu znaleckého posudku je nejasná a nedôvodná. V danom prípade je nevyhnutné opierať sa o účel a zmysel , ktorý striktne a bez akýchkoľvek pochybností uvádza, že znalecký posudok môže vyhotoviť iba k tomu odborne spôsobilá osoba- znalec. K celej problematike ohľadne možnosti účasti Ing. Jurigovej ako neznalca žalobca poukázal aj na novú právnu úpravu ust. zák. o znalcoch.

14. Žalovaný v odvolacej triplike zdôraznil, že rozsudok sp. zn. rozlišuje medzi hmotnoprávnym základom nároku a procesom stanovenia všeobecnej hodnoty majetku. Znalci žalobu si nemôže svojvoľne dovoliť rozhodnúť, podľa akého znenia vyhlášky je pre nich vhodnejšie znalecký posudok vypracovať. Takýto postup znalcov je zjavne neodborný a nerešpektovanie novely vyhlášky je metodickým pochybením. Vyslovil názor, že znalci žalobcu novelu vyhlášky ani len nezaregistrovali, keď ju žiadnym spôsobom nereflektovali, resp. nezmienili. Na podporu tvrdenia, že predmetom porovnávania mala byť len základná zložka, kúpnej ceny, nie bonifikovaná cena, žalovaný odkázal na priložené prvostupňové anonymizované rozhodnutie MS SR, ktoré ako orgán príslušný podľa identifikovalo ako jednu z najzásadnejších metodických pochybení posudzovaného znaleckého posudku úvahu znalca, ktorý v časti posudok pri stanovení VŠH pozemkov porovnávacou metódou nezohľadnil skutočnosť, že v použitých zmluvách je cena pozemkov výsledkom násobenia náhrady v peniazoch za vyvlastnenie podľa osobitného predpisu číslom 1,2, čiže nebolo zohľadnené, že v porovnávaných zmluvách nešlo o ceny v podmienkach voľnej súťaže, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne.

15. Žalobca v odvolacej kvadriplike označil odvolaciu dupliku za procesne neprípustnú a žiadal, aby odvolací súd na uvedené vyjadrenie neprihliadal, neakceptoval ho a v celosti ho odmietol. Uviedol, že riadnym procesným postupom došlo k vyčerpaniu postupov uvedených v a a žalovaný nemal legitímnu možnosť predkladať súdu akékoľvek ďalšie vyjadrenie ani dôkazy, pokiaľ nejde o prípustné novoty v zmysle . Uvedené ustanovenie sleduje zásadu koncentrácie konania a zabezpečenie efektívnosti odvolacieho konania. V danom prípade však vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by napĺňali zákonné podmienky prípustných novôt. Žalovaný je naviac zastúpený advokátskou kanceláriou, od ktorej sa oprávnene očakáva rešpektovanie procesných predpisov, napriek tomu však opakovane a v rozpore so zákonom predkladá ďalšie vyjadrenia, čím zneužíva svoje procesné práva, zaťažuje súd a predlžuje konanie, čo žalobca považuje za neprijateľné, neetické a odporujúce zásade hospodárnosti a účelnosti konania. Žalovaný musí mať vedomosť o tom, že po uplynutí lehoty na podanie odvolania nie je možné rozširovať či dopĺňať dôkazy, keďže márnym uplynutím toto právo žalovanému zaniklo. V tomto smere možno podľa žalobcu uvažovať aj nad tým, či takýmto svojvoľným konaním žalovaného nedochádza k zjavnému zneužitiu práva ( ). V rámci vyjadrenia žalovaný predložil aj nové listinné dôkazy (nejedná sa však o novoty). Z opatrnosti sa žalobca vyjadril aj k obsahu vyjadrenia. Uviedol, že žalovaný

sa ani nesnažil zdôvodniť, prečo anonymizované rozhodnutie MS SR existujúce už 6 rokov nepredložil včas, hoci tak mohol a mal spraviť kedykoľvek v rámci konania na súde prvej inštancie, nezdôvodňuje ani to, prečo ho nepodal ani v rámci zákonnej lehoty. K uvedenému rozhodnutiu sa žalobca nevie relevantne vyjadriť, nakoľko nebol účastníkom konania, nie je mu zrejmý obsah spisu, argumentácia dotknutého znalca a tiež mu nie je zrejmé, či dané rozhodnutie MS SR neboli zo strany znalca napadnuté žalobou na príslušnom súde. V každom prípade však v znaleckých posudkoch predložených žalobcom do konania nebola použitá porovnávacia metóda, ku ktorej sa MS SR vyjadrovalo. Bez ohľadu na dané žalobca zotrval na potrebe poukazovania kúpnych cien za vyplatené pozemky, ktoré boli určené aj s násobkom 1,2, pretože táto suma bola cenou, za ktorú vlastníci predali žalovanému pozemok, t. j. z účtu žalovaného bola odpísaná suma s daným násobkom a jedine tá bola v kúpnej zmluve uvedená ako kúpna cena. Skutočnosť, že sa má prihliadať na kúpne ceny bonifikované násobkom 1,2 svedčí okrem obsahu odborného stanoviska STU aj dôvodová správa k : „Prax preukazuje, že tých, ktorí by pristúpili na výkup, by bolo viac, keby im bolo možné nahradiť aj väčšiu sumu, ako stanoví znalecký posudok“. Obava o reťazení a navyšovaní hodnoty pozemku pri použití porovnávacej metódy uvedená v rozhodnutí MS SR sa naviac predmetného sporu netýka, ba práve naopak pre tento spor sú relevantné ceny s týmto násobkom, pretože až tieto ceny boli jedinými kúpnymi cenami, za ktoré spol. NDS, a.s. odkúpila a vyplatila ceny vlastníkom pozemkov. Žalobca netvrdil, že pre vypracovávanie ďalších znaleckých posudkov sa má vychádzať z cien násobených 1,2- násobkom, naopak, ako vyplýva z jeho podania zo dňa 11.01.2021 z konania sp. zn. , ktoré bolo predložené aj do tohto konania vyplýva, že pre tieto veľmi špecifické prípady je otázka aplikácie porovnávacej metódy sporná, pretože nevychádza z voľného trhu. Rozhodnutie MS SR sa vzťahuje na špecifický prípad možného kumulatívneho navyšovania cien, uvedené však nemôže obmedzovať rozhodnutie súdu o spravodlivej náhrade za vyvlastnenie.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase vyvlastnenia (ďalej len „“) vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

18. Podľa o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len „“) ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

19. Nad rámec právnoteoretických súvislostí týkajúcich sa posudzovania primeranosti náhrady za vyvlastnenie uvedených súdom prvej inštancie odvolací súd stručne dopĺňa, že vyvlastnenie autoritatívne realizované vo verejnom záujme (v danom prípade za účelom výstavby D4/R7) má byť realizované tak, aby v čo najväčšej miere bol eliminovaný dopad na vyvlastnenú osobu (žalobcu). Jedným z nástrojov na to učených, je práve cena primeranej náhrady za vyvlastnenie, ktorá by mala zodpovedať atribútom spravodlivosti, proporcionality a mala by zodpovedať tomuto zásahu do súkromného vlastníckeho práva zo strany verejnej moci a vyvažovať vyvlastnenému spôsobenú ujmu. Vyššie citované ustanovenie bolo do slovenského právneho poriadku zákonodarcom zavedené ako urýchľovacie opatrenie s cieľom, aby vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo čím skôr právoplatnosť a spor o vyššiu náhradu za vyvlastnenie (rozdiel v cene požadovanej oproti cene priznanej vyvlastňovacím rozhodnutím) bol prenesený na súd. V danom prípade sa tak nejedná o konanie patriace do správneho súdnictva, kde by sa preskúmavala zákonnosť vydaného

rozhodnutia o vyvlastnení, ale žalobu musí podať vyvlastňovaním dotknutý subjekt proti navrhovateľovi vyvlastnenia (v danom prípade Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) vo veci určenia rozdielu v náhrade. Uvedenou problematikou sa zaoberal vo svojej rozhodovacej činnosti aj NS SR v rozsudku zo dňa 09.10.2012, sp. zn. , v ktorom v tejto súvislosti uviedol: „Uvedené ustanovenie vyníma nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie z právomoci súdov konajúcich v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí. Tento nárok sa stáva predmetom sporového občianskeho súdneho konania a patrí do právomoci všeobecných súdov podľa (pozn. súdu v súčasnosti ). To znamená, že ide o vec, ktorá síce vyplýva zo stavebných predpisov, t. j. z prameňov verejného práva, ale podľa ju prejednáva a rozhoduje súd v občianskom konaní. V prospech prejednania a rozhodnutia tejto veci v sporovom konaní svedčia i racionálne dôvody. Vyvlastňovaný má možnosť v sporovom konaní realizovať dôkazné bremeno vlastnými dôkaznými prostriedkami, ktoré možno konfrontovať s dôkaznými prostriedkami odporcu, na ktorého prešlo vlastnícke právo v dôsledku vyvlastnenia. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie je predmetom dokazovania“. Z uvedeného potom vyplýva, že úlohou súdu v sporovom konaní o doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemkov nie je skúmať, ako si žalobca v konaní o vyvlastnenie uplatnil svoj nárok, resp. na základe akých podkladov správny orgán určil výšku primeranej náhrady, a ako sa pritom vysporiadal s námietkami účastníkov správneho konania. V súlade s žalobcu v spore zaťažuje preukázanie vyvlastnenia pozemkov v jeho vlastníctve, absenciu dohody o výške náhrady medzi ním ako dotknutou osobou a stavebníkom diaľnice, resp. osobou, v prospech ktorej boli pozemky vyvlastnené a nakoniec vyššej výšky trhovej ceny vyvlastnených pozemkov ako bola správnym orgánom určená náhrada za vyvlastnenie.

20. Vo vzťahu k zásadným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd považuje v teoretickej rovine za potrebné zdôrazniť nasledovné:

21. Nevyhnutným predpokladom pre náležité rozhodnutie je zistenie podstatných skutkových poznatkov o predmete konania, ktoré sa uskutočňuje zákonom upraveným postupom súdu a sporových strán (dokazovanie). V sporovom konaní, v ktorom proti sebe stoja strany sporu s kontradiktórnym záujmom na výsledku konania, a ktoré je ovládané prejednacou zásadou (tzv. zásada formálnej pravdy), je kladený dôraz na procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzená aktivita súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. S dokazovaním a prejednacou zásadou imanentne súvisia dve vzájomne prepojené a sporové strany zaťažujúce povinnosti- povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí), neunesenie ktorých je spojené s neúspechom v spore. Strana sporu je tak v záujme vlastného úspechu v konaní povinná substancovať všetky skutkové okolnosti podstatné a rozhodujúce z hľadiska hypotézy hmotnoprávnej normy, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia kontruje povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu (princíp formálnej pravdy), povinnosť tvrdenia nadobúda v intenciách kľúčový význam a predstavuje jeden z kardinálnych princípov civilného procesu. Viaže sa na podstatné a rozhodujúce skutočnosti relevantné z hľadiska hmotného práva. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je jeho neúspech v spore a rovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu (dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany v spore tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili). Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následné neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovanej strany k procesnej pasivite, sankcionovanej stratou sporu. Rozhodujúcim pre riadne splnenie týchto povinností nie je len obsahové hľadisko (kvalita a relevantnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov, pravdivosť a úplnosť, t. j. substancované tvrdenie), ale aj časové hľadisko. Civilné sporové konanie totiž od strán sporu vyžaduje adekvátnu mieru vigilancie a diligencie (bdelosť a dôslednosť). V zmysle normatívnej úpravy nadväzujúcej na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) je strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Porušenie v všeobecne vyjadrenej povinnosti riadneho vedenia sporu, tzv. procesnej diligencie môže mať v kontradiktórnom sporovom konaní za následok sudcovskú koncentráciu konania, využitie ktorej súdu umožňuje neprihliadnuť na oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Účelom tohto inštitútu procesného práva je zabrániť predlžovaniu súdneho sporu oneskorene vykonanými procesnými úkonmi a tým prispieť k zabezpečeniu rýchlej a efektívnej ochrany ohrozených či porušených subjektívnych práv. Možno ňou predísť neželateľným situáciám, akými sú napr. predkladanie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov stranou sporu až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať

zmarenie už nariadeného pojednávania či požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania vo veci. Sudcovská koncentrácia tak zároveň predstavuje aj normatívne vyjadrenie princípu zakotveného v . Na rozdiel od koncentrácie upravenej v ust. je sudcovská koncentrácia v diskrečnej právomocí súdu, a preto jej využitie, príp. nevyužitie nie je stranou sporu nárokovateľné. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnocuje súd v okolnostiach konkrétneho prípadu a zákonodarca ponecháva na úvahe súdu, či prípadné omeškanie procesného úkonu sudca ospravedlní alebo využije procesnú sankciu a neprihliadne na oneskorený úkon strany sporu. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné (viď napr. Števček, M. a kol., , Komentár, Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2016, str. 578) a má za následok procesnú preklúziu práva uplatniť v spore skutkové tvrdenie alebo dôkazný návrh.

22. Nesprávne skutkové zistenia v kontexte odvolacieho dôvodu uvedeného v predstavujú také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú vo všeobecnosti upravené v ako aj v a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov predložených v civilnom sporovom konaní, ktorá je vyjadrením ústavného princípu nezávislosti súdov ( SR). To, akým spôsobom súd vykonáva a vyhodnocuje jednotlivé dôkazy, na ktoré prihliadne a v akej miere, je vždy vecou súdu. Sudca vykonané dôkazy vyhodnotí z ich zákonnosti, pravdivosti a dôležitosti pre meritórne rozhodnutie na základe vlastného vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu, a to individuálne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Tieto svoje úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil, však musí náležite odôvodniť. Voľné hodnotenie dôkazov v žiadnom prípade neznamená ľubovôľu sudcu, keď hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, nemôže byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe atď. V nadväznosti na uvedené požiadavky konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., , Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). Určitú modifikáciu predstavuje hodnotenie odborných záverov znalcov, keď súdu vzhľadom na absenciu odborných znalostí neprislúcha posudzovanie ich vecnej správnosti, čo však neznamená, že súd bez ďalšieho nekriticky prevezme znalecké závery (obdobne viď stanovisko NS SR sp. zn. Pls 3/80 z 23. 12. 1980, nález ÚS ČR z 30. 04. 2007, sp. zn. , rozsudok NS ČR z 26. 11. 1998, sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. ). Závery znalcov podliehajú komplexnému hodnoteniu súdom z hľadiska formálnych náležitostí, dostatku vstupných podkladov, vierohodnosti teoretických východísk, presvedčivosti a logickosti odôvodnenia znaleckých záverov a ich súladu s vykonanými dôkazmi. Rovnako ak má súd k dispozícii dva, príp. viaceré znalecké posudky s rozdielnymi protichodnými závermi o tej istej otázke, musí ich hodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza z druhého znaleckého posudku (viď R 45/1984). Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku platia rovnaké kritériá ako pri hodnotení súdom ustanoveného znalca.

23. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu podľa na doplatenie vyššej finančnej náhrady než ako mu bola priznaná správnym orgánom v rámci vyvlastňovacieho konania podľa 111 , a to rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 15.03.2016, č. OU-BA-OVBP2-2016/2650/GRJ za vyvlastnený pozemok v katastrálnom území N. D., a to za parc. reg. „E.“, č. XXXX, orná pôda o výmere 35301 m2, zapísaná na LV XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobcu 4/90 z celku (novovytvorená parcela č. XXXX/XXX o výmere 1 m2), parc. reg. „E.“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 8164 m2, zapísaná

na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele žalobcu vo veľkosti 1/1 z celku (novovytvorená parcela č. XXXX/XXX o výmere 139 m2), parc. reg. „E.“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 8164 m2, zapísaná na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele žalobcu bol vo veľkosti 1/1 z celku (novovytvorená parcela č. XXXX/XXX o výmere 264 m2), parc. reg. „E.“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 8164 m2, zapísaná na LV č. XXXX v spoluvlastníkom podiele žalobcu vo veľkosti 1/1 z celku (novovytvorená parcela č. XXXX/XXX o výmere 60 m2), v celkovej výmere 463,044 m2. Žalovanú sumu žalobca vyčíslil ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vyvlastňovaného pozemku určenou znaleckým posudkom č. 19/2015 X.. Č. (92,43 eur/m2) vypracovaným na objednávku žalobcu pre účely správneho konania a všeobecnou hodnotou vyvlastňovaného pozemku určenou znaleckým posudkom č. 35/2016 vypracovaným z podnetu správneho orgánu dňa 04.03.2016 I. T. B. C. D., I. F. I., súdneho znalectva (72,70 eur/m2). Žalobca za účelom preukázania dôvodnosti žalobnej požiadavky predložil najmä súkromný znalecký posudok č. 177/2017 zo dňa 06.12.2017 vypracovaný X.. C. (pozn. obsahujúci doložku podľa ), ďalej viaceré kúpne zmluvy vrátane zmlúv uzatvorených žalovaným v lokalite Bratislava II pre líniovú stavbu D4/R7, cenovú mapu. Žalovaný svoju obranu medzi inými podporil odborným stanoviskom STU č. 38/2019 zo dňa 10.05.2019 a v priebehu konania súdu navrhol, aby nariadil znalecké dokazovanie súdneho inžinierstva Ž. B. a predložil tiež znalecký posudok X.. D., na ktorý súd prvej inštancie po uplatnení sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol. Súd prvej inštancie za základ sporu určil spornosť výšky náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola žalobcovi vyplatená na základe rozhodnutia správneho orgánu. Po vykonanom dokazovaní sa priklonil k oceneniu vykonanému X.. C. v súkromnom znaleckom posudku č. 177/2017 vypracovanom z podnetu žalobcu, majúc za to, že predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti preukázali, že všeobecná hodnota sporného pozemku nebola vo vyvlastňovacom konaní určená správne a s týmto záverom ako vecne správnym, riadne odôvodneným a majúcim základ vo vykonanom dokazovaní sa odvolací súd plne stotožňuje.

24. Z obsahu odvolacej argumentácie je okrem už uvedeného zrejmé, že žalovaný v odvolaní zotrval na argumentácii a procesnej obrane prezentovanej v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo vysporiadal a na jeho odôvodnenie v tomto smere odvolací súd odkazuje pričom v ďalšom, okrem nedostatkov v procesnom postupe konajúceho súdu a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vytýkal aj nesprávnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel primárne vo väzbe na obsah znaleckých posudkov z vyvlastňovacieho konania, na súkromný znalecký posudok X.. C. č. 177/2017, ako i na ďalšie listinné dôkazy (kúpne zmluvy za iné vyvlastnené pozemky), považujúc žalobcov nárok na doplatok náhrady za vyvlastnené pozemky vo výške žalovanej istiny za nedôvodný. Žalobcom predloženému znaleckému posudku X.. C. vyčítal nesprávnu, nedôvodnú a nadhodnotenú hodnotu objektivizačného koeficientu povyšujúcich faktorov, ohodnocovanie nehnuteľností žalobcu podľa neplatného znenia vyhl. č. nezohľadniac novelu realizovanú vyhl. č. a duplicitné ohodnotenie pozemku parc. č. XXXX/ XXX. Namietal tiež akceptáciu neodborného a zovšeobecneného porovnávania ceny, za ktorú boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vyvlastnené s cenovými údajmi a kúpnymi zmluvami týkajúcimi sa pozemkov na celom území Slovenska a vo vzťahu k pozemkom v identickom katastrálnom území nesprávne porovnávanie už bonifikovanej ceny, nezohľadnenie nedobromyseľnosti žalobcu s poukazom na vedené trestné stíhanie a v neposlednom rade aj uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania.

25. Úvodom považuje odvolací súd za nevyhnutné vo vzťahu k odvolacej argumentácii uviesť, že len samotná skutočnosť, že súd sa nestotožní so skutkovou či právnou argumentáciou strany sporu sama o sebe neznamená, že sa s vecou, resp. predloženými dôkazmi neoboznámil. V nadväznosti na uvedené možno pripomenúť aj v rozhodovacej praxi konštantne zdôrazňovaný obsah práva na spravodlivý súdny proces, do ktorého nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, aby rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom a dožadovania sa ním navrhovaného hodnotenia (, , , a iné). Rovnako právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ().

26. V rámci hodnotenia predložených dôkazov a vysporiadania sa s návrhmi na vykonanie dokazovania sa súd prvej inštancie správne najprv vysporiadal s povahou predložených dôkazov, ktorá má vplyv nielen na spôsob vykonania toho- ktorého dôkazu, ale aj na v danom prípade nastolenú otázku možnosti nariadenia znaleckého dokazovania znaleckým . Správne vyhodnotil znalecké

posudky vypracované pre účely vyvlastňovacieho konania (znalecký posudok č. 19/2015 X.. Č. a č. 35/2016 STU) ako listinné dôkazy predložené stranami sporu, ktoré nemali povahu súkromných znaleckých posudkov predložených v danom konaní a ani znaleckých posudkov súdom ustanoveného znalca. Povahu znaleckého posudku nemožno pripísať ani žalovaným predloženému odbornému stanovisku STU č. 38/2019 opatrenému doložkou podľa , čo v súvislosti s hodnotením jeho povahy zdôrazňoval žalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že tak v ust. a 207, ako aj o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov dôsledne rozlišujú odborné vyjadrenie a znalecký posudok a znalecká doložka obsahujúca súčasne vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, sa vzťahuje a je obligatórnou obsahovou súčasťou len znaleckého posudku. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd s poukazom na to, že spracovateľom žalovaným predloženého odborného stanoviska č. 38/2019 je rovnaký subjekt, ako ten, z ktorého znaleckého posudku sa vychádzalo pri ohodnocovaní vyvlastňovanej nehnuteľnosti v správnom konaní, má zhodne s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v ods. 34. odôvodnenia za to, že predmetný dôkaz by ani v žalovaným načrtnutej možnej kolízii znaleckých záverov zo správneho konania a civilného súdneho konania (pozn. súdu z už uvedených dôvodov znalecký posudok vypracovaný na účely správneho konania nebolo možné hodnotiť ako znalecký posudok), nemohol navonok budiť objektívne zdanie nezaujatosti a na uvedenom nič nemení ani zľahčovanie tejto závažnej skutočnosti zo strany žalovaného. V danom prípade nemožno konštatovať, že sa jedná o nezainteresovaný subjekt, ale o znaleckú organizáciu, ktorá sama vypracovala pre účely správneho konania ocenenie vyvlastňovanej nehnuteľnosti s markantne rozdielnou výslednou hodnotou. Za danej situácie sa odvolaciemu súdu javí byť iluzórne očakávanie sebakritického a odlišného postoja k vlastným odborným záverom, ktorý sa vo výsledku značne rozchádzal s ocenením nehnuteľností žalobcom oslovenými znalcami.

27. Na druhej strane žalobcom predložený znalecký posudok č. 177/2017 vypracovaný X.. C. spĺňa v intenciách atribúty súkromného znaleckého posudku a s poukazom na doložku podľa sa pri jeho vykonávaní postupuje, ako keby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Menovaný znalec určil jednotkovú všeobecnú hodnotu vyvlastnených parciel vo výške 100,18 eur/m2. Žalovaný v súdnom konaní na rozdiel od žalobcu riadne a včas nepredložil súkromný znalecký posudok na ocenenie sporných vyvlastnených nehnuteľností vypracovaný odborným subjektom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti a ani riadne a včas nenavrhol v tomto smere nariadenie znaleckého dokazovania súdom, čo by mohlo mať zásadný význam aj pre možnosť procesného postupu podľa , ktorého sa v konaní domáhal.

28. V ďalšom sa prvoinštančný súd zameral na prípustné hodnotenie formálnych náležitostí tohto súkromného znaleckého posudku, vierohodnosti teoretických východísk, logickosti zdôvodnenia prijatých odborných záverov a v neposlednom rade ich súladu s ostatnými dôkazmi. Práve posúdenie žalobcom predloženého znaleckého posudku z naznačených hľadísk bolo nevyhnutným predpokladom pre záver súdu o tom, či možno tieto odborné závery vziať za základ rozhodnutia, a či žalovaný vo svojej riadnej a včasnej obrane kvalifikovane spochybnil relevanciu tohto dôkazu. Dospel pritom k záveru, že znalecký posudok X.. C. č. 1747/2017, o ktorého závery oprel svoje rozhodnutie, je jasný, úplný a zrozumiteľný, jeho závery sú podložené výsledkami vykonaného dokazovania a sú v súlade aj s ostatnými relevantnými dôkazmi. Prvoinštančný súd po jeho preskúmaní neidentifikoval žiadne okolnosti vyvolávajúce vážne pochybnosti o správnosti prijatého znaleckého záveru. Konštatoval, že X.. C. postupoval pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, ku ktorému sa vyvlastnené pozemky ohodnocovali, t. j. ku dňu vyvlastnenia.

29. Žalovaný tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní namietal správnosť postupu znalca, ktorý pri znaleckom skúmaní a oceňovaní spornej nehnuteľnosti vychádzal z vyhl. č. v znení účinnom do 31.08.2017 a nereflektoval na novelu vyhl. č. 213/2017 účinnú od 01.09.2017, ktorou došlo okrem iného aj k zmene koeficientov vstupujúcich do ocenenia pozemkov a ich kategorizácie, čo označil za základné metodické pochybenie pri vypracovaní žalobcom predloženého súkromného posudku, pre ktoré nemožno na tento dôkaz prihliadať. Odvolací súd však aj po oboznámení sa s právnou argumentáciou prezentovanou v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2024, č. k. -1653, na ktorú v odvolaní poukazoval žalovaný, zotrváva na právnom názore vyjadrenom v obdobnej veci v rozsudku zo dňa 30.11.2023, sp. zn. majúc za to, že pre účely ocenenia nehnuteľností k dátumu vyvlastnenia (rok 2016), musí byť cena stanovená podľa právnych predpisov platných a účinných v rozhodnom čase, ku ktorému sa nehnuteľnosť oceňuje,

a to osobitne v prípade, ak novelou vyhl. č. došlo aj k zmene kategorizácie koeficientov vstupujúcich do výpočtového vzorca. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posúdenie správnosti postupu znalca spočívajúceho v aplikovaní tej- ktorej ohodnocovacej právnej úpravy predstavuje otázku právneho posúdenia, ktorej zodpovedanie je v plnej kompetencii súdu. Žalovaný vo svojej argumentácii nereflektuje, že pokiaľ by mal znalec nehnuteľnosť ohodnocovať za použitia koeficientov platných po rozhodnom dátume (dátum rozhodnutia o vyvlastnení), výsledná cena by nezodpovedala zákonnej dikcii ust. , a teda nepredstavovala by trhovú cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, ktorá je jedinou relevantnou pre posúdenie nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť podľa Opomenúť tiež nemožno fakt, že okamih rozhodný pre ohodnocovanie vyvlastňovanej nehnuteľnosti vyplýva z ust. , t. j. z právnej normy vyššej právnej sily a vyhl. č. ako predpis nižšej právnej sily rieši metódy a postupy ohodnotenia nehnuteľností. Logická je aj podporná argumentácia žalobcu v tomto smere, keď uviedol, že, ak by v roku 2020 boli oproti roku 2016 zvýšené koeficienty pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti o 100 %, znalec by pri vypracovaní znaleckého posudku v roku 2020 nemohol pri ohodnotení nehnuteľností k roku 2016 postupovať podľa týchto zvýšených hodnôt. Pokiaľ sa týka odlišného právneho názoru prezentovaného Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn. , v ktorom uviedol, že vyhl. č. nanovo iba upravila postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku a stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, odvolací súd uvádza, že jednotlivé metódy výpočtu všeobecnej hodnoty majetku a koeficienty sú určujúce pre stanovenie výslednej všeobecnej hodnoty majetku. Nemôže sa preto jednať len o postup znalca v procesnom slova zmysle (kedy platí okamžitá aplikabilita novej procesnej právnej úpravy), ale o stanovenie (výpočet) všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ako veličiny rozhodnej z hľadiska hmotnoprávnej úpravy ( v spojení s v znení účinnom v čase vyvlastnenia), ktorá stanovuje ako rozhodný okamih vyvlastnenia nehnuteľnosti. Tento okamih je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúci aj pre ocenenie nehnuteľnosti znalcom, v opačnom prípade akceptujúc názor vyslovený vo veci sp. zn. by znalcom podľa vyhl. č. v znení účinnom od 01.09.2017 stanovená hodnota nehnuteľnosti nemohla zodpovedať cene, ktorú by mala porovnateľná nehnuteľnosť v tomto istom čase, mieste a kvalite (viď ust. v znení účinnom v čase vyvlastnenia). Skutočnosť, že novelou č. bolo zasiahnuté do niektorých koeficientov a ich opisu, ako vstupných veličín výpočtového vzorca, vyplýva aj z dôvodovej správy, na ktorú v ods. 41. odôvodnenia poukázal aj odvolací súd vo veci sp. zn. , a v zmysle ktorej novelou došlo k spresneniu opisov hodnôt jednotlivých koeficientov používaných pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku a zmene jednotlivých koeficientov polohovej diferenciácie (príkladmo odvolací súd poukazuje na rozdielny interval pre koeficient intenzity využitia). Pre účely ohodnotenia nehnuteľnosti k určitému hmotnoprávnou úpravou stanovenému okamihu je preto irelevantné, že novelou č. nedošlo k zmene právneho základu posudzovaného nároku (čo by ani nebolo možné, nakoľko právny základ nároku nie je daný o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na vykonanie ktorého bola prijatá vyhl. č. ), a že na jeho vznik a trvanie nemá vplyv. Novelou č. došlo k zmene veličín vstupujúcich do výpočtového vzorca a teda majúcich vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá preto nemôže zodpovedať trhovej hodnote nehnuteľnosti v čase pred jej účinnosťou. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že ak sa má preukázať reálna hodnota majetku vyvlastňovanej osoby, nie je možné aplikovať koeficienty, ktoré v danom čase neexistovali. Znalec ohodnocujúci nehnuteľnosť musí preto aj pri aplikácii právnej úpravy akceptovať ako jediný rozhodný dátum, ku ktorému má nehnuteľnosť oceniť, a nie dátum, ku ktorému vyhotovuje znalecký posudok. Metodika výpočtu a koeficienty stanovené vyhl. č. preto musia zodpovedať časovému obdobiu, ku ktorému nehnuteľnosť ohodnocuje, čo zodpovedá nielen zákonnému rámcu ohodnotenia nehnuteľnosti ku dňu vyvlastnenia, ale aj atribútom spravodlivosti. Výklad prezentovaný vo veci sp. zn. vo vzťahu k použitiu vyhlášky č. v znení platnom a účinnom v čase vyhotovenia znaleckého posudku podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá ani zákonodarcom sledovanému účelu primeranej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti, ktorým je pri zachovaní atribútov spravodlivosti a proporcionality eliminovať dopad na vyvlastnenú osobu (žalobcu), a na ktoré v teoretickej rovine poukazoval odvolací súd v ods. 36. odôvodnenia rozsudku č. k. -1653, a rovnako nezodpovedá ani teoreticko- právnym úvahám vyjadreným vo vzťahu k pravej a nepravej retroaktivite v ods. 38. až 40. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , v zmysle ktorých nepravá retroaktivita je prípustnou, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré už založené právne pomery, čo vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení vyhl. č. nie je daný prípad. Výnimky zo všeobecného zákazu retroaktivity si vyžadujú výslovnú

intervenciu zákonodarcu, ktorá v danom prípade vo vzťahu k spätnému pôsobeniu vyhl. č. v znení účinnom od 01.09.2017 na ocenenie nehnuteľnosti k marcu 2016 absentuje. Podporne odvolací súd poukazuje na rovnaký princíp platný pre ohodnotenie náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia vyjadrený expressis verbis zákonodarcom v prechodných ustanoveniach ( v znení neskorších predpisov).

30. Prvoinštančný súd sa dôsledne zaoberal aj žalovaným namietanou hodnotou znalcom určeného koeficienta povyšujúcich faktorov v hodnote 1,80 z intervalu 1,01- 3,0. Konštatoval, že znalec nevybočil z medzí stanovených vyhl. č. a zvolenú hodnotu nevyhodnotil ani ako neprimerane vysokú, nakoľko sa nachádza v strede uvedeného intervalu. Veľmi správne súd prvej inštancie reflektoval na to, že výber konkrétnej hodnoty zvoleného koeficientu je na odbornom zvážení znalca, a pokiaľ neprekročí právnymi predpismi stanovený interval pre ten- ktorý koeficient, nie je možné uvažovať o pochybení znalca majúcom negatívny vplyv na správnosť znaleckého posudku. S uvedeným právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje. Vzhľadom na subjektívny prvok vstupujúci do oceňovania nehnuteľností v prípade vyhláškou stanovených intervalov, je len ťažko predstaviteľná úplná zhoda, resp. rozdiel v minimálnom zanedbateľnom rozsahu pokiaľ sa týka koeficientov stanovených viacerými znalcami pri oceňovaní tejto istej nehnuteľnosti. Namietaný rozdiel v koeficiente povyšujúcich faktorov stanovenom X.. C. v hodnote 1,80 oproti hodnote 1,3 stanovenej v posudku STU č. 35/2016, či hodnote 1,19 použitej X.. Č., t. j. keď menovaní znalci pracovali s koeficientom pod hranicu 2,00 pri intervale s hornou hranicou 3,00, sám o sebe s prihliadnutím na uvedené preto nespochybňuje znalecké závery X.. C., čo platí o to viac, že záver o podhodnotení vyvlastňovaných pozemkov v správnom konaní bol zo strany prvoinštančného súdu podporený aj inými dôkazmi. Žalovaný preto v odvolaní celkom nedôvodne na rozdielne stanovenej hodnote koeficienta povyšujúcich faktorov v normatívne povolenom rozpätí stavia záver o arbitrárnosti, svojvoľnosti a nespravodlivosti. Uvedené platí o to viac, keď žalovaný v konaní nepredložil súkromný znalecký posudok ohodnocujúci sporné pozemky v inej a značne rozdielnej všeobecnej hodnote nehnuteľností ku dňu vyvlastnenia a riadne a včas nenavrhol ani vykonanie takéhoto dokazovania súdom obmedzujúc sa len na prezentáciu odborných záverov nie nestranného subjektu (STU), ktorý sporné nehnuteľnosti oceňoval aj v správnom konaní. Na tomto mieste odvolací súd tiež poukazuje na rozdielne využívanie koeficienta povyšujúcich faktorov aj zo strany samotnej STU pri oceňovaní obdobných pozemkov opísané súdom prvej inštancie v ods. 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

31. Vo vzťahu k ďalšej žalovaným v odvolaní vytýkanej vade súkromného znaleckého posudku X.. C. týkajúcej sa duplicitného ohodnotenia pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území N. D. odvolací súd uvádza, že táto vada nemá zásadnejší vplyv na výsledok hodnotenia predmetného znaleckého posudku, z obsahu ktorého je zrejmé, že znalec omylom pri stanovení výslednej hodnoty oceňovaných pozemkov dvakrát započítal do výslednej hodnoty predmetnú parcelu. Jedná sa o zrejmú nesprávnosť, ktorú je v prípade potreby možné odstrániť znížením výslednej všeobecnej hodnoty ohodnocovaných pozemkov o sume 4,45 eur prislúchajúcu predmetnej parcele. V danom prípade však pre záver prvoinštančného súdu o podhodnotení ohodnocovaných pozemkov bola relevantná jednotková hodnota pozemku, ktorú X.. C. stanovil na 100,18 eur/ 1 m2 a súd prvej inštancie pri priznaní žalobného nároku vzhľadom na žalobnú požiadavku nevychádzal z výslednej hodnoty pozemkov určenej X.. C., ale z hodnoty určenej X.. Č., a preto uvedené formálne pochybenie neznižuje dôveryhodnosť tohto dôkazu, ako sa snaží vo svojej argumentácii presvedčiť odvolací súd žalovaný.

32. Závery znaleckého posudku X.. C. správne súd prvej inštancie nepovažoval za kvalifikovane spochybnené ani znaleckým posudkom STU č. 35/2016 a samotnou výpoveďou znalkyne X.. O., ktorá neviedla k odstráneniu pochybností o presvedčivosti znaleckého posudku STU č. 35/2016, konkrétne vo vzťahu k účasti X.. S. ako neznalkyne na vypracovávaní znaleckého posudku, nesprávnosti vstupných údajov, z ktorých znalci STU vychádzali a nesprávnej totožnej fotodokumentácii, rôznemu použitiu koeficienta povyšujúcich faktorov pri rovnakom druhu pozemkov (napr. pri oceňovaní bezprostredne susediacich pozemkov v kat. území N. D. parc. č. XXXX/XXX O. Č.. XXXX/XXX využila koeficient povyšujúcich faktorov z dôvodu existencie územného rozhodnutia a pri parc. č. XXXX/XX ležiacej medzi nimi uvedený koeficient nevyužila z dôvodu, že sa nevyskytuje) a nijako nevysvetlila záver o neodbornosti použitej hodnoty koeficientu povyšujúcich faktorov 1,80. Vo vzťahu k obhajobe niektorých nedostatkov znaleckého posudku STU č. 35/2016 zo strany žalovaného celkom nepresvedčivo pôsobí jeho odvolacia argumentácia, v ktorej sa jednej z označených riešiteliek tohto znaleckého posudku, a to X.. S., ktorá preukázateľne nebola znalkyňou z príslušného odvetvia, snaží pripísať len administratívny

význam jej participácie na vyhotovení znaleckého posudku. Celkom nelogicky na jednej strane tvrdí, že je prípustné k vykonaniu znaleckého úkonu prizvať a aj iných odborníkov, na druhej strane tvrdí, že prizvaná X.. S. sa obmedzila pri vypracovaní znaleckého posudku len na akési administratívne práce, čo nakoniec ani z jeho obsahu nevyplýva rovnako ako skutočnosť, že by jeho primárnymi riešiteľmi boli výlučne znalci.

33. Odvolací súd preto nesúhlasí s odvolacou argumentáciou žalovaného, v ktorej namietal kvalifikované spochybnenie znaleckých záverov X.. C. prostredníctvom znaleckého posudku STU č. 35/2016 posudzovaného prvoinštančným súdom správne ako listinný dôkaz, odborného vyjadrenia X.. Z. (v konaní sp. zn. ), N., X.. O., ktoré neprispeli k odstráneniu rozporov prezentovaných žalobcom vo vzťahu k záverom STU, odborného posudku č. 38/2019 pre účely predmetného konania nie nezainteresovaného a nezaujatého subjektu- STU či znaleckého posudku X.. D. a ÚSI Žilina predložených po uplatnení sudcovskej koncentrácie konania a vypracovaných pre účely iného súdneho konania.

34. Pokiaľ sa žalovaný snažil konfrontovať vecnú správnosť znaleckých záverov X.. C. a rovnako aj X.. Č. odborným stanoviskom č. 38/2019 vypracovaným STU (pozn. súdu tým istým subjektom, ktorý vypracoval znalecký posudok v správnom konaní), odvolací súd v zhode so žalobcom uvádza, že posudzovanie správnosti týchto znaleckých posudkov tejto znaleckej organizácii neprináleží a problematickou sa javí už aj dôveryhodnosť týchto záverov, a to práve s poukazom na to, že sa nejedná o nezainteresovaný subjekt, ale o znaleckú organizáciu, ktorá sama vypracovala pre účely správneho konania ocenenie vyvlastňovanej nehnuteľnosti s markantne rozdielnou výslednou hodnotou, čo zohľadnil pri posúdení tohto dôkazu aj súd prvej inštancie. Ako už odvolací súd uviedol, za danej situácie sa javí byť iluzórne očakávanie sebakritického a odlišného postoja k vlastným odborným záverom, ktoré sa vo výsledku značne rozchádzali s ocenením nehnuteľností žalobcom oslovenými znalcami. Objektívne zdanie nezaujatosti nemožno vyvodzovať ani zo samotného postavenia STU, na ktoré v tejto súvislosti poukazoval žalovaný v odvolaní. Pochybnosti o neobjektívnosti odborného stanoviska STU vyvstávajú aj zo skutočnosti, že žalovaný pre účely jeho vypracovania dodal len kúpne zmluvy s najnižšími cenami nehnuteľnosti, napriek vedomosti o ním uzatvorených kúpnych zmluvách za obdobné pozemky vo výrazne vyššej hodnote. Žalovaným v odvolaní uvedený dôvod, ktorým malo byť zrejmé nedopatrenie, vyznieva nielen z pohľadu žalobcu ale aj z pohľadu odvolacieho súdu nedôveryhodne.

35. Relevantné závery znaleckého posudku X.. C. nie je podľa odvolacieho súdu spôsobilá spochybniť ani výpoveď znalkyne X.. I. Z. zápisnične predložená žalovaným do času skoncentrovania konania (pozn. odvolacieho súdu v konaní sp. zn. ), ktorá sa obmedzila len na z jej pohľadu neadekvátne určenie hodnoty koeficienta povyšujúcich faktorov (1,80), oproti koeficientu použitému STU. Odhliadnuc od povahy posudku STU (listinný dôkaz), jedná sa z jej strany len o jej vlastný názor ohľadom hodnoty tohto koeficienta, nepovažujúc za pochybenie, pokiaľ znalec použil koeficient v inej hodnote v rámci vyhl. č. stanoveného rozmedzia. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaný mienil úspešne spochybňovať odborné závery X.. C., bolo jeho povinnosťou nielen tvrdiť, ale aj riadne a včas preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi spochybňujúcimi ich správnosť (napr. relevantné spochybnenie použitých vstupných údajov pre znalecké skúmanie, použitej metódy ohodnotenia nehnuteľnosti, príp. spochybnenie samotnej odbornosti žalobcom osloveného znalca). Len samotné argumentačné spochybňovanie odborných záverov X.. C. s poukazom na listinné dôkazy predložené z vyvlastňovacieho konania bez podpory riadne a včas predloženými dôkaznými prostriedkami týkajúcimi sa nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto (nie iného) súdneho konania, nemohlo žalovanému zaručiť úspech v konaní. Rovnako dôvodom pre nariadenie nového znaleckého konania nemôže byť len samotná subjektívna nespokojnosť žalovaného s ocenením sporného pozemku. Spochybňovanie podpory znaleckých záverov žalobcom predloženými kúpnymi zmluvami a cenovou mapou nejavilo známky konkrétnosti a určitosti, a preto tiež nebolo spôsobilé vo väčšej miere spochybniť správnosť ocenenia nehnuteľnosti X.. C. (obdobne viď rozhodnutie NS SR sp. zn. uverejnené v Zvierke stanovísk NS a súdov SR č. 10/2015 pod č. 102). Odvolací súd tiež poukazuje na to, že žalovaný sa vo svojej argumentácii zameral prioritne na obhajobu záverov STU v posudku č. 35/2016. Opomenul však, že samotní znalci STU posudzujúci znalecké posudky X.. Č.W. a ÚEOS- Komercia, a.s. uviedli, že oba znalecké posudky spĺňajú formálne aj metodické náležitosti a odlišnosti, ktoré vykazujú, odrážajú názor na istú mieru subjektivity na spôsob a rozsah stanovenia jednotlivých objektivizačných koeficientov. Jedná sa však o znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny ku dňu

ohodnotenia. Vo vzťahu k súkromnému znaleckému posudku X.. C. odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že táto subjektivita pri volení predovšetkým sporného koeficienta povyšujúcich faktorov nebola u znalca X.. C. arbitrárna, bola riadne a logicky odôvodnená a podporená aj ďalšími žalobcom zadováženými dôkazmi. Neodporovala ani samotnému záveru STU, podľa ktorého nie je vhodné hodnotu povyšujúceho koeficienta voliť v hornej hranici intervalu, nakoľko pri stanovení východiskovej hodnoty takéhoto pozemku znalec berie do úvahy budúci vyšší účel jeho využitia, než na aký slúži v čase ohodnotenia. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že súd nevykonal objektívnu a riadnu analýzu odbornosti znaleckého posudku vypracovaného X.. C., nakoľko ako už vyššie uviedol, súd nie je oprávnený hodnotiť samotnú vecnú správnosť odborných záverov znalca a hodnotenie uvedeného znaleckého posudku bolo prvoinštančným súdom vykonané v medziach procesnoprávnych požiadaviek.

36. Prvoinštančný súd znalecký posudok X.. C. správne posudzoval nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s inými riadne a včas stranami predloženými dôkazmi a správne hodnotil vzájomný súlad znaleckých záverov X.. C. so žalobcom predloženými kúpnymi zmluvami, ktorými chcel podporne preukázať podhodnotenie náhrady za vyvlastnenie priznanej žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní. Žalovaný aj v rámci odvolacej argumentácie opomína procesné následky plynúce zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a zákonodarcom nepredpísanej dôkaznej sily pre ten- ktorý dôkaz. Znalecké posudky či odborné vyjadrenia sú len jedným z dôkazov, ktoré súd hodnotí vždy vo vzájomnej súvislosti aj s ostatnými v konaní riadne a včas predloženými dôkazmi, ktorých hodnotenie v danom prípade bolo zo strany prvoinštančného súdu riadne a logicky odôvodnené. Z predložených kúpnych zmlúv a cenovej mapy súd prvej inštancie vyvodil, že kúpne ceny za obdobné pozemky v R. O. N., mimo najatraktívnejšieho územia SR s rovnakým účelom využitia, sú vyššie ako ceny žalobcovi vyvlastnených pozemkov. Rovnako vyššie boli aj ceny za výkup pozemkov v lokalite I. S., X. N. A., F. od tretích osôb pre účely rovnakej líniovej stavby či ceny za nehnuteľnosti v identickom katastrálnom území N. D., odkúpené rovnako na účel výstavby líniovej stavby. Pre účely porovnania zohľadnil aj kúpne zmluvy na pozemky v katastrálnom území R. v ochrannom pásme elektroenergetických zariadení a ochrannej izolačnej zelene. Samotnú skutočnosť, že porovnávané pozemky sa nachádzajú v inom katastrálnom území, nepovažoval súd prvej inštancie za diskvalifikačnú pre možnosť komparácie. Vo vzťahu k žalobcom predloženým kúpnym zmluvám a zistených rozdielom v kúpnych cenách nehnuteľností žalovanému správne vytkol, že neuviedol žiadne dôvody pre obhájenie týchto výrazných rozdielov. Vyhodnotiac všetky vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti dospel k vecne správnemu a riadne odôvodnenému záveru, že všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov nebola vo vyvlastňovacom konaní určená správne a žalobcovi priznal ním uplatňovaný rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností určenou znaleckým posudkom č. 19/2015 X.. Č. a sumou vyplatenou žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č. 35/2016. Odvolací súd je toho názoru, že aj s prihliadnutím na uvedené dôkazy je možné podporiť záver o podhodnotení vyvlastnených pozemkov žalobcu v správnom konaní. Žalobca riadne a včas predložil v konaní kúpne zmluvy uzatvárané žalovaným v územnom obvode D. X. na rovnaký účel, t. j. za účelom výstavy líniovej stavby R7/D4, v ktorých bola jednotková cena za 1 m2 určená vo výške výrazne vyššej ako stanovil X.. C. a žalovaný, ktorý predmetné zmluvy uzatváral, nevedel dôveryhodným spôsobom vysvetliť tak výraznú diskrepanciu (žalovaný pozemky v priamej blízkosti s posudzovaným pozemkom, ku ktorým existuje rovnaké územné rozhodnutie, vykupoval za sumu 102,2 eura za 1 m2 oproti cene 72,70 eura za 1 m2, za ktorú bol vyvlastnený pozemok žalobcu), čím vyvolal dôkazný stav, kedy súd prvej inštancie sa dôvodne postavil na stranu znaleckého posudku X.. C.. Zohľadnenie týchto rozdielov podľa odvolacieho súdu zodpovedá aj ústavnému princípu rovnosti pri zachovaní ochrany vlastníckeho práva u vlastníkov druhovo rovnakej veci. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na porovnávanie už bonifikovaných cien násobkom 1,2, keď napr. základom pre porovnanie nemala byť suma 102,20 eur/1 m2, ale 85,18 eur/ 1 m2, odvolací súd uvádza, že ani uvedená cena sa zásadne značne nelíši od jednotkovej ceny vyvlastňovaných pozemkov ocenených X.. Č.W., z vyčíslenia ktorého vychádzal žalobca pri uplatnení prejednávaného nároku (92,43 eur/ m2).

37. Odvolací súd je toho názoru, že len samotná skutočnosť, že uvedené pozemky sa nachádzali v inom katastrálnom území ako pozemok, za ktorý si uplatňuje doplatok náhrady žalobca, nediskvalifikuje kúpne zmluvy k týmto pozemkom z možnosti ich podporného využitia ako dôkazov o neprimerane nízkej hodnote pozemku posudzovaného v danej veci. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca predmetnými kúpnymi zmluvami nemal za cieľ exaktne preukázať výšku ceny jemu vyvlastnených pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. D., ale tieto dôkazy mali a sú spôsobilé podporiť jeho argumentáciu o podhodnotení ceny, za ktorú boli pozemky vyvlastnené. Práve vzhľadom na to, že kúpne zmluvy nepredstavovali kľúčové a jediné dôkazy na preukázanie žalovaného nároku, ale

mali funkciu nepriamych a podporných dôkazov, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto boli uzatvárané samotným žalovaným, sa ako nedôvodná javí aj požiadavka žalovaného na detailné skúmanie znaleckých posudkov, na základe ktorých boli kúpne ceny stanovené. Vzhľadom na zistený výrazný rozdiel medzi týmito cenami, ktorý ostal žalovaným logicky a vierohodne neobjasnený, je irelevantné, že sa jedná aj o kúpne zmluvy k pozemkom nachádzajúcim sa v susediacich katastrálnych územiach. Ako účelovú vníma odvolací súd námietku nepreskúmateľnosti týchto cien a ich neodborného určenia, a to aj s poukazom na to, že sa jedná o zmluvy uzatvárané samotným žalovaným. Všeobecná a ničím nepodložená hypotéza žalovaného o možnom odbornom pochybení znalcov vypracujúcich znalecké posudky k týmto kúpnym zmluvám vyznieva špekulatívne. Ani samotný poukaz žalovaného v odvolaní na rozdielnu charakteristiku pozemkov bez bližšieho ozrejmenia nemožno považovať za dostatočný. Takúto formu obrany odvolací súd hodnotí ako všeobecnú a neúčinnú. Ďalším dôkazom, ktorý pri svojom rozhodovaní zohľadnil prvoinštančný súd, bola aj žalobcom predložená cenová mapa, z ktorej vyčítal vyššiu jednotkovú kúpnu cenu pozemkov odkupovaných žalovaným na rovnaký účel, a to pri všeobecne známej skutočnosti, že pozemky v blízkosti hlavného mesta D. majú vyššiu hodnotu ako pozemky v iných častiach Slovenskej republiky (bližšie viď aj odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. ). Aj tento rozdiel znejúci v neprospech žalovaného zostal v konaní hodnoverne nevysvetlený. Súd prvej inštancie sa prihliadnuc na tieto žalobcom predložené dôkazy, osobitne na kúpne zmluvy vzťahujúce sa k susedným pozemkom v N. D. vyvlastneným na rovnaký účel, nijako neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, v zmysle ktorej sa primeranosť náhrady za vyvlastnený pozemok určuje podľa trhovej ceny, resp. podľa všeobecnej hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom, za ktorú je nevyhnutné považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, na tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Neobstojí ani poukaz žalovaného v odvolacej replike na dôvodnosť neprihliadania na predložené kúpne zmluvy konštatovanú napr. aj v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2024, č. k. -2197 (ods. 22. odôvodnenia), nakoľko takýto názor odvolacím súdom nebol v danej veci vyslovený a jeho interpretácia zo strany žalovaného nereflektuje na rozdielne individuálne okolnosti prejednávaného prípadu. Vo veci sp. zn. odvolací súd nekonštatoval nemožnosť prihliadania na kúpne zmluvy, naopak vyslovene uviedol, že zotrváva na názore prezentovanom vo veci sp. zn. , že všeobecný záver o podhodnotení kúpnych cien žalovaným pri výkupe pozemkov v súvislosti s výstavnou diaľnice D4/R7 sú spôsobilé preukázať aj kúpne zmluvy týkajúce sa pozemkov v iných katastrálnych územiach či cenové mapy, avšak dodal, že tieto dôkazy môžu slúžiť vo vzájomnej súvislosti len na podporu tohto parciálneho záveru o podhodnotení a nie je možné nimi určiť primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky, a to za situácie, kedy znalec v súkromnom znaleckom posudku koeficient povyšujúcich faktorov bez adekvátneho vysvetlenia použil v maximálnej možnej hodnote, čo nie je daný prípad. Podporne odvolací súd poukazuje na to, že argumentácii žalobcu o nemožnosti prihliadať na kúpne zmluvy za účelom podporiť záver o podhodnotení ceny vyvlastňovaných nehnuteľností neprisvedčil ani dovolací súd vo veciach sp. zn. , sp. zn. .

38. Pokiaľ žalovaný odvolaní poukazoval a citoval z rozhodnutí NS SR vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. odvolací súd uvádza, že žalovaný opomína, že v uvedených veciach rozhodoval NS SR ako súd odvolací v rámci správneho súdnictva podľa , a preto sa nejedná o rozhodnutia relevantné založiť odklon od ustálenej rozhodovacej praxe (obdobne viď uznesenie NS SR zo dňa 29.09.2022, sp. zn. , zo dňa 26.05.2026, sp. zn. ). Kvalifikovane nespochybnený súkromný znalecký posudok X.. C., predložené kúpne zmluvy vzťahujúce sa najmä k pozemkom v katastrálnom území Podunajské Biskupice, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti potvrdzujú výkup nehnuteľnosti žalovaným za účelom realizácie líniovej stavby D4/ R7 za cenu takmer dvojnásobne vyššiu oproti cene určenej v znaleckom posudku STU č. 35/2016, na základe ktorého určil Okresný úrad Bratislava náhradu za vyvlastnené pozemky, a ktorým sa v priebehu celého konania žalovaný bránil. Hodnotiaci záver súdu prvej inštancie svedčiaci v prospech žalobnej požiadavky vychádza zo starostlivého vyhodnotenia všetkých dôkazov predložených v súlade s ust. jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti.

39. V kontexte uvedeného tak nemožno prisvedčiť zásadnej odvolacej námietke, v zmysle ktorej mal prvoinštančný súd konštatovať správnosť a vierohodnosť znaleckého posudku vypracovaného X.. C. bez náležitého, adekvátneho a odborného skúmania tohto dôkazu v kontexte ostatných dôkazov. Z odôvodnenia hodnotiacich úvah prvoinštančného súdu je nepochybné, že všetky predložené dôkazy hodnotil v prísnom súlade a rešpekte s ust. , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky aj vo vzájomnej súvislosti. Jeho úvahy zodpovedajú pravidlám voľného hodnotenia dôkazov, formálnej

logiky a sú aj riadne a presvedčivo odôvodnené. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že len samotná skutočnosť, že konajúci súd si neosvojil hodnotenie vykonaných dôkazov prezentované žalovaným, neznamená, že sa s nimi riadne neoboznámil, a tiež nesprávnosť týchto úvah, či porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Ako irelevantnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalovaného, v ktorej pozornosť upriamoval na to, že súkromný znalecký posudok X.. C. nebol podľa predložený spolu so žalobou. Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok, ktorého vykonanie nenariadil konajúci súd, ale o jeho vypracovanie požiadala strana sporu (legálna definícia súkromného znaleckého posudku uvedená v ), a ktorý má rovnocenné postavenie ako znalecký posudok vyhotovený znalcom ustanoveným súdom. Na uvedenej charakteristike predmetného dôkazu nič nemení ani skutočnosť, že je sporovou stranou predložený až v priebehu súdneho konania, čo je v súdnej praxi celkom bežné (obdobne viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . 2. vydanie. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2022, str. 844, Mitterpachová, J., Števček,. M. Súkromný znalecký posudok v - základné otázky, Bulletin slovenskej advokácie č. 3, 2017, str. 15).

40. Žalovaný v rámci odvolacej argumentácie namietal aj nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, keď uviedol, že v konaní nezistil a žalovaný netvrdil existenciu výnimočných okolností pre upustenie od plnej kompenzácie za žalobcovi vyvlastnené pozemky a nesprávne právne posúdenie, keď súd prvej inštancie takéto okolnosti aj napriek jeho argumentácii nezhliadol. K tomuto odvolací súd uvádza, že žalovaný od začiatku konania poukazoval aj na trestnoprávnu rovinu prípadu, konkrétne uznesenie o začatí trestného stíhania a nedobromyseľnosť žalobcu, keď systematicky vykupoval pozemky od tretích osôb určené na líniovú stavbu D4/R7, ktoré o tomto nemali vedomosť, a to za cenu niekoľkonásobne nižšiu ako mala byť ich hodnota. Uvedené okolnosti však aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno kvalifikovať ako dôvody pre aplikáciu celkom výnimočného zníženia náhrady za vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Irelevantnou pre záver o zákonnej, spravodlivej a proporcionálnej náhrade za vyvlastnenie je motivácia žalobcu k nadobudnutiu vyvlastňovaných pozemkov či skutočnosť, že iné osoby mu predali pozemky za nižšiu kúpnu cenu. Naviac je pri zachovaní prezumpcie neviny potrebné zdôrazniť, že uznesenie o začatí trestného stíhania deklaruje len existenciu vyšetrovania skutočností nasvedčujúcich možnému páchaniu trestnej činnosti a nijako nepreukazuje trestnú činnosť konkrétnej osoby v tejto súvislosti, t. j. žalobcu. Žalovaným tvrdené nekalé úmysly pri nadobúdaní vlastníckeho práva za danej dôkaznej situácie nemožno hodnotiť inak ako nepodložené dohady, ktoré nemôžu mať vplyv na priznanie primeranej kompenzácie za verejný zásah do vlastníckeho práva.

41. S odkazom na závery už uvedené odvolacím súdom v ods. 26. tohto odôvodnenia sa možno stotožniť so súdom prvej inštancie aj v závere o tom, že vo veci neboli splnené podmienky pre žalovaným oneskorene navrhované nariadenie dokazovania súdneho inžinierstva Ž. B. C. Ž. vyplývajúce z ust. . V konaní bol predložený iba jeden súkromný znalecký posudok X.. C. zameraný na ohodnotenie sporných nehnuteľností a v konaní nebol zo strany žalovaného predložený žiaden relevantný znalecký posudok s odbornými závermi v zjavnej kolízii so závermi prijatými znalcom X.. C.. Naviac ohodnotenie vyvlastňovaných pozemkov aj podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje ani s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie. Z argumentácie žalovaného je zrejmé, že žalovaným prezentovaná závažnosť má spočívať v nejednotnom prístupe pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov vyvlastnených za účelom líniovej stavby D4/R7, čo nezakladá osobitnú závažnosť vyžadujúcu si osobitné vedecké posúdenie. Nemožno hovoriť ani o zrejmom rozpore znalcov, keď v predmetnom konaní bol predložený len jeden znalecký posudok, a to X.. C.. Nedôvodnosť takéhoto postupu vyplýva aj zo záveru prvoinštančného súdu o kvalifikovanom nespochybnení znaleckých záverov X.. C.. Z rovnakých dôvodov sa ako neopodstatnená javila aj požiadavka na konfrontáciu znalcov X.. Č. O. X.. O., ktorá nemohla priniesť výsledok v podobe odbornej konfrontácie so znaleckými závermi súkromného znaleckého posudku X.. C. a kvalifikované spochybnenie jeho záverov. Na uvedené nemá vplyv ani predloženie znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Ž. B. C. Ž., ktorý bol vypracovaný pre účely iného súdneho konania a vo vzťahu k iným vyvlastňovaným nehnuteľnostiam. Ust. umožňovalo neprihliadať ani na znalecký posudok X.. D. rovnako vypracovaný pre iné súdne konanie. Na margo týchto skutočností odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že sporové strany zaťažuje v konaní nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno, ktoré má slúžiť na podporu procesného útoku alebo obrany. Strany zodpovedajú nielen za jeho využitie, ale aj za včasnosť jeho využitia, ktorá vstúpila do popredia zmenou civilného procesného kódexu. Odvolací súd je toho názoru, že postup žalovaného pri predkladaní dôkazov, tak v

prvoinštančnom konaní a následne aj v odvolacom konaní nezodpovedal starostlivému a hospodárnemu prístupu a konajúci súd nijako nepochybil a neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, pokiaľ tento prístup žalovaného sankcionoval sudcovskou koncentráciou konania po tom, ako strany na to vyslovene upozornil výzvou zo dňa 03.07.2019 (č. l. 518) s určením lehoty na uplatnenie posledných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, a pre ktorú boli splnené podmienky. Opakovane odvolací súd tiež zdôrazňuje, že sudcovská koncentrácia konania prináleží výlučne do diskrečnej právomoci súdu, a preto jej využitie, príp. nevyužitie nie je stranou sporu nárokovateľné (obdobne vid uznesenie ÚS SR zo dňa 15.11.2018, sp. zn. ) a žalovanému neprináleží polemizovať o tom, či prvoinštančný súd mal, resp. mohol využiť tento legitímny zákonný inštitút majúci za cieľ zefektívniť priebeh súdneho konania. Na jej využitie nemá žiaden vplyv ani žalovaným v odvolaní zdôrazňovaná dĺžka súdneho konania po uplatnení sudcovskej koncentrácie, ktorú naviac súd prvej inštancie nemohol vopred predvídať, a ani samotná povaha dôkazov.

42. Absolútne sa nemožno stotožniť s právne nenáležitou až vágnou argumentáciou žalovaného o modifikovaní žalovaného nároku súdom prvej inštancie ako nároku vyplývajúceho zo súkromného znaleckého posudku X.. C. č. 177/2017, a nie zo znaleckých posudkov X.. X. Č. č. 19/2015, ktorému tým súčasne vytkol, že mal nahradiť procesnú aktivitu žalobcu a porušiť tak aj rovnosť sporových strán, keď rozhodol, že je dôvodnejšie, aby si žalobca uplatňoval nárok prostredníctvom súkromného znaleckého posudku a nie znaleckého posudku vypracovaného X.. Č. vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil nesúhlasom s peňažnou náhradou priznanou mu za vyvlastnené pozemky vo vyvlastňovacom konaní pred Okresným úradom Bratislava považujúc ju za neprimeranú, pričom na preukázanie tejto neprimeranosti sa odvolával na všeobecnú hodnotu pozemkov určenú znalcom X.. X. Č. v znaleckom posudku č. 19/2015 a požadované doplatenie peňažnej náhrady vyčíslil ako rozdiel medzi sumou priznanou mu vo vyvlastňovacom konaní- okrem ceny za parcelu č. XXXX/XXX (42.799,16 eur- 33.660,10 eur). Úlohou súdu bolo v konaní posúdiť, či žalobca má nárok na náhradu za vyvlastnený pozemok vo výške vyššej ako mu bola priznaná a vyplatená na základe vyvlastňovacieho konania. Je plne v kompetencii žalobcu akú vyššiu sumu si uplatní, musí však preukázať jej dôvodnosť. Konajúci súd rozhodoval o nároku riadne vymedzenom v žalobe a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vo vyvlastňovacom konaní nebol žalobca „odškodnený“ za nútené vyvlastnenie vlastníckeho práva v sume zodpovedajúcej dikcii ust. a sumu, ktorú si žalobca uplatnil ako rozdiel medzi jeho vyčíslením a sumou priznanou vo vyvlastňovacom konaní, uznal ako plne dôvodnú, keď vykonanými dôkazmi mal za preukázané, že hodnota vyvlastnených pozemkov bola ešte vyššia než tá, z ktorej ako rozhodnej vychádzal pri vyčíslení žalovaného nároku žalobca. Žalobca po predložení súkromného znaleckého posudku X.. C. nevyužil procesnú možnosť rozšírenia žaloby o sumu rozdielu medzi ocenením pozemku X.. C. a výškou náhrady priznanou mu vo vyvlastňovacom konaní. Vychádzal tak aj naďalej z vyčíslenia náhrady podľa ocenenia pozemkov vykonaným X.. Č., čo bolo v jeho výlučnej dispozícii. Uvedené plne rešpektoval aj prvoinštančný súd, ktorý viazaný žalobným návrhom mohol žalobcovi priznať len ním uplatnený finančný rozdiel a samotná skutočnosť, že v konaní boli zabezpečené iné dôkazy než len tie, ktorými žalobca disponoval v čase podania žaloby, a ktoré podporujú jeho nárok, nezakladá záver o modifikácii žalovaného nároku. Konajúci súd rozhodoval o identickom nároku žalobcu vymedzenom rovnakým skutkovým základom, a irelevantné je v tejto súvislosti, či jeho dôvodnosť žalobca preukáže dôkazmi zabezpečenými pri podaní žaloby alebo až v priebehu konania.

43. Odvolací súd je tiež toho názoru, že postup prvoinštančného súdu nebol ani v rozpore so zásadou rovnosti strán, ktorým poskytol rovnaký priestor na preukázanie svojich tvrdení a vyjadrenie sa k predloženým dôkazom. Záver súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti a správnosti dorovnania náhrady za vyvlastnenie do výšky zodpovedajúcej spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami a odôvodnenie tohto záveru zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a žalovaný nedôvodne namieta ich jednostranné vyhodnotenie v neprospech žalovaného. Nenáležitá a nedôvodná je aj námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keď z jeho odôvodnenia je dostatočne zrejmé, z akých skutkových a právnych záverov súd prvej inštancie vychádzal vo svojom rozhodnutí a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami, na ktoré poskytol jasnú a zrozumiteľnú odpoveď.

44. Vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom, ktoré žalovaný uvádzal a predkladal v odvolacej replike, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd uvádza, že na tieto nemohol v zmysle

ust. prihliadnuť (obdobne viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovaného o možnosti pripustenia novo predložených dôkazov v intenciách a upravujúceho novoty v odvolacom konaní. Žalovaný vo svojom postupe celkom zjavne nereflektuje na procesné právne následky spojené s plynutím času normatívne vyjadrené v ust. a teda skutočnosť, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré odvolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužil, možno za splnenia stanovených podmienok ( ) uplatniť len v rámci plynutia lehoty na podanie odvolania, t. j. ako neprípustné možno vyhodnotiť uplatňovanie nových prostriedkov procesného útoku v rámci odvolacej repliky. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní v systéme neúplnej apelácie je nastavené reštriktívne, ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Pod nemožnosťou ich predloženia v zmysle ako jednou z podmienok výnimočného pripustenia novôt treba rozumieť situáciu, kedy strana sporu objektívne bez svojej viny nemohla označiť prostriedky procesného úroku alebo obrany, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nevyužitie svojho práva. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k doplneniu dokazovania žalovaným navrhovanému v odvolacom konaní. Žalovanému bolo od začiatku konania zrejmé, že jedinou spornou otázkou pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby je výška náhrady za vyvlastnený pozemok, určená viacerými znalcami v značnej diskrepancii, a aj napriek tomu predkladal návrhy na doplnenie dokazovania oneskorene, čo zohľadnil aj odvolací súd, ktorý za daného stavu nezhliadol potrebu doplnenia dokazovania. Pod procesný režim zákazu novôt v odvolacom konaní spadá aj návrh žalovaného na vykonanie dokazovania uznesením o začatí trestného stíhania zo dňa 20.12.2018 a celým vyšetrovacím spisom v danej veci, výsluch znalcov, ktorí vypracovali príslušné posudky, konfrontácia X.. O. O. X.. Č.. Žalovaný mal vedomosť o trestnom stíhaní ešte pred prednesením tohto procesného návrhu a opomenúť nemožno ani skutočnosť, že vychádzajúc zo žalovaným predloženého uznesenia o začatí trestného stíhania a jeho argumentácie, vo veci doposiaľ nebolo vznesené obvinenie. Rovnako platí, že dokazovanie nemá viesť k pátraniu a vyhľadávaniu skutočností svedčiacich v prospech strany, ale dôkazné prostriedky majú slúžiť na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočností. Navrhnuté doplnenie dokazovania sa javí tiež ako nehospodárne a nepotrebné, vzhľadom na už vyslovený záver súdu o tom, že žalovaným načrtnuté trestnoprávne skutočnosti nie sú dôvodom pre zníženie náhrady za vyvlastnenie. Zhrnúc uvedené v danom prípade sa nejedná o žiadnu zo situácií predpokladaných ust. umožňujúcich oneskorené namietanie skutočností a predkladanie nových dôkazov a návrhov na doplnenie dokazovania, keď žalovanému v konaní nič nebránilo v prezentovaní tohto procesného útoku v konaní pred prvoinštančným súdom a sám v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mu objektívne znemožnili skoršie uplatnenie prostriedkov procesnej obrany.

45. Odvolací súd neprihliadol ani na oznámenie žalovaného o rozhodnutí MS SR o vine nemenovaného znalca zo spáchania iného správneho deliktu, keď jednak uvedené sa netýka žiadneho zo znaleckých posudkov predložených v danej veci a tiež z dôvodu, že predmetom konania o inom správnom delikte nie je posudzovanie vecnej správnosti znaleckého úkonu, ale jeho logickosť a ministerstvu neprináleží hodnotenie dôkazov predložených v civilnom konaní.

46. Záverečný poukaz súdu smeruje k skutočnosti opakovane vyjadrovanej v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi pripomína, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999) a nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

47. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil. Odvolacia argumentácia žalovaného nebola podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilá privodiť požadovanú zmenu rozhodnutia

ani jeho zrušenie. Zhodné závery k odvolacej argumentácii žalovaného zaujal Krajský súd v Bratislave aj v obdobných veciach vo svojej jednotnej rozhodovacej činnosti (viď napr. rozsudok zo dňa 23.08.2023, č. k. -1944, zo dňa 28.04.2022, č. k. -1586, zo dňa 26.05.2022, sp. zn. , zo dňa 27.04.2022, sp. zn. , zo dňa 25.07.2019, č. k. -983). Pokiaľ sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. vychádzajúceho z iného právneho názoru, s týmto sa odvolací súd riadne vysporiadal v ods. 29. tohto odôvodnenia.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. v spojení s a . V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).