Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 18/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2004 v pléne

zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Eduarda

Báránya, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha,

Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka o návrhu Krajského súdu v Prešove,

zastúpeného predsedom senátu l S JUDr. P. Š., na začatie konania o súlade § 2 až 15, § 18

a § 19 v spojení s prílohami č. 1 až 10 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky

č. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva

osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení

neskorších predpisov s takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu Krajského súdu v Prešove na začatie konania o súlade § 2 až 15,

§ 18 a § 19 v spojení s prílohami č. 1 až 10 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej

republiky č. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za

zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov

v znení neskorších predpisov s z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. mája 2002

doručený návrh Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „navrhovateľ“) na začatie konania

o súlade § 2 až 15, § 18 a § 19 v spojení s prílohami č. 1 až 10 vyhlášky Ministerstva

financií Slovenskej republiky č. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých

porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné

užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o cenách“) s čl. 20

ods. 4 (ďalej len „“).

Pretože návrh spĺňal zákonom predpísané náležitosti na začatie konania podľa

o súlade vyhlášky s , s ústavnými zákonmi,

s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky

a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi, podľa

a nasl. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), plénum ústavného súdu ho

11. júla 2002 uznesením č. k. -6 prijalo na ďalšie konanie.

Navrhovateľ tvrdí, že pre účely vyvlastnenia sa náhrada poskytnutá v peniazoch

určuje vo výške zistenej podľa napadnutých ustanovení vyhlášky o cenách. Odvoláva sa

pritom na odkazovacie ustanovenie o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„stavebný zákon“). Navrhovateľ tvrdí, že § 2 až 15, § 18 a § 19 v spojení s prílohami č. 1 až

10 vyhlášky o cenách sú v rozpore s , lebo nezohľadňujú princíp

spravodlivosti pri určení výšky náhrady za odňatie vlastníckeho práva, pretože náhradu

stanovuje statickým spôsobom bez ohľadu na pohyb cien nehnuteľností na trhu. Postupom

podľa mechanizmu stanoveného vyhláškou nemožno dospieť k náhrade za vyvlastnenie,

ktorá by bola spravodlivá a primeraná reálnej cene vyvlastnených nehnuteľností.

V konaní o súlade právnych predpisov podľa ) ústavný súd

postupuje podľa príslušných ustanovení prvého oddielu druhej hlavy (§ 37 až 41b) zákona

o ústavnom súde.

Podľa : „Ak preskúmavané právne predpisy

stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.“

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predmetom konaní o súlade

právnych predpisov podľa sa stali aj právne predpisy, ktoré v okamihu

podania návrhu platné boli, ale svoju platnosť stratili počas samotného konania pred

ústavným súdom. Judikatúra ústavného súdu jednoznačne potvrdzuje, že ústavný súd

konanie o právnom predpise, ktorý stratil platnosť v priebehu konania na ústavnom súde,

zastavoval s odvolaním sa na v dôsledku straty

platnosti preskúmavaného právneho predpisu počas konania o ňom (,

, , ).

Keďže vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. došlo

v dôsledku prijatia , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa

mení o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi

výrobkami (s účinnosťou od 1. januára 2004) k výslovnej derogácii vyhlášky o cenách,

nesúlad ktorej s namietal navrhovateľ, ústavný súd podľa

konanie zastavil.

Okrem vyššie uvedeného dôvodu je potrebné uviesť, že vyhláška o cenách bola

vydaná na základe splnomocňujúceho ustanovenia obsiahnutého v § 2 ods. 2 písm. e)

o pôsobnosti orgánov Slovenskej

republiky v oblasti cien (ďalej len „“) a splnomocňujúceho

ustanovenia obsiahnutého v

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových

úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách (ďalej len „

Zb.“).

obsahujúci splnomocňujúce ustanovenie bol zrušený

o cenách (ďalej len „zákon

č. 18/1996“), ktorý je účinný od 1. apríla 1996.

Podľa prvej vety ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe

zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to

splnomocnené zákonom.

Z čl. 6 ods. 2 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (schválených uznesením

Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 19 z roku 1997) vyplýva, že splnomocnenie sa

musí formulovať tak, aby z jeho znenia jasne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie

právneho predpisu a aké veci a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť.

Dotváranie právneho poriadku prostredníctvom vykonávacích právnych predpisov sa

uskutočňuje iba v medziach zákona.

Platí zásada odvodená zo zásady suverenity ľudu, že splnomocnenie vyjadrujúce

delegáciu na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, ktorý obsahuje sekundárne normy,

môže byť iba súčasťou zákona obsahujúceho primárne normy.

Ak zákonodarca abroguje zákon alebo ak pri derogácii zruší aj splnomocňovaciu

blanketu zákona a ak prostredníctvom derogačnej klauzuly výslovne nezruší vykonávacie

právne predpisy, dochádza k zániku ich platnosti a účinnosti v dôsledku zániku platnosti

a účinnosti zákona, na vykonanie ktorého boli vydané. „Ak zanikne účinnosť zákona,

zaniká aj vykonávacia funkcia podzákonného právneho predpisu, ktorý už sám osebe

nemôže vykonávať zákon, ktorý bol zrušený a neplatí“. Problém derogácie má teoretickú

a praktickú legislatívnu stránku. Z hľadiska teoretického ju možno uskutočniť buď

výslovne, alebo mlčky a v tomto prípade ide o derogáciu mlčky.

Derogácia mlčky je derogáciou implicitnou spočívajúcou v tom, že zrušenie jedného

právneho predpisu vyplýva z iného právneho predpisu (derogujúceho) aj napriek tomu, že

v tomto derogujúcom predpise to nie je výslovne uvedené.

Vyhláška o cenách je vykonávacím právnym predpisom vydaným nielen na základe

zákona ako pôvodného právneho predpisu, ale aj na jeho vykonanie. Logickou dedukciou

možno dospieť k záveru, že zákon možno vykonávať len dovtedy, pokiaľ on sám je platný.

Nemožno ho vykonávať v dobe, keď už neplatí. Z toho teda vyplýva, že ak bol zrušený

zákon, boli implicitne zrušené aj všetky právne predpisy od neho odvodené. K ich zániku

nie je potrebná výslovná derogácia, aj keď na druhej strane proti výslovnej derogácii

vykonávacích právnych predpisov nemožno namietať, pretože na základe nej sa stáva

právny poriadok prehľadnejší, čo prispieva k právnej istote.

Vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie skoršieho zákona môže slúžiť aj na

vykonanie neskoršieho zákona vtedy, ak neskorší zákon výslovným ustanovením deklaroval

platnosť a účinnosť uvedeného vykonávacieho právneho predpisu. Inak jeho platnosť zaniká

dňom vzniku účinnosti neskoršieho zákona.

v siedmej časti vo všeobecných a záverečných ustanoveniach

v § 22 obsahuje splnomocnenie na vydanie nového všeobecne záväzného právneho predpisu

na jeho vykonanie, a to o podrobnostiach dohodovania cien, konania o porušení cenovej

disciplíny, postupu pri regulácii cien, cenovej evidencii a kalkulácii a o podrobnostiach

cenovej kontroly. Ustanovenie, ktoré by deklarovalo platnosť a účinnosť vyhlášky o cenách,

tento zákon neobsahuje.

Splnomocnenie obsiahnuté v sa týka vydania

všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upraví spôsob oceňovania na účely

pozemkových úprav (§ 9 ods. 1 písm. a) bod l., § 9 ods. 3 a § 11).

S ohľadom na obsah návrhu krajského súdu je potrebné uviesť, že podľa § 1 zákona

č. obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie

pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho

a lesného majetku s ním spojeného v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany

životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami

poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

Na základe vyššie uvedeného ústavný súd konštatuje, že § 111 ods. 2 stavebného

zákona obsahuje odkaz na vyhlášku o cenách, ktorá bola od 1. apríla 1996 do 31. decembra

2003 platná a účinná iba v rozsahu splnomocnenia obsiahnutého v § 43 ods. 2 zákona

č. , teda iba na oceňovanie pozemkov pre účely pozemkových úprav.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že na iné účely ako na oceňovanie pozemkov pri

pozemkových úpravách nie je možné vyhlášku o cenách od 1. apríla 1996 uplatňovať.

Podľa súd konanie preruší, ak

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa

týka veci, je v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily. Vyhláška o cenách

upravujúca ako postup, tak aj určovanie cien stavieb, pozemkov a trvalých porastov nie je

v dobe konania krajského súdu a nebola ani v dobe rozhodovania správneho orgánu

všeobecne záväzným právnym predpisom, ale iným textom, na ktorý odkazoval stavebný

zákon, lebo zrušením v roku 1996 prestala v časti určovania cien stavieb, pozemkov

a trvalých porastov, okrem oceňovania pozemkov pre účely pozemkových úprav ako

všeobecne záväzný právny predpis platiť (existovať). Odkaz obsiahnutý v § 111 ods. 2

k

stavebného zákona (poznámka 10) je formulovaný ako odkaz na právny predpis, a preto sa

zrušením vyhlášky o cenách bez jej nahradenia iným právnym predpisom stal tiež

neplatným a nemohol vyhláške o cenách zachovať charakter právneho predpisu.

V minulosti ústavný súd rozhodoval o zastavení konania o súlade právnych

predpisov kde navrhovateľmi boli iné procesne legitímne subjekty, a nie súd, ktorý vo veci

koná. Krajský súd v Prešove prerušil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Krajského úradu v Prešove, odboru životného prostredia, č. 8-2000/00047-010/SA

z 20. apríla 2001 a podal návrh na preskúmanie súladu § 2 až 15, § 18 a § 19 v spojení

s prílohami č. 1 až 10 s . Ústavný súd zistil, že Krajský úrad v Prešove,

odbor životného prostredia, aplikoval vyhlášku o cenách v čase, keď táto vyhláška bola už

neplatná. Rovnako aj Krajský súd v Prešove podal návrh na konanie o súlade právnych

predpisov podľa , ktorým žiadal vysloviť nesúlad až 15,

a v spojení s prílohami č. 1 až 10 vyhlášky o cenách s v dobe,

keď táto vyhláška už nebola platná. Aj keby všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa

veci bol v čase podania návrhu na ústavnom súde platný a účinný, ale v čase rozhodovania

ústavného súdu stratil platnosť a účinnosť, ústavný súd musí konanie zastaviť, pretože

zanikol predmet konania. Aj napriek skutočnosti, že všeobecný súd je povinný v začatom

konaní aplikovať všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa veci aj po zániku jeho

platnosti (napr. v dedičskom konaní právne predpisy účinné v čase smrti poručiteľa),

ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať súlad neplatného všeobecne záväzného právneho

predpisu s právnym predpisom vyššej právnej sily.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2004