Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-23Cb-214-2017.pdf
PDF · 158.04 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-23Cb/214/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., IČO: 35 702 982, so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, so sídlom Šamorínska 10, Bratislava proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 11.478,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11.478,45 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedol, že dňa 21.04.2016 bol žalobcovi doručený list žalovaného označený ako „R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz“, katastrálne územie A., Výzva na odstránenie poznámky a ťarchy z listu vlastníctva, Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy“ zo dňa 08.04.2016, ktorým žalovaný oznámil, že zabezpečuje pre stavbu „R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz“ majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností – pozemkov v katastrálnom území A., pričom na predmetnú stavbu vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky Územné rozhodnutie č. OU – BA – OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015. Ďalej žalovaný oznámil, že majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sú súčasťou trvalého záberu predmetnej stavby, bolo zahájené za účelom získania stavebného povolenia. Proces majetkovoprávneho vysporiadania sa v katastrálnom území A. uskutočňuje uzatváraním kúpnych zmlúv. Nakoľko žalobca mal nehnuteľnosti v trvalom zábere vo svojom výlučnom vlastníctve, žalovaný požiadal žalobcu o uzatvorenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti – pozemky v jeho vlastníctve, na ktorých malo byť vybudované teleso stavby a súvisiace objekty v súlade a v rozsahu geometrického plánu č. 121/15, ktorý vyhotovila GEO – KOD s. r. o., Karloveská 24, 841 05 Bratislava a bol overený príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. Išlo o nehnuteľnosti (pozemky) vo vlastníctve žalobcu, a to: parc. registra „C“ č. 3544/198, ostatné plochy o celkovej výmere 10 m2, zapísaná na LV č. XXXX, v katastrálnom území A., okres B. C., D. B. – E. F. A., parcela registra „C“ č. 3544/199, ostatné plochy o celkovej výmere 112 m2, zapísaná na LV č. XXXX, v katastrálnom území A., okres B. C., D. B. – E. F. A., parcela registra „C“ č. 3544/201, ostatné plochy o celkovej výmere 55 m2, zapísaná na LV č. XXXX, v katastrálnom území A., okres B. C., obec BA – m. č. A.. Žalovaný uviedol, že kúpna cena odkupovaných nehnuteľností bola určená ako všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom č.
16/16, ktorý vypracoval ÚEOS – Komercia, a. s. znalecká organizácia z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR pod ev. č. 90019 v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Všeobecná hodnota nehnuteľností (pozemkov) vo vlastníctve žalobcu bola určená predmetným znaleckým posudkom č. 16/16 v sume 83,15 Eur za 1 m2. Pri celkovej výmere pozemkov vo vlastníctve žalobcu (spolu 177 m2) náhrada za výkup týchto pozemkov predstavovala sumu 17.661,06 Eur. Žalovaný uviedol, že finančná náhrada za výkup nehnuteľností – pozemkov, ktorá bola zároveň aj navrhovanou kúpnou cenou predstavovala sumu 17.661,06 Eur a bola určená v zmysle znaleckého posudku č. 16/16 a v spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady SR č. 162/1996 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Žalobca listom označeným ako „Vyjadrenie“ zo dňa 05.05.2016 adresovaným žalovanému v zákonnej 15 dňovej lehote odpovedal na výzvu NDS, a. s. a výslovne deklaroval svoj záujem prioritne dosiahnuť majetkovoprávne vysporiadanie (odkúpenie) vyššie označených pozemkov v jeho vlastníctve v celosti (právny stav pozemkov evidovaný na LV č. XXXX G. XXXX, kat. územie A.), prostredníctvom dohody so žalovaným – NDS, a. s. Žalobca už predmetným listom okrem iného namietal žalovaným určenú všeobecnú hodnotu pozemkov (nehnuteľností) v jeho vlastníctve, a to predovšetkým zrejmé podhodnotenie všeobecnej hodnoty pozemkov určenej v znaleckom posudku č. 16/16, nakoľko bol evidentný hrubý nepomer medzi všeobecnou hodnotou pozemkov určenou v znaleckom posudku v sume 83,15 Eur za 1 m2 v porovnaní so skutočnou a reálnou cenou resp. trhovou cenou pozemkov, ktorá v tom čase predstavovala v danej lokalite sumu približne 200,00 Eur bez DPH za 1 m2. Žalobca ako vlastník pozemkov nesúhlasil s navrhovanou kúpnou cenou – náhradu za výkup jeho pozemkov považoval za neprimerane nízku. Dňa 13.05.2016 žalovaný doručil Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len ako „OU BA“) podanie označené ako „Návrh na vyvlastnenie – trvalý záber, DSP, R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz, k. ú. A., Vyvlastňovaný: ERS Holding, spol. s r. o.“, ktorým žalovaný žiadal OU BA o vyvlastnenie pozemkov vo výmere zodpovedajúcej vlastníckym podielom žalobcu, a to vo výmere 177 m2 pre trvalý záber podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona potrebných pre výstavbu verejnoprospešnej stavby „Rýchlostná cesta R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz“, k. ú. A.. Dňa 13.09.2016 Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU – BA – OVBP2/2016/54638/GRJ v konaní o návrhu na vyvlastnenie nehnuteľností, podaný žalovaným (NDS, a. s.) na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že rozhodol o trvalom odňatí vlastníckeho práva k pozemkom – parcely registra „C“ č. 3544/1968, č. 3544/199 a č. 3544/201, všetky k. ú. A., okres B. C., vo výmere 177 m2 nachádzajúce sa vo vlastníctve žalobcu v prospech žalovaného ako navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme pre verejnoprospešnú stavbu „Rýchlostná cesta R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz“, k. ú. A.. Finančnú náhradu za vyvlastnenie pozemkov žalobcu určil OU BA podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 16/16 zo dňa 19.02.2016, vypracovaným spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a. s. spolu vo výške 14.717,55 Eur (celková výmera pozemkov žalobcu bola 177 m2 a všeobecná hodnota pozemkov bola určená znaleckým posudkom č. 16/16 v sume 83,15 Eur za 1 m2, t.j. výpočet: 177 m2 x 83,15 Eur = 14.717,55 Eur). Zároveň Okresný úrad Bratislava vo svojom rozhodnutí o vyvlastnení zo dňa 13.09.2016 žalobcu ako vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia konania odkázal na súd. Dňa 04.10.2016 žalobca podal v zákonom stanovej lehote odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava vo veci vyvlastnenia, ktorým správny orgán trvale odňal žalobcovi vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca v odvolaní okrem iného opätovne namietal neprimeranosť priznanej náhrady za vyvlastnené pozemky. Dňa 08.11.2016 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy svojím Rozhodnutím č. 26151/2016/B624-SV/70094/Hod odvolanie žalobcu zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie – Rozhodnutie OU BA o vyvlastnení č. OU – BA – OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13.09.2016. Rozhodnutie ministerstva bolo žalobcovi doručené dňa 14.11.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť. Žalobca ďalej poznamenal, že v čase podania žaloby na súd prebieha na Krajskom súde v Bratislave súdne konanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva ako aj Okresného úradu Bratislava pod spis. zn.: 2S/8/2017.
3. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že doručením potvrdzujúceho rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, dňa 14.11.2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení č. OU – BA – OVBP2-2016/54638/GRj zo dňa 13.09.2016. V rozhodnutí OU BA bol žalobca ako vyvlastnený správnym orgánom s požiadavkou o vyššiu náhradu za vyvlastnenie jeho pozemkov
odkázaný na súd. Podľa žalobcu pri určovaní resp. stanovení primeranej náhrady za vyvlastnenie treba postupovať podľa skutočnej a reálnej trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestnenia pozemkov, o vyvlastnenie ktorých sa koná. Podľa žalobcu je ďalej zrejmé, že finančná náhrada za vyvlastnenie musí byť primeraná, t. j. musí vychádzať zo skutočnej a reálnej trhovej ceny pozemkov a nie z jednostranne ponúkanej ceny zo strany navrhovateľa vyvlastnenia (žalovaného – NDS, a. s.), pričom trhovou cenou nehnuteľnosti je kritérium ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom isto čase, v tom istom mieste a porovnateľnej kvalite. Podľa žalobcu Okresný úrad Bratislava pri určovaní výšky finančnej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom ako podklad pre určenie primeranosti náhrady zohľadnil iba trhovú cenu nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 16/16 predložený žalovaným, avšak v ňom stanovená všeobecná hodnota nezodpovedala skutočnej a reálnej trhovej cene. Náhrada za vyvlastnenie týchto pozemkov poskytnutá žalobcovi bola neprimerane nízka. Podľa žalobcu sa na základe dostupných informácií na internete primeraná cena pozemkov v lokalite Ružinov pohybuje vo výške od 199.000,- Eur do 990.166,00 Eur a primeraná cena nehnuteľností v danej lokalite sa pohybuje vo výške od 590.000,- Eur do 4.056.840,- Eur. Zároveň žalobca poukázal na návrh Hlavného mesta SR Bratislavy na predaj pozemku v Bratislave, k. ú. H., v ktorom bol predaj pozemkov Mestským zastupiteľstvom schválený za kúpnu cenu 275,00 Eur za 1 m2, pričom podľa žalobcu je bonita týchto pozemkov v porovnaní s pozemkami vo vlastníctve žalobcu omnoho nižšia, nakoľko Dúbravka je periféria Bratislavy a vyvlastnené pozemky sú širším centrom Bratislavy, mestskej časti Ružinov, kde aj podľa jednotlivých cien je cena pozemkov a nehnuteľností neporovnateľne vyššia, ako v iných častiach Bratislavy. Trhová cena má byť určená znaleckým posudkom, avšak zo znaleckého posudku č. 16/16 predloženého žalovaným ako navrhovateľom vyvlastnenia nevyplýva, že navrhovaná cena za vyvlastňované pozemky a na základe nej Okresným úradom Bratislava určená a poskytnutá finančná náhrada za vyvlastnenie zodpovedá trhovej cene tak, ako je to predpokladané v Stavebnom zákone. Naopak z predmetného znaleckého posudku žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaným (navrhovateľom vyvlastnenia) navrhovaná kúpna cena nebola stanovená v súlade s § 6 zákona č. 669/2004 Z. z. vo väzbe na § 111 Stavebného zákona ( navrhovaná kúpna cena bola v sume 83,15 Eur za 1 m2, pričom primeraná skutočná a reálna trhová cena dotknutých pozemkov sa v danej lokalite pohybuje v sume min. 200,- Eur bez DPH za 1 m2, čo pri celkovej výmere dotknutých pozemkov žalobcu 177 m2 predstavuje sumu 35.400,- Eur, t. j. rozdiel medzi reálnou a skutočnou trhovou cenou pozemkov a navrhovanou kúpnou cenou bol 20.682,45 Eur na úkor žalobcu.
4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaným predložený znalecký posudok č. 16/16 žalobca už v priebehu samotného vyvlastňovacieho konania hodnoverne spochybňoval resp. aj v súčasnosti spochybňuje inými relevantnými dôkazmi – znaleckými posudkami, a to jednak znaleckým posudkom č. 48/2015 vyhotoveným dňa 28.09.2015 znalcom Ing. Ondrejom Sovom, ako aj znaleckým posudkom č. 078/2017 vyhotoveným znalcom Ing. Ondrejom Sovom. Tieto žalobcom predložené znalecké posudky (trhovú) cenu – všeobecnú hodnotu vyvlastnených pozemkov žalobcu určili diametrálne odlišne, predovšetkým z dôvodu diametrálneho odlišného postupu voľby koeficientu polohovej diferenciácie. Znalecký posudok č. 48/2015 je určený na hodnotu nehnuteľností areálu E. I. F. XX, kde znalec určil cenu pozemku za 1 m2 vo výške 180,- Eur, pričom koeficient polohovej diferenciácie areálu E. I. F. XX sa nachádza cca 100 m od hlavnej cesty, prístupom cez komunikácie cesty IV. triedy, čo jednoznačne preukazuje, že znalecký posudok č. 16/16 vypracovaný na objednávku žalovaného pre určenie kúpnej ceny resp. aj ceny (finančnej náhrady) za vyvlastnenie je minimálne 2,5 násobok podhodnotený. Znalecký posudok č. 078/2017 zo dňa je určený na hodnotu predmetných vyvlastnených nehnuteľností (pozemkov) žalobcu, kde znalec určil (trhovú) cenu týchto pozemkov za 1 m2 vo výške 148,- Eur, čo jednoznačne preukazuje, že trhová cena (všeobecná hodnota) predmetných vyvlastnených pozemkov bola znaleckým posudkom žalovaného č. 16/16 podhodnotená, čo malo za následok, že žalobcovi nebola priznaná primeraná a spravodlivá finančná náhrada za vyvlastnenie jeho pozemkov.
5. Žalobca nebol v priebehu vypracovania znaleckého posudku č. 16/16 oslovený zo strany spoločnosti ÚEOS – Komercia, a. s. ani zo strany žalovaného k predloženiu podkladov týkajúcich sa pozemkov alebo k sprístupneniu samotných pozemkov. Znalec si pri vypracovaní znaleckého posudku od žalobcu nevyžiadal žiadne podklady, prípadne doklady, stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na kúpnu cenu za pozemky. Žalobcovi nebol znalecký posudok č. 16/16 a žalobca nikdy nemal resp. ani v súčasnosti nemá vedomosť o tom, na základe akých skutočností bol tento znalecký posudok vypracovaný resp. aké kritéria (metódy) boli použité pri určovaní všeobecnej hodnoty týchto jeho pozemkov, pričom primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými
tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. K predmetným nehnuteľnostiam – vyvlastneným pozemkom má žalobca vytvorenú projektovú dokumentáciu na stavbu Obchodné - servisné stredisko Malé Pálenisko (v členení 32 stavebných objektov + trafostanica) vydaným rozhodnutím o umiestnení stavby č. SÚ – 12361-10/2007/Šin zo dňa 31.08.2007, ktorá taktiež ovplyvňuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností (pozemkov), avšak táto skutočnosť nebola pri vypracovaní znaleckého posudku žalovaného č. 16/16 akýmkoľvek spôsobom zohľadnená. Rozhodnutím OU BA o vyvlastnení zo dňa 13.09.2016 došlo k trvalému záberu vyššie označených pozemkov žalobca zvyšnú časť týchto pozemkov nemôže objektívne využívať, a to predovšetkým v súlade s vydaným právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby č. SÚ – 12361-10/2007/Šin zo dňa 31.08.2007, nižšie uvedenými správnymi konaniami o vydanie stavebného povolenia a vypracovanou projektovou dokumentáciou, ktorá tým stratila opodstatnenie a žalobca ju nemôže zrealizovať, čím došlo v plnom rozsahu k zmareniu investičného zámeru žalobcu a vzniku škody v podobe skutočnej škody zahŕňajúcu obstarávaciu cenu pôvodných pozemkov, cenu za rozpracovanú projektovú dokumentáciu a náklady spojené so získaním príslušných správnych rozhodnutí vrátane vyjadrení dotknutých správnych orgánov a osôb a ušlom zisku pri zrealizovaní investičného zámeru zo strany žalobcu, čím mal žalobca utrpieť škodu vo výške 3.746.730,35 Eur bez DPH, ktorá má zahŕňať obstarávaciu cenu pôvodných pozemkov, cenu za rozpracovanú projektovú dokumentáciu a náklady spojené so získaním príslušných správnych rozhodnutí vrátane vyjadrení dotknutých orgánov a osôb v sume 3.746.730,35 Eur bez DPH. Uvedená suma nezahŕňa plánovaný ušlý zisk z realizácie investičného zámeru žalobcu, ktoré v dôsledku vyvlastnenia pozemkov žalobcu boli zmarené. Žalovaný vo svojej žalobe ešte poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci prebieha viacero správnych konaní, ktoré neboli ku dňu podania žaloby právoplatne ukončené.
6. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že podľa tvrdení žalobcu rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 13. 9. 2016 č. OU-BA-OVBP2-2016/54638/GRJ nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2016. Aby si žalobca mohol na súde účinne uplatniť svoj nárok na doplatenie náhrady, bol povinný podať predmetnú žalobu na súde v lehote do 14.11.2017. Nakoľko v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava II bola žaloba žalobcu doručená súdu až dňa 15. 11. 2017, t.j. po zákonom stanovenej lehote. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že námietky žalobcu k výške náhrady sú založené na subjektívnom odhade tretieho subjektu a účelovej cenotvorbe, ktorej cieľom je čo možno najvyššie dosiahnutie zisku toho - ktorého predávajúceho. Podľa názoru žalovaného nemožno na tieto údaje v tomto špecifickom prípade prihliadať. Vykonaná analýza ponúk realitných kancelárií vypovedá o rozsahu a obsahu ponuky a tiež o dobe nehnuteľností na trhu za uvádzané kúpnopredajné ceny. V ponukových cenách za nehnuteľnosti je v mnohých prípadoch zahrnutá provízia realitných kancelárií, informácie o polohe inžinierskych sieti sú neprofesionálne, zavádzajúce, inzercie sú mnohokrát duplicitné. Podľa žalovaného je najspoľahlivejším spôsobom určenia primeranej náhrady výlučne znalecký posudok, ktorý určí cenu príslušných nehnuteľností najobjektívnejšie, bez akýchkoľvek vedľajších faktorov. Iné listinné dôkazy, na ktoré poukazuje žalobca (ako napr. ponuka realitných kancelárií, návrh magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy na predaj pozemku v Bratislave a podobnej, nemajú pre daný účel žiadnu dôkaznú hodnotu .
7. Žalovaný ďalej uviedol, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť a jej primeranosť sa stanovuje len a výlučne podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Určenie tejto trhovej ceny sa vykonáva striktne podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaný má za to, že náhrada za vyvlastnenie priznaná v zmysle právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava je adekvátna, primeraná, riadne vyčíslená a správne odôvodnená. Trval na tom, že Okresný úrad Bratislava vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zistil presne a úplne skutočný stav veci, čím došlo k správnemu určeniu náhrady, nakoľko vychádzal zo Znaleckého posudku, ktorý je objektívny, riadne odôvodnený, preskúmateľný a zodpovedá zásadám logiky. Znalecký posudok, na základe ktorého správny orgán určil výšku náhrady, je dostatočným, zákonným a relevantným podkladom pre určenie primeranosti náhrady. Žalovaný nespochybňuje právo žalobcu (ako vyvlastneného) uplatniť si svoje právo na vyššiu náhradu na súde, ktorý má právomoc konať v tejto veci. Spochybňujeme však žalobcovu úvahu, na základe akej metodiky má súd o vyššej náhrade rozhodnúť a čo všetko má súd pri určení vyššej náhrady zohľadniť. Podľa názoru žalovaného účelom zavedenia ust. § 8 ods. 3 zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic bolo nielen zefektívniť proces vyvlastňovania, ale tiež poskytnúť vyvlastňovanému subjektu právnu ochranu v podobe určitej „dvojinštančnosti rozhodovania" o výške
náhrady. Zámerom tohto ustanovenia je podľa názoru žalovaného, aby vyvlastňovaný subjekt nebol odkázaný len na rozhodnutie správneho orgánu rozhodujúceho o vyvlastnení, ale aby bol do vyvlastňovacieho procesu začlenený súd, ktorý s ohľadom na svoju vyššiu odbornosť posúdi, či bola náhrada priznaná v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný má za to, že úlohou súdu je dozerať na to, či správny orgán prevzal do rozhodnutia správne závery znaleckého posudku, na základe ktorého vydal príslušné rozhodnutie a či je tento znalecký posudok objektívny, riadne odôvodnený. preskúmateľný a zodpovedá zásadám logiky. Ak boli uvedené predpoklady splnené a správny orgán postupoval pri určení náhrady správne, nie je dôvod na zvyšovanie náhrady.
8. V podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.02.2018 žalobca uviedol, že jeho bola doručená súdu v zákonnej lehote, čo preukazuje výpis z portálu e – žaloby, z ktorého je zrejmé, že žaloba žalobcu (podanie označené pod č. 09962366217 s pridelenou spisovou značkou: 23Cb/214/2017) bola zo strany žalobcu odoslaná, t. j. podaná a súdu doručená dňa 14.11.2017 o 16:56:01 hod. Žalobca ďalej uviedol, že už v priebehu vyvlastňovacieho konania predložil Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky okrem iného aj znalecký posudok č. 48/2015, vyvlastňovací správny orgán naň vôbec neprihliadal. Žalobca v tomto vyjadrení ďalej uviedol, že v plnom rozsahu trvá na dôvodoch nesprávnosti, neplatnosti, nezákonnosti, neobjektívnosti, nepreskúmateľnosti znaleckého posudku č. 16/2016 zo dňa 19.02.2016 predloženého žalovaným. Nie je zrejmé, akú metódu použil znalec pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov v znaleckom posudku č. 16/2016 zo dňa 19.02.2016.
9. Žalobca ďalej uviedol, že primeraná náhrada za vyvlastnenie by mala odrážať nielen trhovú hodnotu vyvlastňovanej nehnuteľnosti, ale aj ďalšie faktory a požiadavky, a to že vlastník je pozbavený svojho práva proti svojej vôli, t. j. nemôže realizovať svoje právo slobodne držať a disponovať svojím vlastníctvom, resp. aj právo na podnikanie, ale treba tiež prihliadnuť na to, že vlastník nemôže rozhodovať o náhrade a jej výške, ktorú za svoju nehnuteľnosť dostane. Vo zvyšku tohto vyjadrenia žalobca opakoval argumentáciu, ktorá už bola súčasťou jeho žaloby.
10. Vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.02.2018 žalovaný uviedol, že žalobca sa žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného k doplateniu rozdielu medzi sumou za vyvlastnenie uvedenou v rozhodnutí Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 13. 9. 2016 č. OU-BA-OVBP2-2016/54638/GRJ, t.j. 14.717,55 Eur a sumou požadovanou žalobcom, 26.196,- Eur. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 11.478,45 Eur odôvodňuje všeobecnou hodnotou príslušných pozemkov, určenou vo výške 26.196,- Eur, a to na základe znaleckého posudku č. 078/2017 vypracovaného znalcom Ing. Ondrejom Sovom dňa 15. 11. 2017. Predmetom znaleckého posudku z roku 2017 bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov zapísaných na liste vlastníctve 6541, nachádzajúcich s v katastrálnom území A., okres: B. C., obec: B. – E. F. A. a to parc. 3377/31, parc. č. 3377/61, parc. č. 3377/62, parc. č. 3544/71, parc. č. 3544/72, parc. č. 3544/73, parc. č. 3544/74. Žalobca v rámci súdneho konania predložil aj znalecký posudok č. 48/2015 vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom Sovom dňa 28. 9. 2015. Žalobca uviedol, že znalecký posudok z roku 2015 predložil správnemu orgánu v rámci vyvlastňovacieho konania, pričom správny orgán naň neprihliadal. Predmetom znaleckého posudku z roku 2015 bolo stanovenie všeobecnej hodnoty týchto pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území: J., okres: Bratislava II, obec: B. – E. F. A. a to parc. č. 3423/1, parc. č. 3423/2, parc. č. 3423/3, parc. č. 3423/4. Znalecký posudok z roku 2017, ako aj znalecký posudok z roku 2015 sú podľa žalovaného irelevantné pre toto súdne konanie, nakoľko určujú všeobecnú hodnotu úplne iných pozemkov (dokonca časť aj z iného katastrálneho územia), než tých, ktoré boli vyvlastnené v prospech žalovaného. Vyvlastnené boli pozemky vedené na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území: A., okres: Bratislava II, obec: B. – E. F. A. a to parc. č. 3544/198, parc. č. 3544/199, parc. č. 3544/201. Všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov bola stanovená znaleckým posudkom č. 16/2016 vypracovaným dňa 19.02.2016 spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a.s. Nakoľko sa znalecký posudok z roku 2015 nezaoberá stanovením hodnoty vyvlastnených pozemkov, správny orgán konal správne, keď na predmetný znalecký posudok neprihliadal, nijak ho nezohľadnil a po jeho predložení žalobcom nepožiadal o vypracovanie tretieho – kontrolného posudku, nakoľko s poukazom na obsah znaleckého posudku z roku 2015 na to nebol dôvod. Znalecký posudok z roku 2015 nemožno považovať za právne relevantný dôkaz tak, ako tvrdí žalobca. Žiadny z Vyvlastnených pozemkov nie je ohodnocovaný ani v znaleckom posudku z roku 2015, ani znaleckom posudku z roku 2017. Vyvlastnené pozemky sú ohodnocované jedine v znaleckom posudku č. 16/16. Žalovaný mal za to, že žalobca relevantným znaleckým posudkom nepodložil svoj nárok na doplatenie náhrady. Žalobca predložil tak správnemu orgánu, ako aj súdu znalecké posudky, ktoré stanovujú všeobecnú hodnotu buď
irelevantných pozemkov (iné katastrálne územie), alebo pozemkov, ktoré sú v blízkosti vyvlastnených pozemkov. Tieto ohodnotené pozemky však pre ich vlastnosti a charakter (napríklad aj rozloha pozemku, pravidelnosť pozemku a pod.) nemožno považovať za totožné, resp. porovnateľné s vyvlastnenými pozemkami. Pri porovnávaní všetkých znaleckých posudkov je podľa žalovaného možné konštatovať, že najväčšie rozdiely sú badateľné v hodnote koeficientu povyšujúcich faktorov kz stanovenej tým – ktorým znalcom. V znaleckom posudku z roku 2015 je kz uvedený vo výške 1,75, v znaleckom posudku z roku 2017 je kz uvedený vo výške 1,50, v znaleckom posudku č. 16/16 je kz uvedený vo výške 1,15. Náhradu za vyvlastnenie nie je možné určovať analogicky a prirovnávaním k vedľa stojacím parcelám, ktoré svojou charakteristikou nie sú ani rovnaké, ani porovnateľné s vyvlastnenými pozemkami.
11. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach uvádzal, že opätovne poukazuje na skutočnosť, že pozemky, ktoré boli žalobcovi vyvlastnené mali síce charakter stavebných pozemkov, ale v čase vyvlastnenia (a teda v čase určovania ich všeobecnej hodnoty) neboli určené na využitie v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby č. 354, „Obchodno-servisné stredisko Malé Pálenisko“ pod č. j.: SÚ-12361-10/2007/Šin (ďalej len „Rozhodnutie Malé Pálenisko“). Vzhľadom k pochybeniu žalobcu, keď dňa 16.09.2009 podal na príslušný stavebný úrad nekompletnú žiadosť o stavebné povolenie, ktorú riadne nedoplnil, čo malo za následok stratu platnosti vydaného Rozhodnutia Malé Pálenisko, nie je možné prijať záver prezentovaný žalobcom, že išlo o stavebné pozemky určené na realizáciu jeho podnikateľského zámeru, ktorý podľa názoru žalobcu zakladá vyššiu hodnotu pozemkov. V čase vyvlastnenia, t.j. ku dňu vydania Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13. 9. 2019 (ďalej len „Rozhodnutie“), boli v prospech žalovaného vyvlastnené pozemky bližšie špecifikované v Rozhodnutí za účelom výstavby verejnoprospešnej stavby – „Rýchlostnej cesty R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz“. Žalovaný uviedol, že žalobca zavádza, keď tvrdí, že pôvodným vlastníkom pozemkov boli (v porovnaní s pozemkami vyvlastnenými žalobcovi) vykúpené „len“ pozemky druhu orná pôda a záhrady, akoby mali nižšiu kvalitu alebo iný účel využitia než pozemky žalobcu. Rovnaký charakter stavebných pozemkov získali všetky dotknuté pozemky určené na výstavbu líniovej stavby – rýchlostnej cesty, a to na základe územného rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/7504/ZAD (ďalej len „Rozhodnutie o umiestnení stavby“). Žalovaný má za to, že v rámci majetkovo právneho vysporiadania postupoval rovnako tak v prípade žalobcu, ako aj v prípadoch ostatných vlastníkov dotknutých pozemkov (vrátane osôb a pozemkov, na ktoré poukazuje žalobca), t.j. všetky vyvlastnené, resp. vykúpené pozemky mali charakter stavebných pozemkov v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby a boli vykúpené, resp. vyvlastnené za tým istým účelom a za ceny, ktoré boli určené v zmysle riadne a odborne vypracovaných znaleckých posudkov. Žalovaný mal za to, že konal v súlade s právnymi predpismi, keď žalobcovi poskytol náhradu za vyvlastnenie, ktorá je primeraná podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 16/2016 vyhotoveným dňa 19. 2. 2016 znaleckou organizáciou ÚEOS – Komercia, a.s. (ďalej len „Znalecký posudok ÚEOS – Komercia“). Podľa žalovaného pozemky žalobcu nevykazujú žiadne osobitosti alebo odlišné charakteristiky potrebné na to, aby žalobcovi bola prípadne poskytnutá vyššia náhrada ako za ostatné pozemky, na ktoré poukazuje žalobca. Uvedené je potvrdené aj v obsahu Znaleckého posudku ÚEOS – Komercia a Odborného stanoviska STU. S poukazom na dané sa žalovaný plne stotožňuje s tvrdením žalobcu, že pôvodným vlastníkom pozemkov (susedom žalobcu) boli pozemky odkúpené za rovnakú jednotkovú hodnotu pozemku (t.j. 83,15 €/m2), ako bola ponúknutá žalobcovi a za ktorú boli pozemky žalobcu následne vyvlastnené. Žalovaný považuje takúto náhradu za vyvlastnenie za adekvátnu a spravodlivú.
12. Na uvedených skutkových tvrdeniach zotrvali strany sporu aj v ďalšom priebehu konania.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich súčasť súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
14. Z listu žalovaného zo dňa 08.04.2016 označeného ako „R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz“, katastrálne územie A. – Výzva na odstránenie poznámky a ťarchy z listu vlastníctva – ponuka na uzatvorenie zmluvy“ súd zistil, že žalovaný týmto oznámil žalobcovi, že jeho nehnuteľnosti pozemky parc. č. 3544/198, 3544/199 a 3544/201 , nachádzajúce sa v kat. území A. sa nachádzajú v trvalom zábere stavby „R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz“ a to za navrhovanú kúpnu cenu 17.661,06 Eur.
15. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13.09.2016 súd zistil, že týmto rozhodnutím boli na návrh žalovaného a na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania podľa ustanovenia § 108 ods. 2, písm. f) Stavebného zákona, ako aj podľa ustanovení § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) vyvlastnené: parc. registra „C“ č. 3544/198, ostatné plochy o celkovej výmere 10 m2, zapísaná na LV č. XXXX, v katastrálnom území A., okres B. C., D. B. – E. F. A., parcela registra „C“ č. 3544/199, ostatné plochy o celkovej výmere 112 m2, zapísaná na LV č. XXXX, v katastrálnom území A., okres B. C., D. B. – E. F. A., parcela registra „C“ č. 3544/201, ostatné plochy o celkovej výmere 55 m2, zapísaná na LV č. XXXX, v katastrálnom území A., okres B. C., D. B. – E. F. A. a to za náhradu vo výške 14.717,55 Eur.
16. Z rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 26151/2116/B624-SV/70094/Ho zo dňa 08.11.2016 súd zistil, že týmto rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13.09.2016.
17. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2015/41184/JAN zo dňa 25.06.2015 súd zistil, že týmto rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Ružinov SU/CS 4483/2015/3/MSV-6 zo dňa 24.02.2015 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
18. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.k. OU-BA-OCDPK2-2014/083952/OBO zo dňa 26.11.2014 súd zistil, že Okresný úrad Bratislava týmto rozhodnutím zrušil a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Ružinov ako špeciálneho stavebného úradu č. SÚ/CS 698/2013/53/2014/6/KOP zo dňa 15.07.2014.
19. Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1753/JAN zo dňa 09.10.2012 súd zistil, že Krajský stavebný úrad v Bratislave týmto rozhodnutím zrušil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Ružinov č. SÚ/ CS-5027-4/2010Šin zo dňa 31.01.2011 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
20. Zo znaleckého posudku č. 48/2015 súd zistil, že tento znalecký posudok bol vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom Sovom znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, pozemné stavby. Predmetom tohto znaleckého posudku bol odhad hodnoty nehnuteľností – areál E. I. XX s príslušenstvom, v obci B. a pozemkov parc. č. 3423/1, 3423/2 a 3423/54, vedených na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie J., v obci B., E. F. A.. Znalec určil hodnotu uvedených pozemkov sumou 888.638,30 Eur, čo predstavuje sumu 181,54 Eur za m2.
21. Zo znaleckého posudku č. 078/2017 zo dňa 15.11.2017, vypracovaného znalcom Ing. Ondrejom Sovom súd zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bol odhad všeobecnej hodnoty pozemkov vedených na liste vlastníctva č. XXXX k 04.02.2014. konkrétne bolo predmetom tohto znaleckého posudku odhad všeobecnej hodnoty pozemkov parc. č. 3377/31, 3377/61, 3377/62, 3544/71, 3544/72, 3544/73, 3544/74 nachádzajúcich sa v kat. území A., mestská časť B. – A., obec B.. Znalec hodnotu predmetných pozemkov určil sumou 2.265.353,- Eur (15.350 m2 x 147,58 Eur/m2).
22. Zo znaleckého posudku č. 16/2016 zo dňa 19.02.2016 vypracovaného znaleckou organizáciou ÚEOS – Komercia, a.s. súd zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov určených na trvalý záber. Znalecká organizácia v tomto znaleckom posudku stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov určených na trvalý záber pri výstavbe rýchlostnej cesty R7 Bratislava Ketelec – Bratislava – Prievoz v kat. úz. A.. Hodnota pozemkov pôvodne vlastnených žalobcom bola určená sumou 83,15 Eur za m2.
23. Zo znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného znaleckou organizáciou CENEKON, a.s. súd zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bol odhad všeobecnej hodnoty pozemkov určených na trvalý záber stavby: Rýchlostná cesta R7 Bratislava Ketelec – Bratislava – Prievoz p. č. 3544/198, 199, 201 v kat. úz. A., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX. Znalec v závere svojho znaleckého posudku stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov parc. č. 3544/198, 3544/199 a 3544/201, nachádzajúcich sa v kat. území A. sumou spolu vo výške 14.583,03 Eur.
24. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
25. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
26. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.
27. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
28. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len „zákon č. 129/1996 Zb.“) ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.
29. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že dňa 13.09.2016 Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU – BA – OVBP2/2016/54638/GRJ v konaní o návrhu na vyvlastnenie nehnuteľností začatým na návrh žalovaného rozhodol o vyvlastnení pozemkov – parciel registra „C“ č. 3544/1968, č. 3544/199 a č. 3544/201, všetky k. ú. A., okres B. C., vo výmere 177 m2, v prospech žalovaného pre verejnoprospešnú stavbu „Rýchlostná cesta R7 Bratislava Ketelec – Bratislava Prievoz“, k. ú. A. a to za finančnú náhradu vo výške 14.717,55 Eur. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca svojim odvolaním. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy odvolanie žalobcu zamietol. Napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU – BA – OVBP2/2016/54638/GRJ tak nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2016. Spornou teda nie je ani skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o náhrade za vyvlastnenie a výška tejto náhrady bola určená správnym orgánom v rozhodnutí o vyvlastnení. Žalobca s výškou náhrady určenou správnym orgánom v rozhodnutí o vyvlastnení nesúhlasil a svojou žalobou sa domáhal zaplatenia vyššej náhrady.
30. Spornou medzi žalobcom a žalovaným bola práve trhová hodnota pozemkov, ktoré boli vyvlastnené. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení namietal, že žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby. Ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy diaľnic a ciest pre motorové vozidlá umožňuje vyvlastnenému, domáhať sa na súde vyššej náhrady, pokiaľ nesúhlasí s výškou náhrady za vyvlastnenie určenou správnym orgánom domáhať sa vyššej náhrady v súdnom konaní. Právo domáhať sa vyššej náhrad je ohraničené prekluzívnou lehotou jedného roka, po ktorej uplynutí toto právo zanikne. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol povinný si uplatniť svoj nárok v lehote do 14.11.2017. Tak, ako to vyplýva aj z odtlačku prezenčnej pečiatky na samotnej žalobe, táto bola súdu doručená elektronickými prostriedkami opatrená zaručeným elektronickým podpisom dňa 14.11.2017 o 20:25 hod. V súlade s ustanovením § 25 zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-governmente) sa žaloba žalobcu považuje za doručenú dňa 14.11.2017. Žalobca tak podal žalobu ešte pred uplynutím prekluzívnej jednoročnej lehoty.
31. Konanie, ktorým sa vyvlastnený domáha vyššej náhrady za vyvlastnenie podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je civilným sporovým konaním, ktoré sa spravuje ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Nejde o osobitný druh správneho konania, v ktorom by všeobecný súd posudzoval správnosť a zákonnosť
postupu správnych orgánov pri rozhodovaní o vyvlastnení nehnuteľností pre účely výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Úlohou súdu v tomto konaní nie je ani preskúmavať zákonnosť a správnosť postupu správneho orgánu pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie. To znamená, že nie je úlohou súdu skúmať, ako si žalobca v samotnom konaní o vyvlastnení uplatňoval svoj nárok, resp. na základe akých podkladov správny orgán určil výšku náhrady a ako sa pritom vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov správneho konania. Na to, aby bol žalobca v konaní o zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie úspešný je v súlade s § 8 ods. 3 potrebné, aby preukázal, že došlo k vyvlastneniu jeho pozemkov, medzi ním a stavebníkom diaľnice, resp. osobou, v ktorej prospech boli pozemky vyvlastnené nedošlo k dohode o výške náhrady a správnym orgánom určená náhrada za vyvlastnenie je nižšia ako je skutočná trhová ceny vyvlastnených pozemkov.
32. Tak ako to vyplýva zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení tohto rozsudku náhrada za trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vo forme vyvlastnenia musí byť primeraná. K primeranosti náhrady za vyvlastnenie sa opakovane vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že akýkoľvek zásah do práva na ochranu majetku „musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami verejného záujmu a imperatívmi ochrany základných práv jednotlivca. Vyvlastnená osoba má obdržať náhradu, ktorá je v rozumnom pomere k trhovej hodnote majetku.“, „v prípade vyvlastňovania pre potrebu výstavby ciest je v rozumnom pomere k hodnote majetku v zásade iba plná náhrada vo výške trhovej ceny“ (S. V. A. proti Lotyšsku č. 71243/01 zo dňa 25.10.2012). Vyvlastňovaná osoba má obdržať náhradu, ktorej výška je „rozumná vzhľadom k hodnote majetku, ktorého bola zbavená aj keď legitímny verejný záujem by hovoril o náhrade nižšej, než je plná trhová hodnota (ibidem)“ (Saint monastres proti Grécku zo dňa 09.12.1994). K ďalším rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcich sa primeranej náhrady za vyvlastnenie prov. napr. rozhodnutie č. 31423/96 - Papachelas proti Grécku a rozhodnutie č. 75252/01 - Evaldsson a ostatní proti Švédsku. Otázka primeranosti náhrady bola riešená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 18/02-22 zo dňa 13.05.2004, nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 37/1995).
33. Z uvedeného je zrejmé, že primeranou náhradou za vyvlastnenie je náhrada, ktorá sa poskytuje v celom rozsahu trhovej ceny veci, a teda v zásade vyváži ujmu, ktorá odňatím veci vznikla, tzn. že majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním. Primeranou náhradou sa teda v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov považuje zásadne cena, za ktorú možno pozemok kúpiť alebo predať na danom mieste a v čase uskutočnenia právneho úkonu alebo rozhodnutia o vyvlastnení. Cena za vyvlastnené nehnuteľnosti by tak mala odrážať trhovú cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a porovnateľnej kvalite, čo má svoj odraz aj v zákonnej úprave (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z.).
34. Žalobca v tomto konaní dožadoval zaplatenia sumy 11.478,45 Eur, ktorá mala predstavovať rozdiel medzi náhradou, ktorá bola žalobcovi určená vo vyvlastňovacom konaní a sumou, ktorú žalobca považoval za primeranú trhovú cenu vyvlastnených nehnuteľností. Žalobca pri preukazovaní opodstatnenosti svojho nároku poukazoval najmä na znalecké posudky č. 48/2015 a znalecký posudok č. 078/2017, ktoré boli oba vypracované znalcom Ing. Ondrejom Sovom. Obsahom týchto znaleckých posudkov však nebolo určenie všeobecnej (trhovej hodnoty pozemkov, ktoré boli žalobcovi vyvlastnené, ale v prípade znaleckého posudku č. 48/2015 bolo jeho predmetom určenie všeobecnej hodnoty pozemkov parc. č. 3423/1, 3423/2 a 3423/54, vedených na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie J., v obci B., E. F. A.. V prípade znaleckého posudku išlo o určenie hodnoty pozemkov pozemkov parc. č. 3423/1, 3423/2 a 3423/54, vedených na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie J., v obci B., E. F. A.. Žalobca ďalej predložil súdu viacero kúpnych zmlúv uzatvorených, či už medzi žalobcom a tretími subjektmi alebo medzi tretími subjektmi navzájom, ktoré mali práve preukazovať jeho nárok na zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie než bola tá, ktorá mu bola žalovaným vyplatená. Okrem týchto žalobcom predložených dôkazov boli v konaní ako dôkazy predložený znalecký posudok č. 16/2016 zo dňa 19.02.2016, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou ÚEOS Komercia, a.s. a znalecký posudok č. 6/2020 vypracovaný znaleckou organizáciou CENEKON, a.s., ktorá bola na vykonanie znaleckého dokazovania ustanovená súdom na základe návrhu žalovaného.
35. Súd v súlade s ust. § 191 C.s.p. hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov pristúpil aj k hodnoteniu dôkazov predložených oboma stranami sporu, ako aj dôkazom, ktorý bol výsledkom znaleckého dokazovania nariadeného súdom na základe návrhu žalovaného. Súd pri
posudzovaní jednotlivých dôkazov a ich relevantnosti vo vzťahu k posúdeniu otázky výšky trhovej ceny vyvlastnených nehnuteľností. Za situácie, keď sú súčasťou súdneho spisu aj znalecké posudky, ktoré priamo ohodnocujú vyvlastnené nehnuteľnosti je takéto posudky potrebné v súlade so zásadami formálnej logiky považovať za hodnovernejší a relevantnejší dôkaz, ktorý vypovedá o hodnote pozemkov s väčšou presnosťou ako znalecké posudky ohodnocujúce iné pozemky a to aj v prípade, ak išlo o susediace pozemky. Samozrejme znalecké posudky, ktorých obsahom je priame určenie všeobecnej hodnoty konkrétnych pozemkov, ktorých hodnota je v tomto konaní sporná, sú omnoho relevantnejšie, ako napr. kúpne zmluvy, ktorých predmetom bol prevod vlastníctva iných nehnuteľností, z ktorých niektoré sa nachádzali dokonca aj v celkom iných katastrálnych územiach.
36. Znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou ÚEOS Komercia, a.s. bol žalovaným predložený už v samotnom vyvlastňovacom konaní a slúžil správnemu orgánu ako podklad pre určenie výšky náhrady za vyvlastnenie. Znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou CENEKON, a.s. určil cenu vyvlastňovaných pozemkov dokonca ešte nepatrne nižšie, ako bola suma určená ako náhrada za vyvlastnenie.
37. Obsahom znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou CENEKON, a.s. bolo zistenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré boli žalobcovi vyvlastnené. Pod pojmom všeobecná hodnota je potrebné považovať výslednú objektivizovanú hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, v prípade, že kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovenú podľa uvedených kritérií je potrebné považovať aj za ich trhovú cenu. Princípy a metódy stanovovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností súd vymedzené vo vyhláške ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. Uvedená vyhláška rozlišuje porovnávaciu metódu, výnosovú metódu a metódu polohovej diferenciácie. Žiaden právny predpis neurčuje, ktorá metóda má byť použitá v prípade, ak má byť výsledkom znaleckého dokazovania zistenie ceny vyvlastnených nehnuteľností za účelom stanovenia primeranej náhrady za ich vyvlastnenie. Metódu použitú v znaleckom posudku si znalec určí sám, pričom je však povinný v znaleckom posudku výber metódy oceňovania riadne zdôvodniť. Výber konkrétnej oceňovacej metódy je väčšinou ovplyvnený poskytnutými alebo dostupnými podkladmi pre vypracovanie znaleckého posudku. Znalecká organizácia CENEKON, a.s. výber metódy oceňovania riadne zdôvodnila, keď uviedla, že pri ohodnotení nehnuteľností aplikoval prílohu č. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalecká organizácia ďalej uviedla, že pri stanovovaní hodnoty vyvlastnených pozemkov použila metódu polohovej difernciácie. Znalecká organizácia zároveň zdôvodnila, že použite kombinovanej metódy nebolo možné, nakoľko oceňované nehnuteľnosti nie sú schopné dosahovať primeraný výnos formou prenájmu a porovnávaciu metódu nie je možné použiť z dôvodu nedostatku relevantných podkladov.
38. Žalobca neakceptoval závery znaleckých posudkov vypracovaných znaleckými organizáciami ÚEOS Komercia, a.s. a CENEKON a.s. z dôvodu, že v oboch bola hodnota vyvlastnených pozemkov stanovená bez použitia porovnávacej metódy, resp. bez použitia všetkých metód (vrátane kombinovanej). Tu je však potrebné poukázať na skutočnosť, že táto argumentácia žalobcu, okrem tohto, že nenachádza oporu v žiadnom právnom predpise je navyše aj zmätočná. Žalobca sa dožadoval zaplatenie vyššej náhrady za jeho pozemky na základe znaleckých posudkov č. 48/2015 a 078/2017 vypracovaných znalcom Ing. Ondrejom Sovom. Z obsahu týchto znaleckých posudkov však vyplýva, že aj znalec Ing. Ondrej Sova použil vo svojom znaleckom posudku metódu polohovej diferenciácie, čo by teda pri akceptovaní argumentácie žalobcu malo znamenať, že ani hodnota pozemkov oceňovaných v týchto posudkoch nebola určená správne a nemôže slúžiť ako podklad pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.
39. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Ako už bolo uvedené, pokiaľ chcel byť žalobca v tomto konaní úspešný, bolo potrebné , aby v prvom rade poskytol súdu skutkové tvrdenia o tom, že skutočná trhová cena nehnuteľností bola vyššia ako náhrada, ktorá mu bola za ich vyvlastnenie priznaná správnym orgánom a rozdiel medzi skutočnou trhovou cenou a priznanou náhradou zodpovedá práve žalovanej istine. Na povinnosť tvrdenia samozrejme nadväzuje aj povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Je to žalobca koho zaťažuje dôkazné bremeno preukázať ním tvrdenú cenu vyvlastnených nehnuteľností. Nestačí teda, aby žalobca iba napádal správnosť (resp. skôr nesprávnosť) znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre stanovenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v správnom konaní, resp. dokonca napádal závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný súdom ustanovenou znaleckou organizáciou, ale bolo potrebné, aby žalobca sám predložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o správnej výške náhrady. Predmetom znaleckých posudkov vypracovaných znaleckými organizáciami Cenekon, a.s. a ÚEOS Komercia, a.s. bolo ocenenie vyvlastňovaných pozemkov. Pokiaľ chcel žalobca preukázať vyššiu trhovú hodnotu týchto pozemkov bolo potrebné, aby súdu predložil také dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdenú hodnotu týchto pozemkov a nie pozemkov susediacich, prípadne pozemkov nachádzajúcich sa v úplne iných lokalitách. Tu je potrebné uviesť, že žalobca v priebehu celého konania nepredložil žiaden takýto listinný alebo iný dôkaz. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so závermi znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou Cenekon, a.s. nič mu nebránilo predložiť súdu vlastný súkromný znalecký posudok, ktorý by oceňoval priamo vyvlastnené pozemky. Žalobca však namiesto tohto predložil súdu iba odborné stanovisko, v ktorom Ing. Ondrej Sova polemizuje so závermi znaleckého posudku č. 06/2020 vypracovaného znaleckou organizáciou Cenekon, a.s. Uvedené odborné vyjadrenie (ktoré nie je opatrené znaleckou doložkou) vôbec neobsahuje ocenenie vyvlastňovaných pozemkov. Nemôže teda slúžiť ako dôkaz o dôvodnosti nároku žalobcu.
40. Žalobca navrhoval nariadiť vo veci dokazovanie znaleckým ústavom. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že dokazovanie znaleckým ústavom je v súlade s ust. § 207 ods. 3 C.s.p. len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov nie je možné považovať za prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie, taktiež nie je možné konštatovať, že by došlo k naplneniu druhej podmienky pre nariadenie dokazovania znaleckým a to rozpory v záveroch znalcov. Ako už súd uviedol žalobca v priebehu celého konania nepredložil súdu znalecký posudok, ktorého predmetom by bolo ocenenie vyvlastňovaných nehnuteľností. Ocenenie vyvlastňovaných nehnuteľností nie je ani obsahom odborného vyjadrenia Ing. Ondreja Sovu.
41. Na návrhy na vykonanie dokazovania uplatnené žalobcom na pojednávaní dňa 27.04.2023 súd uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania a neprihliadol na ne. Súd v tomto konaní opakovane poučil strany sporu o potrebe riadneho včasného uplatňovania jednotlivých prostriedkov procesnej obrany, resp. útoku. Pri žiadnom z listinných dôkazov predložených žalobcom na tomto pojednávaní však nie je možné konštatovať, že by tieto žalobca nemohol predložiť už skôr pokiaľ by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobca navyše navrhoval, aby súd uskutočnil pojednávanie na mieste samom, avšak už neuviedol aký by mal byť účel takéhoto pojednávania, resp. obhliadky a aké konkrétne skutočnosti by mali byť takýmto postupom zistené.
42. Súd tak po vykonaní dokazovania musí konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, keď nepreukázal, že skutočná hodnota pozemkov bola vyššia, čo má pre neho za následok stratu sporu.
43. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že ju zamietol.
44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).