Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/38/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Úrad právnych služieb, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, proti žalovanému: DREVOINDUSTRIA, a.s. „v likvidácii“, so sídlom Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 31 562 167, správca úpadcu: insolva, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 257 172, v konaní o zaplatenie 37.116,18 eur (1.118.161,90 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 2. marca 1999, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 2. marca 1999 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 37.116,18 eur (1.118.161,90 Sk) s príslušenstvom titulom nevrátenia 266,58 t ťažkého vykurovacieho oleja.

2. Okresný súd Žilina vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -120 zo dňa 2.marca 1999 tak, že žalobu zamietol. Proti tomto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

3. Krajský súd v Žiline o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom č.k. -158 zo dňa 16.03.2000, ktorým rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -120 zo dňa 2. marca 1999 potvrdil.

4. Po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Žiline bol na majetok žalovaného uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 46-24K 72/99 zo dňa 16.05.2000 vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2000. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle o konkurze a vyrovnaní okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu, ktorým je v zmysle odseku 4 tohto ustanovenia deň, v ktorý sa uznesenie vydalo. Ku dňu 16.05.2000 tak podľa došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali v ňom plynúť lehoty.

5. Prerušenie konania v prejednávanej veci z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného malo za následok, že rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. -158 zo dňa 16.03.2000 nebolo doručované stranám konania. Napriek tomu, žalobca požiadal o doručenie rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorý prevzal dňa 18.10.2000. Žalobca voči predmetnému rozsudku podal dovolanie,

o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č.k. zo dňa 26.02.2026 tak, že dovolacie konanie zastavil.

6. Správca úpadcu nereagoval na výzvu súdu zo dňa 06.03.2020, ktorú mu súd doručoval s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní.

7. Súd zaslal výzvu v konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní aj dlžníkovi, ktorý na ňu nereagoval.

8. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“); oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

9. Podľa ; ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

10. Podľa účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

11. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

12. Novelizované znenie , ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu odvolacieho súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

13. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa v spojení s , o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom podľa .

14. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník – úpadca na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia , ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

15. Nielen podľa znenia ust. , ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanovenie udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo “aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.

16. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje, tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).

17. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“

18. Zo znenia ust. ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.

19. Podľa (ďalej ), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

20. Podľa ods. 2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

21. Späťvzatím žaloby sa podľa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením , preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa v spojení s zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.

22. Odvolací súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. . Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa ust. je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.

23. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa , pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. . Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.

24. Dôsledkom aplikácie ust. je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie

, ktoré bude analogicky v zmysle aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa .

25. V predloženej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného podľa o konkurze a vyrovnaní (ďalej „“), ktorý bol zrušený . Odvolací súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. v znení účinnom od 01.01.2020.

26. Podľa ; každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953; každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

28. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v (, , , ).

29. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

30. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. augusta 2017)

31. Účelom zmeny právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020.

32. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v pri súbežnom použití nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa , a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01.01.2020, t.j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to viac sa javí konajúcemu súdu za správne riešenie zvolené zákonodarcom, aplikovať rovnaký postup na všetky konania vyhlásené pred 01.01.2020, bez ohľadu na to, či ide o súdne konania vyhlásené podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebo podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní. V konečnom dôsledku ide o oveľa staršie súdne konania (prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa ), pri ktorých je doba ich prerušenia ešte dlhšia.

33. Uvedený postup je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa účinný od 01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. nasledovná: „Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu v spojení s aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možné ho posúdiť aj ako novelizáciu .

34. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (, , m. m. ). Tieto závery je nutné podľa názoru súdu aplikovať aj pri výklade ust. a .

35. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. v spojení s ust. aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje konajúci súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. v spojení s aplikovať aj na predloženú vec.

36. Odvolací súd preto na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa .

37. Podľa ; výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa ; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ; ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

40. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane žalovaného) na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť . Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom, ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii , pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Sporová strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).