Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1./ F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX G. J. I., 2./ Z.. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX O. X. - J. H., 3./ F.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX G. - K., 4./ F.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX J. O., 5./ S.. N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX G. J. I., všetci žalobcovia právne zast.: Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, G., právne zast.: JUDr. Vladimír Poch, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -311 zo dňa 13.05.2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku I., ktorým bolo konanie o zriadenie vecného bremena cez parcelu KN-C č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zastavené.

Žalobcom v 1. až 5. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške všetkých trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k -311 zo dňa 13.05.2020 Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v konaní o zriadenie vecného bremena rozhodol tak, že výrokom I. zastavil konanie o zriadenie vecného bremena cez parcelu KN-C č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Výrokom II. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo a motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok, a to cez nehnuteľnosti: parcelu KN-C č. XXX, záhrady o výmere XXX m2, parcelu KN-C č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelu KN-C č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcelu KN-C č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcelu KN-C č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcelu KN- C č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcely vedené Okresným úradom G., katastrálnym odborom, pre k.ú. G. J. I. na LV č. XX, smerom na verejnú komunikáciu nachádzajúcu sa na parcele KN-C č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, vedenú Okresným úradom G., katastrálnym odborom, pre k.ú. G. J. I. na LV č. XXXX, a to v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti, stavby rodinného domu so súp. č. XXXX, postavenej na parcele KN-C č. XXX/X, vedenej Okresným úradom G., katastrálnym odborom, pre k.ú. G. J. I. na LV č. XXX, a to v rozsahu vyznačenom podľa nákresu v Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zhotoviteľa A. G., s.r.o., v geometrickom pláne vyhotovenom dňa 29.11.2016 F.. V. N., autorizačne overenom dňa 30.11.2016 F.. V. N., úradne overenom dňa 21.12.2016 Okresným úradom G., katastrálnym odborom, a ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, v časovom rozsahu neobmedzenom pre peší prechod a prejazd pre osobné a nákladné motorové vozidlá. Výrokom III. uložil žalobcom v 1. až 5. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 3.360,-

Eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. priznal žalobcom v 1. až 5. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena za náhradu z dôvodu, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, na ktoré je možné sa z verejnej komunikácie dostať iba cez nehnuteľnosti žalovaného. Od žalovaného, svojho brata, nehnuteľnosti, na ktoré chcú prechádzať, kúpila v roku 1985 žalobkyňa v 1. rade so svojim teraz nebohým manželom a prechod bol využívaný so súhlasom žalovaného. Po zhoršení rodinných vzťahov v roku 2016, žalovaný súhlas odvolal, a tak bráni prechodu žalobcom. Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že žalobcovia neprimerane zasahujú do jeho vlastníctva a môžu si zriadiť iný prístup. Rozhodnutie po vykonanom dokazovaní právne odôvodnil ustanoveniami , (ďalej len ,Z“); , , , , , , (ďalej len „“).

3. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. G. J. I. zo dňa 05.04.2017 vyplýva, že vlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady, č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby V.. O. súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. XXX/X sú: 1./ F. P., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, G. J. I. v spoluvlastníckom podiele 1, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpa RI XX/XX-XX/XX, Rozh. č. XX/XX-XX/XX a osved. o ded. 3D XXX/ XX, Z XXXX/XX; 2./ Z.. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, G. J. I.; 3./ F.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, G. J. I.; 4./ F.. H. H., r. P., I. A. č. XX a 5./ S.. N. P., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, G. J. I.. Spoluvlastnícky podiel vlastníkov X - X je každý vo výške X/X a ako titul nadobudnutia je uvedené osved. o ded. 3D XXX/XX, Z XXXX/XX.

4. Z listu vlastníctva č. XX k.ú. G. J. I. zo dňa 05.04.2017 vyplýva, že vlastníkom parcely č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX o výmere XXX - záhrady, č. XXX o výmere XXX m2

- zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady, č. XXX/X o výmere XXX m2

- záhrady, č. XXX/X o výmere XXX - záhrady, č. XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady a stavby V..O. súpisné číslo XXXX. postavený na parcele č. XXX je Z. N., nar. XX.XX.XXXX, M. N. XXXX/XX, G. v spoluvlastníckom podiele X/X, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené D XXX/XX-XX/XX, RI XX/XX, D XX/XX-XX/XX, Rozh. č. XXXX/XX-X/XX.

5. Z kúpnej zmluvy napísanej formou Notárskej zápisnice N XX/XX, Nz XX/XX zo dňa 20.02.1985 zistil, že žalovaný ako vlastník predal žalobkyni v 1. rade a jej manželovi ako kupujúcim nehnuteľnosti vedené pod EN XXX/X, EN XXX/X, EN XXX/X vytvorených geometrickým plánom zhotoviteľa Geodézia G. č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX z pôvodných parciel EN XXX/X a XXX/X za vzájomne dojednanú kúpnu cenu 15.000,- Kčs.

6. Z rozhodnutia odboru ÚPA Mestského národného výboru v G. ako príslušného stavebného úradu o umiestnení stavby číslo XXXX/XX zo dňa 20.09.1990 vyplýva, že na návrh žalovaného o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku - parcele číslo XXX/X, XXX/X v kat.úz. G. J. I. určil podmienky umiestnenia a projektovej prípravy, pričom v bodu 3. určil, že „Vyčlenenie stavebnej parcely bude v západných častiach parciel Č. KN XXX/X a XXX/X. Zároveň sa vyčlení spoločná prístupová cesta š. 3 m od západnej hranice týchto parciel a bude pokračovať po južnej hranici parcely č. XXX/X až po parcelu č. XXX/X.“

7. Z geometrického plánu zhotoviteľa A. G., s.r.o., E. XX, G. č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyplýva rozsah zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez parcely KN-C č. XXX, KN-C č. XXX, KN-C č. XXX/X, KN-C č. XXX/X, KN-C č. XXX/X a KN-C č. XXX/X ako priľahlý pozemok k oprávnenej stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX.

8. Uznesením prvoinštsnčného súdu č.k. -58 zo dňa 14.07.2017 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa akýchkoľvek zásahov a konaní, ktorými by zamedzoval žalobcom prístup motorovými vozidlami a peši z verejnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele KN-C č. XXX/X, k stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX, postavenej na parcele KN-C č. XXX/X, cez priľahlý pozemok, a to nehnuteľnosti par. KN č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, všetko k.ú. G. J. I., do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.08.2017 a vykonateľnosť dňom 02.08.2017.

9. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 28.01.2020 vypracovaného znalcom F.. S. X. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností par. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X je vo výške 22.597,66 Eur, zaokrúhlene 22.600,- Eur, pričom všeobecná hodnota vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez pozemok uvedených parciel v zmysle vypracovaného geometrického plánu je vo výške 3.361,11 Eur, zaokrúhlene vo výške 3.360,- Eur.

10. Keďže žalobcovia svoju žalobu v časti, ktorou žiadali vecné bremeno zriadiť aj vo vzťahu k parcele č. XXX zobrali späť (s tým, že zo záverov geometrického plánu vyplýva, že navrhované vecné bremeno sa netýka uvedenej parcely) a žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas, prvoinštančný súd v zmysle ust. konanie v tejto časti zastavil.

11. Súd prvej inštancie s poukazom ust. uviedol, že medzi základné predpoklady pre zriadenie práva cesty súdom patrí: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

12. Pokiaľ ide o prvý predpoklad zriadenia vecného bremena, z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXX/X kat. úz. G. J. I. ako aj parcely č. XXX/X a susediacich parciel č. XXX/ X a č. XXX/X. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi aj priľahlých parciel k parcele, na ktorej je postavená stavba. Konštatoval, že súdna prax dospela k širšiemu výkladu pojmu „priľahlý pozemok“ v prospech vlastníkov stavieb v zmysle ust. . Priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka stavby, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii), priľahlým pozemkom sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Právo cesty v prospech vlastníka stavby môže súd zriadiť podľa ust. aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (napr. R 60/2006). Súd prvej inštancie na základe uvedeného mal za preukázané splnenie prvého predpokladu zriadenia vecného bremena.

13. Sporným medzi stranami bolo, či je naplnený druhý predpoklad zriadenia vecného bremena v zmysle a teda, že prístup žalobcov v 1. až 5. rade k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalovaný mal za to, že žalobcovia v 1. až 5. rade si môžu zabezpečiť prístup k stavbe aj inak. Za týmto účelom bola vykonaná aj obhliadka na mieste samom, výsluch strán sporu a ďalšie dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že všetky žalovaným navrhované prístupky k stavbe žalobcov by vyžadovali zriadenie viacerých vecných bremien cez parcely iných (cudzích) vlastníkov, prípadne aj výstavbu mostu, resp. lávky.

14. Žalovaným navrhovaná cesta popri potoku M. by musela prechádzať cez vyše XX parciel iných vlastníkov, pričom by muselo dôjsť aj k povrchovej úprave týchto pozemkov popri potoku, keďže v súčasnosti sú tieto pozemky spôsobilé na prejazd nákladnými vozidlami, avšak nie osobnými motorovými vozidlami. Teda v tomto prípade by muselo byť vecným bremenom práva cesty zaťažených viacero parciel viacerých vlastníkov. K navrhovanej lávke z pozemku žalobcov cez potok na parcelu č. XXX/X prvoinštančný súd uviedol, že aj v tomto prípade by muselo byť k predmetnej parcele zriadené vecné bremeno a zároveň by bolo potrebné vynaložiť finančné prostriedky na výstavbu lávky pre peších, pričom vzhľadom na veľkosť parcely č. XXX/X a jej polohové umiestnenie vo vzťahu k parcele žalobcov č. XXX/X by nebolo možné postaviť most, ktorý by umožnil aj prejazd motorovými vozidlami. Pokiaľ ide o možnosť využívať most vo vlastníctve iného vlastníka (p. O.), ktorý mu umožňuje ako vlastníkovi parcely č. XXX/X dostať sa na verejnú komunikáciu na parcele č. XXX/X, ktorý by mohli využívať aj žalobcovia, súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade by muselo byť zriadené vecné bremeno na parcelách č. XXX a č. XXX/X, ktoré patria rôznym vlastníkom a taktiež vecné bremeno k parcele č. XXX/X. Taktiež by bolo potrebné vynaložiť finančné prostriedky na povrchovú úpravu parciel č. XXX a č. XXX/X tak, aby umožňovali prejazd osobnými motorovými vozidlami, keďže v súčasnosti tento nie je možný (okrem nákladných vozidiel). K možnosti postaviť most, či lávku z verejnej komunikácie (parcely č. XXX/X) cez potok na parcely č. XXX, resp. č. XXX/X súd prvej inštancie opätovne poukázal, že by k uvedeným parcelám muselo byť zriadené vecné bremeno, vynaložené finančné prostriedky na výstavbu

mosta (lávky), pričom cesta k pozemku žalobcov by musela ďalej pokračovať cez parcely č. XXX/X, ďalej č. XXX/X a č. XXX. Čo sa týka ďalšieho návrhu žalovaného k možnosti odkúpiť parcelu č. XXX/ X, cez ktorú by žalobcovia mohli riešiť prístupovú cestu k ich stavbe súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo zhodne konštatované, že žalobcovia uvažovali o kúpe tejto parcely v čase keď sa ju snažila predať pôvodná vlastníčka, avšak skôr ako došlo k prípadnej dohode ju táto odpredala a súd nemôže tretím osobám, uložiť povinnosť predať svoju parcelu č. XXX/X žalobcom za účelom zabezpečenia prístupovej cesty k ich stavbe. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedených skutočností mal za to, že prístup k stavbe žalobcov nemožno zabezpečiť inak ako je navrhované v žalobnom návrhu, keďže v prípade zabezpečenia prístupu podľa návrhov žalovaného by finančné náklady boli také vysoké, že ich vynaloženie od žalobcov nie je možné spravodlivo požadovať.

15. Prvoinštančný súd ďalej zisťoval, či neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty tak, ako to navrhujú žalobcovia, vylučujú. Žalobcovia ako spoluvlastníci stavby nemajú zo svojich pozemkov prístup k verejnej komunikácii, pričom tento stav spoluzavinil samotný žalovaný, ktorý ako pôvodný vlastník parciel č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X ich kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.1985 previedol do vlastníctva žalobkyne v 1. rade a jej manžela. Teda samotný žalovaný odpredal predmetné parcely žalobkyni v 1. rade a jej manželovi, pričom vedel, že títo na kúpených pozemkoch plánujú postaviť rodinný dom a užívať ho spolu so svojou rodinou (deťmi) ako svoj domov. Prvoinštančný súd mal za to, že bolo by nespravodlivé, aby súd namiesto žalovaného zaťažil vecným bremenom vlastníkov iných priľahlých pozemkov, ktorí tento stav nezavinili, na rozdiel od žalovaného, pričom medzi žalobcami a žalovaným ide o blízkych rodinných príbuzných, čo neplatí pri vlastníkoch iných priľahlých pozemkoch. Zohľadnil aj skutočnosť, že žalobcovia užívali pozemky žalovaného ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu už počas jeho výstavby od roku 1986 a aj po jeho kolaudácii, keď v ňom od roku 1989 začali bývať. Medzi stranami síce bolo sporné, či medzi žalovaným a žalobkyňou v 1. rade a jej manželom bola v súvislosti s predajom predmetných pozemkov a následnou výstavbou rodinného domu uzatvorená dohoda (písomná, či ústna), ktorá by žalobcom ako vlastníkom stavby umožňovala dlhodobý prechod cez pozemky žalovaného, avšak nebolo sporné, že žalobcovia reálne od roku 1986, resp. 1989 využívali pozemky žalovaného na prechod k stavbe, nebolo sporné, že žalovaný nielen umožnil, aby boli umiestnené betónové kocky na uľahčenie prechodu cez jeho pozemok, ale dokonca sám pomáhal s ich umiestnením. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že predmetný rodinný dom žalobcov dlhodobo obýva iba žalobkyňa v 1. rade, ktorá nepoužíva motorové vozidlo, takže pravidelné obmedzenie žalovaného v súvislosti s výkonom zriadeného vecného bremena nepredstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Zároveň ostatní žalobcovia, vzhľadom na skutočnosť, že ide o dospelé deti žalobkyne v 1. rade, ktorí majú bydliská na rôznych miestach po Slovensku reálne pristúpia k výkonu práva prístupovej cesty k stavbe rodinného domu iba niekoľkokrát do roka v súvislosti s návštevou žalobkyne.

16. Žalobcovia v 1. až v 5. rade v spore preukázali, že ako vlastníci stavby nie sú zároveň vlastníkmi priľahlého pozemku a ich prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, preto súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlé pozemky tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s odkazom na pripojený geometrický plán.

17. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v priebehu konania nerozporoval hodnotu vecného bremena ako náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku predloženého žalobcami vo výške 3.360,- Eur. Žalobcovia v 1. až 5. rade žiadali o zníženie náhrady za zriadenie vecného bremena s poukazom na dlhodobé užívanie pozemkov žalovaného ako prístupovej cesty, ako aj s poukazom na svojvôľu žalovaného, ktorý po dlhodobom užívaní sa rozhodol bez závažnej príčiny aktívne brániť žalobcom v prechode cez jeho pozemok, resp. sa mal dopustiť protiprávneho konania voči žalobkyni v 1. rade. Tomuto návrhu súd prvej inštancie nevyhovel, pričom mal za to, že v konaní o zriadenie vecného bremena podľa súd nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ako konštitutívnym rozhodnutím zakladá práva a povinnosti. Keďže až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o zriadení vecného bremena bude žalovaný právne obmedzený ako vlastník pozemkov, v zmysle Čl. 20 ods. 4 SR mu za zásah do jeho vlastníckeho práva patrí primeraná náhrada. Primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné znížiť s poukazom na konanie žalovaného voči žalobcom ohľadne užívania pozemkov pred samotným obmedzením vlastníckeho práva žalovaného súdnym rozhodnutím.

18. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa ust. a tak, že priznal žalobcom v 1. až 5. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobcovia zavinili zastavenie konania v časti ohľadne parcely KN-C č. XXX, čo považoval súd za neúspech v nepatrnej časti, pričom v zostávajúcej časti žaloby boli v celom rozsahu úspešní, preto im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že o výške náhrady trov konania prvoinštančný súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol výroky II. a IV., ktoré odôvodnil ust. , , . Uviedol, že pri stavbe žalobkyňa v 1. rade využívala cestu okolo potoka cez nehnuteľnosti žalobcu až do kolaudačného rozhodnutia osobnými aj nákladnými motorovými vozidlami a aj po kolaudačnom rozhodnutí, hoci žalovaný žalobcov upozorňoval, aby sa situácia riešila vytvorením pre žalobcov vlastného prechodu z druhej strany od potoka. Žalobcovia upozornenie, že nebolo zriadené právo prechodu nerešpektujú a za celé roky od výstavby ich rodinného domu si nezriadili vlastný prístup. Poukázal na to, že žalobcovia majú z ulice Orechová napojené inžinierske siete (plyn, elektrina) k ich rodinnému domu. Vodovodná prípojka je napojená na prípojku žalovaného a na túto sú vlastne napojení dvaja vlastníci i keď každý s vlastným meraním, čo taktiež spôsobuje nedorozumenie, vedenie je cez nehnuteľnosti žalovaného, čo musí strpieť žalovaný a bude trvať na tom, aby si žalobcovia do budúcnosti zriadili vlastnú vodovodnú prípojku. Žalovaný opravil pôvodný rodinný dom, upravil dvor aj záhradu v prospech neho a jeho blízkej rodiny, ale nie na cestu a vstup na pozemok nákladnými autami žalobcov, čo nemôže dovoliť, aby nedošlo k narušeniu statiky a zároveň nie je dostatočná ani šírka pozemku. V minulosti k stavebnému povoleniu nebola potrebná prístupová cesta. Žalobkyňa s manželom využívali na stavbu rodinného domu cestu okolo potoka, kde mali možnosť prejazdu traktory aj nákladné auta. V súčasnosti až na niekoľkých majiteľov sa o túto prístupovú cestu nikto nestará. Pri riadnej údržbe by bola takto vytvorená provizórna cesta k nehnuteľnosti žalobkyne a spol. Rodinné vzťahy medzi sporovými stranami boli vždy vážne narušené, došlo aj k vyhrážkam či fyzickým útokom. Uviedol, že v súčasnej dobe je už päť spoluvlastníkov rodinného domu a každý má svoje auto, je nevyhnutné, aby si vytvorili vlastný vstup na pozemok a k rodinnému domu. Vedľajší pozemok, ktorý po dĺžke ich pozemkov je na predaj, sa nevyužíva a je neudržiavaný a by im umožnil vlastný prístup. Ďalšia možnosť je výstavba mostíka so susedmi cez rieku M. na ul. Q., kde majú žalobcovia podstatne bližšie a pohodlnejšie. Tvrdenie, že to je finančne nákladné je neopodstatnené, nakoľko spoluvlastníci rodinného domu č. XX. sú zárobkovo činní, majú vlastné rodinné domy a zázemie. Mostík, ktorý si už vystavili ďalší obyvatelia v ich susedstve môžu využívať pre peší vstup a autá si môžu nechať za mostíkom. Požiadavka syna žalobkyne je tá, že má záujem opravovať rodinný dom, čo potvrdila aj manželka žalovaného po rozhovore s ním, pričom chce prechádzať nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok žalovaného, čo je pre žalovaného záťaž a ťarcha. Upozornil, že nákladné auta majú dokonca zákaz chodiť aj po celej I. ulici z dôvodu ťažkých otrasov a rodinný dom žalovaného je prakticky najbližšie pri ceste. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Namietali, že v odvolaní tvrdený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie žalovaný nijako nekonkretizoval, neoznačil. Tento odvolací dôvod je zo strany žalovaného vyslovene účelový. Žalovaný tiež tvrdí, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rovnako sa však z podaného odvolania nedá dozvedieť, o aké navrhnuté dôkazy by malo podľa žalovaného ísť, ktorých vykonania sa dožaduje, resp. sa dožadoval, a aké rozhodujúce skutočnosti by mali byť nimi zistené. Pomedzi rôzne nepravdivé a osočujúce tvrdenia o žalobcoch, žalovaný iba opätovne poukázal na to, že podľa neho majú žalobcovia k svojmu rodinnému domu viaceré možnosti iného prístupu z verejných komunikácií, teda tvrdí, že vecné bremeno nie je nutné. Súd prvej inštancie sa však s touto účelovou argumentáciou žalovaného pri rozhodovaní vo veci presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci spravodlivo rozhodol, žalovanému priznal primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena v plnej výške určenej znaleckým posudkom, pričom toto plnenie nekrátil z dôvodu okolností veci (najmä dlhodobý stav pokojného užívania, predaj pozemku žalobkyni v 1. rade a jej manželovi práve žalovaným bez zriadenia vecného bremena, prípadne dobré mravy vzhľadom na správanie sa žalovaného, ktorý nerešpektoval ani nariadené neodkladné opatrenie). Žalovaný tvrdí, že prejazdom cez jeho pozemok dôjde k znehodnoteniu jeho nehnuteľnosti, a že by boli dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy, úplne však ignoruje skutočnosť, že práve preto mu bola priznaná náhrada za zriadenie vecného bremena, za obmedzenie vlastníctva, proti výroku o ktorej odvolanie ani nepodal. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Ďalšie repliky strán sporu do spisu predložené neboli.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred, t.j. dňa 11.06.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Keďže odvolanie nebolo podané proti výroku I., rozsudok v uvedenej časti nadobudol podľa ust. právoplatnosť. Aj keď vyslovene nesmerovalo voči výroku III. o výške náhrady za vecné bremeno, ide o súvisiaci výrok vo vzťahu k výroku o zriadení vecného bremena, preto aj výrok III. bol predmetom odvolacieho konania.

24. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok ( z. č. v znení zmien a doplnkov, ďalej len ).

25. Uvedené ust. rieši možný konflikt výkonov vlastníckych práv možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu v podobe práva cesty cez cudzí pozemok. Pod právom cesty cez cudzí pozemok je potrebné rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Zákon súdu dáva takúto možnosť, nie však povinnosť vždy tak urobiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá iba vtedy, ak jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe, či zriadi alebo nezriadi súd vecné bremeno, musí zobrať na zreteľ aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv so zreteľom na v minulosti akceptované právo stavby. Základnými predpokladmi pre zriadenie vecného bremena, podľa citovaného ustanovenia, spočívajúce v potrebe zabezpečiť prístup k stavbe je, že vlastník stavby nemá prístup k tejto stavbe a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pritom za priľahlý pozemok je treba považovať pozemok, ktorý bezprostredne susedí, ale aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí s pozemkom stavby, ale je nevyhnutný pre zriadenie práva cesty. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe, si môže tento prístup zabezpečiť inak. Pod touto možnosťou je treba rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup cez jemu patriace pozemky. Nie je však možné vylúčiť ani zriadenie vecného bremena, ak by vlastník stavby mohol síce zabezpečiť prístup cez jemu patriace pozemky, avšak zriadenie takéhoto prístupu by bolo v zjavnom nepomere s obmedzením vlastníka susediaceho pozemku alebo jemu patriace susediace pozemky nemôže užívať z iného dôvodu, pre ktorý nemôže byť prístup k jeho stavbe realizovaný (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. , KS v Brne).

26. Po oboznámení s obsahom spisu, postupom súdu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z účelne realizovaných dôkazov riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Je evidentné, že sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi a námietkami, správne ich v jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k správnemu, presvedčivému právnemu záveru. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle a naň poukazuje, nedospel k existencii dôvodu, pre ktorý by mal dôvod zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto majúc za to, že pri

zhode so závermi súdu prvej inštancie by prípadná formulácia totožného hodnotenia inými jazykovými prostriedkami bola len opakovaním nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom. Preto len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia k odvolacím dôvodom žalovaného dodáva:

27. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnom konaní boli splnené všetky zákonom dané požiadavky, pre ktoré bolo správne na návrh žalobcov zriadiť vecné bremeno v ich prospech, spočívajúce v práve cesty peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky žalovaného v zmysle geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveného dňa 29.11.2016 F.. V. N. - A. G., s.r.o., overeného dňa 21.12.2016 Okresným úradom G., katastrálnym odborom.

28. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe ( ). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností ( veta tretia ). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa ( ). V prípade vecných bremien (zriadených „in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena (viď rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp. zn. ).

29. Odvolací súd v zhode s názorom súdu pvrej inštancie ešte uvádza, že rozhodnutie súdu podľa patrí medzi rozhodnutia konštitutívnej povahy, ktoré nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry strán sporu tak, že zakladá alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. Na takýto zásah je potrebné výslovné ustanovenie zákona, ktoré výnimočne dovoľuje súdu zasiahnuť z podnetu žalobcu do súkromných práv a povinností. V prejednávanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu došlo k naplneniu hmotnoprávnej podmienky pre zriadenie vecného bremena práva cesty tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia nemajú riadny prístup na svoje nehnuteľnosti zabezpečený inak, ako cez nehnuteľnosti žalovaného. Za riadny prístup nie je možné považovať ani prípadný prístup cez koryto riečky tak, ako to navrhuje žalovaný.

30. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces ust. , odvolací súd uvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním prvoinštančného súdu malo dôjsť u žalovaného k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľa na spravodlivý proces.

31. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbruggec. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že strana sporu nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnená oproti protistrane. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie stranou sporu navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť,

je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle . Nakoľko skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený ako dôvodný je nepochybne nutné zhodnotiť postup súdu prvej inštancie.

32. Namietané pochybenie podľa ust. nebolo v odvolaní konkretizované. Pritom iba konkrétna takáto skutočnosť je relevantnou pre posúdenie uvedenej námietky, lebo abstraktná námietka nevykonania dôkazu súdom prvej inštancie nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Aj túto odvolacie námietku preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.

33. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (ust. ), nie strán sporu.

34. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho strany rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení strán súdneho konania sa prejavuje v ich procesnoprávnom postavení, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia strán sporu navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli strany sporu, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.

35. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola tiež naplnená.

36. K jednotlivým námietkam žalovaného týkajúcich sa iných možnosti vzniku práva prechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam žalobcov v 1. až 5. rade odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý presvedčivo v bodoch 28., 29., 30., 31. a 32. posúdil všetky možnosti vzniku práva prechodu a prejazdu k stavbe vo vzťahu k technickému zabezpečeniu, nákladov na zriadenie (vznik) vecných bremien k parcelám vo vlastníctve iných vlastníkov alebo aj nákladov na výstavbu prístupov k stavbe.

37. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že za vzniknuté vecne bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu k stavbe žalovaný ako náhradu za jeho zriadenie zinkasuje sumu vo výške 3.360,- Eur (výrok III. napadnutého rozsudku), ktorú však žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, ani voči tomu výroku nesmeroval svoje odvolanie, čiže sa dá predpokladať, že so sumou 3.360 eur súhlasil. Keďže ide o súvisiaci výrok, odvolací súd k nemu uvádza, že jeho výška bola ustálená znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 28.01.2020, ktorý vypracoval F. S. X..

38. Okolnosti týkajúce sa žalovaného, ktorý (údajne) nerešpektuje právoplatné a vykonateľné neodkladné opatrenie vydané v konaní na Okresnom súde Bardejov č.k. -80 zo dňa 11.09.2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím č.k. -119 zo dňa 27.02.2018 Krajského súdu v Prešove, nie sú právne významné v tom zmysle, aby mohli privodiť iné rozhodnutie pre žalobcov vo veci samej. Nerešpektovanie tohto neodkladného opatrenia je len možnosťou pre exekúciu, avšak samotná táto okolnosť v konaní o veci samej právny význam nemá.

39. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie

neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 17.04.2016).

40. Tak dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zriadil vecného bremena tak, ako to vyjadril vo výrokoch II. a III. napadnutého rozsudku. Rovnako správne rozhodol aj o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 3.360 eur.

42. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení . Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobvaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho posúdenia veci alebo zmenu rozhodnutia v napadnutom rozsahu ako takú.

43. Preto odvolací súd podľa ust. , , stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil.

44. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok IV.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán (keď ich neúspech čo do čiastočného späťvzatia žaloby bol vyhodnotený ako nepatrný), v zmysle zákonných ustanovení týkajúcich sa rozhodovania súdu o trovách konania.

45. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Plne úspešným boli žalobcovia v 1. až 5. rade, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle ust. v spojení s ). Preto bolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté tak, že ich náhrada bola priznaná úspešným žalobcom v 1. až 5. rade proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s doplnením, že o výške všetkých trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).