Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5C-3-2017.pdf
PDF · 211 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcov: X./. F. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XXXX/XX, XXX XX G.Á. J. I., X./. Z.. Z. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXX/XX, XXX XX O. X. - J. H., X./. F.. S. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. L. XXXX/XX, XXX XX G. - K., X./. F.. H. H., J.. XX.XX.XXXX, G. S. X, XXX XX J. O., X./. S.. N. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XXXX/XX, XXX XX G. J. I., všetci žalobcovia právne zastúpení: Mgr. Oto Saloky, advokát so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Z. N., J.. XX.XX.XXXX, G. M.. N. XXXX/XX, G., právne zastúpeného: JUDr. Vladimír Poch, advokát so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Konanie o zriadenie vecného bremena cez parcelu H.-U. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2 z a s t a v u j e .
II. Z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo a motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok, a to cez nehnuteľnosti parcelu H.-U. Č.. XXX, L. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX, L. K. M. J. Q. I.S. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. H.- U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. I.É. Q. Ú. G., H. Q., K. H..Ú.. G. J. I. J. X. Č.. XX, N. J. I. H. J. N. J. K. H.-U. Č.. XXX/X, L. K. M. J. Q. I.S. X.XXX S., I. Q. Ú. G., H. Q., K. H..Ú.. G. J. I. J. X. Č.. XXXX, a to v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti, stavby rodinného domu N. N.. Č.. XXXX, K. J. K. H.-U. Č.. XXX/X, I. Q. Ú. G., H. Q., K. H..Ú.. G. J. I. J. X. Č.. XXX, a to v rozsahu vyznačenom podľa nákresu v Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zhotoviteľa Geodézia Bardejov, s.r.o., geometrickom pláne vyhotovenom dňa 29.11.2016 F.. V. N., autorizačne overenom dňa 30.11.2016 F.. V. N., úradne overenom dňa 21.12.2016 Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, a ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, v časovom rozsahu neobmedzenom pre peší prechod a prejazd pre osobné a nákladné motorové vozidlá.
III. Žalobcovia v 1. až 5. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 3.360,00 Eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcom v 1. až 5. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 5. rade sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 16.04.2017 domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo a motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok, a to cez nehnuteľnosti, K. H.-U. Č.. XXX, L. K. M. J. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX, L. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX, L. K. M. J. Q. I.S. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. H.- U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. I.É. Q. Ú. G., H. Q., K. H..Ú.. G. J. I. J. X. Č.. XX, N. J. I. H. J. N. J. K. H.-U. Č.. XXX/X, L. K. M. J. Q. I.S.
X.XXX S., vedenú Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, pre k.ú. G. J. I. J. X. Č.. XXXX, a to v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti, stavby rodinného domu so súp. č. XXXX, K. J. K. H.-U. Č.. XXX/X, I. Q. Ú. G., H. Q., K. H..Ú.. G. J. I. J. X. Č.. XXX, a to v rozsahu vyznačenom podľa nákresu v Geometrickom pláne č. XXXXXXXX- XX/XXXX zhotoviteľa Geodézia Bardejov, s.r.o., geometrickom pláne vyhotovenom dňa 29.11.2016 F.. V. N., autorizačne overenom dňa 30.11.2016 F.. V. N., úradne overenom dňa 21.12.2016 Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, a ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, v časovom rozsahu neobmedzenom pre peší prechod a prejazd pre osobne a nákladné motorové vozidlá. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 50,- Eur do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2.1. Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, pre k.ú. G. J. I. J. X. Č.. XXX, M. Y. K. H.-U. Č.. XXX/ X, L. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. K. M. J. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. K. M. J. Q. I. XX S., M. N., V.E. O. N. N.. Č.. XXXX K. J. K. H.-U. Č.. XXX/X. Žalobkyňa v 1. rade je matkou ostatných žalobcov a podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 1/2 z celku, žalobcovia v 2. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/8 z celku každý z nich, pričom nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva v dedičskom konaní OS Bardejov sp. zn. 3D/155/05 po nebohom Z. Č. N., J.. XX.XX.XXXX, manželovi žalobkyne v 1. rade a otcovi žalobcov v 2. až 5. rade. V súčasnosti v rodinnom dome so súp. č. XXXX býva a pozemky užíva iba žalobkyňa v 1. rade. 2.2. Žalovaný, brat žalobkyne v 1. rade, je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, pre k.ú. G. J. I. J. X. Č.. XX, M. Y. K. H.-U. Č.. XXX, L. K. M. J. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX, L. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX, L. K. M. J. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. Q. I.S. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., K. H.- U. Č.. XXX/X, L. Q. I. XXX S., M. N., V. O. N. N.. Č.. XXXX K.E. J. K. H.-U. Č.. XXX. 2.3. Nehnuteľnosti žalovaného sa nachádzajú na I. W. I. G. J. I., bezprostredne pri verejnej komunikácii nachádzajúcej sa na parcele H.-U. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4.903 m2, ktorá parcela patrí Mestu Bardejov a je vedená pre k.ú. G. J. X. Č.. XXXX. Nehnuteľnosti žalobcov sa nachádzajú až za nehnuteľnosťami žalovaného pri koryte obecného potoka. I. ulica je verejnou komunikáciou, na ktorú sa je možné dostať z rodinného domu žalobcov, peši alebo vozidlom, a to iba cez priľahlé pozemky žalovaného uvedené vyššie. 2.4. Žalobkyňa v 1. rade spolu so svojim nebohým manželom kúpila od žalovaného kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 08.03.1985 parcely H.-U. Č.. XXX/X, H.-U. Č.. XXX/X M. H.-U. Č.. XXX/X. Právo prechodu ani prejazdu ku kupovaným pozemkom cez pozemky žalovaného nebolo v zmluve výslovne riešené, šlo o príbuzných, v tom čase ešte žila aj matka žalobkyne v 1. rade a žalovaného. Rodinný dom žalobkyňa v 1. rade so svojím manželom začala stavať v roku 1986 na základe stavebného povolenia zo dňa 11.2.1986, vydaného pod číslom UPA 246/86 a bývať v dome začali v lete roka 1989, po kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 24.1.1989 vydaného pod číslom ÚPA 1239/88. Od kúpy pozemkov a začatia výstavby rodinného domu žalobcovia prechádzali peši aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky žalovaného s jeho súhlasom k svojim pozemkom, resp. k rodinnému domu so súp. č. XXXX, teda oprávnene. O tomto práve prístupu k nehnuteľnostiam svedčí aj vydané stavebné povolenie pre žalovaného z roku 1990, v zmysle ktorého bol povinný pri realizácii danej stavby, v zmysle bodu č. 3, vyčleniť na západnej strane svojich pozemkov spoločnú prístupovú cestu o šírke 3 metre až po parcelu H.-U. Č.. XXX/X, rovnako tomu svedčí aj stanovisko Mestského úradu Bardejov v liste zo dňa 28.02.2002, v zmysle ktorého pri miestnom šetrení v inej veci bolo zistené, že žalobkyňa a jej už dnes nebohý manžel majú na svoje pozemky garantovaný prístup cez parcely žalovaného. Na kvalitnejší a lepší peší prístup cez parcely žalovaného k stavbe žalobcov bol v roku 1989 dokonca vytvorený chodník z betónových tvárnic na parcelách žalovaného. Žalobcovia tak mali zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie a od nadobudnutia pozemkov, resp. od výstavby rodinného domu, trval stav pokojného užívania, žalobcovia sa o nimi užívanú časť pozemkov starali, kosili ich, odstraňovali napadané lístie, dotknutú časť nehnuteľností riadne udržiavali, aj ich právny predchodca. 2.5. Postupom času sa však vzťahy v rodine medzi žalobcami a žalovaným zhoršili, pričom žalovaný začal na žalobkyňu v 1. rade, osamelú vdovu, verbálne útočiť a robiť jej prieky. Vyvrcholilo to v auguste 2016, kedy s cieľom šikanovať žalobkyňu v 1. rade žalovaný odstránil existujúci chodník zo svojho pozemku a zakázal žalobkyni v 1. rade prechádzať cez jeho pozemok, zasiahol tak do pokojného stavu užívania. Bezdôvodne, šikanózne a svojvoľne tak odvolal súhlas s prechodom a prejazdom cez svoje pozemky, ktorý v minulosti nepochybne udelil v prospech žalobcov, resp. ich právneho predchodcu,
pričom je zrejmé, že bez plnohodnotného prístupu k rodinnému domu so súp. č. XXXX tento by nebolo možné riadnym spôsobom užívať. Žalobcovia by sa dostali do stavu právnej neistoty. 2.6. Žalovaný viackrát povedal žalobkyni v 1. rade, že má chodiť cez potok, resp. si má dať postaviť lávku, most cez potok. Takéto riešenie však technicky ani právne by nebolo možné, najbližšou verejnou komunikáciou prístupnou od domu žalobcov je I. ulica, na ktorú skutočne iným prístupom ako cez parcely žalovaného nie je možné sa dostať z rodinného domu žalobcov. 2.7. Verbálne útoky žalovaného sa ďalej stupňovali, žalobkyňa v 1. rade sa snažila osobnému kontaktu so žalovaným vyhýbať, nakoľko sa jej s ním nedarilo na ničom dohodnúť, jeho správanie sa bolo pre ňu stresujúce. Dňa 18.11.2016 žalovaný dokonca na žalobkyňu v 1. rade fyzicky zaútočil, ublížil jej na zdraví, vec bola vyšetrovaná na OO PZ v Bardejove pod Č.:Q.-XXX/BJ-G.-XXXX ako prečin ublíženia na zdraví, v tejto veci podľa vedomia žalobkyne v 1. rade bola dňa 24.03.2017 podaná obžaloba na OS Bardejov. Aj napriek tomu, že žalovaná sa snaží osobnému kontaktu so žalovaným vyhýbať, tak žalovaný neustále verbálne útočí na žalobkyňu v 1. rade, následkom čoho žalobkyňa v 1. rade radšej uteká pred žalovaným. Konanie žalovaného je pre žalobkyňu veľmi stresujúce. V tejto súvislosti žalobkyňa v 1. rade podala na Obvodnom oddelení PZ Bardejov aj niekoľko ďalších oznámení. 2.8. Za danej skutkovej situácie je žalobcom zrejmé, že v súčasnosti nie je dané právo prístupu cez pozemky žalovaného k ich stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX ako vecné právo. V súčasnosti, vzhľadom na postoj žalovaného, nie je vec možné riešiť dohodou, mimosúdne. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné zabezpečiť prístup žalobcov ako spoluvlastníkov k ich rodinnému domu z verejnej komunikácie iným spôsobom, aby bol tento dom naďalej spôsobilý riadneho užívania v situácii, keď žalovaný bezdôvodne a svojvoľne odvolal svoj súhlas s prechodom a prejazdom cez jeho pozemky, je potrebné vec riešiť v zmysle ust. § 151 o ods. 3 OZ zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok žalovaného. Za týmto účelom žalobcovia nechali vypracovať zhotoviteľovi Geodézia Bardejov, s.r.o. geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotovený dňa 29.11.2016 F.. V. N., autorizačne overený dňa 30.11.2016 F.. V. N., úradne overený dňa 21.12.2016 Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, v ktorom geometrickom pláne je vyznačený návrh rozsahu prístupovej cesty cez parcely H.-U. Č.. XXX, H.-U. Č.. XXX, H.-U. Č.. XXX, H.-U. Č.. XXX/X, H.-U. Č.. XXX/X, H.- U. Č.. XXX/X M. H.-U. Č.. XXX/X ako priľahlý pozemok k oprávnenej stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX, teda návrh rozsahu vecného bremena spočívajúceho v práve cesty. 2.9. Žalobcom je zrejmé, že navrhované vecné bremeno nie je možné zriadiť bezodplatne, avšak s poukazom na správanie sa žalovaného voči žalobcom, najmä na násilie voči žalobkyni v 1. rade a na okolnosti veci, kde parcely žalovaného boli viac ako 30 rokov na prístup k parcelám a stavbe žalobcov pokojne užívané a žalobcovia sa o prechod riadne starali, považujú žalobcovia za primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a zaťaženie parciel žalovaného, sumu 50,- Eur, na úhradu ktorej navrhujú, aby ich súd voči žalovanému za zriadené vecné bremeno v rozsudku zaviazal.
3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 29.05.2017 k žalobe uviedol, že je vlastníkom rodinného domu s.č. XXXX/XX na parcele registra U. H. XXX, O. M. J., Č.. U. H. XXX, U. H. XXX, L. U. Č.. XXX/ X M. U. H. XXX/X M. XXX/X I. H..Ú.L.. G. - G.M. J. I.D. po nebohom otcovi Z. N. v roku 1978 v 1 a v roku 1992 po smrti matky Ž. N.H., V.. A. výlučným vlastníkom. Dňa 20.02.1985 odkúpila sestra F. Č. pozemok od matky Ž. N., (notárska zápisnica č. J. XX/XX) K. U. H. XXX/X, U. H. XXX/X M. U. H. XXX/X s tým, že si postaví s manželom rodinný dom. Nebola uzavretá ani ústna ani písomná dohoda a tak ako to uvádzajú žalobcovia v žalobe, právo prechodu ani prejazdu ku kupovaným pozemkom cez pozemky žalovaného nebolo v zmluve výslovne riešené. Pri stavbe žalobkyňa v 1. rade využívala cestu okolo potoka cez nehnuteľnosti žalobcu prakticky až do kolaudačného rozhodnutia č. ÚPA 1239 zo dňa 24.01.1989. Žalobcovia prechádzali peši aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky žalovaného aj po kolaudačnou rozhodnutí, ale žalovaný žalobcov upozorňoval, aby sa situácia riešila tak, že je možné vytvorenie pre nich vlastného prechodu z druhej strany od potoka, nakoľko nebolo zriadené vecné bremeno na parcelách žalovaného o čom svedčí aj výpis X. Č.. XX, H.. Ú.. G. J. I.. Je pravdou, že dňa 07.12.2016 podal na Okresný súd Bardejov žalobu, ktorou sa proti žalobkyni v 1. rade domáha určenia povinnosti zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva a uloženia jej zákazu vstupovať na jeho parcely, ale nejedná sa o žiadne šikanózne domáhanie sa svojich práva, ale o uplatnenie svojich relevantných práv v zmysle Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný bezdôvodne a svojvoľne odvolal svoj súhlas s prechodom a prejazdom cez jeho pozemky sa nezakladá na pravde, pretože medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným dochádza k častým verbálnym, ale dokonca aj k fyzickým útokom. Ďalej uviedol, že v roku 1990 sa pod č. UPA 1137/90-Gs rozhodol s manželkou postaviť rodinný dom na parcele č. U. H. XXX/X, pričom došlo k zmene parciel a to tak, že z parcely č. U. H. XXX/X na základe geometrického plánu boli vytvorené nové tri parcely pod č. U. H. XXX/X, U.
H. XXX/X, U. H. XXX/X a boli označené ako prístupové cesty k rodinnému domu žalovaného. Ž. N., o ktorú sa staral žalovaný zomrela v roku 1992 a aj z tohto dôvodu žalovaný upustil od výstavby na uvedenej parcele, začal so stavebnými úpravami a v podstate rekonštrukciou starého rodinného domu. K postaveniu nového rodinného domu nedošlo a dňa 05.11.2001 žalovaný spolu s manželkou uzatvorili zmluvu o zániku záložného práva (príspevok štátu) zriadenú zmluvou pod bodom 1 č. K R 111 332/91 pred štátnym notárom v Bardejove a tým došlo aj k zrušeniu stavebného povolenia. Uviedol, že je aj iná možnosť prístupu na pozemok žalobcov. Náklady na zriadenie vlastného prístupu k stavbe budú mať žalobcovia len také, aké mali ostatní stavebníci v tomto rade pozemkov z ulice Q.. Žalobcovia upozornenie, že nebolo zriadené právo prechodu nerešpektujú a za celé roky od výstavby ich rodinného domu si nezriadili vlastný prístup ako ostatní stavebníci na ulici Q., čo je určite kratšia cesta, resp. prístup by mohli riešiť na vlastné náklady z inej parcely, alebo pomocou mostíka. Žalobcovia neprimerane zasahujú do vlastníckych práv žalovaného a jeho manželky a takýto stav je v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Žalobcovia majú z ulice Q. napojené inžinierske siete (plyn, elektrina) k ich rodinnému domu. Vodovodná prípojka je napojená na prípojku žalovaného a na túto sú vlastne napojení dvaja vlastníci i keď každý s vlastným meraním, čo taktiež spôsobuje nedorozumenie, vedenie je cez nehnuteľnosti žalovaného, čo musí strpieť žalovaný, pričom v prípade porúch a opráv bude nútený žalovaný znášať náklady. Žalovaný bude trvať, aby si žalobcovia do budúcnosti zriadili vlastnú vodovodnú prípojku. Žalovaný si opravil pôvodný rodinný dom na parcele U. H. XXX, upravil dvor aj záhradu za účelom v prospech neho a jeho blízkej rodiny, ale nie na cestu a vstup na pozemok nákladnými autami žalovaný nemôže dovoliť, aby nedošlo k narušeniu statiky a zároveň nie je dostatočná ani šírka pozemku.
4. Podaním doručeným súdu dňa 15.06.2017 žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa v 1. rade odkúpila pozemok od svojej matky, nie je pravdivé. Z predloženej kópie kúpnej zmluvy z roku 1985 je zrejmé, že predávajúcim bol žalovaný, kúpna cena bola dojednaná a zaplatená v sume 15.000,- Kčs, pričom šlo o zmluvu zo dňa 20.02.1985, kde v žalobe bolo nesprávne uvedené, že zmluva bola uzatvorená dňa 08.03.1985. Žalobcovia, najmä však žalobkyňa v 1. rade, vyslovene popierajú, že by neexistovala ústna dohoda, resp. nebol udelený trvalý ústny súhlas s prechádzaním a prejazdom z ulice I. k nehnuteľnostiam žalobcov cez pozemky žalovaného. To odporuje aj logike, kde takýto trvalý súhlas musel byť daný ak nie písomne, tak aspoň ústne v stavebnom konaní na výstavbu rodinného domu žalobcov, pretože inak by žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel vôbec nezískali stavebné povolenie. Samozrejme, rodinné vzťahy neboli v tom čase tak narušené ako v súčasnosti, preto sa nezriadilo vecné bremeno, ktoré by bolo ako ťarcha zapísané na liste vlastníctva. Existenciu práva na prechod a prejazd k nehnuteľnostiam žalobcov na základe žalovaným udeleného súhlasu potvrdzuje aj podmienka 3. v stavebnom povolení č. ÚPA 1137/90, na ktorú žalobcovia poukazovali už v žalobe, a ktorá znie: „Vyčlenenie stavebnej parcely bude v západných častiach parciel Č. H. XXX/X M. XXX/X. Zároveň sa vyčlení spoločná prístupová cesta š. 3 m od západnej hranice týchto parciel a bude pokračovať po južnej hranici parcely Č.. XXX/X až po parcelu č. XXX/X.“ Pre výstavbu rodinného domu žalovaného, od ktorej neskôr upustil, tak bola vyslovene daná takáto podmienka, ktorú by bol musel žalovaný dodržať. Dôvody, ktoré žalovaný tvrdí, že viedli k tomu, že si nový dom nepostavil, nie sú pre toto konanie dôležité, predmetom konania je odstránenie stavu právnej neistoty čo do prístupu k svojmu rodinnému domu na strane žalobcov. Žalobcovia nesúhlasia s názorom žalovaného, že si môžu vytvoriť nejaký „vlastný prechod z druhej strany od potoka“, resp. „vlastný prístup ako ostatní stavebníci na ulici Q.“, z inej parcely alebo „pomocou mostíka“. Žalovaný však ani bližšie neozrejmil, ako si inú prístupovú cestu žalobcov predstavuje. Je pravdou, že v zmysle platného územného plánu mesta Bardejov bola v danej lokalite plánovaná výstavba cesty, ktorá by slúžila aj priamo na prístup k rodinnému domu žalobcov, k jej realizácii však nikdy doteraz nedošlo. Súdu predložili výrez z existujúcej územnoplánovacej dokumentácie (zdroj; http://www.bardejov.sk/mestsky-urad/uzemny-plan/schvalene- upd), v ktorej je táto plánovaná cesta vyznačená, pričom je zrejmé, že na jej vybudovanie by bolo potrebné vyvlastniť časti z pozemkov súčasných vlastníkov, a aj časť z pozemkov žalovaného. To však nič nemení na skutočnosti, že žalobcovia nemajú v súčasnosti iný prístup k svojmu rodinnému domu, ako cez pozemky žalovaného. Z polohy rodinného domu žalobcov voči ulici Q. je zrejmé, že tento rodinný dom sa ani nenachádza na ulici Q., na túto verejnú komunikáciu by sa žalobcovia museli dostávať cez viaceré susedné pozemky, ktoré sú navyše oplotené a každopádne cez koryto potoka, čo bráni tomu, aby sa na túto komunikáciu žalobcovia dostali, najmä motorovými vozidlami, od svojich nehnuteľností. Z pozemkov žalobcov nie je možné vybudovať ani mostík, lávku, ktorá by mohla slúžiť ako priamy prístup na ulicu Q., vôbec skúsiť realizovať takéto riešenie by navyše bolo administratívne aj finančne neúnosné. Žalovaný sa bráni tým, že v súčasnosti nesúhlasí s prechodom a prejazdom žalobcov cez svoje pozemky pre časté verbálne útoky, dokonca aj fyzické útoky, medzi ním a žalobkyňou v l. rade. Ide o jeho účelové
tvrdenia. Žalobkyňa v 1. rade je osamelá vdova, držiteľka preukazu ŤZP, žalovaný pracovne aktívny muž, teda silnejší ako ona, žalobkyňa má z neho strach, pretože to on ju fyzicky a verbálne napáda, robí jej stále prieky. Žalobkyňa sa v súčasnosti vyhýba osobnému kontaktu so žalovaným, obáva sa ďalšieho fyzického napadnutia. Pre skutok zo dňa 18.11.2016 bola na žalovaného podaná obžaloba, vec je vedená na súde pod sp. zn. 2T/67/2017, trestný rozkaz vo veci bol zrušený. Nie je pravdou, že žalobkyňa v 1. rade volá na žalovaného bez príčiny políciu, rovnako popiera, že by sa mu niekedy vysmievala, žalovaný ani len neuviedol, ako k tomu malo dôjsť, kedy, za akých okolností. Tvrdenia žalovaného sú účelové, to on opakovane privoláva policajtov s požiadavkou, aby žalobkyni v 1. rade zabránili vstupovať na jeho pozemok, to on opakovane nadáva žalobkyni v 1. rade, ktorá sa mu, ako bolo uvedené vyššie, radšej vyhýba, z útoku žalovaného má doteraz zdravotné následky. Nakoniec, množstvo a charakter priestupkových konaní, kde oznamovateľom alebo tvrdeným páchateľom je žalovaný alebo žalobkyňa v 1. rade, by bolo možné zistiť dožiadaním Okresného úradu Bardejov. Žalobcovia rovnako popierajú, že by na pozemkoch žalovaného parkovali ich známi. Žalobkyňa v 1. rade vlastné auto nemá, ostatní žalobcovia chodia matku navštevovať iba niekoľkokrát ročne, teda prejazd osobných motorových vozidiel cez pozemky žalovaného bol a aj je príležitostný. Niekedy aj mesiac alebo dva neprejde k rodinnému domu žalobcov žiadne vozidlo. Tvrdenia žalovaného, že je nadmieru žalobcami obmedzovaný a rušený, sú účelové a prehnané, rovnako ako jeho argumentácia, že nákladné autá mu narušujú statiku domu. Žalobcovia sa práva prejazdu domáhajú v potrebnej a nevyhnutnej miere za účelom primeraného prístupu k svojej nehnuteľnosti a riadnej starostlivosti o ňu. Je potrebné, aby raz za čas bola na nehnuteľnosti žalobcov vytiahnutá žumpa, to však neznamená, že to tak bude každý deň alebo týždeň. Navyše, sám žalovaný pred časom nákladnými autami vozil na svoj pozemok stavebný materiál na dom, kedy sa o statiku svojho domu neobával. S vodovodnou prípojkou doteraz nebol problém, táto ani nie je predmetom tohto konania. Konanie žalovaného voči žalobcom je celkom účelové, kde najprv iba hrozil, že zabráni prechodu a prejazdu žalobcom k ich rodinnému domu so súp. č. XXXX, v súčasnosti však už reálne bráni prejazdu žalobcom. Žalobca v 2. rade prišiel navštíviť žalobkyňu v 1. rade, pričom dňa 30.05.2017 žalovaný osadil na bránu na svoj pozemok reťaz s visiacim zámkom, ktorú uzamkol, aby žalobca v 2. rade sa nedostal svojím osobným motorovým vozidlom k svojim nehnuteľnostiam. Žalobcom v 3. a v 5. rade žalovaný telefonicky oznámil, že cez jeho bránu a pozemky už k svojmu domu neprejdú, keď prídu do G. J. I. za matkou. Žalovaný sa dokonca výslovne vyjadril, že cez jeho pozemok už neprejde žiadne auto a následne ani nikto peši. Bránu doteraz ponechal uzamknutú reťazou a žalobcovi v 2. rade naďalej odmieta umožniť prejsť autom k rodinnému domu so súp. č. XXXX.
5. V podaní doručenom súdu dňa 11.08.2017 žalovaný uviedol, že žalobkyňa v 1. rade s manželom nadobudli pozemok na stavbu rodinného domu v záhrade žalovaného iba na naliehanie sestry, S. E. a jej manžela aj napriek tomu, že ani matka žalovaného, ba ani otec nesúhlasili s ich požiadavkou. Pán Č.
- švagor žalovaného, bol násilnej povahy a z tohto dôvodu, všetci chceli, aby ich požiadavke vyhoveli, aby niekomu z rodiny neublížil. Po intenzívnych tlakoch na matku žalovaného, táto nakoniec súhlasila s pridelením pozemku na ornej pôde, kde sa dovtedy sadilo. V minulosti k stavebnému povoleniu nebola potrebná prístupová cesta. Žalobkyňa s manželom využívali na stavbu rodinného domu cestu okolo potoka Andrejovka, kde mali možnosť prejazdu traktory aj nákladné auta. Je to ochranné pásmo Povodia Bodrogu a Hornádu, o ktoré sa v súčasnosti až na niekoľkých majiteľov nikto nestará. Povodie Bodrogu a Hornádu sa snaží udržiavať tento potok aj napriek tomu, že má veľmi sťažený prístup a vyslovilo požiadavku, že je nutné požiadať kompetentných zástupcov mesta, alebo majiteľov pozemkov o riadnu údržbu. Bola by takto vytvorená provizórna cesta okolo potoka pre súčasných majiteľov nehnuteľností. Aj to je jedna z možností prístupovej cesty k nehnuteľnosti žalobkyne a spol. K prechodu žalobkyne v 1. rade nebol daný žiaden písomný, ani ústny súhlas na prechod cez dvor a záhradu. Rodinné vzťahy boli vždy vážne narušené a už pri vytyčovaní a zameraní pozemku žalovaný nebol prizvaný a do dnešného dňa si nemôže ohradiť ani svoj pozemok. Aj napriek tomu, že bol ústretový a strpel ich prechod, žalobkyňa asi pred dvoma mesiacmi neumožnila vstup geodetom, aby zameraním zistili skutočný a reálny stav v teréne. Po smrti manžela žalobkyne v 1. rade boli obvinení, že majú na svedomí jeho smrť, ale na príčine bol jeho životný štýl. Žalobkyňa v 1. rade sa snaží naďalej s nimi manipulovať. Vždy keď žalovaného žiadala o pomoc, rád jej pomohol, ale žalobkyňa bola nevyspytateľná. V minulosti manžel žalobkyne Z. Č. mal záujem celú vec riešiť dohodou, ale neskôr sa vyhováral, že nemá peniaze na cestu, lebo vybudoval rodinný dom, že študujú deti. Vyháňala známych žalovaného, keď si prišli pooberať ovocie, pritom k nim chodili ich známi, ďalej iní opravári a nepýtala sa či môžu, brala to samozrejme. Žalovaný nemohol nič fotografovať. Síce ona má všetko skamerované, pritom žalovaný fotil staré hnuteľné veci, závidela, keď komunikoval so susedmi, prekvapovala ho chodením hore dole po záhrade, prechádzala
cez dvor a záhradu, špehovala a vyjadrenie, že sa ich bojí je neopodstatnené. Spory vyhrotili, keď si synovia a dcéra žalobkyne kúpili autá a samozrejme prechádzali dvorom a záhradou. Pred niekoľkými rokmi pri upozornení od žalovaného na prejazd autom došlo v jeho dome k fyzickému napadnutiu jeho osoby synom žalobkyne - Z. Č., ktorý ho zhodil a pritlačil k zemi. Po tomto incidente trochu prestali prejazdy autami. Syn S.Á. nechodil domov k mame pre ich osobné nezhody, syn N. parkoval auto na ulici a prechádzal pešo, dcéra H. parkovala najprv na dvore žalovaného a potom s malými deťmi prechádzala autom až k domu žalobkyne v 1. rade. Žalovaný stále dvor aj záhradu vyrovnával a kosili Syn Z. trochu obmedzil prejazd autom. Nakoľko žalobcovia boli stále upozorňovaní, aby si spravili mostík z ulice Q., kde majú bližšie a tiež ich žiadal aj sused o spoluprácu na výstavbu mostíka, aby nezasahovali do nehnuteľností žalovaného pre pokoj obidvoch rodín ako ďalšia možnosť, nesúhlasili a on si urobil mostík na vlastné náklady. V roku 2016 žalovaný odmietol vpustiť autom známeho žalobcov k ich rodinnému domu, čím žalobkyňa chytila žalovaného pod krk, škrtila ho, videli to svedkovia K.. H., K.. S. M. K.. Q.. Potom odišla a vrátila sa, žalovaný sa musel skryť v dome, aj tam ho napadla. V inej veci hodila po ňom zverák, vyhrážala sa nožom. Viackrát sa vyhrážala súdom, aj televíziou. Vyklopkávala na okno, vyvolávala telefonicky manželke žalovaného, ustupovali ich autám. Žalovaný v jeseni v roku 2016 vyhodil ich dlažobné kocky, ktoré viedli cez celú záhradu ako chodník na ich pozemok, čo za následok boli privolaní policajti a stále sú privolaní, keď sa žalobkyni F. a spol. niečo nepáči. Žalobkyňa všetko prekrúca aj vlastným deťom. Žalovaný sa bojí chodiť po dvore a keď ju vidí, snaží sa skryť. Jej syn Z. pritom šikanoval a zvaľoval vinu na žalovaného. Tieto stresy žalovanému spôsobujú nepokoj a psychické problémy. Žalobkyňa na neho podala trestné oznámenie, že dňa 18.11.2016 ju napadol v jeho opravovanom dome, pričom to bolo naopak. Priniesla nejaký list, ktorý nechcela ukázať, len ho mal podpísať, na zastupovanie jej synom. Žalovaný to chcel vidieť, tak ho chytila pod krk, on sa bránil, chytil pod ruku a chcel ju vystrnadiť von. Manželka žalovaného bola toho času vonku. Potom žalobkyňa povedala, že sa asi niekde udrela, keď tak nešťastnou náhodou. Žalovaný trvá na svojom vyjadrení, ktoré uviedol v odpore dňa 12.04.2017 s tým, že žalobkyňa v 1. rade súd výslovne zavádza, pretože má podozrenie, že k zraneniu prišla doma a chce ho použiť proti žalovanému. Aj z tohto dôvodu je rozhodnutý podať na ňu trestné oznámenie za krivé obvinenie podľa § 345 Trestného zákona. Z tohto dôvodu požiadal súd o zákaz vstupu a priblíženie sa k jeho osobe zo strany žalobkyne. Keďže v súčasnej dobe je už päť spoluvlastníkov rodinného domu žalobkyne F. Č.. a spol. a každý má svoje auto, je nevyhnutné, aby si vytvorili vlastný vstup na pozemok a k rodinnému domu. Vedľajší pozemok na liste vlastníctva č. XXX/X, ktorý po dĺžke ich pozemkov je na predaj, nevyužíva sa a je neudržiavaný by im umožnil vlastný prístup. To je ďalší návrh. Ďalšia možnosť je výstavba mostíka so susedmi cez rieku Andrejovka na ul. Q., kde majú žalobcovia podstatne bližšie a pohodlnejšie. Tvrdenie, že to je finančne nákladné je neopodstatnené, nakoľko spoluvlastníci rodinného domu č. XX sú zárobkovo činní, majú vlastné rodinné domy a zázemie. Mostík, ktorý si už vystavili ďalší obyvatelia v ich susedstve môžu využívať pre peší vstup a autá si môžu nechať za mostíkom. Je pravdou, že žalobkyňa so švagrom vychovali 4 deti a nastal čas, aby ich matka mala vlastný prístup k rodinnému domu a do budúcna by nedochádzalo k sporným situáciám. Žalobkyňa nejavila záujem riešiť daný problém a aj z tohto dôvodu žalovaný s rodinou uzamkli hlavnú bránu a žalobkyňa volala niekoľkokrát políciu. Po potvrdení ich vlastníctva príslušníci PZ považovali sťažnosti žalobcov za bezpredmetné. Terajší stav je taký, že žalobkyňa môže prechádzať peši a 1x týždenne vyniesť smeti. Riešením by bola výstavba cesty a inžinierskych sieti, ale to sa už nepodarilo realizovať. Požiadavka syna žalobkyne je tá, že má záujem opravovať rodinný dom, čo potvrdila aj manželka žalovaného po rozhovore s ním, pričom chce prechádzať nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok žalovaného, čo určite nie je obvyklé riešenie a pre žalovaného záťaž a ťarcha. Upozornil, že nákladné auta majú dokonca zákaz chodiť aj po celej I. ulici z dôvodu ťažkých otrasov a rodinný dom žalovaného je prakticky najbližšie pri ceste. Vyjadrenie žalobkyne, že bez prístupu k ich rodinnému domu dôjde k jeho znehodnoteniu je len jej uhol pohľadu, pretože prejazdom cez pozemok žalovaného dôjde predovšetkým k znehodnoteniu jeho nehnuteľnosti a je len logické, že ich prejazdom by boli vážne dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. Na základe uvedeného samotný prechod a prejazd autami cez stred nehnuteľnosti U. H. XXX, U. H. XXX, U. H. XXX, U. H. XXX/X M. U. H. XXX/X nie je nevyhnutným riešením a takýto návrh by ohrozoval ich zdravie, pretože s rodinou majú v úmysle sa do rodinného domu čo najskôr presťahovať, ohradiť pozemok proti lesnej zveri. Sú tu aj iné skutočnosti, ktoré majú oporu nielen zákonnú, ale aj ústavnú. Predovšetkým ochrana vlastníckych práv, narušené rodinné vzťahy, obava z úmyselného resp. nedbanlivostného ublíženia na zdraví, neustále policajné výsluchy a sústavne vyvolávané konflikty predovšetkým zo strany žalobkyne.
6. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil a vykonal viaceré pojednávania. Vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, obhliadkou, oboznámením znaleckých posudkov, oboznámením fotografií, oboznámením listín a to: výpis z X. Č.. XXX, I. L. X. Č.. XX, mapka nehnuteľností účastníkov, kúpna zmluva formou notárskej zápisnice, list Mestského úradu Bardejov - odpoveď, kópia pozemkovej mapy, geometrický plán, list MV SR, zmluva o zrušení záložného práva, lekárska správa, platobné výmery ohľadne dane, príjmové pokladničné doklady, výrez z územnoplánovacej dokumentácie, fotokópia obžaloby, rozhodnutie Okresného úradu Bardejov o zastavení priestupkového konania, zápisnica o prejednaní priestupku, trestný rozkaz, lekárska správa, kópia pozemkovej mapy, výpis z X. Č.. XXX, mapa pozemkov, upovedomenie o začatí exekúcie, originál aj fotokópiu stavebného rozhodnutia, geometrický plán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Z listu vlastníctva č. XXX H..Ú.. G. J. I. zo dňa 05.04.2017 vyplýva, že vlastníkmi parcely Č.. XXX/ X Q. I.S. XXX S. - L., Č.. XXX/X Q. I. XXX S. - L. K. M. J., Č.. XXX/X Q. I. XX S. - L. K. M. J. M. N. V.. O. N. Č. XXXX postavený na parcele č. XXX/X sú: 1./ F. Č., J.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, G. J. I. v spoluvlastníckom podiele 1, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpa RI 53/85-17/85, Rozh. č. 25/91-74/91 a osved. o ded. 3D 155/05, Z 1729/06; 2./ Z.. Z. Č., J.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, G. J. I.; 3./ F.. S. Č., J.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, G. J. I.; 4./ F.. H.Í. H., V.. Č., I. A. Č.. XX a 5./ S.. N. Č., J.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, G. J. I.. Spoluvlastnícky podiel vlastníkov 2 - 5 je každý vo výške 1/8 a ako titul nadobudnutia je uvedené osved. o ded. 3D 155/05, Z 1729/06.
8. Z listu vlastníctva č. XX H..Ú.. G. J. I. zo dňa 05.04.2017 vyplýva, že vlastníkom parcely č. XXX Q. I.S. XXX S. - L. K. M. J., Č.. XXX Q. I. XXX - L., Č.. XXX Q. I. XXX S. - L. K. M. J., Č.. XXX/X Q. I. XXX S. - L., Č.. XXX/X Q. I.S. XXX S. - L., Č.. XXX/X Q. I. XXX - L., Č.. XXX/X Q. I. XXX S. - L. M. N. V..O. N. Č. XXXX postavený na parcele č. XXX je Z. N., J.. XX.XX.XXXX, M.. N. XXXX/XX, G. v spoluvlastníckom podiele 1/1, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené D 352/78-41/78, RI 27/85, D 98/85-15/85, Rozh. č. 1399/90-3/91.
9. Z kúpnej zmluvy napísanej formou Notárskej zápisnice N 72/85, Nz 76/85 dňa 20.02.1985 na Štátnom notárstve v Bardejove, notárom JUDr. Jánom Štefančíkom, CSc, vyplýva, že žalovaný ako vlastník predal žalobkyni v 1. rade a Z. Č., J.M.. XX.XX.XXXX ako kupujúcim nehnuteľnosti vedené pod D. XXX/X M. L. Q. I. XXX S., K. D. XXX/X M. L. Q. I. XXX S. M. M. K. D. XXX/X M. L. Q. I. XX S. zamerané GO plánom SG Bardejov číslo 244-84-3402-524-84 z pôvodných parciel D. XXX/X M. XXX/X za vzájomne dojednanú kúpnu cenu 15.000,- Kčs.
10. Z rozhodnutia odboru ÚPA Mestského národného výboru v Bardejove ako príslušného stavebného úradu o umiestnení stavby číslo 1137/90 zo dňa 20.09.1990 že na návrh žalovaného o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parcely číslo XXX/X, XXX/X I. H..Ú.. G. J. I. určil podmienky umiestnenia a projektovej prípravy, pričom v bodu 3. určil, že „Vyčlenenie stavebnej parcely bude v západných častiach parciel Č. H. XXX/X M. XXX/X. Zároveň sa vyčlení spoločná prístupová cesta š. 3 m od západnej hranice týchto parciel a bude pokračovať po južnej hranici parcely č. XXX/X až po parcelu č. XXX/X.“
11. Z geometrického plánu vyhotoviteľa Geodézia Bardejov, s.r.o., Hurbanova 11, 085 01 Bardejov č. 36478318-63/2016, vyhotovený dňa 29.11.2016 F.. V. N., autorizačne overený dňa 30.11.2016 F.. V. N., úradne overený dňa 21.12.2016 Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, vyplýva rozsah zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez parcely H.-U. Č.. XXX, H.-U. Č.. XXX, H.- U. Č.. XXX/X, H.-U. Č.. XXX/X, H.-U. Č.. XXX/X M. H.-U. Č.. XXX/X ako priľahlý pozemok k oprávnenej stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX.
12. Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2020 zo dňa 28.01.2020 vypracovaného znalcom F.. S. X. vyplýva, že všeobecná hodnota sporných nehnuteľností par. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X (554 m2) je vo výške 22.597,66 Eur, zaokrúhlene 22.600,00 Eur, pričom všeobecná hodnota vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez pozemok parcely U. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X v zmysle geometrického plánu č. 36478318-63/2016 vypracovaného F.. V.. N., dňa 29.11.2016 o výmere vecného bremena 554 m2 na ul. I. I. G., H..Ú.. G. J. I.D. stanovená s využitím metodických postupov uvedených v prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 254/2010 Z.z. a vyhlášky č. 213/2017 Z.z. je vo výške 3.361,11 Eur, zaokrúhlene vo výške 3.360,00 Eur.
13. Z výsluchu žalobcu v 2. rade na pojednávaní nariadenom na deň 05.04.2019 vyplynulo, že jeho matka - žalobkyňa v 1. rade a otec v roku 1985 od žalovaného odkúpili parcely, na ktorých chceli postaviť rodinný dom. Po vyplatení kúpnej ceny a po vydaní stavebného povolenia v roku 1986 pristúpili k výstavbe rodinného domu. V predmetnom stavebnom povolení, ktoré musí mať určité náležitosti, bolo dohodnuté, že prístupová cesta k pozemkom žalobcov bude cez pozemky žalovaného. Keďže žiadnu písomnú dohodu ohľadne prístupovej cesty žalobcovia nenašli, predpokladá, že táto dohoda medzi žalovaným a jeho rodičmi bola ústna. Predmetné záležitosti vybavoval nebohý otec. V priebehu stavby sa dovoz materiálu na stavbu a prejazd robotníkov riešili cez pozemok žalovaného tak, ako to bolo dohodnuté. Aj po dokončení domu priľahlé pozemky žalovaného na prístup k nehnuteľnosti ďalej využívali. S tým žalovaný súhlasil. Pozemky žalovaného sú väčšinou záhrady, dovolil žalobcom postaviť si z betónových tvárnic chodník. Bolo to hneď po výstavbe rodinného domu. Vzťahy boli štandardné, keďže sú rodinní príbuzní. Pomáhali si navzájom. Problémy nastali v máji - júni 2014, keď po rozhovore s mamou zisťoval, prečo žalovaný po ich nebohých rodičoch nadobudol ďalšie pozemky vydržaním, nie dedením a prečo ich nenadobudla aj mama - žalobkyňa v 1. rade. Žiadal od žalovaného vysvetlenie. Žalovaný sa rozčúlil s tým, že je to jeho vec, ale zároveň uviedol, že to nejako vyrieši, aby sa to dodatočne vysporiadalo. K žiadnej dohode ohľadne týchto ďalších pozemkov však nedošlo. K ďalšiemu posunu došlo v auguste 2016, keď sa žalobkyňa v 1. rade vrátila z návštevy od svojej dcéry. Zistila, že betónový chodník bol odstránený a to bez akéhokoľvek upozornenia. Následne žalovaný uzamkol malú aj veľkú bránu, čím najskôr žalobkyni v 1. rade a neskôr aj ostatným žalobcom bránil v prístupe na ich pozemok. Schválnosti zo strany žalovaného pokračovali ďalej, pričom na pozemok neumožnil vstup poštárke za účelom doručovania písomností, návštevám. Voči žalovanému bolo v rámci priestupkového konania riešených viacero skutkov - celkovo asi päť. Za seba uviedol, že v minulom roku bol mamu navštíviť dvakrát. Tento rok je tu prvýkrát. Má pocit, že vždy pri jeho návštevách bol žalovaný pod vplyvom omamných psychotropných látok, asi alkoholu alebo tabletiek. Žalovaný mu vždy bráni v prechode cez pozemok. Po preukázaní uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia mu vstup umožní, avšak s pripomienkou, že je to poslednýkrát. Agresivita žalovaného žalobcom neumožňuje prechod cez jeho pozemok a celé to vyvrcholilo v novembri 2016 fyzickým útokom na žalobkyňu v 1. rade, čo je riešené aj v rámci iného súdneho konania. Bol v kontakte so synom žalovaného - S. N.H., ten navrhoval, aby si žalobcovia zabezpečili prístup k svojej nehnuteľnosti inou cestou. Žalobca v 2. rade teda syna žalovaného vyzval, aby mu uviedol, ako si majú zriadiť inú cestu k pozemkom. Išli na miesto samé, kde mu rovnako ako jeho otec uviedol, aby si postavili nejakú lávku cez potok a takto si zabezpečili prechod k pozemku. Žalobca v 2. rade mu vysvetľoval, že nevie zabezpečiť predmetnú lávku, keďže z ich pozemku by sa na ňu nedalo dostať. Lávku pre peších tam nie je možné postaviť, keďže sú tam ďalšie pozemky cudzích vlastníkov a plynová prípojka, ktorá by bránila postaveniu lávky. Zároveň má za to, že most pre motorové vozidlá do 3,5 tony tam nie je možné postaviť vôbec. Ďalšou variantou bolo, aby prístupová cesta bola zriadená popri potoku, pričom pozemky, po ktorých by táto cesta mala ísť sú vo vlastníctve iných osôb - susedov. Muselo by tam teda byť zriadené viacero, možno desiatky vecných bremien. Syn žalovaného našiel ďalšiu možnosť prístupu a to využiť lávku z ulice Q. J. K. XXX/X, ktorú si postavil vlastník pozemku O. O.. K tomuto mu žalobca v 2. rade vysvetlil, že opätovne by museli chodiť cez cudzie pozemky, išlo by zas len o lávku pre peších a nerieši to prechod pre motorové vozidlá. Ďalšou výčitkou od syna žalovaného bolo, prečo žalobcovia nekúpili parcelu XXX/X, ktorú vlastnila pani M.. Teraz ju vlastnia sestry S.. K tomu uviedol, že zvažovali aj túto možnosť. Prebiehali aj rokovania, avšak skôr, ako mohli pristúpiť k odkúpeniu, pani M. predmetnú parcelu predala. Bolo im tiež vyčítané, že nehľadajú iný spôsob prístupu na svoju nehnuteľnosť, pričom spoločne so žalobkyňou v 1. rade uvedenú otázku riešili. On sám bol v kontakte s primátorom mesta Bardejov a pracovníkmi na mestskom úrade, ktorí majú na úrade predmetné veci na starosti. Tak primátorom, ako aj pracovníkmi úradu mu bolo vysvetlené, že v súčasnosti nie je možné, aby z ich strany bola zabezpečená prístupová cesta na nehnuteľnosť žalobcov, keďže mesto nevlastní priľahlé pozemky. Do úvahy by síce pripadala výstavba mosta, avšak to by bolo finančne náročné, rádovo niekoľko stotisíc eur. Navyše je tu aj skutočnosť, že samotné mesto nevlastní predmetné pozemky a muselo by to riešiť ďalšími vecnými bremenami. Pracovníkom mesta mu bol ukázaný územný plán v tejto časti, kde ešte niekedy v 80tych rokoch bola plánovaná individuálna bytová výstavba a rozparcelovanie pôdy a v rámci tejto výstavby mala byť postavená aj cesta. K tomuto do dnešného dňa nedošlo a nie je ani predpoklad, aby to v najbližších rokoch riešili. Poukázal na to, že počas rozhovoru so synom žalovaného, tento sa vyhrážal, že cez ich pozemky nebudú prechádzať a vecné bremeno zriadené nebude. Taktiež ho upozornil, aby nedošlo po zriadení vecného bremena k nejakému ublíženiu na zdraví, pričom bližšie to nekonkretizoval, komu by malo byť ublížené. Žalobca v 2. rade má za to, že v súčasnej dobe nie je možný iný prístup na pozemky žalobcov ako cez pozemok žalovaného. Preto potrebujú zriadiť vecné bremeno. Dlhých 30 rokov štandardne a so súhlasom žalovaného návštevy
vždy chodili cez jeho pozemok a to tak peši, ako aj autom. Lávka, ktorú má postavenú sused O., nie je z pohľadu žalobcu v 2. rade bezpečná. Nemá vedomosť o tom, aby bola ústna dohoda medzi žalovaným a rodičmi žalobcu limitovaná do obdobia ukončenia kolaudácie ich nehnuteľnosti, teda na určitý čas. Pri týchto jednaniach nebol prítomný. Žalovaný mohol mať vedomosť o plánovanej individuálnej výstavbe, takže mohol mať za to, že časom sa to vyrieši. Tiež uviedol, že na ich pozemok vozidlo o nosnosti cca 3,5 tony od roku 1989 ani nešlo. Žalobcovia si uvedomujú, že chodievajú cez pozemok žalovaného, preto sa snažia pristupovať k nemu šetrne. Od roku 1990 sa o cestu starajú, kosia pozemok, riešia konáre, pričom ako synovia žalobkyne túto navštevujú približne 2 - 3 krát ročne a to na krátky čas, približne 3 - 4 dni. Prejazd autami je tam teda veľmi malý. Ťažké autá tam prechádzali len v čase výstavby rodinného domu, t.j. pri vození betónu, stavebného materiálu. Nepamätá si, aby to spôsobilo akékoľvek poškodenie či už pozemku, alebo rodinného domu žalobkyne.
14. Z výsluchu žalobcu v 3. rade na pojednávaní nariadenom na deň 05.04.2019 vyplynulo ohľadne prechodu vozidiel ťažších ako 3,5 tony, že raz tade prešlo vozidlo ohľadne odvozu septiku, avšak následne to riešili inou cestou po dohode s vlastníkmi susediacich pozemkov, pričom nákladné vozidlá išli popri potoku okolo čističky. Bolo to vždy po dohode s vlastníkmi týchto susediacich pozemkov, aby sa vyhli kontaktu so žalovaným. Osobne so žalovaným nemá osobný problém. Nemal vedomosť ani o tých ďalších pozemkoch, na ktoré poukázal žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi. Dostal sa do sporu skôr so synom žalovaného S. N.Á.H., ktorý zhruba pred dvoma týždňami ho slovne napadol s tým, aby neprechádzal cez ich pozemok. Upozornil ho teda na súdne rozhodnutie, ktoré im prechod umožňuje. Pokiaľ ide o lávku, resp. mostík, ktorý postavil vlastník pán O., k tomu uviedol, že nevidel dokumentáciu predmetnej lávky, bližšie sa preto vyjadriť nevie. Podľa jeho názoru spĺňa parametre len pre prechod peších. Prechod motorovými vozidlami je tam na vlastné riziko. Zároveň má pochybnosti, či je na predmetnú lávku vydané stavebné povolenie. Lávka navyše patrí susedovi, priľahlé pozemky ďalším susedom, čiže prechod žalobcov by musel byť ošetrený ďalšími vecnými bremenami, keďže sú to všetko súkromné pozemky. Muselo by byť teda oveľa viac vecných bremien, ako v tomto prípade, kde bude len jedno. Ak by to boli mestské pozemky, možno by sa lávka pre peších dala postaviť, avšak má za to, že pre motorové vozidlá určite nie. Technické riešenie lávky vhodnej na prechod by stálo 50.000,- až 100.000,- €. Nie je možné postaviť tam hocijakú lávku, sú potrebné aj opory. Samotná stavba by trvala zhruba 3 mesiace, avšak je potrebné stavebné povolenie a zriadenie vecných bremien na pozemkoch, ktorých by sa to týkalo. Nevidel dokumentáciu k predmetnej lávke pána O.. Má za to, že sa cez túto lávku dá prechádzať peši, avšak nevie, či aj vozidlom. On osobne, ani jeho brat nikdy nevideli prechádzať tadiaľ žiadne vozidlo. Má informáciu, že predmetná lávka bola predtým používaná na inom mieste, až následne si ju vlastník pán O. premiestnil k svojej nehnuteľnosti. Už bola opotrebovaná, aj keď ju udržiava, nevie, v akom stave spôsobilosti sa nachádza. Má za to, že jediným riešením je zriadenie navrhovaného vecného bremena, kde zaťažený bude iba jeden účastník - žalovaný, pričom pri iných riešeniach by vecné bremeno zaťažovalo viacerých vlastníkov. Tiež poukázal na to, že predmetný pozemok žalovaného žalobcovia využívali na prístupovú cestu bez problémov dlhé roky. Problémy nastali až v roku 2014, pričom on sám osobne problém so samotným žalovaným necítil. Mal skôr problém so synom žalovaného a to sa prejavilo aj pred dvoma týždňami.
15. Z výsluchu žalobkyne v 4. rade na pojednávaní konanom dňa 05.04.2020 vyplynulo, že sa stotožňuje s vyjadrením brata Z. - žalobcu v 2. rade. Pokiaľ ide o prejazd veľkých motorových vozidiel počas výstavby domu, tieto jazdili jednak po pozemku žalovaného, ale aj po ceste popri potoku v smere od čističky. Stavebný materiál sa vozil a aj pracovníci chodili po pozemku žalovaného. Počas výstavby a ani následne nebol medzi nimi žiaden problém. Zo strany žalovaného nebola žiadna výhrada, že cez jeho pozemok prechádzajú. Vzťahy boli normálne, ľudské, bez problémov. Otec žalobcov chodil na mestský úrad, snažil sa zistiť, kedy bude postavená prístupová cesta k ich pozemku, avšak zrejme uspokojivú odpoveď nedostal, keďže do dnešného dňa mesto cestu nepostavilo. Prvýkrát zaregistrovala problém s prechodom cez pozemok žalovaného v auguste 2016, keď s rodinou a žalobkyňou v 1. rade, ktorá bola u nej na návšteve, prišla na miesto samé, kde zistili, že betónový chodník bol z pozemku žalovaného odstránený. Mala za to, že nejaká dohoda, resp. vecné bremeno muselo byť zriadené, keďže nedáva logiku, aby rodičia stavali rodinný dom bez vysporiadania prechodu k rodinného domu. Preto to riešila aj na mestskom úrade. Pracovník mestského úradu si spomínal na otca žalobkyne, ktorý chodieval informovať sa ohľadne prístupovej cesty. Týmto pracovníkom jej bolo povedané, že v tom čase by stavebné povolenie nebolo vydané, ak by prístupová cesta nebola riešená, pričom bola prax taká, že tento súhlas zo strany žalovaného mohol byť daný ústne v rámci stavebného konania. Za týmto účelom sa snažila získať podklady zo štátneho archívu k predmetnému stavebnému konaniu. V archíve
sa nachádzalo iba konečné stavebné rozhodnutie. Zvyšok spisu už nebol zachovaný, keďže odvtedy uplynulo zhruba 30 rokov. Poukázala na to, že žalovaný v roku 1990 - 1991 riešil stavebné povolenie ohľadne výstavby rodinného domu na pozemku žalovaného. V rámci stavebného povolenia bolo určené, že žalovaný má zabezpečiť prístupovú cestu v šírke 3 - 3,5 metra k ich nehnuteľnosti, teda má za to, že v tom čase musel stavebný úrad disponovať nejakými dokumentmi, z ktorých vyplývalo, že právo prechodu žalobcom patrí. Pokiaľ ide o lávku pána O., túto by vedeli využívať iba so súhlasom pána O. a ďalších vlastníkov, ale len na prechod pre peších. Ohľadne prejazdu motorovým vozidlom má za to, že z predmetnej lávky tak, ako je postavená sa vozidlo nevie vytočiť tak, aby po prejazde lávkou mohlo pokračovať v smere k nehnuteľnosti žalobcov po ostatných pozemkoch. Z jej pohľadu k zhoršeniu vzťahov došlo od augusta 2016. Odvtedy jej žalovaný niekoľkokrát volal, pričom bol agresívny, vulgárny. Každý telefonát končil tým, že nemá chodievať cez jeho pozemky, že ju tam nechce vidieť. Za svojou mamou chodievala častejšie. Teraz chodieva menej, keďže sa tam necíti komfortne. Bojí sa o seba, o svoju rodinu. Manžel žalobkyne v 4. rade má obavy ísť motorovým vozidlom cez pozemok žalovaného. Preto vozidlo parkuje na ulici Q. a tadiaľ cez lávku prejdú k domu. Keď idú do kostola, tak musia ísť cez pozemok žalovaného. Cez jeho pozemok však autom nechodievajú z obavy, že by došlo k poškodeniu auta zo strany žalovaného. Žalovaný nerešpektuje ani rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol žalobcom umožnený prístup na ich pozemok cez pozemok žalovaného. Žalovaný bránu uzamkol. So žalovaným je ťažká komunikácia. Súdne rozhodnutie nerešpektuje a koná často aj pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o inú prístupovú cestu súhlasí s tým, čo už uviedli jej bratia. Má za to, že priamy prístup po verejnej komunikácii k pozemku žalobcov nie je možný. Je možný len zriadením vecného bremena cez pozemky iných vlastníkov.
16. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade na pojednávaní dňa 17.01.2020 vyplýva, že so žalovaným mali dobrý vzťah. Pomáhali si. Neskôr od notárky zistili, že všetky pozemky po ich rodičoch a hlavne po otcovi (lesy, role, urbariát) zdedil viac-menej žalovaný. Keď zomrela mama, notárka odporučila, aby majetky boli prepísané na jedného a takto dedičské konanie aj skončilo. V roku 2016 žalobcovia prišli na to, že všetky pozemky a lesy podedil žalovaný. Navštívili preto notárku Vaľkovú, aby im vysvetlila, ako sa to mohlo stať. Na stretnutie prišiel aj žalovaný, ale k žiadnemu riešeniu nedošlo. Notárka im oznámila, že sú aj ďalšie pozemky, ktoré ešte neboli prededené, avšak k ich vysporiadaniu nedošlo. Žalovaný od toho momentu začal robiť naprieky, deptal ju. K veci samej uviedla, že spolu s manželmi a deťmi bývali v G. J. I. v bytovke. Pozemok, na ktorom si následne postavili rodinný dom, kúpili od žalovaného, pričom tento pozemok žalovaný zdedil po rodičoch. Ohľadne kúpy pozemku uviedla, že predmetnú záležitosť vybavoval manžel. Bola podpísaná kúpna zmluva, kde bola stanovená kúpna cena vo výške 12.000,- Sk. Do rokovaní ohľadne kúpy pozemku od žalovaného vstupovala aj ich mama. Následne vybavovali stavebné povolenie na mestskom úrade a do troch rokov bol rodinný dom postavený. Na svoj pozemok prechádzali cez dvor, vtedy dvor patril ešte mame. Neriešila to, mala za to, že je to ich. Neskôr spravili dlažbu od ich domčeka až po stodolu. Na pozemku, cez ktorý prechádzali bola postavená stará stodola a maštaľňa, ktorú žalovaný zbúral a chcel tam postaviť dom. Navozil si tam tehly, kvádre, piesok, štrk a krokvy. Keďže mu tam nákladné autá vozili stavebný materiál, tak dlažobné kocky, ktoré predtým osadili do pozemku povyberali. Manžel chodieval na mestský úrad zisťovať, kedy sa bude stavať nová cesta. V prípade jej výstavby by mali vlastný priamy prístup k pozemku. Cez dvor žalovaného bez jeho bránenia chodievali do roku 2016, kedy sa rozhádali. Problémom bolo to, že žalobcovia prišli na to, že žalovaný si poprepisoval na seba všetky pozemky po ich rodičoch. V auguste 2016 žalobcovia mali návštevu a žalovaný ich nechcel pustiť. Zobral fúrik a tým bránil v prechode cez pozemok. Nemohli teda prejsť autom, tak si vozíkom poprevážali veci z áut k domu žalobcov. V auguste 2015 alebo 2016, keď ona nebola doma, žalovaný povyberal betónové kocky, bolo ich 145 a poukladal ich pred jej dom. Chodievala na mestský úrad, kde jej bolo opakovane povedané, aby sa s bratom nejako dohodli. Takto 16.11.2016 išla za ním do jeho domčeka aj s papiermi ohľadne pozemkov. Bol doma sám, jeho manželka doma nebola. Povedal, aby počkala, kým manželka príde. Žalovaný s ňou rozprával veľmi vážne, tak odišla. Mala zlú predtuchu. Potom sa vrátila a bola doma už aj jeho manželka. Sadla si na stoličku, spýtala sa, kde je jeho manžela. Žalovaný povedal, že tá sa prezlieka vo vedľajšej miestnosti. Dala mu papiere ohľadne pozemkov, ohľadne ich sporu o právo prechodu. Žalovaný si papiere pozrel, začal ich čítať. Následne ju chytil rukami pod krk, vyzdvihol zo stoličky, tlačil dozadu až narazila do nevymurovanej zárubne. Cítila praskot v hlave. Vyšla z domu von na dvor, kde videla, že jeho manželka vychádzala zo stodoly spolu so susedou. Stretla sa s nimi asi v polovici dvora. Mala cez hlavu šál a cítila zozadu na hlave teplo. Manželka žalovaného jej dala šál dole, aby sa pozrela, čo sa jej stalo. Povedala, že tam má ranu a tečie jej krv. Manželka žalovaného povedala, že treba ísť do nemocnice a zašiť to. Následne žalobkyňa šla domov, zavolala deťom, povedala im, čo sa stalo. Tí jej povedali, že má zavolať políciu. To aj urobila
a policajti prišli. Policajti ju odviezli do nemocnice. Spolu s ňou šla aj manželka žalovaného. Konanie ohľadne tohto napadnutia je vedené na tomto súde pod sp. zn. 2T/67/2017. Pri stavbe rodinného domu väčšinou šli spredu z hlavnej cesty z I. ulice cez záhradu. Keď prišiel veľký domiešavač, išli popri potoku, lebo s ním sa z prednej časti nedalo prejsť. Je to tam úzke a zavadzali stromy. Keď sa sťahovali už do rodinného domu, šli spredu od I. ulice cez záhradu.
17. Z výsluchu žalovaného vykonaného na pojednávaní dňa 17.01.2020 vyplýva, že vzťahy medzi ním a žalobcami neboli nikdy dobré. Pôvodne chceli žalobkyňa a jej manžel postaviť rodinný dom v strede záhrady za stodolou. S tým však ich otec nesúhlasil. Po jeho smrti opätovne prišli za mamou. Žalovaný v tom čase býval v G. a mama žila sama v domčeku na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania. Keďže nechceli, aby mama žila sama, štyri roky s ňou býval bratov syn, ktorý chodil v G. na gymnázium. Bratov syn odišiel na vysokú školu. Mama teda zas žila sama. Keď ju žalovaný navštívil, stále plakala, sťažovala sa na žalobkyňu, že od nej neustále pýta peniaze a zle sa k nej správa. Sťažovala sa aj ďalšej sestre S.. Asi rok pred tým, ako začali žalobcovia stavať rodinný dom, navštívila žalovaného sestra S. E. a presviedčala ho, aby žalobkyni v 1. rade a jej manželovi dal pozemok. Odôvodňovala to tým, že stále chodí za mamou, dobiedza, sťažuje sa, že nič nemá a že žalovaný podedil všetky pozemky. Nebol tomu naklonený. V tom čase prebiehala výstavba aj v inej časti G., kde štát ponúkal pozemky. Stačilo zaplatiť 1.000,- Kčs za cca 5 árový pozemok. Sestra a jej manžel s týmto nesúhlasili, nebolo im to po vôli, ale žalovaný nevie dôvod. Následne mu matka povedala, aby dal pozemok žalobkyni a jej manželovi, lebo „Č. niečo vyvedie“. Ešte pred uzavretím manželstva žalobkyne s manželom, tento dobodal jedného muža, ktorý ledva prežil. Následne mama zbila žalobkyňu kvôli tomu, že bola proti sobášu a nechcela, aby si ho vzala. Došlo aj k tomu, že Č. i žalovaného sotil. Preto mama povedala, že už má jedného chorého syna, ktorý trpel epilepsiou a nechce mať chorého ďalšieho syna. Preto ho presvedčila, aby žalobkyni pozemok dal. Následne teda dal žalobkyni a jej mužovi pozemok, aby si tam postavili dom. V tom čase žalovaný pracoval v Českej republike. Keď raz prišiel domov, na pozemku boli vykopané základy domu. O žiadnom prepise pozemku na žalobkyňu, či jej manžela nevedel, nič nepodpisoval. Musela to riešiť ich matka, ale vie, že žiadne peniaze od nich nedostala, keďže mu to povedala. Mama sa Č. bála. Počas výstavby rodinného domu žalobcovia využívali pri stavbe rodinného domu cestu popri potoku. Sem - tam im žalovaný umožnil prechod aj cez jeho pozemok. Vtedy prechádzali cez dvor a cez záhradu. Počas stavby rodinného domu sa Č. pýtal, ako chce chodiť na svoj pozemok. Ten povedal, že si postaví most. Po výstavbe domu sa ho žalovaný na to pýtal opätovne, pričom Č. povedal, že nemá peniaze a most postaví až o rok, dva. Č. ho požiadal, keďže mal v tom čase malé deti, ktoré chodili do školy, či by na pozemok žalovaného nemohli dať betónové kocky, aby deti mohli chodiť po čistom a nechodili do školy zablatené. Bolo mu deti ľúto, preto kocky spoločne na pozemok osadili. V tom čase ho mama varovala, aby tam tieto dlažobné kocky nedával, ale on ju neposlúchol. Čas plynul, stále dochádzalo k nedorozumeniam medzi nimi. Č. močil na ich zeleninu, žalobkyňa stále chodila otravovať žalovaného i mamu. Neustále boli nedorozumenia, stále padali otázky - prečo žalovaný nezbiera jablká, prečo nezreže konáre, prečo nepríde k nej sa porozprávať a ďalšie veci, ktoré ho hnevali. Dochádzalo aj k tomu, že ľudí, ktorých žalovaný poslal do svojej záhrady, aby si nazbierali jablká, žalobkyňa stále vyháňala. Neskôr, keď boli deti Č. dospelé zas oslovil Č., aby postavil most. Povedal mu opäť, že nemá z čoho, lebo deti študujú na vysokej škole a že keď ich syn S. vyštuduje stavebnú fakultu - odbor mosty, tak on most postaví. Po tom, čo tento skončil vysokú školu, žalovaný sa pýtal aj S. (žalobca v 3. rade), kedy most postaví. S. mu povedal, že ešte vybavuje nejaké veci na mestskom úrade. Dodnes nič nevyriešil, nestojí ani most, ani lávku. Žalovaný má za to, že sa na to vykašlal. Nahnevalo ho aj to, keď mu žalobca v 2. rade povedal, že chce rekonštruovať rodinný dom a to viedlo k tomu, že podal svoju žalobu na súd. Nemôže využívať záhradu, zasadiť si stromy. Nemôže prísť k nemu žiadna návšteva, lebo ak by prišli žalobcovia, museli by im vypratávať cestu. Žalobcovia majú štyri autá a už sa takto ďalej nedá fungovať. Kým žalobcovia neprestanú chodiť cez pozemok žalovaného, ohrozuje to jeho rodinu, zdravie, kvalitu života. Manželka žalovaného do domu odmieta chodiť, keďže sa bojí, že sa dostane do konfliktu so sestrou F.. Hnevajú sa na neho aj deti, ktoré tam nechcú chodiť. Najstarší syn S. sa chce oženiť a chce tam bývať, preto tam chodieva. V dome reálne býva v čase, keď je na Slovensku. Inak pracuje a zdržiava sa v zahraničí. Ak sa to so žalobcami nevyrieši, syn si zakúpi byt, lebo tam takto žiť nechce, aby nemal problémy s políciou a žalobcami. Dochádza k stresom, keďže žalobkyňa opakovane volá na nich políciu kvôli drobnostiam. Boli tam už asi 10krát a syn bol už asi 4krát na polícii. Došlo napríklad k tomu, že žalovaný zobral rýľ s tým, že si ide rýľovať záhradu. Žalobkyňa hneď na to zavolala políciu, že ju chcel týmto rýľom napadnúť. Nie je pravdou, aby chytil žalobkyňu za krk. Práve naopak. Prvýkrát za ním prišla s tým, že potrebuje miešačku, že ju chce hneď predať. Povedal jej, že niečo robí, nech mu ju nechá ešte na týždeň, lebo ju potrebuje. Žalobkyňa v zlosti ho udrela vodárenským zverákom do
kolena. Bolo to asi tri roky dozadu v zime. Následne v lete, asi v júni, sa stal ďalší skutok. Keď k žalobkyni prišla návšteva, ktorú aj ona spomínala - švagor jej najmladšieho syna N.. Oni chceli prejsť autom cez pozemok žalovaného k domu žalobkyne, ale ich nechcel pustiť, keďže žalobkyňa mu vôbec v ničom nevychádza v ústrety (napr. aj s tou miešačkou). Rozprával sa s dotyčným švagrom N. cez okienko na aute, žalobkyňa k nemu pristúpila zozadu, vytiahla ho za krk od auta a sotila ho dozadu. Pokiaľ ide o tretí skutok je to ten, čo spomínala aj žalobkyňa - že ju mal napadnúť. Žalobkyňa vošla do domu žalovaného s nejakým papierom. Nevie, čo bolo na tomto papieri, len mu povedala, aby ho podpísal, že je to nejaký papier, aby ju syn Z. mohol zastupovať. Následne ho žalobkyňa chytila pod krk, roztrhla mu tričko a z neho vytrhla gombík. Žalovaný ju na to chytil pod ruku, pod pravé rameno a vyviedol z domu von. Ďalej uviedol, že po tete z Ameriky (otcova sestra) mali nejaké pozemky, ktoré bolo treba vysporiadať, inak by prepadli štátu. Nikto sa o to nestaral a bolo jeho povinnosťou sa o to ako dedič postarať. Platí pravidlo, že po otcovi dedia synovia a po matke dcéry. Pozemky po mame dedili žalobkyňa a sestra S.. Žalovaný z toho nemá nič, dedil po otcovi. Nahnevalo ho to, že keď sa dedilo po mame, brat P. nič nedostal, preto žalovaný následne jeho synovi - tiež P. - prepísal 15 árový pozemok. A nedal ho žalobcovi v 2. rade, ktorý ho veľmi chcel. Má za to, že za všetkým je žalobca v 2. rade - JUDr. Z. Č., ktorý povedal žalobkyni, aby zavolala po tom incidente políciu a aby nešla do nemocnice taxíkom. Aj preto prebieha trestné konanie. Žalobkyňa v 1. rade žije a vždy žila v domnení, že celý pozemok je jej. On na ošetrenie k lekárovi nešiel, lebo sa hanbil, že ma takúto sestru a aj preto nebol preto ani na polícii. Žalobcovia v 2. - 5. rade do G. J. I. chodia podľa potreby. Odkedy súd vykonal ohliadku, chodievajú menej. Častejšie chodieva syn S. Č., predtým tam asi 4 - 5 rokov nechodil, keďže došlo k naštrbeniu vzťahov medzi žalobkyňou v 1. rade, ním a medzi jeho družkou. Ostatní žalobcovia chodili asi 40 - 50krát ročne. JUDr. Z. Č. G. I. G. H. na liečení po dobu asi mesiaca a vtedy chodieval aj dvakrát do dňa každý deň. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase, keď boli postavené základy rodinného domu, pýtal sa Č. na prístupovú cestu. K tomu tento povedal, aby žalovaný vydržal, že keď dokončí rodinný dom, postaví si most. Aj preto sa zrejme nebránil proti rozhodnutiu o umiestnení stavby z roku 1990, kde v zmysle bodu 3 mal ponechať prístupovú cestu pre rodinu Z. Č., ale to si už presne nepamätá.
18. Zo zápisnice o obhliadke vykonanej dňa 26.06.2019 o 10.00 hod. na mieste samom - I. XX, G. J. I. vyplýva, že podľa žalovaného prístupová cesta pre žalobcov je tu možná popri povodiu rieky Andrejovka. Podľa žalobcov predmetný prechod popri potoku je neudržiavaný, je vhodný pre nákladné vozidlá a slúži na prechod Povodiu Bodrogu a Hornádu cez súkromné parcely. Počas 30 rokov sa využíval prechod, ktorého sa žalobcovia domáhajú aj v tomto konaní. Prechod popri potoku tak, ako to navrhuje žalovaný nie je bezpečný. Ak by sa riešila cesta popri potoku, žalobcovia by sa dostali na verejnú komunikáciu obce spôsobom, že je potrebné ísť popri potoku, potom poľnou cestou okolo čističky, ktorá je neudržiavaná a následne sa napojiť na verejnú komunikáciu. Predmetná cesta, ktorou by museli žalobcovia chodiť, aby sa dostali na verejnú komunikáciu, by takto musela prechádzať cez 10 - 15 parciel. Žalovaný ďalej uviedol, že navrhol žalobcom, aby si urobili most, alebo lávku pre peších tak, ako niektorí iní susedia. Parkovať autá môžu aj na opačnom brehu a cez lávku prejsť pešo. Oproti je parcela č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve S.. Predmetnú parcelu majú ohradenú plotom. Podľa žalovaného na tento pozemok S. by mohla byť postavená lávka a zriadené vecné bremeno, ktoré by do ich pozemku zasahovalo zhruba 2 metre. Žalobcovia uviedli, že sa jedná o súkromný pozemok. Žalobca Ing. S. Č. je stavebný inžinier, vykonáva stavebný dozor k diaľniciam. Vyjadril sa aj k nákladom na zriadenie takéhoto mostíka cez potok Andrejovka. Je pravdou, že obďaleč existuje lávka, ktorá je vyrobená z podvozku nákladného auta - má ju pán O. - ale nie je to povolená lávka. Stavebne by lávka bola nestabilná a náklady na výstavbu by boli neprimerane vysoké. Bolo by to možné po viacerých správnych konaniach a samotná realizácia by bola absurdne nákladná. Šírka koryta potoka Andrejovka v danej časti je 12 metrov. Možnosť prechodu cez most suseda O. využíva žalobkyňa v 1. rade v prípade, keď je zamknutá vstupná bránka pri rodinnom dome žalovaného a keď sa bránilo neodkladnému opatreniu. Pán O. dal žalobkyni ústny súhlas, že kým sa súdny spor nevyrieši, môže prechádzať po tomto jeho moste. Zo žalobcov nikto tento most nevyužil na prejazd motorovým vozidlom. Pri zriadení vecného bremena a pri prechode cez tento most by opätovne došlo k obmedzeniu viacerých vlastníkov, ktorým patria jednotlivé parcely. Podľa žalovaného však most pána O. nie je čiernou stavbou, je postavený so súhlasom Povodia Bodrogu a Hornádu, pričom povodie malo len jedinú podmienku a to, aby nebola zábrana v strede mosta. Žalovaný ďalej uviedol, že aj cez parcelu XXX, ktorá je vo vlastníctve sestry žalobkyne v 1. rade a žalovaného - S. E. by bolo možné postaviť mostík. Žalobcovia však majú za to, že znova by došlo k rozporu s viacerými vlastníkmi. Predmetný pozemok je zle udržiavaný. Obsluha rodinného domu žalobcov z tohto miesta je nehospodárna a neracionálna. Žalovaný však aj naďalej má za to, že prechod cez stred pozemku zriadený byť nemôže.
19. Na pojednávaní konanom dňa 17.01.2020 žalobcovia svoju žalobu v časti, ktorou žiadali vecné bremeno zriadiť aj vo vzťahu k parcele č. XXX zobrali späť s tým, že zo záverov geometrického plánu vyplýva, že navrhované vecné bremeno sa netýka uvedenej parcely a zrejme došlo k chybe v písaní. Žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas na pojednávaní dňa 13.05.2020.
20. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14.07.2017 č.k. 5C/3/2017-58 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa akýchkoľvek zásahov a konaní, ktorými by zamedzoval žalobcom prístup motorovými vozidlami a peši z verejnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele H.-U. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4.903 m2, vedenej pre k.ú. G. J. I. J. X. Č.. XXXX, k stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX, postavenej na parcele H.-U. Č.. XXX/X vedenej pre k.ú. G. J. I. J. X. Č.. XXX, cez priľahlý pozemok, a to cez nehnuteľnosti, parcelu H.-U. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2, parcelu H.-U. Č.. XXX, záhrady o výmere 165 m2, parcelu H.-U. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 661 m2, parcelu H.-U. Č.. XXX/X, záhrady o výmere 470 m2, parcelu H.-U. Č.. XXX/X, záhrady o výmere 252 m2, parcelu H.-U. Č.. XXX/X, záhrady o výmere 122 m2, parcelu H.-U. Č.. XXX/X, záhrady o výmere 626 m2, vedené pre k.ú. G. J. I. J. X. Č.. XX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.08.2017 a vykonateľnosť dňom 02.08.2017.
21. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
22. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
23. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
25. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
26. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia vzali svoju žalobu v časti o zriadenie vecného bremena cez parcelu H.-U. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2 späť po začatí prvého pojednávania, súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcov, súhlasu žalovaného a v zmysle § 144 C.s.p. a nasl. rozhodol o zastavení konania v tejto časti.
27. Žalobcovia v 1. až 5. rade sa podanou žalobou, po jej čiastočnom späťvzatí, domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo a motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok žalovaného smerom na verejnú komunikáciu v prospech vlastníkov stavby rodinného domu a to v rozsahu vyznačenom podľa nákresu v geometrickom pláne (odsek 1. odôvodnenia).
28. Medzi základné predpoklady pre zriadenie práva cesty súdom podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka patrí: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.
29. Pokiaľ ide o prvý predpoklad zriadenia vecného bremena, tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu súp.č. XXXX postaveného na parcele č. XXX/X H..Ú.. G. J.Á. I. ako aj parcely č. XXX/X a susediacich parciel č. XXX/X M. Č.. XXX/5. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi aj priľahlých parciel k parcele, na ktorej je postavená stavba. K tomu súd konštatuje, že súdna prax dospela k širšiemu výkladu pojmu „priľahlý
pozemok“ v prospech vlastníkov stavieb v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka stavby, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii), priľahlým pozemkom sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Právo cesty v prospech vlastníka stavby môže súd zriadiť podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (pozri napr. R 60/2006). Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobcovia v 1. až 5. rade ako podieloví spoluvlastníci stavby rodinného domu súp. č. XXXX sú taktiež spoluvlastníkmi jednak parcely č. XXX/X, na ktorej je stavba postavená ako aj priľahlých parciel č. XXX/X M. Č.. XXX/X, avšak prostredníctvom tých parciel žalobcovia nemajú priamy prístup k verejnej komunikácii. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, teda súd mal za preukázané splnenie prvého predpokladu zriadenia vecného bremena.
30.1. Sporným medzi stranami bolo, či je naplnený druhý predpoklad zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda, že prístup žalobcov v 1. až 5. rade k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalovaný mal za to, že žalobcovia v 1. až 5. rade si môžu zabezpečiť prístup k stavbe aj inak. Za týmto účelom bola súdom vykonaná aj obhliadka na mieste samom, výsluch strán sporu a ďalšie dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že všetky žalovaným navrhované prístupky k stavbe žalobcov by vyžadovali zriadenie viacerých vecných bremien cez parcely iných (cudzích) vlastníkov, prípadne aj výstavbu mostu, resp. lávky. 30.2. Konkrétne pokiaľ ide o navrhovanú cestu popri potoku Andrejovka, táto by musela prechádzať cez vyše 10 parciel iných vlastníkov (napr. parcely č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX), pričom muselo by dôjsť aj k povrchovej úprave povrchu týchto pozemkov popri potoku, keďže v súčasnosti sú tieto pozemky spôsobilé na prejazd nákladnými vozidlami, avšak nie osobnými motorovými vozidlami. Teda v tomto prípade by muselo byť vecným bremenom práva cesty zaťažených viacero parciel, viacerých vlastníkov. 30.3. Ďalej k navrhovanej lávke z pozemku žalobcov cez potok na parcelu č. XXX/X vo vlastníctve S.Q. súd uvádza, že aj v tomto prípade by muselo byť k predmetnej parcele zriadené vecné bremeno a zároveň by bolo potrebné vynaložiť finančné prostriedky na výstavbu lávky pre peších, pričom súd vzhľadom veľkosť parcely č. XXX/X a jej polohové umiestnenie vo vzťahu k parcele žalobcov č. XXX/X má za to, že by nebolo možné postaviť most, ktorý by umožnil aj prejazd motorovými vozidlami. 30.4. Pokiaľ ide o možnosť využívať most vo vlastníctve pána O.Í.V.a, ktorý mu umožňuje ako vlastníkovi parcely č. XXX/X dostať sa na verejnú komunikáciu na parcele č. XXX/X, ktorý by mohli využívať aj žalobcovia súd uvádza, že v tomto prípade by muselo byť zriadené vecné bremeno na parcelách č. XXX M. Č.. XXX/X, ktoré patria rôznym vlastníkom a taktiež vecné bremeno k parcele č. XXX/X. Taktiež by bolo potrebné vynaložiť finančné prostriedky na povrchovú úpravu parciel č. XXX M. Č.. XXX/X tak, aby umožňovali prejazd osobnými motorovými vozidlami, keďže v súčasnosti tento nie je možný (okrem nákladných vozidiel). 30.5. Taktiež pokiaľ žalovaný poukazoval na možnosť postaviť most, či lávku z verejnej komunikácie (parcela č. XXX/X) cez potok na parcely č. XXX, resp. č. XXX/X súd opätovne poukazuje, že by k týmto parcelám muselo byť zriadené vecné bremeno, vynaložené finančné prostriedky na výstavbu mosta (lávky), pričom cesta k pozemku žalobcov by musela ďalej pokračovať cez parcely č. XXX/X, Ď. Č.. XXX/ X M. Č.. XXX ako je uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia. 30.6. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzanú možnosť odkúpiť parcelu č. XXX/X, cez ktorú by žalobcovia mohli riešiť prístupovú cestu k ich stavbe súd uvádza, že medzi stranami bolo zhodne konštatované, že žalobcovia uvažovali o kúpe tejto parcely v čase keď sa ju snažila predať pôvodná vlastníka pani M., avšak skôr ako došlo k prípadnej dohode ju táto odpredala sestrám S.. K tomu súd uvádza, že v konaní o zriadenie vecné bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka súd nemôže tretím osobám, sestrám S., uložiť povinnosť, aby predali svoju parcelu č. XXX/X žalobcom za účelom zabezpečenia prístupovej cesty k ich stavbe. 30.7. Vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že prístup k stavbe žalobcov nemožno zabezpečiť inak ako je navrhované v žalobnom návrhu, keďže v prípade zabezpečenia prístupu podľa návrhov žalovaného, by uvedený prístup bolo možné technicky zabezpečiť, avšak náklady na jeho zriadenie, či už právnym zaťažením viacerých parciel a to viacerých vlastníkov vecným bremenom, ako aj vynaložením finančných prostriedkov na výstavbu mostu, či lávky, resp. povrchovú úpravu pozemkov, by objektívne boli také vysoké, že ich vynaloženie od žalobcov nie je možné spravodlivo požadovať.
31. Ďalej súd zisťoval, či neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty, tak ako to navrhujú žalobcovia vylučujú. Súd si uvedomuje, že zriadenie nevyhnutnej cesty v prospech žalobcov predstavuje vážny zásah do vlastníckych práv žalovaného. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcov musel jednak zohľadniť, aby stavbu - rodinný dom mohli žalobcovia riadne užívať, ale zároveň aby zriadením cesty bol žalovaný ako vlastník pozemku čo najmenej, vzhľadom na dané okolnosti, obmedzený. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, žalobcovia ako spoluvlastníci stavby nemajú zo svojich pozemkov prístup k verejnej komunikácii, pričom tento stav spoluzavinil samotný žalovaný, ktorý ako pôvodný vlastník parciel č. XXX/ X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X ich kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.1985 previedol do vlastníctva žalobkyne v 1. rade a jej manžela (odsek 9. odôvodnenia). Teda samotný žalovaný odpredal predmetné parcely žalobkyni v 1. rade a jej manželovi, pričom vedel, že títo na kúpených pozemkoch plánujú postaviť rodinný dom a užívať ho spolu so svojou rodinou (deťmi) ako svoj domov. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má súd za to, že bolo by nespravodlivé, aby súd namiesto žalovaného zaťažil vecným bremenom vlastníkov iných priľahlých pozemkov, ktorí tento stav nezavinili, na rozdiel od žalovaného, pričom medzi žalobcami a žalovaným ide o blízkych rodinných príbuzných, čo neplatí pri vlastníkoch iných priľahlých pozemkoch. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že žalobcovia užívali pozemky žalovaného ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu už počas jeho výstavby od roku 1986 a aj po jeho kolaudácii, keď v ňom od roku 1989 začali bývať. Medzi stranami síce bolo sporné, či medzi žalovaným a žalobkyňou v 1. rade a jej manželom bola v súvislosti s predajom predmetných pozemkov a následnou výstavbou rodinného domu uzatvorená dohoda (písomná, či ústna), ktorá by žalobcom ako vlastníkom stavby umožňovala dlhodobý prechod cez pozemky žalovaného, avšak nebolo sporné, že žalobcovia reálne od roku 1986, resp. 1989 využívali pozemky žalovaného na prechod k stavbe, nebolo sporné, že žalovaný nielen umožnil, aby boli umiestnené betónové kocky na uľahčenie prechodu cez jeho pozemok, ale dokonca sám pomáhal s ich umiestnením. Ďalej, aj keď sa žalobcom nepodarilo zabezpečiť podklady zo stavebného konania ohľadne ich rodinného domu, musí súd súhlasiť s ich tvrdením, že stavebné povolenie, resp. kolaudačné rozhodnutie ohľadne stavby rodinného domu žalobcov by nebolo vydané, ak by k rodinnému domu nebola právne vyriešená aj prístupová cesta. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že prístupová cesta mala byť vedená cez predmetné pozemky žalovaného ako to vyplýva z rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 20.09.1990, kde stavebný úrad žalovanému ako stavebníkovi určil podmienky umiestnenia a projektovej prípravy, kde v bode 3 stavebný úrad žalovanému určil „Vyčlenenie stavebnej parcely bude v západných častiach parciel č. H. XXX/X M. XXX/X. Zároveň sa vyčlení spoločná prístupová cesta š. 3 m od západnej hranice týchto parciel a bude pokračovať po južnej hranici parcely č. XXX/X M. K. K. Č.. XXX/X.“. Teda v roku 1990, v čase vydania uvedeného rozhodnutia stavebný úrad mal za to, že prístupová cesta k stavbe rodinného dobu žalobcov je zabezpečená cez pozemky žalovaného. Z uvedeného možno dôvodne predpokladať, že rovnako bola prístupová cesta k stavbe rodinného domu žalobcov vyriešená aj v stavebnom, resp. kolaudačnom konaní ohľadne stavby rodinného domu žalobcov, ktoré prebiehali v období rokov 1986 až 1989 a teda žalovaný ako vlastník týchto pozemkov musel s týmto riešením súhlasiť. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že žalobcovia využívali pozemky žalovaného na prechod k stavbe rodinného domu nerušene až do roku 2014, keď došlo k narušeniu medziľudských vzťahov medzi účastníkmi konania, najmä medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným, t.j. medzi sestrou a bratom. Záverom súd poukazuje na to, že predmetný rodinný dom žalobcov dlhodobo obýva iba 69-ročná žalobkyňa v 1. rade, ktorá nepoužíva motorové vozidlo, takže pravidelné obmedzenie žalovaného v súvislosti s výkonom zriadeného vecného bremena nepredstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Zároveň ostatní žalobcovia, vzhľadom na skutočnosť, že ide o dospelé deti žalobkyne v 1. rade, ktorí majú bydliská na rôznych miestach po Slovensku (Dunajská Lužná - Nove Košariská, Bratislava - Petržalka, Nová Dedinka), reálne pristúpia k výkonu práva prístupovej cesty k stavbe rodinného domu iba niekoľkokrát do roka v súvislosti s návštevou žalobkyne v 1. rade, t.j. ich matky.
32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v spore zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky, na základe ktorých môže súd zriadiť vecné bremeno v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v 1. až v 5. rade v spore preukázali, že ako vlastníci stavby nie sú zároveň vlastníkmi priľahlého pozemku a ich prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, preto súd na ich návrh (vlastníka stavby) zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlé pozemky tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s odkazom na pripojený geometrický plán.
33. Žalovaný v priebehu konania nerozporoval hodnotu vecného bremena ako náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku predloženého žalobcami (odsek 12.
odôvodnenia) vo výške 3.360,00 Eur. Vzhľadom na to, súd zaviazal žalobcov v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 3.360,00 Eur ako primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena. Vzhľadom na žiadosť žalobcov v 1. až 5. rade súd postupom podľa § 232 ods. 3 C.s.p. určil lehotu na plnenie 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovia v 1. až 5. rade ďalej žiadali o zníženie náhrady za zriadenie vecného bremena s poukazom na dlhodobé užívanie pozemkov žalovaného ako prístupovej cesty ako aj s poukazom svojvôľu žalovaného, ktorý po dlhodobom užívaní sa rozhodol bez závažnej príčiny aktívne brániť žalobcom v prechode cez jeho pozemok, resp. sa mal dopustiť protiprávneho konania voči žalobkyni v 1. rade. Tomuto návrhu súd nevyhovel, pričom má za to, že v konaní o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka súd nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ako konštitutívnym rozhodnutím zakladá práva a povinnosti. Keďže až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o zriadení vecného bremena bude žalovaný právne obmedzený ako vlastník pozemkov, v zmysle Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR mu za zásah do jeho vlastníckeho práva patrí primeraná náhrada. Primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva nie je podľa súdu možné znížiť s poukazom na konanie žalovaného voči žalobcom ohľadne užívania pozemkov pred samotným obmedzením vlastníckeho práva žalovaného súdnym rozhodnutím. Iným by bol prípad, ak by sa žalobcovia v súdnom konaní domáli určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržali, kde by súd v prípade vyhovenia žaloby iba deklaroval už existujúce práva a povinnosti medzi stranami sporu a náhradu za vecné bremeno by nepriznával.
34. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalobcom v 1. až 5. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia zavinili zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v časti ohľadne parcely H.-U. Č.. XXX, pričom v zostávajúcej časti žaloby boli žalobcovia v celom rozsahu vecne úspešní v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na nepatrný procesný neúspech žalobcov v zastavujúcej časti, súd postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcom v 1. až 5. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).