Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-34-2022.pdf
PDF · 94.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: X. W., K.. XX.XX.XXXX, O. U.. W. XXXX/XX, O., právne zastúpeného JUDr. Vladimír Poch, advokát so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, IČO: 37936417 proti žalovanej: H. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. B. XXXX/XX, XXX XX O. K. B., právne zastúpenej Mgr. Oto Saloky, advokát so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, IČO: 42419174 o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dna 23.02.2022 č.k. 3C/220/2016 - 148, jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa ako výlučný vlastník pozemkov vedených na LV č. XX, k.ú. O. K. B. domáhal voči žalovanej zdržania sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom vážne ohrozovala výkon jeho vlastníckych práv, a to aby sa žalovanej zakázalo vstupovať na uvedené pozemky, a tým neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ide o tzv. zapieraciu megatórnu žalobu podanú v zmysle predpokladov § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za zistené, že vo veci je daná aktívna a aj pasívna vecná legitimácia strán sporu. Súd prvej inštancie skúmal existenciu neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca tvrdil, že žalovaná sústavne vstupuje na jeho pozemky D. S. č. XXX/X a D. S. č. XXX/X, pričom na nich v prospech žalovanej nebolo zriadené vecné bremeno. V tejto súvislosti poukázal na to, že medzi stranami sporu prebiehalo na Okresnom súde Bardejov iné konanie, vedeného pod sp.zn. 5C/3/2017, v ktorom sa žalovaná v procesnom postavení žalobkyne domáhala voči terajšiemu žalobcovi zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo a motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti žalobcu D. K. Č.. XXX, D. K. Č.. XXX, D. K. Č.. XXX/X, D. K. Č.. XXX/X U. D. K. Č.. XXX/X, spolu s parcelou D. K. Č.. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XX, k.ú. O. K. B.. V spomínanom konaní Okresný súd Bardejov sp.zn. 5C/3/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 17.06.2021 č.k. 19Co/46/2020-349 bolo takto podanej žalobe vyhovené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe toho súd prvej inštancie uzavrel, že ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaná disponuje právnym titulom, a teda je oprávneným subjektom z vecného bremena, ktorý ju oprávňuje vstupovať na pozemky, ktoré boli predmetom tohto konania D. S. Č.. XXX/X U. D. S. Č.. XXX/X vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to za účelom využitia práva prechodu a prejazdu pešo a motorovým vozidlom k jej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, k.ú. O. K. B.. Žalobca po
rozhodnutí súdu v spomínanom konaní 5C/3/2017 svoju žalobu nedoplnil o žiadnu ďalšiu skutkovú a právnu argumentáciu, v tomto smere zostal nečinný a nereflektoval na podstatnú zmenu právneho stavu, ktorým bolo zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu, ktoré zaťažilo pozemky v jeho vlastníctve, a to v prospech vlastníkov susediacej nehnuteľnosti, ktorým je aj žalovaná. Zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania pokiaľ ide o výsluchy strán sporu a poukázal na to, že po rozhodnutí vo veci 5C/3/2017 nebolo zo strany žalobcu ani len tvrdené, že žalovaná zasahuje do jeho vlastníckeho práva nad rozsah súdom zriadeného vecného bremena, a preto ďalšie dokazovanie v danej veci nepovažoval za účelné a hospodárne. Navrhované dôkazy mali preukázať skutočnosti tvrdené v podanej žalobe, avšak po zriadení vecného bremena došlo k podstatnej zmene právneho stavu, na ktorý však žalobca nereagoval. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že je vlastníkom pozemkov D. S. Č.. XXX/X U. D. S. Č.. XXX/X, k.ú. O. K. B.. V roku 1990 sa rozhodol s manželkou postaviť rodinný dom na parcele č. D. S. XXX/X, pričom došlo k zmene parciel, a to tak, že z tejto parcely boli vytvorené nové tri parcely pod označením č. D. S. XXX/X, D. S. XXX/X, D. S. XXX/X a boli označené ako prístupové cesty k rodinnému domu žalovaného. K postaveniu nového rodinného domu nedošlo, tým pádom došlo aj k zrušeniu stavebného povolenia. Tvrdí, že žalovaná má aj inú možnosť prístupu na jej pozemok. Náklady na zriadenie vlastného prístupu k stavbe bude mať žalovaná len také, aké mali ostatní stavebníci v tomto rade pozemkov z ulice R.. Žalovaná neprimerane zasahuje do vlastníckych práv a takýto stav je v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Zdôrazňuje, že žalovaná má z ulice R. napojené inžinierske siete k ich rodinnému domu. Žalovaná nadobudla pozemok na stavbu rodinného domu v záhrade žalovaného iba na naliehanie sestry a jej manžela aj napriek tomu, že ani matka žalobcu a ani otec nesúhlasili s ich požiadavkou. V minulosti k stavebnému povoleniu nebola potrebná prístupová cesta. Žalovaná s manželom využívali na stavbu rodinného domu cestu okolo potoka U., kde mali možnosť prejazdu traktory aj nákladné autá. Je to ochranné pásmo povodia O. U. Z., o ktoré sa v súčasnosti až na niekoľkých majiteľov nikto nestará. Povodie O. U. Z. sa snaží udržiavať tento potok aj napriek tomu, že má veľmi sťažený prístup a vyslovilo požiadavku, že je nutné požiadať kompetentných zástupcov mesta alebo majiteľov pozemkov o riadnu údržbu. Bola by takto vytvorená provizórna cesta okolo potoka pre súčasných majiteľov nehnuteľností, a to aj žalovanej. Zdôrazňuje, že k prechodu žalovanej nebol zadaný žiaden písomný, ani ústny súhlas na prechod cez dvor a záhradu. V súčasnosti je už päť spoluvlastníkov rodinného domu žalovanej a každý má svoje auto, preto je nevyhnutné, aby si vytvorili vlastný vstup na pozemok a k ich rodinnému domu. Prechod a prejazd autami cez stred jeho nehnuteľností - pozemkov, nie je nevyhnutným riešením a takýto návrh by ohrozoval ich zdravie, pretože s rodinou majú v úmysle sa do starého rekonštruovaného domu presťahovať, ohradiť pozemok proti lesnej zveri a pod. Sú tu aj iné okolnosti, a to ochrana vlastníckych práv, narušené rodinné vzťahy, obava z ublíženia na zdraví, neustále policajné výsluchy a sústavne konflikty vyvolávané predovšetkým zo strany žalovanej. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že odvolanie je účelové a nedôvodné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie presvedčivo a v súlade s formálnou logikou odôvodnil s poukazom na výsledok právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5C/3/2017, v ktorom bolo zriadené vecné bremeno na návrh žalovanej a jej detí. Žalovaná opätovne zdôrazňuje, že nemá k svojmu rodinnému domu iné možnosti prístupu, a s touto účelovou argumentáciou žalobcu sa súd podrobne a presvedčivo vyporiadal pri rozhodovaní veci sp.zn. 5C/3/2017. Tieto odvolacie námietky žalobcu neobstoja a v odvolaní inak neuviedol, v čom má nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívať.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05).
8. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola v predmetnom prípade naplnená.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany vlastníckeho práva proti žalovanej, ktorá ho tvrdenými neoprávnenými zásahmi má rušiť vo výkone vlastníckeho práva. Je tiež zrejmé, že v prejednávanej veci ide o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktorí sú vlastníkmi susediacich pozemkov, keď žalobca je výlučným vlastníkom parciel zapísaných na LV č. XX, k.ú. O. K. B., D. S. Č.. XXX, D. S. Č.. XXX, D. S. Č.. XXX, D. S. Č.. XXX/X, D. S. Č.. XXX/X, D. S. Č.. XXX/X, U. D. S. Č.. XXX/X s tým, že na parcele D. S. Č.. XXX sa nachádza rodinný dom, súpisné č. L Pokiaľ ide o žalovanú, táto je spoluvlastníčkou parciel vedených na LV č. XXX, k.ú. O. K. B., D. S. Č.. XXX/ X, D. S. Č.. XXX/X, D. S. Č.. XXX a na parcele D. S. Č.. XXX/X je postavený rodinný dom, súpisné č. XXXX. Žalobca v konaní namietal, že žalovaná pozemky v jeho vlastníctve D. S. Č.. XXX/X U. XXX/ X, neoprávnene využíva na prístup k svojim pozemkom a k stavbe rodinného domu súp. č. XXXX a nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej štyroch detí.
12. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
14. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
15. Podstata žaloby podanej zo strany žalobcu v zmysle predpokladov § 126 Občianskeho zákonníka, spočíva vtom, že sa ňou vlastník domáha ochrany proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje, pričom tieto neoprávnené zásahy spočívajú v inom konaní ako v zadržiavaní veci. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené predpoklady, a to preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, teda k veci, ktorá je predmetom zapieracej žaloby preukázanie, že tretia osoba neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva a existencia neoprávneného zásahu, ktorý spočíva v inom konaní ako v zadržiavaní veci. Zásah do vlastníckeho práva musí byť neoprávnený, teda v rozpore so zákonom, prípade obligačným vzťahom a pod. Zásah do vlastníckeho práva musí byť faktický a musí byť v zapieracej žalobe jednoznačne a presne identifikovaný. Zásadne tiež platí, že neoprávnený zásah, ktorým tretia osoba zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu musí v čase konania trvať.
16. V citovanom ust. § 126 ods. 1 OZ, teda poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom. Ide v danom prípade o tzv. zapieraciu (negatórnu) žalobu ako to správne zdôraznil súd prvej inštancie a podstatou tejto žaloby je že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení, než v neoprávnenom zadržiavaní jeho veci. Rozhodujúca je už samotná protiprávnosť (nedovolenosť) zásahu.
17. Ako už bolo spomínané v konaní nebolo sporné zistenie, že žalovaná pozemky vo vlastníctve žalobcu D. S. Č.. XXX/X U. D. S. Č.. XXX/X, k.ú. O. K. B. dlhodobo využíva na prístup ku svojim pozemkom a k stavbe rodinného domu, keď tieto nehnuteľnosti sú vedené v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej detí na LV č. XXX, k.ú. O. K. B.. Je však zrejmé aj to, že vo vzťahu medzi stranami sporu, avšak v opačnom procesnom postavení, na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5C/3/2017 bolo vedené konanie o zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo a motorovým vozidlom, a to cez nehnuteľnosti žalobcu, parcely D. S. Č.. XXX, D. S. Č.. XXX, D. S. Č.. XXX/X, D. S. Č.. XXX/X, D. S. Č.. XXX/X U. D. S. Č.. XXX/X, v smere na verejnú komunikáciu, nachádzajúcu sa na parcele D. S. Č.. XXX/X (LV č. XXXX, k.ú. O. K. B.), a to v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti, stavby rodinného domu súp. č. XXXX, postavenej na parcele D. S. Č.. XXX/ X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej, a to v rozsahu vyznačenou v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného H.. Y. W.. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.05.2020 č.k. 5C/3/2017-311, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 17.06.2021 č.k. 19Co/46/2020-349 bolo žalobe žalovanej - v uvedenom konaní v procesnom postavení žalobkyne v 1. rade o zriadenie vecného bremena v uvádzanom rozsahu vyhovené. V spomínanom konaní sa súd zaoberal zisťovaním podmienok namietaného priameho prístupu žalovanej k verejnej komunikácií. Súd v spomínanom konaní po vykonanom dokazovaní zistil, že prístup k stavbe žalovanej nemožno zabezpečiť inak ako zriadením navrhovaného vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu pešo a motorovým vozidlom cez priľahlé pozemky žalobcu. Za riadny prístup nebolo možné považovať prístup cez koryto riečky, ako to navrhoval žalobca. Ním navrhovaný prístup by síce technicky bolo možné zabezpečiť, avšak náklady na jeho zriadenie, či už právnym zaťažením viacerých parciel, a to viacerých vlastníkov vecným bremenom, ako aj vynaložením finančných prostriedkov na výstavbu mostu, či lávky, resp. povrchovú úpravu pozemkov, by objektívne boli také vysoké, že ich vynaloženie od žalovanej nebolo možné spravodlivo požadovať.
18. Súd prvej inštancie tak správne uviedol, že ku dňu vyhlásenia preskúmavaného rozsudku žalovaná už disponuje právnym titulom, a teda je oprávneným subjektom z vecného bremena, ktorý jej umožňuje vstupovať na pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to za účelom využitia práva prechodu a prejazdu pešo motorovým vozidlom k jej nehnuteľnosti, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou. Žalobca v danom konaní netvrdil, že žalovaná po rozhodnutí veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5C/3//2017 zasahuje do jeho vlastníckeho práva nad rozsah súdom zriadeného vecného bremena a ani neuviedol ďalšiu skutkovú či právnu argumentáciu, ktorá by mala vplyv na iné rozhodnutie v
prejednávanej veci. Vzhľadom na túto situáciu aj odvolací súd konštatuje, že neoprávnený zásah žalovanej do vlastníckeho práva žalobcu v tomto konaní preukázaný nebol, preto prvoinštančný súd podanú žalobu opodstatnene ako nedôvodnú zamietol. Za situácie, že správnemu rozhodnutiu o veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, podľa § 387 CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/05).
19. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania patrí žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu vzniknutých trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).