Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/18/2022

Identifikačné číslo spisu: 6120367865 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6120367865.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenej: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., zastúpenej advokátskou kanceláriou: JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 8.936,33 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. septembra 2021, sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. septembra 2021, sp. zn. , zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“, „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 11. marca 2021 č. k. -167 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 8.936,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 29.07.2017 a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 10.09.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorým žalobkyňa poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 9.600 eur s tým, že splátka bola splatná 15. deň príslušného mesiaca a mala výšku 127,18 eur. Podľa „vyhlásenia predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.07.2017“ (č. l. 15 spisu) žalobkyňa pre neplnenie platobných povinností žalovanej pristúpila k vyhláseniu predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 28.07.2017 a požadovala zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 9.642,49 eur najneskôr do 10.08.2017. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v danom prípade začala premlčacia lehota plynúť od splatnosti prvej omeškanej splátky, čiže odo dňa 15.08.2016 a uplynula dňa 15.08.2019, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 27.08.2020, teda po uplynutí premlčacej doby, čo súd viedlo k zamietnutiu žaloby. II. 3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla žalobkyňa odvolaním, okrem iného, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia vec i ohľadom plynutia premlčacej lehoty. Namietla, že peňažný dlh žalovanej sa

nestal splatným nezaplatením splátky, ale až úkonom žalobkyne - vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Actio nata (žalovateľnosť alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobcu) nastáva až splatnosťou dlhu, t. j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť. Pohľadávka zo zmluvy o úvere mohla byť voči žalovanej prvýkrát uplatnená nasledujúci deň po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, najskôr dňa 29.07.2017. V tejto súvislosti poukázala aj na plynutie lehôt podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. 4. Žalobkyňa dôvodila tým, že „v ustanovení (ďalej aj „“) boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach ... podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z , t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr p o uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Za danej situácie je rozhodujúci deň zosplatnenia úveru veriteľom. je v ustanovení v porovnaní s ustanovením nejednoznačný, pretože posledná veta , podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou lehotou v . Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To podľa žalobkyne „znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení .“ 5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“, „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 16. septembra 2021 č. k. -211, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Odvolací súd dôvodil, že v danom prípade došlo zo strany právnej predchodkyne žalobkyne k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru k 28. júlu 2017. O tom bola žalovaná informovaná listovou zásielkou. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise nepochybne vyplýva, že v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 15. augusta 2016. Preto od zročnosti tejto splátky (15. august 2016) a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením, začala plynúť premlčacia doba. 7. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vo veci správne aplikoval premlčaciu lehotu podľa a správne zohľadnil premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku. Splnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach, ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou, resp. zročnou podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia plynie samostatne. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že premlčacia lehota (v zmysle druhej vety ) začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, a pre ktorú k zosplatneniu došlo. Teda tej, ktorá zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že ak v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú dňa 15. augusta 2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu, uplynula najneskôr 15. augusta 2019. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 27. augusta 2020, stalo sa tak v čase, keď už nárok žalobkyne bol nepochybne premlčaný. III. 8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej ako ,,dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z . Dovolateľka sa nestotožnila so záverom odvolacieho súdu, „že premlčacia lehota pri žiadosti o zaplatenie celého dlhu v dôsledku nesplnenia niektorej splátky ( , ) plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie odo dňa, keď bolo prvýkrát možné uplatniť právo na súde“. 9. Za právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, a od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu žalobkyňa označila otázky: 9.1. „Vylučuje osobitné ustanovenie aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety v spotrebiteľských vzťahoch?“ 9.2. „Vylučuje osobitné ustanovenie aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety §

565 v spotrebiteľských vzťahoch?“ 9.3. „Začína pri predčasnom zosplatnení peňažného dlhu voči spotrebiteľovi podľa plynúť premlčacia lehota odo dňa, keď mohol dodávateľ právo na plnenie vykonať po prvý raz ( / actio nata)?“ 10. Uvedené právne otázky, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, neboli podľa dovolateľky zatiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR nebolo vo vzťahu k týmto právnym otázkam publikované žiadne súdne rozhodnutie ani stanovisko príslušného kolégia NS SR. Rovnako ani dostupná odborná literatúra neobsahuje odkaz, resp. citáciu akéhokoľvek relevantného rozhodnutia NS SR, ktoré by na sporné právne otázky dávalo jednoznačnú odpoveď. 11. V rámci vymedzenia dovolacích dôvodov dovolateľka špecifikovala nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na , , . 12. Podľa žalobkyne je v (v porovnaní s ) nejednoznačný, pretože posledná veta , podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) využiť do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s trojmesačnou lehotou podľa . Pri štandardných mesačných splátkach by to znamenalo, že po omeškaní dlžníka má veriteľ právo požiadať o zaplatenie celej pohľadávky (tzv. predčasné zosplatnenie) do jedného mesiaca, kedy sa stane splatnou najbližšia nasledujúca splátka. Výslovné znenie však vyžaduje predchádzajúce upozornenie spotrebiteľa, s dodatočnou lehotou 15 dní a uplynutie minimálne troch mesiacov. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu (všeobecná úprava) pri spotrebiteľských zmluvách (osobitná úprava) nemožno aplikovať. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bez ohľadu na poslednú vetu , ak sú splnené podmienky podľa . Namieste je podľa dovolateľky použiť teleologickú redukciu, ktorou sa z dikcie zákonného znenia, v danom prípade zo záberu vyjmú tie prípady, na ktoré teleologické pozadie tohto znenia nedopadá, teda že sa v prípadoch, na ktoré dopadá , neuplatní. Na podporu svojich tvrdení a právnej argumentácie žalobkyňa odkázala aj na rozhodovaciu prax rôznych odvolacích súdov, ktoré práve na účely správneho posúdenia plynutia premlčacej lehoty zohľadňovali v obdobných prípadoch nielen deň doručenia vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžníkovi, ale aj veriteľom poskytnutú dodatočnú lehotu na splnenie dlhu. 13. Dovolateľka ďalej uviedla, že k znakom právneho štátu patrí neoddeliteľne aj princíp právnej istoty (), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (, , , ). Za nezákonný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (, ). 14. Keďže návrh na začatie konania bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený dňa 27.08.2020, pri zohľadnení trojročnej premlčacej lehoty (v spojení s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), došlo k uplatneniu nároku včas a v súlade s . 15. Podľa dovolateľky je nesprávny a nelogický záver súdov, ak zjednodušene počítajú začiatok plynutia premlčacej lehoty od dátumu neuhradenia mesačnej splátky, s ktorou bol dlžník prvýkrát v omeškaní, keďže v danom momente ešte veriteľ nemohol procesne úspešne žalovať nárok zo spotrebiteľskej zmluvy (chýba actio nata). Ak by bol pripustený opačný výklad, ktorý v napadnutom rozhodnutí prezentuje súd prvej inštancie, de facto by to znamenalo nezákonné skrátenie premlčacej lehoty, čo je v príkrom rozpore s esenciálnymi zásadami súkromného práva. Skorší deň (moment) na podanie žaloby než 29.07.2017, nebol v danom prípade objektívne možný, keďže žalobkyňa obligatórne musela najprv doručovať žalovanej písomnosti vyžadované zákonom (výzvu pred zosplatnením úveru, ako aj zosplatňujúcu výzvu). 16. Dovolateľka sa napokon odvolala aj na viaceré zásadné rozhodnutia Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých sa všeobecným súdom vyčíta prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych predpisov (Nález ÚS SR zo dňa 31.08.2017 sp. zn. , publikovaný v ZNaU ÚS SR pod č. 28/2017). 17. Podľa dovolateľky samotné omeškanie dlžníka so splátkou nie je spôsobilé zmeniť splatnosť ďalších

splátok. Ak totiž veriteľ nepristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, počíta sa premlčanie jednotlivo pre každú splátku. Iba právny úkon veriteľa (ak je to medzi stranami dojednané) je spôsobilý zmeniť splatnosť neskôr splatných splátok. Akceptovanie názoru krajského súdu by podľa dovolateľky viedlo k absurdnému záveru, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktoré sa stalo právne perfektným dňa 29.07.2017, zakladá v krajnom prípade plynutie premlčacej lehoty splátky pôvodne splatnej 15.09.2024 spätne už od 16.08.2016. Týmto postupom dochádza podľa dovolateľky k svojvoľnému a bezprecedentnému skráteniu premlčacej lehoty v rozpore s jej zákonom stanovenou dĺžkou ( ). Načrtnutý výklad považuje žalobkyňa za absurdný a v demokratickom právnom štáte za neprípustný. Ochrana právnej dôvery a legitímnych očakávaní nemôže byť výsadou iba jednej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Podľa konštantnej judikatúry platí všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení, ako jeden z definičných znakov právneho štátu ( SR). Analogicky nemôže veriteľ svojím právnym úkonom založiť splatnosť záväzku dlžníka ex tunc. Tým by sa dlžník navyše, v rozpore s ustanoveniami na ochranou spotrebiteľa, dostal do horšieho postavenia, keďže od tohto skoršieho dátumu by veriteľovi prináležalo právo na sankcie spojené s omeškaním dlžníka. 18. Podľa dovolateľky boli formulované právne otázky odvolacím súdom zodpovedané nesprávne, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň zakladajú dovolací dôvod podľa . Podľa dovolateľky mali byť tieto otázky zodpovedané nasledovne: 1/ „Osobitné ustanovenie vylučuje aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety v spotrebiteľských vzťahoch.“ 2/ „Osobitné ustanovenie vylučuje aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety v spotrebiteľských vzťahoch.“ 3/ „Pri predčasnom zosplatnení peňažného dlhu voči spotrebiteľovi začína podľa plynúť premlčacia lehota odo dňa, keď mohol dodávateľ právo na plnenie vykonať po prvý raz ( / actio nata).“ 19. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že odvolaním napadnutý prvoinštančný rozsudok zmení a žalobe v celom rozsahu vyhovie a súčasne prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacieho a dovolacieho konania. 20. Vo vyjadrení k dovolaniu žalovaná navrhla dovolanie odmietnuť, príp. zamietnuť ako nedôvodné a priznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania. IV. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade s skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. 22. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. 23. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a . Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú jeho opodstatnenosť. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je dovolací dôvod (nesprávnosť vytýkaná v dovolaní podľa ) uplatnený oprávnene. 24. V zmysle je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 25. V zmysle dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 26. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania z . 27. Za právne otázky dosiaľ dovolacím súdom neriešené považovala dovolateľka otázky konkretizované

v ods. 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia a podľa jej názoru mali byť tieto otázky zodpovedané tak, že vylučuje aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety v spotrebiteľských vzťahoch, ako aj aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety v spotrebiteľských vzťahoch a pri predčasnom zosplatnení peňažného dlhu voči spotrebiteľovi začína podľa plynúť premlčacia lehota odo dňa, keď mohol dodávateľ právo na plnenie vykonať po prvý raz podľa . 28. Podľa veta prvá právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). 29. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 30. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 31. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 32. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 33. Právne účinky dovolania nastávajú podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Prípustnosť dovolania treba preto posudzovať podľa stavu v čase jeho podania. V posudzovanej veci žalobkyňa v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom konkretizovala právne otázky, ktoré v čase podania odvolania dovolacím súdom vyriešené neboli, avšak v čase rozhodovania dovolacieho súdu (30. januára 2023) už vyriešené boli. 34. Odpovede na dovolateľkou uvedené otázky možno nájsť v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 29. novembra 2022 a sp. zn. zo dňa 30. novembra 2022. 35. V uznesení sp. zn. najvyšší súd ako súd dovolací uviedol: „Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa . Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobkyne je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si banka s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení , v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo

dohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok. Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). Názor, že premlčacia doba zvyšku dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa uplatnil () by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (druhá veta ), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z veta druhá , že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný ). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k ). Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína , zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z veta druhá vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( ). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok.

Z tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát ( ). Veriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby ( ), pretože tomu bráni práve znenie . Dovolateľka preto žiada vylúčiť aplikáciu druhej vety , keďže pohľadávka, ktorú v konaní uplatňuje, vznikla zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. V súvislosti s postavením sa k uvedenej požiadavke žalobkyne a tým zároveň i k samotnej dovolacej otázke (bod 8.), je nevyhnutné dôsledne zvážiť žiadanú redukciu aplikovateľnosti veta druhá, t. j. vyňatie predmetného zákonného ustanovenia pre prípady z oblasti spotrebiteľských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje . Na takýto postup musia byť skutočne pádne dôvody, ktoré na základe systému hodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi opodstatňujú záver, že zákonodarca daný prípad skutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy, a preto túto normu treba redukovať, nakoľko to narúša princíp právnej istoty. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia, ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z a nie je možné vyvodiť. Logický je i ten argument dovolateľky, že pripustením uplatnenia druhej vety aj v spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval. Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia strana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá , začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017). V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 16., z ktorej vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa , t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo uplatnené je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( ). Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením

splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie - bod 16.). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa ( ). Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk, vzťahujúcich sa na danú vec, predostiera, že „Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát ( ).“ 36. V uznesení sp. zn. najvyšší súd ako súd dovolací uviedol: „Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). Názor, že premlčacia doba zvyšku dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa uplatnil () by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (druhá veta ), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z veta druhá , že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný ). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k ). Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína , zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z veta druhá vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( ). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. ........... ..... Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá Občianskeho

zákonníka začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017). V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 20., z ktorej vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa , t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( ). Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa ( ). Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát ( ). V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Z uvedených dôvodov preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s ).“ 37. Najvyšší súd SR ako dovolací súd, rozhodujúc v obdobnej veci, teda už vyriešil dovolateľkou nadnesené právne otázky:

- vo vzťahu k otázke uvedenej v bode 9.1. tak, že „Osobitné ustanovenie vylučuje aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety .“

- vo vzťahu k otázke uvedenej v bode 9.2. tak, že „Osobitné ustanovenie vylučuje aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety .“

- a pokiaľ ide o otázku uvedenú v bode 9.3., tak že „Pri predčasnom zosplatnení peňažného dlhu voči spotrebiteľovi podľa začína premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa; 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.“ 38. Ak teda v danom prípade odvolací súd považoval za správny právny názor súdu prvej inštancie, že premlčacia lehota (v zmysle druhej vety ) začala plynúť odo dňa zročnosti

tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (teda splátky splatnej dňa 15. augusta 2016), a že z toho dôvodu trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu uplynula najneskôr 15. augusta 2019 a teda, že žaloba bola podaná na súde v čase, keď bol nárok žalobkyne nepochybne premlčaný, tento jeho názor je vzhľadom na vyššie uvedené nesprávny. 39. Dovolací súd uzatvára, že dovolateľkou nastolené dovolacie otázky spĺňajúce kritériá prípustnosti dovolania súdy nižších inštancií právne neposúdili správne, keď začatie plynutia premlčacej doby vzťahovali ku dňu splatnosti prvej omeškanej splátky.

40. Vzhľadom na skutočnosť, že právne otázky nastolené dovolaním žalobkyne, boli v období od podania dovolania do rozhodovania dovolacieho súdu v tejto vec i (sp. zn. ) vyriešené, dovolací súd dovolanie žalobkyne (podané podľa ) posudzoval ako dovolanie podané podľa a považoval ho za dôvodné. Rozsudok odvolacieho súdu preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ). 41. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu ( ). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ). 42. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.