Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: S. S., E.. XX. XX. XXXX, J. I. P. XXX/XX, XXX XX S., zastúpený: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 9.344,34 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 9344,34 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9344,34 eur od 8.11.2017 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.10.2017 domáhal vydania rozhodnutia , ktorým by súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.344,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.344, 34 eur od 6.6.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že žalobca je právnická osoba zriadená o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla ŠKODA, C.: K. XXX I., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 04,07.2016 spôsobil žalovaný ako vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle FORD, EČV: I. XXX L., ktorého držiteľom boli LESY SR, Š. P. ODŠTEPÝ ZÁVOD LESNEJ TECHNIKY BB (ďalej len ,.poškodený“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia - vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradit' poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 02.05.2017 vo výške 9.344,34 eur. Podľa si Slovenská kancelária poisťovateľov Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 05.05.2017 uplatnila u žalovaného náhradu poistného plnenia vo výške 9.344,34 eur v

lehote do 05.06.2017. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil dlžnú sumu ani len čiastočne. Dlžná suma k dnešnému dňu predstavuje 9.344,34 eur.

3. V predmetnej veci súd vydal dňa 30.10.2017 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal absenciu pasívnej legitimácie ako aj výšku uplatneného nároku.

4. Keďže žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci dňa 7.2.2019, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, majúc za to, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, pričom na predmetnom pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd rozhodol v predmetnej veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie a následne v zákonom stanovenej lehote podal aj odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením z 2.9.2020 č.k.13Co/45/2020-163 vec vrátil súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v predmetnom prípade po vydaní rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný v zákonnej lehote najprv návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a až následne (taktiež v zákonnej lehote) podal odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentoval existenciou ospravedlniteľného dôvodu, a to tým, že svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 07.02.2019 ospravedlnil vážnymi okolnosťami a včas, keďže podanie právneho zástupcu obdržal súd dňa 06.02.2019 o 11:13 hod., pričom prílohu tohto návrhu tvorila kópia doručenky z elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného. V podanom odvolaní sa domnieval, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, keď súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a to tým, že z účasti na vytýčenom pojednávaní konanom dňa 07.02.2019 bolo z jeho strany včas zaslané ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, ktoré naviac bolo podľa jeho názoru ospravedlnené vážnymi okolnosťami. Z oboch podaní žalovaného (tak z návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako aj z podaného odvolania) je zrejmé, že v predmetnom prípade došlo ku kumulácii oboch obranných inštitútov, preto bolo potrebné posúdiť charakter vytýkanej vady žalovaným, od ktorého bolo potrebné následne odvíjať ďalší postup súdu prvej inštancie. Z obsahu podaného návrhu a odvolania má odvolací súd za to, že žalovaný namieta primárne existenciu ospravedlniteľného dôvodu v predmetnej veci, nakoľko poukazoval jednak na včasné zasielanie ospravedlnenia svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní na deň 07.02.2019, ako aj na vážne okolnosti, prečo sa uvedeného pojednávania nezúčastní. Z uvedeného tak vyplýva, že vzhľadom na namietanú existenciu ospravedlniteľného dôvodu mal v predmetnej veci v zmysle postupovať súd prvej inštancie tak, že ako súd ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal mal rozhodnúť o podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a nie predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu, tak súd prvej inštancie nepostupoval správne a predmetnú vec predložil odvolaciemu súdu bezdôvodne. Odvolací súdu v tomto štádiu konania nepatrí rozhodovať o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako bezdôvodne predloženú. Úlohou súdu prvej inštancie je v ďalšom konaní posúdiť návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, teda či dôvody uvádzané žalovaným a predložené dôkazy odôvodňujú alebo neodôvodňujú existenciu ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie pojednávania vo veci samej žalovaným a následne rozhodnúť o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a samozrejme, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť.

7. Následne uznesením z 2.12.2020 č.k. -177 súd zrušil rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -116 zo dňa 7.2.2019.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel, Správou o nehode zo 4.7.2016, Potvrdením OR PZ vo Vranove n.T. o vyradení motorového vozidla z evidencie z 24.8.2016, Vyjadrením O. G. zo dňa 7.11.2016, Potvrdením zamestnávateľa O. G. z 8.11.2016, Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy z 23.8.2016, kúpnou zmluvou z 13.6.2016, Hlásením škodovej udalosti z 8.7.2016, Kalkuláciou opravy č. 1641038689, faktúrou vystavenou spoločnosťou AUTONOVA s.r.o. č. 40167594 z 5.10.2016, Výpočtom výšky škody žalobcu z 25.4.2017, Likvidačnou správou škodovej udalosti č. LA 93607, Vyjadrením likvidátora k spôsobu

likvidácie, Likvidáciou škodovej udalosti z 5.10.2016, výzvami z 24.10.2016, z 21.2.2017 a 10.4.2017, fotodokumentáciou poškodeného vozidla, Výpisom zo systému žalobcu ohľadne škodovej udalosti č. 93607, Prehľad komunikácie žalobcu s poisťovňami o neexistencii poistenia vozidla, Výpisom z účtu žalobcu z 31.4.2017, Výzvou na úhradu poistného plnenia z 5.5.2017 s doručenkou, Pokusom o zmier z 19.9.2017, Odporom žalovaného z 16.11.2017, vyjadrením žalobcu z 25.6.2018, vyjadrením žalovaného z 6.2.2019, návrhom na zrušenie rozsudku s prílohami, elektronickou doručenkou, výpisom z mailovej schránky, zápisnicou o pojednávaní vo veci sp.zn.8T/3/2016 vedenej na Okresnom súde košice II, ovolaním žalovaného z 11.4.2019, vyjadrením žalobcu z 22.5.2021, vyjadrením žalovaného z 4.11.2019, vyjadrením žalobcu z 19.1.2021 n s prílohami, a to kúpnou zmluvou z 13.6.2016 a vyjadrením O. G. z 7.11.2016, písomným podaním žalovaného zo dňa 21.5.2021 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

X. Z Výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel vyplýva, že motorové vozidlo Škoda Felicia C. XXX, K. J. vlastnila od 10.4.2015 O. G., pričom toto vozidlo bolo vyradené z evidencie dňa 24.8.2016.

10. Podľa správy o nehode zo 4.7.2016 je zrejmé, že žalovaný S. S., P. XXX/XX, K. ako vodič motorového vozidla Felicia, C.: K., že dňa 04.07.2016 spôsobil predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle FORD, EČV: I. XXX L., ktorého držiteľom boli LESY SR, Š. P. ODŠTEPÝ ZÁVOD Banská Bystrica. Ako držiteľ vozidla bola uvedená O. G..

11. Podľa Potvrdenia OR PZ vo Vranove n.T., Okresného dopravného inšpektorátu, motorové vozidlo Škoda Felicia VIN C. XXX, J. bolo vyradené z evidencie dňa 24.8.2016.

XX. O. G. vo vyjadrení z 7.11.2016 uviedla, že v čase vzniku poistnej udalosti bola v platnosti kúpno - predajná zmluva uzavretá medzi ňou, ako predávajúcou W. S. S., ako kupujúcim. Z uvedeného dôvodu v čase škodovej udalosti nebola vlastníkom motorového vozidla C.:K.. Ako predávajúca kupujúceho riadne upovedomila o tom. že vzhľadom na nepojazdnosť motorového vozidla nie je uhradené povinné zmluvné poistenie. Kupujúci uvedenú skutočnosť vzal na vedomie s tým. že akonáhle vozidlo spojazdní, uhradí PZP a následne sa pristúpi k odhláseniu. Zároveň prehlásil, že pre technickú nespôsobilosť motorového vozidla ho nebude užívať. Z uvedených dôvodov si nebola vedomá toho. že nový vlastník vozidlo užíva, a taktiež pri poistnej udalosti nebola prítomná. K prepisu na nového majiteľa do vzniku poistnej udalosti nedošlo, nakoľko k zmene údajov o vlastníctve je od 1.1.2016 potrebný písomný súhlas nového majiteľa. Nový majiteľ vozidla v tomto smere nebol ochotný spolupracovať. Po vzniku Škodovej udalosti nový vlastník vozidla po niekoľkých urgenciách z jej strany dopravil predmetné motorové vozidlo do zberných surovin, až v auguste 2016. Následne bolo motorové vozidlo zošrotované. Žiadala, aby poisťovňa uplatnila vzniknutú škodu voči osobe, ktorá škodu spôsobila, t.j. proti S. S., a to poukazujúc na znenie ustanovenia § 427 Obč. zák. Poukázala pritom na § 430 ods. 1 Obč. zák.

13. Podľa Potvrdenia z 8.11.2016 vystaveného spoločnosťou Yazaki Wiring Technologies Slovakia s.r.o., O. G.Á. bola dňa 4.7.2016 na pracovnej zmene od 5.45 do 14.01.

XX. O. G. žiadala listom z 23.8.2016 adresovaným Komunálnej poisťovni, a.s. o zrušenie poistnej zmluvy č. 6816642214 z dôvodu vyradenia motorového vozidla z evidencie.

15. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy z 13.6.2016 uzavretej medzi O. G. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, predmetom kúpnej zmluvy bolo podľa čl. II osobné motorové vozidlo značky ŠKODA FELÍCIA, farba: červená metalíza, ŠPZ: K., K. Č.:J., číslo OEV:PC503091, r. výroby:1997. Podľa čl. 3 zmluvy bola kúpna cena dohodnutá v sume 150,- eur, pričom suma 50,- eur bola uhradená v deň podpísania zmluvy a zvyšook mal kupujúci uhradiť do prepisu motorového vozidla. Podľa č. IV zmluvy je zmluva zároveň aj protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy uvedenom v čl. II. tejto zmluvy, pričom základné údaje ku dňu podpísania tejto zmluvy sú: kupujúci preberá: kópiu OEV:PC503091, kartičky EK splatnosťou do 03/17, TK s platnosťou do 03/17, kľúče od motorového vozidla v počte 1 ks, povinnú výbavu osobného motorového vozidla, letné pneumatiky v počte 4ks. Predávajúca kupujúceho riadne upovedomila o tom, že vzhľadom na nepojazdnosť motorového vozidla od 12/15 uvedeného v čl. II tejto zmluvy, nie je uhradená povinné zmluvné poistenie. Kupujúci vzal na vedomie, s tým, že akonáhle vozidlo spojazdní, predávajúca uhradí PZP a následne pristúpi k odhláseniu. Zároveň prehlásil, že pre technickú nespôsobilosť motorového vozidla ho nebude užívať. Predávajúca odpredáva kupujúcemu predmet kúpy uvedený v čl. II. tejto zmluvy tak ako stojí a leží. Kupujúci sa zaväzuje ku dňu podpisu tejto

zmluvy a prevzatia osobného motorového vozidla uvedeného v čl. II. tejto zmluvy uzavrieť na vlastný účet poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V prípade porušenia tejto povinnosti je kupujúci povinný nahradiť predávajúcej všetku škodu, ktorá mu vznikne v dôsledku nepoistenia vozidla vrátane pokút uložených predávajúcemu v správnom konaní. 16. Podľa Hlásenia škodovej udalosti z 8.7.2016, v uvedený deň poškodený nahlásil škodovú udalosť z 4.7.2016 Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.

17. Podľa Kalkulácie opravy č. 1641038689 ohľadne motorového vozidla Ford Transit, EČV: I. XXX L., vyhotovenej spoločnosťou AUTONOVA s.r.o. náklady na opravu vozidla spolu predstavovali sumu 16.579,34 eur s DPH.

18. Faktúrou vystavenou spoločnosťou AUTONOVA s.r.o. č. 40167594 z 5.10.2016 bola poškodenému za opravu vozidla EČV: I. fakturovaná suma 11.803,38 eur.

19. Z Výpočtu výšky škody žalobcu z 25.4.2017 vyplýva, že náklady na opravu vozidla C.:I. predstavovali 11803,38 eur, pričom odpočítateľná DPH z nákladov na opravu poškodenia vozidla predstavovala 1967,23 eur a poistné plnenie tak bolo vo výške 9836,15 eur.

20. V Likvidačnej správe škodovej udalosti č. LA 93607 sa uvádza, že odškodnenie za škodu na motorovom vozidle C.:I., ku ktorj došlo 4.7.2016, bolo vyplytené v sume 9344,34 eur. Ako škodca bol uvedený S. S., P. XXX/XX, XXXXX S.Q., EVČ: K..

21. Podľa vyjadrenia likvidárora z 5.10.2016 predstavovali náklady na opravu vozidla EČV:I. sumu 9836,15 eur, pričom od uvednej sumy bola odrátaná spoluúčasť vo výške 491,81 eur, preto suma k výplate predstavovala 9344,34 eur. Jednalo sa likvidáciu sumy z dokladu spoločnosti AUTONOVA s.r.o. č. 40167594.

22. Spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. listom z 5.10.2016 oznámila poškodenému Lesy SR, š.p. Odštepný závod lesnej techniky BB, že bola likvidovaná škoda na vozidle EČV:I., pričom na účet poškodeného poukázala sumu 9344,34 eur.

23. Spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. listami z 24.10.2016 a z 21.2.2017 vyzvala O. G. na úhradu náhrady škody vo výške poistného plnenia v sume 9344,34 eur a odpočítanej spoluúčasti v sume 491,81 eur s poukazom na ust. a .

24. Listom z 10.4.2017 spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. vyzvala žalobcu na refundáciu sumy 9344,34 eur z poistného garančného fondu a úhradu odpočítanej spoluúčasti v sume 491,81 eur.

25. Rozsah poškodenia vozidla C.:I. je zdokumetovaný aj vizuálne v predloženej fotodokumentácii.

26. Podľa výpisu zo systému žalobcu ohľadne škodovej udalosti č. 93607 došlo dňa 2.5.2017 k zaúčtovaniu platby 9344,34 eur v proespech spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.

27. Prehľad komunikácie žalobcu s jednotlivými poisťovňami, k vozidlu Škoda Felicia, C.: K. nebolo evidované žiadne poistenie

28. Podľa výpisu z účtu žalobcu vedeného vo K., W..S. z 31.4.2017, dňa 2.5.2017 bola žalobcom uhradená suma 9344,34 eur spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.

29. Výzvou na úhradu poistného plnenia z 5.5.2017 žalobca vyzval S.X. S., P. XXX/XX, XXXXX S. na úhradu sumy 9344,34 eur do 5.6.2017 s poukazom na a na ust. . Podľa predloženej doručenky výzvu prevzal dňa 11.5.2017 S. S. E. W. P. XXX/XX, S..

30. Pokusom o zmier z 19.9.2017 žalobca vyzval S. S., P. XXX/XX, XXXXX S. na úhradu sumy 9344,34 eur a úroku 111,36 eur do 26.9.2017. Vo výzve je uvedneý dátum narodenia S. S. XX.X.XXXX.

31. Žalobca vo vyjadrení z 25.6.2018 uviedol, že žalovaný v odpore namieta nedôvodnosť a absenciu pasívnej legitimácie , avšak svoje tvrdenia neodôvodnil a žiadnym spôsobom nepreukázal.

32. Žalovaný vo vyjadrení zo 6.2.2019 uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré má spočívať v preukázaní opodstatnenosti nároku, nie sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe. Žalobca nepreukázal oprávnenosť požadovania sumy 9344,34 eur od žalovaného. Zotrval na námietke pasívnej legitimácie. Žalovaný nespôsobil ako vodič vozidla Škoda C.:K. dňa 4.7.2016 škodu na vozidle Ford EČV: I., čo je zásadný rozpor so žalobou.

33. Žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že je relevantná námietka žalovaného, že on nespôsobil ako vodič OMV Škoda s EČV: K. dňa 4.7.2016 škodu na OMV FORD s EČV: I., keďže aj zo správy PZ vyplýva, že vodičom tohto OMV bol jeho syn S. S. narodený v roku XXXX.

34. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie uviedol, že už v odpore podal námietku absencie pasívnej legitimácie na strane žalovaného a očakával tak späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, z tohto dôvodu sme v podaní súdu zo 6.2.2019 požiadali súd o odročenie pojednávania na určitý termín za účelom objasnenia predmetnej veci. Žalovaný mal totiž byť S. S. nar. XXXX a nie S. S. nar. XXXX. Je totiž relevantná námietka žalovaného, že on nespôsobil ako vodič OMV Škoda s EČV: K. dňa 4. 7. 2016 škodu na OMV FORD s C.: I., keďže aj zo správy PZ vyplýva, že vodičom tohto OMV bol jeho syn S. S. narodený v roku XXXX. Žalobca v predmetnom na základe vykonaného dokazovania tak neuniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania náhrady škody od žalovaného.

35. Žalobca vo vyjadrení z 21.5.2019 (elektronicky doručené súdu 22.5.2021) uviedol, že v čase podávania žaloby vychádzal z listinných dokumentov mu známych a to konkrétne z evidencie o motorových vozidlách. Na základe zistených skutočností žalobca dospel k záveru, že žalovaný bol v čase dopravnej nehody držiteľom motorového vozidla zn. ŠKODA s EČV: K. XXX I., ktorým bola dňa 04.07.2016 spôsobená škoda. Žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu ako prevádzateľ motorového vozidla a to na základe objektívnej zodpovednosti podľa . Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa a nasl. je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, a preto sa pre vznik tejto zodpovednosti nevyžaduje zavinené konanie. V prípade zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku musí byť medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou príčinná súvislosť. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky, pričom tieto zdroje spočívajú v skutočnostiach, na ktoré nemôže prevádzkovateľ vplývať. Preto v záujme ochrany tretích osôb je riziko prevádzky dopravného prostriedku prenesené výlučne na prevádzkovateľa. Toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou je zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) povinný uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že škoda na majetku poškodeného, bola spôsobená v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (predmetnou dopravnou nehodou). Objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je možné sa zbaviť len v zmysle , podľa ktorého „svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.“ Pojem „okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke“ je užší než pojem „škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky“. V zmysle judikátu R 3/1984 „za okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Kedy o takúto okolnosť ide, to vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Prevádzateľ nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku.“

Dôkazné bremeno o splnení liberačného dôvodu je na strane prevádzkovateľa. Máme za to, že k naplneniu liberačného dôvodu neprišlo, a preto žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená vodičom predmetného vozidla. Poškodený by si mohol svoj nárok uplatniť prostredníctvom príslušnej poisťovne u žalovaného, ktorý mal v zmysle povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko žalovaný nemal poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca v zmysle vyplatil poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V zmysle má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa na náhradu toho, čo za neho plnil. Poistný garančný fond bol vytvorený na základe zákona a v súlade s európskou legislatívou a jeho správa bola zverená žalobcovi za tým účelom, aby si poškodený mohol uplatniť nárok na plnenie aj v prípade, že prevádzkovateľ z určitých dôvodov (neuzavretá poistná zmluva, zánik poistnej zmluvy a pod.) nemá poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený si tak môže uplatniť svoj nárok za rovnakých podmienok, za ktorých by si mohol uplatniť nárok na plnenie voči konkrétnej poisťovni. Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie aj v prípade, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nebude v rozpore so zákonom poistené. Nakoľko je očakávané, že ten, za koho bolo plnené zo strany žalobcu, by mal plnenie vrátiť, zákon zveril žalobcovi postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Žalobcov nárok voči žalovanému nie je náhradou škody, ale špecifickou formou plnenia na základe zákona. je vo vzťahu k lex specialis upravujúci práva a povinnosti pre prípad plnenia z poistného garančného fondu a nároky žalobcu plynúce z takéhoto plnenia. 36. Žalovaný vo vyjadrení zo 4.11.2019 uviedol, že obstojí námietka absencie pasívnej legitimácie na strane žalovaného, keďže žalovaným mal byť S. S. nar. XXXX a nie S. S. nar. XXXX. Je totiž relevantná námietka žalovaného, že on nespôsobil ako vodič OMV Škoda s EČV: K. dňa 4. 7. 2016 škodu na OMV FORD s EČV: I., keďže aj zo správy PZ vyplýva, že vodičom tohto OMV bol jeho syn S. S. narodený v roku XXXX. V žalobe uvádza sám žalobca, že žalovaný spôsobil ako vodič vozidla dopravnú nehodu, teda žaloba mala byť podaná proti synovi žalovaného ako vodičovi predmetného OMV v čase vzniku škody. Žalovaný totiž nikdy nebol vodičom ani držiteľom tohto vozidla. Žalobca však stále aj vo vyjadrení k odvolaniu uvádza ako žalovaného S. S. a nie S. S., takže si je vedomý mylnej identifikácie žalovaného.

37. Žalobca vo vyjadrení z 18.1.2021 ( elektronicky doručené 19.1.2021) uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko má za to, že ako vodič nespôsobil dopravnú nehodu, a zároveň nikdy nebol držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na mylnú identifikáciu žalovaného, k čomu však žalobca uvádza, že sa jednalo len o zrejmú chybu v písaní, na čo prihliadol aj konajúci súd a celé konanie sa preto ďalej viedlo so správnym označením mena žalovaného ako „Slavko“, a žalobca teda nemal dôvod k dodatočnej oprave predmetnej chyby v písaní. K povinnosti zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vzťah žalobcu voči žalovanému Žalobca v predmetnom konaní predovšetkým poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ako prevádzateľ motorového vozidla, a to v súlade s ust. . V prvom rade žalobca poukazuje na to, že v konaní nie je sporné, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nemalo v čase dopravnej nehody platne uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím došlo k porušeniu ust. Z vyššie uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má i ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, teda v súdenom prípade žalovaný. Tým, že si žalovaný ako vlastník a prevádzkovateľ motorového vozidla nesplnil zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu k predmetnému motorovému vozidlu, došlo k porušeniu ustanovenia , a preto zodpovedá ako osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Povinné zmluvné poistenie je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a predstavuje finančnú ochranu držiteľa alebo majiteľa motorového vozidla pre prípad vznesenia nároku poškodeného na náhradu škody na majetku alebo zdraví. Pre nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní je rozhodujúca skutočnosť, že žalovaný nemal na motorové vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Z uvedeného dôvodu bol žalobca v zmysle ust. povinný poskytnúť finančné plnenie poškodenému, a teda má v zmysle ust. predmetného zákona voči žalovanému regresný nárok. ustanovil povinnosť i každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, a zároveň zriadil

Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá na základe § 20 ods. 2 psím. a/ spravuje poistný garančný fond, z ktorého sa poskytuje poistné plnenie v prípadoch uvedených v § 24, § 24a a § 24b, za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Žalobca si pre úplnosť dovoľuje uviesť, že nárok žalobcu voči žalovanému je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za neho plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa , na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa na náhradu toho, čo za neho plnil ( ). Podľa ustanovenia Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa ustanovenia Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa ustanovenia Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa . dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Na druhej strane prevádzkovať poistené vozidlo nie je vôbec obmedzené, napr. len na osobu, ktorej ukladá v povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej zmluve a pokiaľ je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenie poistného), sa poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t. j. za vlastníka vozidla, prevádzkovateľa a pod.. Z tohto dôvodu bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa až g) proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni ( ). Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, je mu poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z poistného garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do poistného garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Týmto žalobca poukazuje na skutočnosť, že v prípade ak by si žalovaný riadne plnil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, teda najmä dbal na to, aby si splnil povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedená škodová udalosť by bola riešená poisťovňou a nárok poškodeného by bol uspokojený z povinného zmluvného poistenia. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z obsahu ktorého vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia požadovať plnenie voči tretej osobe, t. j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom „sui generis“, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení , a , ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia . Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia a v zmysle ust. má žalobca voči žalovanému titulom regresu právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Žalobca k podanej žalobe predložil výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, z ktorého vyplývalo, že v čase dopravnej nehody v nej bola ako držiteľka motorového vozidla zapísaná O. G., ktorá by bola za iných okolností povinná uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle ust. . Žalobca však zámerne podal žalobu práve voči žalovanému, a to z dôvodu, že z Kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2016 (ďalej len „kúpna zmluva“) uzatvorenej medzi

pôvodnou vlastníčkou vozidla O. G.Á. a žalovaným jasne vyplývalo, že to bol práve žalovaný, ktorý bol v čase spôsobenej škody vlastníkom, a zároveň prevádzkovateľom vozidla, nakoľko mal nad predmetným vozidlom právnu moc, ale i faktickú možnosť ním disponovať v súlade podľa . Vo vzťahu k vyššie uvedenému sa vyjadrila i pôvodná držiteľka a vlastníčka vozidla O. G., ktorá predmetnú skutočnosť potvrdila vo svojom vyjadrení k veci č. 1641038689 zo dňa 24.10.2016 a predložením predmetnej kúpnej zmluvy, pričom tieto dokumenty boli zároveň pripojené i k žalobnému návrhu. Žalobca nad rámec uvedeného ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si zároveň nesplnil ani svoje zákonné povinnosti voči príslušnému orgánu Policajného zboru vo vzťahu k prevodu držby vozidla na inú osobu, resp. k zmene vlastníckeho práva k vozidlu v súlade s ust. a nasl. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaný si teda nesplnil žiadnu z povinností, ktoré mu ukladá , i napriek faktu, že je osobou, ktorá je vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla s povinnosťou uzatvoriť povinné zmluvné poistenie k vozidlu. Takéto konanie preto žalobca považuje zo strany žalovaného za rozporuplné a jeho tvrdenia preto za účelové, nakoľko sa snaží zbaviť akejkoľvek zodpovednosti, s ktorou sa spája vlastnícke právo k vozidlu, jeho užívanie a povinnosti mať uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca na tomto mieste ďalej uvádza, že výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel má len evidenčný charakter, a teda reálny zápis prevodu držby má deklaratórny a v žiadnom prípade konštitutívny účinok. Povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu mal teda žalovaný ako vlastník a prevádzkovateľ vozidla bez ohľadu na to, či bola zmena v evidencii vozidiel, resp. v dokladoch od motorového vozidla zaznamenaná, a to práve s ohľadom na nesplnenie si základných povinností žalovaného v súlade so . Ak by totiž žalobca prijal tvrdenia žalovaného, mylne by to znamenalo, že nesplnením si zákonných povinností si privodí pre seba priaznivejší stav, zbaví sa zodpovednosti a vyhne sa akýmkoľvek nepriaznivým následkom spojených s vlastníctvom a užívaním motorového vozidla.

38. Žalovaný vo vyjadrení o dňa 21.5.2021 ospravedlnil neúčasť právneho zástupcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním i rozhodnutím veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, avšak za účasti žalovaného.

39. Žalovaný na pojednávaní k žalobe uviedol, že syn chcel študoval za automechanika, chcel si nejaké auto sám opraviť. Žalovaný ani nevedel a ráno stálo auto u neho na dvore, že si ho opraví a bude mať svoje. Opravil si ho doma, už len si ho mal ísť dať nalakovať, pričom spôsobil dopravnú nehodu. Polícia mu dala akovinníkovi nehody aj pokutu. Následne potom sa dozvedel, že od koho auto kúpil, že auto nemá ani prihlásené, ani odhlásené, ani nič. Dva dni po tej dopravnej nehode alebo na druhý deň alebo o dva dni, už presne si žalovaný nepamätá prišla k nim so zmluvou, ktorá už nebola absolútne adekvátna. No a stalo sa to, že zrazu má zaplatiť tých 9000 eur žalovaný. Chlapec zaplatil pokutu za svoj skutok, za ktorý spravil dopravnú nehodu. Keď chceli auto odhlásiť, nedalo sa lebo nebolo žalovaného, chcel ho dať zošrotovať, išiel na šrotovisko, tam mu povedali, že nie je ani majiteľ, ani vlastník motorového vozidla. Nevie prečo by mal platiť za to, čo v podstate nemá ani nevlastnil. Nebol ani majiteľ, ani vlastník, ani nič.

40. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že považuje žalobu za dôvodnú, žalovaný kvalifikovaným spôsobom nepoprel nárok uplatňovaný touto žalobou, Dokazovaním bola preukázaná opodstatnenosť žaloby.

41. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z není účinnom ku dňu vzniku škodovej udalosti ( ďalej len „“) na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti.

42. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na kohosa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

43. Podľa , povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

44. Podľa , osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

45. Podľa poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

46. Podľa , kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

47. Podľa , kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa . Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

48. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

49. Podľa , ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

50. Ako vyplýva z dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

51. V zmysle ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je , ktorý vo svojom stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalovaný ako kupujúci a O. G. ako predávajúca uzavreli dňa 13.6.2016 písomnou formou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla značky ŠKODA FELÍCIA, EČV: K., VIN číslo:J..

53. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa je založená na princípe objektívnej zodpovednosti.

54. Právne postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je tým uľahčené, nakoľko nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku (R 3/1984).

55. Subjektom zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občiankeho zákonníka je osoba vykonávajúca dopravu a iný prevádzateľ dopravného prostriedku.

56. Zodpovední prevádzatelia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku v zmysle ustanovenia sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu ( Občiankeho

zákonníka) a iní prevádzatelia dopravného prostriedku - motorového vozidla, motorového plavidla alebo lietadla (§ 427 ods. 2 Občiankeho zákonníka) (R 3/1984).

57. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom. Spravidla je ním predovšetkým vlastník vozidla. (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. 10. 2018, sp. zn. ,)

58. Za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je najmä vlastník dopravného prostriedku (ale aj taký, ktorý ešte nezaplatil kúpnu cenu a nie je evidovaný v príslušnom registri ako držiteľ dopravného prostriedku), oprávnený držiteľ ( Občiankeho zákonníka) a nájomca (porovnaj Článok z www.epi.sk: Eurokódex komentár k [Zodpovednosť prevádzateľa] zákona )

59. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zápis vlastníckeho práva k motorovému vozidlu v evidencii policajného zboru má len evidenčný charakter a deklaratórny účinok.

60. Pokiaľ žalovaný namietal na ostanom pojednávaní, že uvedenú zmluvu podpísal až po škodovej udalosti, uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, nenavrhol ani žiaden dôkaz podporujúci jeho tvrdenie, preto súd nemal možnosť preskúmať pravdivosť uvedeného tvrdenia a vzhľadom na to, javí sa toto tvrdenie žalovaného ako účelové, s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za vzniknutú škodu. Naviac je potrebné dodať, že žalovaný nepoprel, že vozidlo bolo zakúpené pred dňom vzniku škodovej udalosti, jeho syn toto vozidlo opravil a následne došlo k spôsobeniu dopravnej nehody synom žalovaného Slavomírom Sabolom. Za týchto okolnosti, by sa zodpovednosti za vzniknutú škodu nezbavil, nakoľko nie je vylúčené ani uzavretie kúpnej zmluvy k hnuteľnej veci ústnou formou.

61. V zmysle citovaného ust. § 133 ods. 1 Občiankeho zákonníka nadobudol žalovaný vlastníctvo k motorovému vozidlu EVČ: K. uzavretím písomnej kúpnej zmluvy a jeho faktickým prevzatím dňa 13.6.2016, čo vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy, ktorá zároveň slúžila ako protokol o odovzadaní a prevzatí vozidla s ďalším príslušenstvom (čl. IV zmluvy, prvý odsek).

62. Prevzatie hnuteľnej veci sa spravidla uskutočňuje odovzdaním a prevzatím veci z ruky do ruky, podľa okolností konkrétneho prípadu, napríklad v prípade hnuteľných vecí, pri ktorých pre ich hmotnosť alebo veľkosť neprichádza takéto odovzdanie do úvahy, nie je vylúčené, aby k prevzatiu veci v zmysle § 133 ods. 1 Občianekho zákonníka došlo napríklad odovzdaním príslušenstva veci, ktoré umožňuje faktické ovládanie veci a je jej predpokladom, napr. odovzdanie kľúčov od motorového vozidla, k čomu došlo aj v uvedenom prípade ( porovnaj R 17/1986).

63. V čase vzniku škodovej udalosti (4.7.2016) už O. G. nebola vlastníkom predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, ale jeho vlastníkom bol žalovaný. Na základe uvedeného súd je súd toho názoru, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda Felicia EVČ: K. zodpovedal žalovaný podľa . Námietku nedostatku pasívej vecnej legitimácie žalovaného tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú. ( v súvislosti so zodpovednosťou vlastníka motorového vozidla za škodu podľa Občianskho zákonníka, napriek skutočnosti, že nie je evidovaný v príslušnom registri ako držiteľ a vlastník porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. z 28. 07. 2020)

64. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu na to, kde sa tak stalo, či na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve a či sa tým vozidlo uviedlo do pohybu alebo nie.

65. V konaní bolo preukázané, že dňa 4.7.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo v dôsledku dopravnej nehody k poškodeniu motorového vozidla zn. Ford, EČV: I., pričom vlastníkom motorového vozidla ŠKODA, EČV: K., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bol žalovaný.

66. Skutočnosť, že škoda vznikla ani nebola v konaní spornou. Priebeh škodovej udalosti zaznamenáva správa o nehode zo 4.7.2016. Rozsah škody žalobca preukázal ďalšími listinnýmo dôkazmi, najmä kalkuláciou opravy č. 1641038689, faktúrou vystavenou spoločnosťou AUTONOVA s.r.o. č. 40167594 z 5.10.2016, výpočtom výšky škody žalobcu z 25.4.2017, likvidačnou správou škodovej udalosti. Nakoniec žalovaný relevantne nespochybnil samotnú výšku škody. Ak by aj výšku škody spochybnil, bolo v jeho záujme navrhnúť v tomto smere vykonanie adekvátneho dôkazu.

67. Nakoniec je zrejmé, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou dopravného prostriedku (udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky - pohyb vozidla, vozidlo prešlo do protismeru), ktorý škodu priamo spôsobil. Všetky preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu vyplývajú zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov.

68. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.344,- eur s príslušenstvom voči žalovanému ako držiteľovi motorového vozidla s výslovným poukazom na ust. a nasl. , čo je z obsahu žaloby dostatočne zrejmé a výslovne tam aj uvedené, napriek nepravdivej zmienke, že žalovaný spôsobil nehodu aj ako vodič. Z obsahu žaloby však nevyplýva, že by sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody s poukazom na ust. . K mylnému uvádzaniu niektorých skutčností mohlo dôjsť najmä pre možnú zámenu podobných mien žalovaného S. S. a jeho syna S.X. S., ktorý dopravnú nehodu spôsobil ( a zodpovedá za škodu podľa ). Zo žaloby je však zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody od žalovaného síce s nesprávne uvedeným krstným menom S., avšak so správnym uvedením dátumu narodenia XX.X.XXXX, teda žalovaný bol žalobcom dostatočne presne a nezameniteľne identifikovaný.

69. Skutočnosť, že dopravnú nehodu zavinil syn žalovaného S. S. a za túto taktiež zodpovedá, avšak podľa , nebola v konaní ani sporná.

70. Ustanovenie a nasl. o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa na základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení (Ro NS ČR zo 17. 1. 2008, sp. zn. ).

71. Žalovaný vozidlo kupoval ako nepojazdné, čo je zrejmé zo samotnej zmluvy, pričom sa v zmluve tiež konštatuje, že povinné zmluvné poistenie za vozidlo uhradené nie je.

72. Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal na povinnosť ku dňu podpisu zmluvy uzavrieť na vlastný účet poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (čl. IV, posledný odsek).

73. V nadväznosti na zistený skutkový stav potom preukázateľne žalovaný zodpovedá za škodu ako prevádzateľ, v danom prípade vlastník aj držiteľ motorového vozidla Škoda Felicia, EVČ: K., ktorú pri dopravnej nehode dňa 4.7.2016 spôsobil ako vodič motorového vozidla jeho syn S. S., pričom k dátumu nehody a vzniku škodovej udalosti nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode v žalovanej sume, a preto má proti žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil z poistného garančného fondu.

74. ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla azároveň zaviazal povinné ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poistenie a žalobcovi zodpovedať za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla. Samotná výška škody ani nebola žalovaným relevantne spochybnená, pričom zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že sa jedná o sumu, ktorú plnil z poistného garančného fondu, pričom

náklady na samotnú opravu boli v konaní podrobne žalobcom zdokumentované, pričom žalovaným ani v súvislosti s výškou uplatňovanej škody neboli navrhované žiadne dôkazy.

75. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu predložených, pričom v súlade s prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

76. S ohľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.344,34 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 8.11.2017 do zaplatenia.

77. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. ).

78. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných predpisov. Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

79. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. ).

80. Žalovaný namietal v konaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pričom poukazoval na skutočnosť možnej zámeny s jeho synom S.Í. S. pre podobnosť krstných mien. Žalobca listom z 5.5.2017 vyzval S. S., I. P. XXX/XX, XXXXX S. na úhradu škody 9344,34 eur v termíne do 5.6.2017, pričom úhradu úroku z omeškania z uvednej sumy požaduje odo dňa 6.6.2017. Ako vyplýva zo žalobcom predloženej doručenky, túto výzvu prevzal S. S. B. XX.X.XXXX. Na uvedenej doručenke, ako ani v samotnej výzve sa však neuvádza dátum ani rok narodenia osoby označenej ako S. S.. Na základe uvedeného tak pre ustálenie momentu omeškania žalovaného, súd nemal za preukázané, že výzva žalobcu sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného už 11.5.2017. Súd tak žaobcovi priznal nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy až od 8.11.2017, teda dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko až od uvedeného dňa mal jednoznačne za preukázané, že sa výzva na úhradu dlžnej sumy dostal do dispozície práve žalovaného a nie jeho syna.

81. Dňa 8.11.2017 sa tak jednoznačne žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd ho preto zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 9344,34 eur v žalobcom požadovanej výške 5,00% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením vlády od 8.11.2017 do zaplatenia. V časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9344,34 eur od 6.6.2017 do 7.11.2017 súd žalobu žalobcu zamietol.

82. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 8.11.2017 bola 5,00 % ročne ( 5,0 % + 0,00 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. a Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.

83. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

84. V zmysle a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

85. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

86. Žalobca požadoval istinu 9.344,34 eur a sumu nevyčísleného príslušenstva, a to úrok z omeškania vo výške 5% z požadovanej istiny. Žalobcovi súd priznal žiadaných 9.344,34 eur a žalobu zamietol v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.344,34 eur od 6.6.2017 do 7.11.2017.

87. Úspech žalobcu tak predstavoval 100%. Uvedenú náhradu trov v plnom rozsahu proti žalovanému mu súd aj priznal. Žalobca uviedol úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky bez toho, aby ich špecifikoval v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by predstavovala v istom slova zmysle uplatňovanú istinu. Za týchto okolností by nebolo dôvodné, aby súd tieto úroky kapitalizoval, takýmto spôsobom z nich vlastne vytváral istinu a bral ju do úvahy aj ako základ pre posúdenie miery úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať nepriznané a nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo 4.4.2019. V súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

88. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.