Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-76-2020.pdf
PDF · 120.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, proti žalovaným: 1/ S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. H. XXXX/XXX, J., zastúpenému JUDr. Filip Kubuš, bytom Nitra, Jelenecká 47/D a 2/ A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom Košice, Žiškova 19, o zaplatenie sumy 1.018,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. februára 2019 č. k. 17C/437/2016-128 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa žalovaného v 2. rade a vo výroku o náhrade trov konania týkajúcom sa žalovaného v 2. rade p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol (výrok I.) a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 018,78 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania počnúc dňom 25. 06. 2016 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal (výrok III.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, na ktorých úhradu zaviazal žalovaného v 2. rade (výrok IV.) s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok V.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 133 ods. 1, § 420 ods. 1 a 2, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443, § 517 ods. 1 a 2, § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); § 24 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 7, § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z.“ , „ZoPZP“). Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s evidenciou motorových vozidiel zistil, že žalovaný v 1. rade je fyzickou osobou a držiteľom motorového vozidla ELLEBI prepravník automobilov EČV: NR-XXXYJ (ďalej aj „prepravník“), ktorým bola dňa 25. 11. 2015 žalovaným v 2. rade, ako prevádzkovateľom motorového vozidla, spôsobená škoda na motorových vozidlách HYUNDAI Accent, EČV: ZM - XXX BF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. N. (poškodený 1), ďalej na motorovom vozidle OPEL Astra, EČV: NR - XXX ID, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť ELEKTRA NITRA s.r.o. (poškodený 2) a na motorovom vozidle ŠKODA Octavia combi, EČV: ZC - XXX AM, ktorého držiteľom v čase nehody bol V. A. (poškodený 3). Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda v tom čase nebolo povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. ZoPZP. Na základe tejto skutočnosti žalobcovi vznikla v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto titulu žalobca poskytol poškodenému 1 dňa 05. 05. 2016 poistné plnenie vo výške 136,38 eura, poškodenému 2 poskytol poistné plnenie vo výške 816,58 eura a poškodenému 3 poskytol poistné plnenie vo výške 65,82 eura, čo predstavovalo celkom sumu 1 018,78 eura. Právne argumentoval, že v prípade, ak si osoba stanovená v § 3 ods. 1 zákona o PZP nesplní svoju povinnosť uzatvoriť na motorové vozidlo poistnú zmluvu a týmto motorovým vozidlom je spôsobená škoda, má poškodený podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči kancelárii, a to za rovnakých podmienok, za akých by si mohol uplatniť tento nárok proti poisťovateľovi, ak by na predmetné vozidlo bola poistná zmluva riadne uzatvorená. Teda dôvodil, že poistený má v prípade vzniku poistnej udalosti, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, právo, aby kancelária za takúto osobu bez poistenia zodpovednosti poškodenému poskytla poistné plnenie, a kancelária má následne právo voči tejto osobe bez poistenia zodpovednosti na regresnú náhradu, pričom predpokladom vzniku povinnosti kancelárie plniť poškodenému, ako aj predpokladom následného regresného nároku kancelárie je preukázanie zodpovednosti osoby bez poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Mal za preukázané, že žaloba žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 1 018,78 je dôvodná len voči žalovanému v 2. rade. Uviedol, že žalovaný 1. rade so žalovaným v 2. rade dňa 25. 11. 2015 uzavrel ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prepravník automobilov, ktorým bola spôsobená škoda, pričom túto skutočnosť potvrdil v konaní aj žalovaný v 2. rade a bránil sa len tým, že nebol riadne oboznámený o tom, že prepravník automobilov nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie. Ak by to bol vedel, predmetné motorové vozidlo by nekúpil. Zvýraznil, že v zmysle ust. § 133 ods. 1 OZ sa pri hnuteľných veciach vlastníctvo zásadne nadobúda jej prevzatím, uskutočňuje sa spravidla hmotným odovzdaním a prevzatím prevádzanej veci. Preto mal za preukázané, že v čase vzniku škodovej udalosti už žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a vlastníkom predmetného motorového vozidla, práve na základe uzavretej kúpnej zmluvy a riadne vyplatenej kúpnej ceny už bol žalovaný v 2. rade. Teda za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá len žalovaný v 2. rade, ktorý bol v čase dopravnej nehody už riadnym držiteľom predmetného motorového vozidla, a to práve na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, čo v konaní nebolo ani sporné a potvrdili to obaja žalovaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu voči žalovanému v 1. rade, pre nedostatok pasívnej legitimácie, v celom rozsahu zamietol. Tvrdenia žalovaného v 2. rade, že keby vedel, že automobilový prepravník nie je riadne poistený a prepravník by nekúpil, považoval za irelevantné, nakoľko to, či predmetný automobilový prepravník je riadene poistený si mal zisťovať ako prvotné pri uzatvorení kúpnej zmluvy a taktiež to mal riešiť skôr, než predmetný automobilový prepravník žalovaný v 2. rade zapol za svoj osobný automobil Volvo V 40. Žalovaný v 2. rade v priebehu celého konania nepreukázal, ani netvrdil, žiadne skutočnosti preukazujúce opak. Vzhľadom na skutočnosť, žalovaný v 2. rade ako oprávnený držiteľ motorového vozidla, nemal k dátumu nehody a zároveň k dátumu vzniku škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dospel k záveru, že žalobcovi tak podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP vznikla povinnosť nahradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v sume 1 018,78 eura. Žalobca svoje právo voči žalovanému v 2. rade uplatnil mimosúdne listom zo 24. 05. 2016, a preto mu priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom do 01. 02. 2013 a zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie žalovanej sumy spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania počnúc dňom 01. 03. 2019 (správne v zmysle výroku napadnutého rozsudku mal byť v odôvodení uvedený dátum 25. 05. 2016, ktorá chyba v písaní nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia) až do zaplatenia.
3. Rozhodnutie o náhrade trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dôvodil, že žaloba bola voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietnutá a náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom plný úspech žalobcu v konaní mu priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade. Dodal, že lehotu na plnenie určil v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny, zamietnutia žaloby a priznania náhrady trov konania, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a rozhodnutie označil za nespravodlivé a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Zastal názor, že za škodu zodpovedá žalovaný v 1. rade, pretože pri predaji vozidla ho neupozornil na skutočnosť, že predávané vozidlo nie je poistené. Ak by bol mal vedomosť, že vozidlo nie je poistené, nebol by ho kupoval a rozhodne by ho nepoužil na prevádzku po verejných komunikáciách.
5. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril písomným podaním žalovaný v 1. rade, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že odvolateľ nepoprel svoje vlastnícke právo, ako ani skutočnosť, že škodu spôsobil. Tvrdil, že žalovaný mal vedomosť o tom, že prepravník nie je zákonne poistený, pretože po vzniku škodovej udalosti ho žalovaný v 2. rade telefonicky kontaktoval a uviedol, že škodu uhradí, vediac o tom, že prepravník nebol poistený. Uzavrel, že pri uzatvorení zmluvy žalovaného v 2. rade upozorňoval na neexistenciu povinného zmluvného poistenia a označil svedkov, ktorí uvedené vedeli potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že v čase dopravnej nehody bol žalovaný v 2. rade riadnym držiteľom vozidla a škodu spôsobil, čo v konaní ani sporné nebolo, a preto zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle ust. § 427 a nasl. OZ. Ako prevádzkovateľ motorového vozidla bol povinný uzatvoriť povinné zmluvné poistenie. Podľa ust. § 24 ods. 2 ZoPZP poskytol plnenie za škodu spôsobenú odvolateľom, a preto má právo na náhradu vyplatených plnení. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských a českých súdov. Uviedol, že aj keby ho žalovaný v 1. rade neupozornil na neuzavreté povinné zmluvné poistenie, nezakladalo by to u žalovaného v 1. rade predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
6. Žalobca sa vyjadril i k vyjadreniu žalovaného v 1. rade písomným podaním, v ktorom sa pridržiaval obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu odvolateľa a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom výroku týkajúcom sa žalovaného v 2. rade a vo výroku o náhrade trov konania týkajúcom sa žalovaného v 2. rade podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol vo svojom odvolaní žalovaný v 2. rade konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdil odvolateľ aj v priebehu prvoinštančného konania, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.
12. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaného v 2. rade uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalovaného v 2. rade je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď logický rozpor v hodnotení dôkazov v prípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti). zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Žalovaný v 2. rade uplatnil i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ku ktorému odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd má však za to, že súd prvej inštancie právne správne vec posúdil, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd len konštatuje správnosť dôvodov jeho rozhodnutia a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
13. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 1 018,78 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný v 1. rade bol držiteľom motorového vozidla ELLEBI prepravník automobilov, EČV: NR - XXX YJ, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda dňa 25. 11. 2015 na motorovom vozidle HYUNDAI Accent, EČV: ZM - XXX BF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. N., ďalej škoda na motorovom vozidle OPEL Astra, EČV: NR - XXX ID, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť ELEKTRA NITRA s.r.o. a škoda na motorovom vozidle ŠKODA Octavia combi, EČV: ZC - XXX AM, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. A.. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade dňa 25. 11. 2015 zakúpil od žalovaného v 1. rade prepravník a pri preprave na diaľnici dostal na predmetnom motorovom vozidle defekt a odletel mu plastový blatník, ktorý poškodil motorové vozidlá, teda spôsobil nehodu ako prevádzkovateľ vozidla. Žalobca spôsobenú škodu uhradil, poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 1 018,78 eura. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobe vyhovel tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol (výrok I.) a žalovaného v 2. rade zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 018,78 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2016 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade sa náhradu trov konania nepriznal (výrok III.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, na ktorých úhradu zaviazal žalovaného v 2. rade (výrok IV.) s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok V.). Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že jeho rozhodnutie smeruje len proti výrokom zaväzujúcim k povinnosti žalovaného v 2. rade, teda výroky II. a IV. a V. rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie preto nadobudol v ostatných výrokoch (I., III.) pre absenciu odvolania strán sporu právoplatnosť.
14. Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z. z,. na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti.
15. Podľa § 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
16. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
17. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z., osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.
18. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
19. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
20. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila.
21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
22. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
23. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
24. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť, vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu.
25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až § 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Objektmi zodpovednosti za škodu vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší ako pojem vlastník, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Prevádzkovateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo ostáva prevádzkovateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.
26. Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v § 24 ods. 7 prvá veta zakotvuje, že žalobca (kancelária) má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona bola kancelária zriadená ako právnická osoba, ktorá okrem iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z takýchto prípadov je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takéhoto vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zák. č. 381/2001 Z. z. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.
27. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 018,78 eura s príslušenstvom voči žalovanému v 1. rade ako voči držiteľ motorového vozidla § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a voči žalovanému v 2. rade titulom všeobecnej úpravy podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ako vodič škodovú udalosť zavinil. Súd prvej inštancie si vo svojom rozhodnutí správne vyriešil otázku kto bol vlastníkom vozidla v čase dopravnej nehody, čo v konaní sporné ani nebolo.
28. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
29. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade dňa 25. 11. 2015 predal žalovanému v 2. rade ústnou kúpnou zmluvou prepravník automobilov. Žalovaný v 2. rade dňa 25. 11. 2015 spôsobil s prepravníkom automobilov škodu. V zmysle citovaného ust. § 133 ods. 1 OZ nadobudol žalovaný v 2. rade vlastníctvo k prepravníku uzavretím ústnej kúpnej zmluvy a jeho faktickým prevzatím, teda v čase vzniku škodovej udalosti žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom prepravníka, ktorým bola spôsobená škoda, ale jeho vlastníkom bol žalovaný v 2. rade. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne rezultoval, že za škodu spôsobenú prevádzkou prepravníka zodpovedal len žalovaný v 2. rade podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nad rámec tohto odvolacieho konania poznamenáva, že súd prvej inštancie, vzhľadom na uvedené skutočnosti, správne zamietol žalobu voči žalovanému v 1.rade pre nedostatok pasívnej legitimácie.
30. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že nevedel o skutočnosti, že prepravník automobilov nebol povinne zmluvne poistený. S touto námietkou žalovaného v 2. rade sa už vysporiadal súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, no navyše upriamuje pozornosť na to, že i keď dokazovanie v sporovom konaní po prijatí Civilného sporového poriadku je naďalej ovládané prejednacou zásadou, napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že sudca sa nestáva pasívnym arbitrom, ktorý je pri zisťovaní skutkového stavu odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán, pretože nový civilný proces sporový sa hlási k sociálnej koncepcii civilného procesu, ktorá sa prejavuje v tom, že prejednacia zásada sa prelamuje a súdu je umožnené viesť konanie materiálne. Je predovšetkým povinnosťou strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak v istej miere môže do procesu dokazovania vstúpiť aj súd (napr. § 150 ods. 2, § 181 ods. 2, 4 a pod.), pretože cieľom sporového konania je zistiť skutkový stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. I keď dokazovanie v sporovom konaní je postavené na prejednacej zásade, Civilný sporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania. Zásada, že každý musí preukázať svoje tvrdenie, je v skutkovo a právne zložitých sporoch niekedy ťažko naplniteľná. Aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 35/2012 už konštatoval, že posúdenie dôkazného bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov (pozri II. ÚS 400/09), avšak zahŕňa aj aplikáciu a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. Správne rozloženie dôkazného bremena vedie k vymedzeniu zisťovaných skutočností a je nevyhnutným predpokladom na správne uplatnenie zodpovednosti účastníka za unesenie dôkazného bremena a tým priamo aj k obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej. Nesprávne rozloženie dôkazného bremena spravidla vedie k diametrálne odlišnému výroku rozhodnutia. Za určitých okolností môže byť potom táto procesná chyba vo svojich účinkoch prejavom svojvôle, t.j. arbitrárnosti zo strany konajúceho súdu, ktorý napr. neúmerne zaťaží dôkazným bremenom jednu stranu sporu, nesprávne uplatní jej zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a následne rozhodne v neprospech tejto strany. Žalovaný v 2. rade svoje tvrdenie však hodnoverným spôsobom nepreukázal. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaný v 1. rade tvrdil, že o skutočnosti, že prepravník nie je poistený, žalovaného v 2. rade upovedomil. Vedomosť o neuhradenom poistení potvrdzuje i skutočnosť, že po spôsobení nehody volal žalovanému v 1. rade s tým, že spôsobenú škodu uhradí. Navyše žalovaný v 2. rade je vlastníkom iného motorového vozidla, vodičom s niekoľkoročnou praxou, a preto si musel byť vedomý skutočnosti, že je povinný mať uzatvorené poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení a to najneskôr v deň prvého použitia vozidla, resp. prepravníka automobilov. Bolo jeho povinnosťou si ustriehnuť a zabezpečiť uzatvorenie povinného zmluvného poistenia, ak chcel prepravník automobilov užívať. Preto len ťažko možno uveriť tvrdeniam, že nevedel o skutočnosti, že prepravník automobilov nie je povinne zmluvne poistený.
31. V nadväznosti na zistený skutkový stav a citované právne závery potom preukázateľne žalovaný dňa 25. 11. 2015 spôsobil prepravníkom automobilov dopravnú nehodu, ktorou bola spôsobená škoda a k dátumu nehody a vzniku škodovej udalosti nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode v žalovanej sume, a preto má proti žalovanému v 2. rade právo na náhradu toho, čo za neho plnil z poistného garančného fondu. Žalovaný v 2. rade nepreukázal, že škodu nezavinil, čím by sa tejto zodpovednosti zbavil. Zákon č. 381/2001 Z. z. ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a zároveň zaviazal povinné ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poistenie a Slovenskej kancelárii poisťovateľov zodpovedať za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla.
32. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1 018,78 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2016. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o úrokoch z omeškania a rozhodnutie v tejto časti riadne zdôvodnil, preto odvolací súd naň v celom rozsahu poukazuje.
33. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania v napadnutom IV. a V. výroku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému v 2. rade.
34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa žalovaného v 2. rade a vo výroku o náhrade trov konania týkajúcom sa žalovaného v 2. rade ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom na závery napadnutého rozsudku vyjadrené v jeho odôvodnení, poukazuje ako na svoje vlastné.
35. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému v 2. rade. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).