Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-437-2016.pdf
PDF · 118.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/437/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, v zastúpení JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: S. A., narodený XX.X.XXXX, bytom H. 34XX/XXX, J., v zastúpení splnomocnenej osoby JUDr. A., bytom J., Z. XX/D a v 2. rade: Z. AXX.X.XXXX, narodený XX.X.XX.XX, bytom E. XXX, zastúpený JUDr. Ján Lemeš, advokát so sídlom Košice, Žižkova 19, o zaplatenie sumy vo výške 1 018,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta. II. Žalovanému v 2. rade sa ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.018,78 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 25.6.2016 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. III. Žalovanému v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva. IV. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný v 2 rade. V. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1. 018,78 eur spolu s príslušenstvom, pričom svoje podanie odôvodnil tým, že žalovaný je držiteľ vodič motorového vozidla ELLEBI prepravník automobilov, D.: NR - XXX YJ, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 25.11.2015 bol prevádzkou predmetného vozidla spôsobený vznik škody na motorovom vozidle HYUNDAI Accent, D.: ZM - XXX BF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. N., ďalej škody na motorovom vozidle OPEL Astra, EČV: NR - XXX ID, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť ELEKTRA NITRA s.r.o., a škody na motorovom vozidle ŠKODA Octavia combi, D.: ZC
- XXX AM, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. A.. Škoda bola poškodeným uhradená. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celkovej výške 1 018,78 eur. Žalobca poskytol poškodenému 1) dňa 5.5.2016 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 136,38 eur, poškodenému 2/ poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 816,58 eur a poškodenému 3/ poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 65,82 eur. Žalobca požadoval od žalovaného o zaplatenie poskytnutého poisteného plnenia do 24.6.2016. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil záznam o preverení oznámenia
- škodovej udalosti, výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, poškodený 1) správa o nehode, uplatnenie nároku na náhradu škody, zápis o obhliadke poškodeného vozidla, kalkulácia nákladov na opravu poškodeného vozidla zo dňa 27.11.2015, kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom, oznámenie o poistnom plnení, vyúčtovanie, poškodený 2) uplatnenie nároku na náhradu škody, zápis o obhliadke poškodeného vozidla, kalkulácia nákladov na opravu poškodeného vozidla zo dňa 3.12.2015, faktúra za opravu poškodeného vozidla, oznámenie o poistnom plnení, vyúčtovanie, poškodený 3) uplatnenie nároku na náhradu škody, kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom, oznámenie o poistnom plnení, vyúčtovanie,3x likvidačná správa, mailová komunikácia medzi žalobcom a poisťovňami o neexistencii povinného zmluvného poistenia, 3x výpis z účtu žalobcu, list zo dňa 24.5.2016 + doručenka, prehľad úrokových sadzieb ECB.
3./ V predmetnej veci súd vydal dňa 21.2.2017 platobný rozkaz č. k. 17C/437/2016-65, voči ktorému žalovaný v 1.rade podal v zákonnej lehote odpor a preto súd uznesením č. k. 17C/437/2016-76, zo dňa 16.8.2017, platobný rozkaz zrušil s vo veci vytýčil pojednávanie.
4./ Uznesením č.k. 17C437/2016-95 zo dňa 22.8.2018 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší subjekt X./l M., nar. XX.X.XXXX, E. XXX, ako žalovaný v 2. rade. a zároveň pripustil zmenu žaloby.
5./ Podaním zo dňa 11.2.2019 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že je pravdou, že spôsobil pri dopravnej nehode škodu na troch motorových vozidlách tak, ako je to uvedené v žalobe. Od žalovaného v 1.rade prevzal predmetné motorové vozidlo s malým technickým preukazom, pretože veľký technický preukaz si za účelom odhlásenia motorového vozidla ponechal žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o tom, že vozidlo nie je zákonne poistené. Nie je pravdou, že ho na to žalovaný v 1. rade upozornil. Ak by mal vedomosť o tom, že auto nie je poistené , nebol by ho býval kúpil. Z uvedených dôvodov má žalovaný v 2. rade za to, že žaloba voči nemu nie je dôvodná a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnej výške.
6./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky, aby súd konal v neprítomnosti žalovaného v 2. rade ako aj jeho právneho zástupcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, pričom súhlasili s tým, aby súd predmetnú vec prejednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
8./ Právny zástupca žalovaného v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a vo svojom písomnom vyjadrení uviedol , že je s pravdou , že žalovaný v 2. rade pri dopravnej nehode spôsobil škodu na troch motorových vozidlách tak, ako je to uvedené v žalobe. Od žalovaného v 1. rade prevzal predmetné motorové vozidlo s malým technickým preukazom, pretože veľký technický preukaz si za účelom odhlásenia motorového vozidla ponechal žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o tom, že vozidlo nie je zákonne poistené. Nie je pravdou, že ho na to žalovaný v 1. rade upozornil, ak by bol mal vedomosť o tom, že auto nie je poistené, nebol by ho býval kúpil. Z uvedených dôvodov má žalovaný v 2. rade za to, že žaloba voči nemu nie je dôvodná, a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnej výške.
9./ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa pridržiava podanej žaloby v spojení so zmenou žaloby. Zastáva názor, že jeho nárok je dôvodný čo do dôvodov aj výšky ako voči žalovanému v 1. rade, tak aj voči žalovanému v 2. Rade. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný popiera svoju vecnú pasívnu legitimáciu vo vzťahu k žalovanému v 1.rade o výpis z registra vozidiel, z ktorého vyplýva, že v čase dopravnej nehody bol žalovaný v 1. rade vedený ako vlastník a držiteľ vozidla. Podľa názoru žalobcu žalovaný v 1. rade spĺňa zákonnú požiadavku prevádzkovateľa vozidla, pretože mal v čase dopravnej nehody s poukazom na § 2 písmeno j) Zákona č. 381/2001 Zb. právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Žalovaný v 1. rade si ani nesplnil svoju povinnosť odhlásiť vozidlo ak teda v čase dopravnej nehody už nemal byť prevádzkovateľom vozidla ako uvádza a to s poukazom na § 116 ods. 1 písmeno b) Zákona č. 8/2009 Zb. v platnom znení.
Osvedčenie o evidencii vozidla je verejná listina, ktorá práve preukazuje tú skutočnosť, že vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda bolo vo vlastníctve a držbe žalovaného v 1 rade. Žalobca zastáva názor, že jeho nárok je dôvodný aj voči žalovanému v 2 rade, nakoľko tvrdí, že mal vozidlo odkúpiť od žalovaného v 1 rade. Čo sa týka výšky uplatňovaného nároku žalobca zastáva názor, že výšku preukázal relevantnými dokladmi a to ku každému poškodenému motorovému vozidlu v zmysle podanej žaloby. Žalobca si okrem istiny uplatňuje aj príslušný zákonný úrok z omeškania. Ďalej právny zástupcu žalobcu uviedol, že je pravdou, že nezodpovedá osoba, ktorá je povinná uzatvoriť povinné zmluvné poistenie, ale osoba zodpovedná za škody a v tomto prípade žalobca, že ako žalovaný v 1. rade, tak aj žalovaný v 2. rade a to s poukazom na § 427 Občianskeho zákonníka, ku ktorému zákon o povinnom zmluvnom poistení je lex specialist presne definuje pojem prevádzkovateľ vozidla, pretože samotný občiansky zákonník legálnu definíciu prevádzkovateľa vozidla neobsahuje a prevádzkovateľom vozidla je osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať vozidlom. Žalobca nikdy neuviedol, že by podával žalobu voči žalovaným iba na základe toho, že by mal jeden z nich dvoch povinnosť uzatvárať povinné zmluvné poistenie k vozidlu. Je pravdou, že nárok sa primárne odvíja od toho, že vozidlo nebolo poistené, ale od toho kto je osobou zodpovednou za vznik škody. A v tomto prípade podľa názoru žalobcu na základe objektívnej zodpovednosti za škody v zmysle § 427 OZ a to žalovaný v 1 rade, ktorý bol vedený v registri vozidiel nielen ako držiteľ, ale aj ako vlastník vozidla a žalovaný v 2 rade, ktorý tvrdil, že vozidlo odkúpil v čase pred dopravnou nehodou. Na záver poukázal na to, že jeho nárok je dôvodný, čo do dôvodov aj výšky ako voči žalovanému v 1.rade tak aj voči žalovanému v 2.rade a navrhol žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
10./ Splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalovaný v 1. rade v čase dopravnej nehody už nemal ani právnu a ani faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom a to preto, lebo žalovaný v 2. rade na základe inzercie a následného osobného stretnutia zakúpil motorové vozidlo /prívesný vozík/, čo sám nespochybnil v priložených listinných dôkazoch a od tohto momentu, kedy prebehla ústna kúpna zmluva, pričom k uzavretiu ústnej zmluvy došlo 25.11.2015 v poobedňajších hodinách a následne v ten istý deň po vracaní sa žalovaného v 2 rade domov od žalovaného v 1 rade, došlo k vzniku tejto dopravnej nehody. Ústnu kúpnu zmluvu žalovaný v 1.rade nespochybnil ani v priložených listinných dôkazoch, ani vo vyjadrení z 5.2.2019. Na základe tohto opísaného skutkového stavu nebolo reálne možné zo strany žalovaného v 1 rade odhlásiť motorové vozidlo, hoci má na to zákonnú 15-dňovú lehotu, pretože stránkové hodiny príslušného útvaru policajného zboru už v tom čase neboli v poobedňajších hodinách, nebolo to možné dosiahnuť. K námietke žalovaného v 2 rade z 5.2.2019, že nemal vedomosť o tom, že vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené uviedol, že to nie je pravda, pretože na to bol výslovne upozornený, čo môže tiež dosvedčiť svedok pán Vikor, o jeho nepravdivom vyjadrení značí aj to, že ani vozidlo, ktorým ťahal tento prívesný vozík, nebolo povinne zmluvne poistené, čo je taktiež uvedené v priložených listinných dôkazoch k odporu. Na základe vyššie uvedeného zastáva právny názor, že žaloba voči žalovanému v 1 rade nie je dôvodná, nie je vecne pasívne legitimovaná stranou v tomto konaní, čo potvrdzuje aj vyslovený právny názor žalobcu v podanom návrhu danej žalobe zo dňa 28.12.2017, kde zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej praxe osobou bez poistenia zodpovednosti nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť poistnú zmluvu v zmysle § 3 odsek 1 zákona 381/2001 ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu. Takýto právny názor má aj Dr. F. P., ktorý je výkonným riaditeľom Slovenskej kancelárie poisťovateľov a uviedol ho aj na prednáške pre justičnú akadémiu dňa 3.11.2011, teda pre budúcich sudcov, kde cituje "postih Slovenskej kancelárie poisťovateľov nesmeruje voči tomu, kto mal uzavrieť PZP a tak neurobil, pretože táto osoba je postihovaná administratívno-právne zo strany príslušného štátneho orgánu. SKP má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá", v tomto prípade žalovaný v 2 rade a za koho plnila. Ďalej uviedol, že sa jedná o hnuteľnú vec - motorové vozidlo, ktoré sa nadobúda odovzdaním, čiže v čase vzniku škodovej udalosti už žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom motorového vozidla a evidenčná karta o motorovom vozidle má len informatívny charakter voči danému motorovému vozidlu. Na záver uviedol, že žalovaný v 1/ rade si žiadnym spôsobom nepočínal tak, aby v akejkoľvek miere zvyšoval pravdepodobnosť vzniku predmetnej škody a následného regresu vymáhaného od žalobcu a navrhol žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietnuť.
11./ Žalovaný v 1. rade na pojednávaní na svoju obranu uviedol, že so žalovaným v 2. rade uzavrel ústnu kúpnu zmluvu dňa 25.11.2015, pričom si nepamätá, odkedy predmetné motorové vozidlo už nebolo poistené.
12./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.
13./ Z evidencie motorových vozidiel bolo zistené, že žalovaný v 1.rade je fyzická osoba a držiteľ motorového vozidla ELLEBI prepravník automobilov, D.: NR-XXXYJ, ktorým bola dňa 25.11.2015 žalovaným v 2. rade ako prevádzkovateľom motorového vozidla spôsobená škoda na motorových vozidlách HYUNDAI Accent, D.:ZM - XXX BF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. N. (poškodený 1/), ďalej na motorovom vozidle OPEL M., D.: NR - XXX ID, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť ELEKTRA NITRA s.r.o. (poškodený 2/), a na motorovom vozidle ŠKODA Octavia combi, D.: ZC - XXX AM, ktorého držiteľom v čase nehody bol V. A. (poškodený 3). Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda v tom čase nebolo povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe tejto skutočnosti žalobcovi vznikla v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto titulu žalobca poskytol poškodenému 1) dňa 5.5.2016 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 136,38 eur, poškodenému 2) poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 816,58 eur, a poškodenému 3) poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 65,82 eur, čo predstavuje celkovú sumu 1 018,78 eur. Z vyjadrenie žalovaného v 2. rade ku škodovej udalosti ( č.l.75) bolo zistené, že žalovaný v 2. rade dňa 25.11.2015 zakúpil od žalovaného v 1. rade prepravník automobilov, EČV: NR-XXXYJ, pričom pri preprave na diaľnici dostal na predmetnom motorovom vozidle defekt a odletel ku plastový blatník, ktorý poškodil motorové vozidlá. Pripojené motorové vozidlo bolo ťahané za motorovým vozidlom Volvo V40, RV XXXBK a v čase vzniku škodovej udalosti pripojené motorové vozidlo bolo vedené na pôvodného majiteľa.
14./ Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15./ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16./ Podľa 420 ods. 2, vyššie cit. zákonného ustanovenia, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
17./ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu (§ 442 ods. 3).
18./ Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
19./ Podľa § 24 ods. 2, písmeno b, zák. č. 381/01 o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
20./ Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
21./ Podľa § 24 ods. 7 vyššie cit. zák. ustanovenia kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
22./ Podľa § 28 ods. 3 Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom <http://sjaspinr/jaspiwX/htm_sudr/jaspiw_maxi_sudr_zobraz_nextdataX.asp>poistení<http:// sjaspinr/jaspiwX/htm_sudr/jaspiw_maxi_sudr_zobraz_nextdataX.asp> zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti S. P., a.s. vzniknuté zo zákonného <http://sjaspinr/jaspiwX/htm_sudr/ jaspiw_maxi_sudr_zobraz_nextdataX.asp>poistenia<http://sjaspinr/jaspiwX/htm_sudr/ jaspiw_maxi_sudr_zobraz_nextdataX.asp> prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu (S. K. P.). Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie S. P., a.s..
23./ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.
24./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.
25./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26./ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27./ Poistenie patrí medzi záväzkové vzťahy. Pre účastníkov poistných vzťahov, rovnako ako pre účastníkov iných súkromnoprávnych vzťahov platí, že si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou (zmluvou) odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (ustanovenie §2 ods. 2 Občianskeho zákonníka95/).
28./ Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa vzťahuje (len) na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „Kancelária“). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy a to napr. zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve alebo Občiansky zákonník (§ 1 odsek 1 a 2 citovaného zákona). V ustanovení § 1 odsek 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení je vyjadrená pozícia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako špeciálneho predpisu vo vzťahu k všeobecnej úprave poistného obsiahnutej v zákone o poisťovníctve a Občianskom zákonníku. Táto všeobecná právna úprava pôsobí podporne (subsidiárne), iba vtedy, „ak tento zákon neustanovuje inak“, t. j. ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení.
29./ Poistenie zodpovednosti za škodu je tretím základným druhom poistenia upraveným v § 790 písm. c) , Občianskeho zákonníka. Podobne ako ostatné druhy aj tento druh poistenia vzniká na základe dobrovoľne uzavretej poistnej zmluvy. V niektorých prípadoch však zákon určitým osobám ukladá povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu. Takýmto prípadom je i povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď zákon o PZP v § 3 ods. 1 stanovuje tomu, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo tomu, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch tomu, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, uzavrieť poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uzavretím poistnej zmluvy vzniká poistenému právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok tú vzniknutú škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 OZ).
30./ V zmysle ustanovenia § 20 odsek 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení bola zriadená Kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 24 odsek 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia ustanovenia § 24 odsek 2 písm. b/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že Kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle ustanovenia § 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. V ustanovení § 24 odsek 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle ustanovenia § 24 odsek 2 písm. b/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti držiteľovi vozidla a aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).
31./ V prípade, ak si osoba stanovená v § 3 ods. 1 zákona o PZP nesplní svoju povinnosť uzatvoriť na motorové vozidlo poistnú zmluvu a týmto motorovým vozidlom je spôsobená škoda, má poškodený podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči kancelárii, a to za rovnakých podmienok, za akých by si mohol uplatniť tento nárok proti poisťovateľovi, ak by na predmetná vozidlo bola poistná zmluva riadne uzatvorená. 32./ Možno teda uzatvoriť, že poistený má v prípade vzniku poistnej udalosti, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, právo, aby kancelária za takúto osobu bez poistenia zodpovednosti poškodenému poskytla poistné plnenie, a kancelária má následne právo voči tejto osobe bez poistenia zodpovednosti na regresnú náhradu, pričom predpokladom vzniku povinnosti kancelárie plniť poškodenému, ako aj predpokladom následného regresného nároku kancelárie je preukázanie zodpovednosti osoby bez poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá poškodenému vznikla .
33./ Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žaloba žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 1.018,78 je dôvodná a to len voči žalovanému v 2. rade.
34./ Z obsahu predmetného spisu nepochybne vyplýva , že žalobca sa domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia žalovanej sumy vo výške 1.018,78 eur, ktorú si žalobca uplatňuje z titulu, že predmetným motorovým vozidlom, ktoré bolo v čase vzniku dopravnej nehody vedené na žalovaného v 1. rade, bola žalovaným v 2. rade spôsobená škoda, pričom predmetné motorové vozidlo v čase vzniku škody nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a škoda, ktorá v dôsledku konania žalovaného v 2. rade vznikla bola poškodeným vyplatená z poistného garančného fondu a práve žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade podľa § 24 odsek 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vzniklo právo na náhradu toho, čo za neho plnil, tj. na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia. Žalobca si žalovanú sumu voči žalovanému v 1.rade, ktorý je fyzická osoba a držiteľ motorového vozidla uplatňoval titulom zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla zodpovedného podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a voči žalovanému v 2. rade odvodil postihový nárok zo všeobecnej úpravy podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka , keď žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti , keď ako vodič škodovú udalosť zavinil. Žalovaný 1. rade sa v konaní bránil tým, že tvrdil, že medzi žalovaným v 1.a v 2. rade bola dňa 25.11.2015 uzavretá ústna kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo a to prepravník automobilov, ktorým bola spôsobená škoda, pričom túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení z číslo listu 75 a taktiež sa bránil tým, že žalovaného v 2. rade riadne oboznámil, že predmetné motorové vozidlo - prepravník automobilov nemalo uzavreté povinné zmluvné poistenie, pričom pri uvedený tejto skutočnosti boli prítomní a O. I. a A. M. str..
Žalovaný v 2. rade sa v konaní bránil tým, že nevedel o tom, že prepravník automobilu v čase vzniku škody nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, inak by predmetné motorové vozidlo nekúpil. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Pri hnuteľných veciach za vlastníctvo zásadne nadobúda jej prevzatím( tzv. tradíciou), uskutočňuje sa spravidla hmotným odovzdaním a prevzatím prevádzanej veci, z čoho jednoznačne vyplýva, že v čase vzniku škodovej udalosti už žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, vlastníkom predmetného motorového vozidla, práve na základe uzavretej kúpnej zmluvy a riadne vyplatenej kúpnej ceny už bol žalovaný v 2. rade z čoho jednoznačne vyplýva, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá len žalovaný v 2. rade, ktorý bol v čase dopravnej nehody už riadnym držiteľom predmetného motorového vozidla a to práve na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, čo v konaní nebolo ani sporné a z tohto dôvodu zodpovedá za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu voči žalovanému v 1.rade pre nedostatok pasívnej legitimácie v celom rozsahu zamietol odôvodňujúc to tým, že v čase vzniku škodovej udalosti žalovaný v 1. rade už nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a taktiež predmetné motorové vozidlo
- automobilový prepravník nemal ani vo svojej držbe, pričom výpis karty motorových vozidiel má len evidenčný charakter. Skutočnosti tvrdené žalovaným v 2. rade, že keby vedel, že predmetné motorové vozidlo a to automobilový prepravník nie je riadne poistený, prepravník by nekúpil, pričom tieto tvrdenia žalovaného v 2. rade súd považuje za irelevantné, nakoľko to, či predmetný automobilový prepravník je riadene poistený sa mali zisťovať ako prvotné pri uzatvorení kúpnej zmluvy a taktiež sa mali riešiť skôr, než predmetný automobil prepravník žalovaný v 2. rade zapol za svoj osobný automobil Volvo V 40, pričom žalovaný v 2. rade v priebehu celého konania nepreukázal ani netvrdil žiadne skutočnosti preukazujúce opak. Vzhľadom na skutočnosť, žalovaný v 2. rade ako oprávnený držiteľ motorového vozidla, nemal k dátumu nehody a zároveň k dátumu vzniku škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobcovi tak podľa § 24 ods. 2 , písmeno b), zákona číslo 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť nahradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v sume 1.018,78 eur, pričom predmetná suma bola poškodeným riadne a včas uhradená a preto má voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu toho, čo za neho plnil, t.j. na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.018,78, pričom ide o sumu vyššie špecifikovanú ako sumu vyplatenú poškodeným.
35./ Z dôvodu, že vyplatením náhrady škody poškodeným prešlo právo poškodených vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu v tomto prípade voči žalovanému v 2. rade na žalobcu, pretože ide o zákonný prechod práva. Žalobca svoje právo voči žalovanému v 2. rade uplatnil mimosúdne listom zo 24.05.2016 a preto mu súd priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom do 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platné k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čiže súd zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s 5,00,5 % úrokom z omeškania, počnúc od 01.,03.2019 až do zaplatenia.
36./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žaloba bola voči žalovanému v 1. Rade v celom rozsahu zamietnutá a náhradu trov konania si neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žalovanému v 1. Rade sa náhrada trov konania nepriznáva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 2. Rade.
37./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.