Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 52 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (64)Rozsudok_27Co-136-2017.pdf
PDF · 89.66 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/136/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu T., proti žalovanému C. o zaplatenie 9.898,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. októbra 2016, č.k. 6C/190/2015-50, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 12. októbra 2016, č.k. 6C/190/2015-50 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 9.355,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.355,51 Eur od 21.11.2014 do zaplatenia, do stodvadsať dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku zamietol žalobu. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,9749%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vyvodil právny záver, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 05.06.2014, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 10.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach vo výške 131,69 Eur. Uzavretá zmluva je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol. Právny vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. V prvom rade skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti taxatívne vymedzené v odseku 2 cit. ustanovenia, ktoré poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 11 ods. 1 zakotvuje, že v prípade neuvedenia tam vymedzených konkrétnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré však v predloženej úverovej zmluve absentujú. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený len dátum splatnosti prvej a poslednej splátky a termín splatnosti ďalších splátok v 15. deň kalendárneho mesiaca. Jedná sa však o termín splatnosti splátky ako celku, zahŕňajúcej tak istinu ako aj úroky, výška týchto jednotlivých súčastí splátok však nie je zrejmá. Zmluva obsahuje len údaj o celkovom počte splátok 120 a výške mesačnej splátky 131,69 Eur. Z toho ale potom nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Primárnemu účelu spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, však zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu nemôže učiniť za dosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Žalobca si nesplnil svoju povinnosť určite, prehľadne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o všetkých náležitostiach, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere zo zákona musí obsahovať. Vzhľadom na uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy vyhodnotil úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie mal v predmetnej veci preukázané, že žalovanému bolo na základe úverovej zmluvy poskytnuté peňažné plnenie vo výške 9.500 Eur. Z predloženého prehľadu úhrad zistil, že žalovaný celkom zaplatil žalobcovi sumu 144,49 Eur. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalovaným (nesplácanie úveru riadne a včas) žalobca zaslal žalovanému výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.10.2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do dňa 07.11.2014. Nakoľko sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný celkovo uhradil len sumu 144,49 Eur, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.355,51 Eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 9.500 Eur a zaplatenou sumou 144,49 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal preukázateľne do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania, ktoré súd žalobcovi priznal zo súdom priznanej sumy 9.355,51 Eur odo dňa 21.11.2014 v žalobcom uplatnenej sadzbe 5% ročne, ktorá je v súlade s vykonávacím predpisom (Nar. vlády SR č. 87/1995 Zb.). Ekonomické a sociálne dôvody žalovaného ho viedli k určeniu dlhšej lehoty na plnenie 120 dní. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.396,46 Eur (100%), priznal mu sumu 9.355,51 Eur (89,9875% úspech žalobcu) a vo zvyšnej časti 1.040,95 Eur (10,0125% úspech žalovaného) žalobu zamietol. Podľa pomeru úspechu vo veci tak má žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške 79,9749% (89,9875 - 10,0125%).
2. Proti tomuto rozsudku do zamietnutej časti podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel jeho žalobe v plnom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávny procesný postup. Uviedol, že z ustanovenia 1.1 úverovej zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré z náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne: výška anuitnej splátky - 131,69 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky - 16.06. 2014, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 15.deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny, aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V prospech jeho argumentácie svedčí aj rozsudok ESD z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Q. proti V., v zmysle ktorého čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice 2008/48/ES v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Súdny dvor ďalej konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy
teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu istinu, úroky a iné poplatky a zároveň štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Súdny dvor konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Uvedenie termínu splatnosti splátky spôsobom „mesačne v xx. deň kalendárneho mesiaca“ teda spĺňa požiadavku smernice a napĺňa jej cieľ. Namietal nesprávnosť výpočtu náhrady trov konania, keď nesprávne neprihliadal iba na istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada, s tým, že v tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS Trnava sp.zn. 10CoPr/2/2016 z 27.07.2016 a uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008. Vzhľadom na uvedené nemal súd prvej inštancie pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že v konaní bol v rozsahu 94,51% úspešný žalobca (9898,56 Eur žalovaná istina, úspech v časti 9355,51 Eur), žalovaný bol úspešný v rozsahu 5,49%, a teda čistý úspech žalobcu je vo výške 89,02 %.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením uplatnenej pohľadávky, ako vykonal súd prvej inštancie.
6. V prípade námietok žalobcu voči právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie treba považovať za správny záver, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, možno dospieť len k tomu záveru, že takéto náležitosti sú obligatórnymi (povinnými) náležitosťami s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov. Účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Na základe uvedeného preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi konania neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ako to vyžaduje ust. zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
7. K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15 odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 04. júla 2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47) Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len vnútroštátnym súdom.
8. V prípade konfliktu medzi smernicou EÚ a slovenským zákonom sa automaticky neuplatní smernica. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže tak, či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže.
9. V danej veci ide o spor medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli smernici priamy účinok. Súdy preto musia skúmať danosť nepriameho účinku smernice a teda, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo (zákon) eurokonformne.
10. Slovenské súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR opakovane konštatovali a vyložili, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, a uvedenie zrozumiteľným údajom konečnej splatnosti úveru.
11. Súdy sú viazané zásadou právnej istoty vyjadrenou v článku 2 ods. 2 CSP, ktorá vyžaduje, aby spor v rovnakej veci bol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
12. Ďalej žalobca namietal voči výpočtu a pomernému rozdeleniu náhrady trov konania, ktoré považuje za nesprávne vzhľadom na uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007. Aplikácia tohto rozhodnutia na predmetný spor však nie je správna, pretože v citovanom uznesení sa síce konštatuje, že rozhodujúci pre pomerné rozdelenie trov konania je pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva (ako cituje odvolateľ v odvolaní), avšak s podmienkou, že príslušenstvo (úrok, úrok z omeškania) žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe. V danom spore však žalobca úrok, úrok z omeškania i poplatok v žalobe vyčíslil (kapitalizoval) a domáhal sa tak zaplatenia spolu 10.396,46 Eur. Súdom prvej inštancie mu bolo priznaných len 9.355,51 Eur, teda jeho úspech predstavoval 89,99%, úspech žalovaného 10,01% (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). Ak potom súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,97 %, rozhodol o náhrade trov konania správne.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu potvrdil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby sčasti a o náhrade trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods.1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 CSP, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).