Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcov: X/ I. U., S.. J., F.. XX.X.XXXX, T. G. XX, XXX XX T., X/ S.. P. R., S.. J., F.. XX.X.XXXX, T. G. XX, XXX XX T., Xa/ (=.) E.. E. J., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXXX/XX, XXX XX T. - A., Xb/ (=.) H. J., F.. X.X.XXXX, T. J. XXXX/XX, XXX XX T. - A., Xc/ (=.) S.. E. J., S.. D., F.. X.X.XXXX, T. J.Á. XXXX/XX, XXX XX T. - A. (Ž. R. S. Xa/ - Xc/, S.. X/ I. X/ I. H. F. H. H. Ž. R. S. X/ D. J., F.. XX.X.XXXX, F. T. J. XXX/XX, XXX XX T., W.. XX.XX.XXXX), žalovaní 1/, 3a/ - 3c/, resp. 3/ až 5/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou - žalobkyňou 2/, proti žalovanému: J. S. - Ú. G., P. I. P. J., B. X, H.. Z.. T. XX, XXX XX T. o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Konanie o žalobe žalobkyne v rade 1/ o zaplatenie sumy 825.480,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy z a s t a v u j e .

II. Konanie o žalobe žalobkyne v rade 2/ o zaplatenie sumy 825.480,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy z a s t a v u j e .

III. Konanie o žalobe žalobcov v rade 3/ až 5/ o zaplatenie sumy 825.480,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy z a s t a v u j e .

IV. Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

V. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Bratislava I. dňa 25.1.2016 domáhali voči označenému žalovanému náhrady škody spôsobenej nečinnosťou a nesprávnymi úradnými postupmi orgánov štátu, v dôsledku čoho došlo k zmenšeniu a k strate nehnuteľností po ich právnej predchodkyni

- poručiteľke T. J., S.. T., F.. X.XX.XXXX, W. XX.XX.XXXX, ktorá bola od počiatku po jej úmrtí vedená ako nezistený vlastník, vo vzťahu ku ktorej sú žalobcovia popri ďalších (I. H., R. R., P. R., I. D.. R.) právnymi nástupcami. Dedičské konanie po uvedenej poručiteľke bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. D 35/1993. Kvôli statusu nezisteného vlastníka na strane T.L. J., na odporúčanie katastrálneho úradu, v roku 2005 dokonca podali i návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po E. T., jej matke. Notár urobil opravy pôvodného dedičského rozhodnutia po E. T., doplnil aj dátum narodenia T. J., ale k zápisu dedičského rozhodnutia po E. T. do katastra nedošlo. Prvé pojednávanie vo veci po T. J. bolo až 3 roky po jej úmrtí a stále nebol výpis z majetku. Po prerušení dedičského konania (ktoré bolo prerušené od roku 1995 do roku 2007) bolo prvé dedičské pojednávanie až v roku 2007, až vtedy zaslala notárka zoznam, ktorý však už bol skreslený, majetok už bol preč. K právoplatnému skončeniu konania došlo až dňa 14.2.2013. V dedičstve však nebol zahrnutý všetok majetok po poručiteľke, teda majetok v rozsahu, v akom ho ku dňu svojho úmrtia vlastnila, ale len podľa evidencie vedenej v katastri nehnuteľností v roku

2011, kedy bolo dedičské rozhodnutie vydané. Napriek tomu je nezapísateľné, s odmietnutím spätnej identifikácie alebo akejkoľvek opravy chýb vzniknutých pred ROEPom a v čase ROEPu či po ňom. Zbytkový zoznam pozostalosti je vedený na listoch vlastníctva na poručiteľku žalobcov vedenú naďalej ako nezisteného vlastníka, bez rodného čísla a poslednej adresy bydliska. Nesprávny úradný postup vidia žalobcovia najmä v tom, že aj napriek tomu, že sa v dedičskom spise, i v rámci identifikácie parciel zo dňa 17.2.1995 (ktorá bola po viacnásobných urgenciách notárky urobená až po štyroch rokoch od úmrtia poručiteľky), nachádza identifikácia nehnuteľnosti poschodového rodinný domu v P. F. E. F. T. K. J.. Č.. XXX/XXX, postaveného na parcele KN XX, zap. na LV XXXX, kat. úz. P. F. E., ktoré mali byť predmetom dedenia, súdna komisárka túto nehnuteľnosť do dedičstva nezahrnula, nakoľko J. P. P. F. E. uvedené vlastníctvo už neviedla. Prvého pochybenia a následnej nečinnosti sa mala dopustiť J. P. Č. už v roku 1981 v dedičskom konaní po Š. Q. T.A., W. XX.X.XXXX, vo veci D 630/81, v ktorom pre poručiteľku žalobcov T. J. chybne zapísala na dom s popisným číslom XXX „stav neidentický, platí údaj z pozemkovej knihy“, a to napriek tomu, že identifikácia domu už od mája 1978 existovala. Tento chybný zápis sa prenášal z jedného dedičského konania na druhé. Povinnosťou správy katastra pritom bolo už od roku 1963 podávať notárom identifikáciu nehnuteľností, pokiaľ existovala. Preto všetky chyby vzniknuté nesprávnou identifikáciou sú chybami správy katastra, v dôsledku ktorých došlo k registrácii jedného domu na šiestich listoch vlastníctva. J. P. P. F. E. počas dedičského konania nevykonala ani žiaden relevantný úkon, ktorým by došlo k zápisu poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní v evidencii nehnuteľností, ktorá by ich vlastníctvo ochránila. Svojim nesprávnym úradným postupom spôsobila, že pozostalosť je vyše 29 rokov bez súpisu a zabezpečenia na katastri. Nesprávny úradný postup a nečinnosť orgánov verejnej moci vidia žalobcovia teda i v neposkytnutí potrebnej súčinnosti notárke na účely zistenia poručiteľkinho majetku, nedodaním existujúcej identifikácie, a to nielen ku dedičskému konaniu sp. zn. D 35/1993, ale aj ku konaniu po E. T., matke T. J., D 364/93 a po Q.. Š.. T., bratovi T. J., D 630/81, voči notárke i žalobcom tiež v neinformovanosti o dedičskej mase, v neoznámení o povolení pozemkových úprav, projekte ROEP, či o vyvlastňovacích konaniach, v dôsledku čoho bolo žalobcom odňaté právo zúčastniť sa týchto konaní v postavení potenciálnych dedičov, podávať námietky, dostať za vyvlastnené pozemky náhradu a pod. Z. Ú. P. F. E. ich nikdy nepovažoval za oprávnené osoby. Až po opakovaných výzvach bolo notárke oznámené, že ňou požadované parcely zanikli pri výstavbe mesta a nie je možné ich vydať. Schválenie nových vlastníckych vzťahov cez ROEP a ZRPS spôsobilo zmenšenie nielen rozlohy jednotlivých parciel, ale aj podielov v nich. Žalobcovia poukázali i na pozmenené údaje nielen u poručiteľky, ale aj žalobcu v rade 3/, ktorý bol predtým vedený s plnou adresou aj s rodným číslom. Dokonca ich právna predchodkyňa E. T., S.. H. je naďalej evidovaná ako neznáma (napríklad na LV XXXX, kat. úz. P. F. E.). Podľa ich názoru sa zo známych vlastníkov stali neznámi pre bezproblémové a finančne výhodnejšie vyvlastnenie. Napríklad správa katastra evidovala poručiteľku dňa 21.2.2006 na LV XXXX I. XXXX ako domnelého dediča bez ohľadu na právoplatné dedičské uznesenie po E. T.. Neskôr, vo výpise z roku 2014 na LV XXXX I. XXXX je už poručiteľka vedená znova ako nezistený vlastník, bez udanej poslednej adresy a dátumu narodenia. Dodnes žalobcovia neúspešne žiadajú prehľad prechodu dedených parciel z PKN vložiek XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vedených na ich poručiteľku, i jej poručiteľov - brata Š. I. D. T. a matku E. T. i otcovu matku E. Ď. - T.. Nesprávny postup tiež vidia v rozdelení spoločnej nehnuteľnosti - dvora na dve polovice bez ich upovedomenia, tvrdiac, že to bolo v čase ROEPu. Z nich jedna polovica je podľa PKN vložky XX I. XXX/a na LV XXXX I. A. XXXX a druhá polovica z PKN vložky XXX I. XXXX už nie je vedená, zanikla v katastri a s ňou i vlastnícke právo poručiteľky. Dôvod zániku im Z. Ú. P.É. F. E. nevysvetlil. So zánikom spoločnej nehnuteľnosti dvora zaniklo vlastníctvo spoločných častí hospodárskych budov, ktoré si privlastnil a zbúral nadobúdateľ E. J., J..S..Z.. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.2004, a to bez upovedomenia žalobcov ako dedičov. K zmenšeniu predmetu dedičstva ďalej uviedli, že parcela č. XXX, zapísaná na LV č. XXXX, pôvodne o výmere 183 m2, bola predmetom dedenia už len o výmere 27 m2. Na LV č. XXXX chýba parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 336 m2, ktorá bola podľa vedomostí žalobcov vyvlastnená E. P. F. E. v roku 2005. Pri LV č. XXXX má parcela č. XXX, pôvodne zapísaná v PK vložke XX, len výmeru 486 m2 z pôvodných 1290 m2. Parcely č. XXXX I. XXXX, zapísané v pozemkovoknižnej vložke XX, boli pôvodne vo výmere 2700 m2, podľa výpisu H. C. F.. V uznesení o dedičstve zostala len parcele XXXX o výmere 787 m2. Parcela XXXX - orná pôda v uznesení chýba. Parcela č. XXXX - orná pôda z pôvodných 697 m2 mala v dedičstve len výmeru 521 m2. Parcela XXXX - orná pôda v uznesení chýba, pričom parcely XXXX I. XXXX sú dnes využívané ako miestna komunikácia. V skutočnosti sú teda nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom dedenia, užívané ako zastavané alebo vydržané, vedené v novom registri „C“ na iných vlastníkov. Celkovú rozlohu pozemkov, ktoré by mala ich poručiteľka vlastniť pritom po zaokrúhlení predstavuje 30000 m2, teda 3 hektáre pôdy. Tieto nehnuteľnosti nemohli využívať 23 rokov, čo predstavuje pri ročnom prenájme 2,- € za 1 m2 suma

25.916 x 2 x 23 = 1.292.136,- €, túto sumu si nárokujú ako ušlý zisk. Nesprávny úradný postup vidia žalobcovia aj v nečinnosti samotného Ú. G., P. I. P. J., ktorý má na úseku katastra nehnuteľností okrem iného kontrolovať katastrálne odbory okresných úradov, vykonávať inšpekciu nad úrovňou spravovania, aktualizácie a obnovy katastra nehnuteľností. Avšak žiadnou sťažnosťou žalobcov sa nezapodieval, len ju rovno postúpil na vybavenie späť orgánu, na ktorý sa sťažovali (Z. Ú., P. Z., P. F. E.). Jediný možný spôsob nápravy vidia žalobcovia vo finančnom odškodnení. Žalobcovia ako poškodení sa o vzniku škody a jej výške dozvedeli nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o dedičstve po poručiteľke vo veci D 35/1993, a to dňa 14.2.2013, a to v podstate pri prvej možnosti nahliadnutia do dedičských spisov po ich vrátení z Najvyššieho súdu SR a od notárky. Škoda, ktorá im vznikla, pozostáva v zmysle ustanovenia zo skutočnej škody zahrňujúcej pozemkové vlastníctvo, ktoré nebolo prededené v dedičskom konaní. Do škody patrí teda i rodinný dom súp. č. 205/206 s príslušenstvom, ktorý ohodnotili na 220.000,- € vzhľadom na jeho polohu priamo v centre mesta, v pamiatkovej obchodnej zóne, tiež udržiavacie opravy na dome počas 30 rokov, ktoré stáli žalobcov 150.000,- €, ďalej vzniknutá škoda konateľom E. B., ktorú nedokázali odvrátiť a nemôžu na súde ako nevlastníci preukázať, vo výške 135.000,- €, zbúrané časti hospodárskych budov na rozlohe 100 m2 na 80.000,- €, podiely na lesoch a pasienkoch, ktoré či už boli v dedičskom uznesení alebo aj tie, ktoré z neho vypadli a tiež výnosy za 30 rokov z urbariátu aj z poľnohospodárskeho družstva. Súčasťou je ďalej aj škoda na pozemku - zmenšenie pozemku o 100 m2, pôvodne s výmerou 366 m2, evidovanou na LV XXXX na ulici T. R. P. F. E. Č.. XXX, nakoľko v priamom susedstve došlo k výstavbe polyfunkčnej budovy, čím došlo reálne k väčšiemu úbytku z plochy pozemku. Došlo aj k znehodnoteniu záhradky a samotného rodinného domu, nakoľko výška a celková rozloha polyfunkčnej budovy tieni na celý pozemok aj rodinný dom. Táto škoda bola žalobcami vyčíslená na 73.200,- €. Celkovú škodu tak vyčíslili nasledovne: 2.246.160,- € + 220.000,- € + 150.000,- € + 135.000,- € + 80.000,- € + 73.200,- € = 2.904.360,- €. Žalobcovia sa domáhajú aj nemajetkovej ujmy, ako ujmy psychickej, ktorá im bola spôsobená tým, že dedičské konanie trvalo od smrti poručiteľky v roku 1991 až do 14.2.2013, teda 22 rokov, pričom všetok majetok poručiteľky nemohol byť prejednaný z vyššie uvedených dôvodov a toho, ktorý prejednaný bol, sa nemôžu domôcť, pretože dedičské rozhodnutie je pre evidenciu poručiteľky naďalej ako neznámej, nezapísateľným. Nemajetkovú ujmu, ktorú pôvodne vypočítali 777.480,- € (pozemky) + 73.000,- € (lukratívna parcela) = 850.480,- €, uplatnili z dôvodu, že sa nedokázali vysporiadať s myšlienkou, ako sa rozkradol majetok niekoľkých generácií. Poukázali na neúnavný, bezúspešný boj o zachovanie každého metra štvorcového. Nedokážu sa prejsť po miestach, kde boli vysadené ovocné stromy ich predkov, teraz už zaužívané alebo vyrúbané a zastavané poschodovými vilami. Dedičstvo predstavovalo celoživotné úspory ich predkov z viacerých generácií. Právni predchodcovia žalobcov boli kvôli zachovaniu nehnuteľnosti dedičstva mnohokrát perzekvovaní, prenasledovaní aj nespravodlivo odsúdení, časom aj rehabilitovaní Ministerstvom spravodlivosti SR, ale finančné odškodnenie bolo 24-ročným čakaním - držaním v depozite, devalvované na neprijateľnú sumu 460,- € a 443,- €, ktorá je už tiež ťažko vymožiteľná. Z postupnej straty dedičstva majú žalobcovia pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku. V týchto súvislostiach tiež uviedli, že z majetkovej podstaty z pozemkovej knihy zo dňa 13.5.1992 sa dá zistiť, že poručiteľka ku dňu smrti vlastnila 32 088 m2. Zo zvyškov parciel v dedičskom rozhodnutí sa dá dedukovať, že pôvodné EKN parcely prešli do CKN čísiel, pretože CKN pozemky sa tvoria v katastri na základe geometrického plánu a ten sa vytvára pre účely výstavby, dá sa povedať, že parcely, ktoré im poručiteľka zanechala, prešli do zástavby P. F. E., tvoria reálnu škodu na dedičstve. Podľa potvrdení realitných kancelárií žalobcovia určili reálnu trhovú cenu stavebných pozemkov v P. F. E.: 32088 m2 x 70 €/m2 = 2.246.160,- €, ktorú si uplatňujú za všetky vyčísliteľné metre štvorcové majetkovej podstaty poručiteľky, bez ohľadu na to, či sa dostali alebo nedostali do dedičského uznesenia, pričom nezapočítali ešte lesné a trávnaté pozemky, ktorých hodnotu nedokážu vyčísliť. Počas sporu, podaním zo dňa 28.2.2021, nemajetkovú ujmu znížili na 25.000,- € pre každého, pričom majetkovú škodu pôvodne vyčíslenú na 2.780.936,- € navýšili o 850.480,- € pôvodne titulom škody nemajetkovej. Požadovali tak majetkovú škodu vo výške 3.631.416,- €. Žalobcovia doručili v spore množstvo podaní, a to aj na výzvu súdu, nakoľko od počiatku boli ich podania veľmi rozsiahle, neprehľadné, ťažko zrozumiteľné. K svojim podaniam pripojili i veľké množstvo listín, preukazujúcich aj ich ústavnú sťažnosť, ktorú z dôvodu neúnosnej, neprimeranej doby riešenia zápisu právoplatného dedičského uznesenia žalobcovia dňa 29.12.2014 podali, tiež správne žaloby podané na Krajský súd Žilina a po ich zamietnutí podané kasačné sťažnosti na Najvyšší súd SR. Žalobou si uplatnili teda nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou a nesprávnym postupom orgánov štátu: J. P. Č., J. G. Č., P. Ú. R. T. T., no najmä Z. Ú. P. F. E., ktorý neposkytnutím súčinnosti, súčasným porušením povinností uložených mu o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a podobne, ako aj svojou nečinnosťou, spôsobil, že pozostalosť žalobcov je vyše 27 rokov bez súpisu a zabezpečenia na katastri, s odmietnutím vyznačenia aspoň poznámky o prebiehajúcom

dedičskom konaní, o tom, že sa nejedná o nezisteného vlastníka na strane poručiteľky, pretože sú tu dedičia, iné oprávnené osoby alebo minimálne domnelí vlastníci. Tým, že žalobcov nezapísal ako oprávnených domnelých vlastníkov, došlo k zmenšeniu masy dedičstva. Z. Ú. P. pri zostavovaní registra pôvodného stavu pozemkov, či registra obnovenej evidencie pozemkov, ale ani pri vyvlastňovacích konaniach, nikdy žalobcov nevyzval a o uvedených konaniach ich neinformoval, aj keď vedel, kto je vlastníkom alebo dedičom, či inou oprávnenou osobou. Až do dnes vykonáva práva vlastníka k týmto pozemkom len J. H. M.. O uvedenom Z. Ú. P. neinformoval ani príslušnú notárku. Právoplatné dedičské rozhodnutie D 35/1993 zo dňa 23.12.2011 nie je v katastri dodnes zapísané. Je vedené na poručiteľku ako zosnulého alebo nezisteného vlastníka v správe J., a to na 14 listoch vlastníctva. Z. Ú. P. dokonca zrušil poznámku Z 1038/2013 týkajúcu sa právoplatného dedičského uznesenia s tým, že zápis nevykoná a zároveň zruší plombu. Zrušením plomby je umožnené, aby sa zápisy zmien vo vlastníctve realizovali bez ohľadu na právoplatný dedičský nárok žalobcov. Žalobcovia počas konania tiež uviedli, že civilnú žalobu podali len jednu, na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. (konanie nie je doposiaľ skončené), predmetom ktorej bol rodinný dom, ktorý mal byť zapísaný na LV XXXX I. XXXX. Ide o listy vlastníctva, z ktorých bola T. J. vyškrtnutá. Vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam žalobu nepodali. Ťažko sa to dá žiadať každú roľu, ktorá už je niekým zastavaná. Nikdy by si to nevysúdili. Bezdôvodné obohatenie znamená, ak niekto obhospodaruje pôdu bez toho, že má na to nárok. Ale tu to bolo odobrené správou katastra. Niekto to získal cez ROEP, niekto inak, ale užívajú to už ako vlastníci, niektorí to už prededili, niektorí vyvlastnili a podobne.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a to na nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, existenciu škody a príčinnú súvislosť. S odkazom na rozhodovaciu prax súdov poukázal na to, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej veci nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou. Zo žaloby nevyplýva, že žalobcami uvádzaná skutočná škoda bola spôsobená iba namietaným postupom orgánu verejnej správy, ktorý vykonáva štátnu správu na úseku katastra nehnuteľností. Samotné prípadné neposkytnutie súčinnosti v dedičskom konaní nemalo vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv žalobcov k dotknutým nehnuteľnostiam. Samotný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech iných osôb do katastra nehnuteľností nemusí nevyhnutne znamenať zánik práv žalobcov. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poukázali na nález a v spojení s ním potom na neadekvátnosť uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy. Žalovaný tiež poukázal na to, že zákon nepriznával právo na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. V nadväznosti na žalobu by teoreticky bolo preto možné uvažovať len vo vzťahu k rozhodnutiam a postupom orgánov verejnej moci po nadobudnutí účinnosti zákona V duplike zo dňa 16.9.2019 čl. 239 opätovne zdôraznil, že vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezprostredný, čo konštatoval i Ústavný súd SR už v Náleze . Poukázal i na rozhodnutie NS SR z 29.3.2007, tiež na ustanovenie zákona o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého zápis práv formou záznamu do katastra nehnuteľností má len deklaratórne účinky. Podľa žalovaného nebola riadne preukázaná existencia škody ako jednej z podmienok vzniku práva na náhradu škody. Najmä však zo žaloby nevyplýva, že žalobcami uvádzaná skutočná škoda bola spôsobená iba namietaným postupom orgánu verejnej správy, ktorý vykonáva štátnu správu na úseku katastra nehnuteľnosti. Samotné prípadné neposkytnutie súčinnosti v dedičskom konaní zo strany predmetného orgánu verejnej moci ešte nemalo vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv žalobcov k dotknutým nehnuteľnostiam. Čo sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, odkazujúc na názor Ústavného súdu SR v Náleze zo dňa 4.1.2007, bolo žalobcom priznané primerané zadosťučinenie za prieťahy spôsobené v dedičskom konaní D 35/1993, ktoré mali byť spôsobené neposkytnutím súčinnosti zo strany správneho orgánu. Túto skutočnosť je podľa názoru žalovaného potrebné zohľadniť. Žalovaný vo vyjadrení k predbežnému prejednaniu sporu zo dňa 10.2.2020 čl. 314 poukázal na potrebu presného ustálenia, kedy došlo k nesprávnemu úradnému postupu, k nečinnosti ktorého konkrétneho orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, ktorým mala byť žalobcom spôsobená škoda. Zotrval na tvrdení, že vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu alebo vydaniu nezákonného rozhodnutia do 1.7.2004 nemožno uvažovať o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v nadväznosti na to, že toto právo nepriznával. Na podporu uvedeného poukázal na uznesenie ÚS SR zo dňa 16.12.2008. Tiež odkázal na zákon , ktorý upravuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorom vymedzuje v kritériá, ktoré sa musia pri určení výšky nemajetkovej ujmy zohľadniť. Z vyplýva, že maximálna výška nemajetkovej ujmy nemá

presiahnuť sumu 50-násobku minimálnej mzdy. Minimálna mzda za rok 2020 bola 580,- €. Maximálna výška nemajetkovej ujmy by teda nemala presiahnuť sumu 29.000,- €. Z § 6 tiež vyplýva, že ak bola nemajetková ujma spôsobená viacerým osobám, súčet jednotlivých súm priznanej nemajetkovej ujmy jednotlivým poškodeným nesmie presiahnuť sumu 29.000,- €. Podľa žalovaného je nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy potrebné v rozsahu nad 29.000,- € zamietnuť vzhľadom na zákonnú limitáciu maximálnej výšky nemajetkovej ujmy. Naďalej však zotrval na tom, že žalobcovia podľa vznik tohto nároku vôbec nepreukázali. Tiež poukázal na potrebu vysporiadania sa s vplyvom súdneho konania , vedeného na Okresnom súde Bratislava I, na toto konanie, a to na právny osud nehnuteľností, ktoré sa žalobcami uplatneného nároku týkajú. Ústavný súd v rozhodnutí zistil, že príslušný okresný súd v dedičskej veci, napriek tomu, že do prerušenia konania nemal zabezpečené podklady potrebné pre zistenie rozsahu majetku poručiteľky, nevykonával počas celého trvania sporového konania vedeného pod sp. zn. žiadnu činnosť. Uvedený postup nie je podľa ústavného súdu možné považovať za ústavne akceptovateľný. Príslušný úrad nevykonal žiadne procesné úkony ani od skončenia sporového konania až do 6.12.2005. Podľa žalovaného je potrebné vysporiadať sa aj s nečinnosťou príslušného súdu v dedičskom konaní. Podaním zo dňa 11.1.2021 čl. 357, ktorým reagoval na podanie žalobcov v koncentračnej lehote, opäť poukázal na to, že vymedzenie skutkových okolností je veľmi všeobecné a je potrebné bližšie označiť pochybenia orgánov verejnej moci, v príčinnej súvislosti s ktorými im mala byť žalobcom spôsobená škoda. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že nie sú zapísaní na príslušných listoch vlastníctva, a preto nemôžu realizovať svoje práva, list vlastníctva je iba dokladom o stave zápisov katastri nehnuteľností, nie je nespochybniteľným dôkazom vlastníctva. Medzi právnym stavom a stavom skutočným totiž môže existovať rozdiel. V § 70 ods. 1 katastrálneho zákona zákonodarca pripustil dôkaz nesprávnosti zápisu v katastri. Ak žalobcovia po svojom právnom predchodcovi určité práva zdedili, tieto im z hľadiska hmotného práva skutočne patria, aj keď o tejto skutočnosti nie je urobený do katastra nehnuteľností zápis. Poukázal tiež na to, že pokiaľ úžitok z dotknutých pozemkov berie Slovenský pozemkový fond a vlastnícke právo k dotknutým pozemkom skutočne patrí žalobcom, môže sa domáhať voči Slovenskému pozemkovému fondu vydania bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má však v zmysle záverov súdnej praxe prednosť pred právom na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci. Na pojednávaní dňa 23.6.2021 i k poslednému podaniu žalobcov zo dňa 28.2.2021 uviedol, že ROEP, slúžiaci na usporiadanie a došetrenie vlastníckych vzťahov, je upravený osobitným zákonom č. 180/95 Z.z., zadávateľom bol buď katastrálny úrad alebo pozemkový odbor, ktorý so zhotoviteľom ROEP-u uzatváral i zmluvu o dielo. ROEP má 4 etapy, rozhodujúca je tretia. Jej výsledkom bol výpis návrhu novej evidencie, ktorý sa doručoval známym vlastníkom do vlastných rúk a tým neznámym na úradnej tabuli na obci či verejnou vyhláškou. Vlastníci mali právo podať námietky na komisiu, ktorá ich predbežne prerokovala. Jej stanovisko malo len odporúčací charakter, v konečnom dôsledku rozhodla správa katastra. Existovala možnosť preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia súdom. Po tretej etape nastúpila štvrtá, schválenie registra. Zhotoviteľ vychádzal z listín, listov vlastníctva, pri nevysporiadaných pozemkoch, prípadne neznámych vlastníkov i z pozemkovej knihy. Vlastníci mali nielen svoje práva, ale i povinnosti. Notár si vyžadoval podklady od príslušnej správy katastra, ten mohol vychádzať len z údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú považované za hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak. Keď úradu príde na zápis rozhodnutie, napr. dedičské, ktoré nevychádza z údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností, nemožno ho zapísať (hoci je nesúlad len v časti, zapisuje sa vždy ako celok). V danom prípade nešlo o prípad, keby by bolo možné vykonať opravu údajov v katastri nehnuteľností.

3. Na námietku miestnej nepríslušnosti, vznesenú žalovaným vo vyjadrení k žalobe zo dňa 9.3.2016 na čl. 151 spisu, bolo uznesením Krajského súdu v Žiline -178 z 28.2.2018 rozhodnuté, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Čadca, a to v nadväznosti na to, že skutkové tvrdenia v žalobe, týkajúce sa nesprávneho úradného postupu, resp. nečinnosti, sa týkali nielen katastrálneho odboru Z. Ú. P., ale aj J. P. Č.. Hoci žalobcovia s týmto nesúhlasili, Okresný súd Čadca bol rozhodnutím nadriadeného súdu viazaný, vo veci konal a rozhodol.

4. V nadväznosti na úmrtie žalobcu v rade 3/ v priebehu sporu procesným uznesením č. konania -284 zo dňa 30.3.2020 rozhodol o pokračovaní v spore s jeho právnymi nástupcami, a to žalobcami v rade 3a/ - 3c/ (resp. 3/ až 5/).

5. Na prejednanie veci nariadil pôvodne predbežné prejednanie nároku a následne i pojednávanie, ktoré boli opakovane odročené, jednak z dôvodu úmrtia žalobcu v rade 3/, jednak pre epidemiologické opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 na území SR. Súd vo veci vykonal dokazovanie

oboznámením listinných dôkazov a doplnením skutkového stavu v súlade s , z ktorých, v spojení so skutkovými tvrdeniami strán, zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery.

6. Z rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po nebohej E. T., F.. XX.X.XXXX, W. XX.XX.XXXX, D 364/93, v zmysle ktorého celé dedičstvo pozostávajúce okrem iného i z rodinného domu č. XXX na parcele č. XXX o výmere 144 m2, a taktiež parcela XXX - záhrady o výmere 183 m2, ktoré sú zapísané vo vložke XXXX, kat. úz. P. F. E., ktoré boli zapísané na poručiteľku v podiele 12/24, vrátane parcely č. XXXX o výmere 54 m2 v rovnakom katastrálnom území, zapísanej vo vložke XXXX, pripadli do dedičstva po nebohej T. J. ako jedinej dedičke. Z častí dedičského spisu po T. J., preukazujúcich postup notára v dedičskom konaní po tejto poručiteľke, vyplýva, že notár v roku 1993 žiadal a následne i urgoval od P. Ú. T. T. identifikáciu parciel zapísaných v pozemkovoknižných vložkách č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX I. XX.

7. Z uznesenia D 35/1993 na čl. 95 (právoplatného 14.2.2013) vyplýva, že po poručiteľke T. J.Z., S.. T., F.. X.XX.XXXX, W. XX.XX.XXXX, boli účastníkmi dedičského konania pôvodní žalobcovia v rade 1/

- 3/, a taktiež I. H., R. R., P. R. I. I. D.. R.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že dedičské konanie bolo prerušené právoplatne dňom 19.9.1995, nakoľko zákonnej dedičke I. H. bolo uložené podať návrh na určenie platnosti závetu, o ktorom konal Okresný súd Bratislava I vo veci . Toto konanie bolo z dôvodu späťvzatia návrhu právoplatne dňom 31.5.2005 zastavené. Ešte pred právoplatným skončením konania o dedičstve sa opakovane žalobcovia v rade 2/ a 3/ domáhali opravy vlastníckych podielov na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v prospech T. J.. J. P. P. F. E. listom zo dňa 13.3.2012 čl. 108 žalobkyni v rade 2/ oznámila, že rodinné domy nie je možné na základe predložených dokladov zapísať. Žalobcovia uvedené urgovali listom zo dňa 17.2.2015, žiadali zápis do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve po poručiteľke T. J., a to z dôvodu, že bez tohto zápisu nie je ich dedičstvo chránené, je vedené len pod menom ich poručiteľky ako nezisteného vlastníka. Vo vzťahu k svojim tvrdeniam o tom, že doposiaľ nebolo v katastri nehnuteľností zapísané dedičské rozhodnutie po T. J., S.. T., pripojili žalobcovia i uznesenie Krajského súdu v Žiline -178 zo dňa 24.2.2016, ktorým bol návrh žalobkyne v rade 1 o uloženie povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť o veci žalobkyne v stanovenej lehote, zamietnutý. Žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zapísať do katastra nehnuteľností poznámku o prebiehajúcom dedičskom konaní a vykonať záznam do katastra nehnuteľností v podobe zápisu dedičského rozhodnutia. Krajský súd v Žiline konštatoval, že nie je oprávnený rozhodnúť v požadovanej forme a požadovaným spôsobom, nakoľko nemôže správnemu orgánu určiť, ako má o veci žalobkyne rozhodnúť. Nemôže mu určiť, aby vybavil vec „kladným spôsobom.“ Môže mu len určiť, aby žiadosť žalobkyne prejednal a rozhodol o nej, avšak len za predpokladu, že má povinnosť konať a vydať rozhodnutie, a to aj z dôvodu, že nie je možné úspešne sa dovolávať ochrany proti akejkoľvek nečinnosti orgánu verejnej správy, ale iba vtedy, pokiaľ je správny orgán vo vydávaní rozhodnutia nečinný (uznesenie NS SR zo dňa 1.12.2011). Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je rozhodnutím správneho orgánu, a preto takýto zápis údajov formou záznamu nemôže byť predmetom preskúmania súdom.

8. Z výpisov z listov vlastníctva XXXX I. XXXX na čl. 61, 62 vyplýva, že k parcele CKN XX - zastavaná plocha o výmere 366 m2 je vo vzťahu k podielu 1/6 zapísaná I. H.. LV č. XXXX neobsahuje majetkovú podstatu, len vlastníctvo AA. H. k 1/6.

9. Žalobcovia ďalej predložili kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcim I., J..S..Z.. a kupujúcim E. J., J..S..Z.. dňa 18.8.2004, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - dom súp. č. XXX I. XXX, ako aj parcely KN č. XX, XX, XX, XX/X I. XX/X, zapísané na LV XXXXX, kat. úz. P., ktoré mal predávajúci nadobudnúť na základe predaja nehnuteľností v exekučnom konaní. Tieto boli predané za kúpnu cenu 454.800,- Sk.

10. Žalobkyňa v rade 2/ v roku 2005 žiadala P. Ú. P. o vyčiarknutie zo zoznamu neznámych vlastníkov jej nebohej starej matky E. T., S.. H., i v nadväznosti na prebiehajúce dodatočné dedičské konanie D 164/05. Z upovedomenia J. P. P., zasielaného notárke D.. P. H., zo dňa 18.1.2007 čl. 173 vyplýva, že bola upovedomená o ukončení ROEPu a zápise všetkých právnych a vlastníckych vzťahov podľa dostupných listín. Odosielateľ poukázal i na to, že výmery parciel XXX I. XXX, evidovaných v registri EN na LV XXXX I. XXXX podľa vložky XXXX, sú zostatkové, nakoľko ich časť bola v minulosti zabratá pod výstavbu.

11. Žalobkyňa v rade 2/ podala i trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu poškodzovania cudzej veci na E. B., konateľa spoločnosti E. J., J..S..Z.. ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti na parcele KN XX, XX, XX I. XX/X I. XX/X, ktoré bolo však uznesením zo dňa 7.2.2007 na čl. 76 odmietnuté. Žalobcovia v rade 2/ a 3/ sa listom zo dňa 4.4.2008 čl. 83 domáhali voči P. Ú. R. Ž., J. P. P. ozrejmenia a poukazovali na pochybenie vo vzťahu k LV č. XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX, na ktorých sa po mnohých rokoch náhle objavili pôvodní vlastníci spred roku 1926 Š. I. E. T. a bývalý sused M. P.Ý. a pre žalobcov neznámy J. D. I. J. D..

12. Listom zo dňa 5.8.2008 J. P. P. F. E. oznámila notárke D.. C. Š., vybavujúcej dedičské konanie po T.L. J., že v katastrálnom území P. bol v rokoch 1998 - 2001 vypracované projekt ROEP a ZRPS, ktorým boli vysporiadané a zapísané všetky právne vlastnícke vzťahy. Boli vpísané do listov vlastníctva, nakoľko podľa pozemkovej knihy často výmery parciel neboli správne, boli upravené projektom, v ktorom mohli vlastníci počas troch rokov od ukončenia zápisov podať námietky. Aj parcely zapísané na listoch vlastníctva XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX boli vpísané do registra E, v ktorom výmery parciel nie sú záväzné. Parcela XXXX podľa vložky XXX zanikla v zástavbe mesta, preto ju nie je možné vydať.

13. Žalobcovia v rade 2/ a 3/ podali námietky J. H. M. dňa 1.10.2008 čl. 86, v ktorých vyjadrili nesúhlas s odpredajom alebo vyvlastnením nehnuteľností vedených na meno T. J., D. J. I. Š. T., ktorí sú vedení v katastri P. F. E. ako neznámi vlastníci. Nejde o neznámych vlastníkov, sú to ich právni predchodcovia. Žalobca v rade 3/ dokonca žije a je zdravý. Len zmätkami H. Ú. R. Ž. I. P. P. sa dostal na listinu neznámych vlastníkov.

14. Zo žiadosti notárky zo dňa 8.6.2010, adresovanej J. P. P., na čl. 92, vyplýva okrem iného, že kataster jej neoznámil LV č. XXXX, na ktorom uvedené parcely boli vykupované pod diaľnicu C. T. - P. F. E.. Notárka uvedený úrad listom zo dňa 18.10.2011 urgovala, žiadajúc tiež o oznámenie, z akého titulu boli z listu vlastníctva XXXX kat. úz. P. vyčlenené, resp. prešli na iný list vlastníctva, nehnuteľnosti na ňom zapísané, oznámenie, na základe akej okolnosti táto zmena vznikla, nastala. Notárka žiadala o zaslanie podkladov zápisu tiež vo vzťahu k LV č. XXXX, XXXX i s odkazom na zmenu vo výmerách parciel na nich zapísaných.

15. Listom zo dňa 14.12.2014 podali žalobcovia v rade 1/ - 3/ dňa 15.12.2014 na čl. 115 spisu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom v dedičskom konaní D 35/1993, prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava I., na Ministerstve vnútra SR, v ktorej uplatnili a zároveň špecifikovali svoj nárok na náhradu škody za chýbajúce a zmenšené nehnuteľnosti na pozemkovom vlastníctve ich právnej predchodkyne T. J., S.. T.. Náhradu majetkovej škody vyčíslili vo výške 2.780.936,- € a náhradu ujmy nemajetkovej vo výške 850.480,- €. Z vyjadrenia Ú. G.W., P. I. P. J. zo dňa 13.7.2015 na čl. 143 spisu vyplýva, že žiadosti žalobcov nebolo možné vyhovieť, a to z dôvodu, že zo žiadosti a pripojených listín nevyplýva, že škoda bola spôsobená iba namietaným postupom správneho orgánu. Samotné prípadné neposkytnutie súčinnosti v predmetnom dedičskom konaní zo správy správneho orgánu ešte nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vašich práv k dotknutým nehnuteľnostiam. Neposkytnutie súčinnosti v dedičskom konaní zo strany správneho orgánu nemožno považovať za priamu a bezprostrednú príčinu vzniku škody. Samotný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iných osôb v katastri nehnuteľností nemusí ešte nevyhnutne znamenať zánik práv žalobcov. V závere poukázal tiež na to, že Ústavný súd SR v náleze zo dňa 4.1.2007 priznal žalobcom primerané zadosťučinenie za prieťahy v dedičskom konaní D 35/93.

16. Z nálezu SR -42 na čl. 317 spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava I v dedičskom konaní pod D 35/93 porušil základné právo žalobcov podľa článku 48 ods. 2 SR. Okresnému súdu Bratislava I bolo prikázané konať bez zbytočných prieťahov a každému zo žalobcov bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie po 50.000,- Sk. Sťažnosť bola vo zvyšnej časti, nebolo jej vyhovené. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že v postupe notára bolo možné zistiť obdobie, keď sa v konaní riadne nepokračovalo bez toho, aby tomu bránila zákonná prekážka, keď napríklad počas obdobia trvajúceho viac ako 15 mesiacov sa celá činnosť notára obmedzila len na zaslanie dvoch urgencií katastrálnemu úradu. Okresný súd uznesením zo dňa 21.8.1995 prerušil konanie a uložil jednej z dedičiek (pozn. súdu I.. H.) povinnosť podať návrh na určenie neplatnosti závetu poručiteľky. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. . Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry skôr vyslovil, že v prípade konaní prerušených z fakultatívnych dôvodov musí skúmať, či

nečinnosť súdu je dôvodná alebo či nebolo jeho povinnosťou v konaní pokračovať. V predmetnom konaní o dedičstve otázka okruhu dedičov nebola jedinou, ktorú bolo potrebné ozrejmiť a preukázať. Potrebným bolo aj zistenie rozsahu majetku poručiteľky, pričom okresný súd napriek tomu nevykonával počas celého trvania sporového konania žiadnu činnosť, a teda rozsah majetku poručiteľky vôbec nezisťoval. Takýto postup nie je možné považovať za ústavne akceptovateľný. Ústavný súd tiež zistil, že okresný súd nevykonával žiadané procesné úkony ani od skončenia sporového konania , a to až do 6.12.2005, teda viac ako 2 roky a 6 mesiacov. Ústavný súd skonštatoval, že predmetné dedičské konanie trvá, mimo obdobia jeho prerušenia, viac ako 6 rokov, pričom z uvedenej doby podstatnú časť, a to takmer 3 roky a 9 mesiacov, tvoria obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom.

17. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa prvá veta nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľnosti.

Podľa až 3 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. (2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. (3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia a o katastri nehnuteľností údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Podľa (ďalej len ) žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Podmienkou pre podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je v zmysle a prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom. Žalobcovia preukázali, že podali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u príslušného orgánu - žalovaného v súlade so zákonom. Dôkazom je ich žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.12.2014 (čl. 115). Tým túto zákonnú podmienku splnili.

19. Ako pasívne legitimovaný subjekt je v spore označená J. S. - Ú. G., P. I. P.. Keďže tvrdená škoda mala žalobcom vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu katastrálneho odboru viacerých úradov (Z. Ú. Č., P. F. E., Č. T. T.), je v zmysle v spojení s pasívne legitimovaným subjektom J. S., v mene ktorej koná Ú. G., P. I. P. J.. Žalovaný je teda orgánom, ktorý v tejto veci koná v mene J. S.. napokon, svoju pasívnu legitimáciu v konaní ani nespochybňoval.

20. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo ne je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou.

21. Už na predbežnom prejedaní sporu dňa 26.6.2020 súd poukázal na potrebu doplnenia skutkového stavu vo vzťahu k týmto predpokladom, predovšetkým na potrebu konkretizácie a vymedzenia jednotlivých časových úsekov nečinnosti správnych orgánov (a ktorého konkrétne), za ktoré má žalovaný niesť zodpovednosť. Vo vzťahu k týmto časovým úsekom potom i na potrebu konkrétneho označenia konkrétneho predmetu dedičstva, či už v žalobe tvrdeného rodinného domu alebo parciel, či podielov

v nich, ktoré či už boli podľa tvrdení žalobcov vyvlastnené, vydražené, vydržané alebo v rámci ROEPu zapísané v prospech tretej osoby (a akej). Vo vzťahu ku každému takémuto konkrétnemu tvrdeniu bolo potrebné konkretizovať aj následok. Rovnako tak bolo potrebné postupovať aj pri nesprávnom úradnom postupe. Až potom bolo možné hodnotiť jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalobcovia boli prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne - žalobkyne v rade 2/ zároveň poučení aj o možnosti nechať sa zastúpiť alebo požiadať o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci Centrum právnej pomoci, i v nadväznosti na charakter sporu, na jeho skutkovú i právnu náročnosť. Pri odročení predbežného prejednania sporu bola žalobcom poskytnutá lehota 60 dní na produkovanie všetkých tvrdení a dôkazov, ktorú súd na ich žiadosť i o ďalších 60 dní predĺžil. Mali teda dostatok čase zhojiť nedostatky avizované súdom v predbežnom právnom názore. Po predbežnom prejednaní sporu, v rámci koncentračnej lehoty, žalobcovia v podaní čl. 346 zo dňa 16.11.2020 (koncentračná lehota predĺžená na žiadosť žalobcov - čl. 342) v rámci vymedzenia rozhodného obdobia, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu a nečinnosti orgánov verejnej moci dôjsť, vymedzili obdobie od 26.10.1991 do roku 1993 na úseku katastra nehnuteľností a následne aj ďalšiu nečinnosť, nesprávny úradný postup pri spolupráci so žalobcami a so súdnou komisárkou v dedičskom konaní D 35/1993. Tiež doplnili, že predmetom dedenia po ich poručiteľke, ktoré boli dotknuté postupom správnych orgánov, boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.

22. Hoci žalobcovia pripojili k svojim podaniam a tvrdeniam v nich produkovaným množstvo listinných dôkazov, súd sa nimi bližšie nezaoberal a nehodnotil ich práve v nadväznosti na absenciu dostatočne konkrétnych rozhodujúcich skutkových tvrdení a k nim pripojených (a jednoznačne označených) listinných dôkazov potrebných k vymedzeniu nároku na náhradu škody, a to najmä vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. V tomto smere súd obranu žalovaného vyhodnotil za účinnú. Bolo potrebné, už i v nadväznosti na právne posúdenie, vyslovené súdom na predbežnom prejednaní sporu, aby žalobcovia jednoznačne vymedzili jednotlivé časové úseky a v nich jednotlivé, konkrétne či už konanie, opomenutie konania, teda nečinnosť alebo iný chybný postup a označenie, ktorého konkrétneho orgánu sa týkal, ktorý sa ho mal dopustiť a vo vzťahu k nemu potom uviesť i konkrétny následok (napríklad konkrétny zápis na konkrétnom LV). Tvrdenia žalobcov sa týkali de facto dedičského konania po ich poručiteľke ako celku, pričom žalobcovia v ňom nezohľadňovali obdobie prerušeného konania a závery ústavného súdu, ktorý im pre ich ústavnú sťažnosť priznal i primerané finančné zadosťučinenie za prieťahy spôsobené súdom. Teda už i v nadväznosti na túto samotnú skutočnosť nebolo možné bez pochýb celú zodpovednosť za škodu na strane žalobcov, pokiaľ nejaká vznikla, pripísať výlučne na ťarchu žalovaného, keďže ústavný súd prijal jednoznačný záver o nečinnosti a neefektívnosti postupu súdu/notára v dedičskom konaní (minimálne počas 3 rokov a 9 mesiacov), počas ktorého mohlo dôjsť k zmenám na listoch vlastníctva zasahujúcich do prípadnej dedičskej masy.

23. Hoci bolo v danom spore možné konštatovať neunesenie bremena tvrdenia a dôkazu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ako ani k samotnej výške, ktorá vychádzala len z úvah žalobcov, súd prijal záver i o ďalšom, podstatnom dôvode, majúcom vplyv na jeden zo samotných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (a to samotný vznik škody), pre ktorý žalobu v zostávajúcej časti (po čiastočnom zastavení konania) napokon musel zamietnuť. Pri rozhodovaní veci prihliadal na rozhodovaciu prax súdov všetkých inštancií. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.2.2013 z dlhodobej a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená) nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa , a to existencia samotnej škody (napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. zo 16.4.1985, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.5.2006). Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd Českej republiky sp. zn. zo 7.10.2004). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. v rozsudku z 2.5.2012 sp. zn. Najvyšší súd vyložil, že aj u objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci je nevyhnutnou podmienkou vznik škody na strane poškodeného. O takýto prípad nejde tam, kde v súvislosti s výkonom verejnej moci síce došlo k odčerpaniu peňažných prostriedkov poškodeného, avšak poškodenému súčasne ako veriteľovi vzniklo právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť, resp. uspokojiť. Ak nastala v dôsledku výkonu verejnej moci taká situácia, že medzi poškodeným a inou osobou existujú práva a povinnosti, ktoré nie sú plnené, vzniká ujma odškodniteľná podľa zákona č. 82/1998 Sb. až vtedy, ak v právnom vzťahu týchto osôb nie jemožné dosiahnuť plnenie. Iba v prípade, že pohľadávku poškodeného (oprávneného) nemožno ako priamy nárok uspokojiť, vzniká oprávnenému majetková ujma (škoda) spočívajúca v strate majetku (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 23.2.2011 sp. zn. ; alebo uznesenie Najvyššieho súdu z 4.11.2004 sp. zn. ). Preto za situácie, kedy sa žalobkyňa domáha náhrady škody len na štátne a na súdnom exekútorovi, ale už neuplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, komu z bezdôvodného obohatenia vznikol prospech (t.j. na bývalom manželovi) a ak nie je súčasne preukázané, že toto právo sa nemôže riadne uspokojiť, možno uzavrieť, že žalobca právo na náhradu škody voči štátu predložil predčasne, lebo štátom odškodniteľná majetková ujma (čo by dôsledok nesprávne vykonávanej exekúcie) žalobcovi doteraz nevznikla. Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd Českej republiky vo veci sp. zn. . Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. judikatúra Najvyššieho súdu stojí pevne na záveroch, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu môže byť voči štátu úspešne uplatnený len vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný mu plniť. Tento záver vyvodila judikatúra Najvyššieho súdu vo vzťahu k nároku poškodeného voči dlžníkovi vyplývajúcemu zo zmluvného záväzku (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu zo 4.11.2004 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu z 18.12.2003 sp. zn. uverejnený pod číslom 6/2007 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, či rozsudok Najvyššieho súdu z 25.8.2010 sp. zn. uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom 48/2011), či z bezdôvodného obohatenia (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu z 18.8.2005 sp. zn. , či rozsudok toho istého súdu z 23.2.2011 sp.zn. ). Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.5.2020 okrem iného uviedol, že náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť) nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomohol. Dokonca aj ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval (), že z dlhodobej a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Teda existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu správnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Teda kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody. Dokonca i z uznesenia NS SR zo dňa 21.12.2010 vyplýva, že právo na náhradu škody vôbec nevznikne, kým potenciálny poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného obohatenia, a to až

do uplynutia premlčacej doby pre jeho vymáhanie a že splatnosť pohľadávky z titulu náhrady škody nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí poukázal na jednu zo základných zásad, a to na atribút právnej istoty a v spojení s ním aj požiadavku jednotnosti rozhodovania všeobecných súdov. V tejto súvislosti súd v závere poukazuje napríklad aj na rozsudok KS Žilina -206 zo dňa 30.6.2020, ktorý vo svojich záveroch okrem iného uviedol, že nárok na náhradu škody voči štátu z titulu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je možné uplatniť iba vtedy, ak tento nárok nie je možné uspokojiť inak, napríklad z titulu bezdôvodného obohatenia v relutárnej podobe a tiež to, že úvahy spochybňujúce úspešnosť určovacích žalôb možno označiť za hypotetické, keďže súdy k jednotlivým súdnym sporom pristupujú individuálne. Inak by sa inštitút určovacej žaloby, ktorým by sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam ( ), stal nepoužiteľným.

24. Z vyššie uvedených rozhodnutí súdov vyplýva záver, že nárok na bezdôvodné obohatenie predchádza nárok na náhradu škody. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správneho orgánu môže byť voči štátu úspešne uplatnený teda len vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný mu plniť. Pokiaľ u poškodeného existuje pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým poškodený nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, tak škoda u neho ešte nevznikla. Iba v prípade, že pohľadávku poškodeného nemožno ako priamy nárok uspokojiť, vzniká oprávnenému majetková ujma (škoda) spočívajúca v strate majetku, ktorej náhradu si môže uplatniť voči štátu. Pokiaľ v danom prípade došlo na listoch vlastníctva k zmenšeniu výmery, zníženiu výšky podielov k nehnuteľnostiam, či k ich zániku v neprospech predchodcu žalobcov a tieto zmeny boli vykonané v prospech tretích osôb (napr. na LV XXXX k parcele č. XXX o výmere 1825 m2 - orná pôda, kat. úz. P. F. E. v prospech R. J. v 1/1 a pod. alebo sa žalobcovia tiež vyjadrili, že za vyvlastnené pozemky dostal náhradu J. H. M., keďže boli pod jeho správou - z dôvodu, že ich právna predchodkyňa bola vedená ako nezistený, teda neznámy vlastník), došlo u týchto tretích osôb k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov ako právnych nástupcov na LV zapísaného vlastníka. Preto sa žalobcovia môžu voči nim domáhať vydania tohto bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia si však doposiaľ žiadne nároky, okrem žaloby o určenie, že ich poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou rodinného domu v P. F. E. (Okresný súd v Žiline, sp. zn. ), neuplatnili. Argumentácia žalobcov spočívajúca v tom, že je to časovo i finančne náročné a aj tak sa ničoho nedomôžu, nie je vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax relevantná. Nakoľko si žalobcovia svoju pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia neuplatnili voči osobám/subjektom, ktoré sa na ich (resp. na úkor ich právnej predchodkyne) úkor bezdôvodne obohatili, hoci ich pohľadávky možno týmto spôsobom ako priamy nárok uspokojiť, dospel súd k záveru, že žalobcom doposiaľ škoda nevznikla a žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody voči štátu predčasne.

25. Súd v danom prípade prijal záver, že žalobcovia nepreukázali vznik škody. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené kumulatívne (preto sa ďalej bližšie nezaoberal ani obranou žalovaného týkajúcou sa príčiny vzniku škody, jej bezprostrednosťou a pod.), pretože v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je zodpovednosť daná, dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol. Len na okraj vo vzťahu k ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu poukazuje na to, že medzi konkrétnym nesprávnym úradným postupom, vymedzeným ku konkrétnemu časovému okamihu, resp. obdobiu a vzniknutou škodou, ktorú treba konkretizovať v podobe následku, vrátane výšky a jej vymedzenia, nie je možné ustáliť alebo prijať záver o existencii príčinnej súvislosti (ktorá je priamo väzbou javov, z ktorých jeden jav vyvoláva druhý, teda príčina a následok), pokiaľ absentujú základné rozhodujúce skutkové tvrdenia s označením konkrétnych dôkazov k nim. V tomto smere žalobkyňa v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že strana žalobcu ich nie je ani schopná uviesť, nakoľko žalobcovia sami presne nevedia, kedy im ktorý pozemok zobrali, resp. kedy ktorý pozemok bol zmenšený. Tým, že niektoré sú pod správou J., stále nevedia, či sa napríklad nestavia i cez pozemky poručiteľky napríklad diaľnica a podobne. V danom prípade by bolo potrebné hodnotiť teda i časovú následnosť úkonov, ktoré boli nesprávnym úradným postupom, resp. i nečinnosťou, čo je pre určenie príčiny a následku determinujúce. (Časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je tiež priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, teda bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný (NS SR )).

26. Záverom súd považuje za potrebné aspoň v krátkosti uviesť, že zmenu žaloby týkajúcu sa rozšírenia majetkovej ujmy a s tým spojeného čiastočného späťvzatia žaloby v časti ujmy nemajetkovej (ktorú žalobcovia učinili v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného ohľadom zákonného limitu nemajetkovej ujmy), súd pripustil. Zmena sa týkala de facto len výšky jednotlivých škôd, rozhodujúce skutkové tvrdenia i nárok sám zostali nezmenené. A pokiaľ ide o zastavenie konania, ktorému zodpovedajú prvé tri výroky, ktoré bolo následkom čiastočného späťvzatia žaloby v časti nemajetkovej ujmy, súd považoval zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie za splnené, preto rozhodol v súlade s procesným podaním žalobcov.

27. Záverom súd poukazuje tiež na to, že v nadväznosti na dôvody zamietnutia žaloby (neunesenie bremena samotného tvrdenia k základným predpokladom zodpovednosti za škodu) žalobcami navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nevykonal. Na podanie žalobcov označené ako Doplnenie chýbajúcich dokumentov, dôkazov zo dňa 15.6.2021 (ktoré je zväzkom listinných dôkazov), ktoré bolo podané na súde dňa 18.6.2021 bez toho, aby boli označené, ku ktorým konkrétnym tvrdeniam ich žalobcovia predkladajú, neprihliadal, pretože boli produkované po koncentračnej lehote, bez akejkoľvek výzvy súdu a bez preukázania zo strany žalobcov, že ich nemohli bez svojej viny predložiť skôr.

28. O trovách tohto sporu rozhodol súd podľa v spojení s , podľa úspechu v spore, ktorý mal v danom prípade žalovaný, keďže súd žalobu žalobcov v zostávajúcom rozsahu zamietol, keď do úspechu žalovaného započítal pri analogickom použití i procesné zavinenie žalobcov na čiastočnom zastavení konania. Právo na náhradu trov tohto sporu vzniklo teda v celom rozsahu žalovanému, ktorý si však náhradu neuplatnil. Vychádzajúc z obsahu spisu je zároveň zrejmé, že mu žiadne trovy v tomto spore ani nevznikli. Vzhľadom k uvedenému súd žalovanému nárok na náhradu trov tohto sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.