Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžnč/3/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J. Š., t.č.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ţeliezovce, proti odporcovi: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh proti nečinnosti odporcu z a m i e t a .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Navrhovateľ podaním zo dňa 28.11.2010, doručeným Najvyššiemu súd Slovenskej

republiky (ďalej len najvyšší súd) dňa 06.12.2010 ţiadal, aby súd rozhodol o dvoch návrhoch: 1. o návrhu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom ( o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. značka zo dňa 29.03.2011) a 2. o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým ţiadal, aby súd uloţil odporcovi povinnosť konať o podnete vedenom pod spisovou značkou (ďalej len sp. zn.) GÚS 3/10. Alternatívne ţiadal, aby najvyšší súd konanie zastavil a predmetnú vec postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) podľa (ďalej len ) v spojení s a aby ústavný súd vyslovil, ţe podľa veta prvá SR odporca protiústavným zásahom a postupom (nečinnosťou) v konaní o opakovanom podnete vedenom pod sp. zn. GÚS 3/10 porušil navrhovateľove základné právo na inú právnu ochranu podľa SR v spojení s SR.

Svoj návrh odôvodnil tým, ţe je ukrátený na svojich právach nečinnosťou odporcu

v konaní č. GÚS 3/10, keďţe odporca nekoná bez váţneho dôvodu, hoci neexistuje ţiadna zákonná alebo faktická prekáţka, ktorá by bránila vo veci konať a opakovaný podnet riadne a v súlade so zákonom vybaviť.

Na záver navrhovateľ uviedol, ţe na odstránenie uvedeného stavu podal ďalší

opakovaný podnet, ktorý nebol vybavený.

Len v prípade povinného právneho zastúpenia navrhovateľ poţiadal konajúci súd

o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov pre konanie o jeho návrhoch. Svoju ţiadosť odôvodnil tým, ţe je dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody pracovne nezaradený, z dôvodu nedostatku pracovných moţností ako aj z dôvodu určitého zdravotného obmedzenia, v dôsledku čoho nemá ţiadny príjem.

II.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 10.02.2011 navrhol podanie navrhovateľa zamietnuť

z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu. Uviedol, ţe (ďalej len SR) nezaraďuje prokuratúru ani medzi orgány výkonnej moci, ani medzi orgány súdnej či zákonodarnej moci. Vyčleňuje ju do osobitnej ôsmej hlavy SR. Prokuratúra tvorí samostatnú sústavu orgánov. Je štátnym mocenským orgánom, ktorý funguje v rámci trojdelenia štátnej moci, ktorý však nemoţno bez výhrad zaradiť do ţiadnej z troch sústav orgánov štátnej moci. Nemá zákonodarnú ani súdnu ani výkonnú právomoc.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. ) a ani iné právne predpisy s výnimkou prokurátora v trestnom konaní, nedávajú prokurátorovi právomoc vydávať akékoľvek rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností fyzických a právnických osôb. Zákonom určené prostriedky prokurátorského dozoru prokurátor realizuje vo vzťahu k orgánom verejnej správy výlučne formou odporúčaní a návrhov, rovnako v prípade realizácie oprávnení podľa , a nasl. , ako aj v prípade realizácie oprávnení podľa ide výlučne o návrhové oprávnenia.

Prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, ktorého postup (vrátane nečinnosti)

by mohol byť preskúmaný podľa príslušných ustanovení v správnom súdnictve a to s poukazom na ústavné postavenie prokuratúry, ako aj s poukazom na absenciu zákonom zvereného rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Ďalej uviedol, ţe postup generálneho prokurátora (resp. iného povereného

prokurátora) pred realizáciou jeho oprávnenia podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa SR v spojení s nie je procesne upravený v ţiadnom osobitnom zákone. Podania, ktorými fyzické a právnické osoby ţiadajú, aby generálny prokurátor toto svoje oprávnenie vyuţil, nie sú podnetmi v zmysle , , na vybavovanie ktorých sa vzťahujú ustanovenia a nasl. Prokurátori síce postupujú analogicky podľa ustanovení upravujúcich vybavovanie podnetov na prokuratúre aj pri vybavovaní podaní poţadujúcich resp. navrhujúcich generálnemu

prokurátorovi podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov ústavnému súdu, avšak nedodrţanie takého postupu zo strany prokuratúry nemoţno podľa názoru odporcu vzhľadom na uvedené a s poukazom na SR povaţovať za porušenie zákona.

Na záver odporca uviedol, ţe medzičasom prokurátor reagoval na podanie J. Š.Š. ktoré

bolo zaevidované na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod č. GÚP 3/10 oznámením zo dňa 07.02.2011.

III.

Povinnosť obligatórneho právneho zastúpenia sa vyţaduje v konaní o ţalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti okrem zákonom stanovených výnimiek. V predmetnom konaní sa nevyţaduje obligatórne zastúpenie advokátom, preto súd nerozhodoval osobitne o ţiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, keďţe zastupovanie poţadoval len pre prípad, ak bude zastupovanie povinné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. b/ , preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, ţe návrh proti nečinnosti odporcu je nedôvodný a preto ho podľa veta štvrtá zamietol.

Z obsahu pripojeného spisu najvyšší súd zistil, ţe navrhovateľ sa podaním zo dňa

11.01.2010 obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky s podnetom, v ktorom namietal spôsob vybavenia predchádzajúceho podnetu vo veci súladu o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. z 03.09.2008, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody s SR a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedený opakovaný podnet bol vybavený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky listom zo dňa 07.02.2011, v ktorom je uvedené, ţe ani po opätovnom preskúmaní nebol zistený dôvod na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky na začatie konania podľa a nasl. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán

verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, upravený v štvrtej hlave

piatej časti , je určený na ochranu fyzickej alebo právnickej osoby, pokiaľ orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Základným predpokladom na to, aby súd mohol návrh prejednať a v prípade, ak je dôvodný návrhu vyhovieť je, aby išlo o nečinnosť orgánu verejnej správy. V zmysle sú orgánmi verejnej správy orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Prokuratúra ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych

orgánov, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, vykonáva aj dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.

o prokuratúre v tretej časti (Pôsobnosť prokurátorov) štvrtý

diel (Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy) upravuje rozsah pôsobnosti prokuratúry pri výkone dozoru nad dodrţiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, štátnym orgánmi a inými právnickými osobami, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu a právnickými osobami, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy aj na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti na odstránenie zistených porušení. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodrţiavaním zákonov a ostatných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Právnym prostriedkom dozoru nad dodrţiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy je aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov.

Prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej

správy a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretoţe nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle Preto tvrdenú

nečinnosť nemoţno v zmysle povaţovať za nečinnosť orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy.

S poukazom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu k záveru, ţe návrh podaný v konaní

o nečinnosti orgánu verejnej správy nie je dôvodný a preto ho podľa zamietol.

O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe navrhovateľovi

nepriznal právo na náhradu trov konania, pretoţe návrhu nebolo vyhovené ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. 3. 2011

JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková