Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 327/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, IČO 47 244 895, zastúpenej LEXNERA Legal s. r. o., P. Mudroňa 34, Martin, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. apríla 2026 sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu (pôvodne Okresný súd Bratislava III) v napadnutom konaní po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu z 28. júna 2022. Sťažovateľka navrhuje uloženie príkazu mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v napadnutom konaní vedenom mestským súdom v procesnom postavení žalobkyne, ktorá sa proti žalovanej (DANICON HOLDING, a. s.) domáhala zaplatenia 5 820 eur s príslušenstvom z titulu poskytnutých právnych služieb.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie z 30. októbra 2019 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25. septembra 2023 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V poradí druhý rozsudok mestského súdu zo 4. marca 2024, ktorým bola žaloba zamietnutá, bol potvrdený ako vecne správny rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 30. septembra 2025 (právoplatným 16. novembra 2025).

4. Uznesením mestského súdu sp. zn. z 2. marca 2026 mestský súd uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 2 478,10 eur.

5. Sťažovateľka podala 31. marca 2026 proti uzneseniu mestského súdu z 2. marca 2026 sťažnosť, o ktorej rozhodol mestský súd uznesením z 27. apríla 2026 tak, že ju zamietol. V súčasnosti sa citované rozhodnutie doručuje sporovým stranám.

II. Argumentácia sťažovateľky

6. Sťažovateľka namieta, že napadnuté konanie začalo pred viac ako 8 rokmi. Ide pritom o bežný obchodnoprávny spor. K meritórnemu posúdeniu veci sťažovateľka namieta, že rozhodnutia boli opakovane zrušené a vec bola vrátená na nové rozhodnutie zo strany odvolacieho súdu.

7. Mestský súd rozhodol po viac ako 7 mesiacoch od vydania rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom bola podaná sťažnosť, o ktorej nebolo dosiaľ rozhodnuté, pričom až týmto rozhodnutím bude vec právoplatne skončená. Uvedeným spôsobom došlo k zbytočným prieťahom.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní vedenom súdom prvej inštancie, a to v kontexte jeho rozhodovania v merite veci z dôvodu zrušenia prvého rozsudku a nutnosti opätovného rozhodnutia, ako aj v súvislosti s rozhodovaním o sume náhrady trov konania.

III.1. K namietanému porušeniu práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom mestského súdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní v merite veci:

9. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

10. S prihliadnutím na obsah ústavnej sťažnosti a skutočnosti z nej vyplývajúce ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vo veci podanej žaloby bolo právoplatne skončené rozsudkom mestského súdu zo 4. marca 2024, ktorým bola žaloba zamietnutá, v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 30. septembra 2025 (právoplatným 16. novembra 2025).

11. Ústavná sťažnosť (podaná 8. apríla 2026) tak bola v časti smerujúcej proti postupu mestského súdu v napadnutom konaní v časti vecného posúdenia žaloby po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu vo veci sťažovateľkinej predchádzajúcej ústavnej sťažnosti (body 1 a 3 tohto uznesenia) podaná zjavne po uplynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže ani ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , , ).

12. Nedodržanie zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie časti ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene (za obdobnej procesnej situácie pozri ).

13. Na základe uvedeného ústavný súd relevantnú časť ústavnej sťažnosti smerujúcu proti postupu mestského súdu v napadnutom konaní v súvislosti s rozhodovaním o žalobe v napadnutom konaní odmietol podľa ako podanú oneskorene.

III.2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom mestského súdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní o sume náhrady trov konania:

14. Poukazujúc na skutočnosť, že námietka existencie zbytočných prieťahov sa dotýka časti rozhodovania o sume náhrady trov konania, ústavný súd akcentuje rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Čičmanec proti Slovenskej republike (rozsudok z 28. 6. 2016, sťažnosť č. 65302/11), ktorým ESĽP okrem iného rozhodol, že dĺžka konania nespĺňala požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to aj napriek skutočnosti, že preskúmavané napadnuté konanie v čase podania sťažnosti prebiehalo podobne ako v tomto prípade už len vo fáze týkajúcej sa trov konania. V bode 50 uvedeného rozsudku ESĽP konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté v primeranej lehote.

15. Vzhľadom na namietanú existenciu zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o sume náhrady trov konania ústavný súd ďalej akcentuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (obdobne listiny) si osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (obdobne listiny) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , ).

17. Posudzujúc otázku, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou (m. m. , , rozsudky ESĽP vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie sporovej strany a (3) postup samotného súdu a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.

18. Pokiaľ teda ide o prvé kritérium, t. j. právnu a skutkovú zložitosť napadnutého konania, je potrebné dospieť k záveru, že konanie v uvedenej fáze [rozhodovanie o sume trov konania podľa (ďalej aj „“)] nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité ().

19. Právoplatné rozhodnutie o trovách konania pre sťažovateľku má nepochybne subjektívny význam, z hľadiska judikatúry ústavného súdu, resp. ESĽP však nejde o konanie, pri ktorom je zvýšená požiadavka na rýchlosť konania, a to ani v kontexte hlavného predmetu napadnutého konania, ktorým bolo rozhodovanie o povinnosti zaplatiť požadovanú sumu.

20. Pokiaľ ide o kritérium správania sťažovateľky ako sporovej strany, ústavný súd konštatuje, že táto svojím správaním neprispela k predĺženiu napadnutého konania.

21. Prihliadajúc na kritérium postupu všeobecného súdu, ústavný súd poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

22. V tomto smere síce s účinnosťou od 1. júla 2023 ustanovuje poriadkovú lehotu 60 dní, v ktorej je vyšší súdny úradník povinný rozhodnúť o výške náhrady trov konania ( ), poukazujúc na už zmieňovanú judikatúru, podľa ktorej je potrebné vykladať pojem zbytočné prieťahy predovšetkým materiálne, však samotné porušenie tejto poriadkovej lehoty nemôže automaticky znamenať existenciu zbytočných prieťahov. Aj naďalej teda platí povinnosť všeobecného súdu rešpektovať základný princíp hospodárnosti konania ( ) aj vo fáze rozhodovania o sume náhrady trov, no podstatnými pre záver o existencii zbytočných prieťahov sú z materiálneho hľadiska konkrétne okolnosti prejednávanej veci ().

23. Nálezom ústavného súdu sp. zn. z 28. júna 2022 bolo vyslovené, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru. Vzhľadom na to, že vec sa už nachádzala na odvolacom súde, ústavný súd nevyhovel návrhu prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

24. Berúc do úvahy skutočnosť, že vo veci samej už bolo právoplatne rozhodnuté v novembri 2025, ako aj to, že od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, do samotného rozhodnutia o sťažnosti proti uzneseniu mestského súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom bola lehota 60 dní stanovená na rozhodnutie o sume náhrady trov konania prekročená (len) o tri mesiace [nejde dosiaľ o mnohonásobné prekročenie tejto lehoty (k tomu pozri aj )], ústavný súd dospel k záveru, že namietané porušenie označených práv nedosahuje intenzitu potrebnú na vyslovenie ich porušenia.

25. Už len pre úplnosť ústavný súd podotýka, že samotná zákonná právna úprava viaže plynutie lehoty na rozhodnutie o sume náhrady trov konania na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (v tu prejednávanej veci november 2025). Je preto bez väčšej relevantnosti skutočnosť, ktorú uvádza samotná sťažovateľka, podľa ktorej mestský súd rozhodol vo veci náhrady trov konania po uplynutí 7 mesiacov od vydania rozhodnutia (bod 7 tohto uznesenia).

26. Vzhľadom na uvedené relevantnú časť ústavnej sťažnosti vo veci namietaného porušenia práv zaručených , listiny a dohovoru postupom mestského súdu pri rozhodovaní o sume náhrady trov konania ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky uvedených v ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu