Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_2Cob-85-2021.pdf
PDF · 149.14 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/85/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Kuchta, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 53 078 543 proti žalovanému: DANICON HOLDING, a.s., Pribylinská 12, 831 04 Bratislava, IČO: 36 655 520, zastúpenému advokátskou kanceláriou: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, IČO: 36 854 930, o zaplatenie 5.820,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/261/2018 - 184 zo dňa 30. 10. 2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/261/2018 - 184 zo dňa 30. 10. 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 613,63 Eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 03.02.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 78,90%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.820,- Eur s príslušenstvom, titulom nárokov za poskytnuté právne služby na tom skutkovom základe, že dňa 29.09.2017 prebehla telefonická komunikácia medzi žalobcom a Y.. U., ktorá žalobcovi objasnila základnú štruktúru právneho problému žalovaného, týkajúceho sa sporu. Predmetom právnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur, vedeného medzi žalovaným a spoločnosťou Ferrit trade s.r.o., na Okresnom súde Košice I a vzájomná žaloba o zaplatenie 1.117.000,- Eur. Úlohou žalobcu mala byť analýza podkladov, týkajúcich sa sporu, za účelom posúdenia správnosti vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu zo strany zastupujúcej advokátskej kancelárie, ako aj správnosti a dostatočnosti použitej právnej argumentácie a zároveň vypracovanie právnej analýzy zo strany žalobcu, s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárie. Y.. U. e-mailom mu zaslala podklady na účely prvotnej právnej analýzy sporu. Dňa 02.10.2017 sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi žalobcom a žalovaným (na začiatku rokovania bol za žalovaného Ing. Vladimír Ondriš, predseda predstavenstva žalovaného) a Y.. J. T.. Na stretnutí si strany dohodli bližšie podmienky spolupráce. Žalovaný na osobnom stretnutí oboznámil Y.. J. T. o tom, že za poskytovanie právnych služieb si žalobca navrhuje účtovať odmenu vo výške 100,-- Eur za 1 hodinu, s tým, že na druhý deň žalobca pošle žalovanému návrh zmluvy o právnych službách. Návrh zmluvy žalobca žalovanému zaslal elektronicky. Žalobca vykonal pre žalovaného právne úkony: detailnú právnu analýzu podkladov zaslaných jednak od Y.. U. ako aj od Y.. T. na účely vykonania právnej analýzy pre klienta v spore; detailnú právnu analýzu a právne zhodnotenie
silných a slabých stránok žaloby žalobcu (Ferrit trade) voči žalovanému (DANICON Holding) s poukazom na posúdenie právnej perfektnosti prevodu listinných akcií ako zákonných ordre cenných papierov; detailnú právnu analýzu a právne zhodnotenie silných a slabých stránok vzájomnej žaloby žalovaného voči žalobcovi taktiež s poukazom na posúdenie právnej perfektnosti prevodu listinných akcií ako zákonných ordre cenných papierov; analýzu možností a spôsobov dodatočného vykonania dôkazov preukazujúcich právnu perfektnosť odovzdania listinných akcií, analýzu v žalobe či vo vzájomnej žalobe či v replike žalovaného absentujúcich podstatných okolností prostriedkov procesného útoku, a to (i) právne zhodnotenie odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu pre podstatné porušenie zmluvy ako aj pre nepodstatné porušenie zmluvy (§ 345 OBZ vs. § 346 OBZ, či § 436 OBZ vs. § 437 OBZ), spolu s analýzou dôvodu, včasnosti a popisu právneho základu odstúpenia z pohľadu judikatúry súdov, (ii) namietnutie kľúčovej právnej otázky, že odstúpiť sa dá iba a len od platnej zmluvy, (iii) posúdenie veci aj z pohľadu otázky omeškania dlžníka vs. omeškanie veriteľa spolu s hodnotením jednotlivých ďalších práv klienta voči protistrane a (iv) predbežné stručné posúdenie prevodu akcií aj z pohľadu stanov a z pohľadu účinnosti oznámenia prevodu voči emitentovi akcií, komplexné posúdenie najkľúčovejšej právnej otázky prevodu sporných akcií a to silných a slabých ako aj sporných stránok samotného prevodu listinných akcií a ich vplyv na samotný súdny proces a dokazovanie pred súdom, analýzu vybraných pasáží stanov emitenta v nadväznosti na spor; analýzu dodatočne zaslaných dokumentov zo súdneho spisu po nahliadnutí právneho zástupcu. Zistené závery a svoje komplexné právne stanovisko k sporu odprezentoval žalobca žalovanému na osobnom stretnutí dňa 09.10.2017 ústne, tak ako to požadoval žalovaný z dôvodu šetrenia nákladov. Za vykonané požadované právne služby v súlade s dohodou žalobca žalovanému zaslal vyúčtovanie dňa 01.11.2017 za 48,5 hodiny x 100,- Eur/1 hodina, t.j. 4.850,- Eur bez DPH. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom vyčíslenou sumou za poskytnuté právne služby, medzi stranami sporu prebiehala telefonická aj písomná komunikácia. Žalovaný e-mailom zo dňa 04.12.2017 uviedol, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného považuje nárok žalobcu za neprimeraný a navrhli sumu vo výške 700,- Eur. Žalobca so žalovaným zastúpený JUDr. Markom uzatvoril konkludentne zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že prisľúbil naštudovať a vykonať analýzu zadarmo, práve naopak, strany sporu sa dohodli, že ak žalobca pri svojej právnej analýze povie žalovanému niečo zaujímavé, tak okrem naštudovania veci prenechá žalovaný žalobcovi zastupovanie v spore.
3. Žalovaný nárok neuznal a žiadal žalobu zamietnuť, nesúhlasil s tvrdením, že predmetom požadovaných služieb a úlohou žalobcu malo byť vypracovanie právnej analýzy a že mu za tým účelom zasielal doklady. Materiály, týkajúce sa sporu zaslal žalobcovi na to, aby sa žalobca zbežne oboznámil so sporom a urobil si o ňom základný prehľad; teda nie aby urobil detailnú analýzu, či analýzy, alebo komplexné posúdenia predložených materiálov, ako tieto úkony žalobca uvádza. O skutočnosti, že žalobca sa mal najprv len zbežne oboznámiť so sporom svedčia aj dôkazy, a to úvodná e-mailová komunikácia zo dňa 29.09.2017 medzi žalobcom a Y.. U., v ktorej sa jednoznačne uvádza ..„aby ste sa zbežne pozrel o čo ide.“ Na úvodnom osobnom stretnutí dňa 02.10.2017 sa žalobca predstavil žalovanému a informoval ho o svojej doterajšej praxi a žalovaný stručne informoval žalobcu o spore a o skutočnosti, že si hľadá nového zástupcu. Na tomto stretnutí nedošlo medzi žalovaným a žalobcom k založeniu vzťahu klienta a advokáta, ale dohodlo sa, že žalobca sa najprv zdarma oboznámi s dokumentáciou a následne oboznámi žalovaného zo svojimi postrehmi a na základe nich sa mal žalovaný rozhodnúť, či začne spolupracovať a či by mu zveril zastupovanie v spore. Žalovaný oslovil okrem žalobcu v tom čase aj iných potencionálnych zástupcov, preto sa napr. dňa 03.10.2017 stretol s advokátom Y.. T. G., ktorému po stretnutí zaslal e-mailom dokumentáciu v rovnakom rozsahu ako žalobcovi, a to tiež za účelom oboznámenia sa so sporom a prípadnej budúcej možnej spolupráce. Žalovaný na osobnom rokovaní neprijal žalobcov návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb a nedal žalobcovi ani pokyn na vypracovanie detailných analýz a vykonanie úkonov, ktoré vyúčtoval žalobca. Ak žalobca uvedené úkony naozaj vykonal, vykonal ich len na základe svojho uváženia a to bez toho, že by žalovaného vopred upozornil. Dňa 09.10.2017 na stretnutí žalobca so žalovaným diskutovali o spore a žalobca poinformoval žalovaného o svojich postrehoch, pričom vychádzal z poznámok, ktoré predložil ako dôkaz k žalobe. Z obsahu uvedených poznámok jednoznačne vyplýva, že nezodpovedajú rozsahu popisu práce a úkonov, ktorých úhradu žalobca požaduje a tomuto rozsahu nezodpovedali ani informácie, ktoré žalobca na stretnutí odprezentoval žalovanému. Vykonanie údajných úkonov, analýz zo strany žalobcu, žalobca žiadnym spôsobom žalovanému nepreukázal. Na stretnutí žalovaný informoval žalobcu, že má pripomienky k návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej by strany mohli spolupracovať, ak by sa žalovaný rozhodol pre spoluprácu. Žalovaný nesúhlasí v celom rozsahu s popisom úkonov, ktoré mal žalobca údajne vykonať. T.. T. so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvoril
a to ani konkludentne. Z e-mailu, predložený ako dôkaz jednoznačne vyplýva, že k návrhu zmluvy zašle žalobcovi ešte stanovisko a to z toho dôvodu, že sa s ňou potreboval oboznámiť. Na stretnutí dňa 09.10.2017 mal žalobca jednoznačne vedomosť o tom, že žalovaný neakceptoval/neprijal pôvodne predložený návrh zmluvy.
4. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal otázkou, či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy a či došlo k dohode o cene za právnu pomoc. Podľa názoru prvoinštanšného súdu, nie je možné jednoznačne ustáliť s ohľadom na rozdielnosť interpretácie rokovania dňa 02.10.2017, či došlo platne k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, pretože nie je možné jednoznačne určiť aký obsah tohto právneho vzťahu (vzájomné práva a povinnosti) mal žalobca pre žalovaného vykonať. Súd vyhodnotil aj okolnosti, ktoré predchádzali stretnutiu. Z výpovede JUDr. Urbana aj svedkyne je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný chce zmeniť advokáta a hľadá vhodného kandidáta. Svedkyňa Y.. U. vo výpovedi potvrdila, že odporučila dvoch advokátov. Nebola prítomná na rokovaní dňa 02.10.2017, 09.10.2017 len sprostredkovane potvrdila, že pán Ondriš oslovil JUDr. Urbana ako advokáta, od JUDr. Urbana mala informáciu po stretnutí dňa 09.10.2019, že sa im páčil a dohodli sa na štandardnej cene. Žalobca žalovanému predložil e-mailom plnú moc dňa 03.10.2017, v bode 1.1. uvádza, že bude poskytovať právne poradenstvo ako aj vo veci zastupovania klienta v súdenom konaní spisová značka 30Cb/164/2016 vedenom na Okresnom súde Košice I. V bode 5.2. zmluvy je určená hodinová pevná sadzba vo výške 100,- Eur a v bode 5.7. zmluvy v prípade zastupovania v konaní pred súdom sa zvýši odmena o prísudok v zmysle vyhlášky. V bode 8.9. zmluvy je uvedené, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpisom oboch strán. Podľa ustanovenia § 272 ods.2 Obchodného zákonníka, žalobca prejavil vôľu, aby zmluva bola uzatvorená písomne, preto nemožno hovoriť o vzniku zmluvy konkludentným spôsobom. V ten istý deň žalovaný Y.. G. zasielal podklady ako žalobcovi. To znamená, že nebol rozhodnutý o zmene a výbere právneho zástupcu. Žalobca žalovanému zaslal návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb. V bode I. bod. 1.1. je výslovne uvedené aj zastupovanie v konaní vedenom na OS Košice, čo logicky vysvetľuje rozdielne ponímanie interpretácií tohto stretnutia. Súd vzhľadom aj na tento dôkaz, vyhodnocuje, že nedošlo jednoznačne k dohode o predmete obsahu mandátnej zmluvy. Žalobca v žalobe uviedol, že na stretnutí dňa 02.10.2017 T.. J. T. odprezentoval, že poskytovanie právnych služieb si žalobca navrhuje účtovať odmenu vo výške 100,- Eur za hodinu, s tým, že na druhý deň žalobca pošle žalovanému návrh zmluvy o právnych službách. Zo samotného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že stanovená výška odmeny bola len odprezentovaná a nie dohodnutá. Podľa ustanovenia § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, žalobca prejavil vôľu, aby zmluva o poskytnutí právnej pomoci bola uzatvorená písomne. Žalobca vedel, kto je oprávnený v mene žalovaného konať a podpisovať zmluvu. Súd uvádza, že však nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobcovi neprináleží žiadna odmena, že vec naštuduje zadarmo. Je logické, že žalobcovi žalovaný preposlal podklady na oboznámenie, aby žalobca alebo žalovaný mali možnosť sa rozhodnúť.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy z dôvodu rozdielnosti ponímaniu predmetu mandátnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že mal urobiť analýzu podkladov, týkajúcich sa sporu za účelom posúdenia správnosti, vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu a zároveň vypracovanie právnej analýzy s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárii. Žalovaný tvrdil (čo potvrdila aj svedkyňa Y.. U.), že hľadal nového advokáta, v čase stretnutia (02.10.2017) nebol rozhodnutý na výbere. Žalovaný ako podnikateľ sa jednoznačne nevyhranil, keď nereagoval na text e- mailu zo dňa 03.10.2017, v ktorom žalobca ďakuje za prejavenú dôveru v právne služby. Žalobca bol v očakávaní, ale na druhej strane je profesionál. I keď nedodržanie písomnej formy zmluvy o poskytovaní právnej pomoci (mandátnej zmluvy) nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu. Mal žalobca ako advokát osoba znalá práva, v záujme čistoty právneho vzťahu trvať na jej uzatvorení v písomnej forme a dohodnúť v nej spôsob a výšku odmeny za poskytovanie právnej pomoci určito. Súd nemôže považovať za akceptovateľné tvrdenie žalobcu, kde najprv tvrdil, že sa dohodli na zmluvnej odmene, zaslaním návrhu zmluvy prijal konkludentne jej znenie, a ak ani toto by súd neakceptoval, tak za ďalšie ide o bezdôvodné obohatenie.
6. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že žalobcovi vznikol za jednotlivé úkony nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom predmet sporu nie je možné oceniť. Žalobcovi však neprináleží odmena za ním uvádzané úkony. Detailné, právne analýzy, komplexné posúdenie najkľúčovejšej právnej otázky, ktoré mali vyústiť do ústnej interpretácie na stretnutí dňa 09.10.2017. Žalobca ako dôkaz poskytnutej ústnej interpretácie prezentoval ním ručne vypracované poznámky v rozsahu 2x A4 (č. l.
súdneho spisu 34 - 35). Pri podaní žaloby podrobným spôsobom zaznamenal skutkový aj právny stav. Ak by vykonal podrobnú právnu analýzu, tak by takéto niečo obsahovali jeho poznámky, ktoré mal prezentovať v poradí na druhom stretnutí. Žalobca si vyúčtoval aj úkony, ktoré predchádzali samotnému stretnutiu 02.10.2017, telefonická komunikácia s Y.. U., úkon príprava na stretnutie dňa 02.10.2017, 08.10.2017, v čom mala spočívať príprava, keď už predtým vykonal alebo mal vykonať podrobnú analýzu. Pri hodnote predmetu poskytovania právnej služby, ktorú nebolo možné vyjadriť v peniazoch, bolo potrebné odmenu vypočítať podľa tarifnej sadzby ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky. Iný záver by mal za následok neakceptovateľnú neistotu klienta, týkajúcu sa výšky odmeny advokáta za vykonané úkony právnej služby až do doby konečného rozhodnutia súdu. Súd nemohol vychádzať pri stanovení hodnoty sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, pričom vychádzal z tvrdenia samotného žalobcu, že vykonal len právnu službu právnej analýzy a upozornenie na prípadné pochybenia zastupujúceho advokáta. Súd priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 4 úkony právnej služby, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za úkon je 1/13 výpočtového základu (podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonu), a to: o prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 02.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) - 68,- Eur; o rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 02.10.2017 - v trvaní 2 hodín (§ 13a ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) - 136,- Eur; o vypracovanie právneho rozboru veci dňa 09.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. e) cit. vyhl.) - 68,- Eur; o rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 09.10.2017 - v trvaní 3 hodín (§ 13a ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) - 204,- Eur; o náhradu režijného paušálu 4 x 8,84 Eur za úkony vykonané v roku 2017 (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) spolu 35,36 Eur; o 20% DPH zo sumy 511,36 Eur, t.j. 102,27 Eur.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešný bol žalovaný v rozsahu 78,90%. Žalobca požadoval zaplatenie 5.820,- Eur (100%). Súd žalobcovi priznal 613,63 Eur (10,55%). V časti nároku 5.206,37 Eur žalobu zamietol (89,45%). Pomer úspechu (89,45-10,55=78,90).
8. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca napadol rozsudok v rozsahu výroku II. a III. v zmysle § 365 ods. 1 písm. písm. h) C.s.p., nakoľko súd prvej inštancie ohľadom otázky, či v danej veci došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne právne aplikoval na posudzovanú situáciu. S názormi prvostupňového súdu a ich zdôvodnením sa žalobca nestotožnil, pričom názory súdu považuje za nesprávne a zjavne arbitrárne, a tak za nezákonné. Je toho názoru, že relevantným spôsobom preukázal žalobný nárok a právny dôvod jeho vzniku, pričom žalobný nárok oprel žalobca o dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú vznik právneho vzťahu mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorej obsahom bolo určenie rozsahu právnych služieb, ktoré má žalobca žalovanému poskytnúť. Má za to, že jednoznačným spôsobom zdôvodnil a preukázal, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, nakoľko sa jej účastníci dohodli na všetkých esenciálnych náležitostiach takej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný nikdy nepoprel, že by žalobcovi neodovzdal podklady k sporu vedenému na Okresnom súde Košice I, a to za účelom analýzy tohto sporu a ďalšieho postupu v ňom a že žalovaný mal v posudzovanom čase záujem iba o právnu analýzu (právny rozbor) sporu a postupu doterajšieho právneho zástupcu. Žalobca má za to, že prejavil vôľu, aby zmluva bola uzatvorená písomne, a preto nemožno hovoriť o jej vzniku konkludentným spôsobom, žalovaný písomnú formu zmluvy z jemu neznámych dôvodov neakceptoval, čo ale neznamená, že vyššie popísaným spôsobom nebola uzatvorená ústna mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ( ďalej „ObZ“ ). V zmysle § 566 ods. 11 a ods. 22 ObZ, ako aj v zmysle aplikujúceho sa § 24 ods. 13 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov je poskytovanie právnych služieb odplatné, pričom výška odplaty za poskytovanie takých služieb je s ohľadom § 24 ods. 34 zákona o advokácií určená predovšetkým na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom. Žalobca trvá na tom, že za vypracovanie právneho rozboru sa so žalovaným dohodol na odmene určenou pevnou hodinovou sadzbou vo výške 100,- EUR/1 hod. Ďalej sa žalobca nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie a jeho zdôvodnením pri stanovovaní výšky odmeny, resp. bezdôvodného obohatenia (hodnoty úkonov právnej služby, na ktoré má žalobca nárok), keď súd vychádzal z toho, že hodnotu veci/práva, resp. sporu, o ktorej v tejto posudzovanej veci ide, nie je možné vyjadriť, na základe čoho na danú vec aplikoval nesprávnu právnu normu. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový súd aplikoval na posudzovanú situáciu nesprávne ustanovenie Vyhlášky, keď namiesto aplikovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
a) Vyhlášky mal použiť ustanovenie § 10 ods. 1 Vyhlášky a určiť výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného podľa hodnoty sporu (t.j. hodnoty predmetu žaloby uvedenej v peniazoch a hodnoty vzájomnej žaloby uvedenej v peniazoch) vedeného pred Okresným súdom Košice I., pričom predmetom žalovaným požadovaných a žalobcom poskytnutých právnych služieb bola právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur, súčasťou ktorého bola aj vzájomná žaloba spoločnosti Ferrit trade s.r.o. o zaplatenie 1.117.000,- Eur. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že žalovaný mal záujem o vypracovanie takej analýzy a že žalobca mu požadované plnenie skutočne aj poskytol, pričom, že žiadny právny predpis neustanovuje nároky na kvalitu takého právneho rozboru veci, jeho rozsah, obsah a formu. Je očividné, že žalobca poskytol žalovanému rovnaký úkon právnej služby (týkajúci sa konania pred súdom v Košiciach), aký by mu mohol poskytnúť jeho doterajší právny zástupca, pričom išlo by o úkon právnej služby, ktorý vychádzal z tarifnej hodnoty veci (konanie o žalobe a vzájomnej žalobe spolu o zaplatenie sumy 2.090.000,- EUR vedené pred Okresným súdom Košice I), ktorú je možné jednoducho určiť. Súd prvej inštancie sa takou úvahou pri rozhodovaní o predmete tohto sporu vôbec neriadil, možno preto považovať jeho rozhodnutie za nepochopiteľné a zjavne arbitrárne a tak nezákonné. Žalovaný nepoprel, že by závery analýzy boli nesprávne, a že neboli v spore so spoločnosťou Ferrit trade s.r.o. použité. Žalobca ďalej v súvislosti s možnosťou určenia tarifnej hodnoty sporu poukázal na niektoré rozhodnutia súdov a mal za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní vychádzať z hodnoty sporu (t.j. súčet hodnoty predmetu žaloby uvedenej v peniazoch a súčet hodnoty vzájomnej žaloby uvedenej v peniazoch), pričom vyčíslil odmenu žalobcu na 38.708,39 Eur, nakoľko celková hodnota sporu vedeného v Košiciach dosahuje výšku 2.090.000,- Eur (tarifná hodnota), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky mala dosahovať hodnotu 4.603,09 Eur. Napriek vyššie uvedenému výpočtu alternatívnej hodnoty sporu žalobca trvá na tom, že sa so žalovaným dohodol na výške odmeny určenej pevnou hodinovou sadzbou vo výške 100,- Eur/1 hod. za všetky druhy právnych služieb. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil výrok II. a výrok III. napadnutého rozsudku a to tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.206,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% p. a. z uvedenej sumy od 03.02.2018 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v týchto konaniach, a to v rozsahu 100%., resp. žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v časti výroku II. a III. a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového súdu v časti výroku, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 613,63 Eur s úrokom z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a voči výroku o trovách vo výške rozdielu medzi 100% a súdom priznanou náhradou trov 78,90%. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má zato, že pokiaľ medzi sporovými stranami nevznikla zmluva, tak žalobcovi ani nevznikol nárok na zmluvnú odmenu. Opačný záver súdu prvej inštancie je vecne aj právne mylný. Napokon, z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ani súd prvej inštancie si nebol týmto záverom istý, keďže na jednej strane hovoril o nároku žalobcu na „odmenu“ a na druhej strane právne vyhodnotil žalobcov nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Buď mohlo ísť o nárok na odmenu, alebo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie (teda merateľný a peňažným ekvivalentom vyjadriteľný majetkový prospech či výhoda) je nesprávny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Majetok žalovaného sa predsa tým, že sa žalovaný dvakrát stretol s členom jeho dozornej rady, resp. predstavenstva, nijak nezväčšil a ani tým žalovaný nezískal žiadnu merateľnú majetkovú výhodu, či prospech. Rovnako sa majetok žalovaného nezväčšil a nezískal žiadnu merateľnú výhodu či peňažne vyjadriteľný prospech tým, že si žalobca prečítal dokumenty k prípadu v súvislosti so zmluvným rokovaním, ktoré medzi sporovými stranami prebiehalo. Pre absenciu majetkovej výhody či prospechu na strane žalovaného, je záver súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia nesprávny. Súd žalobcovi priznal nárok vo výške 613,63 Eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (bod 18 Rozsudku). Tento právny záver súdu je v príkrom rozpore so zistením súdu prvej inštancie o tom, že medzi stranami nevznikla zmluva o právnej pomoci. Nakoľko nevznikla zmluva o právnej pomoci, tak nevznikol ani nárok na odmenu za právnu pomoc. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na
to oprávneným orgánom (§1 ods. 1 citovanej Vyhlášky). Z ust. § 1 ods. 1 Vyhlášky teda vyplýva, že ju nemožno použiť na iné prípady, než prípady, keď vznikla dohoda o právnej pomoci, alebo bol advokát ustanovený príslušným orgánom. Je zrejmé, že v danom konaní nejde o ani jeden z prípadov, na ktorý sa Vyhláška vzťahuje. Nie je možné rozumieť úvahe súdu, ktorý priznal žalobcovi odmenu za „prevzatie a prípravu právneho zastúpenia“, hoci súd sám dospel k záveru, že žalobca právne zastúpenie neprevzal a zmluva o právnej pomoci nevznikla. To isté platí o právnych úkonoch „rokovanie s klientom“ - keďže nevznikla zmluva o právnej pomoci, žalovaný nebol žalobcovým klientom a teda žiadne „rokovanie s klientom“ neprebehlo. Zdôvodnenie rozsudku je celkovo nejasné ohľadom toho, z akého právneho dôvodu vlastne súd žalobcovi priznal sumu 613,63 Eur. Súd prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo uvádza, že medzi stranami nevznikla mandátna zmluva, resp. zmluva o právnej pomoci. Nie je však zrozumiteľné, prečo v takom prípade priznal nárok na zmluvnú odmenu podľa Vyhlášky č. 655/2004. Z úvah súdu opísaných v bodoch 10, 11 a 13 rozsudku sa javí, že súd mal zato, že zmluva síce medzi stranami nevznikla, ale žalobca plnil a preto mu patrí nárok na bezdôvodné obohatenie v hodnote plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu. Takáto úvaha sama osebe nie je nesprávna - plnenie na základe neplatného úkonu, alebo bez právneho dôvodu štandardne zakladá vznik povinnosti na vrátenie tohto plnenia, resp. jeho hodnoty a to práve podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia. Povinnosť vydať plnenie prijaté bez právneho dôvodu však zo zákona nie je oceniteľná Vyhláškou o odmenách advokátov. Vyhláška sa vzťahuje na poskytovanie právnych služieb v prípadoch, keď zmluva o právnej pomoci vznikla. V prípade bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť hodnotu majetkového prospechu, ktorý bol bez právneho dôvodu získaný. Z vykonaného dokazovania nevyplýva nič, na základe čoho by bolo možné ustáliť, že žalovaný získal majetkový prospech 613,63 Eur. Nezískal. Majetok žalovaného sa tým, že žalobca si niečo naštudoval, nezvýšil o 613,63 Eur. Žalobca síce v konaní tvrdil, že poskytol žalovanému plnenie, spočívajúce vo „vypracovaní podrobnej právnej analýzy sporu“, avšak neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že takáto „podrobná právna analýza sporu“ vôbec existuje. Súd napriek tomu priznal žalobcovi odmenu 68,- Eur za „vypracovanie právneho rozboru veci“, zrejme na základe rukou písaných poznámok žalobcu. Tieto rukou písané poznámky, o ktorých okolnostiach a času vzniku z vykonaného dokazovania nevyplýva vôbec nič, dokladajú výlučne to, že žalobca si v rámci zbežného oboznámenia sa s predmetom sporu, alebo niekedy inokedy, vypracoval pre vlastnú potrebu poznámky. V rámci dokazovania nebolo produkované nič, z čoho by vyplývalo, že žalobca nejakou formou poskytol/odovzdal údajné plnenie, spočívajúce vo „vypracovaní právneho rozboru veci“. Žalobca nepreukázal, že by medzi stranami vznikla zmluva o právnej pomoci (ako správne skonštatoval súd prvej inštancie), žalobcovi preto nepatrí odmena za právne služby. Nakoľko žalobca nepreukázal, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil (t.z., že sa majetok žalovaného o nejakú merateľnú sumu zväčšil v dôsledku plnenia žalobcu), nepatrí mu ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd zmenil v napadnutej časti rozsudok tak, že žaloba sa zamieta v celom rozsahu a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.
10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o tom, že v čase rokovaní mal so žalobcom záujem iba o vypracovanie právnej analýzy, je nepravdivé. Rovnako je nepravdivé tvrdenie, že zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by žalovaný mal v danom čase záujem o zastupovanie pred Košickým súdom. Naopak, z vykonaných listinných dôkazov aj svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa obrátil na žalobcu výlučne na základe záujmu o zastupovanie pred košickým súdom, nakoľko zvažoval výmenu právneho zástupcu v tam prebiehajúcich konaniach, pričom však medzi stranami nakoniec k takejto dohode nedošlo. Ďalej vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že T.. T., člen dozornej rady žalovaného, ktorého žalobca oboznámil s podmienkami poskytovania služieb, nebol oprávnený na uzatvorenie zmluvy o právnej pomoci a žalobca nepredložil žiadne dôkazy svojho tvrdenia, že T.. T. mal byť poverený na uzatváranie zmlúv o právnej pomoci v mene žalovaného. Naďalej mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom tvrdenia, že medzi stranami vznikla zmluva o právnej pomoci a ani o tom, že údajné plnenie z tejto zmluvy nejaká „podrobná právna analýza sporu“ mala byť vôbec nejakým spôsobom žalovanému poskytnutá.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, nakoľko žalovaný v odvolaní relevantným spôsobom nevyvrátil závery súdu prvej inštancie o tom, žalobca má nárok na odmenu, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Trvá na tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb (mandátnej zmluvy), nakoľko sa jej účastníci dohodli na všetkých esenciálnych náležitostiach takej zmluvy, resp. takého právneho vzťahu. Žalovaný nikdy nepoprel, že by Žalobcovi neodovzdal podklady k sporu (ako aj súvisiacej vzájomnej žalobe) vedenému na Okresnom súde Košice I, a to za
účelom analýzy tohto sporu a ďalšieho postupu v ňom. poukazom na vykonané dôkazy a s ohľadom na ich vzájomné súvislosti bolo preukázané, že žalovaný mal v posudzovanom čase záujem iba o právnu analýzu (právny rozbor) sporu vedeného na Okresnom súde Košice I a postupu doterajšieho právneho zástupcu žalovaného v ňom. Túto skutočnosť žalovaný v konaní pred okresným súdom nikdy nepoprel. Ďalej má za to, že prvostupňový súd jednoznačne uviedol, že žalobca poskytol žalovanému určité právne služby, ktoré v odôvodnení rozsudku presne špecifikoval, pričom hodnota týchto právnych služieb poskytnutých žalovanému zo strany žalobcu predstavuje majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu. Hodnota týchto právnych služieb je majetkovou hodnotou, a to aj napriek tomu, že žalovaný sa v odvolaní snaží navodiť dojem, že tieto služby nie sú pre žalovaného majetkovou hodnotou. Žalobca poskytol žalovanému také právne stanoviská a závery, ktoré sú spôsobilé radikálnym spôsobom ovplyvniť a zvrátiť v prospech žalovaného spory vedené žalovaným pred Okresným súdom Košice I, ktorých hodnota dosahuje viac ako dva milióny Eur.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu ako i dôvodmi odvolania žalovaného a následnými vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
15. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
16. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
17. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.820,- Eur s príslušenstvom titulom nároku za poskytnuté právne služby, na tom skutkovom základe, že dňa 29.09.2017 prebehla telefonická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným (konkrétne za žalovaného Y.. U.), ktorý žalobcovi objasnil základnú štruktúru ich právneho problému. Predmetom právnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur, vedeného medzi žalovaným a spoločnosťou Ferrit trade s.r.o., na Okresnom súde Košice I a vzájomná žaloba o zaplatenie 1.117.000,- Eur. Úlohou žalobcu mala byť analýza podkladov, týkajúcich sa sporu za účelom posúdenia správnosti vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu zo strany zastupujúcej advokátskej kancelárie, ako aj správnosti a dostatočnosti použitej právnej argumentácie a zároveň vypracovanie právnej analýzy zo strany žalobcu, s upozornením na prípadné pochybenia v tom čase vo veci zastupujúcej advokátskej kancelárie. Y.. U. e-mailom zaslala žalobcovi podklady na účely prvotnej právnej analýzy sporu. Dňa 02.10.2017 sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca žalovanému predložil e-mailom zmluvu o poskytovaní právnych služieb dňa 03.10.2017, v bode 1.1. uvádza, že bude poskytovať právne poradenstvo ako aj vo veci zastupovania klienta v konaní sp. zn. 30Cb/164/2016
vedenom na Okresnom súde Košice I. V bode 5.2. zmluvy je určená hodinová pevná sadzba vo výške 100,- Eur. V bode 8.9. zmluvy je uvedené, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpisom oboch strán. V ten istý deň žalovaný zasielal rovnaké podklady ako žalobcovi aj inému advokátovi Y.. G.. Žalobca teda tvrdil, že strany sporu uzatvorili mandátnu zmluvu, na základe ktorej mal vypracovať právnu analýzu s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárie. Žalovaný tvrdil, že si síce hľadal nového advokáta, ale nebol ešte rozhodnutý, v čase stretnutia sa jednoznačne nevyjadril, nereagoval ani na text e-mailu zo dňa 03.10.2017, v ktorom žalobca ďakuje za prejavenú dôveru v právne služby. Ďalšie stretnutie prebehlo 9.10.2017, kde mal odprezentovať žalobca právnu analýzu, pričom ako dôkaz vykonanej právnej analýzy predložil ručne vypracované poznámky v rozsahu necelých 2 x A4.
19. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má jednoznačne za to, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy. Žalobca zaslal žalovanému návrh textu zmluvy, v ktorej v čl. 8.9. prejavil vôľu uzavrieť zmluvu písomne, nakoľko platnosť a účinnosť zmluvy podmienil podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami. Splnenie požiadavky na písomnú formu žalobca nepreukázal, preto odvolací súd v zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka mal za to, že k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy nedošlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a žalovaný ani nepopieral odovzdanie podkladov k sporu vedenému na Okresnom súde Košice I za účelom prvotného naštudovania a analýzy tohto sporu a stanovenia ďalšieho postupu v ňom a že žalovaný mal záujem o právnu analýzu (právny rozbor) sporu, avšak nebolo ďalej v konaní už preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k dohode a následnému uzavretiu zmluvy o takejto právnej pomoci (mandátnej zmluvy). Ako už bolo uvedené, absentovala vyžiadaná písomná forma a ak by aj súd pripustil uzavretie zmluvy ústne, alebo konkludentne, ani takýto záver vzhľadom na žalobcom predkladané dôkazy nie je možné prijať. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo a v konaní nebolo preukázané zo strany žalobcu, že by sa strany dohodli na podstatných náležitostiach mandátnej zmluvy, akými v zmysle § 566 ObZ sú určenie zmluvných strán, určenie obchodnej záležitosti, spôsob zariadenia obchodnej záležitosti a dojednanie o odplate. Obchodný zákonník nevyžaduje uzavretie mandátnej zmluvy v písomnej forme, už ústnou dohodou o podstatných náležitostiach mandátnej zmluvy je zmluva uzavretá, pokiaľ sa však strany nedohodnú, že zmluva je platná, len ak sa uzavrie písomne.
20. Následne žalobca tvrdí, že právnu analýzu pre žalovaného vykonal, o čom predložil ako dôkaz ručne vypracované poznámky v rozsahu necelých 2 x A4, ktoré mal pri osobnom stretnutí prezentovať žalovanému. Na preukázanie vypracovania podrobnej právnej analýzy sporu však žalobca neprodukoval žiadne dôkazy okrem predložených poznámok, z ktorých by vyplývalo, že podrobná právna analýza sporu bola vykonaná. Ani po odprezentovaní právneho názoru na predmetnú záležitosť
- podľa tvrdenia žalobcu analýzy, právneho rozboru veci k dohode medzi stranami sporu nedošlo. Súd prvej inštancie teda vyvodil správny záver, že nedošlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy.
21. Ďalej sa však stáva rozsudok prvej inštancie nepreskúmateľný a to z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak vôbec neodôvodnil, akým spôsobom k takémuto záveru dospel. Uvádza, že žalobcovi patrí nárok v zmysle § 451 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523451'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka. V uvedenom ustanovení je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať plnenie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil (v prípade absolútne neplatnej zmluvy ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, v prípade zmluvy relatívne neplatnej a zmluvy zrušenej ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol).
22. Vzhľadom na nárok uplatňovaný žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia (keď na uvedený skutkový stav § 457 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523457'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka aplikovať nemožno) považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že podľa § 451 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523451'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523456'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta prvá Občianskeho
zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523458'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia).
23. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia tak vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby a nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec týmito relevantnými skutočnosťami, týkajúcimi sa splnenia uvedených predpokladov vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi sporovými stranami nezaoberal. Ďalej z vymedzenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, ktorú prvostupňový súd aplikoval na rozhodovanú vec vyplýva, že „ťažiskom tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. V praxi môže ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom, plnenie tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť posúdené ako dar. V praxi však bude zrejme mimoriadne náročné odlíšiť takýto dar od plnenia bez právneho dôvodu“ (k tomu viď Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1591).
24. Záver prvoinštančného súdu si teda vnútorne protirečí, keď na jednej strane skonštatoval, že žalobca poskytoval 4 úkony právnej služby a na druhej strane, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu. K poskytovaniu služieb - osobitne právnych služieb - môže dôjsť výlučne na základe dohody dvoch zmluvných strán, čo už samo osebe pojmovo vylučuje akékoľvek úvahy o vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu (Rozsudok NS SR sp. zn. 3Obdo/57/2019 zo dňa 27.11.2019).
25. Následne prvostupňový súd výšku bezdôvodného obohatenia určuje podľa predpisu, ktorý určuje odmenu advokátovi za poskytovanie právnych služieb. Teda súd na jednej strane uvádza, že zmluva medzi stranami nevznikla, ale v ďalšom mu priznáva nárok na zmluvnú odmenu vo výške 613,63 Eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. V zmysle § 1 ods. 1 Vyhlášky ju nemožno použiť na iné prípady, než prípady, keď vznikla dohoda o právnej pomoci, alebo bol advokát ustanovený príslušným orgánom. Je zrejmé, že v danom konaní nejde o ani jeden z prípadov, na ktorý sa Vyhláška vzťahuje. V rámci dokazovania nebolo produkované nič, z čoho by vyplývalo, že žalobca nejakou formou poskytol/odovzdal údajné plnenie, spočívajúce vo „vypracovaní právneho rozboru veci“. Žalobca nepreukázal, že by medzi stranami vznikla zmluva o právnej pomoci (ako správne skonštatoval súd prvej inštancie), žalobcovi preto nemôže patriť odmena za právne služby v zmysle uvedenej vyhlášky.
26. Prvoinštančný súd uviedol, že priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky za 4 úkony právnej služby a to 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 02.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) vo výške 68,- Eur
- nie je zrejmé, z akých dôkazov dospel prvostupňový súd k záveru o prevzatí zastúpenia, keď sám konštatuje, že k mandátnej zmluve nedošlo, že žalobca právne zastúpenie neprevzal a zmluva o právnej pomoci nevznikla; 2. rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 02.10.2017 - v trvaní 2 hodín (§ 13a ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) 136,- Eur
- tu súd neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že rokovanie trvalo 2 hodiny; 3. vypracovanie právneho rozboru veci dňa 09.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. e) cit. vyhl.) 68,- Eur
- nie je uvedené, aký právny rozbor má súd na mysli, či ide o rukou písané poznámky v rozsahu necelých 2 x A4 a či teda tieto poznámky považoval za právny rozbor veci; 4. rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 09.10.2017 - v trvaní 3 hodín (§ 13a ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) vo výške 204,- Eur
- opäť súd neuviedol, na základe čoho dospel k záveru o rokovaní v trvaní 3 hodiny.
27. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti a jeho odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám kladeným ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
28. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa.
29. So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je potom nepreskúmateľné v naznačenom smere a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje náležitá argumentácia a vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti) chýba argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
30. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu postupovať a vyhodnotiť dôkazy a to jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi, uviesť úvahu o tom, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy považuje za hodnoverné a aké zistenia vyvodil z jednotlivých dôkazov najmä pokiaľ ide o závery súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia. Bude potrebné uviesť, či a ktoré konkrétne úkony žalobcu považuje súd pre žalovaného za vykonané, z akých dôkazov to vyplýva, či vôbec došlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi sporovými stranami, zaoberajúc sa skutočnosťami, týkajúcimi sa splnenia zákonných predpokladov jeho vzniku, uviesť o akú konkrétnu formu bezdôvodného obohatenia upravenú v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka išlo, príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (teda, či sa majetok žalovaného o nejakú merateľnú sumu zväčšil v dôsledku plnenia žalobcu). V prípade,
že bude mať opätovne za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, je potrebné v súlade s názorom vysloveným v bodoch 24. a 25. tohto rozhodnutia odôvodniť výšku bezdôvodného obohatenia.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie.
32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).