Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/202/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. X.XX.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX, obidve bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody 1461, Ružomberok, deti matky: D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, G., a otca: H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. J. K. XXXX/XX, C., v konaní o návrhu matky o určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -88 zo dňa 9.5.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh matky zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dňa 06.02.2024 podaný návrh matky na určenie výživného na maloleté deti a jeho odôvodnenie, na skutkové tvrdenia doplnené matkou na informatívnom výsluchu dňa 19.3.2024, na vykonané dokazovanie vyjadreniami matky, otca a kolízneho opatrovníka na nariadenom pojednávaní a za aplikácie § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd poukázal na to, že v danej veci rozhodoval o návrhu matky na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp.zn. mal preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené právoplatne dňom 16.11.2023. Matka doručila návrh na určenie výživného po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti predchádzajúceho rozsudku o rozvode manželstva dňa 6.2.2024, t.j. s odstupom takmer 3 mesiacov a dožadovala sa úpravy výživného spätne, za obdobie od júla 2023 do rozvodu manželstva.

4. Vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd zdôraznil, že hoci sa právo na výživné nepremlčuje, možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Pre maloleté dieťa ho možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo súčasných zásad pri určovaní výživného je sprísnená úprava, vyžadujúca bdelý, včasný a zodpovedný prístup pri riešení otázky výživného v prospech maloletých detí. Výživné možno priznať spätne len, ak existujú dôvody, ktoré je možné označiť ako výnimočné a pri

takomto uplatnení práva súd posudzuje a vyhodnocuje včasnosť podaného návrhu a prekážky brániace uplatneniu tohto práva skôr.

5. Za významné dôvody, ktoré by mohli zabrániť oprávnenej osobe uplatniť včas nárok na určenie výživného, okresný súd označil závažný zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý by jej bránil domáhať sa včas úpravy výživného návrhom na súd, resp. konanie namierené proti oprávnenej osobe, ktoré má znaky trestného činu spočívajúceho v bránení uplatnenia nároku na výživné, napr. vo forme vyhrážok, priameho alebo nepriameho násilia a podobne. V prejednávanej veci okresný súd nezistil ani jeden z vymenovaných dôvodov. Prechodné ochorenie detí bežnou detskou chorobou nespadá podľa okresného súdu do kategórie dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä, ak nebolo spojené s vážnymi komplikáciami, a tiež neprebiehalo dlhodobo od obdobia odchodu otca zo spoločnej domácnosti až po rozvod manželstva.

6. K ďalším argumentom matky, ktorými vysvetľovala oneskorené podanie návrhu na určenie výživného v období pred rozvodom manželstva, a to, že čakala, či jej bývalý manžel výživné doplatí, okresný súd poukázal na to, že v priebehu konania o rozvod manželstva bola matka poučená, že nárok na určenie výživného tzv. na čas do rozvodu je možné podať v samostatnom konaní. I v ďalšom období, minimálne dňa 19.3.2024, registrovala poučenie, že spätné doplatenie výživného je možné v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ani pri skúmaní postoja otca maloletých detí v obidvoch konaniach (pozn. krajského súdu v konaní o rozvod manželstva a v predmetnom konaní) nevyplynulo, že by dal matke prísľub dodatočného plnenia vyššieho výživného, naopak v predchádzajúcom konaní o rozvod manželstva bola medzi rodičmi komunikovaná aj otázka výživného za minulé obdobie. Z obsahu informatívneho výsluchu manželov v konaní sp.zn. vyplývalo vyjadrenie matky, že netrvá na určení výživného za obdobie od júla 2023 do rozvodu manželstva. V prejednávanej veci samotná zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že zo zhodných vyjadrení obidvoch rodičov vyplynulo, že za spätné obdobie otec časť výživného posielal a samotná matka potvrdila, že v 7. mesiaci poslal 100,- Eur, v 8. mesiaci 230,- Eur, v 9. mesiaci 150,- Eur, plus robil nákupy oblečenia, v 10. mesiaci uhradil za škôlku 63,- Eur. Rodičia sa v podstate zhodli, že rozdiel tvorí približne 30,- Eur za jeden mesiac v porovnaní s výživným, ktoré bolo určené od rozvodu. Ďalšou motiváciou matky, odôvodňujúcou podanie návrhu na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, bola skutočnosť, že bývalý manžel podal na ňu žalobu na súd o vyporiadanie BSM, ako aj, že po náhlom odchode otca od rodiny ostala na deti sama, tieto medzičasom ochoreli jeden od druhého na angínu, syn užíval antibiotiká. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka hodnotila ako ťažké a náročné obdobie matky s deťmi po odchode otca, a hoci v prípade detí nešlo o špecifické ochorenia, citové a emocionálne vypätie z rozchodu a rozvodu bolo evidentné. Súčasne však potvrdila, že v danom období bolo opakovane rodičom poskytované sociálne i psychologické poradenstvo, o ktoré ani jeden z rodičov nemal záujem. Otec maloletých detí hneď v úvode pojednávania zdôraznil, že na informatívnom stretnutí sa rodičia dohodli, že matka nebude žiadať od neho spätne výživné. Podľa neho, došli jej peniaze, preto žiada výživné určiť spätne.

7. Okresný súd zdôraznil, že bez toho, aby skúmal mieru tendenčnosti návrhu matky, vychádzal pri posúdení veci zo zákonnej úpravy § 77 ods. 1 Zákona o rodine a na základe zistených skutočností nepovažoval za jednoznačne a presvedčivo preukázané naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by dovoľovali úpravu požadovaného výživného spätne do rozvodu manželstva. V konaní bolo nielenže preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť plnil i na čas do rozvodu manželstva, aj keď nie v takom rozsahu, ako bolo určené výživné od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ale na druhej strane i neuniklo pozornosti okresného súdu, že zo samotného vyjadrenia matky vyplýva, že o týchto otázkach s otcom následne riadne nekomunikovali, podľa nej, vec išla „do stratena“, a tiež ona samotná v konaní pred súdom potvrdila, že nie vždy odpovedá otcovi na jeho žiadosť o poskytnutie informácií o deťoch. Za kontraproduktívny považoval okresný súd i prístup matky, keď na otca nereaguje z osobných dôvodov ňou uvádzaných, že „tých zlých vecí vo vzťahu ku nej bolo veľa“. Zdôraznil, že výrazný vplyv na kvalitu a efektivitu komunikácie rodičov týkajúcej sa výkonu rodičovských práv a povinností, má ich ochota spolu sa rozprávať a riešiť problémy súvisiace so starostlivosťou o ich spoločné deti. Aj keď matka a otec prestali byť partnermi a je možné, že ostali medzi nimi nevyriešené dôsledky partnerskej krízy i ťaživé skúsenosti, rodičmi ostávajú naďalej, a s tým súvisí ich zodpovednosť, potreba vzájomnej spolupráce, rešpektovania role druhého rodiča, aj podpory detí. Okresný súd nespochybnil, že pre matku a maloleté deti išlo o ťaživé obdobie po odchode otca od rodiny, na druhej strane mal za nepochybné, že obidvom rodičom bolo ponúknuté rovnocenné poradenstvo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak ani jeden túto ponuku neprijal.

8. Vzhľadom k tomu, že okresný súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by relevantne opodstatňovali určenie výživného spätne za obdobie od odchodu otca zo spoločnej domácnosti v júli 2023 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, návrh matky zamietol.

9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých detí (č.l. 97-101 spisu). Namietala, že v odôvodnení rozsudku sa nachádza množstvo nepresností a poloprávd a bola sklamaná i zo súdneho pojednávania, ktoré vyzeralo tak, že ho vedie matka otca a nie sudkyňa okresného súdu. Matka namietala, že pred pojednávaním nedostala na preštudovanie vyjadrenie otca k veci, zatiaľ čo on zrejme dostal na vyjadrenie jej návrh. Sudkyňa vyjadrenie otca iba prečítala na pojednávaní. Keďže celý priebeh súdneho pojednávania narúšala matka otca, tak veľa vecí prepočula, nevedela sa sústrediť a k tomu, čo si zapamätala, jej sudkyňa neumožnila sa vyjadriť, teda jej neumožnila vyjadriť sa ku všetkým dôležitým a podstatným skutočnostiam, preto okresný súd nemal k dispozícii všetky vysvetlenia a dôležité informácie týkajúce sa prejednávanej veci. Matka otca po celý čas pojednávania otcovi napovedala a vykrikovala, čo má otec vypovedať a sústavne vstupovala aj do výpovede matky maloletých detí. Sudkyňa pritom zmohla len na jedno „úbohé jemné napomenutie“. Matka poukázala na to, že hneď po príchode sudkyne do súdnej siene sa jej niekoľkokrát opýtala, či bola vo veci riadne poučená, hlavne podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, a či jej bol vysvetlený výraz „dôvod hodný osobitného zreteľa“, nik ju však nepoučil, že by musela byť v kóme, aby jej vznikol nárok na doplatenie výživného, ako jej to oznámila sudkyňa na pojednávaní. V ďalšej časti odvolania popísala dôvody, pre ktoré podala návrh na určenie výživného za obdobie od júla 2023 do októbra 2023 až dňa 06.02.2024, konkrétne, že zabezpečovala sama starostlivosť o tri maloleté deti (nie dve, ako je nesprávne uvedené v rozsudku okresného súdu), blížil sa čas ukončenia poberania rodičovského príspevku, preto sa snažila nájsť si zamestnanie, maloleté deti boli choré a otec maloletých detí ju „bombardoval SMS správami a telefonátmi“ za rôzne veci týkajúce sa spoločného majetku, najmä osobného motorového vozidla, ktoré chcel predať. Preto bola dňa 18.10.2023 nútená podať na súd návrh na neodkladné opatrenie. Ďalej poukázala na to, že v súdnom konaní týkajúcom sa jej prvorodeného syna D., ktoré sa viedlo v roku 2014, bolo stanovené výživné spätne za dobu šesť mesiacov od odchodu otca mal. dieťaťa zo spoločnej domácnosti, pričom v tomto konaní sa nespomínal žiadny § 77 ods. 1 Zákona o rodine a už vôbec nie dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré si môže každý vysvetliť inak. Zdôraznila, že pokiaľ v rozvodovom konaní uviedla, že si nárok na výživné spätne uplatňovať nebude, nebolo to myslené tak, že si ho nebude uplatňovať vôbec, ale tak, že si ho bude nárokovať v samostatnom konaní. Rozporovala tvrdenie otca, že si nárok na výživné uplatňovala z dôvodu, že jej došli peniaze. Namietla ako nie pravdivý záver okresného súdu, že nedoplatok na výživnom predstavuje čiastku 30,- Eur mesačne a že sa na takejto výške nedoplatku s otcom zhodli v rámci konania o rozvod manželstva. V ďalšej časti odvolania sa matka podrobne vyjadrovala k jednotlivým úhradám poukazovaným otcom maloletých deti v priebehu mesiacov júl až október 2023 a bola názoru, že keď súd uznal výživné na každé dieťa vo výške 150,- Eur na čas po rozvode, mali by mať deti nárok na výživné v takej istej výške aj do rozvodu a nevidí problém v tom, že návrh podala s odstupom troch mesiacov, pretože návrh podala v najkratšom čase ako mohla. Podľa matky okresný súd nevyhodnotil situáciu správne, nakoľko nemal všetky potrebné informácie a nemal ani záujem sa o nich dozvedieť a spravodlivo rozhodnúť, a pokiaľ nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa tak preto, lebo ho ani nehľadal. Ak chcela nejaký dôvod uviesť alebo objasniť, sudkyňa ju zastavila a nedovolila jej pokračovať, nakoľko bola už dávno rozhodnutá je návrh zamietnuť. Nesúhlasila s konštatovaním okresného súdu, že jej motiváciou na podanie návrhu na určenie výživného na čas do rozvodu bola skutočnosť, že otec maloletých detí podal na súd žalobu o vysporiadanie BSM. Pokiaľ na túto skutočnosť poukázala na pojednávaní, chcela len uviesť, že bývalý manžel od nej vymáha vysoké sumy, čo ju sudkyňa nenechala dostatočne vysvetliť. Mala za to, že jej okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva a neumožnil jej predložiť všetky dôkazy, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu záveru.

11. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec (č.l. 121 spisu), ktorý zotrval na svojom stanovisku uvedenom už v priebehu konania na súde prvej inštancie, že návrh matky na priznanie výživného spätne je potrebné zamietnuť, nakoľko matka v rozvodovom konaní netrvala na spätnom výživnom od júla 2023 do rozvodu. Nesúhlasil s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní a dôkazy, ktoré matka

zaslala nepovažoval za dôveryhodné. Poukázal na to, že matka bola poučená už druhýkrát súdom tak, ako on. Zároveň uviedol, že matka odvolanie podala po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty.

12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení (č.l. 123 spisu) zotrval na svojich vyjadreniach a Správe zo dňa 23.10.2024, v ktorej sa vyjadril k výške, ktorou otec maloletých detí prispieval matke. K spätne určenému výživnému a dôvodom osobitného zreteľa uviedol, že vzhľadom na situáciu v rodine bola matka maloletých detí pod tlakom a v emocionálnom vypätí, musela riešiť neočakávaný odchod manžela, častú chorobnosť maloletých detí, ukončenie pobytu maloletej dcéry v materskej škole a riešenie zložitej finančnej situácie. Bola si vedomá, že si musí nájsť prácu, nakoľko od decembra 2023 bola už bez príjmu z rodičovského príspevku, pričom hľadanie práce komplikovali vyššie uvedené dôvody.

13. K doručenému vyjadreniu otca kolízny opatrovník v podaní zo dňa 23.07.2024 (č.l. 130 spisu) uviedol, že sa nebude vyjadrovať, ako aj, že zotrváva na písomných a ústnych vyjadreniach.

14. Otec maloletých detí vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 29.07.2024 (č.l. 131 spisu) uvádzal v podstate totožné skutočnosti a tvrdenia ako v predchádzajúcom vyjadrení.

15. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka (č.l. 133 spisu) uviedla, že k nemu nemá vážnejšie výhrady, s výnimkou toho, že ak kolízny opatrovník trvá na počtoch o platbách na výživnom uhrádzaným zo strany otca tak, ako to uviedol na súdnom pojednávaní, tak tieto absolútne nesúhlasia a sú zavádzajúce. Zopakovala vlastné tvrdenia o sumách uhrádzaných otcom na výživné maloletých detí v období mesiacov júl až október 2023. Uviedla, že za štyri mesiace otcovi vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 597,- Eur.

16. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca (č.l. 134 spisu) zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. K otcom namietanému nedodržaniu lehoty na podanie odvolania uviedla, že mu neprislúcha hodnotiť termíny lehôt jednotlivých strán, pričom každú dodržala.

17. Vyššie uvedené vyjadrenia boli okresným súdom doručované ostatným účastníkom konania a kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 135 - 137 súdneho spisu), pričom k týmto vyjadreniam podali účastníci a kolízny opatrovník ďalšie vyjadrenia, v ktorých kolízny opatrovník aj otec maloletých detí zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach a matka zopakovala svoje uvedené námietky v odvolaní. Posledné vyjadrenie matky zo dňa 13.09.2024 (č.l. 145 spisu) obsahovalo opis problémov, ktoré existovali vo vzťahu rodičov počas trvania manželstva, ako aj nevyriešené finančné záležitosti manželov súvisiace s úvermi.

18. Vyjadrenia matky, otca a kolízneho opatrovníka boli podľa pokynov okresného súdu zo dňa 30.9.2024 (č.l. 154 - 156 spisu) doručené ostatným účastníkom na vedomie.

19. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), na základe odvolania podaného v zákonnej lehote osobou na to oprávnenou, a to matkou maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem za aplikácie ustanovenia , posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu a ako vecne správny ho potvrdil podľa ustanovenia hodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -170 zo dňa 07.05.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.05.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Krajský súd v prvom rade vyhodnocoval odvolanie matky vo vzťahu k jeho včasnosti, a to vzhľadom na námietku otca obsiahnutú v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 8.7.2024. Čo sa týka včasnosti

podaného odvolania, z obsahu spisu bolo krajským súdom zistené, že rozsudok okresného súdu bol doručený matke dňa 12.06.2024 (doručenka na č.l. 95 rub spisu). Matka odvolanie odovzdala pošte ako doručovaciemu orgánu na prepravu dňa 25.06.2024 (obálka na č.l. 118 spisu), teda v zákonom stanovenej lehote 15 dní. Bolo preto potrebné konštatovať podanie odvolania v zákonnej lehote, a preto nemohlo byť odmietnuté podľa .

23. Za rešpektovania ust. , krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané matkou proti rozsudku okresného súdu, ktorým bol jej návrh o určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu zamietnutý, podstatou ktorého boli námietky nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým jej bolo znemožnené v dostatočnom predstihu sa oboznámiť s písomným vyjadrením otca maloletých detí k návrhu, uvádzať skutkové tvrdenia a predkladať dôkazy, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu záveru.

24. Pre posúdenie odvolacích dôvodov matky nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, najmä odvolateľka ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , , , ). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý súdny proces.

25. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie matkou maloletých detí uplatneného návrhu, a pretože zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, tak základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , a preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Práve z titulu aplikácie ust. nie je potrebné a ani žiadúce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať. Uvedené vyplýva z toho, že odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Krajský súd sa však za aplikácie ust. veta druhá v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami odvolateľky uvedenými v podanom odvolaní.

26. Krajský súd ako odvolací súd po posúdení veci na základe odvolania matky vo väzbe k odvolacím dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

27. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie vo veci také nedostatky, na ktoré by, ako majúce v zmysle za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bolo potrebné pri posudzovaní (ne)dôvodnosti návrhu matky prihliadnuť. Ako nedôvodnú preto vyhodnotil námietku odvolateľky týkajúcu sa porušenia jej procesných práv, či už ako dôsledok nedoručenia písomného vyjadrenia otca k návrhu a nemožnosti na oboznámenia sa s ním, či neposkytnutia dostatku priestoru na vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam potrebným pre rozhodnutie.

28. Primárne je potrebné konštatovať, že z obsahu spisového materiálu odvolací súd nezistil žiadne obmedzenia matky v jej možnosti zaujať stanovisko ku ktorejkoľvek podstatnej okolnosti prejednávanej veci. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.5.2024 (č.l. 84 - 86 spisu), ako aj z vypočutia zvukového záznamu z pojednávania vyplynulo, že po otvorení pojednávania, v rámci oboznamovania s obsahom spisu postupom podľa , bolo okresným súdom o.i. oboznámené písomné vyjadrenie otca s prílohami a následne bolo pristúpené k výsluchu matky, ktorej bol poskytnutý dostatočný časový priestor sa k nemu vyjadriť. Podľa matkou nenamietaného obsahu zápisnice bolo po jej výsluchu

uvedené, že...,, viac neuvádza...“ a v záverečnom návrhu matka uviedla, že ...,,Trvám na tom, čo som uviedla, na doplatení výživného. Iné vyjadrenie nemám“. Matka v priebehu pojednávania a ani v rámci záverečnej reči nenamietala obsah zápisnice a ani porušenie procesných práv. Výhrady voči nedoručeniu písomného vyjadrenia otca k návrhu s prílohami matka v konaní nevzniesla (odvolací súd v z obsahu spisového materiálu záznam o doručovaní tejto písomnosti matke nezistil). Odhliadnuc od možnosti matky oboznámiť sa s vyjadrením otca nahliadnutím do spisového materiálu, či elektronického spisu, bolo zrejmé, že k tvrdeniam uvedeným vo vyjadrení otca bol matke súdom prvej inštancie vytvorený dostatočný časový priestor na zaujatie stanoviska, k čomu z jej strany aj došlo. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že obsah písomného vyjadrenia otca bol zhodný s jeho prednesom v rámci výsluchu na pojednávaní, po ukončení ktorého bol opäť ponechaný priestor, aby sa matka k nemu na vyjadrila. Matke tak bola vytvorená reálna možnosť reagovať (nielen) na tento procesný úkon otca. Posúdiac obsah vyjadrenia otca zo dňa 19.4.2024 (č.l. 56 spisu) odvolací súd uvádza, že v ňom použitá argumentácia nemala žiadny vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo založené na odlišných záveroch, teda bolo bez vplyvu na prejednávanú vec, v ktorej súvislosti sa poukazuje i na názor vyjadrený v Náleze Ústavného súdu SR sp.zn. z 16.12.2020, že „Je potrebné určiť kritériá, kedy je potrebné, aby súd strane doručil podanie protistrany na prípadné vyjadrenie. ...tieto kritériá sa môžu ... vyvíjať a formovať aj v závislosti od typu konania. Nepochybne ...medzi ne patrí situácia, ak je vyjadrenie bezobsažné, ak sa v ňom len opakujú už uvedené argumenty alebo ak v danej veci do úvahy prichádza len určité súdom zvolené riešenie, na ktoré vyjadrenie strany nemôže mať žiadny vplyv.“ Rovnaké závery prijal Ústavný súd SR aj vo veci sp.zn. z 15.12.2020 (obdobne aj rozsudok NSS SR sp.zn. z 27. októbra 2021).

29. Len k úplnosti k otcom predloženým prílohám k vyjadreniu konštatuje odvolací súd, že išlo len o fotokópie listín, a to záznam z prvého informatívneho stretnutia rodičov v konaní sp.zn. , Dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom spísaná rodičmi dňa 26.10.2023, vyjadrenie otca k návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, Oznámenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš o termíne ISR, návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka, z obsahu ktorých bolo možné vyvodiť, že sú matke dostatočne známe a súčasne tieto boli rovnako súdom prvej inštancie oboznámené postupom podľa na súdnom pojednávaní a matke daná možnosť sa k nim vyjadriť.

30. Ako neopodstatnená bola odvolacím súdom posúdená aj odvolacia námietka, že súd prvej inštancie matke maloletých detí neumožnil vyjadriť sa ku všetkým podstatným skutočnostiam týkajúcim sa veci a predložiť dôkazy. Primárne poukazuje odvolací súd na to, že matka v odvolaní ani neuviedla, prezentovanie ktorých skutkových okolností a predloženie ktorých dôkazov jej malo byť znemožnené. V súlade s účastníci povinní predložiť všetky relevantné skutkové tvrdenia a označiť dôkazy v priebehu konania, ktorú možnosť matka mala pri podaní návrhu, na informatívnom výsluchu, ako aj na súdnom pojednávaní, na ktorom bol vykonaný jej výsluch, mala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam otca a kolízneho opatrovníka, a to aj v rámci záverečného návrhu.

31. K poukazu matky na narušenie priebehu pojednávania na súde prvej inštancie matkou otca maloletých detí, odvolací súd zdôrazňuje, že súdne pojednávanie je zásadne verejné ( ) a verejnosť možno vylúčiť len v zákonom stanovených prípadoch. Na základe vypočutia zvukového záznamu z pojednávania bolo odvolacím súdom zistené, že pred otvorením pojednávania, bola vykonaná legitimácia aj matky otca maloletých detí, ktorá prejavila záujem byť prítomná ako verejnosť a neboli zistené a ani tvrdené okolnosti podľa ojení s odôvodňujúce vylúčenie verejnosti alebo odpretie jej prístupu. Zo zvukového záznamu ďalej vyplývalo, že pojednávanie prebiehalo dôstojne a pokojne, boli zaznamenané len vyjadrenia sudkyne, účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, pričom nebolo zrejmé, že by matka otca akokoľvek zasahovala do jeho priebehu, a preto námietka matky bola zhodnotená ako nedôvodná.

32. V súhrnnosti k námietkam matky v procesnej rovine odvolací súd konštatuje, že v procesnom postupe okresného súdu neboli zistené také nedostatky, ktoré by mohli smerovať k záveru o porušení práva účastníka konania (matky) na spravodlivý proces. Dodáva krajský súd, že pod porušením práva na spravodlivý súdny proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavno-právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie

zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou. Ide napríklad o právo na prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na postup znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, k čomu zo strany okresného súdu nedošlo.

33. Matka v hmotnoprávnej rovine namietala nesprávny právny záver okresného súdu, ohľadom oneskoreného podania návrhu na určenie výživného na čas do rozvodu, pre nezistenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval, ktorá situácia v danej veci nenastala (NS SR sp.zn. , sp.zn. ).

34. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že ustanovenie Zákona o rodine vyjadruje zásadu, podľa ktorej dávky výživného možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Dňom začatia súdneho konania je deň podania návrhu na súd ( ) alebo v prípadoch, keď konanie možno začať aj bez návrhu, deň, keď bolo vydané uznesenie o začatí konania ( ). Výnimku z tejto zásady tvorí výživné pre maloleté deti, ktoré možno priznať za dobu minulú, najviac za dobu troch rokov pred dňom začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Existujúca právna úprava vyžaduje od oprávnených osôb zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Posúdenie, či zistené skutočnosti predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, teda také, pre ktoré je oneskorené uplatnenie výživného na súde možné považovať za ospravedlniteľné, je ponechané na úvahu súdu, ktorý ich posudzuje s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa nie sú v zákone explicitne vyjadrené. V zmysle judikatúry medzi takéto dôvody patrí objektívna nemožnosť podať návrh proti druhému rodičovi napríklad preto, že rodič podávajúci návrh na určenie vyživovacej povinnosti nemal vedomosť, kde povinný rodič žije. Za relevantný dôvod je možné považovať aj taký zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas nárok na výživné uplatniť. Rozhodovacia prax súdov za takýto dôvod označuje aj konanie, ktoré má znaky trestného činu, spočívajúce v bránení oprávnenému rodičovi v uplatnení nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Vždy sa však musí jednať o tak závažné dôvody, ktoré reálne znemožňovali oprávnenému rodičovi iniciovať a viesť konanie o určenie (zvýšenie) výživného.

36. Pokiaľ matka ako dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzala starostlivosť o tri maloleté deti, ich zdravotné problémy, hľadanie zamestnania a právne spory s otcom, tak odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že tieto okolnosti, hoci významné, nebránili matke včas podať návrh. Vzhľadom na význam vyživovacej povinnosti bola matka povinná konať bez zbytočného odkladu, najmä po tom, ako bola dňa 26.10.2024 súdom poučená, že výživné na čas do rozvodu nemožno priznať v rámci rozvodového konania. Jej argument, že očakávala dobrovoľné doplatenie výživného zo strany otca, neobstojí, pretože už pri podaní návrhu na rozvod manželstva dňa 7.9.2023 mala vedomosť, že si otec od júla 2023 neplní svoju vyživovaciu povinnosť v ňou požadovanom rozsahu, čo potvrdzuje aj jej požiadavka na spätné výživné v návrhu na rozvod a uvedené samo o sebe nemožno považovať za vážny dôvod, pre ktorý nebolo možné začať konanie o určenie výživného skôr. Ak matka takýto samostatný úkon (bez vážneho dôvodu) napriek poučeniu neurobila a ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, tak odvolací súd konštatuje, že záver okresného súdu o neexistencii dôvodov osobitného zreteľa pre priznanie výživného okresným súdom spätne, bol správny.

37. Odvolací súd sa k ďalším odvolacím námietkam vyjadrí stručne, keďže sa netýkali podstaty záverov rozhodnutia okresného súdu. Námietka ohľadom výšky výživného uhradeného otcom počas skúmaného obdobia nemala vplyv na rozhodnutie okresného súdu, keďže samotný nárok nebol priznaný.

Pokiaľ aj v prvej vete odseku 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo uvedené, že matka podala návrh na výživné na čas po rozvode, tak z celého obsahu odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že predmetom konania (posudzovania) bol návrh matky o určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva, a preto išlo len o zrejmú nesprávnosť, ktorá bola bez vplyvu na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Zhodnotenie súdu prvej inštancie o tom, že motívom matky na podanie návrhu bola okrem iného žaloba otca o vyporiadanie BSM, nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia, keďže návrh bol zamietnutý nie z dôvodu motivácie matky, ale pre jeho oneskorené podanie. K porovnávaniu matky rozhodnutia súdu prvej inštancie v predmetnom konaní s iným súdnym rozhodnutím, odvolací súd zdôrazňuje, že každé rozhodnutie vychádza z individuálnych okolností toho - ktorého konkrétneho prípadu a úlohou odvolacieho súdu nie je hodnotiť vedenie konania a rozhodnutia súdu v inej veci, ktorá nie je predmetom odvolacieho konania.

38. K úplnosti uvádza odvolací súd, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania (porovnaj napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 23.06.2004, z 03.07.2003, z 19.05.2009).

39. Keďže námietky uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé mať za následok iné vyhodnotenie zisteného skutkového a právneho stavu, ako to urobil súd prvej inštancie a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie alebo procesného postupu v konaní, ktoré mu predchádzalo, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia a 2 .

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.