Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/47/2019

Potvrdené rozhodnutím 18Co/56/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa, v spore žalobcu WCS, s.r.o., so sídlom Puškinova 1155/16, 091 01 Stropkov, IČO: 44 822 359, zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, so sídlom Námestie Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, proti žalovaným 1/ Pozemkové spoločenstvo lesov a pasienkov obce Brusnica, so sídlom Brusnica 44, 090 31 Kolbovce, IČO: 31 305 776, a 2/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov – pracovisko Svidník č. k. 2C/47/2019-122 zo dňa 23.03.2023, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a IV.. II. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobkyne 1/ W. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX V.Š. XXX, 2/ U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX V. XXX, zast. JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1./ X. I., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX V. XXX, 2./ U.. U. I., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX V. XXX, zast. JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa v 1. rade W. Č., O.. XX.XX.XXXX, je spoluvlastníčkou podielu 1-ice v novovytvorenej parcele CKN číslo XXX/X, orná pôda o výmere o 179 m2 vytvorenej podľa geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou Bardejov, s.r.o., dňa 02.09.2019, číslo plánu: 36478318-52/2019, úradne overeného dňa 10.09.2019 pod číslo G1-640/2019, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, z parcely CKN číslo XXX, o výmere 933 m2, orná pôda, zapísanej na LV číslo XXX, katastrálne územie V.e, obec V., okres Bardejov.

II. Súd u r č u j e , že žalobkyňa v 2. rade U. B., O.. XX.XX.XXXX, je spoluvlastníčkou podielu 1-ice v novovytvorenej parcele CKN číslo XXX/X, orná pôda o výmere o 179 m2 vytvorenej podľa geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou Bardejov, s.r.o., dňa 02.09.2019, číslo plánu: 36478318-52/2019, úradne overeného dňa 10.09.2019 pod číslo G1-640/2019, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, z parcely CKN číslo XXX, o výmere 933 m2, orná pôda, zapísanej na LV číslo XXX, katastrálne územie V., obec V., okres Bardejov.

III. Stranám súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Tunajšiemu súdu bola dňa 28.10.2019 doručená žaloba, ktorou sa žalobkyne voči žalovaným domáhali určenia vlastníckeho práva.

2. V podanej žalobe argumentovali tým, že obe sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v podiele 1 k parcelám registra „C“ č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 905 m2, č. XXX/X, orná pôda o výmere 741 m2, č. XXX/X, orná pôda o výmere 114 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX, k. ú. Bartošovce. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č. XXX, orná pôda o výmere 933 m2, č. XXX/X, orná pôda o výmere 690 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. Bartošovce. Žalobkyňa v 1. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, k. ú. V. na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 709/91 zo dňa 25.05.1992, ktorým bolo prejednané dedičstvo po nebohom otcovi žalobkyne N. B.. V tom čase bola parcela XXX zapísaná v

celosti na LV č. XX, k. ú. V.. Otec žalobkyne v 1. rade spolu s manželkou - žalobkyňou v 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.1967 formou notárskej zápisnice bývalého Štátneho notárstva v Bardejove registrovanou pod č. R I 120/67 dňa 01.02.1968, kúpili od rodičov N. B.Á. rozostavaný rodinný dom spolu s parcelami evidovanými na LV č. XX, k. ú. V. ako parcely EN č. XXX/X o výmere 800 m2 a EN č. XXX/X o výmere 1.362 m2. Parcela EN č. XXX/X, k. ú. V. je identická s parcelou EN č. XXX, k. ú. Bartošovce, pričom táto bola na základe geometrického plánu č. 00222585-127/96 rozdelená na parcely CKN č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň. Právni predchodcovia žalobkýň, následne N. B. spolu so žalobkyňou v 2. rade a po smrti N. B. žalobkyňa v 1. rade užívali parcelu pôvodne označenú ako EN č. XXX/X, následne EN č. XXX a v súčasnosti CKN č. XXX/X a č. XXX/X v rovnakom rozsahu a v tých istých hraniciach ako doposiaľ. Hranicou medzi parcelou CKN č. XXX/X a parcelou CKN č. XXX bola medza v prírode nespochybniteľná. Žalobkyne ďalej uviedli, že žalovaní nadobudli parcelu CKN č. XXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy č. N 206/19, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. V 1163/2019 zo dňa 27.05.2019. Parcelu nadobudli od L. B.. Daná parcela susedí s parcelou žalobkýň CKN č. XXX/X. V roku 2013 žalobkyne zistili nesúlad priebehu hranice evidovanej v katastrálnej mape so stavom pôvodným a stavom v prírode. Preto dňa 17.04.2013 požiadali Správu katastra Bardejov o prešetrenie tejto hranice, avšak rozhodnutím zo dňa 10.06.2013 bol ich návrh zamietnutý. Z rozhodnutia vyplynulo, že priebeh spornej hranice je odlišný od priebehu ako bol zakreslený na mape pred novým mapovaním. Vtedajší vlastník parcely L. B. však trval na nemennosti výmery parcely. V roku 2019 žalobkyne opätovne požiadali Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor o prešetrenie spornej hranice s odôvodnením, že súčasní vlastníci súhlasia s opravou zákresu hranice podľa mapy platnej pred novým mapovaním. Správny orgán im však listom zo dňa 31.05.2019 oznámil, že vo veci už bolo rozhodnuté dňa 10.06.2013. Žalobkyne ďalej uviedli, že z odborného vyjadrenia znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. 38/2019 zo dňa 08.10.2019 vyplýva, že chybný zákres a nesprávne geometrické a polohové určenie vlastníckej hranice na styku parciel CKN č. XXX/X a č. XXX, k. ú. V., bolo spôsobené pri spracovaní súčasnej mapy katastra nehnuteľností chybným odčítaním polárnych prvkov na meračskom prístroji. Znalec zistil, že poloha vlastníckej hranice zobrazená v pôvodnej mape je zhodná s dlhodobo ustáleným skutkovým stavom v teréne. Žalobkyne zároveň predložili geometrický plán vyhotovený Geodéziou Bardejov, s.r.o. dňa 02.09.2019, číslo plánu 36478318-52/2019, úradne overený dňa 10.09.2019 pod č. G1-640/2019, z ktorého je zrejmé, že novovytvorená parcela č. XXX/X, orná pôda o výmere 179 m2, odčlenená z parcely CKN č. XXX, je súčasťou parcely CKN č. XXX/X. V závere žalobkyne dodali, že na určení vlastníckeho práva majú naliehavý právny záujem, nakoľko rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

3. Právny zástupca žalovaných v žiadosti o odročenie pojednávania doručenej súdu dňa 10.05.2020, ktorej súd nevyhovel, uviedol, že žalovaní požiadali geodeta, ktorý k veci zaujme stanovisko až po vyžiadaní konkrétnych podkladov z katastra nehnuteľností, ktoré mu dosiaľ neboli sprístupnené.

4. Súd vo veci nariadil pojednávania a obhliadku na mieste samom a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, výpismi z LV č. XX a LV č. XXX, k. ú. V., rozhodnutím Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 709/91, notárskou zápisnicou zo 17.03.1967, listinnými dôkazmi týkajúcimi sa prešetrenia spornej hranice na príslušnom orgáne katastra nehnuteľností, odborným vyjadrením Ing. Jozefa Bujňáka, geometrickým plánom č. 36478318-52/2019, obsahom dedičského spisu sp. zn. D 1207/92, výsluchmi svedkov, znaleckým posudkom Juraja Gregu, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi strán sporu, resp. ich právnych zástupcov na pojednávaní, ako aj ďalšími s vecou súvisiaci listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

5. Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, poukázal na listinné dôkazy pripojené k žalobe, na odborné vyjadrenie znalca Ing. Jozefa Bujňáka, na overený geometrický plán, z ktorých jednoznačne vyplývajú nimi tvrdené skutočnosti. Argumentoval tým, že obrana žalovaných je len v rovine tvrdení. Na pojednávaní dňa 01.07.2021 uviedol, že v zásade nemá námietky voči znaleckému posudku znalca Juraja Gregu, č. 4/2021, nakoľko z neho plynie rovnaký záver, a teda vznik parcely o výmere 179 m2, ktorá je na obrázku č. 7 znázornená bodmi A, F, G, C, A, a ktorá je súčasťou parcely CKN č.XXX, LV č. XXX, avšak po právnej stránke patrí k parcele CKN č. XXX/1, LV č. XX, k. ú. Bartošovce. Pokiaľ išlo o argument protistrany nepriznať stranám náhradu trov konania, v tejto súvislosti poukázal na postoj právneho predchodcu žalovaných, o čom do konania predložili dôkazy z roku 2013 a 2019 o tom, že tento odmietol uvedený nesúlad riešiť v rámci katastrálneho konania. Tiež poukázal na prednes právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní dňa 13.05.2020, keď uviedol, že žalovaní nesúhlasia

s podanou žalobou a dodal, že za daných okolností neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd výnimočne neprizná stranám náhradu trov konania. Žalobkyne majú naliehavý právny záujem na tejto žalobe, a to z dôvodu potreby zosúladenia stavu skutočného so stavom právnym. PZ žalobkýň uviedol, že nesúhlasí s tvrdením protistrany ohľadom aplikácie , nakoľko oni sa opakovane snažili, aby priebeh hranice bol zosúladený. Kataster bol ochotný túto opravu vykonať, avšak nebola ochota zo strany právneho predchodcu žalovaných. Vyslovil názor, že žalovaní vstúpili do práv a povinností ich právneho predchodcu, od ktorého si môžu vymáhať svoje nároky. Dodal, že pred otvorením pojednávania sa súd snažil o zmierne riešenie sporu, a preto by nebolo spravodlivé, ak by súd aplikoval . Pritom prvotný postoj žalovaných bol taký, aby súd žalobu zamietol. Okrem toho žalovaní spochybnili odborné vyjadrenie Ing. Bujňáka. Právny predchodca žalovaných sa nemôže odvolávať na dobromyseľnosť, nakoľko už v roku 2013 ho kataster vyzval nesúlad riešiť, avšak on to odmietol. Žalobkyne nepodali žalobu už v roku 2013 z dôvodu, že stále so susedom vychádzali dobre, nechceli sa súdiť a stále verili, že sa to vyrieši mimosúdne. Nič ich k podaniu žaloby netlačilo, nakoľko ony túto časť pozemku riadne dlhodobo užívali a nikto ich na nič neupozorňoval. Potrebné bolo zosúladiť užívací stav so stavom právnym a právny predchodca žalovaných aj napriek tomu, že vedel, že je to nevysporiadané, tento pozemok predal žalovaným, ktorí to podľa jeho názoru tiež museli vedieť. Navrhol žalobe vyhovieť a žalobkyniam priznať nárok na náhradu trov konania.

6. Právny zástupca žalovaných spočiatku popieral tvrdenia žalobkýň, namietal protistranou predložený geometrický plán. Uviedol, že sporná hranica medzi parcelami č. XXX a č. XXX bola osobitná v tom, že sa zbiehala do jedného styčného bodu, ktorý je označený na mieste samom železným kolíkom. Z výpovede predchádzajúceho vlastníka pozemku žalovaných L. B., ako aj susediacich vlastníkov L. G. a I. B., boli podľa neho potvrdené nimi uvádzané skutočnosti. Pôvodní vlastníci tvrdia, že k súčasnému stavu sa dospelo takým spôsobom, že pri obhospodarovaní parcely si žalobkyne „prikopali“ viac. Na pojednávaní dňa 01.07.2021 predložil fotografiu zachytávajúcu aj spornú parcelu, na ktorej poukázal na skutočný užívací stav zo strany žalobkýň, a to pokiaľ ide o pooranú časť pozemku. Vzhľadom na to, že si dali vyhotoviť znalecký posudok znalcom Jurajom Gregom, ktorého závery sú totožné so závermi znalca Ing. Bujňáka, za daných okolností už súhlasili s podanou žalobou, keďže aj oni majú naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozhodol, na základe čoho by došlo k zosúladeniu skutočného stavu so stavom právnym. Žalovaní tým prichádzajú o 179 m2 pôdy, ktorú „preplatili“ ich právnemu predchodcovi. Navrhol, aby súd v otázke náhrady trov konania aplikoval . V tejto súvislosti sa odvolal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 24.10.2019 a dodal, že bránenie práva nemôže byť pri rozhodovaní o trovách konania pripočítané v neprospech žalovaných, keďže aj v danom prípade k chybnému zakresleniu v katastrálnej mape došlo chybou štátneho orgánu, pričom štátny orgán si pochybenie nepriznal. Ak teda žalobkyne uvádzajú, že už od roku 2013 sa snažili túto vec riešiť na katastri, od tohto obdobia im nebránilo nič, aby podali žalobu ešte voči právnemu predchodcovi žalovaných. Okrem toho skutočný užívací stav už nezodpovedá nielen katastrálnej mape, ale ani geometrickému plánu, ktorý predložili žalobkyne. Argumentoval aj tým, že žalovaní určite nemali vedomosť o uvedenom nesúlade a neboli by kúpili navyše 180 m2, za ktoré zaplatili.

7. Žalobkyňa v 1. rade na obhliadke uviedla, že nikdy nebol problém s užívaním pozemku, ktorý je oproti cez cestu smerom k poľu, že niekedy v strede tohto pozemku boli vysadené stromy, ale keď tu prišiel jej manžel, keď sa v 1994 vydala, tak tie stromy sa vyťali. Vždy sa oralo tak ako je medza. Vzadu za hnojiskom sa neoralo, lebo to nebolo vysporiadané. Na pojednávaní dňa 01.07.2021 pri pohľade na fotografiu predloženú právnym zástupcom žalovaných uviedla, že takto neužívajú pozemok, pretože na jeseň im boli poorať pozemok, bolo zlé počasie, zle sa oralo, a preto pooral zle. Oni užívajú tak, ako vždy užívali, nič viac a nič menej, tak ako to bolo vidieť aj na obhliadke.

8. Žalobkyňa v 2. rade v rámci svojho výsluchu na obhliadke uviedla, že pozemok od miestnej komunikácie smerom dozadu sa viac ako 50 rokov užíval tak, ako to vyzerá v súčasnej dobe, teda tak, ako je medza (hranica medzi pokoseným a nepokoseným pozemkom) Uviedla, že stále sa oralo rovno.

9. Svedok L. B. na obhliadke na mieste samom vypovedal, že je rodák z V., žil tam do svojich 22 rokov a potom, čo sa oženil, šiel žiť do Raslavíc, kde žije od roku 1966. Parcely nadobudli dvomi dedičskými rozhodnutiami. Zdedil to on, ale kataster to zapísal na brata. Oni to nechali tak. Druhé dedičské konanie bolo, keď začali robiť cestu. Prišlo sa na to, že pozemok sa skladá z dvoch parciel. On o tom ako chlapec nevedel. Parcela, ktorá je pokosená, bola niekedy rozdelená akoby na dve parcely s tým, že bola ním dedená v roku 1981, ale omylom ju kataster zapísal na jeho brata G. B.. V roku 1989 bolo

druhé dedičské konanie, kde dedil jeho brat, ale parcelu napísali naňho a boli teda vyvážení. Parcelu obhospodaroval brat od roku 1981 a predtým to boli ich právni predchodcovia, otec, dedo. Išlo o obe tieto parcely, ktoré kúpil v roku 1905, keď prišiel z Ameriky. Ich výmera je 16 árov. Parcela č. XXX bola prejednávaná v roku 1989 a parcela č. XXX/X bola prejednávaná v roku 1982. Manželom I. to predával s tým, že je to komplet parcela z dvoch častí. Pozná rodinu žalobkýň, podľa neho sú 1,5 m v ich pozemku. Pamätá si, že keď to dávno orali, tak to bolo zaorané do trojuholníka. Ako chlapec sa divil, ako je možné presne zaorať do trojuholníka. Podľa neho žalobcovia nikdy nemali rovno hranicu, ani nemôžu mať. Ďalej uviedol, že sporná hranica medzi parcelami prebieha ako keby od rodinného domu žalobcov smerom cez cestu na roľu s tým, že to vyzerá to tak, že hranica je medzi pokoseným a nepokoseným. Ku kovovému kolíku umiestnenému asi cca 100 m od miestnej komunikácie smerom k poľu uviedol, že kolík je bod schádzajúcich pozemkov. Ide ako keby o dva trojuholníky. Podľa neho pozemok žalobkýň ide ako keby pomyselnou čiarou vedúcou od hranice ich domu až po tento kolík, pričom aj susedov pozemok - rodinný dom V. XXX sa zbieha do tohto bodu ku kolíku.

10. Svedok G. B. uviedol, že pozemok žalobkýň išiel smerom od miestnej komunikácie do poľa vždy do špica a ten pozemok, ktorý predali žalovaným, mal rovnú hranicu. Na tej parcele, ktorú predali žalovaným, niekedy pestovali zemiaky. Uviedol, že on obhospodaroval parcelu, ktorá je pokosená, od hranice susedného plota asi 14,5 metra do šírky s tým, že táto ich parcela bola rovná, táto do cípa nesmerovala. Doplnil, že v roku 1981 zomrel ich otec a oni až v roku 1989, keď sa robila cesta, prišli na to, že pozemok sa skladá z dvoch parciel. Uviedol, že na dedičskom konaní boli dvakrát. Prvýkrát asi v roku 1982 a druhýkrát asi v roku 1989. Vždy vedeli odkiaľ - pokiaľ siaha ich pozemok, vždy sa tak oralo. Na konci je hnojisko, tam sa to zužovalo. Hnoj vyvážali do hnojiska pri ceste. Nevedel uviesť komu hnojisko patrí. Pozemky sa zbiehali do miesta, ktoré je v súčasnosti vyznačené kolíkom. Zároveň však uviedol, že nevie, či hranica mala ísť od cesty ku kolíku. Tiež nevedel, kto kolík na dané miesto umiestnil.

11. Svedok L. G. vypovedal, že na danom mieste oral už asi 12-ročný. Mal na mysli svoj pozemok, na ktorom je postavený v súčasnosti rodinný dom V. XXX. Uviedol, že má 64 rokov a asi 50 rokov spätne si pamätá, že roľa, o ktorej je reč, bola po celej šírke rovnaká až smerom dozadu. Na roli, čo išla do cípa, boli posadené slivky, a to v strede pozemku, ktorý je nepooraný. On obhospodaroval svoj pozemok, ktorý siaha až dozadu takmer k zadnej ceste, pričom špic bol na konci role, ktorá nie je pooraná. Nevedel sa vyjadriť, komu patrí zadná časť pozemku za hnojiskom.

12. Svedok I. B. uviedol, že je známy pomerov, nakoľko niekedy on a v súčasnosti jeho dcéra býva na vedľajšom pozemku, ktorý bezprostredne susedí s parcelou žalobkýň. Potom nasleduje parcela žalovaných, o ktorú sa nezaujímal. Tú obhospodarovali B.. Nevedel sa vyjadriť k priebehu spornej hranice, pretože to nebolo presne vidno. Nebola nikdy vytýčená, a to až do času, keď išli I. stavať dom. Nepamätal si, či pozemky sa zbiehali do cípa smerom od miestnej komunikácie do poľa. Uviedol, že hranice ich pozemku sa smerom dozadu zbiehajú akoby ku kovovému kolíku. Jeho dcéra pozemok ohradila ešte pred kolíkom, ktorý je tam odvtedy, čo ho tam dal geodet, keď sa pred pár rokmi zameriaval ich pozemok.

13. Svedok I. Č., manžel žalobkyne v 1. rade uviedol, že tu prišiel žiť v roku 1993. Medza nikdy nebola rušená, vždy šla tak, ako v súčasnosti, nikdy nešla do špica. Vzadu je hnojisko, ale nebolo nikdy určené, komu patrí. V roku 1988 bolo zlé elektronické zameranie. Zistili to v čase, keď sa začal stavať dom so súpisným číslom V. XXX. Teda asi pred 5 až 6 rokmi sa zistilo, že to, čo užívajú, nie je ich. Katastrálne je to po novom zle zakreslené a nesúhlasí to s pôvodnou mapou. Preto v roku 2013 vyzvali pána B. na opravu hranice na katastrálnom úrade, kde to chceli opraviť, ale pán B. neprišiel na stretnutie, poskytol písomné vyjadrenie a v roku 2019 to predal. Na základe toho ich kataster odporučil na súdne konanie.

14. Vykonaným dokazovaním súd ďalej zistil, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v podiele 1 k parcelám registra „C“ č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 905 m2, č. XXX/X, orná pôda o výmere 741 m2, č. XXX/X, orná pôda o výmere 114 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX, k. ú. Bartošovce, obec Bartošovce, okres Bardejov.

15. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č. XXX, orná pôda o výmere 933 m2, č. XXX/X, orná pôda o výmere 690 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. V. obec V., okres Bardejov.

16. Pokiaľ ide o nadobudnutie nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve strán sporu, vykonaným dokazovaním súd zistil skutočnosti, ktoré sú totožné z tvrdeniami žalobkýň uvedenými v žalobe a obsiahnutými v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku.

17. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňami (č.l. 13-16 spisu) vyplýva, že žalobkyňa listom zo dňa 14.04.2013 žiadala o prešetrenie hranice medzi parcelou CKN č. XXX/X zapísanou na LV č. XX, k. ú. Bartošovce a parcelou CKN č. XXX zapísanou na LV č. XXX, k. ú. Bartošovce. Návrh žalobkyne v 1. rade bol zamietnutý rozhodnutím Správy katastra Bardejov číslo X 78/2013-ta zo dňa 10.06.2013. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán okrem iného konštatoval, že priebeh spornej hranice je odlišný od priebehu ako bol zakreslený na mape platnej pred novým mapovaním. Vzhľadom na to, že L. B. trval na nemennosti výmery parcely, správny orgán konštatoval, že spor vlastníkov patrí do právomoci súdov. O prešetrenie spornej hranice požiadali žalobkyne opätovne listom zo dňa 12.05.2019, na čo reagoval katastrálny odbor Okresného úradu Bardejov listom č. OU-BJ-KO1-2019/K1-421/2019 zo dňa 31.05.2019. V oznámení uviedol, že totožný návrh žalobkýň bol zamietnutý rozhodnutím z 10.06.2013 a okrem toho ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdu.

18. Zo záveru odborného vyjadrenia Ing. Jozefa Bujňáka, znalca v odbore geodézia a kartografia, č. 38/2019, zo dňa 08.10.2019 vyplýva, že chybný zákres a nesprávne geometrické a polohové určenie vlastníckej hranice na styku parciel CKN č. XXX/1 a č. XXX, k. ú. V., bolo spôsobené pri spracovaní súčasnej mapy katastra nehnuteľností chybným odčítaním polárnych prvkov na meračskom prístroji. Znalec tiež uviedol, že súčasné údaje katastra nehnuteľností na styku parciel CKN č. XXX/X a XXX sú v rozpore s pôvodnými mapovými podkladmi, ktoré majú právne vypovedaciu schopnosť o polohe vlastníckej hranice a v rozpore s výsledkami komisiálneho miestneho prešetrovania v rámci tvorby súčasnej mapy katastra nehnuteľností. Geometrický plán Geodézie Bardejov s.r.o., úradne overený dňa 10.09.2019 pod číslom G1-640/2019, predstavuje technický podklad pre rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXX/X, orná pôda o výmere 179 m2.

19. Z geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou Bardejov, s.r.o. dňa 02.09.2019, číslo plánu 36478318-52/2019, úradne overeného dňa 10.09.2019 pod č. G1-640/2019, je z doterajšieho stavu zrejmé, že z parcely KN č. XXX, orná pôda o výmere 933 m2, zapísanej na LV č. XXX, bola vytvorená parcela CKN č. XXX/X, orná pôda o výmere 754 m2, kde vlastníctvo zodpovedá doterajšiemu stavu. Pokiaľ ide o novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X, orná pôda o výmere 179 m2, tá zodpovedá spoluvlastníctvu žalobkýň, každej v podiele 1.

20. Zo záveru znaleckého posudku Juraja Gregu, znalca z odboru geodézia a kartografia, č. 04/2021 zo dňa 10.04.2021 súd zistil, že chybným zameraním spornej hranice pri THM v roku 1990 a jej zakreslením v katastrálnej mape, vznikla tak plocha o výmere 179 m2, na obrázku č. 7 označená bodmi A, F, G, C, A a odlíšená žltou výplňou, ktorá je súčasťou parcely CKN č. XXX, zapísanej na LV č. XXX, po právnej stránke však patrí k parcele CKN č. XXX/X evidovanej na LV č. XX, k. ú. V..

21. Podľa , Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa , Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

24. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu sú vlastníkmi (resp. podielovými spoluvlastníkmi na strane žalobkýň a bezpodielovými spoluvlastníkmi na strane žalovaných) bezprostredne susediacich nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., kde priebeh

hranice medzi parcelami CKN č. XXX/X (žalobkyne, LV č. XX) a CKN č. XXX (žalovaní, LV č. XX9), bola sporná. Výsluchmi svedkov na mieste samom, vyjadrením žalobkyne v 1. rade a výsluchom žalobkyne v 2. rade, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, no najmä odborným vyjadrením znalca Ing. Jozefa Bujňáka a znaleckým posudkom znalca Juraja Gregu, mal súd preukázané, že novovytvorená parcela CKN č. XXX/X o výmere 179 m2, orná pôda je súčasťou parcely žalovaných CKN č. XXX, avšak patrí k parcele v spoluvlastníctve žalobkýň CKN č. XXX/X, čo bolo spôsobené chybným zameraním spornej hranice pri THM v roku 1990 a jej zakreslením v katastrálnej mape. Súd mal tiež preukázané, že žalobkyne sa snažili uvedený nesúlad riešiť v katastrálnom konaní opakovane (v roku 2013 a 2019), avšak bezúspešne. Dôvodom zamietnutia ich návrhu bolo, že právny predchodca žalovaných L. B. odmietol nesúlad riešiť a okrem toho správny orgán konštatoval, že vec patrí do právomoci súdov.

26. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (v podstate ide fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. V súvislosti s dokazovaním vyvstáva otázka kto a čo je povinný v súkromnoprávnom spore preukazovať (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.01.2021).

27. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec) [napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.01.2021].

28. Aj keď žalovaní spočiatku popierali tvrdenia žalobkýň, napokon, po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku Juraja Gregu, ktorý bol vyhotovený na základe ich požiadavky, s podanou žalobou súhlasili. Inými slovami samotní žalovaní predložili do konania dôkaz, ktorý podporil tvrdenia protistrany, čo bolo spojené s neúspechom žalovaných v spore. Medzi stranami teda neostali sporné žiadne skutočnosti.

29. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

31. Ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( ). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by

mohol mať znaky svojvôle (k tomu pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 02. apríla 2020).

32. Právny zástupca žalovaných navrhol aplikáciu , zatiaľ čo strana žalobkýň uvedený postup namietala. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, čo nebolo medzi stranami sporné, že chybný zákres a nesprávne geometrické a polohové určenie vlastníckej hranice, bol spôsobený pri spracovaní súčasnej katastrálnej mapy chybným odčítaním polárnych prvkov na meračskom prístroji (Ing. Jozef Bujňák), resp. chybným zameraním spornej hranice pri THM v roku 1990 a jej zakreslením v katastrálnej mape (Juraj Grega). Je nepochybné, že vzniknutý stav nezapríčinila žiadna zo strán. Na ťarchu žalovaných nemôže byť zistenie, že ich právny predchodca odmietol naznačený nesúlad riešiť. Nebolo preukázané, aby žalovaní pri kúpe nehnuteľnosti o uvedenom nesúlade vedeli, keďže aj ich právny zástupca uviedol, že ak by to vedeli, nehnuteľnosti by nekúpili. Totiž ich právnemu predchodcovi „preplatili“ za cca 180 m2 pozemku. Skutočnosť, že svoje práva bránili, im nemôže byť v otázke náhrady trov konania na ťarchu. Je nepochybné, že žalovaní nezadali príčinu na podanie žaloby, nakoľko zrod príčiny je potrebné identifikovať pri spracovaní súčasnej katastrálnej mapy.

33. Z uvedených dôvodov sa súd odklonil od zásady zodpovednosti za výsledok v spore a výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v opačnom prípade by išlo o nespravodlivý a neprimeraný postih žalovaných, ktorí naznačenú situáciu nezapríčinili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.