Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-105-2020.pdf
PDF · 247.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/105/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. L., C.. XX. XX. XXXX, D. S. N. XXX, XXX XX N., o zaplatenie 4.605,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4711,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3335,88 eur od 23.3.2019 do 13.5.2019, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3303,58 eur od 14.5.2019 do 15.7.2019, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3271,28 eur od 16.7.2019 do 9.10.2019, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3238,98 eur od 10.10.2019 do 24.1.2020, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3198,48 eur od 25.1.2020 do 19.3.2020, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3092,28 eur od 20.3.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.3.2019 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48. 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splácaním či i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšie ako 90,- kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 6.12.2011 Zmluvu č. 5022949076 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na ust. § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čim porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Postupca
podaním z 23.1.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.1.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 4955,23 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3335,88 eur, z riadneho úroku vo výške 1309,97 eur, z úroku z omeškania vo výške 278,88 eur a z poplatkov vo výške 30 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal úhrady v sume 0 eur. Dlžná suma ku dňu spísania žaloby predstavuje sumu vo výške 4711,63 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3092,28eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1309,97 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 278,88 eur, z neuhradených poplatkov vo výške 30,50 eur. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.7.2019 sp.zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 7.8.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17 v súvislosti s nárokom na úroky z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
3. Žalobu vzal čiastočne späť ohľadne sumy 106,20 eur ešte pred jej doručením žalovanej, a to z dôvodu úhrady sumy 106,20 eur dňa 14.5.2020. Žalobca upresnil, že žiada, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy vo výške 4 605,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 335,88 eur od 23.03.2019 do 13.05.2019, vo výške 8 % ročne zo sumy 3 303,58 eur od 14.05.2019 do 15.07.2019, vo výške 8 % ročne zo sumy 3 271,28 eur od 16.07.2019 do 09.10.2019, vo výške 8 % ročne zo sumy 3 238,98 eur od 10.10.2019 do 24.01.20209, vo výške 8 % ročne zo sumy 3 198,48 eur od 25.01.2020 do 19.03.2020, vo výške 8 % ročne zo sumy 3 092,28 eur od 20.03.2020 do 14.05.2020, vo výške 8 % ročne zo sumy 2 986,08 € od 15.05.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania. Následne dňa 15.7.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz v rozsahu uvedeného čiastočného späťvzatia žalobcu. Predmetom ďalšieho konania aj po podaní odporu tak ostal iba nárok žalobcu v zmysle vyššie uvedeného podania žalobcu.
4. Žalovaná k žalobe žalobcu v podanom odpore proti platobnému rozkazu z 15.7.2020 vydanému Okresným súdom Banská Bystrica z 15.7.2020 uviedla, že nepochybne zmluva uzavretá medzi ňou a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa a všeobecne poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve. Namietala tiež, že dlh voči žalobcovi je premlčaný. Vychádzajúc z ust.§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, v kontexte s cit. ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by sa malo vykladať tak, že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (pričom v danom prípade podľa cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v stanovenej lehote na uplatnenie tohto práva), začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka využil. Veriteľ využil svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2017 so zaplatením ktorej bola žalovaná ku dňu (22.01.2018) uplatnenia práva viac ako tri mesiace. Je zrejmé, že omeškanie vo výške 983,59 eur predstavuje 11 riadnych mesačných splátok úveru (omeškanie 983,59 eur / mesačná splátka vo výške 84,53 eur). Suma omeškania tak predstavovala splátky splatné odo dňa 20.01.2017 do dňa 23.11.2017. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20.01.2017 a uplynula tak 20.01.2020. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 11.05.2020, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný. Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo", a nie od slova "mohol". Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či žalobca vedel, alebo nevedel o svojom práve (R 69/1994).
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že v podanom odpore žalovaný poukazuje na údajné neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere. K týmto I skutočnostiam sa však žalobca nevie relevantne vyjadriť, nakoľko žalovaný nie len že neuviedol akým spôsobom má tá ktorá zmluvná podmienka spôsobovať podstatnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ale ani neoznačil zmluvnú podmienku, ktorú považuje za neprijateľnú. Považuje tieto tvrdenia žalovaného za ničím nepodložené a účelové. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej
splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (22.01.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 22.01.2018 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2018 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.01.2018. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.01.2018 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 20.01.2018) a uplynula by najskôr dňa 20.01.2021. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 11.05.2020, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pre d uplynutím premlčacej doby.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.3.2019, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o splátkovom úvere z 6.12.2011, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 23.1.2018, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov účinným od 1.10.2010, Platobnou históriou č. 5742859, Výzvou z 18.12.2018, Výzvou z 23.11.2017, Oznámením o postúpení pohľadávky z 30.3.2019, Pokusom o zmier z 12.2.2020 s poštovým podacím hárkom z 13.2.2020, čiastočným späťvzatím žaloby, odporom žalovanej z 31.7.2020, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrenie žalobcu z 27.11.2020, výpisom z úveru č. 5022949076, oznámením o postúpení pohľadávky z 30.3.2019 s poštovým podacím hárkom, výzvou z 18.12.2018, výzvou z 23.11.2017 s poštovým podacím hárkom, vyjadrením žalovanej z 27.11.2020, vyjadrením žalobcu z 5.1.2021, vyjadrením žalobcu z 28.4.2021, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Pôvodný veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 6.12.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5022949076, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4530,- eur žalovanej. Výška úrokovej sadzby bola 15,90% ročne, výška RPMN 19,32% ročne, priemerná hodnota RPMN bola 12,80% ročne. Žalovaná mala úver splácať v 120 mesačných splátkach, pričom splatnosť prvej splátky nastala dňa 20.1.2012 a konečná splatnosť úveru bola 20.12.2021. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola v zmluve uvedená v sume 9787,48 eur.
8. Výzvou zo dňa 23.11.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že k 23.11.2017 je v omeškaní so splácaním sumy 983,59 eur a vyzval žalovanú na úhradu dlhu v lehote 15 dní od doručenia výzvy.
9. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 23.1.2018 právny predchodca žalobcu uviedol, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015. Oznámil žalovanej, že banka vyhlásila ku dňu 22.1.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní. Uvedená listina bola (zrejme) podaná na poštovú prepravu dňa 29.1.2018 (poštový podací hárok na čl. 202) ako je zrejmé z pripojeného podacieho hárku.
10. Oznámením o postúpení pohľadávky z 30.3.2019 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že pohľadávka z úveru č. 50222949076 bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0216/2019/CE uzatvorenej dňa 22.3.2019 postúpená na žalobcu. Uvedená listina bola podaná na poštovú prepravu dňa 2.4.2019 ako je zrejmé z pripojeného podacieho hárku.
11. Výzvou zo dňa 18.12.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlhu v sume 4806,87 eur s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Uvedená listina bola podaná na poštovú prepravu dňa 20.12.2018 ako je zrejmé z pripojeného podacieho hárku.
12. Pohľadávka voči žalovanej mala byť žalobcovi postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0216/2019/CE uzatvorenej dňa 22.3.2019 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0216/2019/CE je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovanej, spolu s číslom úverového účtu a dátumom uzavretia zmluvy.
13. Žalobca vo svojom písomnom podaní z 27.11.2020 poukázal na ust. § 101, § 565, § 103, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V posudzovanom prípade bolo platobnou históriou preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (23.01.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 20.11.2017). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie prvej nezaplatenej splatnej splátky. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň e potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Taktiež by bol takýto postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko by odňal žalovanému možnosť prípadného douhradenia omeškanej splátky. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 23.01.2018 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2018 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.01.2018. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.01.2018 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 20.01.2018) a uplynula by najskôr dňa 20.01.2021. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 11.05.2020, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že rovnaký právny záver vyplýva i z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pričom príkladmo poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15CoCsp/13/2020 z 25.05.2020, uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/141/2017 z 28.03.2018, uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/114/2017 z 28.04.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/13/2018 z 26.09.2018. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.11.2017, upozornil pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 23.11.2017 žalovaného na omeškanie zo splácaním pohľadávky a zároveň na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Nakoľko žalovaný ani po tejto výzve dlžnú sumu neuhradil, pôvodný veriteľ vyhlásil dňa 23.01.2018 Oznámením mimoriadnu splatnosť. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno
považovať za premlčaný. Dňa 06.12.2011 uzatvoril postupca so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 4530,- eur. Dátum poskytnutia úveru ako aj pripísanie peňažných prostriedkov na účet žalovaného sú v platobnej histórii uvedené pod položkou „Čerpanie“. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 15,90 % p.a. v deň uzavretia zmluvy. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou 120. pravidelných mesačných splátok od 20.01.2012 do 20.12.2021 vo výške 84,53 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmysle čl. II. Zmluvy sa žalovaný zaviazal mesačne uhrádzať poplatok za poistenie úveru vo výške 2,86 EUR a v prípade každého omeškania poplatok za upomienku vo výške 25,00 eur, žalovaný sa ďalej zaviazal mesačne uhrádzať poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur a jednorazovo - spracovateľský poplatok vo výške 119,- eur. Dňa 22.03.2019 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 4955,23 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3335,88 eur, z riadneho úroku vo výške 1309,97 eur, z úroku z omeškania zmluvného vo výške 36,40 eur, z úroku z omeškania vo výške 242,48 eur a z poplatku vo výške 30,50 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný dňa 07.12.2011 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 4530,- eur, žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 5162,47 eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 1194,12 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 610,99 eur, na riadny úrok suma vo výške 3349,91 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 7,45 eur. Žalovanému boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 641,49 eur, z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške 610,99 eur, neuhradené poplatky predstavujú sumu vo výške 30,50 eur. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 3349,91 eur, neuhradený zmluvný úrok predstavoval sumu vo výške 1309,97 eur. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok z omeškania započítaná suma vo výške 7,45 eur, neuhradený zmluvný úrok z omeškania predstavuje sumu vo výške 36,40 eur. Žalovanému bol po zosplatnení vyúčtovaný úrok z omeškania vo výške 242,48 eur. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 23.11.2017 a výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.01.2018, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy žalovanému. Žalobca považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 8Co/564/2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013. Podľa ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách Banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy h ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. Poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne
od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvnú strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným záverom a stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015, zo dňa 25.08.2016, v rozhodnutí sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v rozhodnutí sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Zároveň žalobca nemôže súhlasiť ani s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/2/2016 zo dňa 02.05.2017, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.01.2018 č.k. 24 Co/147/2017-190, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.02.2018, č. k. 10Co/57/2017-23. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 242/2007, v ktorom sa zdôrazňuje, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. K tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa mu javí, že súd prvej inštancie naopak uprednostnil prioritu výkladu, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá pred prioritou výkladu, ktorý túto neplatnosť nezakladá, teda v rozpore s citovaným Nálezom Ústavného súdu SR. Uprednostňovaním výkladu, ktorý zakladá prioritu platnosti zmluvy je vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne komformné, a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z článku 1 Ústavy taká prax, kde všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúcich k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosti zmluvy nezakladajúci.
14. Z predloženého výpisu z úveru č. 5022949076, ktorý bol prílohou podania žalobcu z 27.11.2020, ako aj zo samotného podania je zrejmé, že žalovanej bola dňa 07.12.2011 poskytnutá suma 4530,- eur a žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 5162,47 eur.
15. Žalobca v podaní z 5.1.2021 uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení uvádza, že nemal možnosť odmietnuť určité zmluvné dojednanie, pokiaľ chcel predmetný úver získať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na definíciu priemerného spotrebiteľa, adresáta ochrany poskytovanej spotrebiteľským právom EÚ aj SR. Dôležitou súčasťou spotrebiteľskej ochrany - tak v prostredí práva SR, ako aj práva EÚ - je definícia subjektov, adresátov tejto ochrany. Pri tzv. teste nekalosti obchodnej praktiky vychádzajú tak predpisy EÚ (najmä smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách) ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa z ekonomického správania nie príležitostného (kauzálneho) spotrebiteľa, ale naopak zo správania tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorého pojem a význam si smernica prepožičala z predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ k slobode pohybu, a za ktorého je považovaný len ten spotrebiteľ primerane správne informovaný (reasonably well-informed), zároveň všímavý (observant) a rovnako tiež obozretný (circumspect) [JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M.: Aktuálne otázky občianskoprávnej ochrany spotrebiteľa v právnom styku s podnikateľmi, Zborník k 16. Slovenským dňom obchodného práva, rok 2010, Paneurópska vysoká škola a Slovenská advokátska komora]. Takýto tzv. priemerný spotrebiteľ v judikatúre Súdneho dvora EÚ je len osoba kritická v jej správaní sa na trhu a osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov, a ktorá sa správa suverénne ekonomicky (rozhoduje o kúpení či nekúpení tovaru alebo služby) [Napríklad, obozretný spotrebiteľ neuverí tomu, že veľkosť (rozmer) reklamovaného (propagovaného) označenia na balení tovaru je totožná s jeho skutočnou veľkosťou. Rovnako priemerný spotrebiteľ nebude prisudzovať tovarom označovaným ako „dermatologicky testované“ liečebné účinky, ktoré tovar ani nemôže mať.]. Ak aj priemerný spotrebiteľ nie je vždy primerane správne informovaný, predpokladá sa, že je informovaný aspoň priemerne (averagely informed). Z vyššie uvedených definičných znakov tzv. priemerného spotrebiteľa je teda zrejmé, že ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti (alebo až ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti). Často však skutočnosti uvádzané v spotrebiteľských žalobách nasvedčujú tomu, že spotrebiteľ spadá možno práve do tejto zmieňovanej skupiny absolútne neinformovaných spotrebiteľov (ktorých neinformovanosť je spôsobená nevšímavosťou a ľahkomyseľnosťou). Spotrebitelia totiž často poukazujú na „nespočetné množstvo“ vraj „neprimeraných zmluvných podmienok“. Je však potrebné
si uvedomiť, že ak spotrebiteľovi vadili niektoré zmluvné klauzuly už v čase prípravy zmluvnej dokumentácie a v čase predloženia návrhu zmluvy na posúdenie, tak zmluvu vôbec nemusel a nemal uzavierať (prípadne sa pred podpisom iniciatívne: i) klásť otázky a ii) žiadať „dovysvetliť“ skutočný význam a zmysel zmluvných klauzúl, ktorým nerozumel). Ak však spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a text zmluvy podpísal bez toho, že by sa snažil predtým porozumieť obsahu predloženého návrhu zmluvy (prípadne dokonca bez toho, že by si návrh zmluvy prečítal), tak takéhoto spotrebiteľa nemožno považovať za spotrebiteľa primerane (resp. aspoň priemerne) správne informovaného, všímavého a obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo EU a rovnako aj právo SR. Žalovaný vo svojom podaní namietal správnosť celkovej čiastky spojenej s úverom uvedenej v zmluve vo výške 9787,48 eur. Žalobca má za to že celková čiastka spojená s úverom je v Zmluve uvedená správne na základe nižšie uvedeného. Žalobca poukázal na § 2 písm. g) a § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa časti I. čl. 1 bodu 1 Zmluvy predstavuje výška splátky od prvého čerpania úveru do 20.01.2012 sumu vo výške 84,53 eur mesačne (splátka vo výške úrokov a poplatkov) splatná k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom) Podľa časti I. čl. I bodu 1 Zmluvy predstavuje počet splátok 120 od 20.01.2012. Podľa časti I. čl. I bodu 1 Zmluvy nastáva konečná splatnosť úveru dňa 20.12.2021. Podľa časti I. čl. I bodu 1 Zmluvy predstavuje celková čiastka spojená s úverom sumu vo výške 9787,48 eur. Žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Úverovými podmienkami, Sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Podľa bodu 5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej len „Úverové podmienky“): „Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky Banky.“ Celková výška spotrebiteľského úveru predstavuje sumu vo výške 4530,- eur, ktorá bola žalovanému poskytnutá. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú sumu vo výške 9787,48 eur, ktorá pozostáva z nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne zo všetkých predpísaných úrokov a poplatkov, ktoré sú zrejmé z priloženej amortizačnej tabuľky. Poplatok za poistenie je vyňatý zo zahrnutia do celkových nákladov spotrebiteľa, nakoľko žalovaný nemusel uzavrieť túto doplnkovú službu aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúknutých podmienok. Výpočet celkovej čiastky ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru použitý súdom, považuje žalobca za svojvoľný, pretože nezohľadňuje ani vynechanie poplatku za poistenie do zahrnutia celkovej čiastky podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, tak ani výšku poslednej splátky v sume zostatku pohľadávky podľa bodu 5.5.3 Úverových podmienok. V zmysle bodu 5.5.3. Úverových podmienok „Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky banky“, vzhľadom k uvedenému predstavovala výška poslednej splátky sumu 68,75 eur. Výška poplatku za poistenie úveru ku dňu podpísania Zmluvy bola vo výške 2,86 eur. Pri celkovej sume spojenej s úverom je potrebné postupovať nasledovne: 119 x 81,67 eur - splátky splatné od 20.01.2012 do 20.11.2021 (bez vyčísleného poplatku za poistenie k úveru vo výške 2,86 EUR) + 1 x 68,75 eur - splátka splatná 20.12.2021 podľa bodu 5.5.3 Úverových podmienok (bez vyčísleného poplatku za poistenie k úveru vo výške 2,86 eur) = 9718,73 eur + 68,75 EUR = 9787,48 eur. Ročná percentuálna miera nákladov Žalobca má za to, že RPMN uvedená v Zmluve vo výške 19,32 % je správna, pričom žalobca poukázal na výpočet v zmysle Prílohy č. 2 k ZoSÚ. Klient si v banke požičal spotrebiteľský úver vo výške 4530,- eur. Na základe vyššie uvedeného pri výpočte RPMN nemožno započítavať do výšky splátky poplatok za poistenie úveru. Spotrebiteľský úver mali žalovaní splácať v 120. mesačných splátkach, výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu vo výške 81,67 eur (výška splátky bez poplatku za poistenie vo výške 2,86 eur). V zmysle bodu 5.5.3. Úverových podmienok „Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky banky“, vzhľadom k uvedenému predstavovala výška poslednej splátky sumu 68,75 eur (výška splátky bez poplatku za poistenie vo výške 2,86 eur). Ročná percentuálna miera nákladov je 19,32 % (pri presnosti na dve desatinné miesta). Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.
16. Žalobca v podaní z 28.4.2021 uviedol, že v zmysle § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: „Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.“ Výška splátky, ktorá zahŕňala splátku istiny, úroku a poplatkov a bola stanovená na sumu vo výške 81,67 eur (výška splátky bez poplatku za poistenie vo výške 2,86 eur). Žalobca zvádza, že súčasťou splátky je poplatok za správu úveru v sume 2,99 eur. Spracovateľský poplatok v sume 119,00 eur je súčasťou splátok a nehradí sa špeciálne ani samostatne. K úhrade tohto poplatku dôjde postupne pri uhradení jednotlivých splátok. Z toho dôvodu je zrejmé, že spracovateľský poplatok ako aj poplatok za správu úveru bol započítaný pri výpočte RPMN. Žalobca žiadal žalobe vyhovieť.
17. Žalovaná vo vyjadrení z 27.11.2020 uviedla, že s tvrdením žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť dňa 22.01.2018 nesúhlasí. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že veriteľ môže uplatniť právo na zosplatnenie úveru najskôr vo chvíli, keď je dlžník v omeškaní so splátkou aspoň po dobu troch mesiacov, teda nie je v omeškaní so zaplatením splátky menej ako tri mesiace (dva a jeden), čo však nevylučuje, že veriteľ môže uplatniť právo v zmysle § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným aj v prípade, že je dlžník v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace, teda aj štyri, päť, šesť, avšak za nesplnenú splátku pre počítanie plynutia premlčacej lehoty by mala byť považovaná časovo najstaršia neuhradená splátka. Aj veriteľ vyzval žalovaného listom „Výzva zo dňa 23.11.2017“ k úhrade omeškania, v ktorom jasne a zrozumiteľne uviedol, že omeškanie so splácaním je ku dňu 23.11.2017 vo výške 983,59 eur, čo zjavne predstavuje 11 riadnych mesačných splátok úveru (omeškanie 983,59 eur / mesačná splátka vo výške 84,53 eur). Suma omeškania tak predstavovala splátky splatné odo dňa 20.01.2017 do dňa 20.11.2017. Samotný právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade celej výšky omeškania, nielen posledných troch omeškaných splátok. Veriteľ preukázateľne využil právo na zosplatnenie úveru pre poslednú najstaršiu omeškanú splátku, ktorá bola splatná dňa 20.01.2017. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.01.2018 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Veriteľ, ani žalobca od žalovaného nežiadal uhradiť zvlášť sumu omeškaných splátok do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a zvlášť zvyšok pohľadávky vzniknutej po zosplatnení úveru (teda splátok splatných odo dňa 20.01.2018). Ak by sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, tak je potrebné sa zaoberať sa aj otázkou premlčania tej ktorej omeškanej splátky splatnej pred dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nakoľko žalovaný všetky čiastočné plnenia v prospech žalobcu po dni zosplatnenia úveru uhradili s úmyslom uhradiť zosplatnenú pohľadávku žalobcu. Žalovaný nesúhlasí s výškou žalovanej sumy z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Žalovaný je toho názoru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany „slabšej strany - spotrebiteľa“ zvýšené nároky. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, Údaj o výške RPMN uvedený v zmluve o úvere je nesprávny. Veriteľ podľa môjho názoru do výpočtu RPMN nezahrnul splátku Poplatku za poistenie k Úveru vo výške 2,86 eur mesačne (dojednanie časť II. bod 1. Zmluvy o úvere). Žalovaná nemala možnosť odmietnuť toto zmluvné dojednanie, pokiaľ chcela predmetný úver získať. Poistenie bolo žalovanej veriteľom vnútené pri uzatvorení zmluvy o úvere bez jej vôle. Jedná sa o poplatok za poistenie k úveru, ktorý súvisí s poskytnutým úverom. Ak má podľa zmluvy o úvere uhradiť v prospech žalobcu 120 splátok vo výške 84,53 eur, tak by som mal v prospech žalobcu uhradiť celkom sumu 10143,60 eur (120 splátok x 84,53 eur). Nakoľko veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 4.530,00 eur, tak celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom by mali byť vo výške 5.613.60 eur (10.143,60 eur -4.530,00 eur). Podľa predmetnej zmluvy o úvere je však celková čiastka spojená s úverom vo výške 9.787,48 eur. Poplatok za poistenie k úveru vo výške 2,86 eur mesačne priamo súvisí s poskytnutým úverom by podľa názoru žalovaného mal byť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom započítaný. Z uvedeného sa javí, že je celková výška nákladov uvedená nesprávne a od toho sa odvíja následne aj nesprávnosť pri výpočte RPMN. Na základe výpočtu s použitím internetovej kalkulačky (http://www.fininfo.sk/sk/kalkulackv/kalkulacka-rpmn) pri úvere vo výške 4.530,00 eur, 120 splátkach vo výške 84,53 eur je zrejmé, že RPMN z poskytnutého úveru je vo výške 20,29 %. V zmluve o úvere je dojednané RPMN vo výške 19,32 %, preto je v zmluve nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa. Takýto spotrebiteľský úver by mal byť
považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca by tak mal mať nárok len na vrátenie požičanej istiny. Žalovaná žiadala žalobu žalobcu zamietnuť a zaviazať žalovaného na úhradu trov konania.
18. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, poukazuje pritom na obsah a odôvodnenie samotnej žaloby, ktorá bola súdu zaslaná ako aj na predložené listinné dôkazy a na svoje písomné vyjadrenia v predmetnej veci v zmysle, ktorých reagoval na argumentáciu žalovanej uvedenú v odpore, ako aj na výzvu zo strany súdu na špecifikáciu jednotlivých nárokov uplatnených žalobou. Žalobca má za to, že predmetný nárok vo veci odôvodnil čo do výšky a do dôvodu v celom rozsahu, preto je žaloba dôvodná v celom rozsahu a žiada súd, aby žalobe vyhovel a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
19. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
30. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
33. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
34. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
35. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
36. V zmysle § 526 ods. Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
39. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
41. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi záväzkového vzťahu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
42. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý úver vo výške 4530,- eur. Výška úrokovej sadzby bola 15,90% ročne, výška RPMN 19,32% ročne, priemerná hodnota RPMN bola 12,80% ročne. Žalovaná mala úver splácať v 120 mesačných splátkach, pričom splatnosť pvej splátky nastala dňa 20.1.2012 a konečná splatnosť úveru bola 20.12.2021. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola v zmluve uvedená v sume 9787,48 eur.
43. Žaloba žalobcu v danej veci je podľa názoru súdu nedôvodná, pričom dôvodov zamietnutia je viacero. Nakoľko sa judikatúra vyšších súdov líši v posudzovaní konkrétnych okolnosti zakladajúcich neodôvodnenosť uplatneného nároku žalobcu, súdu neostávalo iné, ako sa postupne zaoberať jednotlivými dôvodmi pre zamietnutie žaloby.
44. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v predmetnej veci, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca poukázal na splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.
45. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania (ku 22.3.2019, ďalej len „ZoB“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
46. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB vyplýva, že predmetom postúpenia sú len pohľadávky zo strany banky, resp. ich časť, ktoré sú už splatné. Banka mala oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil výzvu na úhradu dlžnej sumy.
47. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti datovaným dňom 23.1.2018 adresovaným žalovanej na úhradu pohľadávky z úveru na základe zmluvy č. 5022949076, oznámil žalovanej, že vyhlásil ku dňu 22.1.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z predmetnej zmluvy. Uvedená listina mala byť podaná na poštovú prepravu dňa 29.1.2018 podľa poštového podacieho hárku (čl. 202).
48. Výzvou zo dňa 18.12.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlhu v sume 4806,87 eur s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Uvedená listina bola podaná na poštovú prepravu dňa 20.12.2018 ako je zrejmé z pripojeného podacieho hárku (čl. 199 spisu). Uvedená výzva by mohla spĺňať kritérium písomnej výzvy v súlade s § 92 ods. 8 ZoB.
49. Pokiaľ sa vo veci jedná o tzv. bankový úver, je náležité v danom prípade aplikovať na prejednávaný spor vyššie cit. ust. § 92 ods. 8 ZoB, z ktorého vyplýva, že ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru za podmienky, že a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov alebo ich časť, b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
50. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaná neplnila riadne a včas svoj dlh a bola v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní.
51. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je práve takým ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky popri všeobecných uvedených v Občianskom zákonníku, za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená. Tieto skutočnosti považoval súd za zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom(mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, prípadne ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnenie zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.
52. Písomná výzva banky dlžníkovi je obligatórnym predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu.
53. Žalobca však v danom prípade nepredložil súdu doručenky, prípadne obálku s doručenkou po vrátení zásielky adresátovi, ktoré by preukazovali doručenie aspoň jednej z uvedených výziev do dispozičnej sféry žalovanej.
54. Z obsahu spisu je zrejmý iba údaj o odoslaní zásielky s výzvou, a to jednak oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 23.1.2018 podaného na poštovú prepravu dňa 29.1.2018 podľa poštového podacieho hárku (čl. 202 spisu) ako aj výzvy zo dňa 18.12.2018 podanej na poštovú prepravu dňa 20.12.2018 podľa poštového podacieho hárku (čl. 199 spisu).
55. Písomné oznámenie banky žalovanej o postúpení pohľadávky z 30.3.02019 nie je výzvou, ako má namysli označené zákonné ustanovenie a ani ju nenahrádza. Naviac v danom prípade bolo taktiež preukázané iba odoslanie tohto oznámenia, nie aj doručenie do dispozičnej sféry žalovanej (podací hárok z 2.4.2019 na čl. 198).
56. Aj napriek rozdielnym názorom vyšších súdov (krajských), súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 4/2021, podľa záverov ktorého: „v zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená“ (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020).
57. Súd v danom prípade nemal žalobcom za preukázané, že by právny predchodca žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovanej doručoval niektorú z výziev, žalobca predložil iba podacie hárky o odoslaní zásielok, ktoré súd nepovažoval za doklad, z ktorého by vyplývalo, že výzvy boli žalovanej doručené do jej dispozičnej sféry. Doručenie do dispozičnej sféry žalovanej je z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky dôležité, nakoľko až keď sa táto výzva dostane do sféry dispozície dlžníka a tento napriek tomu je v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní, až potom je pohľadávka banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilá na postúpenie. Dovtedy takáto pohľadávka nemôže byť postúpená. Keďže v konaní preukázané platné doručenie výzvy žalovanej nebolo, súd vychádzal z toho, že nebola plnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou
a Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0216/2019/CE zo dňa 22.3.2019 je neplatná, čoho následkom je absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Pokiaľ teda žalobca nepreukázal plnenie povinnosti banky písomnou výzvou vo vzťahu k dlžníkovi, vyzvať tohto dlžníka na úhradu záväzku, tak potom je potrebné vychádzať z toho, že postúpenie pohľadávky je neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a tým žalobca nemohol nadobudnúť postúpením predmetnú pohľadávku vo vzťahu k žalovanej platne, a to aj za splnenia predpokladu, že žalovaná by bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní zo splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Za takéhoto skutkového stavu je potom potrebné vyvodiť ten právny záver, že na strane žalobcu nebola daná aktívna vecná legitimácia na uplatnenie predmetného nároku vo vzťahu k žalovanej (v súvislosti s vyššie uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/143/2019 z 27. 11. 2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10CoCsp/1/2021 z 25. 03. 2021).
58. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípadeneboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, a teda jednalo sa o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle §525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené. Jedná sa teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň je nutné dodať, že ak bola pohľadávka postúpená v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Oznámením postúpenia pohľadávky adresovanej dlžníkovi dochádza k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než k osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. V súlade s vyššie uvedeným porovnaj obdobné závery vyjadrené v napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/50/2019 z 30. 10. 2019 a tiež rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/63/2019 z 16. 12. 2019.
59. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. apríla 2018 publikované pod R 60/2018: „Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol [napr. porovnaj novelu zákona o bankách účinnú od 1. januára 2017 (zákon č. 299/2016 Z.z.) - sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie podľa osobitného predpisu]. Ako už bolo spomenuté v bode 21. tohto rozhodnutia, podmienky platného postúpenia pohľadávky banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, práve naopak sa prekrývajú“.
60. Súd tiež v súvislosti s častým argumentom, že v prípade súčtu všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať ani na výzve banky klientovi pred postúpením pohľadávky, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018: „Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy o úvere treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke, alebo aj subjektu,
ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia. Za neudržateľnú považoval argumentáciu, podľa ktorej v prípade súčtu všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať ani na výzve banky klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené neplatí, sa vzťahuje výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky, napriek neskoršiemu plneniu klienta, a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu možno pristúpiť. Uviedol, že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez plnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. Nerešpektovanie takejto právnej úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom.“
61. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
62. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu zamietnuť.
63. Žalobca nepreukázal rozhodné skutočnosti ani tvrdené skutočnosti nedoplnil relevantnými dôkazmi.
64. Súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.
65. Aj v prípade, že by došlo k vyhodnoteniu postúpenia pohľadávky v danom prípade tak, že toto je platné a na základe uvedeného by mal žalobca aktívnu vecnú legitimáciu (s čím sa súd z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje), úlohou súdu by bolo zaoberať sa skutočnosťou, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa vyššie cit. ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu jej uzavretia.
66. Samotná žalovaná namietala, že do celkovej čiastky ako aj RPMN niebol zarátaný poplatok za poistenie úveru. K tejto skutočnosti žalobca uviedol, že pri výpočte je potrebné zohľadniť skutočnosť, že poistenie schopnosti splácať úver je v tomto prípade fakultatívne, ide teda o možnosť, nie povinnosť dojednať taký druh poistenia, čo dané vyplýva z časti II, bod 1 Zmluvy. Poistné podľa názoru žalobcu do výpočtu celkových nákladov a tým ani do výpočtu RPMN v takom prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje.
67. Pokiaľ ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sú zákonom definované ako všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, pričom do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové
služby súvisiace so zmluvou (napr. poistné), je tak zrejmé, že ak poistné v konkrétnom prípade celkom zjavne dojednané bolo, malo byť správne zohľadnené aj v hodnote RPMN. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu v tom smere, že z obsahu zmluvy je zrejmá fakultatívnosť tohto inštitútu, teda možnosť zvolenia si poistenia resp. nezvolenie si žiadneho poistenia, že v danom prípade je poistenie schopnosti splácať úver dobrovoľný - fakultatívny inštitút, ktorý môže spotrebiteľ využiť. Z obsahu zmluvy je zrejmé iba to, že konkrétny spotrebiteľ mal v rámci úveru poistenie dojednané a bolo zahrnuté v splátke pôžičky (určenej v zmluve vo výške 83,53 eur mesačne), preto mal byť celkom jednoznačne takýto údaj o dojednanom poistení aj zohľadnený a zahrnutý pri výpočte RPMN daného spotrebiteľského úveru. Zmluva o poistení bola uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere. Žalobca nepreukázal, že by dojednanie o poistnom bolo individuálne dohodnuté a že nebolo podmienkou uzavretia zmluvy, a preto je výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom uvedená v nesprávnej výške. Ustanovenia časti II, bod 1 zmluvy obsahujú nasledovné znenie: bod 1 - dlžník je povinný banke platiť poplatky, a to spracovateľský poplatok vo výške 119 eur, ktorý je splatný jednorazovo, poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur, ktorý je splatný mesačne a poplatok za poistenie k úveru vo výške 2,86 eur, ktorý je splatný mesačne. Z týchto ustanovení, nevyplýva fakultatívnosť dojednania poistenia. Uvedenú skutočnosť - možnosť dojednať poistenie nepotvrdila ani žalovaná, práve naopak namietala, že jej bol tento poplatok nanútený.
68. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
69. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 19,32 %, pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 20,29 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky <http://www.fininfo.sk/sk/ kalkulacky/kalkulacka-rpmn>). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 4530,- eur, výšky splátky úveru 84,53 eur pri ich počte 120. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku. Žalobca do výpočtu nezarátal poplatok za poistenie ako doplnkovú službu, ako bolo uvedené vyššie. Zo samotného formulára úverovej zmluvy nevyplýva, že sa jedná o dobrovoľnú službu, ktorá nemá byť súčasťou RPMN. V súvislosti so zarátaním poplatku za poistenie do výpočtu RPMN pozri napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25.04.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Co/175/2018 z 26. 08. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/48/2018 z 29. 04. 2019.
70. Podľa názoru súdu poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Z predloženého formulára nevyplýva možnosť odmietnutia poistenia. Žalobca nepreukázal, že by žalovanej poskytol úver za rovnakých podmienok aj bez poistenia. Žalobca teda nepreukázal vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že uzavretie dohody o poistení, konkrétnom poplatku za poistenie, bolo nezávislé a samostatné. Nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že spotrebiteľ nemusel uzavrieť poistnú zmluvu, aby získal úver za ponúknutých podmienok. Z úverovej zmluvy vyplýva, že klauzula o poistení bola obsiahnutá priamo vo formulárovej zmluve, ktorú predložil žalobca ako veriteľ žalovanej ako spotrebiteľovi. Spotrebiteľovi má byť daná a navonok preukázaná možnosť slobodne urobiť prejav vôle či chce uzavrieť okrem úverovej zmluvy aj poistnú zmluvu alebo nie. Argument zmluvnej slobody spotrebiteľa tu nemôže obstáť, pretože takáto sloboda je len iluzórna, keďže zmluvu vo formulárovej podobe pripravoval žalobca ako zmluvný partner spotrebiteľa a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je zjavné, že spotrebiteľ sa len s ťažkosťou môže domôcť zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní.
71. Z dôvodu, že žalobca nezahrnul náklady na doplnkovú službu súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to poistné do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, výška RPMN v predmetnej zmluve obsahovala nesprávnu hodnotu, keďže ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom. Nebolo teda sporné, že náklady na poistné neboli zahrnuté do celkových nákladov, v dôsledku čoho údaj o RPMN bol nesprávny v neprospech spotrebiteľa. Dojednané poistné bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej obsah ovplyvniť nemohol a pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak poistné bolo povinné, žalobcom zahrnuté do splácania pravidelnej mesačnej splátky, podliehalo výpočtom vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy, s absenciou ktorých sa spája sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoCsp/55/2020 z 28. 10. 2020).
72. V danom prípade nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Zo zmluvy nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru zo skutočností žalobcom v zmluve deklarovaných.
73. V Časti I bode 1. zmluvy je uvedené, že výška mesačnej splátky je 84,53 eur, počet splátok 120 a celková čiastka úveru je 9787,48 eur. Avšak 120 splátok po 84,53 eur predstavuje spolu sumu 10143,60 eur. Údaje v zmluve uvedené nekorešpondujú so skutočnosťou, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
74. Pre absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (v súvislosti s absenciou uvedenej náležitosti porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15CoCsp/12/2020 z 16. 07. 2020, tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/114/2018 z 25. 09. 2019).
75. Pokiaľ žalobca tvrdí, že výška poslednej splátky bola iná, ako je uvedené v zmluvnom formulári, potom v zmluve sú uvedené iné predpoklady na výpočet RPMN ako boli použité v skutočnosti. V zmluve pritom akékoľvek vysvetlenie ohľadne uvedených skutočností chýba. Nepatrný rozdiel vo výšky ostatnej splátky pohybujúcu sa okolo sumy 1,- eura by bolo možné za určitých okolností tolerovať a pri značnej výške istiny úveru, bolo by možné ho vyhodnotiť ako zanedbateľný (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/232/2019 z 13. 02. 2020). Avšak ako uvádza žalobca (ktorá skutočnosť inak nevyplýva zo žiadneho ustanovenia formulára zmluvy), posledná splátka úveru mala predstavovať 68,75 eur. Rozdiel oproti mesačnej splátke uvedenej v bode 1 zmluvy predstavuje až 15,78 eur.
76. Ak boli pre výpočet RPMN použité iné predpoklady, ako to uvádza žalobca v časti I. a II: zmluvného formulára, tieto v zmluvnom formulári chýbajú, pričom zákon s absenciou týchto predpokladov spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch sú obligatórnymi aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov).
77. Určite je tiež potrebné do celkových nákladov zahrnúť aj spracovateľský poplatok vo výške 119,- eur, ktorý mal byť splatený jednorazovo (čl. II bod 1. zmluvy), čiže nebol zahrnutý do jednotlivých splátok úveru tak, ako to tvrdí žalobca. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu nepreukázal opak a je absolútne nepochybné, že bez zarátania uvedeného poplatku do celkovej čiastky, zmluva o splátkovom úvere má uvedený nesprávny údaj o tejto celkovej čiastke spojenej s úverom, a preto posudzovaný úver je z dôvodu rozporu jeho obsahových náležitostí s ustanoveniami osobitnej právnej normy nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z hľadiska dodržania základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch možno takto stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých údajov v správnej hodnote. Dodávateľ nemá možnosť v zmluve uvádzať akékoľvek údaje o celkovej čiastke a celkových nákladoch, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale iba také, ktoré zodpovedajú celkovej sume všetkých úrokov, poplatkov a iných záväzkov, ktoré spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť. RPMN, celkové náklady a celková čiastka sú pritom hlavnými ukazovateľmi pre každého spotrebiteľa, ktorý žiada o poskytnutie finančných prostriedkov, pretože tieto najlepšie preukazujú koľko nákladov musí za požičanie peňazí skutočne vynaložiť. Vzhľadom na to, že už táto skutočnosť spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch pre rozpor zmluvy s § 9 ods. 2 písm. j) zákona (klamlivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť).
78. Žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie ( spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov). Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4530,- eur eur, pričom žalovaná celkovo uhradila k predmetnému úveru sumu 5162,47 eur. Žalobcovi tak žalovaná v danom prípade uhradila viac, ako bola povinná. Súd preto aj z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.
79. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania proti žalobcom uplatnenému nároku, vychádzajúc z ust.§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, v kontexte s cit. ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ako uviedla, veriteľ využil svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2017, so zaplatením ktorej bola žalovaná ku dňu (22.01.2018) uplatnenia práva viac ako tri mesiace. Omeškanie vo výške 983,59 eur predstavuje 11 riadnych mesačných splátok úveru a suma omeškania tak predstavovala splátky splatné odo dňa 20.01.2017 do dňa 23.11.2017. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20.01.2017 a uplynula tak 20.01.2020. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 11.05.2020, považovala nárok žalobcu za premlčaný.
80. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
81. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
82. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
83. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
84. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
85. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.
86. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.
87. Právo veriteľa na uplatnenie tzv. straty výhody splátok sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe; pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci okamih, kedy sa stala splatnou splátka, v dôsledku nezaplatenia ktorej veriteľ právo na stratu výhody splátok uplatnil (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26 Cdo 3012/2015 z 2. 11. 2015).
88. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 Občianskeho zákonníka), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.
89. Napriek rozdielnym názorom odvolacích súdov na začiatok plynutia premlčacej doby, jedným z akceptovaných je aj žalovanou prezentovaný názor, že by malo ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Zákonodarca totiž jasne v § 103 vete druhej Občianskeho zákonníka uviedol, od kedy plynie premlčacia doba pri zosplatnení úveru, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom tohto ustanovenia je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Premlčacia doba rozhodne neplynie od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, čo by priamo odporovalo osobitnej úprave začiatku plynutia premlčacej doby uvedenej v § 103 Občianskeho zákonníka. Obdobné závery o tom, že premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky vyplývajú napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/161/2018 zo dňa 26.03.2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.16Co/95/2018 zo dňa 13.9.2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/276/2017 zo dňa 23.10.2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/315/2017 zo dňa 27.2.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018 alebo Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/176/2017 zo dňa 26.3.2018.
90. V prípade spotrebiteľskej zmluvy ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je predmetné ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri spotrebiteľskom úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Teda vyššie uvedeneé je možné vykladať aj tak, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/115/2019 z 22. 10. 2019). Súd zohľadňuje ustálenú rozhodovaciu prax súdov a poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo vyššie citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
91. Vo všeobecnosti moment začiatku plynutia premlčacej doby nemožno automaticky stotožňovať so splatnosťou pohľadávky ani vznikom omeškania, aj keď za určitých okolností môžu byť totožné. Napríklad pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné, kedy (a či vôbec) sa stal nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia splatným (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 14. 12. 2006, sp. zn. 33 Odo 52/2005). Ust. § 103 Občianskeho zákonníka tak isto upravuje začiatok plynutia premlčacej doby v osobitnom prípade, pričom okrem vyššie uvedeného existujú aj ďalšie osobitné prípady začiatku plynutia premlčacej doby, ktoré osobitne upravuje Občiansky zákonník. Napríklad rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby práva na poistné plnenie je okamih, kedy došlo k poistnej udalosti, nie dátum splatnosti poistného plnenia ( porovnaj rozhodnutie NS ČR z 23. 2. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3771/2008).
92. Konečnú splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 22.1.2018, čo žalobca sám deklaruje aj predložením oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 23.1.2018. Spotrebiteľský spor je spor, ktorý vykazuje isté osobitné prvky, ktorými sa odlišuje od iných, a to aj z pohľadu dôkazného bremena. Nepreukázanie rozhodujúcej skutočnosti dodávateľom nemôže byť na ujmu spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 27Co/137/2017 zo dňa 28. 11. 2017). Súd tak samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v danom prípade nepovažoval za spornú skutočnosť, ktorej nepreukázanie by mohol v danom prípade vyhodnotiť v neprospech spotrebiteľa.
93. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 23.1.2018 právny predchodca žalobcu nekonkretizoval nezaplatenú splátku pre ktorú sa rozhodol využiť svoje právo na zaplatenie celého dlhu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Co/26/2017-83 zo dňa
28.06.2018, v odôvodnení ktorého súd uviedol, že: „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ).“
94. Vo výzve z 23.11.2017 právny predchodca žalobcu uvádza dlžnú sumu 983,59 eur, pričom do uvedeného dňa žalovaná celkovo uhradila 4871,76 eur (podľa prehľadu splácania a špecifikácie predloženej žalobcom dňa 27.11.2020). Do uvedeného dňa bolo zároveň splatných 71 splátok úveru po 84,53 eur v sume 6001,63 eur. Neuhradených a splatných tak ku dňu 23.11.2017 ostalo 13 splátok úveru spolu v sume 1129,87 eur. Aj v prípade, že časť dlžnej sumy mohli byť úroky z omeškania (najviac 36,40 eur podľa špecifikácie predloženej žalobcom), z uvedeného je zrejmé, že posledná celá neuhradená splátka bolo splatná minimálne rok pred dátumom 23.11.2017 (jedná sa o splátky splatné od 20.11.2016 do 20.11.2017, s ktorými bola žalovaná v čase predloženej výzvy v omeškaní).
95. Za uvedených okolností najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná uhradila do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sumu 4871,76 eur a s prihliadnutím na nejasnosť mimoriadneho zosplatnenia pre neuvedenie splátky, pre ktorú vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, možno považovať námietku premlčania vznesenú žalovanou za dôvodnú, nakoľko je zrejmé, že žaloba bola na súde podaná dňa 11.5.2020 a prvá nesplnená splátka bola splatná viac ako tri roky pred uvedeným dňom. Nejasnosti súd vyhodnotil v prospech spotrebiteľa a na úkor žalobcu, ktorý sám presne neoznačil pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru (v súvislosti s obdobným postupom porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/25/2020 z 30. 11. 2020: „V predžalobnej upomienke zo dňa 26.01.2017 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru, ak nedôjde k úhrade omeškaných mesačných splátok v celkovej výške 210 eur. Vzhľadom na výšku mesačnej splátky 35 eur, v čase predžalobnej upomienky bola žalovaná v omeškaní so splátkami splatnými v dňoch 20.08.2016, 20.09.2016, 20.10.2016, 20.11.2016, 20.12.2016 a 20.01.2017. Následne podaním zo dňa 29.03.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nepochybné, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.08.2019.“).
96. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným dôvodom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
97. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
98. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
99. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
100. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko bola jeho žaloba zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov konania. V plnom rozsahu tak bola v danej veci úspešná žalovaná, ktorá má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom táto náhradu trov konania požadovala, preto jej súd náhradu trov konania priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.