Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoCsp-52-2021.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Subarea
19CoCsp/52/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., o zaplatenie 4.605,43 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5Csp/105/2020-245 zo dňa 02.07.2021 takto
rozhodol:
Späťvzatie žaloby nepripúšťa.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v súvislosti so späťvzatím žaloby voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou pôvodne podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.711,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.335,88 eur od 23.03.2019 do 13.05.2019, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.303,58 eur od 14.05.2019 do 15.07.2019, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.271,28 eur od 16.07.2019 do 09.10.2019, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.238,98 eur od 10.10.2019 do 24.01.2020, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.198,48 eur od 25.01.2020 do 19.03.2020, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.092,28 eur od 20.03.2020 do zaplatenia. Žalobca vzal čiastočne späť žalobu o zaplatenie 106,20 eur a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 4.605,043 eur s prísl.
2. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5Csp/105/2020-245 zo dňa 02.07.2021 súd žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením. Uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 13.07.2021, žalovanej dňa 02.07.2021.
3. Podaním doručeným Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 23.07.2021, zobral žalobca žalobu o zaplatenie 4.605,43 eur s príslušenstvom v celom rozsahu späť a žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Späťvzatie žaloby žalobca neodôvodnil.
4. Okresný súd Vranov nad Topľou vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či so späťvzatím žaloby súhlasí alebo nie. V prípade, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby, aby uviedla vážne dôvody svojho nesúhlasu v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
5. Žalovaná vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedla, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí z dôvodu, že v konaní sa rieši otázka, ktorá má pre žalovanú po právnej stránke zásadný význam a má záujem, aby konajúci súd zaujal v tejto veci právne stanovisko. V danom prípade sa jedná o dôvody právne, rodinné
a ekonomické, ktoré sú dôležité pre život žalovanej a jej rodiny, nakoľko je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), ktorý podľa názoru žalovanej zanikol premlčaním. Vyjadrila obavu, že ak v tomto konaní nedôjde k meritórnemu rozhodnutiu súdu, je predpoklad, že žalobca opätovne použije predmet žaloby aj v budúcnosti a vzhľadom na jej vyšší vek a zhoršujúci sa zdravotný stav už nebude schopná využiť všetky prostriedky procesnej obrany. Priznaním dlhu žalobcovi by tak následne mohol žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie, čo by malo pre žalovanú a jej rodinu fatálne následky. Doterajšie konanie žalobcu spočívajúce v takmer každodennom telefonickom kontaktovaní žalovanej, odosielaní SMS správ a odkazových hlások o vzniku exekučného konania za účelom vymoženia pohľadávky žalobcu bude naďalej pokračovať. Takýto stav je pre žalovanú a jej najbližších príbuzných žijúcich v spoločnej domácnosti neúnosný a neakceptovateľný. V prípade úmrtia žalovanej by sa jej rodine v rámci konania o dedičstve výrazne skomplikovala situácia, keďže by boli nútení namietať premlčanie žalovaného dlhu, pričom by vznikli nemalé finančné výdavky. Záujmom žalovanej je, aby predmetný dlh nebol po jej smrti zahrnutý do pasív dedičstva.
6. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
8. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého sporu (tzv. dispozičný princíp civilného sporového konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.
9. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä stranu žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 136/2010).
10. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Dikcia „zo závažných dôvodov nesúhlasí“ indikuje, že nemusí ísť o nevyhnutné dôvody alebo záujmy právne. Žalovaný môže mať i iné, ako len právne dôvody na to, že so späťvzatím nesúhlasí. Môže ísť o závažné etické a morálne, ekonomické, ako aj iné motívy, ktorých dôvodnosť posudzuje súd. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a k povahe uplatňovaného nároku preto vždy treba zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom, či inom (napr. morálnom, procesne ekonomickom a pod.) záujme žalovaného, ktorým odôvodňuje požiadavku, aby bolo o žalobe meritórne rozhodnuté aj napriek nedostatku vôle žalobcu pokračovať v spore. V tzv. sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj na návrh žalovaného, a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex (napr. konanie o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva), alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného.
11. V predmetnom spore zobral žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, žalobu v celom rozsahu späť, čím uplatnil svoje právo disponovať konaním, ktoré mu vyplýva z dispozičného princípu.
12. Po prejavení, či uplatnení tohto práva je, v danom prípade, odvolací súd povinný skúmať súhlas, resp. vážne dôvody nesúhlasu žalovanej so spaťvzatím žaloby. Žalovaná vyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby z dôvodu obavy nového sporu iniciovaného zo strany žalobcu, a to vzhľadom aj na doterajšie konanie žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nesúhlas so zastavením konania odôvodňuje
princípom právnej istoty, resp. istoty jej právneho postavenia ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalovanej pohľadávke žalobcu, spojenou s nemožnosťou prejednania veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté (prekážka res iudicata), pričom poukázala na správanie sa žalobcu, ktoré v nej vyvoláva obavu z vyvolávania ďalších sporov medzi nimi ohľadne spornej pohľadávky, a to napriek tomu, že bola v konaní úspešná. Odvolací súd dôvody nesúhlasu žalovanej spočívajúce v ochrane jej právnej istoty vo vzťahu k spornej pohľadávke a v predchádzaní ďalších sporov medzi stranami konania vyhodnotil ako vážne, odôvodňujúce nepripustenie späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdom prvej inštancie, v ktorom konaní bola úspešná práve žalovaná. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 370 ods. 2 CSP späťvzatie žaloby žalobcu nepripustil.
13. O trovách konania o späťvzatí žaloby žalobcu odvolací súd rozhodol analogicky podľa § 255 ods.1 CSP, nakoľko Civilný sporový poriadok osobitné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania v takom prípade neobsahuje. Nepripustením späťvzatia žaloby sa v danom prípade konanie končí (keďže po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku podané nebolo), a preto je potrebné rozhodnúť aj o trovách konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že súd späťvzatie žaloby z dôvodu nesúhlasu žalovanej nepripustil, bol neúspešnou stranou na úseku tohto konania žalobca, preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej. Preto žalovanej v konaní o späťvzatí žaloby priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).