Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-5-2025.pdf
PDF · 167.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/5/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec; dieťa matky: C. B. D., narodená XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. C. XXXX/X, zastúpená splnomocnencom: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, adresa sídla Hlohovec, SNP 10, a otca: G. B., narodený XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu E., H. XXXX/ X, zastúpený splnomocnencom: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., IČO: 50 807 471, adresa sídla Bratislava, Mlynarovičova 13, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 33P/137/2023 – 103 z 23. septembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti úpravy rozsahu styku otca s maloletou m e n í tak, že otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou
- každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku,
- každý párny týždeň v pondelok a vo štvrtok v čase o 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku,
- každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku a
- počas mesiaca júl v každom kalendárnom roku od 18.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o p r a v u j e tak, že tento výrok znie: „Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 38P/32/2021 – 167 z 29. apríla 2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/77/2021 – 273 z 23. februára 2022 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/77/2021 – 286 z 30. marca 2022 v časti úpravy styku otca s maloletou.“
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku, každý párny pondelok, nepárny utorok a každý štvrtok, vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod. okrem mesiaca júl, počas mesiaca júl v každom kalendárnom roku od tretieho júlového pondelka od 9.00 hod. do štvrtej júlovej nedele do 19.00 hod. s tým, že na začiatku styku si otec maloleté dieťa riadne pripravené prevezme v dňoch školského vyučovania v (pred)školskom zariadení a mimo
týchto dní v mieste bydliska matky, kde ho po skončení stretnutia matke riadne odovzdá. V prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, ten rodič, na strane ktorého vznikne prekážka, je povinný druhého rodiča bezodkladne informovať o neuskutočnení styku, a to najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku. V prípade, ak sa styk neuskutoční z dôvodov na strane maloletého dieťaťa, matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku z troch možností navrhnutých otcom v lehote do 10 dní odo dňa, kedy sa mal uskutočniť (výrok I.), rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/77/2021 z 23.2.2022 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 30.3.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou A. (výrok II.) a obom rodičom uložil výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Piešťany, Sasinkova 1071/11, Piešťany v rozsahu minimálne 10 hodín počnúc od vykonateľnosti tohto rozhodnutia za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať s tým, že tento výrok je predbežne vykonateľný.
1.1 Rozhodnutie v časti zmeny úpravy styku otca s maloletou odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 27.12.2023 sa otec maloletej domáhal rozšírenia styku s maloletou najmä z dôvodu krátkosti trvania jednotlivých jeho stretnutí, kedy si nevie s dieťaťom plnohodnotne užiť čas, ísť s dcérou, ktorá zas vyrástla, na dlhšie výlety či dovolenky, prípadne navštíviť rodinu. V konaní sa domáha takej zmeny úpravy styku s maloletou, aby sa s ňou mohol stretávať každý pondelok a štvrtok, vždy od 15tej do 19tej hodiny; každý párny víkend od piatka od 16tej do nedele do 16tej a v mesiaci júl posledné dva týždne vkuse od pondelka od 9tej do nedele do 19tej hodiny. Preberanie a odovzdávanie maloletej by bolo v (pred)školskom zariadení, v ostatné dni u matky; otec sa tiež domáhal náhradných stretnutí pri prekážke na strane dieťaťa a informovaní sa navzájom o neuskutočnení stretnutia. V konaní ďalej dôvodil, že sa v rámci určeného času snaží o čo najlepšie výchovné pôsobenie na dcéru; má zabezpečené plnohodnotné vlastné bývanie s priestorom pre maloletú, v ktorom má vytvorené podmienky pre spánok, hru, odpočinok a pod. Otec v rámci možnosti poskytnutého časového priestoru socializuje dieťa na výletoch aj s iným deťmi, s rodinou a členmi jeho domácnosti; tiež trávi chvíle s dcérou aj osamote; navštevujú kino, zámok a robia si vychádzky do prírody. Z dôvodu vyššieho veku maloletej (od poslednej úpravy rodičovských práv) a jej zvýšenému záujmu o okolie, je podľa názoru otca súčasný rozsah styku nedostatočný a neumožňuje plné rozvinutie role druhého rodiča a jeho výchovné pôsobenie na maloletú dcéru. Maloletá sa takisto sama dožaduje dlhších stretnutí s otcom. Otec ju preberá zo škôlky, maloletá sa na neho úprimne teší, odovzdáva mu obrázky, ktoré mu nakreslila počas dňa, vypytuje sa ako sa má a čo budú spolu robiť. Pri skončení stretnutí prejavuje smútok a snahu zotrvať s otcom čo najdlhšie. Otec plne dodržuje stanovený čas na stretnutia s dcérou a povinnosť platiť výživné. Maloletá pozitívne vníma aj družku navrhovateľa, s ktorou nežijú v spoločnej domácnosti; rada sa stretáva s jej dcérou a vnukom, ktorý je vo veku blízkom veku A.. Otec poskytnutý priestor styku využíva aj na spoznávanie a postupné citové približovanie maloletej dcéry a svojej matky (babka maloletej), ktorá žije dlhodobo v I.. Popritom sa otec snaží dodržiavať pokyny matky, ktoré sú mu známe. Otec by rád sprevádzal dcéru na krúžky a iné aktivity, na ktorých sa zúčastňuje. Súčasný rozsah stretávania a nevôľa matky mu túto účasť neumožňujú. Opisoval, že matka maloletej volí sama bez ingerencie otca aktivity dcéry v predškolskom zariadení (v súčasnosti je to pohybový, keramický a anglický krúžok). Otec navrhol aj mierne upraviť čas odovzdávania dcéry, a to z dôvodu zosúladenia času styku s otváracími hodinami kultúrnych ustanovizní, napr. kino, zámok a pod. Zároveň otec žiadal upraviť styk aj počas leta v rozsahu posledných dvoch júlových týždňov, aby mohli ísť spolu s dieťaťom na zahraničnú dovolenku. Matka s návrhom otca nesúhlasila poukazujúc na to, že otec bez preukázania akejkoľvek zmeny pomerov už dňa 27.7.2022, teda ani nie po 4 mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia súdu (5.4.2022) podal opätovne návrh na zmenu úpravy stretávania s maloletou A., ktorý návrh otca bol tunajším súdom v konaní pod sp. zn. 33P/1/2022 právoplatne dňa 30.11.2022 zamietnutý ako nedôvodný a otec bol zaviazaný k náhrade trov konania. Matka opätovne poukazovala na skutočnosť, že ku žiadnej zmene pomerov účastníkov nedošlo ani v súčasnosti, a preto treba návrh otca znova zamietnuť. Otec má v zmysle poslednej úpravy styku s maloletou právoplatnou dňa 5.4.2022 a mierne modifikovanou na ÚPSVaR Hlohovec dňa 26.5.2023, široko koncipovaný styk, počas ktorého má možnosť realizovať všetky aktivity, ktoré uvádza v návrhu, teda socializáciu maloletej s inými deťmi podobného veku, návštevu kina, zámku a podobne. Matka tiež podotýka, že maloletá navštevuje MŠ a socializácia v kolektíve s rovesníkmi prebieha v tomto prostredí, taktiež v jej rodine a v okruhu jej priateľov je viacero detí podobného veku, s ktorými sa maloletá stretáva, teda aj v čase, kedy je maloletá v starostlivosti matky, je socializovaná. Čas strávený s otcom je podľa matky dostatočným a rozširovať stretávanie s odôvodnením, aby toto korešpondovalo s otváracími hodinami kultúrnych ustanovizní, neobstojí. Úprava styku, tak ako ju navrhuje otec, by znamenala, že maloletá by trávila viac času s otcom ako s matkou, ktorá má maloletú zverenú do jej výlučnej starostlivosti. Stráviť s maloletou 2 týždne nepretržite počas mesiaca júl by bolo pre maloletú
nevhodné, nakoľko maloletá v domácnosti otca nespala ešte ani jednu noc, otec ju nikdy neukladal k spánku, počas prvej párnej soboty v mesiaci otec s maloletou podniká výlety a návštevy; dieťa spí v aute, resp. nespí a takáto zmena úpravy stretávania by bola pre maloletú stresujúca, v rozpore s jej najlepším záujmom. Zatiaľ spala A. mimo domu v noci bez prítomnosti matky iba raz, počas „prespávačky“ v škôlke, ktorej sa chcela veľmi zúčastniť. Noc v škôlke síce absolvovala, no neobišlo sa to bez plaču za matkou, napriek tomu, že prespatie si veľmi priala a tešila sa naň. Maloletá matke uvádza, že u otca spávať ani nechce. Taktiež na mnohé zo stretnutí s otcom ide v podstate len preto, lebo ju matka pozitívne motivuje; radšej by maloletá zostala doma. Už aktuálna úprava styku dnes pre matku znamená, že ona s maloletou počas bežného týždňa trávi čas ráno po prebudení dcéry, s čím súvisí príprava stravy, raňajky, obliekanie a chystanie do škôlky; následne cesta a odovzdanie v MŠ; tento čas je pre matku aj pre maloletú plný povinností, pričom otec, keď si maloletú vyzdvihne v MŠ, táto je po popoludňajšom spánku a olovrante v MŠ čulá a pripravená s otcom tráviť čas aktívne, hrami a voľnočasovými aktivitami; pri návrate do domácnosti matky sa vracia unavená a znovu pre ňu ako i pre matku nastupujú povinnosti, večera, hygiena, kúpanie, uspávanie. Na čas aktívne strávený s matkou počas bežného týždňa maloletej zostávajú 2 popoludnia, inak je s otcom a vracia sa až v podvečerných hodinách. Otcom tvrdená skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, sa nezakladá na pravde, lebo matka býva iba s maloletou. Maloletá sa však sama dožaduje stretnutí s matkiným priateľom, zaujíma sa o to, kedy za nimi príde a ak mu to nedovoľujú pracovné povinnosti, dáva najavo svoju nespokojnosť. Okrem toho otec maloletej nevyžiadanými správami obťažuje dlhodobo brata a švagrinú matky, má nevhodné narážky na babku či tetu maloletej dcérky pri náhodných stretnutiach počas nakupovania za prítomnosti maloletej, nevhodné maily adresuje právnej zástupkyni matky, trénerovi aikida, dokonca neváha túto komunikáciu zdieľať aj v škôlkarskej FB skupine dcérkinej triedy, kde namiesto šírenia pozitívnych vecí, o ktorých zdieľanie celému personálu triedy ide, šíri svoju toxicitu. Matka v ďalšom podaní datovanom 16.9.2024 uviedla, že dňa 5.9.2024 otec maloletej fyzicky atakoval otca matky maloletej pri preberaní dieťaťa tak, že ho silno uštipol a spôsobil mu červený fľak na trupe. Maloletá sa následne sťažovala na bolesť bruška, lebo otec ju pri tomto incidente nevhodne schmatol. Tiež otec nepatrične oslovoval tetu matky, či ešte neskapala, alebo na brata matky vulgárne pokrikoval; všetko za prítomnosti maloletej. Maloletú otec dňa 12.4.2024 vyzdvihol zo škôlky mimo času úpravy jeho styku a bol s ňou u logopéda bez informovania matky. Matka poukazovala na vyjadrenie A. pred sociálnou pracovníčkou dňa 29.4.2024, kde maloletá uviedla, že k otcovi nechodí rada, lebo fajčí a plakala by, keby tam mala prespať. Otec celkovo útočí na rodinu z matkinej strany, čo sú pre maloletú blízke osoby a týmto jej ubližuje. Otec je agresívny a verbálne útočí aj na matku pred očami A.. Maloletá vyjadrila túžbu po rozšírení styku s otcom aj počas nocí a aj v letnom období, a to tak, aby s ním mohla stráviť aj dovolenku pri mori. Kolízny opatrovník maloletej konštatoval silne pozitívny vzťah dcéry k otcovi a že rozšírenie stretávania s ním je v najlepšom záujme dieťaťa; tiež by sa mal začať realizovať styk aj s prespaním každý druhý víkend od piatku do nedele, doplnený o stretnutia v priebehu týždňa; na letné obdobie bola odporučená osobitná úprava styku v dvojtýždňovom intervale.
1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že stretávanie otca s maloletou bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 38P/32/2020 – 167 z 29. apríla 2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 26Cob/77/2021 – 273 z 23. februára 2022, v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 26C/77/2021 – 286 z 30. marca 2022 tak, že otec má právo na styk s dieťaťom každý párny týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod.; vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 15.30 hod. do 19.30 hod.; každý nepárny týždeň v pondelok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod.; vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu v čase od 15.30 hod. do 19.30 hod; v každú prvú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že otec si prevezme maloletú v bežné pracovné dni v určenom čase v predškolskom zariadení a po skončení styku ju v určenom čase odovzdá matke v mieste bydliska matky a počas víkendu si prevezme maloletú v určenom čase a v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju v určenom čase odovzdám matke. Pokiaľ bežný pracovný deň styku pripadne na sviatok, prípadne maloletá nebude prítomná v predškolskom zariadení, otec si ju v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju v určenom čase odovzdá matke, ktorá je povinná ju riadne na styk s otcom pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie otcovi. V prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, ten rodič, na strane ktorého vznikne prekážka, je povinný druhého rodiča bezodkladne informovať o nerealizácii styku, a to najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku. V prípade, ak sa styk neuskutoční z dôvodov na strane maloletého dieťaťa, matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku.
1.2.1 V čase ostatného rozhodovania súdu o úprave styku otca s maloletou (február 2022) mala maloletá menej ako 3,5 roka, nachádzala sa v osobnej starostlivosti matky a navštevovala predškolské zariadenie.
1.2.2 Dňa 26.5.2023 uzatvorili rodičia na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny rodičovskú dohodu o úprave času styku cez týždeň od 15.00 hod. do 18.00 hod. so zachovaním rozsahu 3 hodín, aby maloletá neostávala v škôlke poobede dlho sama, keď ostatné deti odchádzali domov už okolo 15- tej hodiny.
1.2.3 V čase rozhodovania súdu o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou mala maloletá takmer 6 rokov, teda bola takmer o tri roky staršia, naďalej sa nachádzala v osobnej starostlivosti matky a naďalej navštevovala predškolské zariadenie. Otec sa s maloletou riadne stýkal v súlade s rozhodnutím súdu, ako aj následne uzatvorenou dohodou rodičov. Pri jej vypočutí bez prítomnosti rodičov primerane veku vyjadrila túžbu po rozšírení styku s otcom aj počas nocí, v lete by s ním chcela ísť na dovolenku k moru. Doposiaľ u otca nespala. Otec ju preberá zo škôlky. Maloletá má vybudovaný k otcovi pozitívny citový vzťah a na návštevy k nemu sa teší. U otca má zabezpečené všetky nevyhnutné potreby. Otec sa o maloletú riadne stará a uspokojuje jej odôvodnené potreby. Maloletá pozitívne vníma aj družku otca, s ktorou nežijú v spoločnej domácnosti; rada sa stretáva s jej dcérou a vnukom, ktorý je vo veku blízkom jej veku. Otec poskytnutý priestor styku využíva aj na spoznávanie a postupné citové približovanie maloletej a svojej matky (babky maloletej), ktorá žije dlhodobo v Zázrivej. Od podania návrhu matka ani raz neponúkla otcovi možnosť prespania maloletej u otca, hoci z návrhu, aktuálneho i predchádzajúceho konania, bolo matke zrejmé, že otec sa takéhoto styku aj s prespatím dožaduje.
1.2.4 Otec býva vo vlastnom trojizbovom byte, kde má maloletá A. svoju izbu so všetkým potrebným vybavením a hračkami. Hygiena bola v byte v čase šetrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na výbornej úrovni.
1.2.5 Matka s maloletou býva v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov. Maloletá má vo vlastnej izbe všetko potrebné, i dostatok hračiek; takisto sú tu vytvorené vhodné podmienky pre jej všestranný rozvoj. A. bola počas šetrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately komunikatívna a pokojná; uviedla, že otec fajčí a nechodí tam rada; nechce u neho prespávať, lebo by tam plakala.
1.2.6 Nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú veľmi napäté, vzájomne sa obviňujú z nedostatku rodičovských kompetencií, nie je možné, aby o úprave styku otca s maloletou uzatvorili rodičovskú dohodu.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností – zmenu úpravy styku otca s maloletou v prípade zmeny pomerov, a to podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 2 a ods. 4, § 26, § 28 ods. 1 a ods. 2, článok 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“, § 38 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“ a právo súdu rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písmeno d) ZR a dospel k záveru, že návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletou je s časti dôvodný, a preto je potrebné mu vyhovieť a zároveň je potrebné v záujme maloletého dieťaťa uložiť rodičom maloletého výchovné opatrenie.
1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru o dôvodnosti návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou uviedol, že rozsudok tunajšieho súdu nebol založený iba na prianí maloletej A. vyslovenom na neutrálnej pôde súdu (v domácnosti matky bola dcéra lojálna k nej, keď uviedla, že by u otca plakala), ale súd prihliadol aj na jej blízky a kladný vzťah k otcovi, ktorý treba rozvíjať a podporovať častejšími spoločnými zážitkami počas dlhšej doby strávenej s dieťaťom bez prerušenia (víkendový styk) a potom stretnutiami cez týždeň v časovom rozpätí ako boli nedávno dohodnuté rodičmi na úrade. Dôležité v danej veci bolo vyjadrenie psychologičky prezentované u koordinátorky po výsluchu maloletej, tiež jednoznačné odporúčanie zástupkyne opatrovníka, ktoré stanoviská súd pri rozhodovaní zohľadnil ako relevantné. Z fotografií a videozáznamov založených otcom do spisu je zjavný pozitívny vzťah dcéry voči nemu a prejavená radosť zo stretnutí. K námietke matky, že otec fajčí, a preto by u neho dcéra nemala (chcieť) prespávať, súd uvádza, že dokonalý rodič neexistuje. Ani s otcom navrhovanou úpravou styku v petite jeho návrhu sa súd plne nestotožnil a neprevzal ju v celosti do výroku rozsudku. Po víkendovom stretnutí dieťaťa s otcom je pre maloletú žiaduce a praktické, aby nasledujúci nepárny pondelok zotrvala celý v domácnosti u matky, preto súd navrhol otcovi namiesto pondelka styk s dieťaťom v nepárny
utorok, čo otec akceptoval na pojednávaní a s takouto úpravou súhlasil. Matka nechcela v stretávaní nič meniť, preto súd rozhodol meritórne aj o zmene úpravy týždenných stykov, ktoré prispôsobil tomu víkendovému s prespatím u otca. Štvrtková úprava styku ostala nezmenená a bude prebiehať ako doposiaľ, rovnako aj párne pondelky, časovo v súlade s poslednou dohodou rodičov na úrade. Otec v danom konaní preukázal, že jeho výchovné pôsobenie na dieťa je prípustné a žiaduce realizovať aj počas nepretržitých víkendových stykov, ktoré budú doplnené ešte dvoma stretnutiami s dcérou cez týždeň, čo je celkovo praktické. Matka i otec budú môcť potom tráviť striedavo každý druhý víkend s dieťaťom a podľa toho si vedia plánovať aj dlhšie výlety bez zhonu (matka nebude počas nepárneho víkendu bez styku obmedzená realizovaným stretnutím dieťaťa s otcom a otec zas môže nerušene stráviť celý párny víkend s dcérou). Súd považuje takúto úpravu styku otca s dcérou za súladnú s jej najlepším záujmom zohľadňujúc i názor dieťaťa vyslovený na súde za prítomnosti psychologičky a kolíznej opatrovníčky, ktorá maloletú v tomto konaní zastupuje a tiež dohliada na to, aby sa rozhodlo prioritne v jej prospech.
1.5 Rozhodnutie o uložení výchovného opatrenia rodičom maloletej odôvodnil tým, že matka poukazovala na dlhodobé, opakované, nevhodné a útočné správanie otca maloletej voči matke a členom jej rodiny, ktorých osočuje a atakuje na verejnosti; matku tiež zahlcuje nevyžiadanou emailovou poštou, čím neprimerane zasahuje do jej súkromia. Podania založila aj do spisu. Vzhľadom na napäté vzťahy medzi rodičmi, ktoré je potrebné v záujme dieťaťa urýchlene korigovať a aspoň čiastočne neutralizovať, súd na návrh zástupkyne opatrovníka maloletej, stotožňujúc sa s jej návrhom, uložil rodičom výchovné opatrenie a vyslovil jeho predbežnú vykonateľnosť, lebo spolupráca s odborníkom z oblasti psychológie je pre oboch rodičov veľmi potrebná na to, aby sa naučili vzájomne rešpektovať svoje výchovné pôsobenie na maloletú a navzájom nevyhnutne kooperovať pri starostlivosti o spoločné dieťa, ktoré nesmie byť vťahované do ich sústavných sporov. Keďže matka sa odmietla dobrovoľne zúčastniť psychologických sedení, musel súd na návrh účastníka meritórne rozhodnúť, aj o predbežnej vykonateľnosti III. výroku podľa § 233 CSP, aby sa so sedeniami začalo ihneď a nevyčkávalo sa na právoplatnosť rozhodnutia, voči ktorému je prípustné odvolanie aj v tejto časti.
1.6 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na § 52 CMP a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania matke, vzhľadom na jej neúspech v konaní a otcovi z dôvodu, že si takýto nárok v konaní neuplatnil.
2. Rozsudok vo výroku I. napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu, a to zamietnutím návrhu otca na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej viniac súd prvej inštancie, že tento sa v konaní dopustil inej vady , ktorá mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci a že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“ a § 62 ods. 1 CMP).
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie pochybil, keď pri svojom rozhodovaní neprihliadol na najlepší záujem maloletej, ale prihliadol výlučne na záujem otca, ktorý opakovane, bez preukázania akejkoľvek zmeny v pomeroch, podal opätovne návrh na zmenu stretávania sa s maloletou A., napriek tomu, že jeho posledný návrh na takúto zmenu bol právoplatne zamietnutý dňa 30.11.2022 z dôvodu jeho nedôvodnosti. Otec ani v tomto konaní relevantným spôsobom neosvedčil zmenu pomerov a opätovne podal nedôvodný, šikanózny návrh, nakoľko podstatná zmena pomerov na strane maloletej, pre ktorú by mohlo byť teoreticky zmenené posledné právoplatné rozhodnutie súdu o úprave stretávania sa otca s maloletou, je nástup maloletej do základnej školy v septembri 2025. Otec má doposiaľ, či už rozhodnutím súdu, alebo jeho modifikovanou úpravou v zmysle rodičovskej dohody z 26.05.2023 široko koncipovaný styk, počas ktorého má možnosť realizovať všetky aktivity, ktoré uvádza v návrhu, teda socializáciu maloletej s inými deťmi podobného veku, návštevu kina a podobne a maloletá naďalej navštevuje materskú školu a jej socializácia v kolektíve s rovesníkmi prebieha v tomto prostredí, ako aj v rodine matky a v kruhu jej priateľov, ktorí majú deti podobného veku a s ktorými sa maloletá stretáva. Úprava styku otca s maloletou v zmysle návrhu otca by znamenala, že maloletá by strávila viac času s otcom ako s matkou, nakoľko maloletá v domácnosti otca neprespala ešte ani jednu noc, teda otec ju nikdy neukladal k spánku. Za nevhodnú považuje matka aj úpravu styku otca s maloletou v rozsahu dvoch týždňov nepretržite počas mesiaca júl. Otec s maloletou podniká výlety
a návštevy počas prvej jarnej soboty v mesiaci, kedy maloletá spí v aute, prípadne nespí, a tak takáto zmena stretávania by bola pre maloletú stresujúca a v rozpore s jej najlepším záujmom.
2.2 Otec sa o maloletú riadne ani nestará, nakoľko maloletá zo stretnutí s otcom sa vracia zablatená alebo inak zašpinená, strapatá, v lete po kúpaní sa s úplne mokrými vlasmi, hladná a podobne. Nepravdivými sú aj tvrdenia otca, že pre maloletú zabezpečuje ošatenie, nakoľko jej kúpil len pár tričiek a v prípade, že si maloletá občas cvrkla, tak ju vrátil matke bez spodného prádla. Stalo sa aj to, že pokiaľ sa u maloletej prejavila počas stretnutia s otcom začínajúca infekcia zvýšenou teplotou, otec maloletej neprijal na zamedzenie takéhoto stavu žiadne vhodné opatrenia, ale maloletú vrátil matke o 15 minút skôr.
2.3 Otec nemá pre starostlivosť o maloletú vytvorené ani vhodné bytové a hygienické podmienky, keď v byte chová 2 hady, 2 vtáky, škrečka, chameleóna, ako aj akváriové rybičky, v byte aj fajčí, čo maloletej vadí.
2.4 Nevôľu prespávať u otca prejavila maloletá aj pri prešetrení pomerov pracovníkom ÚPSVaR Hlohovec. Obdobne na mnohé zo stretnutí s otcom ide maloletá v podstate len preto, lebo ju matka pozitívne motivuje.
2.5 Súd sa taktiež nezaoberal tým, či má otec vhodné osoby z blízkej rodiny na zabezpečovanie, prípadne prevzatia maloletej z materskej škôlky, nakoľko aj v prihláške do materskej škôlky uviedol ako osoby, ktoré môžu maloletú prevziať v jeho neprítomnosti svoju priateľku, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti a jej dcéru, ktoré osoby nespadajú k rodinným príslušníkom, a tak maloletá v prípade prespávania bude odkázaná len na starostlivosť otca, ktorý podľa názoru matky požíva alkohol či iné omamné látky, ku ktorému presvedčeniu matka dospela z dôvodu jeho nevhodnej a nekontrolovateľnej potrebe písania mailov v neskorých večerných hodinách.
2.6 Súd sa taktiež nevysporiadal s námietkami matky o tom, aké následky môžu mať otcove neadekvátne verbálne a častokrát aj verejné prejavy správania sa voči osobe matky a členom jej rodiny (otec nevyžiadanými správami obťažuje dlhodobo brata a švagrinú matky, má nevhodné narážky na babku či tetu matky pri náhodných stretnutiach počas nakupovania za prítomnosti maloletej, píše nevhodné maily na adresu právnej zástupkyne matky, trénerovi aikida, nevhodnú komunikáciu zdieľa v škôlkarskej FB skupine dcérinej triedy, kde šíri len svoju toxicitu.
2.7 Súd sa taktiež nevysporiadal s námietkou matky, že dňa 5.9.2024 otec maloletej fyzicky atakoval otca matky pri preberaní dieťaťa, že otec nepatrične útočí na brata matky, vulgárne pokrikuje; všetko za prítomnosti maloletej a pokiaľ súd dospel k záveru, že v tomto konaní toto riešiť nebude, keďže sú to nezhody rodičov, matka s takýmto záverom súdu nesúhlasí.
2.8 Matka so súdom aj s ostatnými inštitúciami komunikuje slušne, vo vecnej rovine, otcovi oznamuje všetky podstatné okolnosti týkajúce sa maloletej, a preto podľa jej názoru nie je čo zlepšovať na jej komunikácií s otcom, keďže jednostranné útoky prichádzajú iba zo strany otca, a teda nie je to matka, kto je príčinou zlej komunikácie medzi rodičmi. Výchovné opatrenie malo byť uložené len otcovi, ktorý by sa mal podrobiť odbornej psychologickej intervencii. Matka dobrovoľne odmieta absolvovať takéto výchovné opatrenie v CDR Piešťany, nakoľko sa jedná už v poradí o tretie výchovné opatrenie, avšak všetky doterajšie sa minuli účinku z dôvodov na strane otca.
2.9 Súd pri rozhodovaní neprihliadol na to, že matka jej taktiež zamestnaná a nežiadal od nej vyjadrenie, či je aj v jej možnostiach v takto určených časoch a hodinách preberať a odovzdávať maloletú otcovi bez zodpovedania otázky, ohľadom možnosti preberania maloletej v predškolskom zariadení, taktiež súd neprihliadol na záujem a požiadavku matky na presunutie víkendového stretnutia od piatka do nedele, na sobotu až pondelok ráno, nakoľko matka pracuje, že v dôsledku rozhodnutia súdu prvej inštancie bude maloletá vytrhnutá z kompletnej rodiny, kde okrem matky má aj milujúcich starých rodičov, ku ktorým má veľmi vrúcny a blízky vzťah a je v kontakte aj s partnerom matky, ku ktorému má taktiež pozitívny vzťah, že otec nerešpektuje nielen rozsudok, ale ani usmernenia matky ohľadom zdravotného stavu či potrebných opatrení počas choroby maloletej a napokon, že otec maloletej za jeho nevhodné správanie je vo svojej podstate odmeňovaný tým, že súd vyhovel jeho návrhu na rozšírenie styku, a to aj bez splnenia zákonných podmienok, a to preukázanou podstatnou zmenou v pomeroch.
3. Rozsudok v časti výroku I. napadol riadnym a včasným odvolaním aj otec maloletej s návrhom na jeho zmenu, a to tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku, každý párny týždeň v pondelok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku, každý nepárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku a počas mesiaca júl v každom kalendárnom roku po dobu 14 kalendárnych dní, počnúc od tretieho júlového pondelka vrátane od 9.00 hod. do uplynutia 14. dňa vrátane do 19.00 hod. s tým, že vo zvyšnej časti výroku I., zostávajúcich výrokoch II., III. a IV. sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že sa v konaní dopustil vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP].
3.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že odvolaním napadnuté výroky považuje za neurčité a nevykonateľné a že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nevyčerpal celý požadovaný návrh na úpravu stretávanie sa otca s maloletou.
3.2 Rozsudok je neurčitý v časti označenia dní, v ktorých sa má realizovať stretnutie otca s maloletou, a to pre nevhodne použité slovné spojenia „párny pondelok“, „nepárny utorok“, ako aj pri absencii dovetku „v každom kalendárnom roku“. Okrem toho za vadu v konaní otec považuje neúplné určenie rozsahu stretávania sa v mesiaci júl, ktorý je vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku ohraničený vyjadrením „od tretieho júlového pondelka od 9.00 hod. do štvrtej júlovej nedele do 19.00 hod.“. Otec nepovažuje za určité označenie dňa ako párny, respektíve nepárny, nakoľko v týždni takto označené dni neexistujú.
4. Matka maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach, ako aj odvolacích dôvodoch, považujúc odvolanie otca za nedôvodné, s potrebou zamietnutia jeho návrhu na začatie konania.
5. Otec maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že z celého podania matky nevyplýva o akú procesnú vadu konania sa má jednať, a teda aký nesprávny postup vytýka konaniu na súde prvej inštancie, považujúc skutkový stav zistený súdom prvej inštancie za správny a úplný. Zároveň považuje za správne aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Sama právna zástupkyňa matky aj na pojednávaní konanom dňa 23. septembra 2024 uviedla, že matka nespochybňuje pozitívny vzťah otca na maloletú a z dokazovania taktiež vyplynulo, že maloletá sa na každé stretnutie s otcom teší a prejavuje pozitívny záujem o program strávený s otcom. Obrana matky smeruje skôr k „náprave“ správania sa otca ako preferencií záujmu maloletej. Matka sa snaží obmedzením styku otca s maloletou dosiahnuť pre ňu želateľnú zmenu správania sa otca.
6. Centrum pre deti a rodiny Piešťany (a ďalej len „Centrum“) svojím podaním z 2.6.2025 súdu oznámilo, že s rodičmi v rámci poradenstva uskutočnili jednu rodinnú konferenciu dňa 13.11.2024 v rozsahu 15 minút, 4 individuálne stretnutia s matkou maloletej v dňoch 13.11. 2024, 18.3.2025, 21.3.2025 a 16.5.2025 v celkovom trvaní 3 hodiny a 30 minút, že s otcom maloletej realizovali 3 individuálne stretnutia dňa 7.1.2025, 26.3.2025 a 20.5.2025 celkom v rozsahu troch hodín a napokon dynamické stretnutia rodičov v dňoch 17.1.2025, 7.2.2025 a 14.4.2025 v trvaní troch hodín a 15 minút, z ktorých prijali záver, že aj napriek tomu, že sa v niektorých konkrétnych situáciách podarilo dosiahnuť určité dohody medzi rodičmi, naďalej v ich komunikácií pretrvávajú výrazné komunikačné bariéry a napätie, čo sa negatívne odzrkadľuje aj na psychickom rozpoložení maloletej. Centrum v prípade zhoršenia psychického prežívania a správania u maloletej odporúča rodičom konzultácie s odborníkmi. Na základe uvedeného Centrum konštatuje, že cieľ ich spolupráce s rodinou považuje za nenaplnený napriek tomu, že rodine poskytli vhodné a nápomocné poradenské prostriedky a intervencie.
7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami – rodičmi maloletej (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nemožno považovať za dôvodné, čo však neplatilo o odvolaní otca, kde toto bolo potrebné považovať za dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu vo výroku I. (§ 388 CSP).
9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca maloletej A. na zmenu rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38P/32/2020 – 167 z 29. apríla 2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 26Cob/77/2021 – 273 z 23. februára 2022, v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 26C/77/2021 – 286 z 30. marca 2022, ktorým bol naposledy upravovaný výkon práv a povinností rodičov k maloletej A., a to okrem iného aj v časti úpravy styku otca s maloletou.
9.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd prvej inštancie správne na návrh otca maloletej rozšíril styk otca s maloletou A. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku, každý párny týždeň v pondelok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca jún v každom kalendárnom roku, každý nepárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca jún v každom kalendárnom roku a počas mesiaca júl v každom kalendárnom roku po dobu 14 kalendárnych dní počnúc od tretieho júlového pondelka vrátane od 9.00 hod. do uplynutia 14. dňa vrátane do 19.00 hod. s tým, že na začiatku styku si otec maloleté dieťa riadne pripravené prevezme v dňoch školského vyučovania v (pred)školskom zariadení a mimo týchto dní v mieste bydliska matky, kde ho po skončení stretnutia matke riadne odovzdá. V prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, ten rodič, na strane ktorého vznikne prekážka, je povinný druhého rodiča bezodkladne informovať o neuskutočnení styku, a to najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku. V prípade, ak sa styk neuskutoční z dôvodov na strane maloletého dieťaťa, matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku z troch možností navrhnutých otcom v lehote do 10 dní odo dňa, kedy sa mal uskutočniť, že týmto sa mení rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/77/2021 z 23.2.2022 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 30.3.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou A. a napokon, aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení výchovného opatrenia rodičom, a to uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Piešťany, Sasinkova 1071/11, Piešťany v rozsahu minimálne 10 hodín počnúc od vykonateľnosti tohto rozhodnutia za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať s tým, že tento výrok je predbežne vykonateľný.
10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky odvolací súd uvádza:
10.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Pokiaľ ide o námietky matky ohľadom faktického rozšírenia styku otca s maloletou, odvolací súd uvádza, že odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom potreby zmeny ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou vzhľadom na podstatnú zmenu okolností na strane maloletej, súvisiacu s plynutím času spojeným s nárastom jej rozumovej vyspelosti a potrebou napĺňania jej práva na rovnomernú starostlivosť a výchovu zo strany oboch jej rodičov, ako aj jej práva na prehlbovanie citových a rodinných väzieb s oboma rodičmi, ale aj so širšou rodinou aj zo strany otca.
11.1 Aj podľa názoru odvolacieho súdu je jednoznačne v prospech maloletej, aby so svojím otcom trávila viac času, aby sa ich vzájomný vzťah naďalej rozvíjal a aby obaja mali možnosť vo väčšej miere venovať sa spoločným koníčkom a záľubám. V tejto súvislosti aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby svoje vzájomné správanie sa upravili tak, aby obaja v prvom rade vytvárali pre maloletú pokojné a harmonické rodinné prostredie a umožnili jej tak ďalej pociťovať ich lásku a záujem o uspokojovanie jej odôvodnených potrieb. Súd prvej inštancie preto správne rozšíril bežný styk otca s maloletou o 73 hodín (z doterajších cca 47 hodín cca 120 hodín) a ďalej styk počas letných prázdnin v mesiaci júl o 14 dní, rešpektujúc najlepší záujem maloletej a berúc do úvahy pretrvávajúce nezhody rodičov najmä pri odovzdávaní a
preberaní dieťaťa na styk s otcom (kedy preberanie maloletej otcom na styk sa bude uskutočňovať najmä v predškolskom/školskom zariadení, ktoré bude maloletá navštevovať a až keď táto podmienka nebude splnená, tak v mieste bydliska matky). Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
12. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k rozšíreniu styku otca s maloletou, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
12.1 Podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia styk žiadajú neupraviť.
12.2 Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
12.4 Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
12.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinností rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu úpravy styku rodiča s maloletým si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.
12.6 Súd prvej inštancie správne právne posúdil návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletou podľa § 25 ods. 1 a 2 a § 26 ZR ako aj § 121 CMP, berúc do úvahy ustálenú súdnu prax, na základe ktorej v prípade rozhodovania súdu o zmene styku rodiča s maloletým dieťaťom sa za podstatnú zmenu v pomeroch na strane maloletého dieťaťa pre účely zmeny styku s nepreferenčným rodičom považuje aj samotné uplynutie času v rozsahu viac ako jedného roka, v ktorom období dochádza u maloletého dieťaťa k podstatnému rozvoju jeho intelektových schopností, ale aj citových potrieb. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou správne zohľadnil aj právo maloletej A. na pravidelný a rovnocenný styk s nepreferenčným rodičom, a to práve v záujme prehlbovania
citových väzieb medzi maloletou a nepreferenčným rodičom, právo maloletej na výchovu aj zo strany nepreferenčného rodiča a v neposlednom rade aj právo maloletej na jej súkromie a právo na dostatok časového priestoru na jej prípravu na budúce povolanie, ako aj na mimoškôlkarské/mimoškolské aktivity. Námietka matky o nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej interpretácii práve citovaných zákonných ustanovení) preto nemohla obstáť. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec použil správne právne normy a tieto správne interpretoval a aj aplikoval.
12.7 Nakoľko v konaní bolo nesporným, že maloletá A. je od ostatného rozhodovania súdu o úprave jej styku s otcom t.č. už o viac ako 3 roky staršia, počas ktorého obdobia sa ich vzájomné citové väzby len prehĺbili, že naďalej má k obom rodičom pozitívny vzťah, na oboch sa teší, že každý z nich v rámci svojich možností sa jej snaží vytvoriť podnetné prostredie, ktoré ju obohacuje a rozvíja, že matka rolu otca podporuje, že maloletá má vytvorený pozitívny vzťah aj k otcovej priateľke a v neformálnom pohovore (postupom podľa § 43 ods. 1 ZR) vyjadrila súhlasné stanovisko s rozšírením styku s otcom, neobstojí námietka matky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je súladné so záujmami maloletej, respektíve je v priamom rozpore s jej záujmami.
13. Neobstojí ani námietka matky, že úprava styku otca s maloletou v zmysle návrhu otca znamená, že maloletá strávi viac času s otcom ako s matkou, a to pre jej nepravdivosť. V zmysle úpravy styku otca s maloletou odvolaním napadnutým rozsudkom otec strávi s maloletou v bežnom kalendárnom mesiaci cca 120 hodín, t.j. cca 5 dní, pričom zostávajúcich cca 25 dní s ňou strávi práve matka maloletej. Obdobne neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu, že maloletá v domácnosti otca doposiaľ neprespala ešte ani jednu noc, teda otec ju nikdy neukladal k spánku, nakoľko pokiaľ maloletá A. navštevuje materskú škôlku, tak v tejto je zvyknutá zaspávať (poobedný spánok) aj bez prítomnosti matky – len za prítomnosti tretích osôb a v konaní z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že otec maloletú A. nedokáže uspať. Obdobne, pokiaľ matka namietala, že maloletá sa zo stretnutí s otcom vrátila zablatená alebo inak zašpinená, strapatá a v lete po kúpaní sa s úplne mokrými vlasmi, tak podľa novej úpravy styku otca s maloletou najmä počas víkendov v párnych týždňoch bude mať otec maloletej dostatok času na to, aby maloletej po kúpaní usušil vlasy, tejto ich pravidelne prečesával, ale najmä opral a vysušil jej zašpinené oblečenie a podobne, čo pri styku v rozsahu cca 3 hodín počas dňa dôvodne ani nemohol stihnúť. Z tohto dôvodu potom ani námietka matky o nedostatočnej starostlivosti zo strany otca o maloletú nemohla obstáť. Okrem toho matkou vytýkané nedostatky starostlivosti o maloletú zo strany otca sú v porovnaní s jej právom na rovnocennú starostlivosť a lásku zo strany oboch rodičov malicherné.
14. Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec býva vo vlastnom trojizbovom byte, kde má maloletá A. svoju izbu so všetkým potrebným vybavením a hračkami a že hygiena bola v byte v čase šetrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na výbornej úrovni, neobstojí ani námietka matky, že otec nemá pre starostlivosť o maloletú vytvorené ani vhodné bytové a hygienické podmienky.
15. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že by otec nedokázal zabezpečiť riadne preberanie maloletej z materskej škôlky, neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti miesta preberania maloletej z dôvodu, že otec nemá vhodné osoby, ktoré by zabezpečovali takéto prevzatie maloletej z materskej škôlky. Okrem toho zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť rodiča zabezpečiť preberanie maloletého dieťaťa zo škôlky/školy výhradne rodinným príslušníkom rodiča, ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu matka maloletej. Obdobne z vykonaného dokazovania neboli preukázané skutkové tvrdenia matky, respektíve jej podozrenia, že otec maloletej požíva alkohol či iné omamné látky, v dôsledku čoho nie je schopný sa o maloletú riadne postarať, a tak neobstojí ani námietka matky, že práve z týchto dôvodov otec nie je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú počas víkendov.
16. Nakoľko z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že komunikácia medzi rodičmi je výrazne problematická, čo má dopad aj na citové prežívanie maloletej A., súd prvej inštancie správne rozhodol aj o uložení výchovného opatrenia rodičom, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. O správnosti takéhoto postupu napokon svedčí aj postoj Centra pre rodiny a deti Piešťany, v zmysle ktorého v komunikácii oboch rodičov pretrvávajú vzájomné komunikačné bariéry a napätie, čo sa negatívne odzrkadľuje aj na psychickom rozpoložení maloletej. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že každý z rodičov musí v prvom rade
prehodnotiť a zmeniť svoje vlastné správanie sa k druhému rodičovi (a to tak, aby k nemu neprejavoval žiadne animozity) a zmenu svojho správania sa nepodmieňovať v prvom rade zmenou správania sa druhého rodiča.
17. Napokon neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o rozšírení styku otca s maloletou z dôvodu, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na to, že matka je taktiež zamestnaná a nežiadal od nej vyjadrenie, či je aj v jej možnostiach v takto určených časoch a hodinách preberať a odovzdávať maloletú otcovi bez zodpovedania otázky, ohľadom možnosti preberania maloletej v predškolskom zariadení, nakoľko z vykonaného dokazovania, ani z výsluchu matky na pojednávaní súdu konanom dňa 23.9.2024 nebolo možné dospieť k záveru, že otcom navrhovaná úprava styku s maloletou môže matke spôsobovať problémy v súvislosti s výkonom jej zamestnania. Matka maloletej, ale ani jej právna zástupkyňa na pojednávaní súdu v súvislosti s otcom navrhovanou úpravou styku s maloletou nevzniesli žiadne opodstatnené námietky k časom a miestam odovzdávania maloletej, hoci sa k tomu vyjadrovali bezprostredne po tom, čo boli v týchto otázkach prednesené návrhy otca (matka víkendový styk otca s maloletou v čase od soboty do pondelka odôvodňovala len tým, že pracuje na skrátený pracovný úväzok – požadujúc zohľadniť len jej vlastný záujem, pričom pri takejto úprave styku by podľa vyjadrení otca maloletá musela v pondelok vstávať pred piatou hodinou rannou, aby ju tento mohol v pondelok odniesť do školy). Nakoľko matka ani v samotnom odvolaní sa voči rozsudku neuviedla žiadne konkrétne podstatné okolnosti, ktoré by jej bránili maloletú v určených časoch a hodinách preberať a odovzdávať otcovi, nebolo v moci odvolacieho súdu sa relevantne s hodnovernosťou takýchto jej námietok vysporiadať. Aj keď v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súdy konajú z úradnej povinnosti, nie je ich úlohou bez ďalšieho si domýšľať skutkové tvrdenia, ktoré strany v konaní nepredniesli a na preukázanie takýchto vymyslených skutkových tvrdení vykonávať z úradnej povinnosti dokazovanie.
18. Pokiaľ matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil rozsah styku aj počas letných prázdnin, tak takáto námietka taktiež neobstojí len pre jej všeobecný charakter, keďže z nej nie je zrejmé, z akého dôvodu by bolo nevhodným, aby sa pri rešpektovaní práva maloletej na rovnomerný styk a výchovu zo strany oboch rodičov otec nemohol stýkať s maloletou počas letných prázdnin v rozsahu štrnástich po sebe nasledujúcich dní v mesiaci júl. Aj pri takejto úprave styku otca s maloletou počas letných prázdnin totiž matka bude oprávnená vykonávať starostlivosť o maloletú vo väčšom rozsahu ako otec. Okrem toho na jednej strane na základe takejto úpravy styku otca s maloletou bude aj matka maloletej oprávnená s maloletou stráviť nepretržite dovolenku v rozsahu štrnástich kalendárnych dní v mesiaci júl každého kalendárneho roka a na druhej strane s takouto úpravou styku otca s maloletou prejavila súhlas aj matka maloletej, respektíve jej právna zástupkyňa na pojednávaní súdu konanom dňa 23.9.2024. Takáto úprava styku otca s maloletou je preto v jej záujme.
19. S ostatnými námietkami matky maloletej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
20. Pokiaľ ide o námietky otca o neurčitosti výroku I. rozsudku v časti úpravy rozsahu jeho styku s maloletou, odvolací súd uvádza:
20.1 Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie .
20.2 Nakoľko skutočne súd prvej inštancie pri úprave rozsahu styku otca s maloletou použil neurčité výrazy ako „párny pondelok“ a „nepárny utorok“, ale aj neurčito vymedzil styk otca s maloletou počas mesiaca júl každého kalendárneho roka, odvolací súd na dôvodnú námietku otca rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., v časti vymedzenia styku otca s maloletou, rozsudok súdu prvej inštancie formálne zmenil jeho upresnením, a to tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a to postupom podľa
§ 388 CSP a v ostatnej časti výroku I. a vo výrokoch III. a IV. postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.
21. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opravy v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
21.1 Postupom upraveným v uvedenom citovanom ustanovení § 224 CSP možno opraviť rozhodnutie súdu v prípadoch, ak ide o chyby v písaní a počítaní ako aj o chyby, ktoré ako zrejmé nesprávnosti sú podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či v mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozhodnutia, a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takejto nesprávnosti pri vyhotovení rozhodnutia vyplýva najmä z porovnania výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením, prípadne z iných súvislostí.
21.2 V danom prípade odvolací súd zistil, že vo výroku II. rozsudku súd prvej inštancie pri označení rozhodnutia, ktorým bol naposledy upravovaný výkon práv a povinností rodičov k maloletej, a to predovšetkým styk otca s maloletou, toto rozhodnutie označil len spisovou značkou, či už rozsudku, alebo opravného uznesenia Krajského súdu v Trnave (teda bez adekvátneho označenia predmetného rozhodnutia číslom konania, pod ktorým vo veci samej rozhodoval súd prvej inštancie), a to napriek tomu, že predmetné konanie (prvoinštančné, ako aj odvolacie) tvorilo jeden celok, a tak bolo potrebné, aby predmetné rozhodnutie bolo riadne špecifikované nielen spisovou značkou rozhodnutia odvolacieho súdu, ale aj číslom konania, pod ktorým vo veci samej rozhodoval súd prvej inštancie.
21.3 Vzhľadom k vyššie uvedenému zisteniu, odvolací súd postupom podľa § 224 CSP opravil túto zrejmú nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., a to správnym označením rozhodnutí, ktoré boli odvolaním napadnutým rozsudkom zmenené v časti úpravy styku otca s maloletou.
22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať.
23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).