Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38P-32-2020.pdf
PDF · 139.36 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. O., H.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov - matka: A. O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. A. XXXX/X, D., zastúpená: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, so sídlom SNP 10, Hlohovec a otec: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, D., zastúpený: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynarovičova 13, Bratislava, IČO: 50 807 471, o návrhu otca na zmenu úpravy styku a zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného na maloletú Z. zamieta.
II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z.
- každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny, vo štvrtok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny a v nedeľu od 16.00 hodiny do 19.30 hodiny,
- každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny, v stredu od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny a v sobotu od 16.00 hodiny do 19.30 hodiny a z toho každú prvú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny.
Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloleté dieťa v čase skončenia styku vrátiť matke v mieste jej bydliska. V prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, sú rodičia povinní sa o tom navzájom bezodkladne informovať, a to najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. V prípade ak sa styk neuskutoční z dôvodov na strane dieťaťa je matka povinná poskytnúť otcovi náhradný termín.
III. Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 31P/52/2019-57 zo dňa 25.10.2019 v časti úpravy styku otca s maloletou.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 02.06.2021 domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z.. V návrhu otec uviedol, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp.zn. 11P/33/2019 zo dňa 01.08.2019, pričom predmetné rozhodnutie upravilo výkon rodičovských práv. Vo veci výkonu rodičovských práv bol vydaný ešte rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 31P/52/2019 zo dňa 25.10.2019, kde súd schválil rodičovskú dohodu a upravil stretávanie otca s maloletou. Komunikácia medzi rodičmi je narušená a
táto skutočnosť zadáva možnosti vzniku konfliktných situácii. Za účelom riešenia konfliktných situácii bolo zo strany Okresného súdu Trnava uložené obom rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu poskytovanému im akreditovaným subjektom TENENET o.z., IČO: 42 255 015, Lichnerova 41, Senec. Uvedené výchovné opatrenie prebehlo v obmedzenom rozsahu, a to jednak z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie (núdzový stav) a jednak aj zo subjektívnych dôvodov na strane matky. Matka maloletej sa na stretnutie naplánované dňa 20.01.2020 nedostavila (s termínom súhlasila v decembri). Rovnako tak sa nedostavila na stretnutie naplánované na deň 26.02.2020. Iné stretnutia za účasti oboch rodičov naplánované neboli a teda výchovné opatrenie neprebehlo z vyššie uvedených dôvodov v predpokladom rozsahu. Matka maloletej sa rozhodla, že v priebehu mesiacov február, marec a apríl 2020 neumožní styk otca s dcérou resp. ho umožní len formálne, napr. krátke stretnutie (niekoľko minútové) pri bráne ich rodinného domu s odstupom 4 metrov, resp. pri kočíkovaní, a to len za situácie kedy maloleté dieťa a otec na seba nebudú ani vidieť. Tento stav otec riešil podaním návrhu na výkon rozhodnutia. Matka súčasne neumožnenie styku odôvodňovala zlým zdravotným stavom maloletej dcéry. Otec je spôsobilým samostatne sa starať o maloletú dcéru, o čom svedčí aj stav, ktorý prebiehal v mesiaci január a čiastočne február 2020, počas ktorého sa otec za participácie ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec sám staral (kočíkoval) o maloletú dcéru. Tento postup odstraňoval množstvo konfliktných situácii medzi rodičmi a nervozita sa tak neprenášala na maloleté dieťa. Na strane otca maloletej došlo k zmene jeho platových pomerov, kedy jeho priemerný čistý príjem dosahuje sumu 767,88 Eur. Jeho výdavky v súčasnosti predstavujú sumu 839,17 Eur a pozostávajú z nasledujúcich mesačných výdavkov. Vzhľadom na uvedené otec maloletej navrhol, aby súd zmenil úpravu styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 17.00 hod. do 19.00 hod., vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., v sobotu od 15:00 do 18:00 a každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok od 17.00 hod. do 19.00 hod., v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 15:00 - 18:00, pričom odovzdanie dcéry prebehne na H. K.. Z. N. D., a to bez prítomnosti matky maloletej dcéry. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v prvú párnu sobotu v mesiaci od 9:00 do 18:00, a to za účelom návštevy svojej matky a počas štátnych sviatkov v čase od 15:00 do 18:00, a to bez prítomnosti matky maloletej dcéry. Výšku vyživovacej povinnosti žiadal otec maloletej plniť v celkovej výške 150,- Eur mesačne, a to tak, že sumu 120,- Eur ako bežné výživné a sumu 30,- Eur určenú na tvorbu úspor.
2. Matka maloletej vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.09.2020 s návrhom otca nesúhlasila. Poprela tvrdenia otca, že tom, že by neprebiehali priestupkové konania, ktoré iniciovala voči otcovi z dôvodu jej strachu z otca maloletej. Tiež uviedla, že uložené výchovné opatrenie prebehlo v obmedzenom rozsahu z objektívnych dôvodov, jednak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie a jednak z dôvodu objektívnych príčin na strane matky, resp. TENENETu. Na stretnutie dňa 20.01.2020 sa matka nedostavila z dôvodu, ktorý už 16.01.2020 oznámila p. E. (TENENET) a na ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec nakoľko sa stretnutie malo uskutočniť v Trnave a táto lokalita nevyhovovala matke z dôvodu vzdialenosti, času a odlúčenia od maloletej a taktiež tej skutočnosti, že matka nemala ako zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Medzi rodičmi dochádza k vážnym konfliktom, do ktorých sú vťahovaní aj ostatní členovia z rodiny matky, ale z dôvodov na strane otca, ktorý sa absolútne nevhodným spôsobom správa k členom rodiny matky. Matka tiež poprela tvrdenia otca o nedostatočnom informovaní o zdravotnom stave maloletej, nakoľko matka otca informuje emailom. Nesúhlasila s tvrdeniami otca, že by svojvoľne neumožňovala otcovi styk s dcérou v období od 15.03.2020 až do 11.05.2020, keďže v období 02.03.2020 do 15.03-2020 bola matka práceneschopná (liečená antibiotikami) a maloletá bola chorá od 03.03.2020 do 20.03.2020, o čom bol otec zo strany matky mailom informovaný. Následne sa stretnutie otca s maloletou nerealizovalo z dôvodu nie svojvoľného rozhodnutia matky, ale z dôvodu mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhláseného na území SR z dôvodu ohrozenia chorobou COVID-19. Matka otca zo starostlivosti a stretávania nevylúčila, vzhľadom na nepredvídanú situáciu v súvislosti s pandémiou sa snažila nájsť optimálny model stretávania sa otca s maloletou. Z podania otca ďalej nie je zrejmé, kedy k zmene pomerov došlo, keďže naposledy sa výživné pre maloleté dieťa upravovalo na pojednávaní konanom dňa 01.08.2019, kedy otec uzatvoril s matkou rodičovskú dohodu aj v časti výživného. Matka s návrhom otca na zníženie výživného v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko nie je v záujme maloletej. S otcom navrhovanou úpravou styku otca s maloletou matka nesúhlasí a navrhuje, aby sa stretávanie otca realizovalo v zmysle záverov multidisciplinárneho stretnutia na ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec konanom dňa 10.08.2020, kde rodičia za pomoci prítomných odborníkov dospeli k dohode o stretávaní sa otca s maloletou a to tak, že otec sa maloletou stretáva bez prítomnosti matky každý párny kalendárny týždeň vždy v pondelok a vo štvrtok od 17.30 do 19.00 hod a v nedeľu od 16.00 hod do 18.00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň vždy v pondelok a v stredu
od 17.30 do 19.00 hod a v sobotu v čase od 16.00 do 18.00 hod s tým, že otec si maloletú prevezme a po skončení styku maloletú odovzdá do starostlivosti matky na adrese matky, ktoré stretávanie sa aj aktuálne realizuje, v ostatnej časti navrhuje matka návrh otca zamietnuť.
3. Procesný opatrovník maloletej vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.09.2020 uviedol, že stretávanie otca s maloletou aktuálne prebieha. Otec sa s maloletou stretáva dlhšie, nakoľko sa nahrádza aj čas počas nemožnosti stretnutia. Vyjadrili súhlas s rozšírením stretnutia počas prvej párnej soboty, pričom dĺžku stretnutia ponechávajú na dohode rodičov. So znížením výživného nesúhlasili.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca, s vyjadrením a návrhom matky, výsluchom rodičov, oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi, obsahom pripojených spisov Okresného súdu Trnava sp.zn. 11P/33/2019, sp.zn. 31P/52/2019 a sp.zn. 39Em/2/2020, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
5. Manželstvo rodičov maloletej Z. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11P/33/2019-57 zo dňa 01.08.2019, právoplatným dňa 03.08.2019, pričom súd zároveň schválil dohodu rodičov, ktorou bol maloletá Z. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou v celkovej výške 300,- Eur mesačne, a to tak, že sumu 270,- Eur ako bežné výživné a sumu 30,- Eur ako sumu určenú na tvorbu úspor. Stretávanie otca s maloletou si rodičia dohodli za prítomnosti matky každý párny týždeň v pondelok, vo štvrtok od 17.30 hod. do 18.30 hod. v sobotu od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu od 17.30 hod. do 18.30 hod., v nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že matka maloletej bývala v prístavbe domu u jej rodičov, ide o samostatný dvojizbový byt vo vlastníctve jej rodičov, kde býva len ona s maloletou. Mala pravidelné výdavky so výške 478,30 Eur mesačne (voda 20,- Eur, odpad 6,- Eur, elektrina 26,50 Eur, plyn 50,- Eur, internet a TV 20,- Eur, strava a domáce potreby 300,- Eur, mobil 30,- Eur, životná poistka 25,80 Eur) a výdavky na maloletú mala vo výške 541,25 Eur (bývanie 61,25 Eur, strava 150,- Eur, ošatenie, obuv 100,- Eur, hygiena 100,- Eur, lieky, vyšetrenia a pomôcky 80,- Eur, hračky a knižky 50,- Eur). Nevlastnila nehnuteľnosti a ani motorové vozidlá. Bola na rodičovskej dovolenke a príjem mala z rodičovského príspevku. Otec maloletej býval v byte, ktorý vlastnil spolu s matkou. V byte býva sám. Náklady na bývanie má vo výške 575,80 Eur (bývanie 86,05 Eur, strava a domáce potreby 277,09 Eur, mobil 35,- Eur, životné poistky 41,46 Eur, náklady na používanie služobného vozidla 136,20 Eur. Nemal pôžičky ani úvery. Okrem bytu vlastnil aj 2 chalupy v podielovom spoluvlastníctve so sestrou, jedna v kat. úz. M., okres D. a druhá kat. úz. T.. Osobné motorové vozidlo nevlastní, vlastní motocykel značky D., rok výroby 2007. Pracoval ako stavbyvedúci. Jeho priemerný príjem bol vo výške 1.493,- Eur mesačne v čistom za obdobie od mája 2018 do apríla 2019. Následne rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31P/52/2019-57 zo dňa 25.10.2019, právoplatným dňa 13.11.2019 súd schválil dohodu rodičov, ktorou došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 11P/33/2019-57 zo dňa 01.08.2019 v časti úpravy styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať za prítomnosti matky a súčasne za prítomnosti M. E., H.. XX.XX.XXXX, prípadne namiesto prítomnosti M. E., za prítomnosti pracovníka organizácie TENENET o.z., IČO: 42255015, Lichnerova 41, Senec a to každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hod. do 18.30 hod., vo štvrtok od 17.30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hod. do 18.30 hod., v stredu od 17.30 hod. do 18.30 hod., v prevádzke M. L. B. E. Y., H.Á.. K.. Z. XX, D.- v prípade, že stretnutie nebude možné z technických príčin uskutočniť v tejto prevádzke, stretnutia sa budú realizovať v parku pri E. K.. Z. H. H.. K.. Z. N. D. a tiež je otec oprávnený stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky a súčasne za prítomnosti M. E., H.. XX.XX.XXXX, prípadne namiesto prítomnosti M. E., za prítomnosti pracovníka organizácie TENENET o.z., IČO: 42255015, Lichnerova 41, Senec každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod., a to na verejne prístupnom mieste v meste Hlohovec s tým, že v tieto dni si otec prevezme maloletú na námestí K.. Z. N. D., S. E.. V prípade, že sa styk otca s maloletou nebude môcť z vážnych dôvodov realizovať, obaja rodičia sú povinní informovať o tejto skutočnosti druhého rodiča najneskôr 24 hodín pred uskutočnením styku. V prípade, ak sa styk nebude môcť realizovať z dôvodu, ktorý nie je na strane otca maloletej, je mu matka povinná poskytnúť za neuskutočnený styk náhradný termín styku v rozsahu zodpovedajúcom neuskutočnenému styku. Rodičom maloletej bolo zároveň uložené výchovné opatrenie na dobu šesť mesiacov spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu poskytovanému im akreditovaným subjektom TENENET o.z., IČO: 42255015, Lichnerova 41, Senec, a to v intervaloch, na mieste, v
rozsahu a spôsobom určeným daným subjektom, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, budovania rodičovských zručností otca a vzťahu otca s maloletou a zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej.
6. Zo záverečnej správy TENENET o.z. o spolupráci s rodinou zo dňa 05.06.2020 vyplýva, že k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi nedošlo, komunikácia je naďalej hlboko narušená a konfliktná a tiež nedošlo k naplneniu ďalšieho cieľa - zlepšenie rodičovských zručností u otca maloletej, nakoľko otec nemal dostatok príležitostí na zlepšovanie a tiež nemá príležitosť na budovanie si vzťahu s maloletou dcérou.
7. Z potvrdenia o príjme otca maloletej za obdobie od septembra 2019 do augusta 2020 vyplýva, že otec je zamestnaný pre spoločnosť D. C. B..K.. od 01.11.2006 a jeho priemerný mesačný príjem v čistom je vo výške 755,83 Eur mesačne. Otcovi maloletej sú zároveň vyplácané aj cestovné náhrady, priemerne vo výške 229,10 Eur mesačne.
8. Z odpovede spoločnosti D. C., B..K.. zo dňa 26.10.2020 a zo dňa 30.11.2020 vyplýva, že k zníženiu príjmu otca maloletej došlo dodatkom č. 12 k pracovne zmluve, z dôvodu zmeny pracovnej pozície otca zo stavbyvedúceho na úsekového stavbyvedúceho. Pracovná disciplína otca je bezproblémová a z dôvodu uzavretia dodatku č. 12 k pracovnej zmluve je pokles jeho príjmu trvalý. K zmene pracovnej pozície otca došlo na základe jeho žiadosti, ktorej bolo zo strany zamestnávateľa vyhovené. Z dodatku č. 12 k pracovnej zmluve otca zo dňa 01.05.2019 vyplýva, že dodatkom došlo k zmene pracovnej pozície, keď zamestnanec bude vykonávať prácu úsekového stavbyvedúceho a jeho hrubý príjem je vo výške 900,- Eur mesačne (832,- Eur základná mzda a 68,- Eur prémie).
9. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 21.09.2020 vyplýva, že matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 370,- Eur mesačne a prídavok na maloletú vo výške 24,95 Eur mesačne.
10. Z potvrdenia zamestnávateľa matky spoločnosti S. K..Q..X.. zo dňa 14.09.2020 vyplýva, že matka maloletej vykonávala zárobkovú činnosť v období od 15.08.2019 do 31.12.2019 na základe dohody o pracovnej činnosti ako pomocná predavačka, pričom jej priemerný príjem v čistom bol vo výške 118,27 Eur mesačne.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 31.03.2021 vyplýva, že pri šetrení pomerov v domácnosti otca dňa 14.01.2021 zistili, že byt je v celkovej rekonštrukcii, pred finálnymi úpravami. Dňa 04.03.2021 boli oboznámení, že byt je v stave, že tam maloletá môže tráviť čas, bola zrealizovaná spálňa a kuchyňa. Čaká na nábytok do detskej izby. Sanitárne zariadenia sú plne funkčné a tiež aj dočasné osvetlenie, byt je vykurovaný centrálnym rozvodom. Od 08.03.2021 sa otec s maloletou riadne stretáva a stretnutia sa realizujú na byte u otca, ktorý je už zrekonštruovaný. Maloletá má v byte zariadenú vlastnú izbu.
12. Otec v konaní uviedol, že stretávanie s maloletou prebieha bez prítomnosti matky, nedochádza tak k stresovým situáciám. Program s maloletou máva rôzny, je s ňou vonku, prípadne sa stretne s neterou. Maloletú zatiaľ nekŕmil, nakoľko býva už nakŕmená. Režim maloletej pozná, matka ho s ním oboznámila. Na znížení výživného trvá, pretože došlo k zmene jeho pomerov, jeho príjem sa znížil. Vedel, že sa mu príjem zníži aj v čase uzavretia rodičovskej dohody, avšak nepočítal s tým, že to bude tak rapídne. Vedela o tom aj matka maloletej, nakoľko spolu komunikovali, že v prípade, ak sa maloletá narodí, bude sa viac venovať rodine a tým pádom dôjde k zníženiu príjmu. Príjem v čistom má vo výške 720,- Eur mesačne. Sú mu vyplácané aj cestovné diéty približne v sume 220,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Cestovné diéty sú mu vyplácané z dôvodu, že má prácu mimo svojho bydliska, dochádza za prácou do Bratislavy. K zníženiu príjmu došlo z dôvodu, že začal pracovať menej, predtým pracoval aj 12 - 13 hodín denne. Po narodení maloletej sa s vedením dohodol, že bude venovať viac času rodine. Od zamestnávateľa dostal ako príspevok pri narodení dieťaťa sumu 2000,- Eur v hrubom a dvakrát do roka je mu vyplácaný príspevok v sume asi 400, až 600,- Eur v hrubom do veku 3 rokov dieťaťa. Vlastní dve chalupy, jednu v podiele so švagrom a druhú v podiele so sestrou. Ďalej je vlastníkom garáže v podiele so sestrou a výlučným vlastníkom R. C. N. D. s vecným bremenom doživotného užívania zriadeného v prospech matky. Sestru vyplatil z podielu a matka mu svoj podiel darovala so zriadením vecného bremena. Sestru vyplácal sumou do 15.000 Eur. Financie na výplatu mal z predaja pozemku, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve, kde plánovali stavať rodinný dom s matkou maloletej. Hnuteľnú vec vyššej hodnoty nevlastní,
len motocykel. Pôžičky ani úvery nemá. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 865,51 Eur (bývanie 131,19 Eur, strava a domáce potreby 192,07 Eur, mobil 30,- Eur, životná poistka 41,46 Eur, životná poistka maloletej 41,09 Eur, náklady na používanie služobného vozidla 130,- Eur, výživné 300,- Eur). Jeho čistý príjem v čase rozvodu bol priemerne vo výške 1.493,- Eur a cestovné náhrady vo výške 146,06 Eur. Zmena príjmu a zmena pozície bola na základe jeho žiadosti, ktorej zamestnávateľ vyhovel. Zamestnávateľ mu neoznamoval sám zo svojho rozhodnutia, že by malo dôjsť k zmene jeho pracovnej zmluvy. Pracovné miesto - stavbyvedúci, ktoré zastával zrušené nebolo.
13. Matka v konaní uviedla, že stretnutia otca s maloletou prebiehajú trikrát do týždňa, vzhľadom na predchádzajúci priebeh sú už pokojné. Maloletá neplače, na otca si už zrejme zvykla. Príprava maloletej na 16.00 hod. cez víkend je hraničná, nakoľko maloletá niekedy spí hodinu, niekedy dlhšie a nechce jej uberať zo spánku. Vstáva medzi 8.00 - 9.00 hod., raňajkuje hneď po prebudení. Obeduje okolo 12.00 hod., v trvaní cca 30 minút, niekedy aj dlhšie, niekedy potrebuje motiváciu, prípadne dokŕmiť. Poobedný spánok má okolo 14.00 hod. a to v trvaní 2 až 2,5 hod.. Prvú večeru má mal. okolo 19.00 - 19.30 hod., druhú večeru cca 30 minút pred spaním - mlieko a vlákninu v čaji. Spávať chodí okolo 21.30 hod. Nesúhlasila s úpravou styku počas celej soboty, pretože si otec s maloletou musia na seba viac zvyknúť. Tiež si nevie predstaviť ako otec zvládne starostlivosť o maloletú počas celého dňa z aktuálnych dvoch hodín. Cesta do T. je pre maloletú dlhá a nevie ako by to zvládla. Maloletá trpí kinetózou. Jej príjem aktuálne tvorí rodičovský príspevok a príspevok na maloletú, celkom vo výške 403,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Do konca roku 2019 si privyrábala brigádne, koncom roka to ukončila, nakoľko jej matka s maloletou už nevládala pomáhať. Pracovala ako vedúca predajne a po ukončení rodičovskej sa vráti, avšak nevie za akých podmienok to bude aj vzhľadom na aktuálnu situáciu. Pracovná doba je aktuálne do 17.00 hod., v minulosti to bolo až do 18.00 hod. a jej príjem v čistom bol vo výške 500,- Eur mesačne. Býva u rodičov v samostatnej dvojizbovej prístavbe, náklady má 150,- Eur mesačne. Úvery, pôžičky nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Zdravotný stav maloletej je uspokojivý, je zdravá, navštevuje gastroenterológa. Výdavky na maloletú má vo výške 435,- Eur mesačne (strava 150,- Eur, z toho 40,- Eur mlieko, lieky, výživové doplnky a lekárska starostlivosť 60,- Eur, plienky 35,- Eur, hračky, knihy 50,- Eur, oblečenie a obuv 70,- Eur, hygiena 50,- Eur, ďalšie potreby zakupované jednorazovo (autosedačka, redukcia na WC, termoska, paplón a pod.) 20,- Eur).
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
23. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
33. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
34. Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
35. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného zo sumy 300,- Eur mesačne (270,- Eur bežné výživné a 30,- Eur výživné na tvorbu úspor) na sumu 150,- Eur mesačne (120,- Eur bežné výživné a 30,- Eur výživné na tvorbu úspor) a na rozšírenie styku s maloletou.
36. Hmotnoprávnou podmienkou, aby mohol súd opakovane vo veci rozhodnúť je zmena pomerov, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Výška vyživovacej povinnosti sa potom odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú dané vzhľadom na vek, zdravotný stav, návštevu predškolského alebo školského zariadenia, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.
37. Súd sa najskôr zaoberal návrhom otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. Ako už súd uviedol vyššie, predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť je možné zmeniť, ak súd zistí, že od posladeného rozhodnutia nastala zmena pomerov. Naposledy o výške vyživovacej povinnosti otca súd rozhodol dňa 01.08.2019, kedy Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 11P/33/2019-57 schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Z. na čas po rozvode, v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 300,- Eur mesačne, pričom sumu 270,- Eur ako bežné výživné a sumu 30,- Eur na tvorbu úspor. Otec v návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti argumentoval tým, že došlo k zníženiu jeho príjmu o polovicu, a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať dohodnuté výživné na maloletú. Súd vzhľadom na návrh otca pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. K argumentom otca odôvodňujúcim zníženie jeho vyživovacej povinnosti súd uvádza, že preskúmaním jeho pomerov v čase ostatnej úpravy dospel k záveru, že tieto pomery tu existovali už v čase skoršieho rozhodnutia súdu. Už v čase rozhodovania súdu, dňa 01.08.2019, bol príjem otca znížený, nakoľko k zmene jeho pracovnej zmluvy došlo už dodatkom č. 12 zo dňa 01.05.2019. Súd dodáva, že otec s výškou výživného stanoveného v čase ostatnej úpravy súhlasil, keďže došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorú súd schválil. Navyše od úpravy, na ktorej sa rodičia dohodli uplynul relatívne krátky čas, a to len 1 rok a 9 mesiacov. Ďalším argumentom pre zamietnutie návrhu otca bola aj tá skutočnosť, že od času skoršej úpravy výživného otec nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť (aj keď s vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania), keď vyplatil sestru z jej spoluvlastníckeho podielu, a to s vedomím jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Rodič zaviazaný k vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu si má svoje osobné záležitosti a záväzky zabezpečiť tak, aby bol schopný zabezpečiť výživu pre maloleté dieťa. Nemožno preto prisvedčiť argumentom otca, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej výživným, na ktorom sa s matkou dohodli v rozvodom konaní. Navyše, keď otec stále dobrovoľne platí poistenie pre maloletú vo výške 41,- Eur mesačne.
38. Súd zároveň dodáva, že na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného a konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá ZR) je dôvodom na uplatnenie princípu potencionality (porov. nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 1181/2007 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/14/2019-59 zo dňa 30.04.2019, ale i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, k zníženiu príjmu otca v prejednávanej veci nedošlo z objektívnych ním nezavinených príčin, ale len z jeho rozhodnutia, keď požiadal o zmenu pracovnej pozície s nižším príjmom. Takéto konanie otca sa navyše môže javiť ako účelové.
39. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, súd návrh otca na zníženie výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej vo výroku I. rozsudku ako nedôvodný zamietol.
40. Súd sa ďalej zaoberal návrhom otca na rozšírenie styku s maloletou, ktorý považoval súd za dôvodný.
41. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností prichádza do úvahy v prípade, ak medzi rodičmi nedôjde k dohode, pričom súd pri rozhodovaní prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa a berie do úvahy kritériá ako sú citové väzby maloletého dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a pod. a dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne).
42. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že doposiaľ účinná úprava styku za asistencie tretej osoby sa nerealizuje. Rodičom sa osvedčila úprava styku bez prítomnosti inej osoby, či už matky maloletej alebo tretej osoby, v trvaní 1,5 hodiny každý pondelok, párny štvrtok a nepárnu stredu a 2 hodiny v párnu nedeľu a nepárnu sobotu. Napriek rozsahu aktuálne prebiehajúceho styku, rodičia neboli schopní sa na rozsahu styku dohodnúť, a preto bolo na rozhodnutí súdu, aby styk otca s maloletou upravil. Súd v prvom rade vychádzal z aktuálne prebiehajúceho rozsahu styku, keď mal za dôvodné tento čiastočne rozšíriť, a to najmä s prihliadnutím na denný režim maloletej. Maloletá má s otcom dobrý vzťah, čo nepoprela ani samotná matka. Hlavným argumentom matky, pre ktorý nesúhlasila s otcom navrhnutým rozsahom styku, bola tá skutočnosť, že ona si nevie predstaviť, ako starostlivosť o maloletú otec zvládne. Namietala tiež jeho bytové podmienky, ktorú námietku však súd nepovažoval za dôvodnú, keďže byt má otec už prerobený a podmienky v byte má vyhovujúce. K ostatným argumentom matky súd uvádza, že otec nemá iný priestor a čas, aby si osvojil rodičovské zročnosti a schopnosti ako ten, počas ktorého realizuje styk s maloletou. Len počas tohto vyhradeného času môže rozvíjať svoje rodičovské zručnosti a prehlbovať vzťah s maloletou. Preto by aj matka mala mať záujem na širšom rozsah styku otca s maloletou. Postupné rozširovanie styku je v záujme dieťa. Súd ale za danej situácie nepovažoval za dôvodné, aby styk otca s maloletou bol počas prvej soboty v mesiaci od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny, keď doposiaľ sa otec stretával s maloletou len na 1,5 až 2 hodiny, pričom maloletá bola vždy nakŕmená a otec s ňou trávil čas len hrou a v menšej miere zabezpečoval každodenné potreby maloletej. Súd preto upravil styk počas prvej soboty v mesiaci v rozsahu od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny, kedy otec bude mať priestor zabezpečiť pre maloletú aj stravu. Taktiež nebolo dôvodným upraviť osobitne styk otca s maloletou počas štátnych sviatkov, keď bežná úprava styku platí aj v prípade, ak by ten ktorý deň pripadol na štátny sviatok. Súd v prejednávanej veci vychádzal zo stavu platného v čase rozhodovania súdu, pričom dodáva, že takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné ho zmeniť, ak sa zmenia pomery, či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku súd. Je potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove maloletého dieťaťa kooperovať, v záujme maloletého dieťaťa zlepšiť komunikáciu a vzájomné vzťahy. Preto je potom dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a docielili uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére. Je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa, aby sa druhý
rodič tiež podieľal na výchove a na starostlivosti o maloletú, keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.
43. Súd z vyššie uvedených dôvodov vo výroku II. rozšíril styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny, vo štvrtok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny a v nedeľu od 16.00 hodiny do 19.30 hodiny a každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny, v stredu od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny a v sobotu od 16.00 hodiny do 19.30 hodiny a z toho každú prvú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny.
44. Matke súd zároveň uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť, ktorá príprava zahŕňa nielen prípravu materiálnu (prichystanie všetkých potrebných vecí vrátane školských potrieb, ak by sa maloletá pripravovala na vyučovanie u otca), ale aj prípravu psychickú (aby bola maloletá dostatočne motivovaná stráviť s otcom určený čas styku). Ako miesto odovzdávania a preberania maloletej otcovi určil súd miesto bydliska matky, pričom otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, uložil súd rodičom povinnosť bezodkladne si túto skutočnosť oznámiť.
45. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 CMP zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 31P/52/2019-57 zo dňa 25.10.2019 v časti úpravy styku otca s maloletou.
46. Nad rámec súd uvádza, že rodičia si musia uvedomiť, že napriek rozpadu svojho vzťahu a manželstva, rodičmi svojho spoločného dieťaťa ostávajú doživotne. Minimálne do plnoletosti svojej dcéry musia byť pripravení a schopní riešiť spoločne záležitosti týkajúce sa maloletej tak, aby ich vyriešili v jej najlepšom záujme. Maloletá má k obom rodičom pozitívny vzťah. Každý z rodičov by preto mal dopriať maloletej dcére lásku toho druhého rodiča a ich vzťah podporovať, pretože pre každé dieťa je pre optimálny vývin potrebné budovať si plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletého dieťaťa, a preto súd dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletej nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.
47. Súd nepovažoval v prejednávanej veci za dôvodné nariaďovať výchovné opatrenie, keďže toto už rodičom maloletej v predchádzajúcom konaní bolo nariadené, avšak jeho účel splnený nebol. Súd ďalej poznamenáva, že aktuálne vzťahy rodičov nie sú tak vyhrotené, ako to bolo v minulosti, komunikujú spolu, aj keď len minimálne pri preberaní maloletej. Matka zároveň otca informuje o dennom režime a zdravotnom stave maloletej prevažne prostredníctvom emailu.
48. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).