Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33P/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa matky: I. N. Q., nar. XX.X.XXXX, G. I. XXXX/X, Y., zastúpená advokátkou: C.. I. T. E., D. XX, Y. a otca: O. N., nar. XX.X.XXXX, E. XXXX/X, Y., zastúpený: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., Mlynarovičova 13, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Návrh otca sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť matke k rukám jej právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 481,88 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Návrh otca na priznanie separátnych trov sa zamieta.

odôvodnenie:

1. Otec sa domáhal návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.8.2022, v znení jeho modifikácie na pojednávaní dňa 20.10.2022, úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu ohľadom jeho stretávania s ním tak, že najskôr žiadal styk každý párny týždeň v pondelok od 16tej do 19.00tej, vo štvrtok od 16tej do 19tej a nedeľu od 14tej do 19:30 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok od 16tej do 19tej, vo štvrtok od 16tej do 19tej a od piatka od 16tej do nedele do 19:30 hod., tiež každú prvú párnu sobotu v mesiaci od 8:30 hod. do 19:30 hod., tretí a štvrtý týždeň letných prázdnin t.j. celých 14 dní od pondelka do nedele s tým, že otec si dieťa prevezme a odovzdá v predškolskom zariadení alebo u matky. V prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, ten rodič, na strane ktorého vznikne prekážka, je povinný druhého rodiča bezodkladne informovať o neuskutočnení styku, a to najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku. V prípade, ak sa styk neuskutoční z dôvodov na strane maloletého dieťaťa, matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku v lehote 21 dní odo dňa kedy sa styk neuskutočnil. V odôvodnení otec uviedol, že o maloletú dcéru sa riadne stará, zabezpečuje jej ošatenie, pripravuje teplú stravu a spoločne s ňou aj „obeduje resp. večeria a uspáva“. Maloletá dcéra sa sama dožaduje dlhších stretnutí s otcom. Otec ju vyzdvihuje so škôlky a tešia sa na spoločný program; pri skončení stretnutí prejavuje dieťa smútok a snahu zotrvať s otcom čo najdlhšie. Otec plne dodržuje súdom stanovený čas stretávania a povinnosť platiť výživné. Poskytnutý priestor využíva otec aj na spoznávanie dcéry so svojou starou matkou, ktorá žije dlhodobo v X.. V prípade, ak by mu bol poskytnutý väčší časový priestor, by rád sprevádzal maloletú dcéru na rôzne krúžky a iné aktivity, lebo súčasný rozsah stretávania a nevôľa matky mu túto účasť neumožňujú. Poukázal tiež na obštrukčné konanie matky pri poskytovaní náhradných termínov stretávania. Navrhovateľ žiadal mierne upraviť čas odovzdávania dcéry z dôvodu zosúladenia času styku s otváracími hodinami kultúrnych ustanovizní

napr. zámok, hvezdáreň a planetárium. Napokon otec navrhoval upraviť styk s maloletou dcérou aj počas letných prázdnin tak, aby s ňou mohol tráviť nepretržitý čas počas dovolenky aj v zahraničí.

2. Tento prvý navrhnutý petit sa odlišoval od poslednej úpravy stretávania rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. z 23.2.2022 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 30.3.2022, ktorými sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava z 29.4.2021 č.k. -167, všetkých právoplatných 5.4.2022, v tom, že párne nedele chcel otec vyzdvihovať dieťa o 1,5 hod. skôr a v nepárne týždne chcel dieťa od piatka do nedele večera, teda na prespatie na dve noci s tým, že podľa navrhovanej úpravy otca by bol v rámci mesiaca s dieťaťom každý pondelok a štvrtok po 3 hodiny (ako doteraz), časť každej nedele (párnej o 1,5 hod. viac ako doteraz a nepárnej až do večera), dve celé soboty (nepárne) a časť jednej soboty (prvej párnej) chcel predĺžiť o dve hodiny.

3. Otec teda žiadal stretávanie ešte viac skomplikovať, pričom už momentálny styk je časovo veľmi náročný na zorganizovanie, keď sa realizuje v isté časy cez týždeň a iné cez víkendy a ešte v rámci víkendov v rôzne dni nepravidelne. Z množstva ustanovení a citovaných rozhodnutí, na ktoré poukázal navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu, zaujala súd veta z rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2009, sp. zn. : „Je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ak jeden z rodičov nemôže stráviť nerušene žiaden víkend v roku s maloletým dieťaťom.“ Vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. bolo stretávanie otca s ňou práve týmto spôsobom upravené, že dieťa netrávi so žiadnym z rodičov nerušene žiaden víkend v roku. Otec sa svojim prvým návrhom teda domáhal, aby dieťa, ktoré je zverené matke, trávilo nerušene aspoň dva víkendy v mesiaci s otcom, avšak žiaden s matkou.

4. Matka vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.8.2022 namietala, že otec bez preukázania akejkoľvek zmeny pomerov podal opätovne návrh na zmenu úpravy stretávania sa s maloletou C., preto ho žiadala ako nedôvodný, šikanózny, zaťažujúci matku i konajúci súd zamietnuť a zaviazať otca k náhrade trov konania. Podľa matky má otec v rámci súčasnej úpravy styku možnosť realizovať všetky aktivity, ktoré uvádza v návrhu; maloletá navštevuje škôlku, kde prebieha tiež jej socializácia v kolektíve s rovesníkmi, takisto s rodinou matky a v okruhu ich priateľov. Úprava styku, tak ako ju navrhoval otec v pôvodnom petite, by znamenala trávenie dlhšieho času s otcom ako s matkou, ktorá má maloletú zverenú do jej výlučnej starostlivosti. Maloletá má s matkou vybudovaný veľmi pekný a silný vzťah, ktorý matka podporuje a rozvíja spoločnými aktivitami a starostlivosťou o maloletú. Matka maloletej vždy pred spaním číta rozprávky a dieťa ju chce mať pri sebe, lebo inak nezaspí. Otcom navrhovaný čas 14 dní počas letných prázdnin je podľa matky absolútne neprijateľný pre dieťa tak nízkeho veku, ktoré doposiaľ netrávilo v domácnosti otca ani jeden celý deň a ani jednu noc.

5. Súd vec pojednával dňa 5.9.2022 a dňa 20.10.2022, kedy ju aj rozhodol, predtým sa oboznámil s obsahom spisu, vypočul účastníkov konania, tiež ich zástupcov, ktorí uskutočnili svoje prednesy a zistil nižšie opísaný stav veci.

6. Na prvom pojednávaní dňa 5.9.2022, vzhľadom na skutočnosť, že účastníci konania sa na základe podaného návrhu otca dostavili na súd, sa súd pokúsil zjednodušiť a sprehľadniť doterajšiu úpravu stretávania otca s dieťaťom tak, aby dieťa vždy prichádzalo od otca k matke v rovnakú, teda 19tu hodinu, lebo dievča má skoro štyri roky a tento čas na hodinkách by poznalo ako relevantný. Rovnako aj rodičia by vedeli, že vždy o 19tej sa dieťa vracia matke. Tiež sa súd pokúsil navrhnúť zmenu v dňoch, keď je dieťa v nedeľu u otca, aby v pondelok ostalo celý deň s matkou a stretávalo by sa s otcom radšej v utorky v rovnaký časový interval. Nakoľko prešli letné prázdniny a návrh bol prioritne považovaný za nedôvodný, viac sa tejto navrhovanej úprave súd nevenoval. Vzhľadom na úpravu styku bez prespávania dcéry u otca naposledy právoplatne dňa 5.4.2022, teda pred pol rokom, súd nevidel žiadny priestor pri rovnakých pomeroch účastníkov na zmenu v tomto ohľade. Pokiaľ sa neuskutoční styk z dôvodov na strane maloletého dieťaťa, bolo podľa súdu žiaduce oznámiť otcovi náhradný termín styku v lehote 21 dní odo dňa kedy sa styk mal uskutočniť.

7. Matka aj napriek tomu, že považovala návrh otca za šikanózny a nedôvodný, bola prístupná takto navrhovanej úprave zjednodušenia stretávania sa otca s maloletou. Tiež dodala, že ich dcéra nemá ani štyri roky a toto je už štvrté konanie, ktoré prebieha ohľadom úpravy pomerov rodičov k nej, pričom s výnimkou rozvodového konania, všetky inicioval otec. Otec takýto návrh súdu odmietol, hoci pripustil súčasnú problematickú realizáciu styku, avšak dožadoval sa prespávania dieťaťa u otca. Opatrovník dieťaťa považoval túto súdom odporučenú úpravu stretávania za ucelenú a vhodnú pre účastníkov.

Rodičia sa teda na prvom pojednávaní nedohodli, ale obaja sa k veci podrobne vyjadrili. Navrhovateľ ostal zaskočený, keď súd vytýčil termín pojednávania po mesiaci od podania návrhu, lebo prejednanie veci očakával neskôr. Uviedol, že len prezentuje požiadavky dieťaťa na prespávanie u neho; tiež sa domáha častejšieho styku, lebo sa ho dieťa pýta: „či už bol súd a či budeme spolu viacej?“ Matka sa vyjadrila, že maloletá sa dožaduje trávenia dlhšieho času s ňou v domácom prostredí, hlavne po víkendoch býva vyčerpaná a nechce sa jej ísť ani von; každé ráno sa jej pýta, že kto pre ňu príde do škôlky, má z toho chaos. Právny zástupca otca žiadal pojednávanie odročiť, lebo sa nestihol oboznámiť s vyjadrením matky, ktoré mu bolo doručené na jeho začiatku a súdu dňa 30.8.2022. Právna zástupkyňa matky uviedla, že podstatou tohto podania je návrh otca zamietnuť a všetko, čo je jeho obsahom, odznelo na pojednávaní.

8. Na ďalšom pojednávaní dňa 20.10.2022 súd zistil, že otec si nesplnil povinnosť, ku ktorej bol zaviazaný v zápisnici, teda nedoručil súdu vyjadrenie k podaniu matky v lehote do 15 dní, ale na tomto pojednávaní prezentoval upravený petit svojho návrhu na zmenu stretávania s maloletou (tým sa znova navýšili trovy konania, keď súd o tomto pozmenenom petite pojednával a poskytol matke priestor na vyjadrenie), pričom zmyslom tejto zmeny mali byť v rámci mesiaca dva celé víkendy maloletej s otcom, keď otcovi bolo zrejmé, že matka nesúhlasí s prespávaním dieťaťa u neho a bolo mu tiež známe stanovisko, že súd považuje prespávanie dieťaťa u otca za príliš skoro navrhnuté po poslednej právoplatnej úprave, nakoľko nedošlo k zmene pomerov. Tieto obštrukcie, ktoré otec v priebehu konania robil, jeho odmietavý postoj k zjednodušeniu úpravy stretávania (pričom sám pripustil komplikovanú úpravu v praxi a sám tiež žiadal upraviť náhradné termíny styku) a ďalšie neopodstatnené predlžovanie veci, lebo namiesto v lehote stanovenej súdom prezentoval zmenený návrh na úpravu styku až na pojednávaní, spôsobil vznik celkových trov konania matke vo výške 481,88 eur a súd jej ich II. výrokom tohto rozsudku priznal podľa , lebo to považoval za spravodlivé. Argument otca, ktorý nečakal a bol prekvapený, že súd vytýčil pojednávanie tak skoro, len utvrdzuje samotného otca v predčasnosti podania svojho návrhu a nedomyslených následkoch tohto konania v nutnosti nahradiť jeho trovy matke, lebo tieto sú dôsledkom zjavne nedôvodného uplatňovania práva na súde. Na tomto pojednávaní predniesol právny zástupca otca tiež návrh na priznanie tzv. separátnych trov (v civilnom mimosporovom konaní podľa ), ktoré požadoval z dôvodu zmarenia pojednávania dňa 5.9.2022 neskorým podaním zo strany matky, lebo nemal čas na oboznámenie sa s jeho obsahom. K tomuto návrhu, ktorý súd považoval za nedôvodný a III. výrokom rozsudku ho zamietol, súd uvádza, že podanie matky bolo doručené súdu včas, jeho podstata spočívala v námietke absencie zmeny pomerov ako podmienky pre revíziu právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý názor priamo prezentovala aj na pojednávaní, pričom otec mal možnosť vyjadriť sa k nemu hneď tam a bola mu poskytnutá aj dodatočná lehota súdom, ale túto otec odignoroval. Tvrdenie advokáta otca o odoslaní vyjadrenia dňa 5.10.2022 bez preukázania tejto skutočnosti považoval súd za irelevantné. Navyše, právny zástupca otca poukazoval na vyjadrenia svojho klienta práve z tohto pojednávania zo dňa 5.9.2022, keď uviedol, že maloletá prejavuje zvýšený záujem tráviť s rodičmi nerušenú dobu počas víkendov. Pojednávanie nemohlo byť teda zmarené, lebo sa na ňom vykonávali dôkazy, pričom jeho odročenie si vymienil práve zástupca otca, aby mal priestor na oboznámenie sa s vyjadrením matky, ku ktorému však stanovisko v zmysle výzvy súdu nedoručil.

9. Podľa , ďalej aj „CMP“, súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova (ide o vec rozsúdenú - res iudicatae). Naozaj výnimočne potom zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok (napríklad použitie mimoriadneho opravného prostriedku) alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch. Do druhej skupiny výnimiek patrí . Zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok,

z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch.

11. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu veci, ktoré by malo vyústiť k dohode účastníkov ohľadne starostlivosti o deti, ktorú dohodu zákon preferuje, prípadne k späťvzatiu návrhu. Súd by mal v zmysle ustanovenia analyzovať príčiny vzniku nezhôd medzi účastníkmi a v rámci dokazovania zistiť, či vzájomné nezhody účastníkov týkajúce sa maloletého dieťaťa sa dajú odstrániť, a snažiť sa viesť účastníkov k ich eliminácii. Autoritatívne rozhodnutie súdu by malo byť až následným riešením veci. Preferuje sa totiž vždy dohoda rodičov o úprave styku s dieťaťom a keď túto nie je možné dosiahnuť, prichádza striktné rozhodnutie súdu, ktorým rozhodnutím sa neobmedzujú rodičovské práva, ale naopak, prispieva sa k ich garancii.

12. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 3.8.2019. Prebiehajúce konanie je štvrtým v poradí, v ktorom sa rieši aj úprava pomerov rodičov k maloletému dieťaťu, pričom naposledy sa právoplatne o styku rozhodlo 5.4.2022, teda pred pol rokom. Dieťa bude mať onedlho štyri roky a navštevuje materskú školu rovnako ako aj pri predchádzajúcom rozhodovaní. C. sa nachádza v starostlivosti matky, pričom stretávanie s otcom sa realizuje v zmysle poslednej úpravy. Dieťa býva unavené hlavne po víkendových stretnutiach, kedy sa v rámci mesiaca striedajú rôzne časy, dni a intervaly podľa toho, či ide o nepárny alebo párny týždeň, sobotu alebo nedeľu a či je sobota prvá párna. Otec tvrdil, že dieťa sa dožaduje častejších stykov s ním a tiež aj prespávania u neho; naopak matka tvrdila, že dieťa je spokojné, keď zaspáva pri nej a túži po pokojných chvíľach strávených s matkou. Tieto tvrdenia účastníkov boli ich subjektívnymi pocitmi, vyplývajúcimi z toho, čo prezentuje dieťa počas období, keď býva s konkrétnym rodičom. Dcéra teda vyjadruje pozitívny vzťah ku každému z rodičov v ich prítomnosti, čo svedčí o jej spokojnosti. V konaní však nebola objektívne zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mala tento stav meniť, preto vzhľadom na nepreukázanú zmenu pomerov považoval súd návrh otca za nedôvodný.

13. V danej veci nebola podstatná otázka, prečo rodičia nie sú ochotní spolupracovať, vzájomne komunikovať a dospieť k dohode, ale podstatná bola skutočnosť, že im chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletej dcéry spolu kooperovať. Počas konania, ktorého iniciátorom bol otec a ktoré mohlo mať prínos aspoň v tom ohľade, že by sa zjednodušila komplikovaná úprava stretávania v rámci možností rodičov, nakoľko nebola v konaní objektívne zistená žiadna zmena pomerov, to bola matka, ktorá vyšla v ústrety otcovi svojho dieťaťa a bola ochotná sa s ním dohodnúť v záujme dieťaťa, avšak bezúspešne, i napriek prezentovanému návrhu úpravy pomerov súdom i odporučeniu opatrovníka maloletého dieťaťa. Súd tiež týmto konaním apeloval na rodičov, že dieťa sa nesmie zapájať do vzájomných problémov medzi rodičmi, a rodinnými príslušníkmi v rámci širšej rodiny. Súd nespochybňuje pri výchove maloletého dieťaťa ani prítomnosť mužského prvku (pričom tento je nateraz zastúpený dostatočne), no treba istý čas rešpektovať zaužívané návyky a režim dieťaťa a s ohľadom na jeho nízky vek ho nemôžme zaťažovať prebiehajúcim konaním v takej miere, že bude mať očakávania veľkej zmeny vo svojom živote po tomto rozhodnutí bez ohľadu na jeho výsledok.

14. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa , v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa , ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto sa rozhoduje podľa o nároku na náhradu a tiež aj o výške trov konania. Podľa , ktorého ustanovenia sa použijú aj pre toto konanie v zmysle jeho , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa §

263 ods. 1 , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

16. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

17. Podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), e) citovanej vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

18. Súd pri porovnaní vyčíslenia trov právnej zástupkyne matky vychádzal z citovaných ustanovení § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorých jej za jednej úkon právnej služby patrí odmena 89,46 eur + 11,63 eur režijný paušál, t.j. 101,09 eur, čo za 4 úkony (prevzatie prípadu, vyjadrenie, dve pojednávania vrátane náhrady za stratu času za 4 1 hodiny 77,52 eur) predstavuje sumu 481,88 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (, a ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( a ). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.