Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/1949/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., doručovacia adresa: D. XXX, XXX XX C., práv. zast.: JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka so sídlom J. Milca 11,0 010 01 Žilina, proti povinnej: E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 49, 010 01 Žilina, IČO: 42 222 656, pod sp. zn. 383 EX 384/24, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. 03. 2025 v celom rozsahu m e n í tak, že:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému a povinnej sa nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 123,-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám súdnej exekútorky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16. 09. 2024 domáhal od povinnej vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 21. 08. 2024 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 23. 09. 2024 exekučný súd vykonaním exekúcie poveril súdnu exekútorku F. G. H. F., ktorá ju vedie pod sp. zn. 383 EX 384/24.

3. Súdnej exekútorke bol dňa 25. 11. 2024 doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, o ktorom vyššia súdna úradníčka rozhodla uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. 03. 2025 tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) zamietla. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla ani nepreukázala žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, vyššia súdna úradníčka v súlade s ust. Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietla.

4. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala v zákonom stanovenej lehote povinná sťažnosť, ktorou namietala právne závery prijaté vyššou súdnou úradníčkou. Zároveň, poukázala na to, že voči exekučnému titulu podala odvolanie a že odvolacie konanie stále prebieha.

5. Dňa 02. 05. 2025 povinná súdu predložila uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. – 291 zo dňa 31. 03. 2025, ktorým došlo k zmene exekučného titulu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.

6. Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril. Na výzvu súdu či trvá na ďalšom vedením exekúcie vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. – 291 zo dňa 31. 03. 2025 oznámil, že nepovažuje za potrebné sa vyjadriť.

7. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.

14. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

15. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže v rámci sťažnostného konania nastala skutočnosť zakladajúca dôvod pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

16. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že pre súd prvej inštancie, ktorý rozhoduje o sťažnosti, je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia o sťažnosti. Preto súd prvej inštancie musí prihliadnuť aj na nové skutočnosti a dôkazy tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdnym úradníkom, pričom takouto novotou bolo uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. – 291 zo dňa 31. 03. 2025, právoplatné dňa 29. 04. 2025, doložené v priebehu sťažnostného konania povinnou.

17. Súd prvej inštancie mal z obsahu súdneho spisu za preukázané, že oprávnený navrhol návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 09. 2024 vykonanie exekúcie pre vymoženie nepeňažnej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 21. 08. 2024 (ďalej ako „exekučný titul“). V priebehu sťažnostného konania súd prvej inštancie zistil,

že uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. – 291 zo dňa 31. 03. 2025, právoplatným dňa 29. 04. 2025, došlo k zmene exekučného titulu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. V dôsledku uvedeného tak možno konštatovať, že došlo k takej zmene exekučného titulu, v dôsledku ktorej na jeho podklade nemožno ďalej viesť exekúciu, a teda sťažnostný súd má za to, že exekučný titul bol zrušený. Exekučný titul totiž musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania. Zrušenie exekučného titulu (rozhodnutia súdu) nastáva najmä v konaniach o opravných prostriedkoch, ak súd konajúci o opravnom prostriedku napadnuté rozhodnutie zrušuje (prípadne mení). Základným materiálnym predpokladom pre vedenie exekúcie je práve existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa výkon exekúcie (exekučný titul). Zrušenie exekučného titulu je preto bez ďalšieho dôvodom na zastavenie exekúcie exekučným súdom podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd nemohol inak než napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky sp. zn. zo dňa 24. 03. 2025 zmeniť a exekúciu v súlade s § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastaviť z dôvodu, že došlo k zrušeniu exekučného titulu.

19. V dôsledku zmeny napadnutého uznesenia a zastavenia exekúcie treba konštatovať, že výrok II. uznesenia vyššej súdnej úradníčky o trovách konania stratil svoj zákonný podklad, a preto sťažnostný súd ďalej rozhodol aj o trovách exekúcie účastníkov konania a súdnej exekútorky.

20. Podľa § 197 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

21. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

22. Podľa § 199c ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

25. Podľa MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100,-Eur.

26. Úvodom súd poukazuje na to, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje v až 199g taxatívnym spôsobom,

spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade náhrady trov účastníkov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vlastne iniciuje exekučný spor s oprávneným, pravidlá pre priznanie náhrady normuje § 199d Exekučného poriadku. Tu „osud“ náhrady trov oprávneného a povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie závisí od meritórneho výsledku sporu, teda od toho, ako sa s konečnou platnosťou rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Inak povedané, povinnému vzniká nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak s týmto návrhom bol v konečnom dôsledku úspešný, t.j. len v prípade, keď návrh na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie a za súčasného splnenia podmienky, že dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému tak, ako to vyplýva z citovaného § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je totiž úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. , ). Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu tiež vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky vykonateľného exekučného titulu, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom (m. m. , , ). Pokiaľ návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, nárok na náhradu trov vzniká oprávnenému.

27. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že zastavenie exekúcie v okolnostiach danej veci zavinil oprávnený. Oprávnený totiž podaním návrhu na vykonanie exekúcie na základe len vykonateľného exekučného titulu prevzal na seba procesné riziko, že exekučný titul môže byť v priebehu exekúcie zrušený v dôsledku podaného odvolania proti exekučnému titulu, a teda mal si byť vedomý aj toho, že v prípade zrušenia exekučného titulu dôjde aj k zastaveniu exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnej exekútorke a ani povinnej by nárok na náhradu trov exekúcie nevznikol. Aj keď išlo v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. To, že sa oprávnený spoliehal na vykonateľnosť exekučného titulu, ho nezbavuje v predmetnej exekúcii procesnej zodpovednosti za zastavenie exekúcie. Naopak, za nespravodlivé by sťažnostný súd považoval, keby náhradou trov exekúcie súd zaviazal práve povinnú, ktorý sa voči exekučnému titulu ako aj samotnej exekúcii bránila len tak, ako jej to zákon umožňoval. Podľa názoru sťažnostného súdu je tak práve oprávnenému nutné pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie, a preto povinnosťou nahradiť trovy exekúcie tak súdnej exekútorke ako i povinnej zaviazal oprávneného.

28. Pokiaľ teda ide o trovy účastníkov konania (oprávneného a povinnej), súd s poukazom na v spojení s rozhodol tak, že oprávnenému a ani povinnej nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd prihliadol na skutočnosť, že hoci povinná bola s návrhom na zastavenie exekúcie v konečnom dôsledku úspešná, z exekučného spisu vyplýva, že povinnej žiadne trovy v exekúcii nevznikli (v rámci návrhu a ani v rámci sťažnosti si náhradu neuplatnila), a preto v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnej náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal. Oprávnenému taktiež súd nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na to, že v predmetnej exekúcii bol z procesného hľadiska neúspešným účastníkom, keďže procesné zavinenie na zastavení exekúcie súd pričítal oprávnenému.

29. Pokiaľ ide o trovy súdnej exekútorky, súd na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku vzhľadom na to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať práve oprávnenému, ako už súd uviedol vyššie. Ohľadom výšky náhrady, súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu vyjadrenú v § 197 Exekučného poriadku, že súdnej exekútorke patrí náhrada paušálnych výdavkov a ďalej na to, že exekúcia proti povinnej bola zastavená z dôvodu, ktorý vznikol až po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd priznal súdnej exekútorke nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 100,-Eur s poukazom na , ktorú navýšil o DPH vo výške 23,-Eur (t.j. 23 % zo sumy 100,-Eur), keďže súdna exekútorka je evidovaná v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu tak náhrada trov exekúcie súdnej exekútorky predstavuje sumu vo výške 123,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).