Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/65/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B. C., narodeného XX. XXXX XXXX, D., E. XXXX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária Králik & Partners s.r.o., Bratislava, Námestie Martina Benku 5, IČO: 56 694 547, proti žalovanému F. G., narodenému X. XXXXX XXXX, H. I. XX, zastúpenému advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, Žiar nad Hronom, Pod Donátom 5, o vydanie veci a vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 13. februára 2025 č. k. -83, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 13. februára 2025 č. k. -83 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom z 13. februára 2025 č. k. -83 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktoré je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania (druhý výrok). 1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania hnuteľných vecí, a to: dva kusy oceľových voliér pre psa, dva kusy historických oceľových mreží, dva kusy zelených prevodoviek z dopravníka pre navaľovanie guľatiny, osem kusov historických liatinových stĺpov, historické liatinové pumpy na čerpanie vody zo studne, oceľové komponenty „U“ profily a „I“ profily oceľovej haly (ďalej len ,,hnuteľné veci“) a tiež vypratania nehnuteľnosti ,,CKN parc. č. XXX/ X zapísanú na LV č. XXX pre katastrálne územie J. K.“ (ďalej len ,,nehnuteľnosť“), pretože hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu sú v dispozícii žalovaného bez akéhokoľvek právneho dôvodu a vypratania nehnuteľnosti sa žalobca domáhal s odkazom na ústnu dohodu uzavretú v mesiaci september 2023 medzi žalobcom a žalovaným. 1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z titulu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko k uzatvoreniu ústnej dohody, ako i kúpnej zmluvy došlo ním a medzi obchodnou spoločnosťou RAIL WAYS, s. r. o., Bernolákovo (ďalej len ,,RAIL WAYS, s. r. o.“), ktorej je žalobca konateľom. 1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 20 ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len ,a“), ,,“ (správne má byť ,,126 ods. 1 – poznámka odvolacieho súdu) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“ alebo ,,“).

1.4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepreukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže nepredložil list vlastníctva preukazujúci vlastnícky vzťah žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáhal (CKN parc. č. XXX/X pre katastrálne územie J. K.) a taktiež žalobca nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáhal. 1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že primárnym predpokladom úspešnosti reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva k veci s tým, že túto skutočnosť žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. 1.6. Aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu je súd povinný skúmať aj bez návrhu, resp. námietok strán sporu [viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) I. ]. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je preto imanentnou súčasťou každého súdneho konania. 1.6.1. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva a vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, čo v konečnom dôsledku vedie k úspechu, resp. neúspechu v súdnom konaní. 1.6.2. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, preto súd prvej inštancie prioritne zisťoval, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný v spore. 1.7. Žalobca v konaní síce odkazoval na listinné dôkazy predložené ním v konaní (viď zápisnica a uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-222/1-VYS-ZH-2024), z ktorých nevyplynulo, že práve žalobca je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáhal a vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáhal. 1.7.1. Žalobca nepredložil žiadne iné listinné dôkazy a ani nereagoval na procesnú obranu žalovaného, ktorý zdôrazňoval, že nehnuteľnosť, vypratania ktorej sa žalobca domáhal, nie je vo vlastníctve žalobcu, ale vo vlastníctve RAIL WAYS, s. r. o., ktorého je žalobca konateľom. 1.7.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie všetky listinné dôkazy predložené v konaní žalovaným preukazovali skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že aj pred podaním žaloby práve RAIL WAYS, s. r. o. výzvami zo 14. februára 2024 a z 24. apríla 2024 vyzýval žalovaného na vrátenie hnuteľných vecí, resp. vypratanie nehnuteľnosti a nie žalobca ako fyzická osoba. V rámci konania žalobca nevedel súdu prvej inštancie ani len vysvetliť, prečo takto bolo postupované pred podaním žaloby na súd prvej inštancie. 1.8. Keďže žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť ohľadom svojich skutkových tvrdení o vlastníctve hnuteľných vecí a vlastníctve nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáhal, a teda žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a nie je nositeľom hmotného práva, ktoré v konaní uplatnil, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. 1.9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,“). 1.9.1. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd prvej inštancie priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. 1.9.2. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do šesťdesiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie. 2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa to, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. 2.3. Zdôraznil, že žalobou na splnenie povinností sa domáhal vo vzťahu k nehnuteľnosti, a to splnenia zmluvnej povinnosti žalovaného, ktorá mu vyplývala z ústnej dohody uzatvorenej so žalobcom v septembri roku 2023, pričom sa vo vzťahu k nehnuteľnosti nedomáhal ochrany vlastníckeho práva. Naopak ochrany vlastníckeho práva v zmysle sa domáhal vo vzťahu k vydaniu hnuteľných vecí. Obsahom dohody medzi ním a žalovaným bola práve povinnosť žalovaného vypratať nehnuteľnosť, čo premietol aj do petitu žaloby na splnenie povinnosti [viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 25. novembra 2020 sp. zn. ]. 2.4. Trval na tom, že dohodu uzatvoril so žalovaným on ako fyzická osoba nekonajúca za RAIL WAYS, s.r.o., pričom dohoda sa týkala vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti, a to konkrétne 2 kusov unimobuniek, všetkého tam nachádzajúceho sa stavebného odpadu a stavebného materiálu s výnimkou železných, oceľových, liatinových a drevených predmetov. Predmetom dohody bol prvotne odpredaj týchto vecí žalovanému s tým, že žalovaný sa zaviazal tieto veci aj z nehnuteľnosti vypratať, čo žalovaný potvrdil vo výpovedi (viď uznesenie OR PZ Žiar nad Hronom z 26. júla 2024, ČVS: ORP-222/l-VYS-

ZH-2024) a v textovej komunikácii so žalobcom. Žalovaný však svoju predmetnú povinnosť dodnes riadne nesplnil. 2.4.1. Žalobou na splnenie povinností sa domáhal aj ochrany vlastníckeho práva v zmysle , pretože žalovaný nad rámec dohody z nehnuteľnosti, ale aj z iných parciel tvoriacich areál prevádzkarne RAIL WAYS, s.r.o. neoprávnene odcudzil hnuteľné veci v jeho vlastníctve, ktoré (s výnimkou historických predmetov) nadobudol kúpou cez internetový portál D., a preto nedisponuje žiadnym dokladom preukazujúcim jeho vlastnícke právo k týmto veciam. Čo sa týka historických predmetov, ktorých vydania sa domáhal, tieto nadobudol na burzách starožitností, keďže sa zberateľskej činnosti venuje viac ako 35 rokov. Podotkol, že na burzách nie sú nadobúdateľovi veci poskytnuté akékoľvek doklady o pôvode veci a podobne. Ak by hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáhal, boli vo vlastníctve RAIL WAYS, s.r.o., tieto by museli byť zaevidované v skladovom hospodárstve spoločnosti, čo však nie sú. Skutočnosť, že mal hnuteľné veci uložené v areáli prevádzkarne RAIL WAYS, s.r.o., ešte automaticky neznamená, že vlastníkom týchto hnuteľných vecí je RAIL WAYS, s.r.o.. 2.5. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo odvolací súd“) zmenil podľa rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalovanému vydať hnuteľné veci a vypratať nehnuteľnosť, a to odvezením všetkého tam nachádzajúceho sa stavebného odpadu a stavebného materiálu s výnimkou železných, oceľových, liatinových a drevených predmetov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu popiera skutkové ako aj právne tvrdenia žalobcu, považuje ich za účelové a tendenčné. 3.1. Zdôraznil, že pri uzatváraní zmlúv žalobca vystupoval ako konateľ RAIL WAYS, s.r.o., čo vyplýva aj z výziev z 14. februára 2024 a z 24. apríla 2024, v ktorých právny zástupca RAIL WAYS, s.r.o. ho vyzval na vrátenie vecí. 3.2. Poukázal na to, že nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa žalobca domáhal, je vo výlučnom RAIL WAYS, s.r.o.. 3.3. Žalobca na otázku jeho právneho zástupcu, či bol žalobca splnomocnený RAIL WAYS, s.r.o. na vypratanie nehnuteľnosti, resp. či RAIL WAYS, s.r.o. mal o tom vedomosť, žalobca neodpovedal. Ďalej na otázku jeho právneho zástupcu, prečo vyzval na vrátenie vecí žalovaného RAIL WAYS, s.r.o. výzvami zo 14. februára 2024 a z 24. apríla 2024 a nie žalobca, žalobca odpovedal: „K tomuto sa neviem vyjadriť.“ (viď Zápisnica o pojednávaní z 13. februára 2025). 3.4. Po citácii , v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“ alebo ,,ObZ“) uviedol, že žalobca pri uzatváraní zmlúv s ním musel konať ako zástupca RAIL WAYS, s.r.o., pretože vypratával nehnuteľnosť vo vlastníctve RAIL WAYS, s.r.o.. 3.5. I v prípade, ak by (hypoteticky) zmluvy s ním uzatváral žalobca ako ,,nekonateľ“, bolo by potrebné aplikovať , v zmysle ktorého by bol zo záväzku vypratať nehnuteľnosť opäť oprávnený RAIL WAYS, s.r.o.. 3.6. S prihliadnutím na ôvodne tvrdil, že uzatvoril zmluvy s RAIL WAYS, s.r.o., ktorá má okrem iných predmet podnikania ,,nákup, predaj tovarov, na ktorý sa nevyžaduje koncesia, licencia“. 3.7. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal existenciu uzatvorenia akejkoľvek osobitnej dohody medzi žalobcom a RAIL WAYS, s.r.o., v dôsledku čoho tvrdenia žalobcu o uzatvorení zmluvy o vyprataní nehnuteľnosti medzi žalobcom (,,nekonateľom“) a ním sú nelogické a nepreukázané. 3.8. Žalobca nebol schopný preukázať ani len vlastnícke právo k hnuteľným veciam, o ktorých vydanie sa domáhal, a to napriek tomu, že preukázanie vlastníckeho práva je elementárnym predpokladom pre úspešnosť reivindikačnej žaloby. 3.9. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa , vec preskúmal v medziach daných a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ntrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa rdil.

5. Podľa lací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

8. V posudzovanej veci predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti a vydanie hnuteľných vecí.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

11. ,,Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).“ (uznesenie ústavného súdu z 22. novembra 2011 č. k. -9).

12. Podľa nálezu ústavného súdu z 13. novembra 2018 sp. zn. : ...(,,)Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. citovaný v uznesení ústavného súdu ). 32. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. z 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie

predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“. (“)...

13. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa je možné domáhať sa ochrany vlastníctva na súde (petitórna ochrana). 14.1. Podstata reivindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) spočíva v tom, že vlastník veci, ktorý nemá vec v držbe, a to proti nevlastníkovi. Predmetom tejto žaloby je návrh (petit) smerujúci na vydanie veci, ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje, a tak ho zbavuje možnosti vykonávať svoje vlastnícke právo. Táto žaloba je priamym vecnoprávnym prostriedkom ochrany vlastníctva. 14.1.1. Prvým predpokladom podania reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva k veci. Vlastnícke právo je základným vecným právom. Jeho predmetom je hmotný predmet (res corporales), ktorý je spôsobilý byť predmetom držby. nazýva tento hmotný predmet ako „vec“ ( ). Obsahom tohto práva je neobmedzená moc nad vecou. Vlastnícke právo ako absolútne právo pôsobí voči všetkým subjektom (erga omnes), ktoré sú všeobecne zaviazané nerobiť nič, čo by oprávnený subjekt rušilo pri výkone jeho vlastníckeho práva. Obmedzenia vlastníckeho práva musia byť výslovne ustanovené zákonom ( ). Základným právom vlastníka je právo vec držať (ius possidendi) a nakladať s vecou ako s vlastnou, čo je nutným predpokladom pre uplatnenie ostatných oprávnení vlastníka (napr. na to, aby vlastník veci mohol vec užívať a brať z nej úžitky, musí ju mať predovšetkým v držbe). 14.1.2. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého právneho dôvodu (titulu) nadobudol vlastníctvo k veci (napr. kúpou, darovacou zmluvou, dedením). Okrem toho vec musí byť individualizovaná pomocou znakov, ktoré ju bezpečne odlíšia od podobných vecí, prípadne od vecí toho istého druhu. 14.1.3. Reivindikačnou žalobou sa možno s úspechom domáhať vydania veci len za predpokladu, že žalovaný zadržuje žalobcovu vec bez právneho dôvodu, t. j. neoprávnene. 14.1.4. Aktívne legitimovaný je vlastník (nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka neoprávnene zadržiavanej veci), pričom reivindikačnou žalobou sa môže aj oprávnený držiteľ v zmysle domáhať vydania veci od každého, kto mu vec neoprávnene zadržiava. 14.1.5. Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene zadržiava. Predpokladom toho, aby žalovaný mohol vec vzdať je, že ju má u seba, a to in natura. Reivindikácia preto neprichádza do úvahy, ak žaloba smeruje voči tomu, kto vec zničil alebo spotreboval, pretože prestal existovať predmet žaloby. V tom prípade vlastníkovi vznikne nárok proti tejto osobe nárok na náhradu peňažného plnenia.

15. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15 ods. 1, 2 , podľa ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“ Podstatou tzv. materiálneho vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo ( ).

17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou okrem iných domáhal vypratania nehnuteľnosti, a to ,,odvezením všetkého tam nachádzajúceho sa stavebného odpadu a stavebného materiálu s výnimkou železných, oceľových, liatinových a drevených predmetov“. 17.1. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobca reivindikačnou žalobou domáhal, je RAIL WAYS, s.r.o., pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal dôkaznými prostriedkami žiadne právo v pozícii fyzickej osoby disponovať (ius possidendi) nehnuteľnosťou vo vlastníctve RAIL WAYS, s.r.o. (napr. nájomnou zmluvou), t.j. že by bol oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, na základe ktorej sa eventuálne v zmysle mohol voči žalovanému domáhať vypratania nehnuteľnosti. 17.2. Žalobca žiadnymi dôkaznými prostriedkami nevyvrátil tvrdenia žalovaného o tom, že vo veci vypratania nehnuteľnosti s ním konal žalobca v pozícii konateľa RAIL WAYS, s.r.o., ktorý má vo vlastníctve nehnuteľnosti. 17.3. Zároveň žalobca nepreukázal, že hnuteľné veci, ktoré mal žalovaný z nehnuteľnosti RAIL WAYS, s.r.o. odviesť, t. j. stavebný odpad a stavebný materiál, boli práve vo vlastníctve žalobcu, resp. žalobca mohol s nimi disponovať na základe iného právneho titulu (napr. držby), keďže i zo samotnej žaloby vyplýva, že jedine železné, oceľové, liatinové a drevené predmety mali byť vo vlastníctve žalobcu, ktorých odvezenia z nehnuteľnosti sa žalobou nedomáhal.

18. Z uznesenia najvyššieho súdu z 24. augusta 2022 sp. zn. (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 19/2024) vyplýva:... (,,)23. Podľa ník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 24. Dovolací súd sa čiastočne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia uvedeným v bode 10. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu podľa ktorého s poukazom na ods. 1, 2 oprávnený držiteľ má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Táto ochrana sa poskytuje v občianskom sporovom konaní buď žalobou vindikačnou (actio reivindicatio), t. j. žalobou na vydanie veci, alebo žalobou negatórnou (actio negatoria), t. j. zapieracou žalobou. U nehnuteľností plní funkciu vindikačnej žaloby žaloba na vypratanie, avšak nie je vylúčená ani vindikačná žaloba, pri ktorej okrem vypratania ide aj o odovzdanie veci vlastníkovi, resp. oprávnenému držiteľovi...(“) ...(,,) 25. Z podstaty sporového konania vyplýva, že pánom sporu je žalobca, t. j. ten, kto podal žalobu. V tomto smere ho zaťažuje aj povinnosť označiť toho proti komu návrh na začatie konania smeruje, t. j. žalovaného a definovať, kto bude v spore pasívne legitimovaný. Na druhej strane sa samotná skutočnosť, že žalobca označí v žalobe nejakú osobu ako pasívne legitimovanú ešte neznamená, že táto osoba pasívne legitimovaná skutočne bude. Pasívna legitimácia tohto subjektu bude závisieť od naplnenia hmotnoprávnych predpokladov, ktoré sú vymedzené v ustanovení . Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti je preto potrebné považovať za vlastnícku žalobu podľa . Obdobný postup potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v Českej republike, ktorá vychádza z totožného právneho názoru (R 53/1973). Je potrebné poukázať, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , v súlade s ktorým žaloba na vypratanie pozemku poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku umiestnené veci hnuteľné, prípadne tento pozemok užíva. S vyššie uvedenými závermi je nepochybne potrebné sa stotožniť. Na druhej strane sa v odbornej literatúre vyskytujú názory, že niekedy nemusí celkom zodpovedať vôli vlastníka žalovať na vypratanie nehnuteľnosti, keď ten má záujem len napríklad na vydaní držby. V takýchto prípadoch odborná literatúra pripúšťa aj túto formuláciu žalobného petitu. Na druhej strane tu nachádzame vyjadrenie o rigidite platnej judikatúry a zotrvačnosti na stabilizovanom názore, a zároveň aj odporúčanie o uplatnení tohto druhu nároku prostredníctvom formulácie žalobného petitu, ktorý bude znieť na vypratanie nehnuteľnosti (komentár k , I, 2. vydání, 2019 (BAJÁNKOVÁ, DULAK, FEČÍK, SEDLAČKO, ŠTEVČEK, TOMAŠOVIČ A KOL.) 26. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že žaloba na vydanie (vypratanie) predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať (vypratať). Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pasívna legitimácia osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak

nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. 27. Z obsahu spisového materiálu v predmetnej veci vyplýva, že predmetom posudzovaného konania v zmysle ods. 1, resp. 2 je ochrana vlastníka, resp. oprávneného držiteľa nehnuteľnosti proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Ide o reivindikačnú žalobu chrániacu obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou, ktorá v prípade nehnuteľnosti má podobu žaloby na vypratanie. 28. ,,Pri žalobe o vypratanie nehnuteľnosti je pasívne vecne legitimovaný ten subjekt, ktorý nehnuteľnosť neoprávnene užíva. Pri žalobe o vypratanie stačí, ak sa dostatočne identifikuje nehnuteľnosť, ktorá je neoprávnene užívaná, pričom nie je nutné špecifikovať každú vec, ktorá sa na pozemku nachádza. Pri neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti a povinnosti jej vypratania neoprávneným užívateľom je potrebné pristupovať k právu užívania komplexne, čo v danom prípade znamená nielen neumožnenie faktického prístupu, resp. vstupu na pozemok, ale aj jeho prípadné nezapratávanie vecami žalovaného. Žalovaný má pri povinnosti vypratania nehnuteľnosti túto vypratať, čo znamená buď odtiaľ odísť ak sa na nej fakticky zdržuje a zároveň si aj odniesť alebo odstrániť svoje veci z pozemku, čo predstavuje komplexný obsah práva užívania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR bod 12. a 24.). 29. ,,Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa jeho vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe proti ktorej žaloba smeruje“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ).(“)...

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa od žalovaného domáhal, a ktoré boli umiestnené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve RAIL WAYS, s.r.o., t. j. dva kusy oceľových voliér pre psa, dva kusy historických oceľových mreží, dva kusy zelených prevodoviek z dopravníka pre navaľovanie guľatiny, osem kusov historických liatinových stĺpov, historické liatinové pumpy na čerpanie vody zo studne, oceľové komponenty „U“ profily a „I“ profily oceľovej haly. 19.1. Jedine tvrdenie žalobcu o tom, že hnuteľné veci kúpil cez internetovú stránku D., resp. na burzách je nepostačujúce na preukázanie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa žalobca voči žalovanému domáhal, keďže tieto tvrdenia žalobca nepodporil žiadnymi dôkaznými prostriedkami (napr. výpisom z účtu, e-mailovou komunikáciou ohľadne kúpy hnuteľných vecí). 19.2. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že ,,Ak by hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha, boli vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, ako tvrdí žalovaný, tak by tieto veci museli byť zaevidované v skladovom hospodárstve obchodnej spoločnosti, čo však nie sú.“ , ide o novú skutočnosť použitú žalobcom v odvolacom konaní, ktorú žalobca objektívne mohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom, preto nespĺňa procesné podmienky uvedené v ustanovení na to, aby mohol byť relevantným odvolacím dôvodom. 19.3. Súd prvej inštancie taktiež správne poukázal na to, že bola to práve spoločnosť RAIL WAYS, s.r.o., ktorá pred začatím konania sa domáhala voči žalovanému vydania hnuteľných vecí [viď Výzva na vrátenie vecí zo 14. februára 2024 a Opätovná výzva na vrátenie vecí z 24. apríla 2024; č.l. 6,7 spisu) a zároveň splnomocnila právneho zástupcu dňa 14. februára 2024 na zastupovanie ,,vo veci neoprávneného odcudzeného majetku splnomocniteľa z prevádzkárne J. K. XXX, XXX XX J. K.“ (č. l. 4 spisu ).

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa rdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa .

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 21.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z . 21.2. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21.3. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.