Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/105/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci

žalobcov 1/ V. G., bývajúceho v P. 2/ M. G., bývajúceho v T., 3/ Z. M., bývajúcej v T.,

zastúpených JUDr. J. D., advokátom so sídlom v T., proti žalovanej RNDr. Ľ. J., bývajúcej

v P., zastúpenej JUDr. M. J., advokátkou so sídlom v N., o ochranu vlastníckeho práva,

vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. , o dovolaní žalobcov proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. januára 2008 sp.zn. , takto

r o z h o d o l

Dovolanie žalobcov proti zmeňujúcej časti výroku rozsudku z a m i e t a .

Dovolanie žalobcov proti potvrdzujúcej časti výroku rozsudku o d m i e t a .

Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume

110,-- EUR do troch dní do rúk JUDr. M. J..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 7. septembra 2006 č.k. -269

(v poradí druhým) zaviazal žalovanú odstrániť časť murovanej šopy z parcely č. X.

nachádzajúcej sa v kat.úz. P.. V časti týkajúcej sa odstránenia prístrešku z parcely č. X. žalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Žalobcov 1/ až 3/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu trovy štátu

333,70 Sk a žalovanú v sume 12 678,30 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok

rozsudku, ktorým zaviazal žalovanú odstrániť časť murovanej šopy z parcely č. X.

nachádzajúcej sa v kat.úz. P. odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého

vyvodil, že hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovanou bola určená oplotením už v 50-

tych rokoch, kedy bol postavený rodinný dom žalovanej a oplotenie už bolo postavené.

Postavili ho rodičia svedkyne O. a žalobcu 1/. Určenie hranice medzi pôvodným oplotením

nebolo medzi účastníkmi konania sporné a žalovaná túto hranicu rešpektovala. Hranica sa

stala spornou, až keď žalovaná namiesto pôvodného oplotenia postavila múrik. V konaní

nebolo preukázané, že múrik bol postavený v mieste pôvodného oplotenia. Zo znaleckého

dokazovania mal za preukázané, že murovaný plot zasahuje do vlastníctva žalobcu (správne

žalobcov). Z uvedeného dôvodu v tejto časti návrhu vyhovel a zaviazal žalovanú odstrániť

časť murovanej šopy z parcely č. X.. V ďalšej zamietajúcej časti týkajúcej sa odstránenia

chlievov z parcely č. X. do vzdialenosti 1 m od hospodárskej budovy žalobcov na parcele č.

X. žalobu ako nedôvodnú zamietol. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná má na

svojom pozemku pod prístreškom postavený drevený kurín pre sliepky a drevený zajačník.

Prístrešok, kurín a zajačník nie sú spojené s hospodárskou budovou žalobcov, nie sú o ňu

opreté a nespôsobujú vlhnutie múru hospodárskej budovy žalobcov.

Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Nitre rozsudkom z 22. januára 2008

sp.zn. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil.

V napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť časť

murovanej šopy z parcely č. X., nachádzajúcej sa v kat.úz. P. zmenil tak, že žalobu žalobcov

zamietol. Zmenil rozhodnutie v časti náhrady trov konania tak, že žalovanej náhradu trov

konania nepriznal, žalobcov 1/ až 3/ zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov

štátu vo výške 24 917,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd po doplnení

dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zamietol

žalobu žalobcov na uloženie povinnosti odstrániť chlievy z parcely č. X. do vzdialenosti 1 m

od hospodárskej budovy žalobcov na parcele č. X. je vecne správny a preto ho podľa § 219

potvrdil. Vo vyhovujúcej časti, ktorou súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť časť

murovanej šopy z parcely č. X. rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V potvrdzujúcej časti

rozsudku poukázal na správne zistený skutkový stav a správne vyvodený právny záver

prvostupňovým súdom. Žalobcovia nepreukázali v konaní svoje tvrdenie, že žalovaná

o múr hospodárskej budovy patriacej žalobcom osadila chlievy, čím spôsobila vlhnutie múru

a opadnutie omietky na hospodárskej budove. Poukázal na závery znaleckého posudku

Ing. M. H., z ktorých vyplýva, že vlhnutie hrubej stavby žalobcov spôsobuje dažďová voda zo

strechy tejto budovy, lebo nie sú na nej okapové rýny. Stavby žalovanej nie sú spojené

s hrubou stavbou žalobcov a nie sú o túto stavbu opreté.

V zmeňujúcej časti rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd založil svoje

rozhodnutie na hodnotení znaleckých posudkov Ing. S. a Ing. Z. a výsluchov znalkýň.

Znalkyňa Ing. S. zamerala spornú hranicu rešpektujúc užívací stav (bez ohľadu na postavený

múr), pričom brala do úvahy stav pred mapovaním taký, aký bol podľa zvyškov starého, ale

ešte existujúceho oplotenia. Jednoznačne potvrdila, že múr (murovaná šopa) nezasahuje do

parcely žalobcov, pretože je postavený niekoľko centimetrov od hranice smerom do parcely

patriacej žalovanej. Súdna znalkyňa Ing. Z. vychádzala výlučne z platných aktuálnych údajov

v katastri nehnuteľností a z hranice určenej v katastrálnej mape na základe číselného

mapovania, ktoré bolo robené v roku 1988. Právny stav v priebehu hranice evidovaných

v katastri nehnuteľností nie je správny, keďže pri mapovaní robenom v obci v roku 1988

došlo k chybe. Preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. S., ktorá zohľadnila

nielen dlhodobý užívací stav a existujúce zvyšky oplotenia, ale aj hranicu podľa katastra

nehnuteľností pred mapovaním v roku 1988 na rozdiel od znaleckého posudku Ing. Z., ktorá

vychádzala iba z aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností bez ohľadu na to, či bol tento stav

správny.

Žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre. Žiadali rozsudok

krajského súdu spolu s rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V prvej časti dovolania poukazovali na ustanovenie a dovolací dôvod

videli v tom, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí podstatným spôsobom zmenil

rozhodnutie prvostupňového súdu a rozhodol definitívne tak, že žalobcovia už nemali žiadnu

možnosť riadneho opravného prostriedku. V ďalšej časti poukazovali na konanie pred súdmi

oboch stupňov, keď rozhodovali na základe dvoch absolútne rozdielnych znaleckých záverov.

Rozhodnutím súdu bol potvrdený údajne užívací stav, ktorý je v rozpore so stavom právnym

a v žiadnom prípade nemohol zmeniť právnu hranicu tým, že niekto začal okupovať bez

právneho dôvodu cudzí pozemok. Žalovaná má údajnú užívaciu hranicu vytýčenú v prírode

inak, ako ju majú žalobcovia na liste vlastníctva. Žalovaná porušila právnu hranicu, pričom

výrokom žiadneho orgánu súdneho či správneho nebola hranica medzi pozemkami zmenená.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcov žiadala, aby dovolací

súd dovolanie žalobcov v časti, ktorou zamietajúci výrok rozsudku okresného súdu bol

potvrdený, odmietol podľa z dôvodu, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V časti, ktorou bol vyhovujúci výrok rozsudku

okresného súdu zmenený žiadala dovolanie zamietnuť, nakoľko rozhodnutie odvolacieho

súdu je správne. Poukázala, že dovolací dôvod podľa nie je daný, pretože

krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v zamietajúcej časti a v časti, ktorou okresný

súd návrhu vyhovel zmenil rozhodnutie a žalobu zamietol. V zamietajúcej časti postupoval

v súlade s ustanovením a doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom

znaleckých posudkov a výsluchom znalkýň, prečítaním vyjadrenia Ing. S.. Poukázala na

znalecký posudok Ing. S., v ktorom potvrdila, že múr postavila na pôvodnej hranici, ktorú obe

strany niekoľko desiatok rokov akceptovali a nenamietali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 ods. 1 a nasl.

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

dovolanie proti výrokovej časti odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok prvostupňového

súdu v jeho zamietajúcej časti nie je prípustné. V ďalšej časti, ktorou odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa dospel k záveru, že dovolanie je podľa § 238 ods. 1

prípustné, preto preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutá prvá výroková časť rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v jeho zamietajúcej časti.

Podľa až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V prvej časti žalobcovia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny

názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z toho dôvodu je zrejmé, že dovolanie v zmysle ustanovenia

v tejto časti procesne prípustné nie je.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Iné vady konania neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Žalobcovia namietali dovolací dôvod podľa , že im bola odňatá

možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd vo veci rozhodol s konečnou platnosťou.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle § 237 písm.f/ rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práv a právnom chránených

záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1. odňatie možnosti

konať pred súdom, 2. to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu

súdu, 3. možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tejto

skutočnosti, že zákon bližšie nešpecifikuje v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Odňatie možnosti konať pred

súdom nemožno vidieť v právnych záveroch, na ktorých založili súdy svoje rozhodnutie.

Ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti

výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s právnym posúdením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizácia jeho rozhodovacej

činnosti a nemôže zakladať prípustnosť dovolania podľa , pretože súd

neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona ani procesné právo

účastníka. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcov odmietol.

V ďalšej časti smerovalo dovolanie žalobcov proti zmeňujúcej časti rozsudku

odvolacieho súdu. V tejto časti je dovolanie žalobcov podľa prípustné.

Dovolací súd preto preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. V zmysle môže byť

dovolanie podané iba z dôvodov : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Dovolací súd je viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( )

sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania,

pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Vady konania uvedené

v tomto zákonnom ustanovení neboli dovolacím súdom zistené a dovolací súd nezistil ani

podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré poukazovali

žalobcovia tak, ako to uviedol v predchádzajúcej časti rozhodnutia dovolací súd.

Inou vadou, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Vadu takejto povahy dovolatelia nenamietali a dovolací súd existenciu takejto vady z obsahu

spisu nezistil. Dovolatelia dôvody dovolania videli v ustanovení § 242 ods. 2 písm.a/, b/, c/

Z posúdenia obsahu dovolania žalobcov vyplýva, že namietali nesprávne zistený

skutkový stav a následne nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Podľa súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

za konania vyšlo najavo vrátane toho, čo účastníci uviedli. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov

nie je vadou konania v zmysle Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne. Táto

samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá. Nesprávne hodnotenie dôkazov

nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak

síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Samo osebe ale prípustnosť dovolania taktiež

nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)správne použili správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretovali, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne

právne závery by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

Vzhľadom k tomu, že dovolanie v danej veci je prípustné procesne podľa ,

dovolací súd sa zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Odvolací súd založil

svoje zmeňujúce rozhodnutie na odlišnom zistení skutkového stavu ako prvostupňový súd,

pričom postupoval v súlade s ustanovením , keď doplnil dokazovanie výsluchom

znalkýň, zopakoval dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov a písomného vyjadrenia

znalkyne k znaleckému posudku.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu,

kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci

od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.

Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka jeho vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba,

vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou

z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ, podľa toho, akým spôsobom

žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno

domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Preto vlastník pozemku, na ktorom

je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže (pokiaľ nejde o neoprávnenú

stavbu podľa ) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva

podľa žalobou o odstránenie stavby.

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva podľa

.

Dovolatelia v dovolaní poukazovali na dva odlišné závery znaleckých posudkov,

pričom uviedli, že žalovaná má údajnú hranicu vytýčenú v prírode inak, ako ju majú oni

na liste vlastníctva a daný zameraný užívací stav je v rozpore so stavom právnym.

Odvolací súd správne riešil ako predbežnú otázku hranicu medzi pozemkami

účastníkov konania a správne sa vysporiadal v dôvodoch rozhodnutia so závermi znaleckých

posudkov.

Dovolací súd sa stotožňuje so závermi odvolacieho súdu, keď vychádzajúc

zo znaleckého posudku Ing. S., ktorá zohľadnila tak dlhoročný užívací stav a existujúce

zvyšky oplotenia, ako aj hranicu podľa katastra nehnuteľností pred mapovaním v roku 1988,

dospel k záveru, že žalovaná nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcov a preto správne

postupom podľa zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu v časti, ktorou sa

žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej odstrániť časť murovanej šopy z parc.

č. X. nachádzajúcej sa v kat.úz. P., zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcov podľa § 243b ods. 1

ako nedôvodné zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa , ,

a žalovanej úspešnej v dovolacom konaní priznal náhradu trov

dovolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie, vyjadrenie

k dovolaniu), 2x režijný paušál, spolu 110,-- EUR. O povinnosti žalobcov zaplatiť prisúdenú

náhradu trov advokátke žalovanej dovolací súd rozhodol podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová