Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-121-2025.pdf
PDF · 89.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/121/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX/X, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., 2/ I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Kvašňovská, advokátka, so sídlom Kukučínova 2839, Čadca, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9C/21/2025-27 zo dňa 27. marca 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
II. Žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
III. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
IV. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. z o s t á v a n e d o t k n u t é .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.) Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 80,- EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, ktorá po právoplatnosti uznesenia vráti súdny poplatok z podanej žaloby v sume 80,- EUR žalobcovi: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX/X, XXX XX E. (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným určenia, že kúpna zmluva č. V 5710/2023, povolená dňa 15.01.2024, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela CKN 270/14 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 177 m2 (spoluvlastnícky podiel 18/16460), uzatvorená medzi žalovaným 1/ a 2/, je neplatná. Podaním zo dňa 13.03.2025, pred prvým pojednávaním, žalobca zobral žalobu späť, z ktorého dôvodu konanie podľa § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že po podaní žaloby žalovaní odstúpili od časti kúpnej zmluvy, ktorej sa týka toto konanie, pričom na liste vlastníctva je zapísaný žalovaný v rade 1/ ako podielový spoluvlastník. Žalovaní tým, že odstúpili od časti zmluvy V 5170/2023 po podaní žaloby, procesne zavinili, že konanie bolo zastavené, preto žalobcovi prináleží nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona o súdnych poplatkoch vo výške 80,- EUR.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi náhradu trov konania neprizná, resp. výrazne zníži nárok žalobcu na náhradu trov konania voči žalovaným. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Žalobca sa dovolával neplatnosti právneho úkonu iba k jednej parcele, hoci sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, ktorá zahŕňa viacero parciel. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, či naozaj bolo predkupné právo porušené a či dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy k jednej parcele, ktorá je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti bolo v súlade so zákonom a následne, či podaná žaloba bola dôvodná. Žalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, bol ním jeho právny predchodca. Žalobca nemá záujem tieto podiely nadobudnúť, ak taký úmysel mal, domáhal by sa žalobou, aby žalovaný 2/ previedol predmetný podiel na parcele na žalobcu. Oznámenie zo dňa 19.02.2025 mu bolo doručené poštou dňa 24.02.2025 o 13,02 hod., v rovnaký deň o 12,43 hod., pred doručením oznámenia žalovanému 2/) žalobca podal žalobu na súd, nedal mu tak ani deň na to, aby vykonal nápravu a súdne konanie nemuselo začať. Dňa 25.02.2025 oboznámil žalobcu, že je ochotný vec riešiť mimosúdne a vrátiť podiel na pôvodného vlastníka – žalovaného 1/. Dňa 27.02.2025 podpísal so žalovaným 1/ Dohodu o čiastočnom odstúpení od kúpnej zmluvy č. V 5710/2023, túto doručil na kataster nehnuteľností a list vlastníctva, kde bola už vyznačená plomba, zaslal žalobcovi dňa 03.03.2025. Žaloba bola podaná predčasne a zbytočne, žalobca nevykonal pred podaním žaloby žiadny úkon smerom k žalovaným, aby vec riešil mimosúdne. Namietal, že žalobca, ktorý je sám advokátom, sa nechal zastupovať advokátskou kanceláriou, ktorej je zároveň spoločníkom a konateľom. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy ohľadom spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúceho výmere 0,19 m2 o hodnote 2,93 EUR. Predbežne si vypočítal trovy konania vo výške 724,63 EUR, čo je v absolútnom nepomere s hodnotou pozemku.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu súd nemal priznať voči žalovaným nárok na náhradu trov konania. Výmera spoluvlastníckeho podielu je pre posúdenie otázky zavinenia na zastavení konania absolútne irelevantná. Podstatné je, že žalobu podal dôvodne, pričom v čase podania žaloby bol na liste vlastníctva ako spoluvlastník vyznačený žalovaný 2/. Až v priebehu konania došlo k vykonaniu nápravy porušeného predkupného práva, pričom na základe Dohody o čiastočnom odstúpení od zmluvy došlo k zapísaniu na list vlastníctva opäť žalovaného 1/. Žalovaní tak nesú procesnú zodpovednosť na zastavenie konania. Ako prílohu pripojil doručenky preukazujúce, že oznámenie zo dňa 19.02.2025 o dovolaní sa neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy v časti bolo doručené žalovanému 1/ dňa 25.02.2025 a žalovanému 2/ dňa 24.02.2025, teda sa účinne dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu a je irelevantné, kedy podal žalobu. Pri podaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu sa výzva na mimosúdne riešenie veci nevyžaduje. Žalovaní mali možnosť pred prevodom vlastníckeho práva kúpnou zmluvou, pri ktorej došlo k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka, konať zákonne, čo neučinili. Ako každý občan SR, aj on má právo na právne zastúpenie, ktoré využil, v súlade s judikatúrou a ustálenou súdnou praxou. V konaní o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva nie je relevantná veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ani jeho cena. Navrhol napadnuté uznesenie vo výroku II. ako vecne správne potvrdiť.
5. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli produkované.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 388 CSP vo výroku I. zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III., odvolaním nenapadnutých, ponechal nedotknuté.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že kúpna zmluva č. V 5710/2023, povolená dňa 15.01.2024, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela CKN 270/14 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 177 m2 (spoluvlastnícky podiel 18/16460), uzatvorená medzi žalovaným 1/ a 2/, je neplatná. Žalovaný 1/ ako predávajúci pri prevode svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 140 Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovi, ako jednému z podielových spoluvlastníkov, neponúkol prevádzanú nehnuteľnosť na predaj. Dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné žalobou na súde aj mimosúdne, oznámením a v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností aj námietkou v katastrálnom konaní. V rámci súdneho konania je možné relatívnu neplatnosť uplatniť nielen samostatným návrhom, ale aj vo forme protinávrhu alebo námietky ako procesnej obrany. V danom prípade žaloba bola podaná prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy dňa 24.02.2025 o 11:54 hod. (č. l. 14 spisu; § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)). Žalobca zaslal žalovaným Oznámenie zo dňa 19.02.2025 o uplatnení relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ktoré žalovaný 2/ prevzal dňa 24.02.2025 o 13:02 hod. (č. l. 47 spisu) a žalovaný 1/, podľa vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, dňa 25.02.2025 (č. l. 102 spisu). Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná pred doručením dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy, a teda predčasne, za situácie, že žalobca sa pred podaním žaloby nepokúsil vyriešiť vec mimosúdne, čím by sa predišlo súdnemu konaniu.
9. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (II. ÚS 272/08). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (I. ÚS 198/07, I. ÚS 247/2019). Ústavný súd už rozhodoval o ústavnosti rozhodnutí o trovách konania (napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, II. ÚS 569/2017, III. ÚS 98/2018, I. ÚS 153/2018 a I. ÚS 168/2018). V súvislosti s ochranou poskytovanou čl. 6 ods. 1 Dohovoru Ústavný súd poukazuje na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"), ktorý sa pri rozhodovaní o tom, či civilné konanie ako také vyhovuje požiadavkám spravodlivosti, zaoberá aj tou časťou konania, ktorou všeobecný súd rozhoduje vo veci náhrady trov konania, a preto právo na spravodlivé rozhodovanie o trovách konania patrí ratione materiae do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie (m. m. rozs. ESĽP vo veci Stankiewicz c. Poľsko zo 6.4.2006, sťažnosť č. 46917/99 alebo rozs. ESĽP 5 vo veci Karahasanoglu c. Turecko zo 16.3.2021, sťažnosti č. 21392/08, č. 53870/09, č. 32844/17). Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP je z obsahového hľadiska v podstate zhodný so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"), ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu nezohľadniť ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 OSP, aj na aktuálny právny stav. Taký postup Ústavný súd preferuje najmä z dôvodu požiadavky na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí ako atribútu právnej istoty typickej pre právny štát. V zmysle predmetnej judikatúry platí, že späťvzatím žaloby žalobca zaviní zastavenie konania, no ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia dôvodne podaného návrhu pre správanie žalovaného, možno uložiť pre zmenu žalovanému povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania. Ak má byť rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto tiež o otázke, či strana sporu zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd nemá skúmať z hľadiska hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 480/2018 zo dňa 01.08.2021).
10. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobca predčasným podaním žaloby zavinil zastavenie konania a žalovaným tak vznikol nárok na náhradu trov konania, pričom žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
11. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, napr. týkajúce sa účelnosti trov právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou, v ktorej je žalobca spoločníkom a konateľom, odvolací súd sa týmito nezaoberal, nakoľko otázku účelnosti a nevyhnutnosti výdavkov zastúpenia prináleží hodnotiť súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania.
12. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. odvolací súd ponechal nedotknuté, nakoľko proti výroku I. uznesenia odvolanie nebolo podané a proti výroku III. uznesenia odvolanie nie je prípustné.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 2/, ako úspešnej procesnej strane v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovanému 1/ v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V Žiline dňa 28. augusta 2025
Mgr. František Dulačka
predseda senátu
Mgr. Mária Kašíková
členka senátu
Rozhodnutie nemohla podpísať pre neprítomnosť, z dôvodu čerpania dovolenky (§ 394 ods. 2 CSP)
JUDr. Zuzana Krivdová
členka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ing. Spišiaková Lucia