Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoPr/2/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. C., proti žalovaným: 1/ A. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G., 2/ A. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX I. D., 3/ CW Inox s.r.o. v konkurze, so sídlom Družstevná 25, 082 16 Záhradné, IČO: 45 567 077, zastúpený: B. C. J., správca konkurznej podstaty, so sídlom I. XX, XXX XX G. IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 498,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -118 zo dňa 18.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -118 zo dňa 18.11.2024 v I. výroku žalobu zamietol a v II. výroku žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca sa domáhal zaplatenia 498,46 eur titulom nevyplatenej mzdy od zamestnávateľa spoločnosti CW Inox s. r. o., s ktorou mal uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 29.12.2015. Návrh na vyhlásenie konkurzu svojho zamestnávateľa podal žalobca spolu s bývalými zamestnancami, pričom konkurz bol vyhlásený dňa 13.1.2018, v ktorom bolo zistené, že úpadca nemá dostatočný majetok na uspokojenie všetkých veriteľov, preto je táto žaloba adresovaná v prvom rade priamo na konateľa (a majiteľa) spoločnosti pre uplatnenie všetkých zostávajúcich finančných nárokov a tiež úrokov z omeškania. Žalobca počas konania rozšíril žalobu tak, že požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.811,40 eur od 15.03.2017 do 27.06.2018 vo výške 116,40 eur a zaplatenie 2. časti mzdy vo výške 3.290,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 290,14 eur od 15.03.2017 až do zaplatenia. Keďže zmena žaloby bola doručená pred doručením žaloby žalovaným, súd prvej inštancie o pripustení zmeny samostatným uznesením nerozhodoval ( ).

3. Žalovaný 1/ k žalobe uviedol, že. tvrdenia žalobcu vo vyčíslení dlžnej mzdy sú nepravdivé, zavádzajúce a neúplné, pretože pohyblivá zložka mzdy, na základe akejkoľvek dohody je nenárokovateľná a závisí od plnenia si pracovných povinností a rozhodnutia vedenia spoločnosti.

4. Žalovaný 2/ sa k podanej žalobe nevyjadril.

5. Žalovaný 3/ prostredníctvom správcu konkurznej podstaty uviedol, že eviduje prihlášku pohľadávky žalobcu vo výške 594,46 eur, pričom nevedel uviesť, kedy pristúpi k rozvrhu a v akej výške bude uspokojený veriteľ – žalobca.

6. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov zistil skutkový stav:

- žalobca a žalovaný 3/ uzatvorili dňa 29.12.2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával u žalovaného prácu ako zamestnanec konštruktér so začiatkom 01.01.2016 na dobu neurčitú,

- listom zo dňa 15.02.2017 žalobca vyzval žalovaného 3/ na zaplatenie dlžnej mzdy.

7. K právnemu stavu súd prvej inštancie citoval ust. , , a o konkurze a reštrukturalizácii.

8. Súd prvej inštancie ako prvú otázku riešil otázku vecnej legitimácie strán, ktorou sa rozumie stav, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná, pričom nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby. V tomto smere súd prvej inštancie vysvetlil, že nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je.

9. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 3/ je spoločnosť s ručením obmedzeným, pričom za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom, žalovaný 1/ je spoločník žalovaného 3/ a žalovaný 2/ bol spoločníkom žalovaného 3/ od 01.04.2014 do 08.02.2017. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, pričom podľa výpisu z obchodného registra žalovaný 1/ a žalovaný 2/ svoj vklad do spoločnosti v celom rozsahu splatili, preto za záväzky spoločnosti (žalovaného 3/) už ďalej neručia a teda neručia ani za povinnosť zamestnávateľa (žalovaný 3/) poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nie je dané ustanovenie hmotného práva, na základe ktorého by žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli povinní uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, nie je teda daná ich pasívna vecná legitimácia a preto žalobu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zamietol.

10. Pokiaľ išlo o žalobu voči žalovanému v 3/ tak podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že na žalovaného 3/ bol vyhlásený konkurz dňa 12.01.2018. S poukazom na ust. súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalobcovi vznikla proti žalovanému 3/ pohľadávka, tak žalobca si môže takúto pohľadávku uplatňovať len návrhom podaným voči správcovi a stranou konania namiesto úpadcu je správca. Keďže súdne konanie o zaplatenie mzdy je vedené proti žalovanému 3/ ako úpadcovi a týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, podľa súdu prvej inštancie stranou akéhoto konania namiesto úpadcu má byť správca a žaloba môže byť podaná iba proti správcovi. Preto súd prvej inštancie pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného 3/ žalobu proti nemu tiež zamietol.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa podľa zásady úspechu vo veci, avšak žalovaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, preto im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

12. V zákonom stanovenej lehote žalobca podaním zo dňa 15. 01. 2025 podal proti rozsudku odvolanie. V odvolaní uviedol, že Okresný súd Poprad požadoval doplnenie identifikačných údajov žalovaných a označenie poradia žalovaných, kde chybne uviedol formuláciu žaloby, preto žalobca túto žalobu spresnil podaním zo dňa 02. 05. 2022 aj druhou časťou dlžnej mzdy, a je toho názoru, že touto časťou sa mohol súd zaoberať. V opačnom prípade mohol byť upozornený na to, pri podaní doplnenia žaloby, čím by nedošlo k značnej časovej strate.

K bodu 8. odôvodnenia (pozn. odvolacieho súdu – uvedený bod obsahuje stručný obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.6.2024 /č. l. 99/ k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.8.2022 /č. l. 83/) žalobca poukazuje, že pred vetou v tejto spoločnosti pracoval cca od roku 2010 – 2013 chýba uvedenie spoločnosti CV Plus, s. r. o., ináč potom podľa žalobcu ide o zliaty text bez porozumenia významu a súvislosti.

K bodu 9. odôvodnenia (pozn. odvolacieho súdu – uvedený bod obsahuje stručný obsah vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 19.7.2024 /č. l. 109/ k vyjadreniu žalobcu zo dňa 12.6.2024 /č. l. 99/) žalobca uviedol, že uvedené neodznelo na pojednávaní, neexistuje a ani to nemal pred pojednávaním predložené v písomnej forme, preto žiada celý bod prepracovať a vymazať. Žalobca sa ohradzuje voči klamstvám žalovaného 1/, pretože on nič neodcudzil a žiadnu škodu nespôsobil. Pohľadávku žalobca považuje za nedobytnú, preto v prvotnej žalobe navrhoval, aby žalovaný 1/ a aj žalovaný 2/ uhradili dlžnú sumu, a z konkurzu sa im môže potom daná suma započítať, pretože žalobca potrebuje uhrádzať životné náklady a dlhy, ktoré mu spôsobili žalovaný 1/ a 2/.

K výške dlhu žalobca poukázal, že žalovaný A. B. E. spolu so synom dlhujú jemu sumu 2.425,- eur zo spoločnosti K. G. F., a zo spoločnosti CV Inox, s. r. o., sumu 498,46 eur + 3.290,14 eur s príslušenstvom. Žalobca žiada súd, aby prikázal žalovaným uhradiť dlžné peniaze priamo na jeho účet.

13. Dňa 17. 01. 2015 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie odvolania žalobcom, kde uviedol ešte k bodu 9. to, že od 10/2016 žalovaní vyplácali mzdu len robotníkom a sebe, a jemu diskriminačne nie, hoci mali prístup k účtom CV Inox, s. r. o., aj K. L., F., peňazí mali dosť, pričom žalobca však doplácanie mzdy nemal a nemal ani stravné lístky. Teda ak žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, že žalobcovi niečo dali, potvrdzujú, že mu dlhujú mzdu. Podľa žalobcu žalovaní 1/ a 2/ po vianočných sviatkoch v roku 2016 oznámili zamestnancom, že „rozspúšťajú firmu“ a zo speňaženého majetku každému doplatia, no žalobca nič nevidel a v januári a vo februári 2017 čerpal dovolenku, po ktorej mu však nebola doplatená mzda, preto riešil svoju situáciu výpoveďou a peniazmi z garančného fondu. Žalovaní 1/ a 2/ tak dlhujú žalobcovi značnú sumu nevyplatenej mzdy, a do dnešného dňa ju nijako neuhradili ani nekompenzovali.

14. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27. 01. 2025 vyzval žalobcu, aby svoje podania doplnil a uviedol, z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, teda aby uviedol odvolacie dôvody a taktiež aby uviedol, čoho sa podaním odvolaním domáha (odvolací návrh).

15. Podaním zo dňa 17. 02. 2025 žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa vyčíslenou druhou časťou dlžnej mzdy mohol zaoberať, k čomu dodal, že ide o spornú záležitosť, preto aj správca konkurzu spoločnosti CV Inox s. r. o., ho odkázal riešiť to súdnou cestou, čo je pre neho v podstate patová situácia.

16. K odvolaciemu návrhu uviedol, že navrhuje prehodnotiť uznanie aj druhej časti mzdy, a nakoľko sa jeho pohľadávka javí ako nedobytná, navrhuje, aby žalovaní 1/ a 2/ uhradili dlžnú mzdu, hoci aj ako súkromné osoby a z konkurzu sa im môže potom daná suma započítať. K bodu 8 žalobca navrhol, aby bol opravený text v odôvodnení č. 8. K bodu č. 9 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že nič z toho na súdnom pojednávaní neodznelo, neexistuje to, preto žiada celý bod prepracovať alebo vymazať, alebo doplniť jeho vyjadrenie v reakcii na klamstvá a výmysly.

17. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Po prieskume napadnutého rozsudku (, pel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcu, odvolací súd zistil, že žalobca namieta nesprávne zistený skutkový stav, kedy podľa žalobcu sa mal súd prvej inštancie zaoberať tou časťou mzdy, ktorú si uplatnil po podaní žaloby - zaplatenie druhej časti mzdy vo výške 3.290,14 eur s príslušenstvom a tiež žalobca namieta nesprávne právne posúdenie v tej časti rozhodnutia, ktorou podľa žalobcu mali byť zaviazaní na zaplatenie mzdy žalovaní 1/ a 2/.

20. Zároveň podľa obsahu odvolania žalobcu odvolaciemu súdu je tiež zrejmé, že žalobca navrhuje opraviť a doplniť odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho bode 8. a 9., preto o tomto návrhu podľa ust. bude rozhodovať súd prvej inštancie. K uvedenému však odvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu, že bod 9 odôvodnenia rozhodnutia je v podstate stručným obsahom vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 19.7.2024 /č. l. 109/ k vyjadreniu žalobcu zo dňa 12.6.2024, ktoré vyjadrenie súd

prvej inštancie v rámci postupu podľa ust. žalobcovi už nedoručoval. Avšak vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným 1/ a 2/ nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi mzdu podľa žaloby, zrejme aj vzhľadom na obsah podania nepovažoval za potrebné uvedené žalobcovi doručovať.

21. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ).

22. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poukazuje, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

23. V danom prípade súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a na posúdenie veci tiež použil správne právne normy. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak sa v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, najmä pasívnou vecnou legitimáciu žalovaných.

24. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že „ na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. citovaný v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. ).

25. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“

26. Žalovaní 1/ a 2/ nie sú v tomto spore nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, keďže neboli zamestnávateľom žalobcu, ale boli v pozícii spoločníka zamestnávateľa žalovaného 3/ – spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je právnickou osobou. Do akýchkoľvek zmluvných aj mimozmluvných záväzkových vzťahov tak vstupuje len samotná spoločnosť – žalovaný 3/, ktorá zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, teda neobmedzene, pričom jej spoločníci ako subjekty odlišné od samej spoločnosti za záväzky spoločnosti ručia zo zákona taktiež celým svojím majetkom, avšak len

do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, teda rozsah i čas ich ručenia je obmedzený ( ). Súd prvej inštancie pritom vychádzal z verejného obchodného registra, podľa ktorého zápisu obaja žalovaní 1/ a 2/ svoj vklad do spoločnosti v celom rozsahu splatili, preto neručia za povinnosť zamestnávateľa (žalovaný 3/) poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

27. Vzhľadom na uvedené preto sa súd prvej inštancie nemusel zaoberať ani ďalšou časťou žaloby, ktorú žalobca rozšíril po podaní žaloby. Odvolací súd poukazuje, že v danom prípade nie je možné vyhovieť predstavám žalobcu ani v odvolacom konaní, aby zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na vyplatenie mzdy žalobcovi, ktorú by si v konkurze započítali, keďže tento návrh žalobcu nie je odôvodnený ani existenciou záväzkového vzťahu medzi ním a žalovanými 1/ a 2/, ale ani zákonnou normou, ktorá by uvedené umožňovala.

28. Aj čo sa týka zamietnutia žaloby voči žalovanému v 3/ rade, súd prvej inštancie postupoval správne. Tak ako poukázal na ust. o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. V tomto prípade žalobca označil za žalovaného 3/ spoločnosť CW Inox s. r. o. v konkurze. Podľa údajov zverejnených v obchodnom vestníku konkurz na majetok žalovaného 3/ bol vyhlásený dňa 12.1.2018 a žalobca podal žalobu na súd dňa 13.2.2020 a doplnenie žaloby dňa 3.5.2022, teda po vyhlásení konkurzu, pričom predmetom žaloby je nevyplatená mzda za obdobie 10/2016 až 02/2017. Aj súd prvej inštancie uviedol, že pohľadávky voči úpadcovi – žalovanému 3/ majú byť uspokojované v konkurze a uplatňujú sa u správcu prihláškou, pričom správca preskúmava a následne rozhoduje o prihlásenej pohľadávke uznaním alebo popretím. Ak správca pohľadávku poprie, veriteľ sa môže domáhať určenia popretej pohľadávky. Procesné pravidlá prihlasovania pohľadávok do konkurzu, ako aj pravidlá skúmania pohľadávok správcom a následne právo veriteľa podať žalobu v zákonom stanovenej lehote o určenie popretej pohľadávky upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa ust. sa prihláškou v konkurze uplatňuje pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate. Pohľadávky proti podstate sú definované tiež v tomto zákone v ust. v ods. 1, ktorý čo sa týka nárokov z pracovnoprávnych vzťahov uvádza, že pohľadávkou proti podstate sú mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený. V danom prípade je zrejmé, že žalobca žiada vyplatenie pracovnoprávnych nárokov (mzda) vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, preto žalobca všetky svoje nároky mal uplatniť prihláškou u správcu, tak ako si prihlásil u správcu pohľadávku vo výške 594,46 eur.

29. Odvolací súd tiež pripomína, že v sporovom konaní je vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná. Súčasťou práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s právnymi názormi a predstavami strany, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok (porov. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

30. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok preto nemožno považovať ani za nepresvedčivý.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné a skutočnosti uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdený. Odvolací súd považuje za správny aj výrok o trovách konania, ktorí žalovaní odvolaním nenapadli, a keďže žalobca v konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov konania mu nevznikol.

K trovám odvolacieho konania

32. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

34. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. V tomto prípade, keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací súd by mal náhradu trov odvolacieho konania priznať žalovaným. Avšak odvolaciemu súdu je zrejmé, že žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, v odvolacom konaní boli pasívni a ani si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto použitím Základných princípov čl. 17 zakotvujúceho procesnú ekonómiu odvolací súd rozhodol priamo tak, že žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.02.2018).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. nie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.