Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/47/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: BANKRUPTCY & RECOVERY k.s., so sídlom Zelená 365/2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 669 415, správca úpadcu: Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze so sídlom Olbrachtova 3, Trenčín, IČO: 36 709 166, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák, s.r.o. so sídlom Zelená 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 197, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D. E., zastúpený JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom J. Zemana 2414/101, Trenčín, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, D. E., o určenie neexistencie vecného bremena, o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -294 zo dňa 15. augusta 2024 v spojení s opravným uznesením č. k.17C/35/2021-349 zo dňa 8. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu, teda právo doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného 2/ ako oprávneného k bytu nachádzajúceho sa v okrese G., obci G., katastrálne územie G., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to bytu č. X, na prvom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na C. H., vo vchode číslo X I. G., ktorý je postavený na pozemku parcely registra C-KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 952 m2, ku ktorému prislúcha podiel 7378/176842 na spoločných častiach a zariadeniach domu so súp. číslom XXX, postavenom na parc. č. XXX/X a na pozemku C KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, ktoré vzniklo rozhodnutím Okresného úradu Trenčín - katastrálny odbor o návrhu na vklad vecného bremena vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015, uzatvorenej medzi žalovaným 1/, ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, nie je. Výrokom II. súd návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zo dňa 02.07.2024 zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na vec aplikoval ust. , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii. V odôvodnení uviedol, že

žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu, teda právo doživotného užívania a bývania v prospech žalovaného 2/ ako oprávneného v nehnuteľnosti vyššie uvedenej, ktoré vzniklo rozhodnutím Okresného úradu Trenčín - katastrálny odbor o návrhu na vklad vecného bremena vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015, uzatvorenej medzi žalovaným 1/, ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, nie je. Na základe Zmluvy o úvere č. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2013 v znení piatich dodatkov, zo dňa 27.09.2013, zo dňa 30.09.2013, zo dňa 13.03.2014, zo dňa 28.11.2014 a zo dňa 4.5.2015 (ďalej len "Zmluva o úvere"), uzatvorenej medzi spoločnosťou J. K. E. (predtým L., M. L. K. E.), IČO: XXXXXXXX, ktorá konala na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky J. K. E., N. M., IČO: XX XXX XXX, (ďalej aj ako "ČSÚD"), ako veriteľom a pánom N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, E. D. I., podnikajúcim pod obchodným menom N. B. - L., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania M. XXX, E. D. I., ako dlžníkom 1 (ďalej len ako "dlžník 1") a úpadcom, ako dlžníkom 2 (dlžník 1 a úpadca, t.j. Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze, ďalej spolu len ako "dlžníci"), poskytlo J. dlžníkom úver vo výške 1.250.000 eur, ktorí sa zaviazali vrátiť veriteľovi spoločne a nerozdielne spolu s úrokom a ostatnými nárokmi J.. Dňa 02.08.2013 (správne dňa 12.08.2013, pozn. súdu) bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva č. 167c/2013 (ďalej len ako "Zmluva o zriadení záložného práva"), medzi J. ako záložným veriteľom a úpadcom ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Zmluvou o zriadení záložného práva bolo zriadené záložné právo aj na nehnuteľnosť nachádzajúcej sa v okrese G., obci G., katastrálnom území G., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to byt č. X, na prvom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na C. H., vo vchode číslo X I. G., ktorý je postavený na pozemku parcely registra C-KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 952 m2, pričom k tomuto priestoru prislúcha spoluvlastnícky podiel vo výške 7378/176842 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a príslušenstva so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na C. H. I. G., spoluvlastnícky podiel vo výške 7378/176842 na pozemkoch parcely registra C-KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 952 m2, č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, č. XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 299 m2, č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 (ďalej spolu aj ako "Byt"). Záložné právo k bytu vzniklo dňa 30.09.2013 rozhodnutím Správy katastra Trenčín - odbor katastrálnych konaní zo dňa 30.09.2013, ktorým bol povolený vklad č.: I., ako prvé v poradí. Záložné právo v zmysle záložnej zmluvy bolo na byte zriadené ešte pred tým, ako sa stal vlastníkom bytu žalovaný 1/. J. ako vtedajší veriteľ pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere podľa informácii žalobcu nebol informovaný o prevode vlastníctva bytu na žalovaného 1/. Dlžníci peňažný záväzok voči J. plynúci zo Zmluvy o úvere a spočívajúci v záväzku dlžníkov vrátiť J. istinu úveru vo výške 1.247.390,11 EUR (výška istiny v čase spísania notárskej zápisnice) spolu s úrokom a ostatnými nárokmi J. uznali čo do dôvodu a výšky, a to do Notárskej zápisnice spísanej dňa 13.03.2014 F. O. P., notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského, so sídlom Záhradnícka 6, Bratislava, N 269/2014, , NCRIs 9934/2014 (ďalej len ako "Notárska zápisnica"). Dlžníci ako osoby povinné v notárskej zápisnici vyhlásili, že súhlasia s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, súhlasili, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dlžníci nehradili splátky poskytnutého úveru, preto J. pristúpilo k zosplatneniu ku dňu 30.11.2015. J. pristúpilo k uspokojeniu pohľadávky výkonom záložného práva zriadeného na byt. Úpadcovi bolo v súlade s oznámené začatie výkonu záložného práva, ktorá skutočnosť bola zapísaná do poznámky k bytu na príslušný list vlastníctva. Daňový úrad Trenčín, ako veriteľ úpadcu, podal na úpadcu návrh na vyhlásenie konkurzu. Na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz a to uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.02.2017, sp. zn.: , publikovanom v OV 27/2017, zo dňa 08.02.2017. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Alojz Žitník. J. si prihlásila v zákonnej lehote do konkurzu na majetok úpadcu svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere spolu so zabezpečením pohľadávky zo dňa 27.02.2017, doručenej JUDr. Alojzovi Žitníkovi dňa 06.03.2017. Pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere bola v celom rozsahu zistená spolu so zabezpečením a JUDr. Alojz Žitník dňa 10.03.2017 vydal pre J. potvrdenie o zápise pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere do zoznamu pohľadávok pod č. 2-A-1. Dňa 21.04.2017 adresoval JUDr. Alojz Žitník žalovanému 1/, v zmysle ako výlučnému vlastníkovi bytu výzvu správcu (ďalej len ako "Výzva správcu"), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy zaplatil k jeho rukám sumu rovnajúcu sa hodnote bytu odsúhlasenej zabezpečeným veriteľom, na ktorom bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie

pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Žalovaný 1/ bol upozornený, že v prípade, ak nesplní požiadavku uvedenú vo výzve správcu, bude byt zahrnutý do súpisu majetku v konkurze na úpadcu. Výzva bola adresovaná žalovanému 1/ poštovou zásielkou do vlastných rúk a žalovaný 1/ túto zásielku prevzal dňa 26.04.2017. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.05.2017, sp. zn.: , ktoré bolo publikované v OV 96/2017 zo dňa 22.05.2017, bol odvolaný z funkcie správcu úpadcu JUDr. Alojz Žitník a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Nakoľko žalovaný 1/ nesplnil jeho povinnosť, ktorá mu vznikla výzvou správcu, bol byt v zmysle zahrnutý do súpisu oddelenej podstaty v konkurze na majetok úpadcu, čo bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 205/2017, zo dňa 26.10.2017. V zmysle poslednej vety , zahrnutím bytu do súpisu majetku konkurzu na majetok úpadcu stratil žalovaný 1/ právo byt previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu práva okrem práva byt užívať. Dňa 27.02.2018 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi J. ako postupcom a spoločnosťou E., M., sídlo: Q. XXX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, (ďalej len ako "Veriteľ") ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere aj s celým zabezpečením pohľadávky. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 07.05.2018, sp. zn.: publikovanom v Obchodnom vestníku 91/2018, zo dňa 14.05.2018, povolil vstup žalobcu (správne E., M. pozn. súdu) do konkurzného konania na majetok úpadcu namiesto J. ako novému veriteľovi pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 2-A-1. Dňa 10.07.2018 bola na Okresný úrad Trenčín - katastrálny odbor doručená Zmluva o zriadení vecného bremena, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, ktorá mala byť žalovanými podpísaná 14.07.2015 (ďalej len ako "Zmluva o zriadení vecného bremena"). V zmysle tejto zmluvy bolo vydané Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín - katastrálny odbor zo dňa 16.08.2018, číslo vkladu: I. XXXX/XXXX, o povolení vkladu práva, ktorým bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorým je žalovaný 2/. Žalovaní ich podpisy na Zmluve o zriadení vecného bremena dňa 09.07.2018 na Notárskom úrade JUDr. Želmíry Pagáčovej iba uznali za svoje a nepodpísali dokument pred notárom alebo povereným zamestnancom Notára, čo je 8 mesiacov po tom ako bol byt zahrnutý do súpisu oddelenej podstaty v konkurze na majetok úpadcu, a 3 roky po tom ako mala byť podpísaná Zmluva o zriadení vecného bremena. Nie je možné nijakým spôsobom verifikovať kedy skutočne žalovaní podpísali Zmluvu o zriadení vecného bremena, nakoľko na tejto zmluve podpisy iba uznali za svoje a nepodpísali listinu priamo pred notárom alebo povereným zamestnancom notára. Zároveň sa v Zmluve o zriadení vecného bremena uvádza v bode 1.3, že: "Zmluvné strany berú na vedomie, že vecné bremeno vznikne a oprávnený z vecného bremena nadobudne právo zodpovedajúce vecnému bremenu vkladom do katastra nehnuteľností." Teda nielen žalovaným ale aj Okresnému úradu Trenčín - katastrálny odbor muselo byť jasné, že vecné bremeno v zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena vzniká až rozhodnutím Okresného úradu Trenčín o povolení vkladu, a nie podpisom Zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovaný 1/ v postavení záložcu bytu, zriadením vecného bremena k bytu v prospech žalovaného 2/ konal absolútne v rozpore s , pretože podľa neho sa mal zdržať akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k zníženiu hodnoty bytu, teda nemal uzatvárať Zmluvu o zriadení vecného bremena. Zriadením vecného bremena, práva doživotného užívania a bývania došlo k absolútnemu znehodnoteniu bytu, pretože táto ťarcha nezaniká výkonom záložného práva, teda akýkoľvek kupujúci by musel strpieť vecné bremeno zriadené na byte v prospech žalovaného 2/. Jednoznačne možno skonštatovať, že očakávať zánik vecného bremena na byte v prospech žalovaného 2/ nie je možné očakávať v blízkej budúcnosti bez jeho súčinnosti. Je absolútne irelevantné kedy žalovaní podpísali Zmluvu o zriadení vecného bremena, pretože sami v zmluve o zriadení vecného bremena vyhlásili v bode 5.3., že si ju prečítali a jej obsahu porozumeli, teda bolo im zrejmé v zmysle zákonných ustanovení a minimálne ustanovenia 1.3 Zmluvy o zriadení vecného bremena, že vecné bremeno k bytu v prospech žalovaného 2/ vznikne až jeho zápisom do katastra. V roku 2016, teda dva roky pred verifikáciou podpisov žalovaných na Zmluve o zriadení vecného bremena, bolo na LV, na ktorom je vedený byt, zapísané začatie výkonu záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva. Teda v zmysle sa mal žalovaný 1/ zdržať akéhokoľvek konania smerujúceho k podaniu návrhu na vklad na povolenie zápisu vecného bremena zo Zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalobca považuje za najväčšiu prekážku vzniku vecného bremena k bytu v prospech žalovaného 2/ zahrnutie tohto bytu do súpisu oddelenej podstaty v konkurze na majetok úpadcu, ktorým v zmysle žalovaný 1/ v celom rozsahu stratil právo byt previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť

jeho hodnotu alebo likviditu, teda nebol oprávnený na podanie návrhu na vklad vecného bremena k bytu v prospech žalovaného 2/. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu predložením listinných dôkazov a jeho postavením, ako osoby, ktorá má zabezpečiť speňaženie majetku zahrnutého do súpisu majetku v konkurze na majetok úpadcu. Zriadenie vecného bremena k bytu v zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného 2/ bolo vykonané až po tom, ako bol začatý výkon záložného práva na byte a následne bol zapísaný do oddelenej podstaty v konkurze na úpadcu, čím došlo k maximálnemu zníženiu predajnej ceny bytu. Zriadenie vecného bremena na byte úplne odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon.

2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. -179 zo dňa 26.07.2022 žalobe

vyhovel, návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zamietol a rozhodol o trovách konania. Na základe odvolania žalovaných, bol vydaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2023 z dôvodu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne ak sám predbežne posúdil platnosť záložnej zmluvy, pričom správne mal vyčkať na skončenie konania vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. , v ktorom sa rieši predmetná predbežná otázka. V prípade, že súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. , po vykonanom dokazovaní uzavrie, že zmluva o úvere ako i záložná zmluva sú neplatné, konanie o určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je, stratí vecné opodstatnenie. Až právoplatným rozhodnutím v konaní sp. zn. je možné vo veci konať a rozhodovať.

3. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. bolo právoplatne skončené dňa 17.04.2024 tak, že žaloba žalovaného 1/ (ako žalobcu v konaní ) o určenie neexistencie záložného práva k bytu bola zamietnutá. Za účelom opätovného rozhodnutia o žalobe žalobcu, súd prvej inštancie nariadil súdne pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov žalobcu a žalovaného 1/ a 2/. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu a žalovaného 1/. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Pred pojednávaním doručil právny zástupca žalovaného 1/ návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. (správne , pozn. súdu), začatom na základe žaloby žalovaného 1/. Návrh odôvodnil iba všeobecným záverom, že v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá bude mať v konečnom dôsledku vplyv aj na posúdenie tohto konania. Bližšie tento záver neodôvodnil. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasí s obranou žalovaného 1/, že nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobca ako správca má povinnosť a úmysel speňažiť majetok, ktorý tvorí majetkovú podstatu v tomto konkurze a je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu argumentuje žalovaný 1/, že sa jedná o žalobu podľa , ak žaloba je v skutočnosti podaná podľa . Čo sa týka dôvodnosti žaloby a obrany žalovaného 1/, podľa žalobcu ide o vyfabulované skutočnosti v snahe žalovaného 1/ oddialiť speňaženie bytu a možnosť bývania v ňom. Na súde prebiehalo konanie o excindačnej žalobe, v ktorom súd žalobu zamietol, pričom žalovaný 1/ sa pojednávania nezúčastnil , neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca podal žalobu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom jeho aktívna vecná legitimácia vyplýva zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko je správcom úpadcu, ktorého majetok je zaťažený predmetným vecným bremenom zriadeným v rozpore so zákonom.

4. Na základe vykonaného dokazovania a nesporných, resp. nepopretých skutkových okolností, súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.08.2013 uzavrelo J. K. E. (predtým L., M. L. K. E.), IČO: XXXXXXXX, konajúc na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky J. K. E., pobočka Slovensko, IČO: XX XXX XXX, (ďalej aj ako "J."), ako veriteľ, s N. B., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúcim pod obchodným menom N. B. - L., IČO: XX XXX XXX, ako dlžníkom 1 a obchodnou spoločnosťou Paradiso Plaza, s.r.o., ako dlžníkom 2, Zmluvu o úvere č. XXX/XXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 1.250.000 eur a dlžníci sa zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť veriteľovi poskytnutý úver spolu s úrokom a ostatnými nárokmi. Úverová zmluva bola neskôr doplnená celkovo piatimi dodatkami. 5. Dňa 12.08.2013 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva č. 167c/2013 (ďalej len ako "Zmluva o zriadení záložného práva"), medzi J. ako záložným veriteľom

a obchodnou spoločnosťou Paradiso Plaza, s.r.o., ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Išlo o viaceré nehnuteľnosti, resp. byty, medzi nimi aj o byt č. X, na prvom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na C. H., vo vchode číslo X I. G., ktorý je postavený na pozemku parcely registra C-KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 952 m2, vrátane príslušenstva k nemu patriacemu. Záložné právo k bytu vzniklo dňa 30.09.2013 rozhodnutím Správy katastra Trenčín - odbor katastrálnych konaní zo dňa 30.09.2013, ktorým bol povolený vklad č.: I.. Dlžníci peňažný záväzok voči J. plynúci zo Zmluvy o úvere uznali čo do dôvodu a výšky, a to do Notárskej zápisnice spísanej dňa 13.03.2014 F. O. P., notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského, so sídlom Záhradnícka 6, Bratislava, N 269/2014, , NCRIs 9934/2014. Dlžníci ako osoby povinné zároveň v notárskej zápisnici vyhlásili, že súhlasia s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, teda súhlasili s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala exekučným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. J. ako veriteľ pristúpilo k zosplatneniu predmetného úveru ku dňu 30.11.2015 a dlžníkov o tejto skutočnosti informovala listom zo dňa 08.12.2015.

6. Daňový úrad Trenčín, ako veriteľ obchodnej spoločnosti Paradiso Plaza, s.r.o., podal na túto spoločnosť návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom v zmysle tohto návrhu bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 1.2.2017, sp. zn.: , publikovanom v OV 27/2017, zo dňa 08.02.2017, a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Alojz Žitník. J. si prihlásila v zákonnej lehote do konkurzu na majetok Úpadcu svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere aj spolu so zabezpečením. P. L. R. dňa 10.03.2017 vydal pre J. potvrdenie o zápise pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere do zoznamu pohľadávok pod č. 2-A-1.

7. Žalovaný 1/ sa stal vlastníkom predmetného bytu dňa 09.01.2015 na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín - katastrálny odbor č. I. XXXX/XXXX. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je podľa údaju zapísaného na príslušnom liste vlastníctva Dohoda o započítaní a prevode nehnuteľností.

8. Dňa 21.04.2017 adresoval JUDr. Alojz Žitník žalovanému 1/, v zmysle ako výlučnému vlastníkovi bytu výzvu správcu (ďalej len ako "Výzva správcu"), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy zaplatil k jeho rukám sumu rovnajúcu sa hodnote bytu odsúhlasenej zabezpečeným veriteľom, t. j. 92.709,23 eur, na ktorom bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Žalovaný 1/ bol upozornený, že v prípade, ak nesplní požiadavku uvedenú vo výzve správcu, bude byt zahrnutý do súpisu majetku v konkurze na úpadcu. Žalovaný 1/ si zásielku, resp. výzvu osobne prevzal dňa 26.04.2017.

9. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.05.2017, sp. zn.: , ktoré bolo publikované v OV 96/2017 zo dňa 22.05.2017, bol odvolaný z funkcie správcu úpadcu JUDr. Alojz Žitník a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Byt bol v zmysle zahrnutý do súpisu oddelenej podstaty v konkurze na majetok úpadcu, čo bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 205/2017, zo dňa 26.10.2017.

10. Dňa 27.02.2018 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi J. ako postupcom a spoločnosťou E., M., sídlo: Q. XXX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, (ďalej len ako "Veriteľ") ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere aj s celým zabezpečením pohľadávky. Okresný súd Trenčín Uznesením zo dňa 07.05.2018, sp. zn.: publikovanom v Obchodnom vestníku 91/2018, zo dňa 14.05.2018, povolil vstup žalobcu do konkurzného konania na majetok úpadcu namiesto J. ako novému veriteľovi pohľadávky v rozsahu postúpenej pohľadávky vo výške 348.436,46 eur zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 2-A-1.

11. Dňa 10.07.2018 bola na Okresný úrad Trenčín - katastrálny odbor doručená Zmluva o zriadení vecného bremena, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, datovaná dňom 14.07.2015 (ďalej aj ako "Zmluva o zriadení vecného bremena"). Žalovaní ich podpisy na Zmluve o zriadení vecného bremena uznali za svoje dňa 9.7.2018 na Notárskom úrade JUDr. Želmíry Pagáčovej. Dňa 16.08.2018 bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Trenčín - katastrálny odbor

I. XXXX/XXXX, o povolení vkladu , ktorým bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorým je žalovaný 2/. 12. Na Okresnom súde Trenčín prebiehalo konanie sp. zn. o vylúčenie majetku (predmetného bytu) zo súpisu oddelenej podstaty na základe žaloby žalovaného 1/ zo dňa 06.08.2018. Žalovaným v tomto konaní bol žalobca ako žalovaný. Súd túto žalobu zamietol. Žalovaný 1/ sa ako žalobca pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.

13. V čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva bol v zmysle zápisu v obchodnom registri v organizačnej zložke L., M. L. K. E., pobočka S., sídlo: G. M. D. N. XX, XXX XX S., IČO: XXXXXXXX, zapísaný ako vedúci organizačnej zložky pán T. P. B.. Ako ďalej vyplýva z výpisu Obchodného registra na č.l. 140 v období od 04.06.2013 do 03.02.2014 za predstavenstvo zahraničnej právnickej osoby: L., M. L. K. E. ako jeho štatutárny orgán, konal navonok predseda družstva alebo ľubovoľný člen predstavenstva. Ak bola však pre právny úkon, ktorý koná predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis dvoch členov predstavenstva družstva. Predstavenstvo zaväzuje družstvo tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu družstva pripoja svoj podpis spoločne dvaja členovia predstavenstva družstva. Zmluvu o zriadení záložného práva za toto družstvo podpísali F. P. M. a T. N. I., N.. a to na základe plnej moci udelenej im dňa 28.11.2012 členmi predstavenstva E. T. U. F., F. a V. P. F., ako vyplýva z č.l. 44 pripojeného spisu .

14. Na Okresnom súde Trenčín prebiehalo konanie sp. zn. , v ktorom súd rozsudkom zo dňa 10.02.2023 právoplatným dňa 17.04.2024 rozhodol tak, že žalobu žalovaného 1/ o určenie neexistencie predmetného záložného práva zamietol skonštatovaním, že Zmluva o zriadení záložného práva je platný právny úkon.

15. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení zákonov súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa / a skonštatoval, že žaloba je prípustná, pretože žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento vyplýva z ustanovenia (správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona) a takisto zo skutočnosti, že ak súd rozsudkom určí, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu a teda aj samotné vecné bremeno na predmetnom byte neexistuje (nie je), právne postavenie žalobcu ako správcu majetku úpadcu, ktorý v jeho mene speňažuje majetok (vrátane predmetného bytu) úpadcu, sa zmení. Byt nezaťažený vecným bremenom, ktorému zodpovedá právo žalovaného byt doživotne užívať, má objektívne vyššiu hodnotu, a je možné ho speňažiť za vyššiu sumu peňazí. Speňaženie majetku úpadcu za účelom čo najväčšieho uspokojenia pohľadávok veriteľov, je účelom konkurzu na majetok úpadcu podľa Výmaz vecného bremena viaznuceho na predmetnom byte je v zásade možný (pre negatívny postoj žalovaných) iba na základe rozsudku súdu na základe takejto žaloby žalobcu. Výrok rozsudku bude zaväzovať žalovaných, ktoré sú ako osoby povinné a osoby oprávnené zapísané v katastri nehnuteľnosti, a tieto osoby sú účastníkmi tohto konania. Po výmaze vecného bremena v katastri nehnuteľností na základe žalobe vyhovujúceho rozsudku, bude objektívne možné speňažiť žalobcom predmetný byt za jeho trhovú hodnotu v rámci súdom vyhláseného konkurzu.

16. Vzhľadom na procesnú prípustnosť žaloby, súd posúdil vecnú dôvodnosť žaloby. Jej zhrnutou podstatou je tvrdenie žalobcu, že zmluva, ktorou bolo zriadené vecné právo k bytu, je neplatná, a to pre jej rozpor so zákonom, najmä Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je konkurzným správcom úpadcu. Úpadca zriadil za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o úvere, záložné právo k svojmu majetku, medzi iným aj k predmetnému bytu. Neskôr previedol predmetný byt na žalovaného 1/, ktorý Zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorá bola podkladom pre vklad vecného bremena, zriadil k bytu právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech žalovaného 2/, právo doživotného užívania a bývania v predmetnom byte. Súd posudzoval namietanú neplatnosť Zmluvy o zriadení vecného bremena a zistil, že táto je neplatná pre jej rozpor s Podľa tohto ustanovenia zákona, majetku podstát (ďalej len "") je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Len čo je majetok zapísaný do , iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo

k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Vzhľadom k preukázaným skutočnostiam, že predmetný byt bol dňa 26.10.2017 zapísaný do oddelenej podstaty a vecné bremeno, resp. právo jemu zodpovedajúce k bytu v prospech žalovaného 2/ vzniklo dňa 16.08.2018, Zmluva o zriadení vecného bremena je pre jej rozpor so zákonom neplatná. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tá skutočnosť, že zmluva je prvotne datovaná dňom 14.07.2015. Ako je zrejmé z jej doplneného obsahu, k uvedeniu všetkých jej náležitostí došlo dodatočne v auguste 2018, teda zjavne po dátume 26.10.2017 (rukou napísaný doplnok textu zmluvy a podpísaný zmluvnými stranami). Až takto doplnená zmluva bola predložená na zápis vecného práva a stala sa perfektnou. Presný deň doplnenia zmluvy je nečitateľný. Zrejme sa jedná o deň 11.08.2018, alebo 16.08.2018 (ako uvádza žalobca), kedy žalovaný 1/ nemohol zriadiť na byte právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu. Kedy bola Zmluva o zriadení vecného bremena skutočne podpísaná žalovanými, súd prisvedčuje argumentácii žalobcu. Je nanajvýš pochybné a pre súd nehodnoverné, aby zmluva bola žalovanými uzatvorená dňa 14.07.2015, pričom predmetnú zmluvu predložili príslušnému štátnemu orgánu na zavkladovanie až dňa 10.07.2018 a dňa 09.07.2018 uznali svoje podpisy na nej za vlastné. Tvrdenie žalovaného 2/, že keď dňa 09.07.2018 niesol zmluvu na kataster, zistil, že musí byť overená u notára, je pre súd pochybné. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu celého konania neuviedli, z akého dôvodu (racionálneho a presvedčivého) predkladali zmluvu za účelom zavkladovania práva z nej plynúceho po takmer presne troch rokoch od jej údajného podpísania. Toto obdobie je tak dlhé, že sa objektívne neponúka žiadna iná rozumná verzia iba tá, že zmluva bola antedatovaná. Ak zmluvné strany nekonali bdelo v súvislosti so včasným predložením zmluvy na zavkladovanie vecného práva do katastra (teda ak by ju naozaj podpísali dňa 15.07.2015), táto okolnosť nesmie byť na ťarchu žalobcovi, práve naopak musia ju znášať žalovaní. V tomto smere súd akcentuje všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva, preto je dôvodná argumentácia žalobcu, že v Zmluve o zriadení vecného bremena sa uvádza v bode 1.3, že: "Zmluvné strany berú na vedomie, že vecné bremeno vznikne a oprávnený z vecného bremena nadobudne právo zodpovedajúce vecnému bremenu vkladom do katastra nehnuteľností." Obe zmluvné strany mali vedomosť, že vecné bremeno v zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena vzniká až rozhodnutím Okresného úradu Trenčín o povolení vkladu, a nie podpisom Zmluvy o zriadení vecného bremena. Skutočnosť, že záložca (resp. jeho právny nástupca) zmluvou zriadil vecné právo na záloh bez súhlasu záložného veriteľa v rozpore so Zmluvou o zriadení záložného práva nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení vecného práva (resp. bremena).

17. Procesnú obranu žalovaného 1/, že Zmluvu o zriadení vecného bremena posúdil Okresný úrad Trenčín v katastrálnom konaní ako platnú, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Záver orgánu štátnej správy na úseku katastra pri posudzovaní platnosti právnych úkonov nie je definitívny a nie je pre účastníkov právnych úkonov ani pre súdy záväzný. Naopak sú to súdy, ktoré definitívne posudzujú platnosť právnych úkonov. Len samotná skutočnosť, že uvedené štátne orgány povolia vklad vecných práv na základe právnych úkonov neznamená, že tieto sú v skutočnosti aj platnými právnymi úkonmi. Súd nepovažuje za potrebné ďalej vyvracať túto argumentáciu žalovaného 1/, pretože je zjavne nesprávna a v rozpore so zaužívanou právnou praxou. Nakoniec opakom tejto argumentácie žalovaného 1/ je jeho neskoršia vlastná argumentácia týkajúca sa toho, že Zmluva o zriadení záložného práva je neplatná (aj tú vyhodnotil Okresný úrad Trenčín v katastrálnom konaní ako platnú a povolil na základe nej vklad vecného práva).

18. K procesnej obrane žalovaného 1/, týkajúcej sa výkonu záložného práva podľa , súd prvej inštancie uviedol, že táto je pre výsledok sporu irelevantná, pretože žalobca vykonával a vykonáva speňažovanie majetku úpadcu podľa teda ako správca úpadcu a nie ako záložný veriteľ podľa ustanovení a nasl. . Túto okolnosť uviedol žalovaný 1/ vo vyjadrení na č. l. 119 spisu.

19. K procesnej obrane žalovaného 1/ týkajúcej sa nesprávnej výzvy na zaplatenie hodnoty bytu a následného nezákonného zapísania bytu do majetku podstát súd prvej inštancie uviedol, že táto otázka (skutočnosť) už bola právoplatne rozhodnutá, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 20.11.2019 tak, že žaloba o vylúčenie bytu zo majetku oddelenej podstaty bola právoplatne zamietnutá. Súd v tomto smere poukázal na ilného

sporového poriadku, na ktorú skutočnosť prihliadal. Žalovaný 1/ a žalobca boli v tomto spore jeho sporovými stranami v opačnom procesnom postavení a zaväzuje ich. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorá spočívala v tvrdení, že hodnota majetku uvedená vo výzve (ktorú v zmysle ustanovení určuje dotknutý zabezpečený veriteľ) a hodnota majetku uvedená v majetku úpadcu (ktorú určuje správca) sa nemusí zhodovať. Správca je povinný do výzvy v súlade s uviesť sumu rovnajúcu sa hodnote majetku odsúhlasenú vtedajším zabezpečeným veriteľom. Sumu ohodnotenia majetku zapísaného v majetku určuje v zmysle sám správca. Skutočnosť, že byt bol zapísaný do majetku zákonným spôsobom, už bolo právoplatne rozhodnuté.

20. K vznesenej námietke premlčania žalovaným 1/ súd prvej inštancie uviedol, že nezistil žiadny zákonný dôvod, resp. právnu skutočnosť pre konštatovanie premlčania práva žalobcu požadovať žalované určenie. Právo podať žalobu o určenie, že byt nie je zaťažený vecným bremenom, premlčaniu nepodlieha. A naviac, žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania z dôvodu právnej istoty, pričom absentujú akékoľvek dôvody jej vznesenia. 21. Procesnú obranu žalovaného 1/, že Zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, pretože nebola podpísaná oprávnenými osobami, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Na Okresnom súde Trenčín prebiehalo konanie sp. zn. , v ktorom súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.02.2023, právoplatným dňa 17.04.2024 rozhodol tak, že žalobu žalovaného 1/ o určenie neexistencie predmetného záložného práva zamietol. Skonštatoval, že Zmluva o zriadení záložného práva je platný právny úkon.

22. K procesnej obrane žalovaného 2/, že je prekvapený, že na liste vlastníctva je uvedený iba otec (a nie aj jeho matka), súd uvádza, že toto "prekvapenie" žalovaného 2/ si súd nevie racionálnym spôsobom vysvetliť. Ak Zmluvu o zriadení vecného bremena uzatváral žalovaný 2/ s otcom, ktorý v tom čase bol zapísaný ako výlučný vlastník bytu, tak táto okolnosť mu musela byť známa minimálne od doby, kedy túto zmluvu s otcom uzavrel. Prekvapenie žalovaného 2/ je tak založené na vedomosti o tejto skutočnosti minimálne od roku 2018. Súdu neušlo pozornosti, že žalovaný 2/ sa stavia do polohy osoby nevediacej o tom, že podpisy na zmluve o zriadení vecného bremena musia byť úradne osvedčené a zároveň tuší o inštitúte bezpodielového vlastníctva manželov (svojich rodičov), a že byt by mala spoluvlastniť aj jeho matka.

23. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, ktoré navrhli žalovaní, a to výsluch žalovaných, nakoľko tento výsluch nepovažoval za účelný. Dôvodnosť žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov, z časových súvislostí právnych úkonov a iných právnych skutočností a z ich obsahu. A nie je zrejmé, k akým rozhodujúcim skutkovým okolnostiam majú byť vypočutí. Súd prvej inštancie posúdil aj návrh na výsluch matky žalovaného 2/, ktorá mala vypovedať k tomu, že byt by mal patriť do BSM rodičov. Túto otázku súd v tomto konaní neriešil a je právne irelevantná. Nakoniec, aj keby tomu tak bolo, bol by daný ďalší dôvod neplatného zriadenia vecného bremena k bytu.

24. Právny zástupca žalovaného 1/ podaním zo dňa 02.07.2024 požiadal o prerušenie konania do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. o neexistencii záložného práva k bytu v prospech obchodnej spoločnosti E., M.. Návrh bližšie neodôvodnil. Na pojednávaní uviedol, že ak by bol úspešný v konaní , spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie, posúdiac predmet konania, resp. žaloby v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a predmet tohto sporu skonštatoval, že návrh na prerušenie konania je nedôvodný, a preto ho zamietol s odôvodnením, že výkon a existencia záložného práva k bytu nie je pre žalobcu relevantná. Žalobca ako konkurzný správca úpadcu realizuje speňažovanie majetku úpadcu, a teda aj bytu v zmysle , a nie ako záložný veriteľ.

25. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie , podľa ktorého uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Toto zákonné ustanovenie zakladá zákonnú fikciu o existencii pohľadávky veriteľa, ktorú prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu. JUDr. Alojz Žitník, konkurzný správca úpadcu dňa 10.03.2017 vydal pre J. potvrdenie o zápise pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere do zoznamu pohľadávok

pod č. 2-A-1. Vzhľadom na túto skutočnosť a na skutočnosť, uvádzanú žalobcom v žalobe (ktorá nebola sporná), že J. si v zákonnej lehote prihlásila svoju pohľadávku voči úpadcovi, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere, je potrebné konštatovať, že táto pohľadávka existuje.

26. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a pešnému žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci //l so závermi súdu prvej inštancie o určení, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Predpokladom úspešnosti každej určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva má v čase rozhodovania súdu naliehavý právny záujem. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. decembra 2012, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. septembra 2010, sp.zn. . Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že si v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou podľa . Žalobca v konaní neosvedčil existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania a bývania v prospech žalovaného 2/ nie je. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu Paradiso Plaza s.r.o. v konkurze v bode IV. žaloby tvrdí, že z titulu osoby, ktorá má zabezpečiť speňaženie majetku zahrnutého do majetku v konkurze má aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Zo žiadneho ustanovenia ani nevyplýva žalobcovi oprávnenie domáhať sa určenia neexistencie vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorého určenia sa v tomto konaní domáha. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015 vyplýva, že zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ povinným z vecného bremena a žalovaným 2/. Účastníkom a zmluvnou stranou v zmluve nebol úpadca Paradiso Plaza s.r.o. Zmluva bola uzatvorená dňa 14.07.2015, teda v čase, kedy nebolo vedené konkurzné konanie na majetok úpadcu Paradiso Plaza s.r.o. (konkurz bol vyhlásený dňa 08.02.2017) a žalovaný 1/ ako vlastník bytu č. X na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom 898, nachádzajúceho sa na C. H., vchod číslo X v Trenčíne, k.ú. G. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, bol v čase 14.07.2015 v plnom rozsahu oprávnený nakladať s predmetným bytom. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na Z citovaného ustanovenia nevyplýva oprávnenie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu podávať žalobu o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015 bola uzatvorená len medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena. Úpadca nebol účastníkom tohto právneho úkonu a rovnako sa ani nejedná o odporovateľný právny úkon úpadcu ako dlžníka. Žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie s odkazom na ust. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe nesprávneho právneho posúdenia vydal nezákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. o neexistencii záložného práva k bytu v prospech obchodnej spoločnosti E., M., nakoľko sa v tomto konaní riešia otázky podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. sa rieši otázka, či nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, okres: G., obec: G., k.ú. G., a to byt číslo X, číslo vchodu X, X. poschodie bytového domu súpisné č. XXX, nachádzajúci sa na C. H. I. G., postavený na pozemku registra C KN XXX/X, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7378/176842 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 7378/176842 na pozemku registra C KN s parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, na pozemku registra C KN s parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 952 m2, na pozemku registra C KN s parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2, na pozemku registra C KN s parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, sú alebo nie zaťažené záložným právom v prospech žalovaného E., M., Q. XXX, XXX XX G., IČO: XXXXX XXX, ktorého vklad bol povolený pod I. XXXX/XX. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že k uvedeniu všetkých náležitostí zmluvy došlo dodatočne až z doplneného obsahu zmluvy, ku ktorému malo dôjsť dodatočne v auguste 2018, a teda zjavne po dátume 26.10.2017 (rukou napísaný doplnok textu zmluvy a podpísaný zmluvnými stranami), že až takto doplnená zmluva bola predložená na zápis vecného práva a stala sa perfektnou. V otázke toho, kedy bola v skutočnosti Zmluva o zriadení vecného bremena podpísaná žalovanými, súd prisvedčil argumentácii žalobcu o tom, že zmluva bola antedatovaná (bod 15.4 rozsudku). Podľa záveru súdu prvej inštancie je nanajvýš pochybné a pre súd nehodnoverné, aby zmluva bola žalovanými uzatvorená v skutočnosti dňa 14.07.2015, ak ju predložili príslušnému štátnemu orgánu na zavkladovanie až dňa 10.07.2018 a dňa 09.07.2018 uznali svoje podpisy na nej za vlastné“. Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenie žalovaného 2/, že keď dňa 09.07.2018 niesol zmluvu na kataster, zistil, že musí byť overená u notára, že je toto tvrdenie žalovaného 2/ pre súd nanajvýš pochybným. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nevychádzajú zo žiadneho vykonaného dôkazu, a len bez akéhokoľvek odôvodenia preberajú výlučne argumentáciu a tvrdenie žalobcu bez náležitej verifikácie vykonaním dôkazov. Napriek tomu, že žalovaný 2/ v rámci svojich podaní žiadal, aby bol vo veci vypočutý k skutočnostiam podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena, súd tento navrhovaný dôkaz nevykonal, odignoroval ho a žalovaného 2/ vo veci riadne nevypočul ako účastníka súdneho konania. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku si kladie úvahy, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ vôbec neuviedli, z akého dôvodu predkladali zmluvu za účelom zavkladovania práva z nej plynúceho po takmer presne troch rokoch od údajného podpísania. Ak bola táto otázka pre súd a pre posúdenie merita veci podstatná, v uvedenej veci mal a mohol vypočuť účastníkov zmluvy, žalovaného 1/ a žalovaného 2/, čo odmietol. Žalovaní nemali dôkaznú povinnosť vysvetľovať a preukazovať, prečo bol návrh na vklad vecného bremena podaný až dňa 10.07.2018. Fabulácia súdu prvej inštancie, že zmluva bola antedatovaná, je nesprávna a bez uvedenia akéhokoľvek dôkazu, ktorým by súd podporil tento záver. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie nesprávne v rozpore s vykonaným, resp. nevykonaným dokazovaním. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a bdelosťou, keď bez zbytočného odkladu po zápise bytu č. X vo vlastníctve žalovaného 1/ do oddelenej podstaty úpadcu, ktorý bol vykonaný dňa 26.10.2017, neoznámil bez zbytočného odkladu túto skutočnosť Okresnému úradu Trenčín, katastrálny odbor, ktorý by na liste vlastníctva č. XXXX pri byte č. X zapísal poznámku o tom, že uvedený byt č. X je zahrnutý do oddelenej podstaty úpadcu Paradiso Plaza s.r.o. pre oddeleného veriteľa: L., M. L. K. E.. V prípade, ak by žalobca ako správca konal v zmysle cit. ust. , tak žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ a rovnako aj Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor by v čase podania návrhu na vklad vecného bremena (10.07.2018) mali vedomosť, že predmetný byt č. X je zapísaný do podstaty úpadcu a že oprávnenie nakladať s bytom č. X prešlo na správcu. Predmetná zmluva je platná a účinná, žalovaný 1/ bol oprávnený zmluvu uzatvoriť. Nakoľko v súdnom konaní nebolo preukázané, že by Zmluva o zriadení vecného bremena bola podpísaná po 26.10.2017, nebolo ani preukázané, že zmluva je neplatná pre jej rozpor s , preto právne posúdenie súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s je nesprávne a vydané rozhodnutie je nezákonné. Žalovaný 1/ ako povinný z vecného bremena a žalovaný 2/ ako oprávnený z vecného bremena riadne uzatvorili dňa 14.07.2015 Zmluvu o zriadení vecného bremena. Nakoľko žalobca nezákonne zapísal byt č. 6 do majetku úpadcu Paradiso Plaza s.r.o. a nesplnil si povinnosť podľa ust. a neoznámil Okresnému úradu Trenčín, katastrálny odbor, že byt č. X bol zapísaný do podstaty úpadcu Paradiso Plaza s.r.o., nebránili v čase podania návrhu na vklad vecného bremena podľa Zmluvy o zriadení vecného bremena z 14.07.2015 katastrálnemu orgánu žiadne obmedzenia, pre ktoré by návrhu na vklad nemal vyhovieť. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015 je absolútne neplatná pre rozpor s Žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k bytu č. X dňa 09.01.2015. Dňa 14.07.2015 riadne a platne uzatvoril so žalovaným 2/ Zmluvu o zriadení vecného bremena. Pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom na byte č. X bola zosplatnená až dňa 30.11.2015. Žalovaný 1/ ani

žalovaný 2/ v čase podpisu Zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 14.07.2015 nemali vedomosť, či pohľadávka zabezpečená záložným právom v prospech L., M. L. K. E. ešte existuje. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ v čase podania návrhu na vklad vecného bremena dňa 10.07.2018 nemali žiadnu vedomosť o tom, že predmetný byt č. X je zapísaný v konkurznom konaní do podstaty úpadcu Paradiso Plaza s.r.o. a teda im nebránila žiadna prekážka k podaniu samotného návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná absolútna neplatnosť právneho úkonu Zmluvy o zriadení vecného bremena, vecné bremeno vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností dňa 16.08.2018. Žalovaný 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval, že z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, nie je splnená podmienka pre zápis bytu č. X v bytovom dome so súpisným číslom XXX nachádzajúcom sa na C. H. vo vchode číslo X v G. do oddelenej podstaty veriteľa J. K. E., W. G. XXX/XX, N. N., XXX XX B. S., T.: XXX XX XXX, nakoľko sa nejedná o majetok podľa , ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. Žalovaný v konaní namietal, že záložná zmluva je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nebola za záložného veriteľa podpísaná osobou oprávnenou konať za záložného veriteľa v zmysle výpisu z obchodného registra a plné moci udelené splnomocnencom F. P. M. a T. N. I., N. sú absolútne neplatné, nakoľko tieto osoby neboli riadne splnomocnené na podpísanej záložnej zmluve za veriteľa osobou oprávnenou konať za veriteľa, a to vedúcim organizačnej zložky záložného veriteľa. V čase uzatvorenia záložnej zmluvy bol v zmysle zápisu v obchodnom registri vedeného Okresným súdom Košice I u organizačnej zložky L., M. L. K. E., pobočka S., sídlo: G. M. D. N. XX, XXX XX S., T.: XX XXX XXX, v oddiele: Po, vo vložke č. 443/V, zapísaný ako vedúci organizačnej zložky pán T. P. B. (vznik funkcie: 01.07.2011 skončenie funkcie: 31.01.2014). V čase podpisu záložnej zmluvy bol za veriteľa J. v mene organizačnej zložky konajúcej na Slovensku oprávnený konať zapísaný vedúci organizačnej zložky pán T. P. B., respektíve ním splnomocnené osoby. Nakoľko plnú moc udelenú splnomocnencovi F. P. M. a splnomocnencovi T. N. I., N. neudelil v mene J. konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky L., M. L. K. E., N. S., zapísaný vedúci organizačnej zložky, nebol záložný veriteľ konajúci prostredníctvom organizačnej zložky L., M. L. K. E., N. S., riadne zastúpený a uzatvorená Záložná zmluva z 12.08.2013 je podľa absolútne neplatný právny úkon. V rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. -175 zo dňa 10.02.2023 súd dospel k právnemu záveru, že „z predložených listinných dôkazov nebolo preukázané, že sa dlžníci stali členmi družstva v zmysle stanov družstva. Úver dlžníkom preto nemohol byť podľa / z. poskytnutý. Úverová zmluva je z tohto dôvodu absolútne neplatný právny úkon podľa pre rozpor s ustanovením / z. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie oboznámil s obsahom rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. -175 zo dňa 10.02.2023, v bode 11.14 odôvodnenia napadnutého rozsudku len účelovo uviedol, že v rámci konania na Okresnom súde Trenčín sp. zn. , v ktorom súd rozsudkom zo dňa 10.02.2023 právoplatným dňa 17.04.2024 rozhodol tak, že žalobu žalovaného 1/ o určenie neexistencie predmetného záložného práva zamietol, s konštatovaním, že Zmluva o zriadení záložného práva je platný právny úkon. Súd prvej inštancie sa v tomto smere vôbec nezaoberal právnym záverom súdu, že úverová zmluva je absolútne neplatný právny úkon podľa pre rozpor s ustanovením / z. Nakoľko Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením zo dňa 28.11.2023 inštruoval súd prvej inštancie, že v prípade, ak súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. , po vykonanom dokazovaní uzavrie, že zmluva o úvere ako i záložná zmluva sú neplatné, konanie o určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je, stratí vecné opodstatnenie. V tomto smere považuje žalovaný 1/ postup súdu prvej inštancie, kedy nezohľadnil závery súdu o tom, že zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon, za nesprávny a nezákonný, čím súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, ktorú žalovaný 1/ vzniesol vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.10.2021. Podľa súdu prvej inštancie absentujú akékoľvek dôvody jej vznesenia. I napriek tomu, že žalovaný 1/ bližšie nešpecifikoval hmotné právo (pohľadávku) veriteľa, voči ktorej smeroval vznesenú námietku premlčania, samo osebe nezbavuje súd právne posúdiť hmotnoprávne práva (nároky) jednotlivých účastníkov konania, ktoré podliehajú premlčaniu s ohľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného 1/. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon, a keďže bol úver vyplatený na základe absolútne neplatnej úverovej

zmluvy, vznikol medzi oprávnenou osobou (veriteľom), ktorá peňažné prostriedky poskytla a osobami, ktorým boli peniaze vyplatené (dlžníkmi) záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa , obsahom ktorého je povinnosť osôb, ktorým boli peňažné prostriedky vyplatené vydať oprávnenej osobe toto plnenie z bezdôvodného obohatenia (bez úrokov z úveru a poplatkov, majúcich základ v neplatnej úverovej zmluve)“. Právo (pohľadávka) na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v trojročnej objektívnej lehote podľa cit. ust. . Rovnako aj záložné právo ako majetkové právo podlieha premlčaniu, pričom premlčacia doba je v uvedenom prípade s poukazom na trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Súčasne je potrebné zopakovať, že k premlčaniu záložného práva nemôže dôjsť skôr, ako by došlo k premlčaniu pohľadávky záložným právom zabezpečenej. Otázkou premlčania záložného práva sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26.10.2022. To, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. uzatvoril, že záložná zmluva je platná, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania mal súd posúdiť aj eventuálne premlčanie záložného práva, čo sa však nestalo a súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rovnako súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napokon súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Právo podať žalobu o určenie, že byt nie je zaťažený vecným bremenom, premlčaniu nepodlieha, ale premlčaniu podlieha záložné právo, ktoré je na byte zriadené. Ak sa v konaní vzniesla námietka premlčania hmotného práva a to vo vzťahu k záložnému právu, potom samotné konanie o určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je, stratí vecné opodstatnenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15. augusta 2024 zmenil a žalobu zamietol a žalovanému 1/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

28. Proti tomu rozsudku podal odvolanie aj žalovaný 2/. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci //že v priebehu konania žiadal o vypočutie k okolnostiam podpisu zmluvy o vecnom bremene. Skutočnosť, kedy bola predmetná zmluva podpísaná, súd prisvedčil argumentácii žalobcu. Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenie žalovaného 2/, že žalovaný 2/ dňa 09.07.2018 niesol na kataster zmluvu a zistil, že musí byť overená u notára, že toto tvrdenie je nanajvýš pochybným. Žalovaný 2/ nemal možnosť preukázať skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie považoval za dôležité, nemal možnosť vyjadriť sa k celej veci , k právnej stránke, čím súd prvej inštancie porušil rovnosť zbraní. Namietal nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie v zmysle . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. 29. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 2/ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz a nevypočul ho k okolnostiam podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, predmetom ktorej bolo právo doživotného užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. Z odvolania podaného žalovaným 2/ nie je zrejmý účel vykonania dôkazu – výsluchu žalovaného 2/. Vykonanie výsluchu ohľadne okolností uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena by nič nemenilo na skutočnosti, že zmluva o zriadení vecného bremena sa stala právne perfektnou až v čase, kedy už nehnuteľnosť bola zapísaná v konkurznej podstaty. Vykonanie dôkazu - výsluchu žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ k okolnostiam podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena by bolo nadbytočné. Žalobcovi nie je zrejmé tvrdenie žalovaného 2/, že súd dospel k nesprávnemu záveru v tom, že k uvedeniu všetkých náležitostí zmluvy o zriadení vecného bremena došlo až dodatočne, teda v čase keď bola nehnuteľnosť zapísaná v konkurznej podstaty. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena jasne vyplýva, že po tom, ako bola nehnuteľnosť zapísaná do konkurznej podstaty (26.10.2017), bola zmluva o zriadení vecného bremena notársky osvedčená (09.07.2018) a doručená Okresnému úradu Trenčín za účelom vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností (10.07.2018) a zároveň, že obsah tejto

zmluvy bol rukou doplnený tak isto až po dátume zápisu nehnuteľnosti do . Výsluch žalovaného 2/, v rámci vykonania dôkazu, by nezmenil závery súdu prvej inštancie, že zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko vecné bremeno vzniká až povolením jeho vkladu do katastra nehnuteľností. V tomto prípade vecné bremeno vzniklo dňom 16.08.2018 a to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva o zriadení vecného bremena podpísaná. K vyjadreniu žalobca pripojil výzvu správcu v zmysle zo dňa 21.04.2017.

30. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že žalovaný 1/ namietal, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zriadené na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, predmetom ktorej bolo právo doživotného užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v okrese G., obci G., katastrálnom území G., a to konkrétne bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX D. C. H. I. G., číslo vchodu X, postaveného na pozemku s parcelným číslom XXX/X, s podielom vo výške 7378/176842 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemkoch s parcelným číslom XXX/X, XXX/X, XXX/X L. XXX/XX, nie je. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právne postavenie v tomto právnom vzťahu je neisté, nakoľko od uvedeného závisí uspokojenie veriteľov v konkurze vedenom na majetok úpadcu Paradiso Plaza, s.r.o., so sídlom Olbrachtova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 36 709 166, čo je úlohou a zmyslom funkcie správcu konkurznej podstaty – žalobcu. Nehnuteľnosť so zriadeným vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania je prakticky nespeňažiteľná resp. hodnota nehnuteľnosti sa v dôsledku zriadenia vecného bremena objektívne znižuje na minimum. Vykonať výmaz vecného bremena je možné iba rozhodnutím súdu. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal, že žalobca nemá žiadne oprávnenie vyplývajúce zo o konkurze a reštrukturalizácii domáhať sa určenia neexistencie vecného bremena. Žalobca v uvedenej súvislosti poukazuje na ust. , podľa ktorého je žalobca ako správca povinný využiť všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu, teda v tomto prípade nehnuteľnosti zahrnutej do konkurznej podstaty. Oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neexistencie vecného bremena vyplýva z ust. . Žalobca v konaní existenciu naliehavého právneho záujmu osvedčil. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní tvrdí, že zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená v roku 2015, avšak podstatné je, že vecné bremeno vzniklo až vkladom do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva o zriadení vecného bremena nadobudla vecnoprávne účinky až povolením vkladu a teda v čase, keď už bola nehnuteľnosť zahrnutá v konkurznej podstaty. Dovtedy vyvolala zmluva o zriadení vecného bremena len obligačno- právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zriadením vecného bremena. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko vecné bremeno vzniklo až povolením vkladu do katastra nehnuteľností, teda dňom 16.08.2018, a to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva o zriadení vecného bremena podpísaná. Nakoľko vecné bremeno vzniklo viac ako 9 mesiacov po tom, ako bola nehnuteľnosť zapísaná do oddelenej podstaty v konkurze na majetok úpadcu (nehnuteľnosť bola zapísaná do dňa 26.10.2017), ide o rozpor s ust. , podľa ktorého „Len čo je majetok zapísaný do , iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.“ Právne úkony urobené v rozpore s týmito zákazmi sú pre rozpor so zákonom absolútne neplatné. Žalovaný 1/ nedôvodne namietal, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. a predmet tohto konania spolu nesúvisia, na základe čoho návrh na prerušenie konania zo strany žalovaného 1/ nebol dôvodný. Vykonanie dôkazu – výsluchu žalovaných k okolnostiam podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena by nemalo žiadne opodstatnenie, nakoľko vecné bremeno vzniklo až povolením jeho vkladu do katastra nehnuteľností, teda v čase, keď bola nehnuteľnosť zahrnutá v konkurznej podstaty a teda v rozpore s ust. . Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie so závermi, že žalovaný 1/ nekonal bdelo a trvalo mu tri roky od údajného podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena podať návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Tvrdenia žalovaného 1/ nie sú založené na pravde, nakoľko už dňa 26.04.2017 (teda vyše roka) mal žalovaný 1/ vedomosť o tom, že nehnuteľnosť bude zahrnutá do konkurznej podstaty v prípade nesplnenia výzvy, ktorá mu bola doručená zo strany vtedajšieho správcu úpadcu JUDr. Alojza

Žitníka. Uvedené preukazuje dátum na doručenke, ktorá zároveň potvrdzuje príjem tejto písomnosti žalovaným 1/ už v mesiaci apríl 2017. Predmetom výzvy bolo, aby žalovaný 1/ podľa v stanovenej lehote zaplatil k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote nehnuteľnosti odsúhlasenej zabezpečeným veriteľom, pričom žalovaný 1/ bol upozornený, že v prípade nesplnenia výzvy bude nehnuteľnosť zahrnutá do konkurznej podstaty. Nakoľko žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že svoju povinnosť v zmysle výzvy nesplnil, mal vedomosť aj o tom, že dôsledkom jej nesplnenia je zápis nehnuteľnosti do konkurznej podstaty. Žalovaný 1/ poukázal na ust. , čo však upravuje vylučovaciu žalobu, ktorá so žalobou o určenie neexistencie vecného bremena nesúvisí. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovaného 1/ zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie toho, či Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností správne alebo nesprávne. Predmetom konania je to, že vecné bremeno vzniklo viac ako 9 mesiacov po tom, ako bola nehnuteľnosť zapísaná do konkurznej podstaty v konkurze na majetok úpadcu, čo je v priamom rozpore s ust. , pričom podstatou je, že právne úkony urobené v rozpore s týmito zákazmi sú pre rozpor so zákonom absolútne neplatné. Žalovaný 1/ zároveň v podanom odvolaní uviedol , že žalobca zahrnul majetok do konkurznej podstaty nezákonne. Uvedené žalobca v celom rozsahu odmieta , pričom poukázal na to, že žalovaný 1/ už v minulosti pred Okresným súdom Trenčín (v postavení žalobcu) žaloval žalobcu (v postavení žalovaného) o vylúčenie nehnuteľnosti zo konkurznej podstaty, v konaní vedenom pod sp zn. . V tomto konaní bola však žaloba právoplatne zamietnutá, vzhľadom k čomu nie je zrejmé, na základe čoho v súčasnosti žalovaný 1/ tvrdí, že nehnuteľnosť bola do zahrnutá nezákonne. Aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva z ust. . V konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod. sp. zn. , sa žalovaný 1/ (v postavení žalobcu) domáhal žalobou určenia, že záložné právo na nehnuteľnosti neexistuje. V tomto konaní Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 10.02.2023 rozhodol tak, že žalobu o určenie, že záložné právo na nehnuteľnosti neexistuje zamietol, čo vzhľadom na podané odvolanie potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. zo dňa 13.03.2024. Súd v tomto konaní rozhodol tak, že záložné právo k nehnuteľnosti existuje, nakoľko zmluva o zriadení záložného práva č. 167c/2013 zo dňa 12.08.2013 uzatvorená medzi záložným veriteľom L., M. L. K. E. a úpadcom ako záložcom je platným právnym úkonom, na základe čoho záložné právo na nehnuteľnosti riadne vzniklo a zápis záložného práva na nehnuteľnostiach v katastri nehnuteľností zodpovedá skutočnému právnemu stavu. Tvrdenie žalovaného 1/ , že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola podpísaná osobou oprávnenou konať, je vyvrátená rozhodnutím Krajského súdu Trenčín ako súdu odvolacieho, ktorý sa v rámci rozsudku sp. zn. zo dňa 13.03.2024 vyjadril, že tvrdený dôvod neplatnosti úverovej zmluvy (že nebola podpísaná oprávnenými osobami) nie je podľa jeho názoru daný. Podľa rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý Krajský súd v Trenčíne potvrdil vyplýva, že „Ak je vedúci (podniku zahraničnej osoby alebo jeho odštepného závodu) zapísaný v obchodnom registri, je oprávnený za podnikateľa konať, len vo veciach týkajúcich sa organizačnej zložky podniku alebo podniku zahraničnej osoby. V rámci tohto vecného obmedzenia je zároveň jeho oprávnenie neobmedzené a voči tretím osobám neobmedziteľné. Vedúci podniku alebo jeho organizačnej zložky je zákonným zástupcom podnikateľa a nie štatutárnym orgánom zahraničnej osoby. Z gramatického výkladu, spôsobu právnej regulácie (kogentná úprava), ako aj z podstaty veci vyplýva, že táto forma konania za podnikateľa je individualizovaná, t. j. poverenie na vedúceho organizačnej zložky je možné platne vykonať v prospech jednej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. Štatutárny orgán spoločnosti, ktorá má na Slovensku zriadený podnik alebo organizačnú zložku podniku je z titulu svojej funkcie oprávnený konať aj v mene podniku alebo jeho organizačnej zložky. Výslovné doplnenie zákona v tomto zmysle bolo vykonané s účinnosťou od 01.08.2005 a z dôvodu svojej nadbytočnosti bola táto úprava vynechaná s účinnosťou od 01.02.2007.“ Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že zmluvu o zriadení záložného práva podpísali za záložného veriteľa osoby priamo splnomocnené štatutárnym orgánom družstva a nie jeho organizačnou zložkou, nemôže byť dôvodom na to, aby bol predmetný právny úkon absolútne neplatný. Naopak, štatutárny orgán bol z titulu svojej funkcie oprávnený konať aj v mene organizačnej zložky, a teda bol oprávnený splnomocniť osoby, ktoré zmluvu o zriadení záložného práva za záložného veriteľa podpísali. Tvrdenia žalovaného 1/ sú účelové, keď žalovaný 1/ uviedol, že Okresný súd Trenčín v rozsudku sp. zn. zo dňa 10.02.2023 konštatoval , že zmluva o úvere č. 167/2013 zo dňa 12.08.2013 uzatvorená medzi veriteľom L., M. L. K. E. a dlžníkom 1 N. B. – L. a úpadcom ako dlžníkom 2 je absolútne neplatný právny úkon, avšak opomenul uviesť, že súd v tomto konaní rozhodol tak, že záložné právo k nehnuteľnosti existuje, nakoľko zmluva o zriadení záložného práva č. 167c/2013 zo dňa 12.08.2013 uzatvorená medzi záložným veriteľom L., M. L. K. E. a úpadcom ako záložcom, je platným právnym úkonom. Okresný súd Trenčín absolútnu

neplatnosť zmluvy o úvere iba konštatoval v rámci odôvodnenia predmetného rozsudku, a teda o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere nebolo nikdy meritórne rozhodnuté. Žalobca zároveň zdôrazňuje, že meritórne rozhodnuté však bolo o tom, že záložné právo k nehnuteľnosti existuje. Zmluva o úvere je platným právnym úkonom, nakoľko jej absolútnu neplatnosť Okresný súd Trenčín v rámci odôvodnenia rozsudku sp. zn. zo dňa 10.02.2023 konštatoval iba z dôvodu, že veriteľ, toho času L., M. L. K. E., mohol poskytovať úvery iba svojim členom, pričom podľa stanov veriteľa vzniká členstvo v družstve splnením troch podmienok – podanie prihlášky do družstva, zaplatenie členského vkladu a schválenie prijatia osoby za člena. Podanie prihlášky ako aj zaplatenie členského poplatku bolo splnené, avšak nebolo preukázané splnenie podmienky schválenia prijatia za člena družstva. V žiadnom zákone ani stanovách veriteľa sa neuvádza, že schválenie prijatia za člena družstva musí prebehnúť písomnou formou. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 87/1995 Sb. o spořitelních a úvěrních družstvech nevyplývala povinnosť vydať písomné rozhodnutie o prijatí za člena. Veriteľ zo zmluvy o úvere schválil prijatie osoby za člena, čo sa navonok prejavilo tým, že mu bol poskytnutý úver. Uvedené zodpovedalo interným postupom a bežnej praxi veriteľa (žalobca pre úplnosť uvádza, že nad podnikateľskou činnosťou vtedajšieho veriteľa vykonávala dohľad ČNB ako aj NBS), preto ak mal súd za to, že na preukázanie schválenia za člena mal žalobca možnosť predložiť listinné dôkazy, tak tieto vzhľadom na vyššie uvedené žalobca objektívne nevedel predložiť, nakoľko schválenie za člena sa prejavilo v poskytnutí samotného úveru. Účelovosť tvrdení žalovaného 1/ možno odôvodniť aj tým, že žalovaný 1/ sa v súvislosti s nehnuteľnosťou v minulosti domáhal na Okresnom súde Trenčín jej vylúčenia zo konkurznej podstaty v konaní vedenom pod sp. zn. či určenia neexistencie záložného práva na nehnuteľnosti v konaní vedenom pod sp. zn. , avšak bezvýsledne. Žalovaný 1/ neuspel v rámci konania o vylúčenie nehnuteľnosti zo konkurznej podstaty ako ani v rámci konania o určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnosti, zriadil na nehnuteľnosti vecné bremeno (vzniknuté po tom, ako bola nehnuteľnosť zahrnutá do ) spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech syna žalovaného 1/. Žalobca uviedol, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný skúmať ex offo. K námietke premlčania, ktorú žalovaný 1/ vzniesol vo vyjadrení k žalobe žalobca uviedol, že žalovaný 1/ námietku vzniesol z dôvodu právnej istoty. Žalobca k vznesenej námietke uviedol, že záložné právo sa nepremlčuje skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Podľa má doručenie prihlášky pohľadávky správcovi pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Pohľadávku teda nemožno považovať za premlčanú, vzhľadom k čomu nemožno tvrdiť, že došlo k premlčaniu záložného práva. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. Žalovaný 1/ v písomnej replike, k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca v konaní neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného 2/ nie je. Rovnako súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď konanie neprerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. o neexistencii záložného práva k bytu, nakoľko sa v tomto konaní riešia otázky podstatné pre rozhodnutie v danej veci. Doposiaľ v konaní nebolo preukázané, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015 je absolútne neplatná pre rozpor s z.č. Súd prvej inštancie mal v rámci posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu prejudiciálne posúdiť otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu záložnej zmluvy. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov celého konania vrátane trov právneho zastúpenia.

32. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolacej replike žalovaného 1/ uviedol, že právne postavenie v tomto právnom vzťahu je neisté, nakoľko od uvedeného závisí uspokojenie veriteľov v konkurze vedenom na majetok úpadcu Paradiso Plaza, s.r.o., so sídlom Olbrachtova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 36 709 166. Vykonať výmaz vecného bremena je v tomto prípade možné iba rozhodnutím súdu, na základe ktorého bude po výmaze vecného bremena objektívne možné nehnuteľnosť zahrnutú v konkurznej podstaty, zapísanú na LV č. XXXX speňažiť za jej trhovú hodnotu a uspokojiť tak veriteľov v konkurze. Žalovaný 1/ namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, nakoľko zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti v prospech spoločnosti E., M..

Žalovaný 1/ svoj návrh na prerušenie konania nezdôvodnil, len skonštatoval, že v konaní vedenom pod sp. zn. sa riešia otázky podstatné pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Žalovaný 1/ neuviedol, ktoré konkrétne otázky riešené v konaní vedenom pod sp. zn. sú podstatné pre rozhodnutie súdu v tejto veci a ktoré konkrétne otázky by mali mať pre rozhodnutie súdu v tomto konaní taký význam. Predmet konania vedeného pod sp. zn. a predmet tohto konania spolu nesúvisia a preto návrh na prerušenie konania nie je dôvodný. Otázka určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti nemá význam pre rozhodnutie súdu v toto konaní. Žalovaný 1/ v podanom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na argumentáciu žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva priamo zo zákona, z o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), v zmysle ktorého „Len čo je majetok zapísaný do , iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.“ Na základe tohto ustanovenia sú právne úkony urobené v rozpore s týmito zákazmi pre rozpor so zákonom absolútne neplatné. Rozpor právneho úkonu – zmluvy o zriadení vecného bremena so zákazom stanoveným v žalobca preukázal konkurznej podstaty, do ktorého bola zahrnutá nehnuteľnosť. Predmetný konkurznej podstaty bol zverejnený v Obchodom vestníku dňa 26.10.2017. Je nesporné, že vecné bremeno vzniklo povolením vkladu do katastra nehnuteľností, teda dňom 16.08.2018, teda vecné bremeno vzniklo viac ako 9 mesiacov po tom, ako bola nehnuteľnosť zapísaná do konkurznej podstaty, preto ide o priamy rozpor s . Dátum zápisu nehnuteľnosti do konkurznej podstaty rovnako ako dátum vzniku vecného bremena žalovaný 1/ nerozporoval. Žalobca sa vzhľadom na uvedené nestotožňuje s vyjadrením žalovaného 1/ a má za to, že absolútna neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena bola preukázaná. K tvrdeniam žalovaného 1/ o tom, že v čase podania návrhu na vklad (dňa 10.07.2018) nemal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť je zahrnutá v konkurznej podstaty, žalobca poukázal na doručenku k výzve správcu v súvislosti so zápisom nehnuteľnosti do zo dňa 21.04.2017, ktorú súdu predložil. Podľa sa údaje v doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, pričom doručenka je verejnou listinou. Dátum na doručenke preukazuje, že žalovaný 1/ potvrdil príjem predmetnej písomnosti už v mesiaci apríl 2017, pričom predmetom písomnosti bola výzva správcu konkurznej podstaty spolu s upozornením, že pokiaľ žalovaný 1/ v stanovenej lehote nezaplatí k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote nehnuteľnosti odsúhlasenej zabezpečeným veriteľom, bude nehnuteľnosť zahrnutá do konkurznej podstaty. Uvedeným žalobca vyvracia tvrdenia žalovaného 1/ o nevedomosti zahrnutia nehnuteľnosti do v čase podania návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Právne bdelým teda nebol žalovaný 1/, nakoľko mu trvalo tri roky od údajného podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena podať návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, pričom tento návrh podal až v čase, keď bola nehnuteľnosť zahrnutá do konkurznej podstaty, o čom mal preukázateľne vedomosť. K aktívnej vecnej legitimácii žalobca uviedol , že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, v ktorých uviedol konkrétne zákonné ustanovenia, z ktorých jeho aktívna vecná legitimácia nepochybne vyplýva a súčasne sa vyjadril k oprávneniu štatutárneho orgánu konať. Skutočnosť, že zmluvu o zriadení záložného práva podpísali za záložného veriteľa osoby priamo splnomocnené štatutárnym orgánom družstva a nie jeho organizačnou zložkou, nemôže byť dôvodom na to, aby bol predmetný právny úkon absolútne neplatný. Naopak, štatutárny orgán bol z titulu svojej funkcie oprávnený konať aj v mene organizačnej zložky, a teda bol oprávnený splnomocniť osoby, ktoré zmluvu o zriadení záložného práva za záložného veriteľa podpísali. Žalobca sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného 1/, že zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, čo odôvodnil v rámci svojho predchádzajúceho vyjadrenia. K námietke premlčania žalobca uviedol, že žalovaný 1/ námietku neodôvodnil, pričom na jej vznesenie neexistujú žiadne zákonné dôvody. Záložné právo sa nepremlčuje skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Podľa má doručenie prihlášky pohľadávky správcovi pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Pohľadávku teda nemožno považovať za premlčanú, vzhľadom k čomu nemožno tvrdiť, že došlo k premlčaniu záložného práva. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

33. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

34. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektmi - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (/ napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), viazaný pritom skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa z nasledujúcich dôvodov :

35. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, ktorá skutočnosť vyplýva zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď žalobca je správcom úpadcu, ktorého majetok je zaťažený vecným bremenom zriadeným v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie za aplikácie ust. / vyhodnotil, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko postavenie správcu vyplýva z ust. , keď ako správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Ak súd určí, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu na predmetnom byte neexistuje, právne postavenie žalobcu ako správcu majetku úpadcu sa zmení a môže speňažiť sporný byt a uspokojiť veriteľov pohľadávky. A naviac, výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností je možný len na základe právoplatného rozhodnutia. Vyhodnotil zmluvu o zriadení vecného bremena podľa ako neplatnú pre rozpor so zákonom, keď sporný byt bol zaradený do majektu podstaty a od tohto času nesmie iná osoba ako správca majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Sporný byt bol dňa 26.10.2017 zapísaný do oddelenej podstaty a vecné bremeno vzniklo až dňa 16.08.2018, bez ohľadu na uzatvorenie Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015. Poukázal na postoj žalovaných v konaní, ktorí napriek tomu, že predmetnú zmluvu uzatvorili dňa 14.07.2015, predložili na príslušnú správu katastra až dňa 10.07.2018 a dňa 09.07.2018 uznali svoje podpisy za vlastné. Na neplatnosť zmluvy nemalo vplyv rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu, keď len súdy posudzujú platnosť jednotlivých právnych úkonov. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že právo podať žalobu o určenie, že byt nie je zaťažený vecným bremenom, premlčaniu nepodlieha. Poukázal na právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , v ktorom súd žalobu žalovaného 1/ o určenie neexistencie záložného práva zamietol s konštatovaním, že Zmluva o zriadení záložného práva je platný právny úkon. Súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalovaných s odôvodnením, že dôvodnosť žaloby vyplýva z listinných dôkazov, z časových súvislostí právnych úkonov a iných právnych skutočností ako i výsluch svedkyne, matky žalovaného 2/, ktorá mala vypovedať k tomu, že byt mal patriť do BSM. Návrh na prerušenie konania, do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. o neexistencii záložného práva k bytu v prospech obchodnej spoločnosti DURPEG, s.r.o., súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol.

36. Odvolatelia (žalovaný 1/ a 2/) namietali vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia uplatňujúc výslovne dôvody na odvolanie uvedené v ust. , keď mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa / , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / , rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ).

37. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby súd mohol autoritatívne vo veci rozhodnúť. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu Základných princípov , čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať

a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania ( ). Vadou predpokladanou v ust. trpí konanie v prípade, ak súd vec prejednal a rozhodol, napriek existujúcim nedostatkom týkajúcim sa procesných podmienok.

38. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti, posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa nezistil.

39. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie, vo vzťahu k určeniu neexistencie vecného bremena vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. , pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolatelia sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnili, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie dal odpoveď aj na všetky námietky žalovaných 1/ a 2/ prezentované v rámci obrany v konaní pred súdom prvej inštancie.

40. Odvolací dôvod podľa / predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

41. K námietkam žalovaných o porušení práva na spravodlivé súdne konania v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z pohľadu ním tvrdených dôvodov odvolania uvedených v ust. , príp. d) odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa až 4 . Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať

podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci I. B. v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (rozhodnutie sp. zn. zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález sp. zn. zo dňa 02.08.2007) k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkou významnou argumentáciou strán sporu, všetky ťažiskové otázky v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zdôvodnil, preto nie je možné konštatovať, že by jeho rozhodnutie vykazovalo znaky nedostatočného odôvodnenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa žalovaní so spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie, či dôvodmi na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožnili a považuje ich za nesprávne, táto skutočnosť nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

42. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre žalovaným tvrdené vady odôvodnenia rozhodnutia naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. / , resp. písm. d/ .

43. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z / (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

44. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

45. Vyššie uvedené odvolacie dôvody žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

46. Ťažiskovo žalovaní 1/ a 2/ namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako i nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie

o neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Zdôraznili, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalovaných 1/ a 2/, čím došlo k porušeniu ich procesných práv.

47. Z obsahu spisu vyplývalo, že zmluvou o úvere č. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“) uzatvorenej medzi spoločnosťou J. K. E., T.: XXXXXXXX (ďalej len „J.“), ako veriteľom a dlžníkmi N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. I., I. XXX/X, podnikajúcim pod obchodným menom N. B. – L., T.: XX XXX XXX a spoločnosťou Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze (ďalej len „úpadca“), bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 1.250.000 eur, ktorý bol zabezpečený aj zmluvou o zriadení záložného práva na byt č. X, ktorý je vo vlastníctve žalovaného 1/ na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín – katastrálny odbor č. I. XXXX/XXXX zo dňa 09.01.2015. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.02.2017, sp. zn. , publikovanom v OV 27/2017 zo dňa 08.02.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Alojz Žitník. J. si prihlásila pohľadávku do konkurzu. Dňa 21.04.2017 adresoval JUDr. Alojz Žitník žalovanému 1/ podľa výzvu, aby v lehote 30 dní od jej doručenia zaplatil sumu rovnajúcu sa hodnote bytu. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 16.05.2017 bol Alojz Žitník odvolaný z funkcie správcu a za správcu bol ustanovený žalobca. Byt č. 6 bol podľa zahrnutý do oddelenej podstaty v konkurze – Obchodný vestník č. 205/2017 zo dňa 26.10.2017. Dňa 27.02.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky z J. na spoločnosť E. M. so sídlom G., Q. XXX, T.: XX XXX XXX.

48. Podľa , o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

49. Podľa , súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

50. Podľa , konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky.

51. Podľa , majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

52. Podľa veta prvá , správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona.

53. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

54. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

55. Žalovaný 1/ namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu bol oprávnený domáhať sa určenia, že právo vecného bremena neexistuje, nakoľko zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená len medzi žalovaným 1/ a 2/. Namietal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

56. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného 1/ ako nedôvodnú. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu namietali žalovaní už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovaných dostatočne zaoberal. Predovšetkým žalobca ako správca konkurznej podstaty je oprávnený podľa konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku podliehajúcemu konkurzu, pričom správca koná v mene a na účet úpadcu. Majetkom podliehajúcim konkurzu nie je len majetok, ktorý je vo vlastníctve úpadcu. Takým je v zmysle , aj majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, a teda v predmetnej veci byt č. 6, ktorý zabezpečuje na základe zmluvy o zriadení záložného práva pohľadávku pôvodného veriteľa J., ktorá vznikla zo zmluvy o úvere. V súdnom konaní sa ohľadne majetku podliehajúcemu konkurzu (vrátane bytu č. 6) oprávnenie správcu prejaví v zmysle tak, že toto možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Správca je povinný v zmysle využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu.

57. Podľa názoru odvolacieho súdu za ochranu majetkových práv podliehajúcich konkurzu možno považovať aj súdne konanie, cieľom ktorého je zachovanie likvidity majetku podliehajúcemu konkurzu tak, aby z tohto majetku bola pohľadávka veriteľa v konkurznom konaní v čo najväčšej miere uspokojená. Pokiaľ teda ide o majetok, ktorý podlieha konkurzu podľa , správca koná v mene a na účet úpadcu (v súdnom konaní ako účastník konania namiesto úpadcu), a teda správca je v danej veci aktívne legitimovaným subjektom.

58. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu správne vysporiadal aj s otázkou naliehavého právneho záujmu. Žalobca podal žalobu podľa , a teda domáhal sa určenia, či tu právo je alebo nie je. Pri takejto žalobe je podmienkou jej prípustnosti zistenie naliehavého právneho záujmu s výnimkou, ak tento už vyplýva z osobitného predpisu. Z ustanovenia upravujúceho povinnosti správcu síce výslovne nevyplýva naliehavý právny záujem na takomto určení, ako namietal aj žalovaný 1/, no súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí na tomto záver o prípustnosti žaloby nezaložil, keď riadne naliehavý právny záujem žalobcu skúmal. Zo skutočnosti, že v prospech žalovaného 2/ svedčí zápis v katastri nehnuteľnosti ako oprávnenému z vecného bremena k bytu č. X spočívajúceho v práve jeho doživotného užívania a z toho, že byt č. X je súčasťou konkurznej podstaty a podlieha konkurzu v spojení s obmedzeniami vyplývajúcimi z , a teda obmedzenie vo vzťahu k prevodu majetku, dlhodobému prenájmu, zriadeniu záložného práva na ňom alebo inému zmenšeniu jeho hodnoty alebo likvidity, vyplýva, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení. Bez takéhoto určenia je ohrozená likvidita majetku podliehajúcemu konkurzu, a v konečnom dôsledku aj uspokojenie veriteľa pohľadávky, ktorú si do konkurzu veriteľ riadne prihlásil.

59. V prípade úspešnosti žaloby o určenie neexistencie vecného bremena - neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným by toto rozhodnutie súdu bolo podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Žalobca ako tretia osoba na tomto samotnom úkone bezprostredne nezúčastnená, má naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože by sa priaznivo ovplyvnilo jeho právne postavenie veriteľa v konkurznom konaní, ktoré je vedené na majetok žalovaného 1/, ktorej určenia absolútnej neplatnosti sa žalobca touto žalobou domáhal. Poukaz žalovaného 1/ na rozhodnutie SR SR sp.zn. nie je dôvodný, keď vychádza z iných skutkových okolností, keď v predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to titulom darovacej zmluvy. Aj ďalšie rozhodnutie NS SR sp.zn. nie je možné aplikovať na danú vec, keď predmetom žaloby bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením.

60. Odvolatelia v podanom odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa s tvrdením, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalovaných 1/ a 2/ ku skutočnostiam týkajúcich sa podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena.

61. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, v bode 22.1. uviedol, že nevykonal výsluchom žalovaných 1/ a 2/ dokazovanie, nakoľko tento výsluch nepovažoval za účelný. Dôvodnosť žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov, teda najmä z časových súvislostí právnych úkonov a iných právnych skutočností a z ich obsahu. Súdu takisto nie je zrejmé, k akým rozhodujúcim skutkovým okolnostiam majú byť vypočutí. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje a uvádza nasledovné:

62. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

63. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

64. Ak sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Spravidla pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti preto, lebo tú skutočnosť možno preukázať iným dôkazom (sudca vyberá, ktorý z viacerých možných je vhodný, pričom vždy prihliada na hospodárnosť) alebo sa týkajú skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie (skutočnosť, ktorú majú preukázať, už bola preukázaná, resp. je vôbec otázne, ktorú skutočnosť má dôkaz preukazovať). Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. uviedol: “za ´sada´m spravodlive´ho procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 U´stavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane za´kladny´ch lˇudsky´ch pra´v a slobo^d totizˇ zodpoveda´ pozˇiadavka, aby su´dmi urobene´ skutkove´ zistenia a prijate´ pra´vne za ´very boli riadne (dostatočne) a zrozumitelˇne (logicky) odo^vodnene´. V pra´ve na spravodlivy´ proces je obsiahnuta´ aj dˇalsˇia u´stavna´ za´sada ( U´stavy SR a ), a to „rovnostˇ zbrani´“ v civilnom konani´, ktora´ vsˇeobecne zahr´nˇa tiezˇ rovnostˇ bremien, ktore´ su´ na strany sporu kladene ´ a ktore´ nesmie bytˇ neprimerane´ (IV. ). Z pra´va na spravodlivy´ su´dny proces vyply ´va aj podlˇa Euro´pskeho su´du pre lˇudske´ pra´va povinnostˇ su´du zaoberatˇ sa u´činne na´mietkami, argumentmi a na´vrhmi na vykonanie do^kazov stra´n s vy´hradou, zˇe maju´ vy´znam pre rozhodnutie (Kraska c. Sˇvajčiarsko z 29 apri´la 1993, II. )“. V su´lade s touto judikatu´rou u´stavne´ho su´du najvysˇsˇi´ su´d v rozhodnutiach sp. zn. a vyslovil, zˇe procesne´mu pra´vu u´častni´ka navrhovatˇ do^kazy zodpoveda´ povinnostˇ su´du nielen o vzneseny´ch na´vrhoch (a do^kazoch) rozhodnu´tˇ, ale tiezˇ, pokialˇ im nevyhovie, vo svojom rozhodnuti´ odo^vodnitˇ, prečo, z aky´ch do^vodov tak neurobil. Nevyhovenie do^kazne´mu na´vrhu strany sporu mozˇno zalozˇitˇ len tromi do^vodmi. je argument, podlˇa ktore´ho tvrdena´ skutočnostˇ, ku ktorej overeniu alebo vyvra´teniu je navrhnuty´ do^kaz je bez relevantnej su´vislosti s predmetom konania; dˇalsˇi´m je argument, podlˇa ktore´ho do^kaz neoveri´/nevyvra´ti tvrdenu´ skutočnostˇ, čizˇe vo va¨zbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec treti´m je nadbytočnostˇ do^kazu, t. j. argument, podlˇa ktore´ho určite´ tvrdenie, ku ktore´mu overeniu alebo vyvra´teniu je do^kaz navrhovany´, bolo uzˇ doterajsˇi´m konani´m bez do^vodny´ch pochybnosti´ overene´ alebo vyvra´tene´. Ak tieto do^vody zistene´ neboli, su´d postupuje v rozpore s a U´stavy SR, ktore´ garantuju´ pre stranu sporu u´stavne´ pra ´vo na spravodlivy´ proces, čizˇe ta´to do^kazna´ vada (tzv. opomenute´ do^kazy) takmer vzˇdy zalozˇi ´ nielen nepresku´matelˇnostˇ vydane´ho rozhodnutia pre nedostatok do^vodov, ale su´časne tiezˇ jeho protiu´stavnostˇ.

65. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. uviedol, že “sú to predovšetkým účastníci konania, ktorí majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Hoci z uvedených ustanovení vyplýva, že súd v zásade vykoná iba dôkazy označené účastníkmi konania, na druhej strane zákon dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To napokon možno vyvodiť aj z , ktorý dáva súdu iba možnosť (nie povinnosť) osvojiť si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. To, či súd vykoná dôkazy označené účastníkmi konania, resp. využije možnosť vykonať aj dôkaz, ktorí účastníci nenavrhli, však nie je ľubovôľou súdu. Tento záver nepriamo potvrdzuje aj

ustanovenie , podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Rozhodujúce v týchto súvislostiach bude preto zistenie, či skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude zodpovedať cieľu sledovanému základnými ustanoveniami ( – ), v zmysle ktorých treba vykladať všetky ustanovenia . Iba súdny proces súladný so základnými ustanoveniami je možné označiť za konanie zabezpečujúce právo na súdnu ochranu v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nemožno preto označiť za súladné s uvedenými ustanoveniami nevykonanie dôkazov označených účastníkmi konania, ak z ich označenia je nad všetky pochybnosti zrejmé, že môžu mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie skutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde. Aj v rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. , R 21/2017 uviedol, že povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obdobne v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. .

66. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevykonal výsluch žalovaných 1/ a 2/ ku skutočnostiam uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremna, keď tvrdená skutočnosť je bez relevancie súvislotí s predmetom konania, tvrdenie žalovaných nemá vypovedaciu hodnotu a je nadbytočný.

67. Námietky žalovaného 1/ vo vzťahu k posúdeniu platnosti záložnej zmluvy, resp. zmluvy o úvere, sú celkom zjavne nedôvodné, nakoľko predmetom konania je určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného 2/ ako oprávneného k predmetnému bytu nachádzajúceho sa v k. ú. G., zapísaný na LV č. XXXX, vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, nie je.

68. Závery súdu prvej inštancie , že Zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 14.07.2015 medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, je neplatná pre rozpor s z.č. , sú správne a odvolacie námietky žalovaného 1/, že zmluva je platná a účinná, sú celkom zjavne nedôvodné. Majetok žalovaného 1/

- sporný byt, bol zapísaný do oddelenej podstaty dňa 26.10.2017 a iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzatvorili Zmluvu o zriadení vecného bremena dňa 14.05.2015 a príslušnej správe katastra bola predložená až dňa 10.07.2018. Dňa 09.07.2018 účastníci zmluvy uznali svoje podpisy za vlastné. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia o predložení zmluvy na zavkladovanie predložili po takmer 3 rokoch od údajného podpisu za situácie, že až dňa 09.07.2018 uznali žalovaní 1/ a 2/ svoje podpisy za vlastné. Žalovaný 1/ mal vedomosť o zaradení bytu do oddelenej podstaty, napriek tomu uzatvoril predmetnú zmluvu. Ani výsluch žalovaných 1/ a 2/ k týmto skutočnostiam by nerozptýlil relevantné skutkové zistenia súdom prvej inštancie so správnymi závermi. Odvolacia námietka žalovaného 1/, že žalobca mal konať s odbornou starostlivosťou a predložiť na kataster oznámenie o zápise bytu do oddelenej podstaty je irelevantná a nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Ani ďalšia odvolacia námietka žalovného 1/, že žalobca nezákonne zapísal predmetný byt do majetku úpadcu nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. o vylúčenie majetku zo oddelenej podstaty na základe žaloby žalovaného 1/, ktorým bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

69. Súd prvej inštancie správne poukázal na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Trenčín, sp.zn. , v ktorom konaní sa riešila otázka o určení neexistencie záložného práva, keď žaloba bola zamietnutá so záverom, že Zmluva o zriadení záložného práva je platný právny úkon. Posúdenie platnosti úverovej zmluvy tak, ako na túto skutočnosť poukázal žalovaný 1/, je v tomto konaní neprípustné, s poukazom na predmet konania - určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo dožitovného bývania a užívania v prospech žalovaného 2/ ako oprávneného k bytu č. X,

nachádzajúceho sa v k.ú. G., zapísaný na LV č. XXXX, ktoré vzniklo rozhodnutím Okresného úradu Trenčín- katastrálny odbor o návrhu na vklad vecného bremena zo dňa 14.07.2015, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, nie je, ako i na strany sporu.

70. Žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní namietali nesprávne právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uzavrel, že právo podať žalobu o určenie, že byt nie je zaťažený vecným bremenom, premlčaniu nepodlieha. K uvedeným záverom odvolatelia konkrétne výhrady nevzniesli a naviac, sami uznali, že právo podať predmetnú žalobu, premlčaniu nepodlieha. Ďalšia argumentácia odvolateľov smeruje k posúdeniu premlčania záložného práva, ktoré skutočnosti sú irelevantné pre posúdenie danej veci s poukazom na predmet konania, preto bez ďalšieho odvolací súd tieto námietky vyhodnotil ako celkom zjavne účelové, ktoré odvolaciemu prieskumu nepodrobil.

71. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaných, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu a preto jej súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. 72. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa rdil.

73. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie ( ).

74. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).