Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eae/372256.e4d937.pdf
PDF · 117.46 KB
No categories available
3MCdo/10/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 M Cdo 10/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., a.s., so sídlom v B.,
zastúpeného Mgr. K., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému T., spol. s r.o., so sídlom
v B., o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, vedenej na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 20 C 44/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. decembra 2005 č.k.
20 C 44/2004-148 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2007 sp. zn.
9 Co 101/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e výrok rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 19. apríla 2007 sp. zn. 9 Co 101/2006, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku
Okresného súdu Bratislava II z 13. decembra 2005 č.k. 20 C 44/2004-148 ukladajúci
žalovanému povinnosť do 3 dní uverejniť v týždenníku T. na strane 60 ospravedlnenie;
zároveň z r u š u j e výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. decembra 2005
č.k. 20 C 44/2004-148, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť do 3 dní uverejniť
v týždenníku T. na strane 60 ospravedlnenie.
Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa žalobou z 18. februára 2004 domáhal ochrany jeho dobrej povesti, a to
uverejnením ospravedlnenia v týždenníku T. v znení: „Dňa 22.1.2004 bol v týždenníku T. č. 3
uverejnený na strane 60 článok s názvom B. verejnú kontrolu nechce. Obsah uvedeného
článku predstavuje neoprávnený zásah do dobrej povesti spoločnosti B., o.c.p., a.s., so sídlom
K.. Vydavateľ týždenníka T., spoločnosť T., spol. s r.o. sa za uverejnenie tohto článku
spoločnosti B., o.c.p., a.s. ospravedlňuje.“, ako aj zaplatenia primeraného zadosťučinenia
v peniazoch v sume 1 Sk.
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 13. decembra 2005 č.k. 20 C 44/2004-148
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne zaviazal žalovaného v lehote 3 dní zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v sume 12 056 Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní
mal preukázané, že žalovaný v týždenníku T. uverejnenom 22. januára 2004 na str. 60
uverejnil článok s názvom „B. verejnú kontrolu nechce“, v ktorom neuvedením úplných
údajov, týkajúcich sa zmeny jeho obchodného mena, podal čitateľom síce pravdivú ale
skresľujúcu informáciu vyvolávajúcu pochybnosť o serióznosti obchodnej spoločnosti
žalobcu. Uvedený článok obsahoval aj nepravdivú informáciu, spočívajúcu v spochybnení
hodnoty cenných papierov, ktorými žalobca zvýšil hodnotu základného imania. Ako
zavádzajúce a pravdu skresľujúce tvrdenie v článku súd označil aj to, že žalobca sa vyhýba
dozoru Úradu pre finančný trh. Z uvedených záverov súd dospel k záveru, že sú naplnené
predpoklady ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby, nakoľko vychádzajúc z celkového kontextu obsahu uverejneného článku
tento bol objektívne spôsobilý vyvolať u čitateľov, klientov žalobcu pochybnosti o solídnosti
žalobcu. Uverejnením článku teda žalovaný zasiahol do práv žalobcu, a to za stavu, že
pravdivosť svojich tvrdení uvedených v článku nepreukázal, hoci občianske súdne konanie je
konaním dôkazným, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ich pravdivosti
zaťažovalo žalovaného. V časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
zadosťučinenia v peniazoch v sume 1 Sk, rozhodnutie odôvodnil iba tým, že považuje
morálne zadosťučinenie za dostatočné, avšak vzhľadom na žalobcom požadovanú symbolickú
peňažnú satisfakciu, zaviazal žalovaného na jej zaplatenie.
Na odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť uverejniť
ospravedlnenie, konal vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom z 19. apríla 2007
sp. zn. 9 Co 101/2006 rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil
(v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume
1 Sk, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu nepreskúmaval, nakoľko žalovaný v tejto
časti nepodal odvolanie). Žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi 3 538 Sk trov
odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, pre ktoré súd
prvého stupňa žalobe vyhovel, tieto považoval za presvedčivé, odôvodňujúce správnosť
záverov súdu prvého stupňa, pričom zdôraznil, že to bol žalovaný ako narušiteľ dobrej povesti
žalobcu, ktorý bol povinný preukázať pravdivosť tvrdení uvedených v spornom článku.
Proti vyššie uvedeným rozsudkom na základe podnetu žalovaného podal mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor, ktorého podstatným obsahom bola citácia ustanovení
právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré mali súdy svojim konaním a rozhodovaním
porušiť. V konkrétnostiach vo vzťahu k porušeniam v konaní súdov však poukázal iba na to,
že súdy porušili ustanovenia § 120 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre
vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov, pričom o nevykonaní
dôkazov súd rozhodne uznesením a vysvetlí svoje rozhodnutie aj v rozhodnutí o veci samej,
spravidla v rozsudku. V týchto súvislostiach dovolateľ poukázal na to, že súdy sa
v odôvodnení rozhodnutí nezaoberali rozhodnutiami Úradu pre finančný trh z 30. júla 2003 č.
G. a z 19. novembra 2003 č. G. a č. G. a dokazovanie týmito rozhodnutiami nevykonali
v súlade s ustanoveniami § 129 ods. 1 O.s.p. Ďalej poukázal na to, že súd mal vykonať
dokazovanie aj obsahom spisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 174/2003
a sp. zn. 1 Sž-o-NS 4/2005, ktoré sa mali týkať práve vyššie označených rozhodnutí Úradu
pre finančný trh, ako i že žalobca navrhol na pojednávaní dňa 1. decembra 2005 znalecké
dokazovanie na určenie ceny dlhopisov, ktorými žalobca navýšil základné imanie v záujme
odstránenia rozporu s dlhopisom na 140 EUR, ktorý na pojednávaní predložil žalovaný,
pričom v odôvodnení poukázal na znalecký posudok č. X. z 22. mája 2003 súdneho znalca D.,
ktorý sa však v spise nenachádza. Napokon uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal
tvrdenie, že väčšina klientov sa v súvislosti s uverejneným článkom na neho obrátila so
žiadosťou o vysvetlenie a že využila svoje právo predčasne vybrať vložené investície. Na
základe uvedeného dovolateľ dospel k záveru, že sú splnené predpoklady ustanovenia § 243f
ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré spočívajú v tom, že skutkové zistenia, ktoré sú podkladom
pre rozhodnutia súdov, sú vadné a že súdy nesprávne vec posúdili po právnej stránke. Preto
navrhol v časti napadnutej dovolaním (okrem výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi sumu 1 Sk) rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na
ďalšie konanie. Súčasne žiadal odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia
(poznámka dovolacieho súdu – Najvyšší súd Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť
rozhodnutia uznesením z 10. júna 2008 sp. zn. 3 M Cdo 10/2008).
Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že súdy oboch stupňov
zistili riadne skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospeli k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne po právnej stránke posúdili. Preto navrhol, aby dovolací
súd mimoriadne dovolanie zamietol.
Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom
dovolaní, navrhol mu vyhovieť v zmysle návrhu generálneho prokurátora.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 243f ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 243i ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. l O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací
súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.v spojení s § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,
kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred
súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne
obsadeným). Vadu v zmysle ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. však dovolací súd nezistil.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom aj na obsah mimoriadneho dovolania, ktorého
dôvodmi je viazaný (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) zaoberal
predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Nakoľko z obsahu dôvodov dovolania
najmä vyplýva, že súdy nevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu, a vykonané dôkazy
nesprávne vyhodnotili, dovolací súd pri zisťovaní existencie inej vady konania vychádzal zo
zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie dokazovania v konaní na súde.
Podľa § 120 ods. l O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti,
o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných
spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O.s.p.).
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené
na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.).
Z citovaných ustanovení vyplýva, že sú to predovšetkým účastníci konania, ktorí majú
nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Hoci z uvedených ustanovení vyplýva,
že súd v zásade vykoná iba dôkazy označené účastníkmi konania, na druhej strane zákon dáva
súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. To napokon možno vyvodiť aj z ustanovenia § 120 ods. 3 O.s.p.,
ktorý dáva súdu iba možnosť (nie povinnosť) osvojiť si skutkové zistenia založené na
zhodnom tvrdení účastníkov. To, či súd vykoná dôkazy označené účastníkmi konania, resp.
využije možnosť vykonať aj dôkaz, ktorí účastníci nenavrhli, však nie je ľubovôľou súdu.
Tento záver nepriamo potvrdzuje aj ustanovenie § 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní
proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej. Rozhodujúce v týchto súvislostiach bude preto zistenie, či skutkové závery
vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude
zodpovedať cieľu sledovanému základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
(§ 1 až § 6), v zmysle ktorých je treba vykladať všetky ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku. Iba súdny proces súladný so základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku je možné označiť za konanie zabezpečujúce právo na súdnu ochranu v zmysle
článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nemožno preto označiť za
súladné s uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku nevykonanie dôkazov
označených účastníkmi konania, ak z ich označenia je nad všetky pochybnosti zrejmé, že
môžu mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie skutkového stavu zodpovedajúcemu
objektívnej pravde. V konkrétnej veci za také dôkazy je možné označiť rozhodnutia Úradu
pre finančný trh z 30. júla 2003 č. G. a z l9. novembra 2003 č. G. a č. G., ako i obsah spisov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 174/2003 a sp. zn. 1 Sž-o-NS 4/2005,
ktoré sa mali týkať práve vyššie označených rozhodnutí Úradu pre finančný trh.
Na druhej strane súd nesprávne hodnotil ako znalecký dôkaz posudok
D., údajne predložený žalobcom, ktorý sa okrem toho v spise nenachádza a bez zmienky
v odôvodnení rozhodnutia súd nevykonal žalovaným navrhované znalecké dokazovanie na
cenu dlhopisov.
Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie je zrejmé, že mimoriadnym dovolaním napadnuté
rozhodnutia boli vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto mimoriadnym dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. Keďže dôvody, pre ktoré bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho
súdu, sú dané aj vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa, zrušil aj jeho rozhodnutie a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). Dovolaním napadnutý
výrok rozsudku odvolacieho súdu (a jemu zodpovedajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa)
nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých
právnych záverov, lebo vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu nemožno posúdiť, či súdy
správne aplikovali príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili
správne právne závery.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. marca 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková