Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/10/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., a.s., so sídlom v B.,

zastúpeného Mgr. K., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému T., spol. s r.o., so sídlom

v B., o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. decembra 2005 č.k.

-148 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e výrok rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 19. apríla 2007 sp. zn. , ktorým bol potvrdený výrok rozsudku

Okresného súdu Bratislava II z 13. decembra 2005 č.k. -148 ukladajúci

žalovanému povinnosť do 3 dní uverejniť v týždenníku T. na strane 60 ospravedlnenie;

zároveň z r u š u j e výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. decembra 2005

č.k. -148, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť do 3 dní uverejniť

v týždenníku T. na strane 60 ospravedlnenie.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou z 18. februára 2004 domáhal ochrany jeho dobrej povesti, a to

uverejnením ospravedlnenia v týždenníku T. v znení: „Dňa 22.1.2004 bol v týždenníku T. č. 3

uverejnený na strane 60 článok s názvom B. verejnú kontrolu nechce. Obsah uvedeného

článku predstavuje neoprávnený zásah do dobrej povesti spoločnosti B., o.c.p., a.s., so sídlom

K.. Vydavateľ týždenníka T., spoločnosť T., spol. s r.o. sa za uverejnenie tohto článku

spoločnosti B., o.c.p., a.s. ospravedlňuje.“, ako aj zaplatenia primeraného zadosťučinenia

v peniazoch v sume 1 Sk.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 13. decembra 2005 č.k. -148

žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne zaviazal žalovaného v lehote 3 dní zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania v sume 12 056 Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní

mal preukázané, že žalovaný v týždenníku T. uverejnenom 22. januára 2004 na str. 60

uverejnil článok s názvom „B. verejnú kontrolu nechce“, v ktorom neuvedením úplných

údajov, týkajúcich sa zmeny jeho obchodného mena, podal čitateľom síce pravdivú ale

skresľujúcu informáciu vyvolávajúcu pochybnosť o serióznosti obchodnej spoločnosti

žalobcu. Uvedený článok obsahoval aj nepravdivú informáciu, spočívajúcu v spochybnení

hodnoty cenných papierov, ktorými žalobca zvýšil hodnotu základného imania. Ako

zavádzajúce a pravdu skresľujúce tvrdenie v článku súd označil aj to, že žalobca sa vyhýba

dozoru Úradu pre finančný trh. Z uvedených záverov súd dospel k záveru, že sú naplnené

predpoklady ustanovenia na ochranu dobrej povesti

právnickej osoby, nakoľko vychádzajúc z celkového kontextu obsahu uverejneného článku

tento bol objektívne spôsobilý vyvolať u čitateľov, klientov žalobcu pochybnosti o solídnosti

žalobcu. Uverejnením článku teda žalovaný zasiahol do práv žalobcu, a to za stavu, že

pravdivosť svojich tvrdení uvedených v článku nepreukázal, hoci občianske súdne konanie je

konaním dôkazným, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ich pravdivosti

zaťažovalo žalovaného. V časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie

zadosťučinenia v peniazoch v sume 1 Sk, rozhodnutie odôvodnil iba tým, že považuje

morálne zadosťučinenie za dostatočné, avšak vzhľadom na žalobcom požadovanú symbolickú

peňažnú satisfakciu, zaviazal žalovaného na jej zaplatenie.

Na odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť uverejniť

ospravedlnenie, konal vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom z 19. apríla 2007

sp. zn. rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil

(v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume

1 Sk, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu nepreskúmaval, nakoľko žalovaný v tejto

časti nepodal odvolanie). Žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi 3 538 Sk trov

odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, pre ktoré súd

prvého stupňa žalobe vyhovel, tieto považoval za presvedčivé, odôvodňujúce správnosť

záverov súdu prvého stupňa, pričom zdôraznil, že to bol žalovaný ako narušiteľ dobrej povesti

žalobcu, ktorý bol povinný preukázať pravdivosť tvrdení uvedených v spornom článku.

Proti vyššie uvedeným rozsudkom na základe podnetu žalovaného podal mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor, ktorého podstatným obsahom bola citácia ustanovení

právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré mali súdy svojim konaním a rozhodovaním

porušiť. V konkrétnostiach vo vzťahu k porušeniam v konaní súdov však poukázal iba na to,

že súdy porušili ustanovenia , z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré

z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre

vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov, pričom o nevykonaní

dôkazov súd rozhodne uznesením a vysvetlí svoje rozhodnutie aj v rozhodnutí o veci samej,

spravidla v rozsudku. V týchto súvislostiach dovolateľ poukázal na to, že súdy sa

v odôvodnení rozhodnutí nezaoberali rozhodnutiami Úradu pre finančný trh z 30. júla 2003 č.

G. a z 19. novembra 2003 č. G. a č. G. a dokazovanie týmito rozhodnutiami nevykonali

v súlade s ustanoveniami Ďalej poukázal na to, že súd mal vykonať

dokazovanie aj obsahom spisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a sp. zn. 1 Sž-o-NS 4/2005, ktoré sa mali týkať práve vyššie označených rozhodnutí Úradu

pre finančný trh, ako i že žalobca navrhol na pojednávaní dňa 1. decembra 2005 znalecké

dokazovanie na určenie ceny dlhopisov, ktorými žalobca navýšil základné imanie v záujme

odstránenia rozporu s dlhopisom na 140 EUR, ktorý na pojednávaní predložil žalovaný,

pričom v odôvodnení poukázal na znalecký posudok č. X. z 22. mája 2003 súdneho znalca D.,

ktorý sa však v spise nenachádza. Napokon uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal

tvrdenie, že väčšina klientov sa v súvislosti s uverejneným článkom na neho obrátila so

žiadosťou o vysvetlenie a že využila svoje právo predčasne vybrať vložené investície. Na

základe uvedeného dovolateľ dospel k záveru, že sú splnené predpoklady ustanovenia § 243f

ods. 1 písm. b/ a c/ , ktoré spočívajú v tom, že skutkové zistenia, ktoré sú podkladom

pre rozhodnutia súdov, sú vadné a že súdy nesprávne vec posúdili po právnej stránke. Preto

navrhol v časti napadnutej dovolaním (okrem výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť

žalobcovi sumu 1 Sk) rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na

ďalšie konanie. Súčasne žiadal odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia

(poznámka dovolacieho súdu – Najvyšší súd Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť

rozhodnutia uznesením z 10. júna 2008 sp. zn. ).

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že súdy oboch stupňov

zistili riadne skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospeli k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne po právnej stránke posúdili. Preto navrhol, aby dovolací

súd mimoriadne dovolanie zamietol.

Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom

dovolaní, navrhol mu vyhovieť v zmysle návrhu generálneho prokurátora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s ustanovením )

a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle ods. l mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací

súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne

( v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,

kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred

súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne

obsadeným). Vadu v zmysle ustanovení až g/ však dovolací súd nezistil.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom aj na obsah mimoriadneho dovolania, ktorého

dôvodmi je viazaný ( v spojení s ) zaoberal

predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Nakoľko z obsahu dôvodov dovolania

najmä vyplýva, že súdy nevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu, a vykonané dôkazy

nesprávne vyhodnotili, dovolací súd pri zisťovaní existencie inej vady konania vychádzal zo

zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie dokazovania v konaní na súde.

Podľa ods. l účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach

o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti,

o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných

spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie

skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli ( ).

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené

na zhodnom tvrdení účastníkov ( ).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že sú to predovšetkým účastníci konania, ktorí majú

nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Hoci z uvedených ustanovení vyplýva,

že súd v zásade vykoná iba dôkazy označené účastníkmi konania, na druhej strane zákon dáva

súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. To napokon možno vyvodiť aj z ustanovenia ,

ktorý dáva súdu iba možnosť (nie povinnosť) osvojiť si skutkové zistenia založené na

zhodnom tvrdení účastníkov. To, či súd vykoná dôkazy označené účastníkmi konania, resp.

využije možnosť vykonať aj dôkaz, ktorí účastníci nenavrhli, však nie je ľubovôľou súdu.

Tento záver nepriamo potvrdzuje aj ustanovenie , podľa ktorého

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní

proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej. Rozhodujúce v týchto súvislostiach bude preto zistenie, či skutkové závery

vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude

zodpovedať cieľu sledovanému základnými ustanoveniami

(§ 1 až § 6), v zmysle ktorých je treba vykladať všetky ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku. Iba súdny proces súladný so základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku je možné označiť za konanie zabezpečujúce právo na súdnu ochranu v zmysle

článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nemožno preto označiť za

súladné s uvedenými ustanoveniami nevykonanie dôkazov

označených účastníkmi konania, ak z ich označenia je nad všetky pochybnosti zrejmé, že

môžu mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie skutkového stavu zodpovedajúcemu

objektívnej pravde. V konkrétnej veci za také dôkazy je možné označiť rozhodnutia Úradu

pre finančný trh z 30. júla 2003 č. G. a z l9. novembra 2003 č. G. a č. G., ako i obsah spisov

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. 1 Sž-o-NS 4/2005,

ktoré sa mali týkať práve vyššie označených rozhodnutí Úradu pre finančný trh.

Na druhej strane súd nesprávne hodnotil ako znalecký dôkaz posudok

D., údajne predložený žalobcom, ktorý sa okrem toho v spise nenachádza a bez zmienky

v odôvodnení rozhodnutia súd nevykonal žalovaným navrhované znalecké dokazovanie na

cenu dlhopisov.

Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie je zrejmé, že mimoriadnym dovolaním napadnuté

rozhodnutia boli vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto mimoriadnym dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil

podľa Keďže dôvody, pre ktoré bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho

súdu, sú dané aj vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa, zrušil aj jeho rozhodnutie a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ). Dovolaním napadnutý

výrok rozsudku odvolacieho súdu (a jemu zodpovedajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa)

nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých

právnych záverov, lebo vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu nemožno posúdiť, či súdy

správne aplikovali príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili

správne právne závery.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková