Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-41-2023.pdf
PDF · 113.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/41/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XXX, D. E., zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, IČO: 42 273 242 proti žalovaným: 1/ BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom Zelená 365/2, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 669 415, správca úpadcu Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze, so sídlom Olbrachtova 3, Trenčín, IČO: 36 709 166, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák, s.r.o., so sídlom Zelená 2, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 197, 2/ F. G. H., so sídlom H. XXXX, I., J. K., IČO: XX XXX XXX insolvenčný správca úpadcu Československé úvěrní družstvo v likvidaci, so sídlom Gočárova třída 312/52, Pražské Předměstí, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 64 946 851, zastúpený Advokátní kancelář Hartmann, Jelínek, Fráňa a partneři, s.r.o. so sídlom Sokolovská 5/49, Praha, Česká republika, IČO: 24 784 681, 3/ DURPEG, s.r.o., so sídlom Školská 151, Terchová, IČO: 36 381 179, o určenie, že záložné právo neexistuje, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/7/2022-175 zo dňa 10. februára 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 20C/7/2022-212 zo dňa 7. marca 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal určenia, že záložné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, okres: I., obec: I., k.ú. I., podľa V 3879/13 zo dňa 30.09.2013, ako záložné právo na byt číslo X, J. H. X, X. poschodie bytového domu súpisné č. XXX, nachádzajúci sa na C. L. H. I., postavený na pozemku registra C KN 825/1, na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7378/176842 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7378/176842 na pozemku registra C KN parc č. 824/9, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, na pozemku registra C KN parc. č. 825/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 952 m2, na pozemku registra C KN parc. č. 827/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2, na pozemku registra C KN parc. č. 828/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2 neexistuje (výrok I.), žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 39, § 151a, § 151b ods. 2, § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka. Opravným uznesením súd prvej inštancie podľa § 224 CSP opravil chybu v písaní v záhlaví rozsudku v označení obchodného mena žalovaného 3/.
2. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP ako procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby a konštatoval, že záložné právo je tiež vecným právom ako vlastnícke právo a zapisuje sa do katastra nehnuteľností a v prípade sporu o jeho existenciu sa z katastra nehnuteľností vymaže len na základe rozsudku súdu, ktorým bude určené, že záložné právo neexistuje a tým bude odstránený stav právnej neistoty na strane žalobcu ako vlastníka zálohu. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko domáhať sa určenie neexistencie záložného práva na základe absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy môže každý, kto je dotknutý týmto právnym úkonom. Žalobca v tomto prípade nemusel byť účastníkom záložnej zmluvy, ale rozhodujúcim bolo, že žalobca je aktuálnym vlastníkom bytu, na ktorom bolo v katastri nehnuteľností zapísané záložné právo na základe záložnej zmluvy a jeho vlastníckeho práva sa priamo dotýka existencia záložného práva na byte, nakoľko výkonom záložného práva by žalobca mohol stratiť vlastnícke právo k bytu. Zároveň súd prvej inštancie zistil danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, nakoľko predmetný byt bol zapísaný do oddelenej podstaty konkurzu na majetok úpadcu Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze, pričom správca koná za úpadcu aj vo veciach týkajúcich sa majetku zahrnutého do konkurzu, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. Súd prvej inštancie však konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.02.2018 boli na žalovaného 3/ postúpené práva a povinnosti zo zmluvy o úvere, vrátane práva na úhradu úveru s príslušenstvom a so všetkými právami a zabezpečeniami s ňou spojenými (vrátane záložného práva). Pasívne legitimovaným sa v dôsledku singulárnej sukcesie stal žalovaný 3/ ako nositeľ týchto hmotnoprávnych oprávnení a prešlo naňho v zmluve zakotvené právo domáhať sa voči žalobcovi zaplatenia neuhradeného záväzku zo zmluvy o úvere, vrátane práva záložného veriteľa uspokojiť pohľadávku zo zálohu realizáciou záložného práva. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že aj v prípade, ak by bola úverová zmluva neplatná, tak uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávky by bolo prevedené z postupcu na postupníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej úverovej zmluvy, ak bola pohľadávka v zmluve o postúpení identifikovaná dostatočne určito, v čase postúpenia existovala, a nič na tom nemení ani to, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky právne kvalifikovaná ako zmluvný záväzok a nie ako záväzok z bezdôvodného obohatenia (k rovnakému záveru dospel v obdobnej právnej veci Nejvyšší soud Českej republiky v rozsudku sp. zn. 31 Cdo 678/2009 zo dňa 19.10.2011 uverejnenom pod 27/2012 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk).
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že úverová zmluva je neplatná z dôvodu, že veriteľ ju uzavrel a poskytol úver dlžníkom, ktorí neboli členmi veriteľa – družstva. Z listinných dôkazov predložených súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že sa dlžníci stali členmi družstva v zmysle stanov družstva, a preto úver dlžníkom nemohol byť poskytnutý. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil úverovú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 87/1992 Z.z.. Nakoľko bol úver vyplatený na základe absolútne neplatnej úverovej zmluvy, vznikol medzi oprávnenou osobou, ktorá peňažné prostriedky poskytla a osobami, ktorým boli peniaze vyplatené, záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorého je povinnosť osôb, ktorým boli peňažné prostriedky vyplatené, vydať oprávnenej osobe toto plnenie z bezdôvodného obohatenia (bez úrokov z úveru a poplatkov, majúcich základ v neplatnej úverovej zmluve). Súd prvej inštancie ďalej poukázal na zmluvné dojednanie čl. 1 bod 1.5. písm. e) záložnej zmluvy, v ktorom si zmluvné strany dohodli, že záložné právo zabezpečuje aj pohľadávku na vydanie plnenia z neplatného právneho úkonu, a preto neplatná úverová zmluva nemá v danom prípade za následok aj neplatnosť záložnej zmluvy. Záložné právo zabezpečovalo aj pohľadávku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnej úverovej zmluvy, ktorá pohľadávka má povahu hlavného záväzku vo vzťahu k záložnému právu. Zabezpečená pohľadávka bola konkretizovaná dostatočne určito, pretože obsahovala vymedzenie subjektov záväzku (záložného veriteľa a dlžníka), právny titul vzniku pohľadávky, ktorým je poskytnutie plnenia zo strany záložného veriteľa v prospech dlžníka na základe neplatnej zmluvy. Takéto vymedzenie zabezpečenej pohľadávky ako pohľadávky z bezdôvodného obohatenia pre prípad neplatnosti úverovej zmluvy je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. Súd prvej inštancie považoval zmluvné ustanovenie čl. 1 bodu 1.5. písm. e) záložnej zmluvy za platné, dojednané v súlade s § 151a a § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že záložné právo na byte riadne vzniklo a aj napriek neplatnej úverovej zmluve naďalej existuje, nakoľko zabezpečuje existujúcu pohľadávku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a zápis záložného práva na predmetnom byte v katastri nehnuteľností zodpovedá skutočnému právnemu stavu.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Žalobca sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 87/1995 Z.z., avšak namietal záver o tom, že neplatná úverová zmluva nemá v danom prípade za následok aj neplatnosť záložnej zmluvy, nakoľko bola záložná zmluva uzavretá na zabezpečenie nielen pohľadávky z poskytnutého úveru vo výške 1.250.000,- eur a povinnosti zaplatiť zmluvné úroky, úroky z omeškania na základe úverovej zmluvy, ale v zmysle článku 1 bod 1.5. písm. e) záložnej zmluvy bolo dohodnuté, že zabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa sa rozumie aj pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku a alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca mal za to, že uvedená definícia zabezpečovanej pohľadávky sa nevzťahuje na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 3/ z titulu poskytnutého plnenia z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy. Uvedená formulácia v záložnej zmluvy je podľa žalobcu príliš široká a neurčitá, a nie je v záložnej zmluve jasne uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia zo zmluvy o úvere (neplatnej). Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne rozširujúcim výkladom favorizoval pozíciu žalovaného 3/ ako záložného veriteľa v snahe udržateľnosti platnosti právneho úkonu. Predmetné zmluvné ustanovenie pripúšťa rôzny výklad a z uvedeného dôvodu je namieste aplikácia výkladového pravidla contra proferentem podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to v prospech žalobcu ako tej zmluvnej strany, ktorá obsah záložnej zmluvy nekoncipovala. Zmluva o úvere a záložná zmluva boli uzatvárané na rovnakom rokovaní, tieto zmluvy sú na sebe závislé, preto mal súd prvej inštancie pri posúdení absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere právne posúdiť zánik záložnej zmluvy aj z pohľadu aplikácie § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej sa žalobca nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvou o postúpení pohľadávky bolo prevedené z postupcu (žalovaného 2/) na postupníka (žalovaného 3/) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej úverovej zmluvy. Podľa žalobcu zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ nenadobudla platnosť pre absenciu dátumu uzavretia právneho úkonu. Nakoľko postupca ani postupník pri podpise zmluvy neuviedli, kedy túto zmluvu podpísali, nemohla predložená zmluva o postúpení pohľadávok nadobudnúť platnosť, a teda ani účinnosť, a nemohli byť na žalovaného 3/ postúpené ani pohľadávka zo zmluvy o úvere, ani pohľadávka z vydania bezdôvodného obohatenia a ani záložné právo na zabezpečenie týchto pohľadávok. Žalobca mal za to, že žalobe malo byť z uvedeného dôvodu vyhovené, nakoľko žalovaný 3/ nie je záložným veriteľom a neboli na neho platne postúpené pohľadávka z titulu zmluvy o úvere vrátane záložného práva. Zároveň sa žalobca nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že aj v prípade, ak by bola úverová zmluva neplatná, bolo prevedené z postupcu na postupníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej úverovej zmluvy, ak bola pohľadávka v zmluve o postúpení identifikovaná dostatočne určito, v čase postúpenia existovala a nič na tom nemení ani to, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky právne kvalifikovaná ako zmluvný záväzok a nie ako záväzok z bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu uvedený právny záver s ohľadom na konkurzné konanie voči úpadcovi Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze nie je možné na tento prípad aplikovať. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu v prípade zistenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere skúmať ex offo, či si žalovaný 2/ riadne uplatnil v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 40K/51/2016 voči žalovanému 1/ prihláškou zabezpečenú pohľadávku a aký právny titul uviedol v prihláške. Nakoľko žalovaný 2/ v prihláške neuviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky plnenie bez právneho dôvodu z titulu neplatnej zmluvy o úvere, neuplatnil si teda v zmysle § 29 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a jeho záložné právo v zmysle § 28 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na zabezpečenie pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia tak zaniklo. Žalobe malo byť preto vyhovené, nakoľko žalovaný 3/ nie je záložným veriteľom a záložné právo jeho právneho predchodcu žalovaného 2/ zaniklo v zmysle § 28 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej sa žalobca nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie, v ktorom odmietol a nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom pripojením a oboznámením sa s exekučným spisom sp.zn. EX106/2013 ohľadom exekučného konania, ktoré vykonávala exekútorka JUDr. Adriána Steinerová na preukázanie toho, či v čase uzatvárania záložnej zmluvy prebiehalo toto exekučné konanie ohľadom zálohu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie neskúmal skutočnosti ohľadom zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by sa vychádzalo z predpokladu, že samotná úverová zmluva je neplatná
a pohľadávku tvorí iba istina samotná, tak došlo k zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené bolo v možnostiach súdu prvej inštancie skúmať s ohľadom na znenie žaloby, jednotlivé vyjadrenia a predložené dôkazy. Poukázal na to, že úver samotný bol vo výške 1.250.000,- eur a do sumy 1.875.000,- eur bola pohľadávka zabezpečená. K postúpeniu pohľadávky došlo za odplatu 189.000,- eur. Aj znenie postúpenia pohľadávky dáva odpoveď na otázku, či došlo k uspokojeniu istiny samotnej. Žalobca žiadal o vyjadrenie predbežného právneho názoru, ktorý ak by bol uvedený, čo v tejto dôležitej a podstatnej časti nebol, tak by v otázke záložného práva v časti istiny navrhoval vykonanie iných dôkazov.
5. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
8. V prípade nevykonania relevantne navrhnutého dôkazu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla vykonanie dôkazu, ktorý bol potrebný na zisťovanie rozhodujúcich skutočností, avšak súd prvej inštancie taký dôkaz nevykonal. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd by pochybil, ak by zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý by bol spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie by bolo prípustné, pretože takýmto postupom by sťažil dôkaznú pozíciu strany sporu.
9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
10. Podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ide o nové doplnené ustanovenie v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu po ich preskúmaní vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie procesne postupoval správne, vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky vyhodnotil v intenciách daných § 191 CSP a z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil tiež správny právny záver o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku podľa § 39, § 151a, § 151b ods. 2, § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka
a § 497 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc zo správnosti vyššie uvedených záverov, nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie spôsobilé k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu za použitia § 387 ods. 1 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v parametroch daných § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.
13. Na doplnenie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné odvolací súd uviesť nasledovné:
14. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na akcesorickú povahu záložného práva a zastával názor, že z dôvodu neplatnosti zmluvy o úvere je neplatnou aj záložná zmluva. Podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká (okrem iného) zánikom zabezpečenej pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Nezáleží na tom, akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky. Akcesorická povaha záložného práva však nie je absolútna a existujú výnimky, kedy záložné právo trvá aj po zániku zabezpečovanej pohľadávky. Záložné právo predpokladá existenciu platnej pohľadávky. V praxi však môže nastať situácia, že následne môže dôjsť k neplatnosti právneho úkonu, z ktorého pohľadávka vznikla. Z toho vyplýva, že pohľadávka by mohla zaniknúť aj v dôsledku toho, že je neplatná. Z neplatnej pohľadávky by však pre veriteľa zostalo zachované právo na plnenie z neplatnej zmluvy. Uvedené však nebráni tomu, aby si zmluvné strany v zmluve o zabezpečení pohľadávky dojednali také ustanovenie, podľa ktorého záložné právo trvá aj v prípade, ak sa pohľadávka v dôsledku následnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého vznikla a ktorým si veriteľ zároveň zabezpečí aj plnenie, stala neplatnou, čo je i prípad danej veci.
15. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že záložné právo zabezpečujúce pohľadávku z právneho úkonu, ktorý bol neplatným, nezaniklo podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súladne so súdom prvej inštancie mal za to, že veriteľovi zostalo zachované právo na plnenie z neplatnej zmluvy pričom zmluvné strany si jednoznačne dojednali v článku 1 bod 1.5. písm. e) záložnej zmluvy, že zabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa (žalovaného 2/) sa rozumie pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa (žalovaného 2/) dlžníkovi (M. B. – N., F. XX XXX XXX, O. M. P. XXX, E. D. H. a Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze) bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Znenie čl. 1 bod 1.5. písm. e) nemožno vytrhnúť z pojmoslovia a konceptu celej zmluvy o zriadení záložného, najmä s poukazom na použité pojmy záložného veriteľa a dlžníka s tým, že v článku 1 bod 1.3. je definovaný právny úkon, z ktorého vznikol záväzkový vzťah medzi dlžníkom a záložným veriteľom. Text článku 1 bod 1.5. písm. e) zmluvy o zriadení záložného práva s poukazom na článok 1 bod 1.3. nepripúšťa rôzne výklady ako tvrdil žalobca, podľa odvolacieho súdu je zrejmým a určitým zmluvným dojednaním. Pojmy záložný veriteľ, dlžník a právny úkon použité v článku 1 bod 1.5. písm. e) záložnej zmluvy je potrebné subsumovať pod pojmy vyložené v predchádzajúcom článku zmluvy 1 bod 1.3., z ktorých je zrejmé, že záložné právo sa ako akcesorický záväzok vzťahuje k zmluve o úvere, ktorá je v článku 1 bod 1.3. záložnej zmluvy dostatočne zrozumiteľne a určito definovaná. Z uvedeného dôvodu odvolacia námietka žalobcu o neurčitosti zmluvného dojednania o zabezpečovanej pohľadávka nebola dôvodná. V danom prípade vo vzťahu k žalobcovi nemožno ani na záložnú zmluvu aplikovať výklad contra proferentem, nakoľko žalobca nebol zmluvnou stranou.
16. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že zmluvou o postúpení pohľadávok nebolo zo žalovaného 2/ na žalovaného 3/ prevedené právo z bezdôvodného obohatenia. Podľa článku III bod 6 druhý odsek zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalovaný 3/ ako postupník stal novým veriteľom dlžníka (M. B. – N., F. XX XXX XXX, O. M. P. XXX, E. D. H. a Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze zo zmluvy o úvere č. 167/2013 zo dňa 12.08.2013 v znení neskorších dodatkov), t.j. nadobudol pohľadávku s celým príslušenstvom a so všetkými právami a zabezpečeniami s ňou spojenými. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany si dojednali postúpenie pohľadávky so všetkými právami k nej prináležiacimi a na žalovaného 3/ bolo preto postúpené aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej úverovej zmluvy. Zároveň zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že postupovaná pohľadávka bola
podľa článku II. zmluvy zabezpečená záložným právom vyplývajúcim zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 167a/2013 zo dňa 12.08.2013. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka na žalovaného 3/ zmluvou o postúpení pohľadávok prešlo s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, stal sa žalovaný 3/ veriteľom dlžníka a nadobudol aj záložné právo zabezpečujúce jeho pohľadávku. S poukazom na žalovaným 2/ predloženú zmluvu o postúpení pohľadávok žalobca v podanej replike zo dňa 29.07.2022 uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.02.2018 boli práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o zriadení záložného práva postúpené zo žalovaného 2/ na spoločnosť DURPEG, s.r.o., a preto navrhol pripustenie pristúpenia tejto spoločnosti do konania ako žalovaného 3/. Súd prvej inštancie uvedenému návrhu žalobcu vyhovel a uznesením č.k. 20C/7/2022-97 zo dňa 16.09.2022 pripustil, aby do konania na stranu žalovaných pristúpila spoločnosť DURPEG, s.r.o. ako žalovaný 3/. Z článku IX. bod 6 predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že bola vyhotovená v troch vyhotoveniach po jednom rovnopise pre každú zmluvnú stranu a v jednom vyhotovení pre účely oznámenia zmeny záložného veriteľa príslušnému Okresnému úradu, katastrálny odbor. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. I. vyplýva, že záložné právo pod V 3879/13 na byt č. X, vchod č. X s podielom 7378/176842 na spoločných častiach a zariadeniach domu so súp. č. XXX na parc. č. 825/1 a na pozemky C KN parc.č. 824/9, 825/1, 827/2, 828/11 je zapísané v prospech spoločnosti DURPEG, s.r.o., so sídlom Školská 151, Terchová, IČO 36181179 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (Z 1057/2018) zo dňa 27.02.2018, v.z. 3041/13, zn. 1391/18. Napriek tomu, že žalovaný 2/ predložil v konaní súdu prvej inštancie vyhotovenie zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorom nebol uvedený dátum jej podpisu, je nepochybné že žalobca z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. I. dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zistil a tento poňal do svojho návrhu na pripustenie pristúpenia žalovaného 3/ do konania, preto poukazovanie na neuvedenie dátumu na zmluve o postúpení pohľadávok až v odvolacom konaní je nielenže neprípustnou novotou, ale je aj nedôvodné.
17. Ďalšou podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že žalovaný 2/ si riadne neuplatnil v konkurznom konaní zabezpečenú pohľadávku, nakoľko ako právny titul neuviedol v prihláške plnenie bez právneho dôvodu z titulu neplatnej zmluvy o úvere, čím si neuplatnil v zmysle § 29 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čím podľa žalobcu záložné právo v zmysle § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. na zabezpečenie pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia zaniklo. K uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa zákona č. 7/2005 Z.z. sa prihlásená pohľadávka v konkurze považuje za zistenú, t.j. za nespornú a) márnym uplynutím lehoty na popretie pohľadávky, a to v rozsahu, v akom nebola popretá (v dôsledku márneho uplynutia lehoty na popretie pohľadávky nastupuje v konkurze nevyvrátiteľná zákonná domnienka, v dôsledku ktorej už pohľadávku nie je možné v rámci konkurzu spochybniť), b) právoplatnosťou rozhodnutia v incidenčnom konaní, a to v rozsahu, v akom to vyplynie z takto právoplatne skončenej veci; c) uznaním popretej pohľadávky správcom, a to v uznanom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že zabezpečená pohľadávka žalovaného 2/ bola v konaní zistená, stala sa tým nespornou a nie je možné následne v inom civilnom spore posudzovať ako predbežnú otázku či nedošlo k následnému zániku záložného práva z dôvodu, že bol v prihláške uvedený odlišný právny dôvod nadobudnutia pohľadávky voči úpadcovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd túto odvolaciu námietku považoval za nedôvodnú.
18. Žalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie odmietol vykonanie ním navrhovaného dôkazu, a to pripojenie a oboznámenie sa s exekučným spisom sp.zn. EX106/2013 vedeným súdnym exekútorom JUDr. Adrianou Steinerovou. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol, že by sa jednalo o nadbytočný dôkaz s tým, že aj prípadné zistenie, že v čase uzavretia záložnej zmluvy by bolo vyhlásenia záložcu v zmluve o tom, že ohľadom zálohu nepriebieha žiadne konanie, nepravdivým, nemalo by to vplyv na platnosť záložnej zmluvy, ale mohlo by byť podľa článku 6 bod 6.7. záložnej zmluvy vyhodnotené veriteľom ako porušenie zmluvy. Prípadné zistenie nepravdivosti tohto vyhlásenia nezakladá podľa článku 3 bod 3.3. zmluvy dôvod pre zánik zmluvy, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o nadbytočnosti vykonania uvedeného dôkazu pre dostatočné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie sporu bolo správne.
19. Po oboznámení sa so zvukovým záznamom z pojednávania zo dňa 17.01.2023 odvolací súd zistil, že sudca súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami spornými, ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a nevykoná, pričom uviedol právne posúdenie. V právnom posúdení sudca súdu prvej inštancie konštatoval, že žalobcom tvrdený prvý dôvod neplatnosti úverovej zmluvy (že nebola podpísaná oprávnenými osobami) nie je podľa jeho názoru daný, avšak k druhému tvrdenému dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy uviedol, že doposiaľ skutočne nebolo preukázané, že by úveroví dlžníci boli členmi veriteľa. Žalobca bližšie vyjadrenie predbežného právneho názoru nežiadal. Odvolací súd mal za to, že predbežné právne posúdenie dané súdom prvej inštancie bolo dostatočným a uvedená odvolacia námietka žalobcu bola tiež nedôvodnou.
20. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol vecne spochybnené, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).