Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-15Cpr/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu a JUDr. Michaela Krajčová a členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, zast.: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: MECATUBE, s.r.o., so sídlom Wilsonova 8, Bratislava, IČO: 36 288 462, zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, o zaplatenie 4.366,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k.: -417 zo dňa 7. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k.: -417 zo dňa 7. októbra 2024, v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 341,85 eur od 11.08.2017 do 07.08.2018 a vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 83,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k.: -17 zo dňa 07.10.2024 konanie v časti o zaplatenie 341,85 eur zastavil (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,36 % (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia 4.366,70 eur s príslušenstvom titulom odstupného. Uviedol, že dňa 21.09.2012 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce zámočník/zvárač. V pracovnej zmluve súhlasil s vyslaním na pracovnú cestu mimo dohodnuté miesto výkonu práce. Žalovaný ho vyslal na pracovnú cestu do Francúzska, kde sa mu stal dňa 18.12.2012 pracovný úraz - spadol z rebríka a vykĺbil si rameno. Pracovný úraz mal za následok dlhodobú pracovnú neschopnosť. Ako následok pracovného úrazu sa preukázali problémy s nervami ramena a chrbtice, ktoré bolo treba liečiť až artroskopickou operáciou. Následky pracovného úrazu vyústili až do jeho invalidity. Invalidita je následkom pracovného úrazu, čo skonštatovala lekárska správa Y.. C. zo dňa 8.3.2016. Následkom pracovného úrazu stratil spôsobilosť vykonávať pracovné zaradenie zámočník/zvárač. Tento stav potvrdili lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon práce Y.. Y. Y. z 09.04.2014 a 19.10.2016. Tie uvádzajú, či zamestnanec je alebo nie je spôsobilý na výkon pracovného zaradenia, avšak neuvádzajú dôvod nespôsobilosti výkonu pracovného zaradenia. Keďže bol následkom pracovného úrazu dlhodobo práceneschopný a stratil aj spôsobilosť vykonávať prácu, žalovaný mu listom zo dňa 14.06.2016 ponúkol inú prácu, a to pracovnú pozíciu šoféra. Žalovaný zabezpečil lekárske vyšetrenie na prácu šoféra.

Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce Y.. Y. Y. zo dňa 29.06.2016 uviedol, že nie je spôsobilý na výkon práce šoféra. Na základe lekárskeho posudku zo dňa 29.6.2016 nebol schopný vykonávať práce v chlade, teple nad 30 stupňov Celzia, práce vo výškach, striedanie práce v stoji a v sede, ako aj prácu s bremenami nad 5 kg. Následne mu žalovaný ponúkol prácu archivára na kratší pracovný čas. Žalovaný nezabezpečil lekárske vyšetrenie podľa , či je spôsobilý vykonávať túto pracovnú pozíciu. Listom zo dňa 27.07.2016 odmietal túto pracovnú pozíciu, nakoľko nevyhovovala jeho zdravotnému stavu, vzhľadom na prácu s bremenami nad 5 kg. Upozornil, že je vyučený mechanik poľnohospodárskych strojov a celý život pracoval manuálne. Preto nie je spôsobilý na vykonávanie administratívnej práce, nakoľko na ňu nemá schopnosti ani kvalifikáciu. Žalovaný počas celej doby od ponúknutia práce šoféra mu neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný mal za to, že pre neho už nemá inú vhodnú prácu a požiadal Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava o súhlas na skončenie pracovného pomer; ten udelil súhlas. Následne mu dal dňa 30.05.2017 žalovaný výpoveď podľa . Ako dôvod uviedol, že v zmysle posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon práce Y.. Y. Y. zo dňa 19.10.2016 má za preukázané, že nie je dlhodobo spôsobilý vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a že neprijal ponuku na preradenie na inú pracovnú pozíciu. Žalovaný mu do dnešného dňa nevyplatil odstupné, ostatné povinnosti spojené s ukončením pracovného pomeru, ako odovzdanie výplatných pások za rok 2017, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby. Nakoľko žalovaný s ním skončil pracovný pomer výpoveďou podľa uvedeného výpovedného dôvodu je zrejmé, že mu patrí po skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca v konaní poukázal na lekársku správu Y.. C. zo dňa 08.03.2016, z ktorej je zrejmé, že lekárskymi vyšetreniami boli potvrdené aj degeneratívne zmeny chrbtice a úponov šliach v ľavom ramene, ktoré v žiadnom prípade nesúvisia s pracovným úrazom. Žalobca nestratil spôsobilosť vykonávať prácu na pracovnej pozícii zámočník/zvárač v dôsledku pracovného úrazu, ale v dôsledku invalidity, ktorá vznikla ako dôsledok dlhodobej choroby. K nároku na odstupné uviedol, že dal žalobcovi výpoveď z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Žalobca nestratil spôsobilosť vykonávať prácu na pracovnej pozícii zámočník/zvárač v dôsledku pracovného úrazu, ale v dôsledku degeneratívnych zmien, ktoré vyústili do jeho invalidity, preto nemá nárok na odstupné podľa .

4. Žalobca podaním zo dňa 13.10.2023 zobral čiastočne žalobu späť v rozsahu 341,85 eur a žiadal v tejto časti konania zastaviť. Uviedol, že túto sumu mu žalovaný uhradil dňa 07.08.2018 ako jednomesačné odstupné. Na pojednávaní dňa 21.06.2019, na ktorom ústne žalobca prezentoval späťvzatie žaloby, žalovaný potvrdil úhradu uvedenej sumy. Žalovaný na výzvu súdu nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

5. Súd prvej inštancie, postupujúc podľa , vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť a žalovaný nevyjadril s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas, konanie v časti o zaplatenie 341,85 eur zastavil (výrok I.).

6. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , a .

7. Súd prvej inštancie nariadil na návrh žalovaného znalecké dokazovanie; zo záverov znaleckého posudku č. 03/22, vypracovaného znalcom Y.. E. Y., mal za preukázané, že žalobca ešte pred pracovným úrazom trpel chorobnými zmenami chrbtice, konkrétne chorobou Morbus Scheuermann. Zo znaleckého posudku mal za preukázané, že žalobca bol pre bolesti chrbtice liečený už od roku 2009 -2010 (uvedené rozpätie sa uvádza kvôli nekompletnej zdravotnej dokumentácii), teda cca 3 roky predtým, ako utrpel pracovný úraz vo Francúzsku. Zo záverov znaleckého posudku súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca stratil schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť prevažne (teda nie výlučne) z dôvodu degeneratívnych zmien na chrbtici, progredujúcich do poškodenia nervových koreňov vychádzajúcich najmä z driekového úseku, avšak ich zvýraznený algický (bolestivý) prejav bol spustený pracovným úrazom zo dňa 18.12.2012.

8. Súd prvej inštancie vzhľadom na závery znaleckého dokazovania nemal za preukázané, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku pracovného úrazu tak, ako to tvrdil žalobca, hoci sa to konštatuje v uvedenej

Lekárskej správe zo dňa 8.3.2016 vypracovanej Y.. R. C.. Uvedené konštatovanie z lekárskej správy totiž v konaní vyvrátili závery znaleckého posudku. V znaleckom posudku znalec stanovil z percentuálnej miery poklesu zárobkovej činnosti 60 % mieru pre následky degeneratívnych zmien chrbtice na úrovni 35 % a mieru spôsobenú pracovným úrazom na 25 %. Zo záverov spomenutého znaleckého posudku súčasne priamo plynie, že za hlavnú príčinu uznanej invalidity sa nepovažuje pracovný úraz. Znalec skonštatoval, že pracovným úrazom sa však zvýraznili prejavy ochorenia chrbtice v jej všetkých úsekoch, ktoré neskôr, najmä v jej driekovom úseku, poškodili aj miechové korene vychádzajúce do ľavej dolnej končatiny. Znalec svoje závery súčasne vysvetlil aj v rámci svojho výsluchu, ktorý nasledoval po podaní znaleckého posudku.

9. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že výlučne pracovný úraz nespôsobil invaliditu žalobcu, ale že tu boli z väčšej časti prítomné aj degeneratívne zmeny chrbtice žalobcu (teda jeho predchádzajúci zdravotný stav). Zo spomenutých záverov znaleckého posudku vyplynulo, že samotný pracovný úraz spôsobil mieru poklesu zárobkovej činnosti na úrovni 25 %, čo by samé o sebe nestačilo na priznanie invalidity (najnižšia miera poklesu zárobkovej činnosti na priznanie invalidného dôchodku predstavuje 40 %); týmto konštatovaním však súd prvej inštancie v žiadnom prípade neprehodnocuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobcu (čo by ani učiniť nemohol, pretože miera poklesu pracovnej činnosti sa vyjadruje komplexne a individuálne s ohľadom na celý zdravotný stav).

10. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že nebyť pracovného úrazu, tak by jeho schopnosť vykonávať prácu zámočník/zvárač nestratil. Túto námietku žalobca prezentoval po podaní znaleckého posudku znalcom a žiadal ju zodpovedať znalcom v rámci jeho výsluchu. Znalec v rámci výsluchu skonštatoval, že pracovný úraz urýchlil uznanie invalidity žalobcu. Súčasne znalec ozrejmil, že sa nedá presne špecifikovať, ako by sa choroba žalobcu vyvíjala. Uvedené tak podporilo fakt, že výlučnou príčinou priznania invalidity žalobcu nebol pracovný úraz, ktorý utrpel, pretože znalec ani v rámci svojho výsluchu nezmenil (resp. nekorigoval) svoj záver zo znaleckého posudku, podľa ktorého „žalobca stratil schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť prevažne z dôvodu degeneratívnych zmien na chrbtici“ (odpoveď č. 1 záveru znaleckého posudku).

11. Žalobca procesne nereagoval žiadnym návrhom na vykonanie dokazovania po podaní znaleckého posudku a výsluchu znalca, hoci na preukázanie svojich skutkových tvrdení (a na vyvrátenie záverov znalca) to učiniť mohol (napr. predložením súkromného znaleckého posudku).

12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v prípade odstupného v sume najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca nepostačuje, ak dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru pre to, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu. Vyžaduje sa naviac spoľahlivé zistenie, že zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou so zamestnancom z dôvodu, že zamestnanec už nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz. Pracovný úraz musí byť určujúcou príčinou nemožnosti vykonávania ďalšej práce zamestnancom (nemožnosť vykonávania práce je následok). Preto medzi pracovným úrazom a nemožnosťou vykonávania ďalšej práce zamestnancom musí byť kauzálny vzťah. Ak na nejaký následok pôsobí viacero príčin, tak príčinnú súvislosť možno vidieť iba vtedy, ak je táto príčina podstatná, dôležitá a určujúca. Pre zistenie týchto príčin je nutné ich predchádzajúce dôsledné rozlíšenie, aby bolo možné s istotou zistiť, ktorá príčina (a či vôbec) je určujúca a podstatná pre vznik následku. Obdobné závery vyplývajú, napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.07.2018, sp. zn. súd akcentoval, že je nutné pre vznik nároku na odstupné podľa , aby bol pracovný úraz značnou príčinou straty spôsobilosti vykonávať dovtedajšiu prácu. Na to, aby zamestnancovi vznikol nárok na odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy, je nevyhnutné zistenie, že podstatnou, dôležitou a určujúcou príčinou nemožnosti vykonávania práce tu bol práve pracovný úraz. Pokiaľ zamestnancov zdravotný stav nie je ešte pred pracovným úrazom priaznivý, ale je u neho prítomná nejaká zdravotná indispozícia (resp. predispozícia k nej), ktorá sa rozvinie následkom pracovného úrazu, tak je možné aj napriek tomu dospieť k záveru, že nárok podľa zamestnancovi vznikol, avšak za podmienky, že pracovný úraz musí mať určujúci a podstatný charakter na zdravie zamestnanca a musí prevažovať nad existujúcou chorobou, resp. tak podstatne preváži i nad možným vývinom choroby, že by sa nepriznanie takéhoto nároku javilo ako krajne nespravodlivé. Opačnou optikou by zamestnanec s nepriaznivejším zdravotným

stavom strácal nárok plynúci z , čo nepochybne účelom tohto ustanovenia nie je. Naopak, pokiaľ pracovný úraz iba spolupôsobil menšou mierou, nie podstatnou a určujúcou mierou na to, že v konečnom dôsledku nemôže zamestnanec ďalej vykonávať prácu, tak nárok podľa nevzniká. V takom prípade by išlo na ťarchu zamestnávateľa, že zamestnával zamestnanca s nepriaznivejším zdravotným stavom, resp. s predispozíciou k tomu, že mu pracovný úraz akceleruje existujúcu (a doposiaľ neproblematickú) chorobu (prípadne zdravotné komplikácie, ktoré ešte nemožno označovať chorobou). A to účelom ustanovenia taktiež nie je. Okolnosti, že pracovný úraz zamedzil zamestnancovi vykonávať prácu, a práve z tohto dôvodu s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer, preukazuje zamestnanec. Zamestnanec, t.j. žalobca, sa totiž domáha aplikácie . Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca utrpel pracovný úraz a neskôr sa stal invalidným s mierou poklesu vykonávania pracovnej činnosti na úrovni 60 %. Žalobca zastával presvedčenie, že to bol práve pracovný úraz, ktorý viedol k jeho invalidite, preto mal za to, že mu nárok na odstupné podľa vznikol, lebo pre pracovný úraz dostal výpoveď z pracovného pomeru. Dokazovaním však súd prvej inštancie zistil, že výlučne pracovný úraz neviedol k uznaniu žalobcu za invalidného; pracovný úraz viedol iba z 25 % k uznaniu žalobcu za invalidného, z väčšej časti - 35 % je miera poklesu vykonávania pracovnej činnosti u žalobcu spôsobená degeneratívnymi zmenami chrbtice, keďže už pred vznikom pracovného úrazu bola u neho prítomná choroba Morbus Scheuermann. Podľa vyššie uvedených východísk tak nebol pracovný úraz určujúcou a podstatnou príčinou nemožnosti vykonávania ďalšej práce žalobcom. Ani fakt, že pracovný úraz zvýraznil prejavy choroby žalobcu, čo viedlo k strate spôsobilosti vykonávania zárobkovej činnosti žalobcu a napokon aj k jeho uznaniu za invalidného, nemôžu odôvodniť záver, že pre pracovný úraz s ním žalovaný ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou. Pokiaľ pracovný úraz nie je určujúcou a podstatnou príčinou vedúcou k nemožnosti vykonávania práce zamestnancom, tak nárok na odstupné podľa nevzniká. Preto súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.).

13. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že pre konanie neboli relevantné tvrdenia sporových strán, ktoré sa týkali ponuky inej vhodnej práce žalovaného žalobcovi (najskôr pracovná pozícia šoféra, potom archivára). Neplatnosť výpovede nebola predmetom konania, ponuka inej vhodnej práce preto nemala pre konanie právnu relevanciu. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k tvrdeniam sporových strán týkajúcich sa otázky, či žalovaný vyplatil žalobcovi mzdové nároky za čas práce vykonávanej vo Francúzsku, keď tento nárok nebol predmetom konania.

14. Vzhľadom na to, že výrokom I. súd prvej inštancie rozhodol o čiastočnom zastavení konania, skúmal, ktorá strana sporu procesne zavinila čiastočné zastavenie konania, pričom dospel k záveru, že to bol žalovaný, pretože po začatí konania uhradil časť nároku, ktorého sa žalobca domáhal. Preto nárok v tejto časti svedčí žalobcovi podľa (na účely výpočtu tak časť o zaplatenie 341,85 eur predstavuje úspech žalobcu).

15. Vo zvyšnej časti výrokom II. súd prvej inštancie žalobu zamietol, a preto úspešný bol v tejto časti žalovaný podľa (na účely výpočtu tak zostávajúca časť o zaplatenie predstavuje úspech žalovaného). Úspech žalovaného tak predstavoval 92,18 % a úspech žalobcu predstavoval 7,82 %; teda úspešnejší žalovaný. Preto súd prvej inštancie výrokom III. rozhodol, že žalobca nahradí čiastočne úspešnému žalovanému 84,36 % trov konania (92,18 % - 7,82 % = 84,36 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa to, že pred pracovným úrazom vykonával svoju prácu bez obmedzení, a to aj napriek údajne existujúcim degeneratívnym zmenám chrbtice, ktoré boli uvedené v Znaleckom posudku č. 03/22 zo dňa 07.12.2022 vypracovaným Y.. E. Y.. Avšak predošlé zdravotné problémy nemali priamy vplyv na jeho schopnosť vykonávať prácu, keďže až do pracovného úrazu bol schopný pracovať. Zmluvne dohodnutú prácu vykonával bez problémov dva a pol mesiaca, a teda bol žalovaným uznaný (aj zo zdravotného hľadiska) za spôsobilého vykonávať dohodnutú prácu. Až následkom pracovného úrazu stratil spôsobilosť vykonávať zmluvne dohodnutú prácu. Ani znalec nedokázal s určitosťou uviesť, do akej miery degeneratívne zmeny ovplyvnili jeho spôsobilosť vykonávať svoju prácu pred úrazom, alebo ako by ovplyvnili jeho spôsobilosť vykonávať prácu v budúcnosti bez pracovného úrazu. Oveľa zásadnejšie je však to, že bol plne schopný pracovať až do okamihu úrazu, pričom následky pracovného

úrazu spôsobili výrazné zhoršenie jeho zdravotného stavu a viedli k jeho práceneschopnosti, a teda nespôsobilosti vykonávať zmluvne dohodnutú prácu. Zo samotného znaleckého posudku, resp. výsluchu znalca bolo zrejmé, že pracovný úraz mal dosah na rozsah invalidity z dôvodu degeneratívnych chorôb, avšak samotný znalec sa vyhýbal odpovedi určenia rozsahu dopadu pracovného úrazu na invaliditu spôsobenú degeneratívnymi chorobami. Súd prvej inštancie uvádza, že pracovný úraz sám o sebe nezodpovedá za vznik invalidity žalobcu, keďže 60 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je spojený aj s degeneratívnymi zmenami na chrbtici a nie výlučne s pracovným úrazom. Tento záver však považuje žalobca za neúplný, keďže v znaleckom posudku je uvedené, že pracovný úraz mal za následok zvýraznenie degeneratívnych zmien, a to najmä v oblasti driekovej chrbtice, kde došlo k poškodeniu nervových koreňov. Tento fakt vedie k závažným obmedzeniam v schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Preto, aj keď degeneratívne zmeny predchádzali úrazu, nevyhnutnosť zohľadniť vplyv pracovného úrazu na zhoršenie stavu považuje za kľúčovú. Miera poklesu zárobkovej činnosti 25 % vyplývajúca z pracovného úrazu je významná a nie je možné ju zanedbať, predovšetkým ak miera poklesu zárobkovej činnosti vyplývajúca z degeneratívnych chorôb je iba 35% (teda v podstate iba 5 % rozdiel, aby dôvody invalidity boli vyrovnané). Poukazuje na lekárske správy Y. z 20.04.2015 a 08.03.2016, ktoré obe uvádzajú, že invalidita vznikla v dôsledku pracovného úrazu; lekárske správy Y.. C. boli vykonané v podstatne kratšom čase od pracovného úrazu (Znalecký posudok vyhotovený po 10 rokoch), a preto bolo možné konkrétnejšie určiť mieru dopadu pracovného úrazu na invaliditu a výkon zmluvne dohodnutej práce. Znalecký posudok preukázal, že následkom pracovného úrazu stratil schopnosť vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve (nakoľko bez pracovného úrazu by nedošlo k strate jeho spôsobilosti vykonávať zmluvne dohodnutú prácu). Znalecký posudok v odpovediach na otázky č. 2 a 3 jednoznačne uviedol, že pred pracovným úrazom netrpel tŕpnutiami ľavej poloviny tváre, ani poruchami spánku. Zároveň znalec uviedol, že do pracovného úrazu degeneratívne zmeny na chrbtici neobmedzovali jeho výkon pri práci. Zvýraznenie prejavov choroby, ktoré nastali v dôsledku pracovného úrazu, viedlo k tomu, že stratil spôsobilosť na vykonávanie zárobkovej činnosti ako takej a bol uznaný za invalidného. Tieto okolnosti jednoznačne dokazujú, že pracovný úraz mal významný podiel na vzniku invalidity a 100% podiel na tom, že žalobca stratil schopnosť vykonávať zmluvne dohodnutú prácu. Preto sa domnieva, že je nesprávne posudzovať pracovný úraz ako nezáväzný faktor v otázke jeho nároku na odstupné podľa . Predmetom tohto konania je posúdenie, či zamestnanec stratil schopnosť vykonávať zmluvne dohodnutú prácu ako následok pracovného úrazu, resp. ak by tento pracovný úraz nenastal, či by vedel naďalej vykonávať zmluvne dohodnutú prácu. Predmetom tohto konania nie je posudzovanie jeho invalidity a rozdelenie percentuálnych bodov dôvodov invalidity, tak ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie. Z daného dôvodu považuje rozsudok za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak je v danom konaní zhoršenie degeneratívnych zmien následok pracovného úrazu, tak ako uviedol znalec, tak je potrebné zhodnotiť, že časť percentuálnych bodov invalidity degeneratívnych zmien je potreba priznať pracovnému úrazu z pohľadu straty schopnosti vykonávať zmluvne dohodnutú prácu. Samotný znalec na pojednávaní dňa 20.09.2023 uviedol, že pracovný úraz akceleroval degeneratívne zmeny do takej miery, že spôsobili invaliditu a zároveň počas výsluchu znalec jednoznačne uviedol, že po pracovnom úraze žalobca stratil pracovnú schopnosť vykonávať zmluvne dohodnutú prácu zvárača. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca trvá na tom, že pracovný úraz, ktorý utrpel je rozhodujúcim faktorom, ktorý výrazne prispel k jeho invalidite a predovšetkým k strate schopnosti vykonávať zmluvne dohodnutú práce a je rozhodujúcim dôvodom podania výpovede a dôvodom pri určení výšky odstupného. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie napriek úspechu žalobcu v časti konania o zaplatenie sumy 341,85 eur, mu nepriznal úroky z omeškania pripadajúce k danej sume.

17. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov žalobca žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v rozsahu výroku II. o zvyšnej časti žaloby a výroku III. o náhrade trov konania v rozsahu 84,36% zmení tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.025,85 eur a to tak, že z danej sumy vykoná zákonné zrážky (v zmysle ) a zvyšnú sumu zaplatí žalobcovi a - úroky z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 4.366,70 eur od 11.08.2017 do dňa 06.08.2018 - úroky z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 4.025,85 eur od 07.08.2017 do zaplatenia a žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje odvolanie za nedôvodné. Žalobca v odvolaní nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by v zmysle ustanovenia odôvodňovali podanie odvolania a zmenu rozsudku, tak ako navrhuje žalobca. Prvoinštančný súd v konaní, ktoré prebiehalo šesť rokov, poskytol žalobcovi dostatočný priestor na uplatnenie procesných práv. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie vo veci, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverov. Ohľadom posúdenia právneho základu žalovaného nároku má za to, že rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, na základe ktorého súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalobcu nevznikol nárok podľa na vyplatenie odstupného v sume desaťnásobku priemerného mesačného zárobku, resp. v žalovanej výške. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému posúdeniu intenzity vplyvu pracovného úrazu na vznik trvalej straty spôsobilosti vykonávať dohodnutú prácu, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne a presvedčivo odôvodnil, prečo pracovný úraz nie je možné považovať za určujúcu a podstatnú príčinu straty spôsobilosti žalobcu vykonávať doterajšiu prácu. Navrhuje, aby odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci potvrdil v súlade s . V odvolaní žalobca opätovne spochybňuje závery znalca, ako aj ich vyhodnotenie súdom prvej inštancie. Namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil intenzitu vplyvu pracovného úrazu na vznik neschopnosti žalobcu vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve. Zdôrazňuje konštatovanie znalca, že pracovný úraz „zintenzívnil“ prejavy ochorenia, z čoho vyvodzuje, že práve pracovný úraz mal rozhodujúci vplyv na vznik jeho práceneschopnosti. V danom prípade bol dôvod ukončenia pracovného pomeru žalobcu vo výpovedi žalobcu jasne špecifikovaný ako dlhodobá nespôsobilosť vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy zo zdravotných dôvodov s odkazom na ust. . Pracovný úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 18.12.2012 (4,5 roka pred výpoveďou) mal za následok práceneschopnosť žalobcu, ktorá by však bez existencie ochorenia chrbtice, ktorým žalobca trpel už pred pracovným úrazom, bola len dočasná a neviedla k „dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu“, ktorá bola dôvodom podania výpovede zo strany žalovaného. Príčinou dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu u žalobcu boli degeneratívne zmeny na chrbtici, ktorých príznaky sa časom zhoršovali a v období podania výpovede bolo zrejmé, že dosiahli takú intenzitu, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Znaleckým dokazovaním bolo v konaní jednoznačne potvrdené, že žalobca už pred pracovným úrazom dlhodobo trpel chorobnými zmenami chrbtice, ktoré sa časom zhoršovali. Za hlavnú príčinu straty schopnosti žalobcu vykonávať doterajšiu prácu pre žalovaného znalec v znaleckom posudku označil „degeneratívne zmeny na chrbtici“, teda ochorenie žalobcu, ktorého príčina vznikla pred pracovným úrazom, nie pracovný úraz. Rovnaké závery znalec potvrdil pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 20.09.2023, kde jasne uviedol, že dôsledkom pracovného úrazu bolo zranenie ramena, z ktorého by sa žalobca vyliečil. Podľa znalca by ochorenie chrbtice, ktorým žalobca trpel už roky pred pracovným úrazom, u žalobcu viedlo aj bez pracovného úrazu k stupňovaniu bolestí a postupnej strate spôsobilosti vykonávať dohodnutú prácu. Žalovaný má za to, že v konaní bolo jasne preukázané a v rozhodnutí súdu prvej inštancie náležite presvedčivo odôvodnené, že pracovný úraz žalobcu síce prispel k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ale ako menej významný faktor (v miere 25 % viedol k uznaniu žalobcu za invalidného). Z väčšej časti bola miera poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť u žalobcu spôsobená degeneratívnymi zmenami chrbtice v dôsledku ochorenia, ktoré bolo u žalobcu prítomné už pred vznikom pracovného úrazu. Nakoľko pracovný úraz nebol určujúcou a podstatnou príčinou nemožnosti vykonávania ďalšej práce žalobcom, nárok na odstupné podľa mu nevznikol. 19. V ďalších písomných vyjadreniach strany sporu zopakovali svoju argumentáciu prednesenú v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu. 20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné len v časti, v ktorej sa žalobca odvolal proti zamietnutiu jeho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 341,85 eur od 11.08.2017 do 07.08.2018, preto v tejto časti odvolaniu žalobcu vyhovel a zmenil zamietajúci výrok súdu prvej inštancie ( ) a vo zvyšnej časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie odstupného, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. novembra 2025 ( ).

21. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého zamietajúceho výroku v časti nároku žalobcu na zaplatenie odstúpeného, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú

správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ), hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby v časti nároku žalobcu na zaplatenie odstupného v zmysle .

22. Súd prvej inštancie v časti, pokiaľ ide o nároky žalobcu na zaplatenie odstupného, vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie odstupného; na vec náležite aplikoval zodpovedajúce ustanovenia , ktoré správne interpretoval a dôvody vedúce k zamietnutiu nároku žalobcu na zaplatenie požadovaného odstupného v tejto časti riadne v súlade s odôvodnil.

23. Podľa zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

24. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu, správne zameral svoju pozornosť najmä na zisťovanie, či pracovný úraz žalobcu bol podstatnou príčinou straty schopnosti žalobcu vykonávať práce pre žalovaného ako zamestnávateľa, pričom posúdenie tejto otázky bolo medzi stranami sporné.

25. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie zákonom stanovených podmienok pre vyplatenie odstupného podľa , pričom odvolací súd dospel k záveru, že predmetnú spornú otázku súd prvej inštancie posúdil celkom správne, keď konštatoval, že výlučne pracovný úraz neviedol k uznaniu žalobcu za invalidného a pokiaľ pracovný úraz nie je určujúcou a podstatnou príčinou vedúcou k nemožnosti vykonávania práce zamestnancom, tak nárok na odstupné podľa nevzniká.

26. V prejednávanom prípade mal súd prvej inštancie na základe znaleckého dokazovania jednoznačne za preukázané, že pracovný úraz viedol iba z 25-ich % k uznaniu žalobcu za invalidného. Z väčšej časti - 35 % - je miera poklesu vykonávania pracovnej činnosti u žalobcu spôsobená degeneratívnymi zmenami chrbtice, keďže už pred vznikom pracovného úrazu bola u neho prítomná choroba Morbus Scheuermann. Podľa vyššie uvedených východísk tak nebol pracovný úraz určujúcou a podstatnou príčinou nemožnosti vykonávania ďalšej práce žalobcom. Preto ani fakt, že pracovný úraz zvýraznil prejavy choroby žalobcu, čo viedlo k strate spôsobilosti vykonávania zárobkovej činnosti žalobcu a napokon aj k jeho uznaniu za invalidného, nemôžu odôvodniť záver, že pre pracovný úraz s ním žalovaný ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou.

27. Rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní žalobcovho nároku na odstupné v zmysle teda bolo zistenie, či pracovný úraz, ktorý žalobca utrpel pri plnení pracovných povinností pre žalovaného mal za následok stratu spôsobilosti žalobcu vykonávať pre žalovaného doterajšiu prácu a či k ukončeniu pracovného pomeru došlo podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-311/2001-ucinnost-od-01.01.2026> z dôvodu, že žalobca nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz. Pre posúdenie naplnenia hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie odstupného v zmysle <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252376'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nie je dôležité to, aký dôvod rozviazania pracovného pomeru zamestnávateľ so zamestnancom uviedli vo výpovedi alebo dohode,

ale to, či nimi uvedený dôvod (ne)bol fakticky aj naplnený. Nie je vylúčené, že skutočný dôvod skončenia pracovného pomeru môže byť zisťovaný súdom až v spore o odstupnom pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov.

28. Príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a stratou spôsobilosti zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa doterajšiu prácu by mohla existovať len v prípade, že pracovný úraz by bol hlavnou príčinou podieľajúcou sa na vzniku straty schopnosti zamestnanca vykonávať jeho doterajšiu prácu (invalidita žalobcu), prípadne by bol vyvolávajúcim momentom jeho ochorenia a tzv. predispozícia zamestnanca na ochorenie (rizikový faktor) by bol len jeho okrajovou príčinou. V prejednávanej veci je však situácia opačná. Ako vyplynulo zo záverov znaleckého dokazovania degeneratívne ochorenie žalobcu už existovalo aj pred úrazom, žalobca ešte pred pracovným úrazom trpel chorobnými zmenami chrbtice, konkrétne chorobou Morbus Scheuermann a pre bolesti chrbtice už bol liečený od roku 2009 -2010, t. j. 3 roky predtým, ako utrpel pracovný úraz a žalobca stratil schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť prevažne z dôvodu degeneratívnych zmien na chrbtici, progredujúcich do poškodenia nervových koreňov vychádzajúcich najmä z driekového úseku, hoci nepochybne ich zvýraznený algický (bolestivý) prejav bol spustený pracovným úrazom zo dňa 18.12.2012 (závery znaleckého posudku).

29. V konaní bola znaleckým dokazovaním teda spoľahlivo objasnená príčina žalobcovho stavu, keď znalec dospel k záveru, že na invalidite žalobcu (priznanej v rozsahu 60 %) sa v prevažujúcej miere podieľa jeho ochorenie (35 %) a nie pracovný úraz, ktorý utrpel (25 %). Znalec vykonal v posudku analýzu žalobcovho ochorenia a vyjadril sa aj k otázke príčinnej súvislosti medzi žalobcovou invaliditou a na nej sa podieľajúcom existujúcom ochorení a podielu pracovného úrazu.

30. Odvolací súd, zhodne o súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že príčinou neschopnosti vykonávania doterajšej práce u žalovaného bol výlučne pracovný úraz, ktorý utrpel pri výkone práce u žalovaného. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že na základe posúdenia Sociálnou poisťovňou je znížená schopnosť žalobcu vykonávať sústavné zamestnanie o 60 %, pričom na uvedenom participuje v rozhodujúcej miere degeneratívne ochorenie žalobcu, ktoré sa na uvedenej miere zníženia pracovného potenciálu podieľa v 35 percentách.

31. V rovine určenia existencie kauzálneho nexu je potrebné vždy vychádzať z toho, v akej miere bola určitá skutočnosť príčinou konkrétneho následku a táto pravdepodobnosť sa následne premieta aj do roviny určenia miery, v ktorej táto skutočnosť (pracovný úraz a choroba) prispela k vzniku následku (strate spôsobilosti žalobcu vykonávať doterajšiu prácu). Vzhľadom na to, že v danej veci bolo znaleckým dokazovaním preukázané v akom rozsahu sa na strate spôsobilosti žalobcu vykonávať doterajšiu prácu pre žalovaného podieľal pracovný úraz a v akom rozsahu sa na tejto strate podieľalo jeho (už) pred úrazom existujúce ochorenie, možno dospieť k záveru, že podstatnou a závažnejšou príčinou súčasného stavu na strane žalobcu je jeho ochorenie (a nie pracovný úraz).

32. Pokiaľ žalobca na preukázanie príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a stratou spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu poukazoval na odborný posudok o invalidite, v ktorom lekár neodporučil/ vylúčil pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, t. j. u žalovaného, z uvedeného konštatovania v posudku, podľa názoru odvolacieho súdu vôbec nevyplýva, že strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu súvisí výlučne iba s pracovným úrazom utrpeným žalobcom pri výkone práce u žalovaného, keď je nepochybné (a v konaní bolo znaleckým dokazovaním jednoznačne preukázané), že na zníženej schopnosti žalobcu vykonávať a doterajšiu prácu participuje v rozhodujúcej miere jeho už pred úrazom existujúce degeneratívne ochorenie.

33. V súvislosti s námietkou žalobcu, že odborný posudok o invalidite bol vypracovaný skôr, a preto tento lepšie reflektuje jeho zdravotný stav a následky pracovného úrazu, ako znalecký posudok, odvolací súd uvádza, že pri skúmaní, či (ne)bol naplnený dôvod skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov (v tomto prípade pre pracovný úraz), ide o odbornú otázku, a preto faktický dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť zisťovaný výlučne na základe znaleckého dokazovania (hoci vykonaného neskôr, napr. aj v súdnom konaní o odstupnom).

34. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačne nepreukázal, že k skončeniu pracovného pomeru došlo podľa <http://zakony.judikaty.info/

predpis/zakon-311/2001-ucinnost-od-01.01.2026> z dôvodu, že žalobca nemôže pre pracovný úraz vykonávať doterajšiu prácu. Vzhľadom na uvedené, keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca nemohol vykonávať doterajšiu prácu výlučne pre pracovný úraz, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh pre žalovaného, nemohol mu vznikať nárok na vyplatenie odstupného v zmysle <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-311/2001-ucinnost-od-01.01.2026> vo výške desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

35. Odvolací súd dodáva, že je nedôvodná aj odvolacia námietka žalovaného smerujúca k nedostatočnému a nesprávnemu odôvodneniu napadnutého rozsudku v tejto časti žalobou uplatneného nároku, keď okrem toho, že odôvodnenie spĺňa všetky formálne i obsahové náležitosti, súd prvej inštancie v ňom jasne a zrozumiteľne zhrnul všetky rozhodujúce skutočnosti, argumentáciu sporových strán a náležite aj s odkazom na relevantnú právnu úpravu a judikatúru vysvetlil všetky rozhodujúce úvahy, ktoré ho priviedli k presvedčeniu, že v tejto časti je potrebné nárok žalobcu na zaplatenie odstupného v zmysle zamietnuť; a teda odvolací súd pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá súdu prvej inštancie čo vytknúť.

36. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa týkajúce sa jeho nároku na vyplatenie odstupného v zmysle odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie odstupného vo výške 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku podľa ustanovenia , ako vecne správny podľa potvrdil.

38. Odvolací súd však považuje za dôvodné odvolanie žalovaného v časti zamietajúceho výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy vo výške 5 % ročne zo sumy 341,85 eur od 11.08.2017 do 07.08.2018 (t. j. 16,95 eur). Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 341,85 eur zastavil (výrok I.), z dôvodu, že žalobca podaním zo dňa 13.10.2023 zobral čiastočne žalobu späť v rozsahu 341,85 eur a žiadal v tejto časti konania zastaviť, nakoľko mu žalovaný dňa 07.08.2018 uvedenú sumu predstavujúcu jednomesačné odstupné zaplatil, čo na pojednávaní dňa 21.06.2019 žalovaný potvrdil a nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby. Je teda nesporné, že žalovaný sa dostal s plnením odstupného vo výške 341,85 eur do omeškania, keď žalobcovi uvedenú sumu uhradil až po podaní žaloby. Odstupné v zmysle vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Žalovaný žalobcovi dal výpoveď podľa dňa 30.05.2017, nárok na odstupné vznikol teda žalobcovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, t. j. 10.08.2017; a teda dňom 11.08.2017 sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením a je povinný podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 341,85 eur od 11.08.2017 do zaplatenia, t. j. do 07.08.2018.

39. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 341,85 eur od 11.08.2017 do 07.08.2018 v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu, podľa zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 341,85 eur od 11.08.2017 do 07.08.2018.

40. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. , , , ).

41. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a .

42. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol o čiastočnom zastavení konania, odvolací súd skúmal, ktorá strana sporu procesne zavinila čiastočné zastavenie konania, pričom odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že to bol práve žalovaný, ktorý tým, že po začatí konania uhradil časť nároku, ktorého sa žalobca domáhal, zavinil, že konanie v tejto časti muselo byť zastavené, a preto má žalobca podľa v tejto časti nárok na náhradu trov konania (na účely výpočtu tak časť o zaplatenie 341,85 eur predstavuje úspech žalobcu). Zároveň bol žalobca úspešný aj v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 341,85 eur od 11.08.2017 do 07.08.2018, čo predstavuje sumu 16,95 eur. Žalobca bol teda úspešný v časti o zaplatenie sumy 358,80 eur; vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, čo v tejto časti predstavuje úspech žalovaného podľa . Úspech žalobcu v konaní predstavuje 8,2 % a úspech žalovaného v konaní predstavuje 91,8 %; teda úspech žalovaného predstavuje 83,60 % a v tejto časti je potom žalobca povinný nahradiť čiastočne úspešnému žalovanému trovy konania (91,8 % - 8,2 % = 83,60 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).