Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-244-2019.pdf
PDF · 309.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/244/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. v právnej veci žalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O., J. XX, zastúpený: JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., advokát so sídlom Nové Zámky, Bočná 26, IČO: 11 728 094, proti žalovanej: Obec Dvory nad Žitavou, Dvory nad Žitavou, Hlavné nám. 6, IČO: 00 308 897, zastúpená: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Nitra, Školská 3, IČO: 42 119 987, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/135/2017- 206 zo dňa 29. júla 2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Súd žalobu vrátane alternatívneho petitu žaloby zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výše náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 123, § 130 ods.1, § 132 ods.1, § 133 ods.2, § 134 ods.1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), § 1, § 8 ods.1, 6, § 10 ods.1, § 13 ods. 1, 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (v znení účinnom v roku 2005), § 9 ods.2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (v znení účinnom v roku 2005), § 28 ods.2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti (katastrálny zákon), čl. 11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 2.10.2017 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá bola vytvorená z parcely registra „C“ č. XX o výmere 568 m2, ktorá je zapísaná na LV č. X k.ú. E.. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 19.8.2005 obecné zastupiteľstvo žalovaného na svojom zasadnutí prijalo uznesenie, ktorým schválilo odpredaj nehnuteľnosti, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá bola vytvorená z parcely registra „C“ č. XX o výmere 568 m2, ktorá je zapísaná na LV č. X k.ú. E. nad O. a to pre žalobcu, ktorý dňa 22.11.2005 zaplatil do pokladnice žalovaného v hotovosti kúpnu cenu 3.410,- Sk (31 m2 x 110 Sk/m2). Žalobca bol od 22.11.2005 dobromyseľný o tom, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí a ako oprávnený držiteľ ju užíval aspoň do konca mája 2017. Ďalej uviedol, že bývalý starosta žalovaného Ing. Jozef Kálazi, ktorý bol starostom v rokoch 2002 - 2014 vyhlásením zo dňa 25.9.2017 potvrdil, že výkon uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného nepozastavil a že k nezapísaniu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov na strane žalovaného. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný listom zo dňa 24.5.2017 oznámil žalobcovi začatie konania o dodatočnom povolení stavby - oplotenia, brány a prístrešku na parcele č. XX, v ktorom vyzval žalobcu, aby preukázal, že je vlastníkom uvedenej parcely alebo že má k tomuto pozemku iné právo. Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 21.8.2017 požiadal žalovaného o stanovisko, či uznáva vlastnícke právo žalobcu k predmetnému pozemku nadobudnuté vydržaním podľa § 134 ods. 1 s poukazom na ust. § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ak vlastnícke právo žalobca uznáva, aby zabezpečil perfektný dvojstranný právny úkon predaja spornej nehnuteľnosti žalobcovi. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 8.8.2017, ktorým oznámil, že vyhotoveniu kúpnej zmluvy nemôže vyhovieť, keďže právo z uznesenia žalovaného je premlčané, že uznesenie sa v archíve žalovaného nenachádza a že vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Žalobca k žalobe pripojil uznesenie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005, geometrický plán č. 49/2005, LV č. X k parcele registra „C“ č. XX k.ú. E. nad O., doklad o zaplatení sumy 3410,- Sk, vyhlásenie bývalého starostu žalovaného Ing. Jozefa Kálaziho zo dňa 25.9.2017, oznámenie žalovaného zo dňa 24.5.2017 o začatí dodatočného povolenia stavby, žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.8.2017, odpoveď žalovaného zo dňa 8.8.2017. K žalobe sa podaním zo dňa 30.10.2017 vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Okrem iného uviedol, že žalovaný nepopiera skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne schválenia odpredaja 31 m2 z parcely č. XX podľa geometrického plánu č. 49/2005, ani skutočnosť, že žalobca zaplatil v hotovosti do pokladne žalovaného 3410,- Sk a uviedol, že žalovaný až potom čo žalobca 11.7.2007 listom požadoval uzatvorenie kúpnej zmluvy z titulu zaplatenia kúpnej ceny zistil, že suma 3410,- Sk predstavuje zaplatenie novovytvorenej parcely XX/X. Keďže k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej parcele nedošlo, žalovaný listom z 8.8.2017 oznámil žalobcovi, že sumu 113,19 eur (3410,- Sk) mu vracia poštovou poukážkou, pričom žalobca uvedenú sumu v odbernej lehote neprevzal. V uvedenom podaní žalovaný uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu o jeho domnelej dobromyseľnosti, ktorú mal od 22.11.2005 do konca mája 2017 o tom, že mu nehnuteľnosť patrí, poukázal na ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu písomnej kúpnej zmluvy, ktorou by v prípade jej uzatvorenia mal disponovať a uviedol, že samotné zaplatenie kúpnej ceny nemá spôsobilosť zakladať právny vzťah ohľadne zmeny v osobe vlastníka nehnuteľnosti. Uviedol, že ak sa žalobca mylne domnieval, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudol na základe uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného a následným zaplatením schválenej kúpnej ceny, jeho omyl nie je ospravedlniteľný. Zároveň žalovaný poukázal na to, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že nadobudol vlastníctvo k novovytvorenej parcele registra „C“ č. XX/X, bolo jeho povinnosťou podľa § 18 zákona 582/2004 počnúc 1.1.2006 podať daňové priznanie, avšak žalobca tak neučinil počas celej doby užívania predmetného pozemku, pričom konal aj v rozpore so stavebným zákonom, keďže na uvedenej parcele postavil čiernu stavbu. Uviedol, že správanie žalobcu je nezlučiteľné s dobrou vierou a preto nemá požívať právnu ochranu, keďže žalobca svoj domnelý vlastnícky vzťah k pozemku deklaroval, až keď mal preukázať svoj vlastnícky vzťah k nemu z dôvodu zriadenia čiernej stavby. Žalovaný ďalej uviedol, že opiera aspoň čiastočne skutkové tvrdenia bývalého starostu žalovaného s tým, že svoje námietky predloží písomne na pojednávaní. Poukázal na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo/30/2010, 2Cdo/271/2007, 3Cdo/17/2016, 4Cdo/287/2006. V uvedenom podaní žalovaný uviedol, že pri normálnej obvyklej opatrnosti žalobca nemohol nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie, že sporná nehnuteľnosť mu fyzicky patrí, pričom nadobúdajúcim titulom nemôže byť listina, ktorou sa právo samo o sebe nenadobúda a nemôže ním byť ani uznesenie obecného zastupiteľstva. Žalobca sa nepresvedčil, či vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol, nepodal daňové priznanie tak, ako mu to ukladá zákon, nikdy sa neinformoval na stavebnom úrade o podmienkach postavenia stavby a teda jeho správanie nesvedčí o jeho dobromyseľnosti. Žalovaný poukázal na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.8.2017, ktorým vyzval žalovaného na „neodkladné zabezpečenie perfektného dvojstranného právneho úkonu predaja predmetnej nehnuteľnosti tak, ako to obec E. urobila v prípade predaja nehnuteľnosti ďalším trom osobám označeným v zápisnici z 24 zasadnutia obecného zastupiteľstva 19.8.2005.“ Žalovaný sa k uvedenému vyjadril tak, že jediným do úvahy pripadajúcim spôsobom deklarovania nadobudnutia vlastníctva žalobcu vydržaním by bolo postupovať podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti formou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v notárskej zápisnici. Uviedol, že žiadosti o uzavretie kúpnej zmluvy nemohol vyhovieť, keďže uznesenie zo dňa 19.8.2005 nie je relevantným podkladom pre jeho uzavretie, keďže právo z neho pre žalobcu vyplývajúce je podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané. Napokon uviedol, že žalobca sa v žalobe nevysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu a neuplatnil také prostriedky procesného útoku, ktoré by nasvedčovali existencii dobromyseľnosti jeho držby. K uvedenému podaniu pripojil doklad o zaslaní sumy 113,19 eur žalobcovi dňa 7.8.2017 a list žalovaného zo dňa 7.9.2017. K uvedenému podaniu sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 24.11.2017, v ktorom uviedol, že na pokladničnom doklade č. 1358/05 zo dňa 22.11.2005 je výslovne uvedený ako účel platby „pozemok p.č.XX/X 31m2,“ pričom aj v uznesení žalovaného zo dňa 19.8.2005 je uvedené, že sa schvaľuje odpredaj parcely č. XX/X o výmere 31 m2 za 110,- Sk/m2. V uvedenom podaní uviedol, že na vznik vlastníckeho práva nie je potrebná perfektná písomná kúpna zmluva a na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tiež nie, pričom na vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti stačí aj neperfektná písomná zmluva, ak sú zároveň splnené zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a vlastníckeho právo nadobudnuté vydržaním vzniká priamo zo zákon, pričom vklad do katastra nehnuteľností má len deklaratórnu povahu. Uviedol, že nepodanie daňového priznania podľa § 18 zákona č. 582/2004 Z.z. nie je v príčinnej súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním. Uviedol, že žalovaný dvakrát prejavil úmysel vzdať sa spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu a to jednak vo forme uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 a jednak vydaním príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.11.2005 o prijatí kúpnej ceny 3410,- Sk. Poukázal tiež na to, že ani v jedno zo štyroch rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení, nie je rozhodnutím zásadného významu, pričom tieto pochádzajú z rozhodnutí po roku 2005,v ktorom mala začať v danom prípade plynúť 10 ročná lehota na vznik vlastníckeho práva žalobcu vydržaním, pričom uviedol, že vydržacia lehota začala plynúť v roku 200,5 pričom žalobca nebol dobromyseľný iba na základe jeho subjektívneho hľadiska a jeho omyl je ospravedlniteľný. V uvedenom vyjadrení právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že dňa 30.9.2004 žalobca písomne požiadal žalovaného o odpredaj spornej nehnuteľnosti a žalobca bol z výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 uzrozumený o vôli žalovaného predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi odpredať, pričom zaplatil aj kúpnu cenu uvedenú vo výpise z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného a teda žalovaný mal za to, že došlo k dvojstrannému písomnému úkonu o prevode nehnuteľnosti a mal za to, že mu sporná nehnuteľnosť patrí a preto ju od 19.8.2005 užíval ako svoju. Poukázal na ust. § 40 ods. 3, § 46 ods. 2, § 50a ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka. Ďalej v uvedenom podaní uviedol, že podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy okrem označenia jej účastníkov, je predmet a kúpna cena, pričom žalobca so žalovaným dohodli obe podstatné náležitosti a tiež dohodli aj podstatné náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľnosti. Uviedol, že omyl žalobcu v tom, že prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine a že v zmluve o budúcej zmluve je potrebné dohodnúť aj dobu, do ktorej sa má budúca zmluva uzavrieť, možno vzhľadom na nedostatok právneho vzdelania žalobcu považovať za ospravedlniteľný, pričom žalobca o týchto vadách nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú od neho možno očakávať, vedieť. Uviedol, že žalobca bol ako držiteľ spornej nehnuteľnosti počas celej 10 ročnej doby potrebné na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že predmetná nehnuteľnosť mu patrí, pričom pri pochybnostiach sa predpokladá že držba je oprávnená podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobca sa preto po uplynutí 10 rokov oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti stal jej vlastníkom so zákona podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že nič nebráni tom aby sa kúpna zmluva uzavrela ja po uplynutí premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu podľa § 137 písmeno c) CSP vyplýva priamo z povahy sporu, keďže v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní môže dôjsť na základe rozhodnutia súdu k zmene vlastníckeho práva žalobca k spornej nehnuteľnosti a v takomto prípade je naliehavý právny záujem daný vždy. Poukázal na to, že žalovaný vyše 10 rokov, takmer 12 rokov nerušene užíval spornú nehnuteľnosť ako svoju, pričom žalovaný mu vo výpise z uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 nariadil spornú nehnuteľnosť oplotiť a dokonca určil aj spôsob a vzhľad oplotenia. Napokon poukázal na ust. § 6 ods. 1 veta druhá zákona č. 13/1991 Zb. o majetku obcí. K uvedenému podaniu pripojil žiadosť žalobcu R. J. o odpredaj spornej nehnuteľnosti zo dňa 30.9.2004.Na pojednávaní dňa 11.12.2018 zástupkyňa žalovaného uviedla, že v záujme zmierčieho vyriešenia veci požiada obecné zastupiteľstvo žalovaného, či schvaľuje odpredaj predmetnej nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené v uznesení zo dňa 19.8.2005. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobu dopĺňa o alternatívny petit nasledujúceho znenia: „Žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. označenej v geometrickom pláne č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. vedenej na LV č. X ako parc. č. XX o výmere 568 m2.“ Zároveň žiada, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle uvedeného. Na základe výzvy konajúceho súdu Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor podaním zo dňa 5.2.2019 oznámil konajúcemu súdu, že ak by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy k spornej nehnuteľnosti medzi stranami sporu, uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 by bolo možné v rámci vkladového konania považovať za dostatočné, ak nebolo obecným zastupiteľstvo zrušené. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 18.2.2019, v ktorom uviedol, že k záväznému vyjadreniu žalovaného, či uzatvorí so žalobcom zmier alebo nie, je nevyhnuté, aby nárok žalobcu bol prerokovaný v orgáne, ktorý ako jediný je povolaný v danej veci rozhodnúť a to obecné zastupiteľstvo žalovaného, pričom obecné zastupiteľstvo by sa malo uskutočniť do 30.4.2019. Žalovaný podaním zo dňa 23.4.2019 zaslal konajúcemu súdu výpisy z uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 9.4.2019 č. 64/09042019, 65/042019, 66/09042019 zo dňa 9.4.2019 z ktorých vyplýva, že obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie informáciu o súdnom spore č. 6C/135/2017, že neuznáva S. Z. za dobromyseľného držiteľa spornej parcely č. XX/X a že ruší v celom rozsahu uznesenie zo dňa 19.8.2005, ktorým bol schválený odpredaj parcely č. XX/X o výmere 31 m2 žalovanému a to z dôvodu podstatných zmien zastavovacieho plánu centrálnej zóny obce a vo verejnom záujme (plánovaná výstavba odstavných plôch - parkoviska kultúrneho domu). Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalobcu zo dňa 3.6.2019, v ktorom k uzneseniu obecného zastupiteľstva žalovaného č. 65 uviedol, že žalovaný pri výpočte okolností prípadu opomenul, že žalobca zaplatil kúpnu cenu nehnuteľnosti, že svoju nehnuteľnosť oplotil, a že ju nerušene užíval najmenej 10 rokov a zároveň k uzneseniu č. 66 obecného zastupiteľstva žalovaného uviedol, že ani zákon o obecnom zriadení, ani iný všeobecne záväzný právny predpis nepozná inštitút zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva a neupravuje ani jeho právne dôsledky a uviedol, že takýto právny akt je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a preto je neúčinný s tým, že protiprávne/protiústavné konanie nezakladá právo a nepožíva právnu ochranu. Ďalej uviedol, že zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva nemôže mať spätný účinok na právo žalobcu, ktoré už nadobudol; bolo by to v rozpore s princípom právnej istoty v demokratickom a právnom štáte, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 ústavy). Uviedol, že odstavná plocha - parkovisko kultúrneho domu je už postavené, preto tento zámer žalovaného nie je opodstatnený a pre žalobcu nie je ani záväzný. Na pojednávaní dňa 29.7.2019 právny zástupca žalobcu uviedol k okolnostiam uznesenia, ktorým obecné zastupiteľstvo žalovaného zrušilo uznesenie zo dňa 19.8.2005, že zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo a to vo februári 2019, avšak tento bod sa z neznámych dôvodov neprerokoval. K prerokovaniu uznesenia z roku 2005 došlo až na nasledujúcom zasadnutí v apríli 2019, na ktorom boli prítomní dcéra žalobcu D. Q. Z. a jej manžel S.. I. Q.. Uviedol, že starosta obce hovoril v ich prítomnosti dovtedy, kým nemalo dôjsť k hlasovaniu o platnosti uznesenia z roku 2005 a vtedy ich starosta z rokovacej miestnosti vykázal napriek tomu, že zasadnutie je verejné, vec bola vo verejnom záujme nakoľko išlo o majetok obce, teda nešlo o utajované skutočnosti. Do tej doby kým boli prítomní v rokovacej miestnosti S.. I. Q. zhotovil zvukový záznam z prednesu J.. K. L., ktorý založil do spisu. Z tohto prednesu je zrejmé, že účelom zrušenia uznesenia z roku 2005 o odpredaji predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi mali byť „závery revitalizácie obce s vybudovaním parkoviska pre návštevníkov kultúrneho domu“. Poukázal na to, že žalobca vzhľadom na prednej J.. L. si je vedomý toho, že zrušením uznesenia z roku 2005 návrh žalobcu bude podstatne zoslabený tým, že toto uznesenie bude zrušené. Uviedol, že účel zrušenia uznesenia z roku 2005 pre vybudovanie parkoviska pre návštevníkom kultúrneho domu považuje za bezpredmetný, lebo parkovisko je už vybudované bez toho, aby k tomu bolo potrebné využiť nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. Ako dôkaz predložil 2 ks fotografii parkoviska, na ktorom je vidieť už vybudované parkovisko, ktoré bolo vybudované v roku 2017 pričom pri vybudovaní parkoviska medzi parkoviskom a vedľajšou nehnuteľnosťou nechal žalovaný zhotoviť múr vysoký asi 50 cm, ktorý považuje za neobvyklý, keďže hranica medzi parkoviskom a chodníkom alebo trávnikom sa obyčajne ohraničuje obrubníkom vysokým 10 cm tak, aby v prípade potreby mohli vozidlá túto prekážku prekonať. Podľa názoru žalobcu bol múr vysoký 50 cm zhotovený zámerne a nie preto že si to vyžadovali technické podmienky výstavby parkoviska. V tomto konaní žalovaného žalobca nevidí verejnoprospešný cieľ, ale schválnosť a zlomyseľnosť. Žiadal aby boli vypočutí ako svedkovia v Ing. I. Q. a S.. D. Q. Z.. Predložil súdu GP č. 49/2005 zo dňa 5.52005, na ktorom je zelenou farbou vyznačené predmetná nehnuteľnosť, zelenou šípkou sú vyznačené prístupové cesty, horná šípka znázorňuje prístup parkoviska a je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť leží voči parkovisku na odľahlom mieste a teda že to nebolo potrebné pre účely vybudovania parkoviska. Vybudovanie 50 cm vysokého múru bolo potrebné len preto, aby žalovaný zabránil žalobcovi prístup do zadnej časti jeho predajne pre účely zásobovania tovaru. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že úmysel žalovaného nie je vážny, nie je vo verejnom záujme, ale slúži opäť iba schválnosti voči žalobcovi. Uviedol, že medzičasom žalobca získal kúpnu zmluvu uzavretú s jedným zo štyroch kupujúcich podľa uznesenia z 19.8.2015. Od ostatných dvoch kupujúcich túto zmluvu nevedeli získať, lebo súčasní vlastníci už nie sú pôvodní kupujúci, ale ich ďalší právni nástupcovia. Svedčí to o tom, že spomedzi štyroch kupujúcich so všetkými troma bolo uznesenie z roku 2005 zrealizované, iba so žalobcom nie. Predložil kúpnu zmluvu uzavretú s pani V.. Na uvedenom pojednávaní žalobca uviedol, že má za to, že uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, lebo za predmetnú nehnuteľnosť zaplatil tak, ako to bolo uvedené v uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného, pričom S.. Q. ako bývalý starosta v tom čase a p. D., ktoré robila na obecnom úrade sľúbili, že všetko potrebné vybavia. Mal za to, že je to preto, lebo pán P. má vedľa apartmán. Uviedol, že kúpnu, ani inú zmluvu ohľadne predmetnej nehnuteľnosti s ním žalovaný neuzatvoril. Uviedol, že daň za uvedenú nehnuteľnosť neplatil, lebo ho k tomu žalovaný nevyzýval, pričom ho vždy vyzýval k plateniu iných nehnuteľností, ktoré mal vo vlastníctve. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že zasadnutie obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 9.4.2019 sa konalo v súlade so zákonom, na základe toho bolo predložený výpis z uznesenia ktorým sa ruší v celom rozsahu uznesenie D24/5 zo dňa 19.8.2005, ktorým bol schválený odpredaj spornej nehnuteľnosti, uviedla, že uzavretie kúpnej zmluvy nebolo vykonané a žalobe nemožno vyhovieť, keďže uznesenie schválené 19.8.2005 nie je relevantným podkladom pre uzavretie kúpnej zmluvy, keďže bolo zrušené v celom rozsahu. Uviedla, že uvedené právo bolo premlčané podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca nepodával daňové priznanie, neplatil daň, uvedené dôkazy, ktoré predložil žalobca sú konštruované, nepresné, nezmyselné a domýšľavé a dodatočné uzavretie kúpnej zmluvy nie je možné a dobromyseľnosť a oprávnenosť držby zo strany žalobcu neuznávame, nakoľko nemôžeme vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa pozemku. Na otázku súdu čo žalovaný žiada udáva, že žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že kúpna zmluva existuje a to v písomnej forme, keďže žalobca písomne požiadal žalovaného o odpredaj nehnuteľnosti a má písomný doklad o zaplatení kúpnej ceny, na ktorom je predmetná nehnuteľnosť označená parcelným číslom. Žalovaný svoju vôľu odpredať nehnuteľnosť tiež prejavil písomnou formou a to v uznesení zo dňa 19.8.2005 a teda jediná vada písomnej kúpnej zmluvy spočíva v tom, že nie je na jednej listine. Opätovne poukázal na obsah vyhlásenia bývalého starostu S.. Q. zo dňa 25.9.2017, v ktorom uviedol, že pán Z. ako kupujúci splnil všetky svoje povinnosti potrebné k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ostatné formality najmä vyhotovenie písomnej kúpnej zmluvy a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zabezpečovala obec, pričom v prípade žalobcu sa tak nestalo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov zo strany obce. Poukázal na posledný odsek, v ktorom sa uvádza, že po kladnom písomnom vyrozumení, bolo zároveň uvedené, aby žiadatelia v uvedenej lehote zaplatili kúpnu cenu s tým, že boli uvedené aj ďalšie podmienky. V prípade žalobcu to bola konkrétne povinnosť oplatiť pozemok murovaným alebo iným neprehľadným plotom. Aj tieto skutočnosti svedčia o tom, že v prípade žalobcu nejde o jeho subjektívne presvedčenie o tom, že predmetná vec mu patrí, ale že sa tak stalo na výslovné a písomné ubezpečenie žalovaného. Žiadal žalobe vyhovieť z titulu vydržania vlastníckeho práva, resp. z titulu uloženia povinnosti žalovanému vyhotoviť perfektnú kúpnu zmluvu. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že na základe odpovede na žiadosť o vyhotovenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2017 sa žalovaný vyjadril, že kúpna zmluva z roku 2005 ktorá by podľa žalobcu mala existovať sa v jeho archívnych dokumentoch nenachádza, kópiu kúpnej zmluvy na výzvu žalovaného žalobca nevedel predložiť. Uviedla, že kúpna zmluva nebola vyhotovená pravdepodobne z dôvodu zlyhania možno administratívnych úkonov, avšak to neospravedlňuje žalobcu v tom období, vyzvať obec na uzavretie kúpnej zmluvy, čo neurobil a z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ by existovala perfektná kúpna zmluva, tak by žalobca žalobu nepodal. Práve z toho dôvodu zákonodarca upravil ďalší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a to vydržaním, čo je tento prípad. Uznesenie o schválení odpredaja je dokument, ktorý obecné zastupiteľstvo a starostu k niečomu zaväzuje a tomuto záväzku nie je možné nevyhovieť. Zároveň navrhol vypočuť svedka S.. Q.. Súd uznesením na uvedenom pojednávaní upustil od ďalšieho dokazovania navrhovaného právnym zástupcom žalobcu. Súd po oboznámení sa so žalobou a s pripojenými dokladmi k žalobe, ako i s dokladmi založenými v spise a tiež na základe vyjadrení strán zistil, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Súd mal za preukázané, že obecné zastupiteľstvo Obce E. nad O. dňa 19.8.2005 podľa § 9 ods. 2 písmeno a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účinného v roku 2005 vyslovilo súhlas s odpredajom predmetnej spornej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva z uznesenia z 24 riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu, v ktorom sa v časti B/24/2005 v bode 3 uvádza, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje odpredaj nehnuteľností pozemku v katastrálnom území Obce E. nad O. v GP č. 49/2005 ako parcela č. XX/ X o výmere 31 m2 za 110,- Sk/m2 pre žalobcu. Súd mal za preukázané z pokladničného dokladu žalovaného zo dňa 22.11.2005, že žalovaný zaplatil za uvedený pozemok sumu 3.410,- Sk. Súd mal tiež za preukázané z vyjadrení oboch strán, ako i z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.8.2017 (čl. 13), že medzi stranami kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť nebola doposiaľ uzavretá. Z uznesenia zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 9.4.2019 (čl. 161) vyplýva, že obecné zastupiteľstvo žalobcu zrušilo uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005. V priebehu konania nebolo ani preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, z ktorej by vyplývala povinnosť oboch strán uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bola sporná nehnuteľnosť. Z vyjadrení oboch strán mal súd za preukázané, že žalobca za predmetnú spornú nehnuteľnosť daň z nehnuteľností neplatil, hoci túto nerušene užíval od roku 2005, t.j. vyše 10 rokov. Súd na základe uvedených skutočností mal teda za preukázané, že medzi stranami nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu žiadnym zo spôsobov uvedených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou (hoci i neplatnou) alebo iným zákonom predpísaným spôsobom vrátane vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd na rozdiel od právneho názoru právneho zástupcu žalobcu mal za to, že v danom prípade zo strany žalobcu nešlo o dobromyseľnú držbu predmetnej spornej nehnuteľnosti, keďže v danom prípade nedošlo medzi stranami k uzavretiu žiadnej zmluvy, ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva zákonom predpísaným spôsobom, a teda žalobca nemohol mať ani presvedčenie, že mu vec právom patrí, keďže žalobca vedel, resp. mal vedieť, že samotný súhlas obecného zastupiteľstva s predajom nehnuteľnosti nie je možné zamieňať s právnym titulom nadobudnutia vlastníctva, t.j. kúpnou, darovacou, resp. zámennou zmluvou, pričom mal a mohol vedieť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností. Za daných okolností žalobca nemohol byť dobromyseľný, že mu vec, t.j. sporná nehnuteľnosť patrí, čoho dôkazom je aj list jeho právneho zástupcu zo dňa 21.8.2017, ktorým požaduje uzatvorenie kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť, ako i skutočnosť, že žalobca neplatil daň z nehnuteľnosti za predmetnú nehnuteľnosť. Na tomto konštatovaní nemení nič skutočnosť, že žalobca vyplatil kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť, ktorú odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo. Konajúci súd mal za to, že schválenie prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce obecným zastupiteľstvom nemožno zamieňať s prejavom vôle obce uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže obec prejavuje svoju vôľu v súvislosti s právnym úkonom prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, t.j. starostu obce pod ľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. Súd mal teda za preukázané, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti žalobca nenadobudol žiadnym zo spôsobov uvedených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ani vydržaním, keďže zo strany žalobcu nebola splnená podmienka dobromyseľnosti. Čo sa týka alternatívneho petitu žaloby, ktorým žalobca požadoval aby konajúci súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti v k.ú. E. označenej v geometrickom pláne č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. vedenej na LV č. X ako parc. č. XX o výmere 568 m2, mal konajúci súd za to, že aj v tomto smere je žaloba žalobcu nedôvodná, nakoľko na to nebol žiadny zákonný dôvod a ani ho právny zástupca žalobcu neuviedol, keďže medzi stranami nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka a ak by tomu aj bolo, alternatívny petit žaloby nezodpovedal ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že sa možno domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Ak by teda medzi stranami aj bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, žalobca sa mal právo domáhať na súde len toho, aby vyhlásenie vôle strán bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Z týchto dôvodov preto súd žalobu ohľadne alternatívneho petitu zamietol. Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 29.7.2019, že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť a to tým, že obecné zastupiteľstvo schválilo odpredaj tejto nehnuteľnosti a že žalobca schválenú kúpnu cenu zaplatil, mal konajúci súd za to, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, keďže neboli splnené náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže podpisy strán musia byť na tej istej listine, pričom v danom prípade podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení by kúpna zmluva musela byť podpísaná štatutárnym orgánom obce a to starostom obce. Zároveň konajúci súd poukazuje na to, že medzi stranami nebola uzatvorená písomná zmluva, ako to ukladá ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže predmetom kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť. Aj z tohto dôvodu mal konajúci súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky dobromyseľnosti žalobcu podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže za daných okolností nemohol byť dobromyseľný, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí už aj z toho dôvodu, že poukazoval na to, že v obdobných prípadoch s inými osobami žalovaný uzavrel kúpne zmluvy na základe predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva žalovaného, pričom v jeho prípade sa tak nestalo. Konajúci súd nepripustil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ďalšie dokazovanie a to výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov keďže títo by zrejme len potvrdili skutočnosti uvádzané žalobcom, resp. žalovaným, resp. by potvrdili priebeh zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu dňa 9.4.2019, pričom rozhodnutie obecného zastupiteľstva o zrušení uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.8.2005 konajúci súd nepovažoval za smerodajné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako i ohľadne alternatívneho petitu žaloby, ktorým žalobca žiadal uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu k predmetnej spornej nehnuteľnosti, zamietol. Súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.1 písm. b) a c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v žalobe označil žalovaného názvom „E. nad O.“, napriek tomu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku označil žalovaného ako „N. E. nad O.“ bez toho, aby žalobca zmenil názov žalovaného, ktorá skutočnosť je v rozpore s dispozičnou zásadou žalobcu podľa § 132 ods.1 časť pred čiarkou CSP, teda súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok s takým žalovaným, ktorý nie je uvedený v žalobe. S poukazom na ustanovenie § 133 ods. 2 CSP, tabuľku č. 01 vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 597/2002 Z. z. uviedol, že obec s názvom „Obec E. nad O.“ neexistuje, nemá právnu subjektivitu, čo je vadou podľa § 420 písm. b) CSP, vadou konania podľa § 132 ods.1, čl. 7 ods.1 CSP. S poukazom na ustanovenie § 141 CSP uviedol, že na pojednávaní dňa 11.12.2018 potom čo súd prvej inštancie doručil žalobu žalovanému, žalobca požiadal súd prvej inštancie o pripustenie zmeny - doplnenie žaloby o eventuálny petit, súd prvej inštancie bol povinný o pripustení zmeny žaloby rozhodnúť, čo opomenul. V dôsledku tejto vady konania súd prvej inštancie rozhodol meritórne o doplnenom eventuálnom petite bez toho, aby zmenu žaloby pripustil, čo je vadou podľa čl.7 ods.1 CSP. S poukazom na ustanovenie § 183 ods.1 CSP uviedol, že súd prvej inštancie pred otvorením pojednávania dňa 11.12.2018 odročil pojednávanie a žalovanému uložil, aby súdu oznámil výsledok zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného ohľadne odpredaja nehnuteľností, ktoré sú uvedené v uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005, pričom dôvod odročenia pojednávania na návrh žalovaného nielenže nebol dôležitý, ale nebol dôvodom odročenia pojednávania vôbec (§ 183 ods.1 prvá veta CSP). Na odročenie pojednávania neboli dané relevantné zákonné dôvody. Odročenie pojednávania nebolo na mieste ani z vecných dôvodov. Obecné zastupiteľstvo žalovaného uznesením zo dňa 19.08.2005 vydalo súhlas s odpredajom nehnuteľností a tento súhlas trval aj počas pojednávania dňa 11.12.2018, čo žalobcovi na unesenie bremena dôkazu vo vzťahu k doplnenému eventuálnemu petitu stačilo. Namiesto toho, aby súd neodkladne rozhodol o žalobe bez toho, aby vykonal na tomto pojednávaní dokazovanie, bez relevantného dôvodu pojednávanie odročil, aby žalovanému umožnil opakovane rozhodnúť o trvaní už raz vydaného a platného súhlasu s odpredajom nehnuteľností s údajným cieľom „zmieršieho vyriešenia veci„. Súdu muselo byť zrejmé, že obecné zastupiteľstvo žalovaného mohlo o odpredaji nehnuteľnosti opakovane rozhodnúť iba dvoma spôsobmi, a to že s ním súhlasí alebo nie. Pre účely opakovaného súhlasu s odpredajom nebolo potrebné pojednávanie odročiť, lebo súhlas tu už bol a to bez časového obmedzenia. Odročenie pojednávania mohlo sledovať iba jediný vopred premyslený cieľ, poskytnúť žalovanému príležitosť, aby jeho obecné zastupiteľstvo svoj predchádzajúci súhlas s odpredajom anulovalo, čo sa aj stalo. Odročenie pojednávania poslúžilo súdu v končenom dôsledku nie ako podklad na schválenie zmieru, ale na neskoršie meritórne rozhodnutie v prospech žalovaného z dôvodu anulovania jeho predchádzajúceho súhlasu s odpredajom nehnuteľnosti. Vyššie uvedený postup súdu je v rozpore s čl. 7 ods.2 a § 148 CSP. Zákon o obecnom zriadení inštitút opakovaného súhlasu obecného zastupiteľstva s raz už vydaným súhlasom nevyžaduje, ani nepozná, nepozná ani možnosť zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva a logicky preto neupravuje ani podmienky, za ktorých tak môže urobiť. V danej veci nie je možné určiť, či uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 bolo zrušené v súlade so zákonom a za splnenia zákonných podmienok. Zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva je preto v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol, že požiada Okresnú úrad Nové Zámky, katastrálny odbor o oznámenie, či ak by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005, či by akceptoval uvedené uznesenie pre účely zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu vkladom do katastra nehnuteľností, podľa názoru žalobcu je toto oznámenie zbytočné z dôvodov, že zodpovedanie otázky akceptácie uznesenia Obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Zámky nebolo úlohou súdu pre účely výroku rozsudku, ani pre účely predbežného právneho posúdenia.
Otázka akceptácie uznesenia v katastrálnom konaní je otázkou až následného konania pred iným orgánom verejnej moci, než je súd. Ak by predbežné posúdenie tejto otázky aj bolo potrebné pre meritórne rozhodnutie, mal by ju súd posúdiť sám. V prípade úspešnosti prvého žalobného návrhu by sa zápis vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti nadobudnutý vydržaním vykonal na základe súdneho rozhodnutia, v tomto prípade, je uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005 pre katastrálne konanie úplne zbytočné. V prípade úspešnosti žalobcu ohľadne druhého eventuálneho žalobného návrhu by sa zápis vlastníckeho práva vykonal na základe kúpnej zmluvy v spojení s uznesením obecného zastupiteľstva žalovaného. Otázku akceptácie uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 ani v tomto prípade súd nebol povinný riešiť, lebo toto uznesenie bolo nielen v čase podania žaloby, ale aj v čase konania pojednávania dňa 11.12.2018 platné. Bolo by stačilo vykonať dokazovanie aspoň uznesením obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 a následne žalovanému uložiť povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Žalobca s poukazom na obsah správy Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 05.02.2019 uviedol, že uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného bolo zrušené až počas súdneho konania na základe už známej aktívnej súčinnosti súdu prvej inštancie. Žalobca sa domnieva, že súd si vyžiadal stanovisko Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor preto, lebo v rozpore s dôkaznou situáciou, ktorá svedčila v prospech žalobcu, zamýšľal za každú cenu rozhodnúť v prospech žalovaného, len k tomu potreboval odstrániť podozrenie svojej nestrannosti formou alibistického podkladu od tretej osoby vo forme stanoviska Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 05.02.2019. Vyššie dve uvedené exkluzivity, ktoré súd poskytol žalovanému, sa podľa názoru žalobcu neposkytujú ako dôsledok opomenutia, ale sa domnieva, že majú hlbší dôvod, najmä ak si uvedomíme, že otcom starostu žalovaného je pán T. P., bývalý minister pôdohospodárstva a súčasný vplyvný prominent nielen v obci žalovaného, ale aj vo vládnych kruhoch. Ak je domnienka žalobcu pravdivá, potom je otázne už len to, či súd poskytol žalovanému exkluzivitu, ktorá sa nakoniec premietla do napadnutého rozsudku, na svoj vlastný podnet alebo na podnet tretej osoby. Žalobca si kladie otázku, či takýto postup konajúceho súdu nie je spôsobilý aspoň na disciplinárne konanie. Žalobca s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.09.2011 sp. zn. III. ÚS 378/2011 uviedol, že procesný postup súdu v danej veci zakladá vážne pochybnosti o tom, či postupoval neutrálne a nezaujato, či neposkytol jednej strane neprimerané výhody na úkor druhej strany. Navrhol, odvolaciemu súdu, aby sa vyporiadal s otázkou, či u konajúceho sudcu nie súd pochybnosti o jeho nestrannosti. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 181 ods.2,3 CSP uviedol, že súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci až na konci dokazovania, čím konal v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, čím neumožnil žalobcovi najmä, aby si prostriedky svojho procesného útoku a procesnej obrany náležite prispôsobil. Žalobcu až do uvedenia predbežného právneho posúdenia držal v mylnom presvedčení, že uplatnené prostriedky jeho procesného útoku a procesnej obrany sú postačujúce na to, aby uniesol bremeno dôkazu. Zároveň tým, že súd uviedol právne posúdenie veci až na konci dokazovania, de facto prejudikoval svoje rozhodnutie, ktoré je povinný vyhlásiť spôsobom a za podmienok ustanovených v § 219 CSP a nie v rámci konania vo veci samej. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie odmietol vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedka Ing. J. Q., ktorý bol v čase prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 starostom žalovaného a ktorý bol podľa jeho písomného vyjadrenia zo dňa 25.09.2017 spôsobilý vypovedať o tom, že k nezapísaniu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov na strane žalovaného, ako aj o skutočnostiach, ktoré zakladali dobromyseľnosť žalobcu o tom, že predmetná nehnuteľnosť mu patrí. Súd prvej inštancie odmietol vykonať aj dôkaz výsluchom svedkov Ing. D. Q. Z., S.. I. Q., ktorí boli prítomní na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného konaného dňa 09.04.2019 (okrem hlasovania o súhlase s predajom nehnuteľnosti žalobcovi) a z ich výpovedí sa súd mohol dozvedieť o dôležitých okolnostiach, za ktorých k hlasovaniu o zrušení uznesenia zo dňa 19.08.2005 došlo, najmä či obecné zastupiteľstvo hlasovalo na základe slobodnej vôle jeho poslancov alebo pod nátlakom, či hrozbou inej ujmy, ktoré okolnosti sú rozhodujúce pre rozhodnutie súdu o doplnenom, eventuálnom petite. Súd odôvodnil nevykonanie výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov len tým, že „títo by zrejme len potvrdili skutočnosti uvádzané žalobcom, resp. žalovaným, resp. by potvrdili priebeh zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu dňa 09.04.2019...“ Žalobca s poukazom na znenie ods.23 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že súd mal zrejme na mysli prevod vlastníctva medzi stranami a nie jeho nadobudnutie alebo len nadobudnutie vlastníctva žalovaným a nie medzi stranami, Medzi stranami sa vlastníctvo prevádza a nie nadobúda s tým, že vlastníctvo nadobúda jedna zo strán. Bez ohľadu na vyššie uvedenú zmätočnosť je toto zistenie súdu samoúčelné a nadbytočné, lebo žalobca by sa nebol domáhal svojho vlastníckeho práva na súde titulom vydržania, resp. uloženia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, ak by takúto perfektnú zmluvu o prevode vlastníctva mal. V tomto prípade by bol dávno podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v katastrálnom konaní. Tým, že žalobca sa domáha svojho vlastníckeho práva určovacou žalobou a eventuálne žalobou na uloženie povinnosti, muselo byť súdu evidentné, že žalobca si je v čase podania žaloby vedomý toho, že nemá k dispozícii listinu spôsobilú na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. O tom však nevedel od začiatku, o tom sa dozvedel až neskôr. Podľa zistenia súdu žalobca nemohol mať presvedčenie o tom, že mu vec patrí, lebo medzi stranami nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu „ani iným zákonom predpísaným spôsobom vrátane vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka.“ Súd odvodzuje nedostatok presvedčenia o tom, že vec patrí žalobcovi od nedostatku vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pritom opomenul zásadnú vec, že dobromyseľnosť je v § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka predpokladom oprávnenej držby a tým aj predpokladom vydržania a nie jeho dôsledkom tak, ako to nesprávne vyplýva zo zistenia súdu. Súd si zamenil príčinu s dôsledkom. Ďalším dôkazom nedostatku presvedčenia (zrejme dobromyseľnosti) žalobcu má byť podľa zistenia súdu „...aj list jeho právneho zástupcu zo dňa 21.08.2017, ktorým požaduje uzatvorenie kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť, ako i skutočnosť, že žalobca neplatil daň z nehnuteľnosti za predmetnú nehnuteľnosť.“ Súd prvej inštancie sa opäť dopustil zásadného omylu v tom, že presvedčenie žalobcu o tom, že mu vec patrí, podmieňuje existenciou perfektnej kúpnej zmluvy, ktorej uzavretie od žalovaného požadoval. Ak by žalobca takúto zmluvu mal, jeho presvedčenie by mu bolo úplne ľahostajné, lebo vlastnícke právo by mu svedčilo na základe zápisu v katastri nehnuteľnosti na základe takejto zmluvy. Žalobca požadoval uzatvorenie kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť až na základe výzvy žalovaného č. 534/2017 zo dňa 24.05.2017, ktorá výzva je súdu známa ako dôkaz č.9 žaloby. Do tej doby bol žalobca dobromyseľný v tom, že predmetná nehnuteľnosť mu patrí, teda bol oprávneným držiteľom, lebo pre nedostatok dôkazu opaku sa v pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods.1druhá veta Občianskeho zákonníka). Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, lebo žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti oznámil žalobcovi, čo malo vyplynúť z navrhovaného, ale súdom nevykonaného výsluchu bývalého starostu žalovaného Ing. J. Q., čím vznikol návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods.1 Občianskeho zákonníka a žalobca návrh na uzavretie zmluvy prijal, čoho dôkazom je aspoň to, že následne dňa 22.11.2005 zaplatil kúpnu cenu (§ 43c Občianskeho zákonníka) a žalovaný ju prijal, o čom žalovaný vystavil písomný príjmový pokladničný doklad č. 1358/05, čím sa návrh na uzavretie zmluvy stal neodvolateľným, lebo odvolanie návrhu vo forme zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 uznesením č. 66 zo dňa 09.04.2019 došlo až neskôr, než žalobca návrh dňa 22.11.2005 prijal (§ 43a ods.3 Občianskeho zákonníka). Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy, lebo žalovaný uznesením zo dňa 19.08.2005 písomne vyjadril vôľu predmetnú nehnuteľnosť odpredať žalobcovi a previesť na neho vlastnícke právo, z nevykonaného výsluchu starostu žalovaného Ing. J. Q. malo vyplynúť, že žalovaný predmet kúpy odovzdal žalobcovi, dokonca mu prikázal nehnuteľnosť oplotiť, že žalobca ju prevzal a oplotil, že nerušene ju užíval do tej doby, kým žalovaný už prostredníctvom terajšieho starostu listom č. 534/2017 zo dňa 24.05.2017 nevyzval žalobcu, aby svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti preukázal, čím naplnil všetky pojmové znaky písomnej kúpnej zmluvy podľa § 46 ods.1, § 588 Občianskeho zákonníka. Jediným nedostatkom písomnej kúpnej zmluvy je to, že prejavy účastníkov nie sú na tej istej listine (§ 46 ods.2 druhá veta Občianskeho zákonníka). Z nezaplatenia dane z nehnuteľnosti nie je možné bez ďalšieho vyvodiť nedostatok dobromyseľnej držby. Súd prvej inštancie má síce správne za to, že „...schválenie prevodu vlastníckeho práva nehnuteľného majetku obce obecným zastupiteľstvom nemožno zamieňať s prejavom vôle obce uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže obec prejavuje svoju vôľu v súvislosti s právnym úkonom prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, t.j. starostu obce podľa § 13 ods.5 zákona č. 369/1990 Zb.“ až na to, že opäť do komplikovaných a ťažko zrozumiteľných viet zahrnul všetko, len nie podstatu, obec svoju vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu prejavila a to hneď viacerými spôsobmi a) oznámením uznesenia z 24. riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005 žalobcovi s výzvou, aby zaplatil kúpnu cenu vo výške 3.410 Sk, ako inak by sa bol žalobca dozvedel, že má zaplatiť kúpnu cenu, b) dňa 22.11.2005 obec kúpnu cenu prijala, čím vznikla neperfektná kúpna zmluva, jednak žalovaný potvrdil svoju vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu (dôkaz č.4). Žalobca s poukazom na prvú vetu ods. 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že sa domnieva, že súd si želal stručne a jednoducho vyjadriť to, že alternatívny (správne eventuálny petit) na nahradenie prejavu vôle žalovaného nie je preto dôvodný, lebo medzi stranami nebola uzavretá zmluva o budúcej zmluve. Súd opomenul, že ustanovenie § 50a upravuje iba vyhlásenie vôle formou zmluvy o budúcej zmluve, čo nevylučuje, aby vyhlásenie vôle mohlo byť vyjadrené aj v inej forme, že zmluva o budúcej zmluve je dvojstranný právny úkon, kým vyhlásenie vôle je právnym úkonom jednostranným, ktoré môže, ale nemusí byť obsahom dvojstranného právneho úkonu, že žalovaný svoju vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu vyjadril vo forme jednostranného právneho úkonu, oznámením uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 žalobcovi, inak by sa žalobca nebol býval dozvedel, že má zaplatiť kúpnu cenu (dôkaz - nevykonaný výsluch bývalého starostu Ing. Q.). Žalobca uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v druhej vete ods.24 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže súd neguje viac skutočností a to, že žalobca má právo domáhať sa svojho práva eventuálnym petitom, že domáhanie sa práva na súde jedným petitom nevylučuje možnosť domáhať sa svojho práva aj iným, eventuálnym petitom, iný právny názor by znamenal negáciu podstaty eventuálneho petitu, ktorý má žalobcovi slúžiť práve pre prípad, že by prvému petitu nebolo vyhovené, že neúspech žalobcu ohľadne jedného petitu nemá bez ďalšieho za následok neúspech ohľadne eventuálneho petitu, že automatické zamietnutie eventuálneho petitu len preto, že žalobca sa domáhal svojho práva aj iným petitom, je hrubým porušením práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a je odmietnutím prerokovania jeho veci súdom, čo je v rozpore s čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň aj s čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Žalobca s poukazom na prvú vetu ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že nesúhlasí s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie z dôvodov:- nedostatok splnenia náležitostí kúpnej zmluvy podľa § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka nie je prekážkou, ale práve naopak nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby mohli byť naplnené znaky právneho inštitútu vydržania, inak by pri existencii perfektnej kúpnej zmluvy uplatnenie právneho inštitútu bolo úplne zbytočné, - úvaha súdu prevej inštancie o tom, že kúpna zmluva by musela byť podpísaná štatutárnym orgánom obce a to starostom, platí iba pre prípad existencie perfektnej kúpnej zmluvy, čo nie je tento prípad, -pozornosti súdu prvej inštancie ušlo, že právny zástupca na pojednávaní dňa 29.07.2019 netvrdil, že boli splnené náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka, to zn. náležitosti perfektnej zmluvy, právny zástupca tvrdil iba to, že bola uzavretá písomná kúpna zmluva, pričom uviedol, že „Jediná vada písomnej kúpnej zmluvy spočíva v tom, že nie je na jednej listine“, - právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.07.2019 k svojmu stanovisku podľa predchádzajúceho bodu dodal, že „pokiaľ by existovala perfektná kúpna zmluva, tak dnes tu nesedíme“,
- súd prvej inštancie vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávny záver. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie namiesto toho, aby sa pre nedostatok perfektnej kúpnej zmluvy podľa § 46 ods.1 Občianskeho zákonníka zaoberal kardinálnou otázkou potrebnou pre rozhodnutie o prvom petite, teda tým, či na strane žalobcu sú splnené znaky jeho dobromyseľnosti ako podmienky vydržania podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, predčasne žalobu zamietol aj ohľadne tohto petitu. Súd prvej inštancie sa pre účely rozhodnutia o prvom petite vôbec nevysporiadal s tým, aký nedostatok kúpnej zmluvy podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ešte prípustný k tomu, aby žalobca bol považovaný za dobromyseľného držiteľa, či podmienky podľa predchádzajúceho písmena upravuje zákon, ako riešia otázky podľa písmena a) stanoviská Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia súdov Slovenskej republiky slúžiace na zjednotenie rozhodovacej praxe súdov, ako aj samotná rozhodovacia prax súdov. Bez zodpovedania týchto otázok nemá rozhodnutie súdu oporu vo vykonanom dokazovaní a je preto nepreskúmateľné. Žalobca s poukazom na druhú a tretiu vetu ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, - že nesúhlasí s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, lebo zmluva podľa § 46 ods.1 Občianskeho zákonníka uzavretá bola, lebo bola uzavretá v písomnej forme až na to, že prejavy účastníkov nie sú na tej istej listine,- žalobca síce poukazoval na to, že „...v obdobných prípadoch s inými osobami uzavrel kúpne zmluvy...“ ale súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, kedy sa žalobca o tejto skutočnosti dozvedel,- že žalobca sa o tom dozvedel až od svojho právneho zástupcu, teda aspoň po 28.06.2019 (dátum podpísania plnomocenstva), kedy už dávno uplynula zákonná lehota na vydržanie nehnuteľnosti. Žalobca s poukazom na štvrtú vetu ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že nesúhlasí s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, lebo: - zrejme alebo určite ?, ak zrejme potom ide o bezdôvodné odmietnutie vykonať dôkaz navrhovanými svedkami, iba ktorí mohli ozrejmiť udalosti v roku 2005 a okolnosti za ktorých sa uskutočnilo zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 09.04.2019, na ktorom zrušilo svoje uznesenie zo dňa 19.08.2005, ak určite, potom súd opomenul odôvodniť, na základe čoho dospel k presvedčeniu o obsahu nevykonaných dôkazov,- bezdôvodné odmietnutie vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom výsluchom svedkov je odvolacím dôvodom podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP, -ak súd prvej inštancie „rozhodnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005 konajúci súd nepovažoval za smerodajné pre rozhodnutie vo veci“, potom sa žalobca pýta, prečo súd bezprecedentným spôsobom odročil pojednávanie konané dňa 12.11.2018 práve za tým účelom, - uložil žalovanému, „aby súdu oznámil výsledok zasadnutia obecného zastupiteľstva ohľadne odpredaja nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005“,
- a zároveň požiadal Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor o oznámenie, „či by akceptoval uvedené uznesenie pre účely zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu vkladom do katastra nehnuteľností“, - rozhodnutie obecného zastupiteľstva o zrušení uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005 skutočne nie je smerodajné pre rozhodnutie vo veci, lebo zákon o obecnom zriadení inštitút opakovaného súhlasu obecného zastupiteľstva s raz už vydaným súhlasom nevyžaduje a ani ho nepozná, pričom zákon nepozná ani možnosť zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva a logicky preto neupravuje ani podmienky, za ktorých tak môže urobiť, - k zrušeniu uznesenia obecného zastupiteľstva došlo po uplynutí zákonnej lehoty na vydržanie nehnuteľností, kedy žalobca už vlastnícke právo vydržaním nadobudol s tým, že zrušenie uznesenia nemôže mať spätný účinok na už nadobudnuté právo. Vyslovenie nedostatku smerodajnosti uznesenia obecného zastupiteľstva o zrušení svojho skoršieho uznesenia zo dňa 19.08.2019 si protirečí so skorším úmyslom súdu prvej inštancie ohľadne odročenia pojednávania konaného dňa 12.11.2018 práve za účelom opätovného prerokovania platnosti tohto uznesenia.
3. Žalovaný sa nevyjadril k podanému odvolaniu žalobcu.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, čiastočne z iných právnych dôvodov.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V danej právnej veci sa žalobca žalobou zo dňa 02.10.2017 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku v kat. úz. E. nad O. označenej podľa geometrického plánu č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá bola vyčlenená z nehnuteľnosti v kat. úz. E. vedenej na LV č. 1 ako parc. č. XX o výmere 568 m2 na skutkovom základe, že dňa 19.8.2005 obecné zastupiteľstvo žalovaného na svojom24. riadnom zasadnutí prijalo uznesenie, ktorým schválilo odpredaj spornej nehnuteľnosti pre žalobcu, ktorý dňa 22.11.2005 zaplatil žalovanému kúpnu cenu 3.410,- Sk a žalobca bol odo dňa 22.11.2005 dobromyseľný, že mu sporná nehnuteľnosť patrí a ako oprávnený držiteľ ju v tomto vedomý užíval aspoň do konca mája 2017. S., J. Q. (starosta žalovaného v období rokov 2002-2014) potvrdil, že výkon uznesenia žalovaného nepozastavil, k nezapísaniu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov na strane žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 24.05.2017 oznámil žalobcovi začatie konania o dodatočnom povolení stavby- oplotenia, brány, prístrešku na parc. č. XX, vyzval žalobcu na preukázanie vlastníckeho práva, resp. iného práva k spornej nehnuteľnosti. Žalobca listom zo dňa 21.08.2017 vyžiadal od žalovaného stanovisko, či uznával vlastnícke právo žalobcu k spornej nehnuteľnosti nadobudnuté vydržaním, ak áno, vyzval žalovaného, aby vyhotovil perfektný dvojstranný právny úkon predaja spornej nehnuteľnosti žalobcovi. Žalovaný listom zo dňa 08.08.2017 oznámil žalobcovi, že jeho výzve nemôže vyhovieť, pretože právo z uznesenia je premlčané, uznesenie sa v archíve žalovaného sa nenachádza, vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2017 k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac tým, že uznáva, že obecné zastupiteľstvo žalovaného dňa 19.08.2005 schválilo odpredaj spornej nehnuteľnosti, ktorý bol vyčlenený doposiaľ nezapísaným geometrickým plánom č. 49/2005 a že žalovaný uhradil žalovanému sumu 3.410 Sk, avšak táto platba nebola priradená k žiadnemu platnému právnemu úkonu, nakoľko parc. č. XX/X uvedená na príjmovom doklade právne neexistuje. Žalobca oznámil žalovanému, že spornú nehnuteľnosť považuje za vlastnú, keďže jej odpredaj žalobcovi bol žalovaným schválený v roku 2005 a žalobca zaplatil žalovanému kúpnu cenu, až potom, čo žalobca prevzal oznámenie žalovaného o začatí stavebného konania dodatočného povolenia stavby na cudzom pozemku zo dňa 24.05.2017, v ktorom žalovaný vyzval žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho právny vzťah k parc. č. XX. Nakoľko k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nedošlo, žalovaný oznámil listom zo dňa 08.08.2017, že mu vracia sumu 113,19 eur (3.410 Sk) poštovou poukážkou, ktorú sumu žalobca neprevzal. Uviedol, že popiera skutkové tvrdenia žalobcu o domnelej dobromyseľnej držbe spornej nehnuteľnosti, keď podľa tvrdenia žalobcu mal byť žalobca od 22.11.2005 aspoň do konca mája 2017 dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí s poukazom na ustanovenie § 133 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal existenciu písomnej kúpnej zmluvy. I v prípade, že by sa preukázalo, že žalovaný nezabezpečil potrebné administratívne záležitosti, nevyzval žalobcu k dostaveniu sa na podpis kúpnej zmluvy, pri náležitej starostlivosti ktorá sa od budúcej zmluvnej strany očakáva, žalobca sa mal a mohol domáhať jej uzatvorenia. Samotné zaplatenie kúpnej ceny nie je spôsobilé zakladať žiadny právny vzťah k zmene v osobe vlastníka nehnuteľnosti. Ak sa žalobca mylne domnieval, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudol ma základe uznesení obecného zastupiteľstva a následného zaplatenia zastupiteľstvom schválenej kúpnej ceny, jeho omyl nie je ospravedlniteľný. Pokiaľ sa žalobca mylne domnieval, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudol zaplatením kúpnej ceny, bolo jeho povinnosť podľa § 18 zákona č. 582/2004 Z. z. počnúc 01.01.2006 podať daňové priznanie, žalobca tak neučinil, daňové priznanie nepodal počas celej doby užívania spornej nehnuteľnosti a konal aj v rozpore so stavebným zákonom, keď na spornej nehnuteľnosti bez ohlásenia postavil čiernu stavbu. Pokiaľ by bol žalobca dobromyseľným držiteľom, očakávalo by sa od neho, že bude konať podľa príslušných ustanovení zákona o miestnych daniach a poplatkoch, ako aj stavebného zákona. Uvedené správanie žalobcu je nezlučiteľné s dobrou vierou, preto nemá požívať právnu ochranu. Žalobca svoj domnelý vlastnícky vzťah k spornej nehnuteľnosti deklaroval až vtedy, keď mal preukázať svoj vlastnícky vzťah k nemu z dôvodu zriadenia čiernej stavby. Žalovaný ďalej poprel skutkové tvrdenia (aspoň čiastočne) bývalého starostu žalovaného Ing. J. Q., ktorý nie je oprávnený prejudikovať rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené v jeho vyhlásení. Žalovaný v otázke nedostatku dobromyseľnosti na strane žalobcu poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 30/2010 z 1. marca 2011, sp. zn. 2 Cdo 271/2007, sp. zn. 3 Cdo 17/2016, sp. zn. 4 Cdo 287/2006. Ďalej uviedol, že žalobca pri obvyklej opatrnosti nemohol nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie, že mu sporná nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Nadobúdacím titulom nemôže byť listina, ktorou sa právo samo osebe nenadobúda, nemôže byť ním ani uznesenie obecného zastupiteľstva. Žalobca nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú by bolo možné so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu od každého požadovať. Nepresvedčil sa, či vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti skutočne nadobudol, nepodal daňové priznanie tak, ako mu to ukladá zákon, pričom k ostatným svojim nehnuteľnostiam daňové priznanie riadne a včas podal, nikdy sa neinformoval ani na stavebnom úrade žalovaného, o podmienkach postavenia stavby. Správanie žalobcu nesvedčí o jeho dobromyseľnosti. Žalovaný sa začal vlastnícky správať k spornej nehnuteľnosti až v apríli 2017, keď bol vyzvaný, aby preukázal svoj vlastnícky vzťah k pozemku-časti parc. č. XX. Žalobca vyzval dňa 21.08.2017 žalovaného, aby zaujal stanovisko k otázke vlastníckeho práva žalobcu vydržaním podľa § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka, v prípade jeho uznania žiadal žalovaného o neodkladné zabezpečenie dvojstranného právneho úkonu predaja nehnuteľnosti žalobcovi tak, ako žalovaný urobil v prípade predaja nehnuteľnosti ďalším trom osobám označeným v zápisnici o zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005. Žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť z viacerých dôvodov a to, že perfektný dvojstranný právny úkon-kúpnu zmluvu, tak ako žalovaný postupoval v ostatných prípadoch prevodu vlastníctva, na ktoré sa žalobca odvolal, žalovaný so žalobcom by nemohol uzatvoriť ani v tom prípade, ak by jeho oprávnenú držbu uznal, nakoľko jedine do úvahy pripadajúcim spôsobom deklarovania nadobudnutia vlastníctva žalobcu vydržaním, by bolo postupovať v zmysle § 63 zákona č. 323/1993 Zb. formou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice, a ani preto, lebo uznesenie zo dňa 19.08.2005 nie je relevantným podkladom pre jej uzavretie a to z dôvodu, že právo z neho pre žalobcu vyplývajúce je podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka premlčané. Bol názoru, že žalobca sa v žalobe s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP nevysporiadal. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 22.11.2005 č. 1358/05 je výslovne uvedené, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 3.410 Sk na účel „pozemok p. č. XX/X 31 m2“. V uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 je uvedené, že žalobcovi sa schvaľuje odpredaj nehnuteľnosti-pozemku v kat. úz. Obce E. nad O. v GDP č. 49/2005 vedené ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2 za 110 Sk/m2. Bol názoru, že parc č. XX/X právne neexituje, ale podľa písomného prejavu vôle žalovaného vo forme príjmového pokladničného dokladu č. 1358/05 zo dňa 22.11.2005 a zápisnice z uznesenia č.24 zo dňa 19.08.2005 existovať mala. Ak žalovaný tvrdí, že žalobcu zaplatil do pokladnice žalovaného dňa 22.11.2005 za parc. č. XX/ X, ktorá neexistuje a túto platbu takmer 12 rokov nerušene viedol vo svojej účtovnej evidencii, potom ak žalobca mal konať v omyle, žalobcu do omylu priviedol žalovaný, za čo v plnej miere zodpovedá. Omyl žalobcu ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva zaplatením kúpnej ceny nehnuteľnosti, preto nie je neospravedlniteľný. Žalobca ďalej uviedol, že na vznik vlastníckeho práva nie je potrebná perfektná písomná kúpna zmluva a zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ale stačí aj neperfektná písomná kúpna zmluva, ak sú zároveň splnené zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Nepodanie daňového priznania podľa § 18 zákona č. 582/2004 Z. z. nie je pojmovým znakom vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka a nie je v príčinnej súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Pojmovým znakom vydržania a v príčinnej súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním je úmysel vlastníka vzdať sa svojho vlastníctva v prospech držiteľa a odovzdať mu predmet vydržania do užívania, držiteľ by musel mať úmysel, že vec nadobúda už do svojej moci ako vlastník, aj keď obidvaja si pritom boli vedomí, že formálne k prevodu vlastníckeho práva nedochádza, ale že stav, ktorý takto nastal, rešpektujú (rozsudok OS Košice sp. zn. 38C/84/2010), nečinnosť vlastníka počas doby ovládania veci držiteľom (5Cdo 30/2010). Vlastník nehnuteľnosti, žalovaný dvakrát prejavil úmysel vzdať sa nehnuteľnosti v prospech žalovaného ako držiteľa, prvýkrát výslovne vo forme uznesenia žalovaného č. 24 zo dňa 19.08.2005 a výpisu z neho zaslaného žalobcovi a druhýkrát tiež výslovne vydaním peňažného pokladničného dokladu č. 1358/05 zo dňa 22.11.2005 o prijatí kúpnej ceny od žalobcu. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citované žalovaným v jeho vyjadrení nie sú rozhodnutiami zásadného právneho významu, pochádzajú z obdobia po roku 2005, v ktorom roku mala začať plynúť desať ročná lehota na vznik vlastníckeho práva žalobcu vydržaním. Tieto rozhodnutia nie je možné použiť na aplikáciu práva platného v roku 2005. Po vecnej stránke žalobca nebol dobromyseľný iba na základe svojho subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia), jeho právny omyl je ospravedlniteľný (5Cdo 30/2010). Dobromyseľnosť žalobcu nie je založená iba na podklade jeho subjektívnych pocitov, ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva nemal pochybnosti (2 Cdo 271/2007). Žalobca nadobudol držbu nehnuteľnosti dobromyseľne, lebo je tu kúpna zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (3 Cdo 17/2016). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu. Žalobca neodvodzuje svoje vlastnícke právo iba z tej skutočnosti, že došlo k peňažnému plneniu (4Cdo 287/2006). Žalobca dňa 30.09.2004 písomne požiadal žalovaného o odpredaj spornej nehnuteľnosti, žalobca bol na základe výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 24 zo dňa 19.08.2005, ktorý bol podľa vyjadrenia zo dňa 15.11.2017 vtedajšieho starostu žalovaného žalobcovi zaslaný, v písomnej forme uzrozumený o vôli žalovaného spornú nehnuteľnosť žalobcovi odpredať. Žalobca na základe výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005, podľa ktorého mal vo výpise uvedenej lehote zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľnosti, túto kúpnu cenu aj zaplatil, o čom mu žalovaný vydal potvrdenie. Na základe vyššie uvedených dvojstranných písomných právnych úkonov bol presvedčený, že nekoná bezprávne, že došlo k dvojstrannému písomnému právnemu úkonu o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorého mu nehnuteľnosť právom patrí a v tomto vedomí ju začal užívať ako svoju aspoň od 19.08.2005. S poukazom na ustanovenia § 40 ods.3, § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalobca nemá právnické vzdelanie, preto nie je možné od neho spravodlivo očakávať, aby bol spôsobilý náležite si vyložiť obsah ustanovenia § 42 ods.2 druhá veta Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenia § 50a ods.1 a § 588 Občianskeho zákonníka uviedol, že § 50a neustanovuje žiadne ďalšie obsahové, ani formálne náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy, okrem označenia účastníkov je predmet kúpnej zmluvy a kúpna cena, žalobca si tým dohodol so žalovaným obe náležitosti kúpnej zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že si dohodol so žalovaným všetky podstatné náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľnosti. Vzhľadom na nedostatok právneho vzdelania žalobcu opäť nie je možné spravodlivo od neho očakávať, aby si bol vedomý potreby dohodnúť aj dobu, do ktorej majú budúcu kúpnu zmluvu uzavrieť. Omyl žalobcu v tom, že prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine (§ 46 ods.2 OZ) a že v zmluve o budúcej zmluve je potrebné dohodnúť aj dobu, do ktorej sa budúca zmluva má uzavrieť (§ 50a ods.1 OZ), možno vzhľadom na nedostatok právneho vzdelania žalobcu považovať za ospravedlniteľný. Žalobca o týchto vadách nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú od neho možno spravodlivo očakávať, vedieť (5 Cdo 30/2010). Žalobca ako držiteľ predmetnej nehnuteľnosti bol preto počas celej desaťročnej doby potrebnej na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že predmetná nehnuteľnosť mu patrí, pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods.1 OZ). Žalobca sa preto po uplynutí desiatich rokov oprávnenej držby nehnuteľnosti stal jej vlastníkom zo zákona (§ 134 ods.1 OZ), pričom na nadobudnutie vlastníckeho práva nebol potrebný zápis do katastra nehnuteľností (nepriamo z § 133 ods.2 OZ). Ustanovenie § 63 zákona č.323/1992 Zb. nijako neobmedzuje zmluvnú voľnosť žalobcu a žalovaného. Premlčaním právo nezaniká. Ustanovenie § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka platí na premlčanie práva, ktoré bolo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím súdu a na písomné uznanie práva dlžníkom čo do dôvodu a výšky. Žalovaný nepreukázal, že by vo vzťahu k predmetu sporu existovalo právoplatné rozhodnutie súdu alebo písomné uznanie práva, ktoré by bolo možné subsumovať pod § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP uviedol, že v prípade úspechu v konaní môže dôjsť na zákale rozhodnutia súdu k zmene zápisu vlastníckeho práva žalobcu k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti a v takom prípade je naliehavý právny záujem daný vždy (rozsudok OS Košice z 26.09.2013 sp. zn. 38C/84/2010). Žalovaný vyše desať rokov, takmer dvanásť rokov, spornú nehnuteľnosť nerušene užíval ako svoju.
Žalovaný mu vo výpise z uznesenia o 24. zasadnutí obecného zastupiteľstva nariadil nehnuteľnosť oplotiť a vzhľadom na osobitnú polohu nehnuteľnosti určil aj spôsob a vzhľad oplotenia. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 6 ods.1 druhá veta zákona č. 138/1991 Zb. uviedol, že ak sa predpokladá, že titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom neexistuje, potom s poukazom na citované zákonné ustanovenie tu musí byť iný titul, ktorý zakladal oprávnenú držbu žalobcu (napr. písomná nájomná zmluva). Takýto iný právny titul držby nehnuteľnosti žalobcom nebol preukázaný. Pokiaľ žalovaný takýto iný právny titul držby na strane žalobcu nepreukáže, platí opak predpokladanej skutočnosti, to zn., že titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcom existuje. Okresný súd v Nitre uznesením č. k. 6C/135/2017-42 zo dňa 18.12.2017 konanie vo veci zastavil s poukazom na ustanovenia § 61, § 161 ods.1 CSP, § 18 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.1, § 1a ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, keď žalobca označil žalovaného v podaní zo dňa 07.12.2017 len ako „E., opakovane neuviedol, či ide o obec alebo iný subjekt podľa § 18 ods.1,2 Občianskeho zákonníka tak, aby súd mohol konať so žalovaným ako osobou spôsobilou byť účastníkom konania podľa § 61 CSP. Označenie žalovaného „E. nad O.“ bez uvedenia, či ide o osobu spôsobilú byť stranou konania spôsobilo, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a tento mal za následok zastavenie konania podľa § 161 ods.2 CSP. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie žalobcu uznesením č. k. 8Co/101/2018- 73 zo dňa 31. júla 2018 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 61, § 133 ods.2 CSP, § 18 ods.1,2, § 19b Občianskeho zákonníka, čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods.1, § 1a ods.1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 9 ods.2 zákona č. 272/2015 Z.z. dôvodiac tým, že žalobca nekvalifikovaným spôsobom označil za žalovaného kvalifikovaný subjekt, teda toho kto mal procesnú subjektivitu., keď z obsahu spisu najmä žaloby mal za preukázané, že žalobca žalovaného-obec viní z porušenia vlastníckeho práva, žalobcu, označil žalovaného v žalobe názvom E., sídlo obecného úradu Hlavné nám. 6, Dvory nad Žitavou, identifikoval ho tiež IČO: 00 308 897. Na výzvu súdu prvej inštancie výslovne uviedol, že názov žalovaného označuje obec, nie obecný úrad. Týmto podaním odstránil akékoľvek pochybnosti, ktoré mohol mať súd prvej inštancie, keď bolo jednoznačne uvedené, že žalovaným je obec E.. Napriek tomu, že žalobca označil žalovaného len názvom E. nad O., nemožno dospieť k záveru, že v žalobe je za žalovaného označená právnická osoba bez procesnej subjektivity. Žalovaný bol identifikovaný jedinečným identifikačným číslom a sídlom, v danej veci je vylúčená akákoľvek zámena subjektov v dôsledku ich nedostatočnej identifikácie. Z názvu subjektu žalovaného označeného ako E. nad O., sídla žalovaného - Hlavné nám. 6, IČO: 00 308 897 je nepochybné, koho žalobca v žalobnom návrhu označil ako stranu sporu, proti ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, keď neuvedenie označenia žalovaného tak, ako je uvedené v záhlaví rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je nedostatkom, preto ktorý nemožno v konaní pokračovať. Žalobca dňa 11.12.2017 uviedol do zápisnice súdu prvej inštancie, že dopĺňa žalobu o alternatívny petit a navrhol, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že „žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti v k. ú. E. nad O. označenej v geometrickom pláne č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. vedenej na LV č. X ako parc. č. XX o výmere 568 m2. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2019 k žalovaným predloženým uzneseniam č. 65, č.66 obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 09.04.2019 uviedol, že žalovaný pri výpočte okolností prípadu opomenul, že žalobca zaplatil kúpnu cenu nehnuteľnosti, že svoju nehnuteľnosť oplotil, že ju nerušene užíval najmenej 10 rokov. Zákon o obecnom zriadením ani iný všeobecne záväzný právny predpis nepozná inštitút zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva a neupravuje ani jeho právne dôsledky, takýto právny akt je v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva nemôže mať spätný účinok na právo žalobcom, ktoré už nadobudol, bolo by to v rozpore s princípom právnej istoty v demokratickom a právnom štáte (čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky). Na nariadenom pojednávaní dňa 29.07.2019 právny zástupca žalobcu navrhol výsluch svedkov D. Q. Z. a S.. I. Q., prítomných na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 09.04.2019, s výnimkou hlasovania o zrušení uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005, ako aj svedka S.. J. Q. starostu žalovaného v rozhodnom období, ktorý vystavil písomné vyhlásenie zo dňa 15.11.2017, ktoré svedčí o úmysle žalovaného odpredať spornú nehnuteľnosť žalobcovi. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva existuje v písomnej forme, žalobca písomne požiadal žalovaného o odpredaj spornej nehnuteľnosti, žalovaný má písomný doklad o zaplatení kúpnej ceny na ktorom je sporná nehnuteľnosť označená parcelným číslom, žalovaný prejavil svoju vôľu odpredať spornú nehnuteľnosť písomnou formou uznesením obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 a jediná vada písomnej formy spočíva v tom, že nie je na jednej listine. Ohľadom dobromyseľnej držby žalobcu poukázal tiež na obsah písomného vyhlásenia S.. J. Q. zo dňa 15.11.2017, na obsah uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 tiež ohľadom lehoty na zaplatenie kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti a ďalšie podmienky - oplotenia pozemku. Navrhol žalobe vyhovieť z titulu vydržania vlastníckeho práva alebo z titulu uloženia povinnosti žalovanému vyhotoviť perfektnú kúpnu zmluvu. Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol, že má za to, že uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu lebo za spornú nehnuteľnosť zaplatil kúpnu cenu podľa uznesenia obecného zastupiteľstva, bývalý starosta žalovaného a p. D. sľúbili, že všetko potrebné vybavia. Následne žalobca uviedol na otázku súdu, že kúpnu, ani inú zmluvu so žalovaným neuzatvoril. Žalovaný na tomto nariadenom pojednávaní navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe, ďalej uviedol, že kúpna zmluva nebola vyhotovená pravdepodobne z dôvodu zlyhania možno administratívnych úkonov, avšak to neospravedlňuje žalobcu v tomto období vyzvať žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, čo neurobil. Následne súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok.
7. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke skutkového a právneho posúdenia veci sporných otázok ohľadne oboch uplatnených právnych nárokov a to jednak v otázke vydržania vlastníckeho k spornej nehnuteľnosti žalobcom a jednak pokiaľ sa žalobca domáhal vydania rozsudku ukladajúceho vyhlásenie vôle žalovaného - uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníctva k spornej nehnuteľnosti žalobcovi (ktoré sú predmetom odvolacieho konania), zaujal právny názor s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 123, § 130 ods.1, § 132 ods.1, § 133 ods.2, § 134 ods.1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), § 1, § 8 ods.1, 6, § 10 ods.1, § 13 ods. 1, 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (v znení účinnom v roku 2005), § 9 ods.2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (v znení účinnom v roku 2005), § 28 ods.2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti (katastrálny zákon), čl. 11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že mal za preukázané, že medzi stranami nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu žiadnym zo spôsobov uvedených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou (hoci i neplatnou) alebo iným zákonom predpísaným spôsobom, vrátane vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu nešlo o dobromyseľnú držbu predmetnej spornej nehnuteľnosti, keďže v danom prípade nedošlo medzi stranami k uzavretiu žiadnej zmluvy, ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva zákonom predpísaným spôsobom, teda žalobca nemohol mať ani presvedčenie, že mu vec právom patrí, keďže žalobca vedel, resp. mal vedieť, že samotný súhlas obecného zastupiteľstva s predajom nehnuteľnosti nie je možné zamieňať s právnym titulom nadobudnutia vlastníctva, t.j. kúpnou, darovacou, resp. zámennou zmluvou, pričom mal a mohol vedieť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností. Za daných okolností žalobca nemohol byť dobromyseľný, že mu vec, t.j. sporná nehnuteľnosť patrí, čoho dôkazom je aj list jeho právneho zástupcu zo dňa 21.8.2017, ktorým požaduje uzatvorenie kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť, ako i skutočnosť, že žalobca neplatil daň z nehnuteľnosti za predmetnú nehnuteľnosť. Na tomto konštatovaní nemení nič skutočnosť, že žalobca vyplatil kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť, ktorú odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo. Mal za to, že schválenie prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce obecným zastupiteľstvom nemožno zamieňať s prejavom vôle obce uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže obec prejavuje svoju vôľu v súvislosti s právnym úkonom prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, t.j. starostu obce pod ľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. Súd mal za preukázané, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti žalobca nenadobudol žiadnym zo spôsobov uvedených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ani vydržaním, keďže zo strany žalobcu nebola splnená podmienka dobromyseľnosti. Čo sa týka alternatívneho petitu žaloby, ktorým žalobca požadoval aby konajúci súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti v k.ú. E. označenej v geometrickom pláne č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parc. č. 43/2 o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v k.ú. E. vedenej na LV č. X ako parc. č. XX o výmere 568 m2, mal súd za to, že aj v tomto smere je žaloba žalobcu nedôvodná, nakoľko na to nebol žiadny zákonný dôvod a ani ho právny zástupca žalobcu neuviedol, keďže medzi stranami nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka a ak by tomu aj bolo, alternatívny petit žaloby nezodpovedal ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že sa možno domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Ak by teda medzi stranami aj bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, žalobca sa mal právo domáhať na súde len toho, aby vyhlásenie vôle strán bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 29.7.2019, že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť a to tým, že obecné zastupiteľstvo schválilo odpredaj tejto nehnuteľnosti a že žalobca schválenú kúpnu cenu zaplatil, mal súd za to, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, keďže neboli splnené náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže podpisy strán musia byť na tej istej listine, pričom v danom prípade podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení by kúpna zmluva musela byť podpísaná štatutárnym orgánom obce a to starostom obce. Medzi stranami nebola uzatvorená písomná zmluva, ako to ukladá ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže predmetom kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť. Aj z tohto dôvodu mal súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky dobromyseľnosti žalobcu podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže za daných okolností nemohol byť dobromyseľný, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí už aj z toho dôvodu, že poukazoval na to, že v obdobných prípadoch s inými osobami žalovaný uzavrel kúpne zmluvy na základe predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva žalovaného, pričom v jeho prípade sa tak nestalo.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, avšak čiastočne z iných právnych dôvodov nižšie uvedených.
9. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods.1 písm. a),b), e), f) a h) CSP.
10. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.
11. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
12. Procesná subjektivita je základnou podmienkou na strane účastníka konania. Ako strana sporu nemôže vystupovať ten, kto procesnú subjektivitu nemá, t.j. z pohľadu hmotného práva „non subjektom“ a procesnú subjektivitu mu nepriznáva ani žiadna osobitná procesná norma.
13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).
14. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena. Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.
15. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
16. Na zdôraznenie správnosti záverov (skutkových a čiastočne právnych) prijatých súdom prvej inštancie ohľadne oboch žalobcom uplatnených právnych nárokov a s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza: Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme, vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Určovací návrh podľa § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu v zásade žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu v zásade žalobou na plnenie. Uplatnením ďalšieho nároku v konaní dochádza k objektívnej kumulácií. Žalobný dôvod predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom. Ak medzi stranami existuje hmotnoprávny záväzkový vzťah, žalobným dôvodom bude ten segment obsahu tohto obligačného vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoj žalobný návrh.
17. V danej právnej veci si žalobca uplatnil dva samostatné nároky na tom istom skutkovom základe. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v žalobe zo dňa 02.10.2017 domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti (§ 137 písm. c) CSP) a v priebehu konania žalobca uplatnil okrem už v žalobe uplatneného nároku ďalší nový nárok žalobou podľa § 229 CSP, ktorá má charakter žaloby na splnenie povinnosti podľa § 229 CSP a to o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu na odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi (§ 137 písm. a) CSP).
18. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca síce v čase začatia konania preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v žalobe zo dňa 02.10.2017, ktorou sa domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti (§ 137 písm. c) CSP), teda naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, existoval v čase začatia konania, keď žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázal tým, že žalovaný bol zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti a vyhovujúce súdne rozhodnutie by bolo podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca v priebehu konania uplatnil okrem už v žalobe uplatneného nároku ďalší nový nárok žalobou podľa § 229 CSP, ktorá má charakter žaloby na splnenie povinnosti podľa § 229 CSP a to o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu na odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi (§ 137 písm. a) CSP), naliehavý právny záujem na požadovanom určení v žalobe zo dňa 02.10.2017, ktorou sa domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, neexistoval v čase, kedy bol rozsudok súdu prvej inštancie vyhlásený, keď žaloba o požadované určenie, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, stratila svoje opodstatnenie, keďže žalobca žaloval na splnenie povinnosti. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti bola preto dôvodom na zamietnutie žaloby ohľadne tohto právneho nároku bez toho, aby sa súd bol povinný zaoberať vecou v jej merite (tento nedostatok bránil zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).
19. V danej právnej veci bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, pokiaľ sa jedná o druhý z uplatnených nárokov (o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu na odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi (§ 137 písm. a) CSP)), že žaloba žalobcu nebola dôvodne podaná ani v tejto časti a to z nižšie uvedených dôvodov.
20. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
21. Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí). Žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo porušené.
22. Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
23. Rozsudky zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle napríklad uzatvorenie zmluvy pri zmluve o budúcej zmluve, časovým okamihom právoplatnosti nahrádzajú tento prejav vôle, časovým okamihom právoplatnosti sa bude zmluva považovať za uzavretú.
24. Žaloba podľa § 229 CSP má charakter žaloby na splnenie povinnosti podľa § 229 CSP. Tomu treba prispôsobiť i petit žaloby i výrok rozsudku súdu. Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typicky rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon, napríklad tzv. zmluvy o budúcej zmluve podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka. Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon napríklad zmluva sa považuje za dovŕšený, zmluva za uzavretú, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Správne formulovaný petit napríklad v prípade povinnosti uzavrieť zmluvu zo zmluvy o budúcej zmluve má znieť: „Žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia:...“. Do výroku rozhodnutia súd pojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu. Ak takýto petit, resp. výroková časť súdneho rozhodnutia spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti pre platnosť tohto právneho úkonu, len čo takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje sa takáto zmluva, či iné vyhlásenie vôle súdom za uzavretú. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 132 ods. CSP), súd je viazaný petitom po obsahovej stránke, nie je viazaný jeho formuláciou. Osobitné požiadavky na formuláciu výroku rozsudku, ktorý má byť podkladom na zápis do katastra nehnuteľností, vyplývajú z § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona (napríklad katastrálne územie, parcelné číslo, druh pozemku, výmera pozemku, súpisné číslo a ďalšie). Tieto údaje sú zároveň požiadavkou na určitosť žalobného návrhu. V okolnostiach konkrétneho prípadu však neuvedenie niektorého údaju v petite, nebude brániť súdu pokračovať v konaní, ak je z obsahu žaloby možné nehnuteľnosť určiť. Pri rozsudku nahradzujúcim vyhlásenie vôle potrebnej na uzavretie zmluvy je potrebné, aby znenie zmluvy bolo pojaté do výroku rozsudku, alebo aby výrok rozsudku obsahoval aspoň odkaz na znenie zmluvy pripojenej k rozsudku, ktoré potom tvorí súčasť jeho výroku. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len tak, že žalobe úplne vyhovie alebo ju zamietne, sám však nemôže obsah zmluvy modifikovať.
25. Ak má byť rozsudkom súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, obsah tejto zmluvy musí byť uvedený vo výroku rozsudku, prípade musí byť vo výroku uvedený odkaz na obsah pripojeného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou výroku rozsudku. Ak vo výroku rozsudku nie je prevádzaný pozemok náležite identifikovaný (údaj o obci, parcelné číslo katastrálneho územia, údaj o jeho druhu a výmere) a ak tento výrok neobsahuje ani údaj o kúpnej cene, rozsudok nemôže nahradiť nedostatok prejavu vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy. (R 53/1991)
26. Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
27. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
29. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
30. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
31. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
32. Podľa § 50a ods.2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
33. Podľa § 50a ods.3 Občianskeho zákonníka tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
34. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vecno-právne účinky uzavretej scudzovanej zmluvy (prevod vlastníckeho práva) nastávajú až zápisom do príslušného verejného registra (katastra nehnuteľností). Pri zmluvnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje zákon existenciu dvoch právnych skutočností, a to právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu. Uzavretá zmluva má len obligačné účinky a sama nespôsobuje prevod vlastníckeho práva. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prípade zmlúv o prevode nehnuteľností vyvoláva vôľa smerujúca k takémuto prevodu zamýšľané právne účinky len vtedy, ak je prejavená písomne (podľa § 46 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka musia byť súčasne prejavy účastníkov na tej istej listine).
35. Zmluva o budúcej zmluve je obligačná zmluva, ktorou sa zakladá záväzok zmluvných strán uzavrieť ďalšiu, inú zmluvu, ktorá sa označuje ako hlavná zmluva. Zmluva o budúcej zmluve nie samostatným zmluvným typom, ale sa viaže na ďalšiu, inú hlavnú zmluvu, ktorá sa má v budúcnosti uzavrieť. V dôsledku toho obsah a náležitosti jednotlivých zmlúv o budúcej zmluve závisia od tohto, aká zmluva má byť v budúcnosti uzavretá. Účastníci sa zaväzujú, že do vzájomne dohodnutej doby uzatvoria určitú zmluvu s dohodnutým obsahom. Zmluva o budúcej zmluve musí byť uzavretá v písomnej forme. Nedostatok písomnej formy má za následok je absolútnu neplatnosť (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve je dojednanie o dobe, do ktorej bude budúca zmluva uzavretá. Bez určenia tejto doby je zmluva o budúcej zmluve neplatná.
36. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať všetky potrebné náležitosti (obsahové i formálne) zodpovedajúce zmluvnému typu na ktorý sa vzťahuje a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov ustanovených v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať určenie podstatných náležitostí uzavieranej budúcej zmluvy. Platnosť zmluvy o budúcej zmluve je závislá od toho, či má zmluva o budúcej zmluve podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj od toho, či jej obsahom je aj dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli aspoň spôsob určenia podstatných náležitostí budúcej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo 146/1999).
37. Zmluva o budúcej zmluve týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti musí byť uzavretá písomne a musí obsahovať vymedzenie predmetu prevodu a kúpnej ceny. Individualizácia nehnuteľnosti musí byť v predbežnej zmluve vykonaná natoľko určitým spôsobom, aby bolo aj tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti alebo ktoré konkrétne časti pozemkov majú byť predmetom prevodu. V prípade potreby napríklad ak sa má kupovať iba oddelená časť pozemku, je potrebné pripojiť geometrický plán. Ak ide o predbežnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je odplatný prevod nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, podstatnými náležitosťami ktoré musia byť obsiahnuté v tejto zmluve, sú údaje nehnuteľnosti, ktoré ju umožňujú jednoznačne identifikovať a cena, ktorú bude po uzavretí kúpnej zmluvy a odovzdaní nehnuteľnosti povinný kupujúci zaplatiť. Vzhľadom k tomu, že súd nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, či upresňovať, je vylúčené aby neurčité, prípadne chýbajúce údaje o identifikácií nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom prevodu boli upravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. Ak do dohodnutej doby zamýšľaná zmluva nebude uzavretá, pretože povinný subjekt neprijme návrh na uzatvorenie budúcej zmluvy obsahujúci dohodnuté podstatné náležitosti, môže sa oprávnený subjekt do jedného roka odo dňa, kedy mala byť budúca zmluva uzavretá, domáhať žalobou, aby súd svojím rozhodnutím nahradil vyhlásenie vôle povinnej osoby. V prípade záväzku uzavrieť budúcu zmluvu v stanovenej dobe, sú účastníci zmluvy aktívne legitimovaní v konaní o nahradenie prejavu vôle obsahovo zodpovedajúceho zmluvnému dojednaniu. Občiansky zákonník v ustanovení § 50a ods. 2 týmto spôsobom zakladá účastníkom zmluvy o budúcej zmluvy právo domáhať sa na súde nahradenia chýbajúceho prejavu vôle druhej strany a spája tento nárok s márnym uplynutím dojednanej doby bez toho, aby rozlišoval, z akých dôvodov nebola zmluva uzavretá. Obsah budúcej zmluvy bude tvoriť súčasť petitu žaloby. Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu môže byť formulovaný rôznym spôsobom, v závislosti od toho sa potom líšia práva účastníkov a charakter nárokov, ktoré môžu uplatňovať v súdnom spore. Petit môže znieť aj tak, že „ žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia:...“. Žalobou na plnenie je aj žaloba na nahradenie vyhlásenia vôle, ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu. Tomuto typu žalôb preto zodpovedá ako petit požadujúci „uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu“, tak petit ktorým sa „nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného uzavrieť zmluvu“. Vo veci uzavretia hlavnej zmluvy na základe zmluvy o budúcej zmluve je súd viazaný obsahom zmluvy o budúcej zmluve. Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (§ 229 CSP) nemôže súd meniť, doplňovať či upresňovať podstatné náležitosti zmluvy, je vylúčené aby neurčité údaje zmluvy o budúcej zmluve boli napravené výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve.
38. Je vylúčené aby súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (§ 161 ods. 3 OSP) neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti budúcej zmluvy napravoval výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo 109/2004).
39. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.
40. Podľa § 8 ods.6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon.
41. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.08.2007 obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.
42. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.12.2008 predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.
43. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.12.2008 starosta zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia.
44. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.12.2008 starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce 13) a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.
45. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.12.2008 starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 6. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.
46. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.12.2008 ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.
47. Podľa § 6 ods.1 druhá veta zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom k 31.12.2008 všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
48. Podľa § 9 ods.2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom k 30.06.2009 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu.
49. U obce ako právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právny úkonov od rozhodovania o týchto právnych úkonoch. Rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, vykoná. Právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená, výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom či, resp. aký právny úkon urobí, prejaví, je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o schválení zmluvného prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky však vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodne o schválení zmluvného prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu, zánik právneho vzťahu. Majetkovo právne vzťahy o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. Teda je potrebné rozlišovať medzi tvorbou vôle a jej následným prejavom navonok, keď zákon ustanovuje povinné schvaľovanie niektorých právnych úkonov obecným zastupiteľstvom (zmluvný prevod vlastníctva nehnuteľného majetku). Bez prejavenej vôle zo strany obecného zastupiteľstva nemôže starosta obce platne uzavrieť zmluvu. Vôľu prejavenú obecným zastupiteľstvom je starosta povinný rešpektovať. Zákon o obecnom zriadení upravuje majetok obce, nakladanie s ním len okrajovo tým, že v § 8 vymedzuje základnú definíciu majetku obce, na čo slúži jej majetok, vymedzuje základné zásady hospodárenia s majetkom obce, účel nakladania s obecným majetok, všeobecné oprávnenie k používaniu obecného majetku. Pokiaľ ide o podrobnosti nakladania s majetkom obce zákon o obecnom zriadení neobsahuje podrobnú úpravu, iba blanketovou normou odkazuje na osobitný zákon. Osobitným zákonom, ktorý upravuje nadobudnutie obecného majetku a nakladanie s majetkom obce je zákon č. 138/1991 Z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Osobitný status obce ako verejnoprávnej korporácie sa odzrkadľuje aj v prísnejšom právnom režime nakladania s jej majetkom, ktorý je vyjadrení v osobitnom zákone o majetku obcí oproti štandardnému režimu iných typov právnických osôb súkromného práva. Na druhej strane aj na obecný majetok sa vzťahuje ustanovenie čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na zákon o majetku obcí je v zmysle § 12 citovaného zákona potrebné nazerať ako na predpis špeciálny vo vzťahu k všeobecným predpisom súkromného práva, ktoré sa na obec v jednotlivých právnych úkonoch vzťahujú rovnako ako na iné právnické osoby.
50. Žalobný dôvod predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom.
51. Právna kvalifikácia je zásadne vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo).
52. Súd nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (predtým § 161 ods. 3 OSP) teraz § 229 CSP nič na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy (neurčitých, chýbajúcich) meniť, dopĺňať, upresňovať.
53. Z obsahu uznesenia z 24. riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19. 08. 2005 bol nesporne preukázané, že obecné zastupiteľstvo žalovaného predmetným uznesením schválilo odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi, teda prejavilo vôľu uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu o prevode spornej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu. Z obsahu predmetného uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného nemožno prijať záver, že by z neho nevyplývala i prejavená vôľa žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve. Podpísaním predmetnej zápisnice obecného zastupiteľstva žalovaného starostom obce sa toto uznesenie stalo účinným a záväzným v znení uvedenom v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného, keď nebolo potrebné, aby obecné zastupiteľstvo žalovaného schvaľovalo i konkrétnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, keď podmienkou platnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti bolo schválenie zmluvného prevodu vlastníctva obecným zastupiteľstvom. Starosta obce ako štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych vzťahoch obce neuzatvoril následne kúpnu zmluvu ohľadne spornej nehnuteľnosti so žalobcom, pričom bol povinný nerešpektovať prejavenú vôľu obecného zastupiteľstva žalovaného za stavu, keď žalovaný v spore netvrdil, že by starosta obce pozastavil výkon predmetného uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného, resp. že by predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného stratilo platnosť postupom podľa § 13 ods. 6 a ods. 8 zákona o obecnom zriadení.
54. Žalobca v spore odôvodňoval svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a dôvodnosť žaloby existenciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti - písomnej kúpnej zmluvy, existenciou písomnej zmluvy o budúcej zmluvy, ako aj záväznosťou uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19. 08. 2005 aj pre starostu obce.
55. S poukazom na dôvody vyššie uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že s poukazom na záväznosťou uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19. 08. 2005 sa žalobca sa mohol domáhať žalobou podľa § 229 CSP vydania rozsudku ukladajúceho vyhlásenie vôle žalovaného - o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu na odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi (§ 137 písm. a) CSP). Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie platnej kúpnej zmluvy, keďže v prípade zmlúv o prevode nehnuteľností vyvoláva vôľa smerujúca k takémuto prevodu zamýšľané právne účinky len vtedy, ak je prejavená písomne (podľa § 46 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka musia byť súčasne prejavy účastníkov na tej istej listine). Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie tiež potiaľ, pokiaľ dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie platnej zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť nevyplývala jednak z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 a ani z iného tvrdenia žalobcu v spore, resp. z iného dôkazu predloženého žalobcom v spore. I v prípade, že by strany sporu uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti s poukazom na skutkové dôvody tvrdené žalobcom a ním predložené listinné dôkazy, táto by bola neplatná pre absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, keď neobsahovala dohodnutú dobu, do ktorej bude budúca zmluva uzatvorená, ktorú skutočnosť o tom, že zmluva o budúcej zmluve neobsahovala dohodnutú dobu, do ktorej bude budúca zmluva uzatvorená, tvrdil tiež samotný žalobca v spore.
56. Odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby ohľadne druhého z uplatnených nárokov z dôvodu, že petit žaloby neobsahuje celé znenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, resp. znenie kúpnej zmluvy nie je pripojené k žalobe ako príloha, na ktoré znenie prílohy by žaloba odkazovala a je vylúčené aby súd pri rozhodovaní v danej právnej veci dopĺňal, upresňoval podstatné náležitosti kúpnej zmluvy (kúpna cena), ako aj z hľadiska zápisu predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností (§ 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona). Z uvedených dôvodov rozsudok súdu na základe žalobného návrhu nemôže v danej právnej veci nahradiť nedostatok prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy (za stavu, že súd nemohol poučiť žalobcu o tom, akým spôsobom by mal formulovať žalobný návrh, aby mohol byť v konaní úspešný). Z vyššie uvedeného dôvodu, preto bolo potrebné napadnutý zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti potvrdiť, avšak z iných právnych dôvodov.
57. Podľa § 49 ods.1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
58. Podľa § 49 ods. 2 CSP vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.
59. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
60. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
61. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
62. Podľa § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
63. Podľa § 53 ods. 2 CSP na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
64. Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
64. Žalobca v podanom odvolaní namietal vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu s poukazom na okolnosti, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 3 CSP uvádza, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu dôvodiac jeho pomerom k strane žalovaného, v tejto časti námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti predpísané v prvej vete ustanovenia § 52 ods. 2 CSP (kedy sa žalobca uplatňujúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd na tieto námietky neprihliadol.
65. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol spor s takou stranou sporu na strane žalovaného - právnickou osobou s poukazom na označenie žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku, ktorú podľa tvrdenia žalobcu žalobca v žalobe a počas konania neoznačil, resp., že by zmenil jej názov. Tvrdil, že obec s názvom „obec E. neexistuje, že nemá právnu subjektivitu. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná z nižšie uvedených dôvodov. Presné označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Žalobca musí presne označiť seba ako stranu sporu a toho, voči komu žaloba smeruje. V sporom konaní je výlučne vecou žalobcu označenie okruhu strán. Strany sporu musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou sporu, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Údaje ktoré musí označenie strán žaloba obsahovať upravuje ustanovenia § 133 až § 136 CSP. Korelátom procesného pojmu procesná subjektivita je hmotnoprávny pojem právna subjektivita (spôsobilosť na práva a povinnosti). Odvolací súd sa v otázke procesnej subjektivity a presného označenia žalovaného v spore vyjadril v danej právnej veci už vo svojom uznesení č. k. 8Co 101/2018-73 zo dňa 31.07.2018. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ súd prvej inštancie označil v záhlaví svojho rozhodnutia žalovaného ako obec E. nad O., so sídlom E. nad O., Hlavné námestie 6, IČO: 00 308 897, toto označenie zodpovedá žalobe žalobcu zo dňa 02.10.2017 v spojení s jeho písomných podaním zo dňa 09.10.2017, ktoré písomné podanie podal žalobca na výzvu súdu prvej inštancie č. k 6C 135/2017-16 zo dňa 05.10.2017, ktorý názov žalovaného zodpovedá údajom z príslušného registra, v ktorom je žalovaný zapísaný, keď významným rozpoznávacím údajom je tiež IČO žalovaného, ktoré slúži na jednoznačnú identifikáciu toho, komu je v registri právnických osôb pridelené a umožňuje odlíšenie právnických osôb aj v prípade, ak by došlo k zmene názvu žalovaného alebo k zmene jeho sídla. Žalovaný ako právnická osoba ako účastník konania na strane žalovaného bol zo strany žalobcu v konaní identifikovaný názvom, sídlom a identifikačným číslom, ktorú identifikáciu súd prvej inštancie prevzal do záhlavia svojho rozhodnutia. Žalobca presne označil žalovaného ako právnickú osobu, ktorá má právnu subjektivitu (§ 18 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka) a ktorá má zároveň procesnú subjektivitu (§ 61 CSP). S takto označeným žalovaným súd prvej inštancie vo veci konal a správne označil žalovaného v záhlaví svojho rozhodnutia.
66. Žalobca v odvolaní namietal, že dňa 11.12.2018 navrhol súdu prvej inštancie, aby pripustil zmenu žaloby - doplnenie žaloby o eventuálny petit a súd prvej inštancie o jeho návrhu nerozhodol a meritórne rozhodol o druhom eventuálnom petite bez toho, aby pripustil zmenu žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v žalobe zo dňa 02.10.2017 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti parcela č. XX/X o výmere 31 m2, kat. úz. E. nad O. vytvorenej podľa GP č. 49/2005 zo dňa 05.05.2005 z parc. č. XX o výmere 568 m2 zapísanej na LV č. X kat. úz. E. titulom vydržania s poukazom na ustanovenia § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ako rozhodujúce skutočnosti v žalobe tvrdil, že obecné zastupiteľstvo žalovaného dňa 19.08.2005 prijalo na 24. riadnom zasadnutí uznesenie, ktorým schválilo odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi za 110 Sk/m2, žalobca zaplatil žalovanému dňa 22.11.2005 kúpnu cenu nehnuteľnosti 3.410 Sk a od 22.11.2015 bol žalobca dobromyseľný v tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí a v tomto vedomí spornú nehnuteľnosť užíval aspoň do konca mája 2017, pričom podľa vyjadrenia Ing. J. Q. (starostu žalovaného v období rokov 2002-2014) starosta žalovaného výkon predmetného uznesenia nepozastavil a k nezapísaniu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov na strane žalovaného. Ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný listom zo dňa 24.05.2017 oznámil žalobcovi začatie konania o dodatočnom povolení stavby - oplotenia, brány a prístrešku na parcele č. XX a vyzval žalobcu na preukázanie vlastníctva k pozemku zastavaného nepovolenou stavbou, resp. či má iné právo k tomuto pozemku. Žalobca listom zo dňa 21.08.2017 požiadal žalovaného o stanovisko, či uznáva vlastnícke právo žalobu k spornej nehnuteľnosti nadobudnutej vydržaním podľa § 134 ods. 1 a § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak áno, nech zabezpečí perfektný dvojstranný právny úkon predaja spornej nehnuteľnosti žalobcovi. Žalovaný listom zo dňa 08.08.2017 oznámil žalobcovi, že vyhotoveniu kúpnej zmluvy nemôže vyhovieť, lebo právo z uznesenia je premlčané, uznesenie sa v archíve žalovaného nenachádza, vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žaloba v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2017 k písomnému vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že žalobca zaplatil kúpnu cenu žalovanému, ktorú kúpnu cenu viedol žalovaný 12 rokov vo svojej účtovnej evidencii a pokiaľ žalovaný tvrdí, že sporná nehnuteľnosť právne neexistuje, tak žalovaný uviedol žalobcu do omylu, potom omyl žalobcu ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zaplatením kúpnej ceny nie je neospravedlniteľný. Na vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je potrebná perfektná písomná kúpna zmluva, ak sú zároveň splnené zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca požiadal dňa 30.09.2004 žalovaného o predaj spornej nehnuteľnosti, žalovaný zaslal žalobcovi výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného, ktorým výpisom bol žalobca upovedomený o vôli žalovaného spornú nehnuteľnosť odpredať žalobcovi, na základe ktorého výpisu žalobca zaplatil žalovanému kúpnu cenu nehnuteľnosti, o čom mu žalovaný vydal písomné potvrdenie. Žalobca tvrdil, že si so žalovaný dohodol všetky náležitosti zmluvy o budúcej zmluve (kúpnej) na spornú nehnuteľnosť a pre nedostatok právnického vzdelania na strane žalobcu nie je spravodlivé od žalobcu očakávať, aby bol spôsobilý náležite si vyložiť obsah ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonník a aby si bol vedomý potreby dohodnúť aj dobu, do ktorej majú budúcu kúpnu zmluvu uzatvoriť a tento omyl žalobu preto možno považovať za ospravedlniteľný. Žalobca o týchto vadách nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú od neho možno spravodlivo očakávať, vedieť. Žalobca ako držiteľ spornej nehnuteľnosti tak počas celej desať ročnej doby potrebnej na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním s ohľadom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že sporná nehnuteľnosť mu patrí, pričom v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Žalobca sa po uplynutí desať ročnej oprávnenej držby nehnuteľnosti stal jej vlastníkom zo zákona (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 137 psím. c) CSP) tým, že v prípade úspechu v konaní môže dôjsť na základe rozhodnutia súdu k zmene zápisu vlastníckeho práva žalobcu k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Tvrdil, že nerušene vyše desať rokov užíval spornú nehnuteľnosť ako svoju, žalovaný mu vo výpise z uznesenia obecného zastupiteľstva nariadil nehnuteľnosť oplotiť, určil aj spôsob a vzhľad oplotenia. Žalobca pred otvorením pojednávania do zápisnice súdu prvej inštancie dňa 11.12.2018 uviedol, že mení žalobcu tak, že ju dopĺňa o alternatívny petit v znení: Žalovaný je povinný uzatvoriť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti v kat. úz. E. označenej v GP číslo 49/2005 zo dňa 05.05.2005 ako parcela č. 43/2 o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v kat. úz. E. nad O. vedenej na LV č. X ako parcela č. XX o výmere 568 m2. Žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 03.06.2019 k predloženým výpisom z uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného č. 65 a 66 zo dňa 09.04.2019 uviedol, že žalovaný opomenul, že žalobca užíval spornú nehnuteľnosť nerušene najmenej desať rokov, zaplatil kúpnu cenu, nehnuteľnosť si oplotil. Zákon o obecnom zriadení ani iný všeobecne záväzný právny predpis nepozná inštitút zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva a neupravuje ani jeho právne dôsledky. Takýto právny akt je v rozpore z čl. 2 Ústavy SR, preto je neúčinný, protiprávne konanie nezakladá právo a nepožíva právnu ochranu. Zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva nemôže mať spätný účinok na právo žalobcu, ktoré už nadobudol, bolo by to v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Odstavná plocha - parkovisko je už postavené, preto zámer žalovaného nie je opodstatnený a pre žalobcu nie je ani záväzný. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.07.2019 namietal účelovosť uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného, ktorým bolo zrušené uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005 dôvodiac tým, že parkovisko je už vybudované bez toho aby bolo potrebné využiť spornú nehnuteľnosť. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva existuje v písomnej forme, keď žalobca písomne požiadal žalovaného o odpredaj spornej nehnuteľnosti, má písomný doklad o zaplatení kúpnej ceny na ktorom doklade je uvedená označená sporná nehnuteľnosť, žalovaný svoju vôľu odpredať spornú nehnuteľnosť písomnou formou v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005, jediná vada písomnej kúpnej zmluvy spočíva v tom, že nie je na jednej listine. Ohľadne subjektívnych pocitov žalobcu, že mu vec patrí, poukázal na vyhlásenia Ing. Q. a uviedol, že ostatné formality najmä vyhotovenie písomnej kúpnej zmluvy zabezpečoval žalovaný, pričom žalobca si spresnil aj ďalšie podmienky - oplotil spornú nehnuteľnosť. V prípade žalobcu nejde o jeho subjektívne presvedčenie o tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí, ale že sa tak stalo na výslovné a písomné ubezpečenie žalovaného. Právny zástupca žalobcu navrhol žalobe vyhovieť z titulu vydržania vlastníckeho práva nehnuteľnosti alebo z titulu uloženia povinnosti žalovanému vyhotoviť perfektnú kúpnu zmluvu a uviedol, že uznesenie o schválení odpredaja je dokument, ktorý obecné zastupiteľstvo a starostu žalovaného k niečomu zaväzuje. Samotný žaloba na tomto pojednávaní uviedol, že uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, lebo za spornú nehnuteľnosť zaplatil žalovanému kúpnu cenu tak, ako bolo uvedené v uznesení obecného zastupiteľstva a následne uviedol, že kúpnu, ani inú zmluvu s ním žalovaný neuzatvoril. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcu zo dňa 11.12.2018, ktorým navrhol aby súd pripustil zmenu žaloby, keď žalobca uviedol, že mení žalobu tak, že ju dopĺňa o alternatívny petit. Žalobný petit je spravidla jednoduchý, teda uplatňuje sa ním len jeden nárok, ktorý vyplýva z jedného skutkového stavu. V prípade ak je uplatňovaných viac samostatných nárokov vyplývajúcich z jedného alebo z viacerých skutkových stavov, ide o zložený petit. Osobitným druhom petitu sú uplatňované alternatívne a eventuálne nároky. Alternatívnym petitom žalobca prejavuje vôľu prijať namiesto žiadaného plnenia aj plnenie iné. Uplatní sa tam, kde poľa hmotného práva má právo voľby plnenia žalovaný (§ 561 Občianskeho zákonníka). Ak žalovaný vykoná voľbu už ju nemôže meniť a výrok rozsudku sa z alternatívneho mení na jednoduchý. V prípade ak si žalovaný nezvolí alternatívu, súd vo výroku uloží obe alternatívne plnenia. Eventuálny petit vyjadruje vôľu žalobcu prijať namiesto určitého plnenia plnenie iné (plnenie náhradné) v prípade, ak nastane nemožnosť plnenia (napríklad pre neexistenciu veci, nemožnosť vykonania práce). Eventuálnym plnením bude peňažná náhrada. Zmena žaloby je 1. návrh ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), 2. návrh ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena). O zmenu žaloby nepôjde, ak žalobca uplatní okrem už uplatneného práva nový nárok. Uplatnením ďalšieho nároku tak môže dôjsť k objektívnej kumulácií. Zmenou žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení. Právne posúdenie je vecou súdu. Žalobný dôvod predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom. Ak medzi stranami existuje hmotnoprávny záväzkový vzťah, žalobným dôvodom bude ten segment obsahu tohto obligačného vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoj žalobný návrh. V danej právnej veci si žalobca uplatnil dva samostatné nároky, pričom žalobca označil tieto dva samostatné nároky ako alternatívny petit pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní ako eventuálny petit. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si v konaní uplatnil dva samostatné nároky na tom istom skutkovom základe, teda po právnej stránke sa nejedná ani o alternatívny, ani o eventuálny petit s poukazom na právny výklad vyššie uvedený. Zároveň sa nejedná ani o zmenu žaloby, keďže žalobca si v priebehu konania uplatnil okrem už v žalobe uplatneného nároku - určenie vlastníckeho práva vydržaním ďalší nový nárok - o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu na odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie nebol povinný rozhodnúť o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd pripustil zmenu žaloby, keďže návrh žalobcu na zmenu žaloby nebol dôvodný. Odvolací súd ďalej dodáva, že súd prvej inštancie sa odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne skutkovo a právne vysporiadal s oboma nárokmi uplatnenými žalobcom v žalobe.
67. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 181 ods.1, 2 CSP, keďže uviedol predbežné právne posúdenie veci až na konci dokazovania, čím neumožnil žalobcovi, aby si prostriedky svojho procesného útoku a procesnej obrany náležite prispôsobil, že súd prvej inštancie až do uvedenia predbežného právneho posúdenia držal žalobcu v mylnom presvedčení, že uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú postačujúce na to aby uniesol bremeno dôkazu. Namietal, že súd prvej inštancie týmto postupoval prejudikoval svoje rozhodnutie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie otvoril pojednávanie dňa 29.07.2019, na ktorom pojednávaní zároveň vyhlásil napadnutý rozsudok. Z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie po vyvolaní veci a po otvorení pojednávania postupoval v súlade s § 181 ods. 1 CSP, keď zo strany žalobcu došlo k predneseniu žaloby, žalovaný sa vyjadril k žalobe, súd uviedol ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviedol tiež svoje predbežné právne posúdenie veci. Následne potom žalobca a žalovaný uviedli, že k veci nemajú ďalej čo uviesť a nemajú návrhy na dokazovanie. Odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie uviedol svoje predbežné právne posúdenie až potom, čo po úkonoch podľa § 181 ods. 1 CSP a potom, čo uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Strany sporu sa už následne na výzvu súdu vecne nevyjadrovali k veci a nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Z vyššie uvedených dôvodov postup súdu prvej inštancie bol súladný s ustanoveniami § 181 ods.1, 2 CSP, bol pre strany sporu predvídateľný, transparentný, z predbežného právneho posúdenia vyplývalo určité a zrozumiteľné stanovisko súdu, na jeho základe muselo byť stranám dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať, čím súd prvej inštancie umožnil objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoril priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície strán sporu na ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov.
68. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy výsluchom svedka Ing. J. Q., ktorý bol v čase prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 starostom žalovaného a podľa písomného potvrdenia tohto svedka zo dňa 25.09.2017 bol spôsobilý vypovedať o tom, že k nezapísaniu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia administratívnych úkonom na strane žalovaného, ako aj o skutočnostiach, ktoré zakladali dobromyseľnosť žalobcu v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Žalobca tiež namietal nevykonanie výsluch žalobcom navrhnutých svedkov Ing. D. Q. Z. a R.. I. Q., ktorý boli prítomní na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 09.04.2019 (okrem hlasovania o súhlase s predajom nehnuteľností žalobcovi) a z ich výpovede by sa súd mohol dozvedieť o dôležitých okolnostiach, za ktorých k hlasovaniu o zrušení uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005 došlo, najmä, čí obecné zastupiteľstvo žalovaného hlasovalo na základe slobodnej vôle poslancov alebo pod nátlakom, či hrozbou inej ujmy, ktoré skutočnosti sú rozhodujúce pre rozhodnutie súdu o doplnenom, eventuálnom petite. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na nariadenom pojednávaní dňa 29.07.2009 navrhol výsluch vyššie uvedených svedkov, keď uviedol, že svedkovia Ing. D. Q. Z. a R.. I. Q. boli prítomní na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného v apríli 2019, na ktorom bolo prerokované uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného z roku 2005, ktorí boli vylúčení zo zasadnutia v časti, v ktorej sa hlasovalo o platnosti uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného z roku 2005. Výsluch svedka Ing. J. Q. s poukazom na obsah jeho písomného vyhlásenia zo dňa 15.11.2017 navrhol vypočuť s poukazom na skutočnosť, že na strane žalovaného bol daný úmysel odpredať spornú nehnuteľnosť žalobcovi, že žalobca si splnil všetky povinnosti, že žalovaný v zastúpení starostom mu prisľúbil, že zabezpečí všetky náležitosti v súvislosti s vyhotovením kúpnej zmluvy potrebné k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a že k tomu, že sa tak nestalo došlo výhradne z dôvodu zlyhania administratívnych úkonov zo strany obce. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nevykonaní žalobcom navrhovaných dôkazov, bol oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nevykoná, keďže výber dôkazov, ktoré sa v konaní budú vykonávať v rámci dokazovania je výlučne na súde. Pokiaľ súd prvej inštancie vylúčil ako dôkaz výsluch svedkov Ing. D. Q. Z. a Mgr. I. Q. ku skutočnostiam uvedeným žalobcom v podanom odvolaní, tento dôkaz nemal potenciál preukázať rozhodujúce skutočnosti v danej právnej veci, keďže títo svedkovia neboli priami svedkovia, keď neboli prítomní zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného v časti hlasovania o zrušení uznesenia obecného zastupiteľstva obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005, keďže boli vylúčení zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného v tejto časti. Pokiaľ súd prvej inštancie vylúčil ako dôkaz výsluch svedka Ing. J. Q. ku skutočnostiam uvedeným žalobcom v podanom odvolaní, odvolací súd dospel k záveru, že tento dôkaz nesmeroval k preukázaniu k spornej skutočnosti v tom, že k nezapísaniu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov na strane žalovaného, keďže tieto skutočnosti boli potvrdené žalovaným na pojednávaní dňa 29.07.2019. Pokiaľ žalobca navrhol výsluch tohto svedka ku skutočnostiam ohľadne dobromyseľnej držby žalobcu, tento dôkaz nemal taktiež potenciál preukázať rozhodujúce skutočnosti v danej právnej veci, keďže žalovaný v konaní netvrdil, že bol pozastavený výkon uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005, netvrdil, že žalobca nezaplatil žalovanému kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť, netvrdil, že nemal vedomosť o tej skutočnosti, že žalovaný spornú nehnuteľnosť užíval v rozhodnom období uvádzanom žalobcom, netvrdil, že by žalobcu žalovaný vyzval na vypratanie spornej nehnuteľnosti pred rokom 2017. Odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené dôkazy neboli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia vo veci.
69. Žalobca v podanom odvolaní namietal nedôvodnosť odročenia pojednávania dňa 11.12.2018 s poukazom na ustanovenie § 183 ods. 1 prvá veta CSP, keď bol názoru, že na jeho odročenie nebol daný dôležitý dôvod. Odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú, avšak tá skutočnosť, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 181 ods. 1 prvá veta CSP, nemala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Odvolací súd uvádza, že v danej právnej veci nebol preukázaný a daný dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na deň 11.12.2018 a keďže bolo povinnosťou súdu vykonať pokus o zmier (§ 179 ods.2 CSP) mal a mohol tak vykonať už dňa 11.12.2018, ak to považoval za možné a účelné, ak nie, bol povinný vo veci otvoriť pojednávanie a postupovať v súlade s ustanovením § 179 od.1,2 a nasl. CSP už na pojednávaní dňa 11.12.2018.
70. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
71. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej uvádza, že vo svojom rozhodnutí dal odpoveď len na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.
72. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
73. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
74. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).