Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 378/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosti J. K., Ukrajina, a M. K., Ukrajina, zastúpených

advokátom JUDr. J. K., M., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva nebyť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd „postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a pod sp. zn. “ a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 5. apríla 2011 a sp. zn. z 5. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosti J. K. a M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. júna 2011

doručené sťažnosti J. K., Ukrajina, a M. K., Ukrajina (ďalej aj „sťažovateľ 1“, „sťažovateľ

2“ alebo aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. K., M., pre namietané

porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) „postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a pod sp. zn. 0 T

7/2011“ a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Nto

3/2011 z 5. apríla 2011 a sp. zn. z 5. apríla 2011.

Uznesením ústavného súdu č. k. -11 z 28. júna 2011 boli sťažnosti

sťažovateľov spojené na spoločné konanie so zreteľom na ich takmer totožný obsah, keďže

sa týkali namietaného porušenia totožných práv, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutiami

a postupom krajského súdu v rámci trestných konaní vedených proti nim na okresnom súde

v prípade sťažovateľa 1 pod sp. zn. a v prípade sťažovateľa 2 pod

sp. zn. .

Sťažovateľ 1 v sťažnosti uviedol, že uznesením krajského súdu sp. zn.

z 5. apríla 2011 boli traja sudcovia Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“)

vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej proti nemu pod sp.

zn. .

Sťažovateľ 2 v sťažnosti obdobne ako sťažovateľ 1 uviedol, že uznesením krajského

súdu sp. zn. z 5. apríla 2011 boli traja sudcovia okresného súdu vylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej proti nemu pod sp. zn. 0 T

7/2011.

Vo svojich sťažnostiach sťažovatelia zhodne tvrdili:

„Na napadnutom rozhodnutí nie je uvedený dátum jeho vydania. Toto rozhodnutie

bolo obhajcovi doručené na hlavnom pojednávaní dňa 06. 04. 2011, v deň keď aj súd

trestným rozkazom o veci rozhodol. O veci rozhodoval sudca JUDr. S. H.

Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že podľa rozvrhu práce Okresného súdu

Michalovce bola vec pridelená zákonným spôsobom na prejednanie a rozhodnutie sudcovi

JUDr. S. S. a zastupujúcim sudcom v prípade jeho vylúčenia mal byť JUDr. A. C. Sudcovia

JUDr. S. S. a ďalší sudcovia pracujúci na trestnom úseku JUDr. A. C. a JUDr. M. S.

vzniesli námietku predpojatosti z dôvodu negatívneho vzťahu k obhajcovi JUDr. J. K., ktorý

v predmetnej veci obhajuje obvineného.

JUDr. S. S. a JUDr. A. C. uviedli, že majú negatívny vzťah k advokátovi JUDr. J. K.,

torý na nich podnecoval disciplinárne stíhanie. Sudca JUDr. M. S. uviedol, že má takisto

negatívny vzťah k JUDr. J. K., čo bolo v minulosti konštatované aj v rozhodnutiach

odvolacích súdov vo veci , . Rozhodnutím Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 5. mája 2010, sp. zn. bol vylúčený z vykonávania úkonov v

trestnej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. práve v

súvislosti pre konštatovaný zaujatý vzťah k JUDr. J. K., ktorý v tejto veci obhajoval M. T.

Tvrdím, že hore uvedené dôvody nemôžu byť dôvodom na vylúčenie menovaných

sudcov z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci. …

Čo sa týka sudcu A. C., tak na toho advokát JUDr. J. K. podal sťažnosť na prieťahy v

konaní do rúk bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce JUDr. J. S. Išlo o trestnú vec

vedenú pod sp. zn. ...

Rovnako to bolo aj s ďalším sudcom JUDr. M. S. JUDr. J. K. ako advokát v záujme

klientov podal sťažnosť do rúk bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce a to až v

dvoch prípadoch...

Čiže je absurdné, aby sudcovia boli vylúčení z vykonávania úkonov trestného

konania len preto, že v minulosti na nich advokát podal viacero sťažnosti na prieťahy v

konaní. Advokát bol pritom úspešný a preto sudcovia k nemu nadobudli negatívny vzťah.

Žiada sa dodať, že advokát JUDr. J. K. na menovaných sudcov nikdy nepodal sťažnosti

neoprávnene, ktoré by obsahovali nejaké invektívy a pod. Všetky sťažnosti boli

profesionálne a v záujme klienta...

Tiež neobstojí tvrdenie sudcu JUDr. M. S., že v minulosti odvolací súd konštatoval,

že má negatívny vzťah k JUDr. J. K. a poukazuje na konania vo veci , 1 C

191/08. Toto tvrdenie je v rozpore s ustanovením Dôvodom na vylúčenie

sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo

v jeho rozhodovaní v iných veciach...

Dávam do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. septembra

2010, sp. zn. -141, ktorým odvolací súd rozhodol, že sudcovia Okresného

súdu v Michalovciach, vrátane JUDr. M. S. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci účastníkov vedenej na tomto súde pod sp. zn. . Išlo o rovnaké dôvody

zaujatosti ako v hore uvedených prípadoch...

Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že podľa rozvrhu práce Okresného súdu

Michalovce bola trestná vec pridelená zákonným spôsobom na prejednanie a rozhodnutie

sudcovi JUDr. S. S... V tejto trestnej veci rozhodoval nezákonný sudca JUDr. S. H., ktorý

rozhodol trestným rozkazom zo dňa 06. 04. 2011... Sťažovateľa uznal za vinného a uložil mu

trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu dvoch rokov...

Vylúčenie sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že

nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci pridelenej mu v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu možno len

celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

o veci v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo, keď jeho vzťah k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať v danej veci nezávisle

a nestranne. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne relevantné dôvody prečo a z akých

dôvodov sú menovaní sudcovia Okresného súdu Michalovce vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde v Michalovciach...“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich

sťažnosti na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že „postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a pod sp. zn. “

a uzneseniami krajského súdu sp. zn. z 5. apríla 2011 a sp. zn.

z 5. apríla 2011 boli porušené ich základné práva podľa a

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, namietané uznesenia krajského súdu zrušil, každému

z nich priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podstatou námietok oboch sťažovateľov boli tvrdenia o tom, že uzneseniami

krajského súdu sp. zn. z 5. apríla 2011 a sp. zn. z 5. apríla 2011,

ktorými boli traja sudcovia okresného súdu vylúčení z vykonávania úkonov v trestných

konaniach vedených proti nim ako obvineným (sp. zn. a sp. zn. ),

došlo k porušeniu ich práv podľa a a podľa

dohovoru, pretože na vylúčenie týchto sudcov podľa názoru sťažovateľov nebol daný

žiadny dôvod a navyše tieto rozhodnutia podľa ich udania neobsahovali relevantné dôvody.

Okrem toho sťažovatelia upozornili na to, že rozhodnutia krajského súdu neobsahovali

dátum ich vydania. Sťažovatelia súčasne uviedli, že uvedeným postupom krajského súdu

došlo k situácii, že na okresnom súde v ich trestných veciach rozhodol nezákonný sudca,

keďže po vylúčení sudcov boli ich veci pridelené inému sudcovi tamojšieho súdu.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia zastúpení

kvalifikovaným právnym zástupcom v petite sťažnosti uviedli, že k porušeniu ich práv došlo

postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Pritom ide o konania, ktoré sú pod uvedenými spisovými značkami vedené na okresnom

súde, a nie na krajskom súde. Napriek tomu, a to vzhľadom na odôvodnenie sťažnosti, keď

sťažovatelia tvrdili, že práve uznesenia krajského súdu o vylúčení sudcov okresného súdu

z vykonávania úkonov trestného konania mali dopad na to, že v ich trestných veciach

vedených na okresnom súde nerozhodol zákonný sudca, sa ústavný súd týmto nedostatkom

podania ďalej nezaoberal a námietky sťažovateľov preskúmal z hľadiska ich podstaty, ktorá

bola z odôvodnenia sťažnosti úplne zjavná.

Ústavný súd zistil, že trestné veci sťažovateľov vedené na okresnom súde pod sp. zn.

a sp. zn. boli podľa rozvrhu práce okresného súdu na rok 2011 (ďalej

len „rozvrh práce“) pridelené na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. S. S., vo vzťahu

ku ktorému bol zastupujúcim sudcom JUDr. A. C. Títo sudcovia v daných veciach vzniesli

námietku zaujatosti z dôvodu negatívneho vzťahu k obhajcovi sťažovateľov

s odôvodnením, že tento podnecoval ich disciplinárne stíhania, pričom im bol pozastavený

výkon funkcie sudcu. Následne námietku zaujatosti pre negatívny postoj k obhajcovi

sťažovateľov vzniesol aj sudca JUDr. M. S., ktorý sa v týchto súvislostiach odvolal na

skoršie rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania v inej trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. práve

z dôvodu negatívneho postoja k právnemu zástupcovi sťažovateľov.

Na základe toho krajský súd svojimi uzneseniami sp. zn. z 5. apríla

2011 a sp. zn. z 5. apríla 2011 rozhodol o tom, že traja už menovaní sudcovia

okresného súdu sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestných veciach

vedených na súde prvého stupňa pod sp. zn. a sp. zn. .

Krajský súd v odôvodneniach oboch rozhodnutí zhodne konštatoval:

„Pomerom orgánu trestného konania k osobám podľa sa

rozumie taký vzťah tohto orgánu, ktorý môže vyvolať u procesných strán alebo u verejnosti

pochybnosti o jeho nezaujatosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. na príbuzenskom,

priateľskom či nepriateľskom pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v § 31

ods. 1 ..

Je všeobecne známou skutočnosťou, že sudcovia JUDr. S. S. a JUDr. A. C. boli

disciplinárne stíhaní práve na podnet JUDr. J. K. bola im pozastavená činnosť sudcu na

dlhšiu dobu. Konania voči ním však boli právoplatne zastavené.

Dôvody spočívajúce v osobnom pomere citovaných sudcov v osobe obhajcu

obvineného zakladajú pochybnosť o nezaujatosti JUDr. S. S., JUDr. A. C. a JUDr. M. S. v

konaní o uvedenej trestnej veci, najmä, ak oni sami negatívny vzťah s JUDr. Jurajom

Kusom pociťujú ako prekážku nestranného a objektívneho rozhodnutia. Okolnosti uvádzané

sudcami vo svojom súhrne spochybňujú záver o nezaujatosti menovaných v súvislosti s ich

ďalším rozhodovaním v predmetnej trestnej veci...

Kvôli úplnosti krajský súd uvádza, že sudca JUDr. S. H. pôsobiaci na trestnom úseku

Okresného súdu Michalovce vo svojom vyjadrení uviedol okrem iného, že sám vo veci sa

necíti byť zaujatý, takže u neho nie sú dané zákonné prekážky na rozhodovanie vo veci.“

Podľa zistení ústavného súdu potom, ako krajský súd označenými rozhodnutiami

vylúčil sudcov okresného súdu JUDr. S. S., JUDr. A. C. a JUDr. M. S. z vykonávania

úkonov trestného konania vo veciach sp. zn. a sp. zn. , boli tieto veci

pridelené ďalšiemu sudcovi okresného súdu JUDr. S. H., ktorý v trestných veciach

sťažovateľov rozhodol trestnými rozkazmi sp. zn. zo 6. apríla 2011 a sp. zn. 0 T

7/2011 zo 6. apríla 2011 tak, že oboch sťažovateľov uznal vinnými zo spáchania prečinu

porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa , za

čo im uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 2 (dvoch) rokov a trest

prepadnutia veci.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (, ).

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho

prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú

poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do

predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva – ďalej len „ESĽP“ z 1. októbra 1982).

V prípade oboch sťažovateľov vylúčení sudcovia tvrdili, že kvôli negatívnemu

postoju k obhajcovi sťažovateľov sa cítia byť vo veci zaujatí. Dvaja zo sudcov uviedli, že

ich negatívny postoj vyplýva z toho, že právny zástupca sťažovateľov inicioval ich

disciplinárne stíhania, v dôsledku čoho im bol pozastavený výkon funkcie sudcu. Tieto

disciplinárne stíhania boli napokon právoplatne zastavené. Tretí zo sudcov taktiež apeloval

na svoj negatívny postoj k právnemu zástupcovi sťažovateľov a poukázal na skoršie

rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v inej veci vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania práve pre nepriaznivý postoj k obhajcovi sťažovateľov.

Podľa názoru ústavného súdu pochybnosť o subjektívnej nestrannosti vylúčených

sudcov okresného súdu bola zjavná. Tá sa v prípade sudcov JUDr. S. S., a JUDr. A. C., ktorí

boli na základe iniciatívy obhajcu sťažovateľov vystavení tlaku disciplinárneho stíhania,

prejavovala v ich subjektívnom negatívnom vnímaní vzniknutej situácie, ktorú s najväčšou

pravdepodobnosťou vnímali ako nespravodlivú, keďže disciplinárne stíhania proti nim boli

právoplatne zastavené. Ústavný súd zastáva názor, že dôvod, ktorý uvádzali sudcovia ako

podklad ich zaujatosti vo veci už nemal len subjektívny charakter, ale v okolnostiach

daného prípadu už nemohla byť vylúčená akákoľvek vonkajšia pochybnosť o ich

nestrannosti. Títo sudcovia sa pre svoj negatívny subjektívny postoj k právnemu zástupcovi

sťažovateľov nemohli ani v očiach strán javiť ako nestranní. Uvedené tvrdenia je potrebné

konštatovať aj vo vzťahu k tretiemu z vylúčených sudcov JUDr. M. S., ktorý tiež deklaroval

negatívny vzťah k obhajcovi sťažovateľov. Na tomto názore ústavného súdu nemení nič ani

zistenie, že tento sudca bol v niektorých iných veciach vedených na okresnom súde

vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci a v iných nie (išlo pritom o konania,

v ktorých bola právnym zástupcom totožná osoba ako v namietanom prípade), pretože aj

tieto skutočnosti svedčia o tom, že už z objektívneho hľadiska sa tento sudca nejaví ako

nestranný.

Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu obsahuje dostatočne

a relevantné dôvody opodstatňujúce záver o vylúčení troch sudcov okresného súdu

z vykonávania úkonov trestného konania, a to pre pochybnosť o nezaujatosti pre ich pomer

k obhajcovi sťažovateľov. Táto okolnosť korešponduje aj s právnym dôvodom zakotveným

v , podľa ktorého z vykonávania úkonov trestného konania je

vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,

vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť

o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo

týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému

orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa názoru ústavného súdu argumentácia (odôvodnenie) krajského súdu je

primeraná okolnostiam prípadu a je v súlade s príslušným právnym predpisom (Trestný

poriadok). Preto nemožno závery krajského súdu považovať ani za zjavne neodôvodnené,

ale ani za arbitrárne. Je právom všeobecného súdu vykladať zákony a ďalšie právne

predpisy, ako aj vyhodnocovať vykonané dôkazy, pričom názory krajského súdu sú celkom

legitimné a neprotirečia zistenému skutkovému stavu.

Vzhľadom na ústavnú konformnosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ako aj

s prihliadnutím na to, že práve tieto rozhodnutia krajského súdu eliminovali situáciu, aby

v trestných veciach vedených na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn.

rozhodli sudcovia, u ktorých neboli dané predpoklady nestranného a objektívneho

rozhodovania, nemožno uvažovať o porušení základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 1 , navyše, ak v týchto veciach napokon rozhodol sudca, ktorý vyhlásil, že sa

necíti byť zaujatý, a u ktorého neexistovali žiadne zákonné prekážky, ktoré by mu bránili

veci spravodlivo prejednať a rozhodnúť.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že medzi namietaným

porušením základných práv sťažovateľov podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a uzneseniami krajského súdu neexistuje príčinná súvislosť,

a preto sťažnosti v týchto častiach odmietol ako zjavne neopodstatnené.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neuniklo, že

právny zástupca sťažovateľov v súvislosti s argumentmi použitými v sťažnostiach mylne

poukazoval na ustanovenie , ktoré sa týka vylúčenia

sudcov v občianskoprávnych veciach, a to aj napriek tomu, že v namietanom prípade išlo

o trestnú vec, v rámci ktorej je na vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu

a iných osôb aplikovateľný a násl. ako právnej normy upravujúcej

trestný proces.

Sťažovatelia zároveň namietali, že uznesenia krajského súdu sp. zn.

a sp. zn. neobsahovali dátum vydania.

Ústavný súd v tomto smere dal za pravdu sťažovateľom, pretože namietané

rozhodnutia skutočne neobsahovali dátum a miesto vydania. Pritom podľa § 176 ods. 1

písm. b) dátum a miesto rozhodnutia sú obligatórnymi náležitosťami

každého uznesenia.

Na druhej strane sa však ústavný súd nedomnieva, aby absencia týchto náležitostí

v napadnutých rozhodnutiach krajského súdu znamenala porušenie základného práva

sťažovateľov podľa a práva podľa dohovoru.

Samotní sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že tieto rozhodnutia boli prijaté 5. apríla

2011 a túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že trestné spisy okresného súdu sp. zn.

a sp. zn. boli 5. apríla 2011 predložené krajskému súdu na postup podľa § 32

ods. 1 , teda na rozhodnutie o námietke zaujatosti, pričom už na druhý

deň, teda 6. apríla 2011 sa tieto spisy nachádzali na okresnom súde, kde vo veci samej

rozhodol sudca tamojšieho súdu, ktorý nebol namietanými rozhodnutiami vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania, a v ten istý deň boli predmetné rozhodnutia

oznámené obhajcovi sťažovateľov.

V tejto súvislosti ústavný súd dáva do pozornosti ustanovenie § 174 ods. 1 v spojení

s , podľa ktorého predseda senátu môže osobitným uznesením

kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri

vyhotovení rozsudku (resp. uznesenia) a v jeho rovnopisoch, tak, aby vyhotovenie bolo

v úplnej zhode s obsahom rozsudku (uznesenia), ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť

aj súd vyššieho stupňa.

Aj keď na namietaných uzneseniach krajského súdu chýbala ich obligatórna

náležitosť (dátum a miesto rozhodnutia), z obsahu spisov okresného súdu sp. zn.

a sp. zn. je zrejmé, že tieto rozhodnutia boli prijaté 5. apríla 2011. Okrem toho

daný nedostatok namietaných uznesení môže byť kedykoľvek odstránený postupom podľa

v spojení s .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach

odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosti odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov z nich vyplývajúcimi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011