Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 378/2011
PDF · 248.2 KB
No categories available
III. ÚS 378/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosti J. K., Ukrajina, a M. K., Ukrajina, zastúpených
advokátom JUDr. J. K., M., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý
svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd „postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
0 T 6/2011 a pod sp. zn. 0 T 7/2011“ a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5 Nto 3/2011 z 5. apríla 2011 a sp. zn. 7 Nto 4/2011 z 5. apríla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosti J. K. a M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. júna 2011
doručené sťažnosti J. K., Ukrajina, a M. K., Ukrajina (ďalej aj „sťažovateľ 1“, „sťažovateľ
2“ alebo aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. K., M., pre namietané
porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) „postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 6/2011 a pod sp. zn. 0 T
7/2011“ a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Nto
3/2011 z 5. apríla 2011 a sp. zn. 7 Nto 4/2011 z 5. apríla 2011.
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 302/2011-11 z 28. júna 2011 boli sťažnosti
sťažovateľov spojené na spoločné konanie so zreteľom na ich takmer totožný obsah, keďže
sa týkali namietaného porušenia totožných práv, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutiami
a postupom krajského súdu v rámci trestných konaní vedených proti nim na okresnom súde
v prípade sťažovateľa 1 pod sp. zn. 0 T 6/2011 a v prípade sťažovateľa 2 pod
sp. zn. 0 T 7/2011.
Sťažovateľ 1 v sťažnosti uviedol, že uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Nto 3/2011
z 5. apríla 2011 boli traja sudcovia Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“)
vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej proti nemu pod sp.
zn. 0 T 6/2011.
Sťažovateľ 2 v sťažnosti obdobne ako sťažovateľ 1 uviedol, že uznesením krajského
súdu sp. zn. 7 Nto 4/2011 z 5. apríla 2011 boli traja sudcovia okresného súdu vylúčení
z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej proti nemu pod sp. zn. 0 T
7/2011.
Vo svojich sťažnostiach sťažovatelia zhodne tvrdili:
„Na napadnutom rozhodnutí nie je uvedený dátum jeho vydania. Toto rozhodnutie
bolo obhajcovi doručené na hlavnom pojednávaní dňa 06. 04. 2011, v deň keď aj súd
trestným rozkazom o veci rozhodol. O veci rozhodoval sudca JUDr. S. H.
Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že podľa rozvrhu práce Okresného súdu
Michalovce bola vec pridelená zákonným spôsobom na prejednanie a rozhodnutie sudcovi
JUDr. S. S. a zastupujúcim sudcom v prípade jeho vylúčenia mal byť JUDr. A. C. Sudcovia
JUDr. S. S. a ďalší sudcovia pracujúci na trestnom úseku JUDr. A. C. a JUDr. M. S.
vzniesli námietku predpojatosti z dôvodu negatívneho vzťahu k obhajcovi JUDr. J. K., ktorý
v predmetnej veci obhajuje obvineného.
JUDr. S. S. a JUDr. A. C. uviedli, že majú negatívny vzťah k advokátovi JUDr. J. K.,
torý na nich podnecoval disciplinárne stíhanie. Sudca JUDr. M. S. uviedol, že má takisto
negatívny vzťah k JUDr. J. K., čo bolo v minulosti konštatované aj v rozhodnutiach
odvolacích súdov vo veci 12 C 176/08, 1 C 191/08. Rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 5. mája 2010, sp. zn. 7 Nto 5/2010 bol vylúčený z vykonávania úkonov v
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 2 T 31/2006 práve v
súvislosti pre konštatovaný zaujatý vzťah k JUDr. J. K., ktorý v tejto veci obhajoval M. T.
Tvrdím, že hore uvedené dôvody nemôžu byť dôvodom na vylúčenie menovaných
sudcov z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci. …
Čo sa týka sudcu A. C., tak na toho advokát JUDr. J. K. podal sťažnosť na prieťahy v
konaní do rúk bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce JUDr. J. S. Išlo o trestnú vec
vedenú pod sp. zn. 1 T 199/2004...
Rovnako to bolo aj s ďalším sudcom JUDr. M. S. JUDr. J. K. ako advokát v záujme
klientov podal sťažnosť do rúk bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce a to až v
dvoch prípadoch...
Čiže je absurdné, aby sudcovia boli vylúčení z vykonávania úkonov trestného
konania len preto, že v minulosti na nich advokát podal viacero sťažnosti na prieťahy v
konaní. Advokát bol pritom úspešný a preto sudcovia k nemu nadobudli negatívny vzťah.
Žiada sa dodať, že advokát JUDr. J. K. na menovaných sudcov nikdy nepodal sťažnosti
neoprávnene, ktoré by obsahovali nejaké invektívy a pod. Všetky sťažnosti boli
profesionálne a v záujme klienta...
Tiež neobstojí tvrdenie sudcu JUDr. M. S., že v minulosti odvolací súd konštatoval,
že má negatívny vzťah k JUDr. J. K. a poukazuje na konania vo veci 12 C 176/08, 1 C
191/08. Toto tvrdenie je v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 O. s. p. Dôvodom na vylúčenie
sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo
v jeho rozhodovaní v iných veciach...
Dávam do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. septembra
2010, sp. zn. 12 NcC/31/2010-141, ktorým odvolací súd rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu v Michalovciach, vrátane JUDr. M. S. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci účastníkov vedenej na tomto súde pod sp. zn. 10 C 85/2006. Išlo o rovnaké dôvody
zaujatosti ako v hore uvedených prípadoch...
Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že podľa rozvrhu práce Okresného súdu
Michalovce bola trestná vec pridelená zákonným spôsobom na prejednanie a rozhodnutie
sudcovi JUDr. S. S... V tejto trestnej veci rozhodoval nezákonný sudca JUDr. S. H., ktorý
rozhodol trestným rozkazom zo dňa 06. 04. 2011... Sťažovateľa uznal za vinného a uložil mu
trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu dvoch rokov...
Vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že
nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci pridelenej mu v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu možno len
celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
o veci v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo, keď jeho vzťah k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek
zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať v danej veci nezávisle
a nestranne. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne relevantné dôvody prečo a z akých
dôvodov sú menovaní sudcovia Okresného súdu Michalovce vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde v Michalovciach...“
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich
sťažnosti na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že „postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 6/2011 a pod sp. zn. 0 T 7/2011“
a uzneseniami krajského súdu sp. zn. 5 Nto 3/2011 z 5. apríla 2011 a sp. zn. 7 Nto 4/2011
z 5. apríla 2011 boli porušené ich základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, namietané uznesenia krajského súdu zrušil, každému
z nich priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podstatou námietok oboch sťažovateľov boli tvrdenia o tom, že uzneseniami
krajského súdu sp. zn. 5 Nto 3/2011 z 5. apríla 2011 a sp. zn. 7 Nto 4/2011 z 5. apríla 2011,
ktorými boli traja sudcovia okresného súdu vylúčení z vykonávania úkonov v trestných
konaniach vedených proti nim ako obvineným (sp. zn. 0 T 6/2011 a sp. zn. 0 T 7/2011),
došlo k porušeniu ich práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pretože na vylúčenie týchto sudcov podľa názoru sťažovateľov nebol daný
žiadny dôvod a navyše tieto rozhodnutia podľa ich udania neobsahovali relevantné dôvody.
Okrem toho sťažovatelia upozornili na to, že rozhodnutia krajského súdu neobsahovali
dátum ich vydania. Sťažovatelia súčasne uviedli, že uvedeným postupom krajského súdu
došlo k situácii, že na okresnom súde v ich trestných veciach rozhodol nezákonný sudca,
keďže po vylúčení sudcov boli ich veci pridelené inému sudcovi tamojšieho súdu.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia zastúpení
kvalifikovaným právnym zástupcom v petite sťažnosti uviedli, že k porušeniu ich práv došlo
postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 0 T 6/2011 a sp. zn. 0 T 7/2011.
Pritom ide o konania, ktoré sú pod uvedenými spisovými značkami vedené na okresnom
súde, a nie na krajskom súde. Napriek tomu, a to vzhľadom na odôvodnenie sťažnosti, keď
sťažovatelia tvrdili, že práve uznesenia krajského súdu o vylúčení sudcov okresného súdu
z vykonávania úkonov trestného konania mali dopad na to, že v ich trestných veciach
vedených na okresnom súde nerozhodol zákonný sudca, sa ústavný súd týmto nedostatkom
podania ďalej nezaoberal a námietky sťažovateľov preskúmal z hľadiska ich podstaty, ktorá
bola z odôvodnenia sťažnosti úplne zjavná.
Ústavný súd zistil, že trestné veci sťažovateľov vedené na okresnom súde pod sp. zn.
0 T 6/2011 a sp. zn. 0 T 7/2011 boli podľa rozvrhu práce okresného súdu na rok 2011 (ďalej
len „rozvrh práce“) pridelené na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. S. S., vo vzťahu
ku ktorému bol zastupujúcim sudcom JUDr. A. C. Títo sudcovia v daných veciach vzniesli
námietku zaujatosti z dôvodu negatívneho vzťahu k obhajcovi sťažovateľov
s odôvodnením, že tento podnecoval ich disciplinárne stíhania, pričom im bol pozastavený
výkon funkcie sudcu. Následne námietku zaujatosti pre negatívny postoj k obhajcovi
sťažovateľov vzniesol aj sudca JUDr. M. S., ktorý sa v týchto súvislostiach odvolal na
skoršie rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania v inej trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 31/2006 práve
z dôvodu negatívneho postoja k právnemu zástupcovi sťažovateľov.
Na základe toho krajský súd svojimi uzneseniami sp. zn. 5 Nto 3/2011 z 5. apríla
2011 a sp. zn. 7 Nto 4/2011 z 5. apríla 2011 rozhodol o tom, že traja už menovaní sudcovia
okresného súdu sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestných veciach
vedených na súde prvého stupňa pod sp. zn. 0 T 6/2011 a sp. zn. 0 T 7/2011.
Krajský súd v odôvodneniach oboch rozhodnutí zhodne konštatoval:
„Pomerom orgánu trestného konania k osobám podľa § 31 ods. 1 Tr. por. sa
rozumie taký vzťah tohto orgánu, ktorý môže vyvolať u procesných strán alebo u verejnosti
pochybnosti o jeho nezaujatosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. na príbuzenskom,
priateľskom či nepriateľskom pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v § 31
ods. 1 Tr. por...
Je všeobecne známou skutočnosťou, že sudcovia JUDr. S. S. a JUDr. A. C. boli
disciplinárne stíhaní práve na podnet JUDr. J. K. bola im pozastavená činnosť sudcu na
dlhšiu dobu. Konania voči ním však boli právoplatne zastavené.
Dôvody spočívajúce v osobnom pomere citovaných sudcov v osobe obhajcu
obvineného zakladajú pochybnosť o nezaujatosti JUDr. S. S., JUDr. A. C. a JUDr. M. S. v
konaní o uvedenej trestnej veci, najmä, ak oni sami negatívny vzťah s JUDr. Jurajom
Kusom pociťujú ako prekážku nestranného a objektívneho rozhodnutia. Okolnosti uvádzané
sudcami vo svojom súhrne spochybňujú záver o nezaujatosti menovaných v súvislosti s ich
ďalším rozhodovaním v predmetnej trestnej veci...
Kvôli úplnosti krajský súd uvádza, že sudca JUDr. S. H. pôsobiaci na trestnom úseku
Okresného súdu Michalovce vo svojom vyjadrení uviedol okrem iného, že sám vo veci sa
necíti byť zaujatý, takže u neho nie sú dané zákonné prekážky na rozhodovanie vo veci.“
Podľa zistení ústavného súdu potom, ako krajský súd označenými rozhodnutiami
vylúčil sudcov okresného súdu JUDr. S. S., JUDr. A. C. a JUDr. M. S. z vykonávania
úkonov trestného konania vo veciach sp. zn. 0 T 6/2011 a sp. zn. 0 T 7/2011, boli tieto veci
pridelené ďalšiemu sudcovi okresného súdu JUDr. S. H., ktorý v trestných veciach
sťažovateľov rozhodol trestnými rozkazmi sp. zn. 0 T 6/2011 zo 6. apríla 2011 a sp. zn. 0 T
7/2011 zo 6. apríla 2011 tak, že oboch sťažovateľov uznal vinnými zo spáchania prečinu
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za
čo im uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 2 (dvoch) rokov a trest
prepadnutia veci.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich
nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto
práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97, III. ÚS 188/2011).
Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska
nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho
prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú
poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.
V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do
predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva – ďalej len „ESĽP“ z 1. októbra 1982).
V prípade oboch sťažovateľov vylúčení sudcovia tvrdili, že kvôli negatívnemu
postoju k obhajcovi sťažovateľov sa cítia byť vo veci zaujatí. Dvaja zo sudcov uviedli, že
ich negatívny postoj vyplýva z toho, že právny zástupca sťažovateľov inicioval ich
disciplinárne stíhania, v dôsledku čoho im bol pozastavený výkon funkcie sudcu. Tieto
disciplinárne stíhania boli napokon právoplatne zastavené. Tretí zo sudcov taktiež apeloval
na svoj negatívny postoj k právnemu zástupcovi sťažovateľov a poukázal na skoršie
rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v inej veci vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania práve pre nepriaznivý postoj k obhajcovi sťažovateľov.
Podľa názoru ústavného súdu pochybnosť o subjektívnej nestrannosti vylúčených
sudcov okresného súdu bola zjavná. Tá sa v prípade sudcov JUDr. S. S., a JUDr. A. C., ktorí
boli na základe iniciatívy obhajcu sťažovateľov vystavení tlaku disciplinárneho stíhania,
prejavovala v ich subjektívnom negatívnom vnímaní vzniknutej situácie, ktorú s najväčšou
pravdepodobnosťou vnímali ako nespravodlivú, keďže disciplinárne stíhania proti nim boli
právoplatne zastavené. Ústavný súd zastáva názor, že dôvod, ktorý uvádzali sudcovia ako
podklad ich zaujatosti vo veci už nemal len subjektívny charakter, ale v okolnostiach
daného prípadu už nemohla byť vylúčená akákoľvek vonkajšia pochybnosť o ich
nestrannosti. Títo sudcovia sa pre svoj negatívny subjektívny postoj k právnemu zástupcovi
sťažovateľov nemohli ani v očiach strán javiť ako nestranní. Uvedené tvrdenia je potrebné
konštatovať aj vo vzťahu k tretiemu z vylúčených sudcov JUDr. M. S., ktorý tiež deklaroval
negatívny vzťah k obhajcovi sťažovateľov. Na tomto názore ústavného súdu nemení nič ani
zistenie, že tento sudca bol v niektorých iných veciach vedených na okresnom súde
vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci a v iných nie (išlo pritom o konania,
v ktorých bola právnym zástupcom totožná osoba ako v namietanom prípade), pretože aj
tieto skutočnosti svedčia o tom, že už z objektívneho hľadiska sa tento sudca nejaví ako
nestranný.
Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu obsahuje dostatočne
a relevantné dôvody opodstatňujúce záver o vylúčení troch sudcov okresného súdu
z vykonávania úkonov trestného konania, a to pre pochybnosť o nezaujatosti pre ich pomer
k obhajcovi sťažovateľov. Táto okolnosť korešponduje aj s právnym dôvodom zakotveným
v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého z vykonávania úkonov trestného konania je
vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,
vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť
o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo
týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému
orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa názoru ústavného súdu argumentácia (odôvodnenie) krajského súdu je
primeraná okolnostiam prípadu a je v súlade s príslušným právnym predpisom (Trestný
poriadok). Preto nemožno závery krajského súdu považovať ani za zjavne neodôvodnené,
ale ani za arbitrárne. Je právom všeobecného súdu vykladať zákony a ďalšie právne
predpisy, ako aj vyhodnocovať vykonané dôkazy, pričom názory krajského súdu sú celkom
legitimné a neprotirečia zistenému skutkovému stavu.
Vzhľadom na ústavnú konformnosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ako aj
s prihliadnutím na to, že práve tieto rozhodnutia krajského súdu eliminovali situáciu, aby
v trestných veciach vedených na okresnom súde pod sp. zn. 0 T 6/2011 a sp. zn. 0 T 7/2011
rozhodli sudcovia, u ktorých neboli dané predpoklady nestranného a objektívneho
rozhodovania, nemožno uvažovať o porušení základného práva sťažovateľov podľa čl. 48
ods. 1 ústavy, navyše, ak v týchto veciach napokon rozhodol sudca, ktorý vyhlásil, že sa
necíti byť zaujatý, a u ktorého neexistovali žiadne zákonné prekážky, ktoré by mu bránili
veci spravodlivo prejednať a rozhodnúť.
Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že medzi namietaným
porušením základných práv sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a uzneseniami krajského súdu neexistuje príčinná súvislosť,
a preto sťažnosti v týchto častiach odmietol ako zjavne neopodstatnené.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neuniklo, že
právny zástupca sťažovateľov v súvislosti s argumentmi použitými v sťažnostiach mylne
poukazoval na ustanovenie § 14 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týka vylúčenia
sudcov v občianskoprávnych veciach, a to aj napriek tomu, že v namietanom prípade išlo
o trestnú vec, v rámci ktorej je na vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu
a iných osôb aplikovateľný § 31 a násl. Trestného poriadku ako právnej normy upravujúcej
trestný proces.
Sťažovatelia zároveň namietali, že uznesenia krajského súdu sp. zn. 5 Nto 3/2011
a sp. zn. 7 Nto 4/2011 neobsahovali dátum vydania.
Ústavný súd v tomto smere dal za pravdu sťažovateľom, pretože namietané
rozhodnutia skutočne neobsahovali dátum a miesto vydania. Pritom podľa § 176 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku dátum a miesto rozhodnutia sú obligatórnymi náležitosťami
každého uznesenia.
Na druhej strane sa však ústavný súd nedomnieva, aby absencia týchto náležitostí
v napadnutých rozhodnutiach krajského súdu znamenala porušenie základného práva
sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Samotní sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že tieto rozhodnutia boli prijaté 5. apríla
2011 a túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že trestné spisy okresného súdu sp. zn. 0 T 6/2011
a sp. zn. 0 T 7/2011 boli 5. apríla 2011 predložené krajskému súdu na postup podľa § 32
ods. 1 Trestného poriadku, teda na rozhodnutie o námietke zaujatosti, pričom už na druhý
deň, teda 6. apríla 2011 sa tieto spisy nachádzali na okresnom súde, kde vo veci samej
rozhodol sudca tamojšieho súdu, ktorý nebol namietanými rozhodnutiami vylúčený
z vykonávania úkonov trestného konania, a v ten istý deň boli predmetné rozhodnutia
oznámené obhajcovi sťažovateľov.
V tejto súvislosti ústavný súd dáva do pozornosti ustanovenie § 174 ods. 1 v spojení
s § 180 Trestného poriadku, podľa ktorého predseda senátu môže osobitným uznesením
kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri
vyhotovení rozsudku (resp. uznesenia) a v jeho rovnopisoch, tak, aby vyhotovenie bolo
v úplnej zhode s obsahom rozsudku (uznesenia), ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť
aj súd vyššieho stupňa.
Aj keď na namietaných uzneseniach krajského súdu chýbala ich obligatórna
náležitosť (dátum a miesto rozhodnutia), z obsahu spisov okresného súdu sp. zn. 0 T 6/2011
a sp. zn. 0 T 7/2011 je zrejmé, že tieto rozhodnutia boli prijaté 5. apríla 2011. Okrem toho
daný nedostatok namietaných uznesení môže byť kedykoľvek odstránený postupom podľa
§ 174 ods. 1 v spojení s § 180 Trestného poriadku.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach
odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosti odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov z nich vyplývajúcimi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2011