Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-59-2023.pdf
PDF · 107.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/59/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: Š. Q., K. XX.XX.XXXX, O. Q., P. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou, sídlom Malacky, Záhorácka 5478/15B, proti žalovanej: U. K., K. XX.XX.XXXX, O. Q., X..S. XXXX/XXA, zastúpená: JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., sídlom Bratislava, Longobardská 16, o určenie vlastníckeho práva k prípojkám inžinierskych sietí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Malacky, zo dňa 10.03.2023, č.k. 34C 93/2020- 324 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že rozvody a prípojky inžinierských sietí - voda, plyn a elektro umiestnené na pozemku parcela C S. Č.. XXX/X o výmere 717m2 zastavaná plocha a nádvorie zapísanej na LV č. XXXX pre S..Ú.. U. R. Q., vedenom na Okresnom úrade Q., katastrálnom odbore sú vo vlastníctve žalobcu. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely v podiele 3/8 a žalovaná je taktiež podielovou spoluvlastníčkou toho istého pozemku s podielom 1/8. Tvrdil, že na pozemku žalobca vybudoval na vlastné náklady inžinierske siete a to v roku 2009 Areálový vodovod a prípojky vody k 4 rodinným domom a tiež stavbu predĺženie STL plynovodu a prípojky plynu, o čom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie dňa 04.08.2010. Následne uzatvoril zmluvu o prenájme plynárenského zariadenia. Žalovaná podala na stavebný úrad návrh na zmenu územného konania, ktorý spočíva v zmene vybudovania dvoch domov namiesto jedného na parcelách CKN Č.. XXX/XX, XXX/XX, pričom v návrhu je riešené napojenie rodinného domu na už existujúce rozvody a prípojky inžinierskych sietí - elektro, voda, plyn. V rámci tohto konania boli vznesené námietky žalobcu ako spoluvlastníka parcely CKN č. XXX/X, keďže nesúhlasí s napojením domu na inžinierske siete umiestnené na parcele D. XXX/ X, keďže sú jeho vlastníctvom. Právne argumentoval § 137 ods. 2 stavebného zákona a naliehavý záujem na určovacej žalobe odôvodňoval tým, že jeho právne postavenie je neisté, keďže stavebný úrad o vznesenej námietke môže rozhodnúť aj na základe vlastného uváženia, ktoré nemusí zodpovedať realite a odbornému posúdeniu znalcom. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 137 písm c) CSP, ust. § 137 ods. 1,2,3 zákona č. 50/1976 Zb. o stavebnom konaní, podľa ust. § 4 ods. 1,4 zákona č. 442/2002Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách podľa ust. § 39 ods. 1,2,3,5,6,7, ust. § 72 ods. 1,2,3 zákona č. 251/2012 o energetike konštatujúc, že medzi stranami sporu je nesporné a predloženým rozhodnutím mesta Malacky č. ÚVaŽP/262-41058/2020 zo dňa 29.09.2020 vydaným v rámci územného konania o zmene územného rozhodnutia aj preukázané, že mesto Malacky ako stavebný úrad
rozhodnutím č.j. ÚVaŽP/262-41058/2020/FERI-R zo dňa 29.09.2020 odkázalo strany sporu na podanie občianskoprávnej žaloby podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona. Stavebný úrad výslovne neuviedol proti komu majú žalobu podať a iba všeobecne vymedzil základ spornej otázky v tom, že žalobca nesúhlasí s pripojením navrhovaného rodinného domu žalovanej na rozvody a prípojky inžinierskych sietí elektro, voda, plyn, keďže tvrdí, že sú v jeho vlastníctve. Stavebný úrad konštatoval, že tie námietky majú občianskoprávny charakter, keďže vyplývajú z vlastníckeho práva a dal možnosť stranám si obhájiť svoje záujmy na súde. Žalobca následne podal na súd určovaciu žalobu, ktorou žiada určiť, že je výlučným vlastníkom rozvodov a prípojok inžinierskych sietí voda, plyn, elektro umiestnených na pozemku parcela č. XXX/X. Z tvrdení strán ako aj z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že predmetná parcela v teréne predstavuje prístupovú cestu. Inžinierske siete, ale aj rozvodné siete, sú systémom nadzemných a podzemných vedení plynu, vody, elektriny a ďalších sietí ale aj príjazdová cesta. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že na spornom pozemku sa nachádzajú iba jedny prípojky a rozvody vody, elektriny a plynu. Čo sa týka prípojok vody tieto upravuje zákon č. 42/2012 Z.z. o verejných vodovodoch vrátane ich vlastníctva a taktiež prípojky plynu a elektriny upravuje osobitný zákon o energetike. Rozvody vody, elektriny a plynu sú samostatným predmetom právnych vzťahov. Vodovodná prípojka je zákonom definovaná ako úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Elektrická prípojka je zo zákona vymedzená ako zariadenie nízkeho napätia, vysokého napätia, veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ktoré je určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka námietok podaných v rámci stavebného konania teória a prax dospela k rozlišovaniu námietok verejnoprávnych (územné či technické námietky) a námietok občianskoprávnych. Zatiaľ čo o námietkach verejnoprávnych rozhoduje vždy stavebný úrad, u námietok občianskoprávnych tomu tak vždy nie je. Občianskoprávne námietky je možné rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej patria námietky, ktoré prekračujú právomoc stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ide o námietky napríklad sporného vlastníckeho práva, vydržania, vecného bremena. Druhou skupinou sú námietky, ktoré neprekračujú právomoc stavebného úradu, a tento je povinný o nich rozhodnúť. Typicky sú to námietky ohľadne predpokladanej hlučnosti, prašnosti, tienenia stavbou a podobne. Z ustanovenia § 137 ods. 2 stavebného zákona vyplýva povinnosť stavebného úradu odkázať účastníka konania na súd a konanie prerušiť v prípade občianskoprávnych námietok prekračujúcich právomoc stavebného úradu ako je to v prejednávanom spore. Z procesného hľadiska súd prvej inštancie posúdil podanú žalobu podľa § 137 písm. c) C.s.p. ako žalobu na určenie, či tu právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem, keďže žalobca sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva. Predmetné ustanovenie súčasne uvádza, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že zástupkyňa žalobcu nedôvodne namietala, že naliehavý právny záujem v danom prípade nie je potrebné preukazovať, pretože vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 2 stavebného zákona, keďže žalobca bol na podanie žaloby odkázaný stavebným úradom. Súd považuje túto námietku za nedôvodnú, pričom odkazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 Co 71/2019 zo dňa 25.02.2020, IČS: 1117203727, v ktorom súd druhej inštancie konštatoval, že v prípade žaloby podanej na základe odkazu stavebným úradom v intenciách § 137 ods. 2 stavebného zákona, nejde o prípad, kedy by vyplýval právny záujem na určení priamo z právneho predpisu, pretože toto ustanovenie explicitne neoprávňuje na podanie žaloby, či tu konkrétne právo je alebo nie. Súd prvej inštancie sa s predmetným konštatovaním plne stotožnil e a v konaní pristúpil ku skúmaniu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Čo sa týka plynovej prípojky a rozvodov plynu súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť namietanú samotným zástupcom žalovanej, že žalovaná nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu k plynovej prípojke a rozvodom a ani nikdy jeho vlastnícke právo nespochybňovala. Skutočnosť, že by žalovaná namietala vlastníctvo plynovej prípojky a rozvodov nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu a ani samotného uznesenia mesta Malacky, v ktorom iba mesto Malacky v odôvodnení uvádza, že zástupca žalovanej v územnom konaní Q. K. udával, že majú súhlas k napojeniu na prípojku vody od Q. Z., pričom z odôvodnenia predmetného rozhodnutia nevyplýva, že by bol spor o vlastníctvo plynovej prípojky, či rozvodov. Takáto skutočnosť o spornej otázke vlastníctva plynových rozvodov nevyplýva ani z predloženej zápisnice z miestneho šetrenia stavebným úradom zo dňa 17.12.2019 ( na č.l. 130 spisu) a ani z iných vykonaných dôkazov. Potom ani nemôže existovať spor o vlastnícke právo k plynovej prípojke a plynovým rozvodom a nie je daný naliehavý právny záujme na požadovanom určení. /taktiež pozri napríklad rozsudok Krajský súd Trenčín č.k. 10 Co 262/2018 zo dňa 26.02.2020, IČS: 2512200679, v ktorom obdobne súd konštatoval nedostatok naliehavého záujmu, pri absencii
spochybnenia vlastníckeho práva./ Súd prvej inštancie preto musel posúdiť žalobu v časti rozvodov plynu a prípojok plynu ako nedôvodnú pre absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu. Čo sa týka rozvodov a prípojov elektriky a vody žalovaná ani v súdnom konaní a ani v rámci územného konania netvrdila, že by bola vlastníčkou predmetných rozvodov a prípojok a v súdnom konaní tvrdila, že tieto vlastnia tretie osoby, ktoré žalobca nežaloval, pričom tieto stavby označila ako Areálový rozvod vody a NN káblové vedenie. V rámci záverečnej reči namietla svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Stavebný úrad Malacky v odôvodnení rozhodnutia, ktorým obe strany odkázal na podanie žaloby iba uviedol, že Q. K. ako zástupca žalovanej v stavebnom konaní tvrdil, že prípojka bola kolaudovaná a povolená na Q. Z. a táto mu dala súhlas k napojeniu. A teda spornou skutočnosťou v územnom konaní bola otázka, či Q. Z. mohla dať takýto súhlas na napojenie, resp. či je vlastníčkou ako to tvrdila žalovaná. Žalobca v spore neuplatnil spornú skutočnosť ktorá vznikla v územnom konaní, či Q. Z. bola oprávnená dať takýto súhlas na pripojenie na inžinierske siete žalovanej, ale domáhal sa určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva voči žalovanej, ktorá však sama netvrdí, že je vlastníčkou. Z vyjadrenia žalovanej k žalobe jednoznačne vyplýva, že táto netvrdí ani svoje vlastníctvo k elektrickým rozvodom, či prípojke a iba tvrdila, že vlastníkom stavby NN káblového vedenia je Západoslovenská distribučná, a.s.. V danom prípade strany nenavrhli vykonať dokazovanie správnym spisom z územného konania a tak nie je zrejmé, či a prečo stavebný úrad nežiadal stanovisko týchto tretích subjektov, či popierajú vlastnícke právo žalobcu, resp. tvrdia, že sú vlastníkmi. Nie je teda zrejmé, či vôbec medzi týmito tretími osobami a žalobcom je aktuálne spor o vlastnícke právo. Žalobca na pojednávaní vyhlásil, že popiera vlastnícke právo Q. Z., pričom zástupca žalovanej uviedol, že v územnom konaní žalovaná predložila písomný súhlas Q. Z. na napojenie na siete. Súčasne uviedol, že v územnom konaní sa ani vlastníctvo elektrických prípojok neriešilo, pričom takáto skutočnosť súdu nevyplýva ani z rozhodnutia stavebného úradu, ktorým boli strany odkázané na podanej žaloby. Súd prvej inštancie konštatoval, že danom prípade by určenie vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovanou ktorá netvrdí, že je vlastníčkou prípojok a rozvodov a tvrdí, že tretie subjekty jej dali súhlas na pripojenie na siete, neodstránilo právnu neistotu a mohlo by vyvolať ďalšie spory medzi subjektmi tvrdiacimi, že takýto súhlas z titulu vlastníckeho práva môžu žalovanej udeliť a nebude mať ani za následok, aby bol posudzovaný súhlas Q. Z. na napojenie žalovanej na siete ako neplatný, keďže pre ňu by nebol rozsudok záväzný a stále by mohla tvrdiť, že na udelenie súhlasu je oprávnená. Vecne legitimovaným subjektom je subjekt tvrdiaci, že je vlastníkom inžinierskych sietí a teda nie žalovaná. Keďže subjekty, o ktorých žalovaná tvrdí, že sú vlastníkmi inžiniersky sietí čo sa týka prípojok a rozvodov vody a elektriky, t.j. Q. Z. a Západoslovenská distribučná nie sú stranami sporu, súd musí konštatovať nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 03.02.2023 uviedla, že žalovaná je už na prípojky pripojená, preto súd musí poukázať aj na to, že určovacou žalobou sa poskytuje ochrana právnemu postaveniu spravidla predtým než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a nie tam, kde bolo právo už porušené. Smeruje k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo - plní preventívnu funkciu a spravidla nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Keďže žalobca vlastní podiel na parcele na ktorej sa nachádzajú sporné rozvody a prípojky spolu so svojou manželkou, súd prvej inštancie obligatórne skúmal aj jeho aktívnu legitimáciu v spore. Žalobca na poslednom pojednávaní uviedol, že plynové prípojky staval cez svoju firmu a ostatné prípojky budoval spoločne s manželkou ako mali peniaze. Práce vykonával sám a stavbu financoval spolu so svojou manželkou. Uviedol tiež, že podiel na parcele č. XXX/X vlastní spolu s manželkou a taktiež prípojky a rozvody vlastnia spoločne. Súd prvej inštancie preto poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. III. ÚS 517/2011-9 podľa ktorého právnej vety, ani jeden z manželov (prípadne aj bývalých manželov) nemá právo úspešne sa domáhať určenia výlučného vlastníctva k veci, ktorá bola nadobudnutá z finančných prostriedkov nadobudnutých za trvania manželstva. V danom prípade sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom veci, pričom na poslednom pojednávaní špecifikoval, že z petitu jednoznačne vyplýva, že sa domáha, že je ich výlučným vlastníkom. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že z týchto tvrdení žalobcu potom vyplýva, že u neho absentuje aj aktívna vecná legitimácia na určenie, že je výlučným vlastníkom prípojok a rozvodov elektriny a vody, o ktorých sám uviedol, že tieto financoval spolu so svojou manželkou, pričom nesporne majú aj podiel na parcele na ktorej boli siete vybudované v bezpodielovom spoluvlastníctve. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že zástupkyňa žalobcu doručila súdu dňa 03.02.2023 podanie označené ako zmena - rozšírenie žaloby. V predmetnom podaní okrem pôvodného žalobného petitu uplatnila ďalší žalobný petit, aby žalovanej bola uložená povinnosť pre svoju nepovolenú stavbu rodinného domu postaveného na parcele C KN č. XXX/XX pre S..Ú.. Q. odpojiť prípojky na inžinierske siete (voda, plyn, elektro) umiestnené na parcele C KN č. XXX/X pre S..Ú.. Q., ktoré sú vo vlastníctve
žalobcu. Podľa judikatúry, súdnej praxe a právnej teórie, nejde o zmenu žaloby v prípade, že žalobca okrem doterajšieho nároku, ktorý uplatňuje aj naďalej, uplatní ďalší samostatný nárok a dôjde k objektívnej kumulácii nárokov. Samotný komentár k Civilnému súdnemu poriadku /ŠTEVČEK, Marek, 2 vydanie Civilného sporového poriadku, komentár Praha: C.H:Beck,2022 s564/ uvádza, že o zmenu žaloby nejde, ak si žalobca popri uplatnenom nároku uplatňuje ďalší nový nárok a ide o samostatnú žalobu. Rovnako konštatovali napríklad uznesenie Krajského súdu Košice 1Co 234/2013 zo dňa 26.02.2014 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR 30 Cdo 2913/2011 zo dňa 15.03.2012/. O uplatnenie iného práva (kvalitatívna zmena) ide iba v prípade, ak si namiesto doterajšieho práva (nie popri doterajšom) uplatňuje iné právo. Za kvantitatívnu zmenu žaloby, t.j. jej rozšírenie sa považuje situácia, keď žalobca žiada viac ako pôvodnom žalobnom petite a teda žiada napríklad o zaplatenie vyššej sumy alebo zistí, že mu prislúcha väčšia výmera pozemku. Ale nepovažuje sa za ňu v zmysle právnej teórie a súdnej praxe uplatnenie ďalšieho nároku popri nároku pôvodnom, kedy nedochádza k zmene pôvodnej žaloby ale popri pôvodnej žalobe sa má prejednávať ďalší nárok. Keďže súd zistil dôvody na vylúčenie predmetného návrhu na samostatné konanie, súd uznesením č.k. 34C 93/2020 zo dňa 15.02.2023 rozhodol o tomto vylúčení, ktoré na pojednávaní ústne a v jeho písomnom vyhotovení písomne odôvodnil. Napríklad Krajský súd v Nitre v rozsudku č.k. 8Co 244/2019 zo dňa 15.07.2021, IČS: 4417215586 obdobne konštatoval, že „zároveň sa nejedná ani o zmenu žaloby, keďže žalobca si v priebehu konania uplatnil okrem už v žalobe uplatneného nároku - určenie vlastníckeho práva aj ďalší nový nárok - o uloženie povinnosti žalovanému. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nebol povinný rozhodnúť o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd pripustil zmenu žaloby.“ O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 Csp. 3. Proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, namietajúc vady rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívajúce najmä v jeho nepreskúmateľnosti, ktorá znemožila uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý prosces. Nesúhlasil z názorom súdu prvej inštancie, že v prípade žaloby podanej na základe odkazu na ust. § 137 ods. 2 stavebného zákona sa nejedná o prípad, kedy by naliehavý právny záujem na určení práva vyplýval priamo zo zákona. Podľa názoru žalobcu bez súdneho rozhodnutia je jeho postavenie značne neisté a stavebný úrad môže rozhodnúť o tom, bez ďalšieho podľa vlastného uváženia, pričom žalobca ako účastník stavebného konania nemal žiadnu istotu, že jeho námietky vznesené v stavebnom konaní, bez kladného rozhodnutia súdu budú zohľadnené. Jednoznačne daný dôvod právnej neistoty, ktorý súd vonkoncom nesprávne vyhodnotil, čím zásadným spôsobom postavenie žalobcu v stavebnom konaní ohrozil. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pochybil , keď uznesením zamietol návrh žalobcu o prerušenie konania do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na tomto súde pod sp.zn.32C/10/2022, hoci toto konania sa týka parcely C KN č. XXX/X , na ktorej sa nachádzajú prípojky na inž. siete k domom aj žalovanej aj iných spoluvlastníkov tejto parcely, pričom dôvodom toho súdneho konania je neuplatnenie zákonného predkupného práva v dobe uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou a pôvodnou vlastníčkou Q. Z. na podiel 1/8. V prípade úspechu žalobcov manželov Z. (spoluvlastníkov predmetnej parcely), žalovaná stratí akýkoľvek prístup po tejto parcele a to aj prístup k prípojkám inž. sietí , ktoré si nezákonne uplatňuje v dodatočnom stavebnom konaní, bez súhlasu nielen vlastníka týchto prípojok ale aj ostatných spoluvlastníkov dotknutej parcely. Žalobca dôvodil, že tento iný spor veľmi úzko a zásadne súvisí s týmto konaním, a preto možno konštatovať, že rozhodnutie súdu bolo predčasné, bez vykonania žalobcom navrhnutých dôkazov a bez riadneho oboznámenia sa so skutočným stavom veci. Ďalej uviedol, že nemôže obstáť ani tvrdenie súdu, že pôvodná užívateľka (predchodkyňa žalovanej Q. Z.) prenechala pri prevode pozemkov p. CKN č.XXX/XX U. XXX/XX B. S..Ú.. Q. aj užívacie právo k prípojkám vody, plynu a elektrickej energie, nakoľko tieto nikdy nevlastnila ani nevybudovala, čím sa potiera princíp, že vlastníkom je ten, kto dotknuté prípojky vybuduje, resp. tieto na svoje náklady dá vybudovať. Je preto namieste uplatniť všeobecne platnú zásadu, že nik nemôže previesť na iného viac práv, než má on sám. Ďalej žalobca nesúhlasil s konštatovaním súdu v ods. 37. napadnutého rozsudku, kde súd uviedol, že prípojky na p. D. Č.. XXX/X budoval žalobca spolu s manželkou. Súd zrejme výpoveď žalobcu nesprávne pochopil, pretože žalobca uviedol, že prípojky budoval zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré získal z úveru poskytnutého bankou Dexia, a.s. na jeho obchodnú spoločnosť. Taktiež žalobca namieta tvrdenie prvoinštančného súdu , uvedené v odseku 39. rozsudku, v tom kontexte, v ktorom posúdil ,že rozšírenie žaloby doručené súdu dňa 3.2.2023 o ďalší petit a to o určenie povinnosti odpojenia nepovolenej stavby rodinného domu žalovanej od prípojok vody, elektriny a plynu nie je rozšírením žaloby, ale samostatným nárokom. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
5. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Odvolací súd preto námietku žalobcu produkovanú v jeho odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má vady spočívajúce najmä v jeho nepreskúmateľnosti ktorá znemožila uskotočňovanie procesných práv v takej miere že došlo k porušeniu práva na spravodlivý prosces, považuje za neopodstatnenú.
6. Odvolací súd sa stotožnil názorom súdu prvej inštancie, že v prípade žaloby podanej na základe odkazu stavebným úradom v intenciách § 137 ods. 2 stavebného zákona, nejde o prípad, kedy by vyplýval právny záujem na určení priamo z právneho predpisu, pretože toto ustanovenie explicitne neoprávňuje na podanie žaloby, či tu konkrétne právo je alebo nie a preto námietku žalobcu v odvolaní, ohľadom toho, že naliehavý právny záujem na určení v danom prípade nebolo potrebné skúmať rovnako považuje za neopodstatnenú. Rovnako správne vyhodnotil súd prvej inštancie nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobou, pretože v danom prípade by určenie vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovanou, ktorá netvrdí, že je vlastníčkou prípojok a rozvodov a tvrdí, že tretie subjekty jej dali súhlas na pripojenie na siete, neodstránilo právnu neistotu pretože, žalobca nemá nijakým spôsobom jeho vlastníctvo spochybnené. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, tak ako ju vyriešil súd prvej inštancie, keď z výpovede samotného žalobcu vyplýva, že predmet určenia vlastníctva označený v žalobe je v jeho vlastníctve a vlastníctve jeho manželky, je taktiež správna. Neskoršie tvrdenie žalobcu produkované v jeho odvolaní, že ho súd prvej inštancie nesprávne pochopil, a že on je výlučným vlastníkom predmetu žaloby vyhodnotil súd prvého stupňa ako účelové tvrdenie. 7. Odvolací súd názor žalobcu, že súd prvého stupňa mal prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Malacky č.k. 32C 10/2022 považuje za nesprávny vzhľadom k tomu, že bez ohľadu na výsledok označeného sporu zákonné predpoklady predmetného sporu by aj tak viedli k zamietnutiu žaloby žalobcu.
8. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie ako reakcia na námietku produkovanú žalobcom v odvolaní uvádza, že uplatnenie ďalšieho nároku popri nároku pôvodnom - v pôvodnej žalobe kedy nedochádza k zmene pôvodnej žaloby ale popri pôvodnej žalobe sa má prejedávať ďalší - nový nárok, nie je zmenou žaloby, ani jej doplnením a preto súd prvej inštancie správne daný nárok uznesením č.k. 34C 93/2020 zo dňa 15.02.2023 vylúčil. Tu odvolací súd poukazuje na to, že právny zástupca pristúpil k riešeniu podania nového žalobného petitu dňa 03.02.20023 zrejme preto, že si uvedomil právne nedostatky pôvodného návrhu a usúdil, že je potrebné podať návrh nový s odlišným petitom.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi priznal v rozsahu 100%.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).