Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-11-2020.pdf
PDF · 161.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Š. Y. T. Q. U. K. , K. P. XX.XX.XXXX, O. O., Z. Č.. XX, zastúpený JUDr. Evou Krištofiakovou, advokátkou v Malinove, Zelená č. 11, proti žalovaným: I. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova č. 17, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, II. R&M Company s.r.o., Malacky, 1. mája č. 2381/29, IČO: 50 154 656, zastúpený spoločnosťou CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Bratislava, Zochova č. 6-8, IČO: 36 854 972, za ktorú koná JUDr. Peter Čavojský, PhD., o zaplatenie sumy 3.763,33 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného v I. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12. septembra 2019, č.k. 16 Csp 35/2017-360, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12. septembra 2019, č.k. 16 Csp 35/2017-360,
- vo výrokoch II., III. p o t v r d z u j e ,
- vo výroku IV. m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v I., II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,78 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných žalobcovi zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému žalovanému.
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 12.9.2019, č.k. 16 Csp 35/2017-360, vo výroku I. zastavil konanie o zaplatenie sumy 102,06 € (postupom podľa ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. l C.s.p. pre späťvzatie žaloby so súhlasom žalovaných v I., II. rade), vo výroku II. žalovaným v I., II. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.291,33 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných žalobcovi zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému žalovanému; vo výroku III. žalobu vo zvyšku zamietol; vo výroku IV. priznal žalobcovi voči žalovaným v I., II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,78 %; vo výroku V. vrátil žalovanému v I. rade zostatok ním zloženého preddavku na trovy spojené s podaním znaleckého posudku v sume 162,-- €, zaúčtovaný Okresným súdom Bratislava I. ako účtovný doklad D14 Preddavky v súdnom konaní (zálohy), položka registra 764, rok 2018, uhradený dňa 26.11.2018. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 3.763,33 € žalovanými v I., II. rade titulom náhrady škody podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá mu vznikla v dôsledku škodovej udalosti na jeho motorovom vozidle zn. Mercedes Benz Viano, EČV: O dňa 16.11.2016. Škodovú udalosť zavinil vodič Y. Q., štatutárny zástupca žalovaného v II. rade, vozidlom zn. VW Passat EČV: MA V., ktorého
prevádzkovateľom je žalovaný v II. rade a ktoré bolo v čase vzniku škody povinne zmluvne poistené u žalovaného v I. rade (poistná zmluva č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX); škodová udalosť je vedená u žalovaného v I. rade pod č. PU XXXXXXXXXX. Žalovaný v I. rade odmieta plnenie žalobcovi poskytnúť dôvodiac, že ku škodovej udalosti nemohlo dôjsť nahlásenou udalosťou zo dňa 16.11.2016, a že ukončil šetrenie škodovej udalosti bez plnenia. Sume 3.763,33 € zodpovedajú náklady na opravu motorového vozidla v sume 931,33 €, náklady za prenájom náhradného motorového vozidla v sume 2.448,-- €, suma 384,-- € za náklady vynaložené na skladovanie náhradných dielov. 1.2. Okrem iných písomných dôkazov žalobca a žalovaný v I. rade predložili súkromné znalecké posudky. 1.2.1. V žalobcom predloženom znaleckom posudku č. 25/2018 zo dňa 12.6.2018, vypracovaný znalcom Ing. Karolom Štyndlom, znalcom z odboru doprava cestné odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, vo veci posúdenia poškodenia motorového vozidla Mercedes VIANO 2.2 CDI, EČV: O pri dopravnej nehode dňa 16.11.2016 a stanovenia výšky škody na predmetnom motorovom vozidle, znalec uviedol, že poškodenie motorového vozidla žalobcu zodpovedá popísanému nehodovému deju a rozsahu poškodenia, pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody je technicky prijateľný, stanovil výšku škody na vozidle žalobcu v sume 829,27 €. Znalec v časti II/6 znaleckého posudku uviedol, že vystúpené časti zadného nárazníka vozidla Volkswagen výškovo korešpondujú s vodorovným odretím laku na vozidle Mercedes. Tlakom a plastickou deformáciou zadného nárazníka vozidla Mercedes nastalo prasknutie pravého odrazového skla a rohovej časti nárazníka. Tlakom plastového nárazníka nastalo poškodenie laku zadnej pravej bočnice vozidla Mercedes. Nezanechanie viditeľných stôp nárazu na vozidle Volkswagen je spôsobené rozdielnou povrchovou úpravou a rôznym polomerom zaoblenia dielov, ktoré boli vo vzájomnom kontakte. Je možné predpokladať, že pri detailnom mikroskopickom rozlíšení by bolo možné stopy kontaktu spozorovať. 1.2.2. Naopak v žalovaným v I. rade predloženom znaleckom posudku č. 201800941371 zo dňa 20.4.2018, vypracovaný znalcom Ing. Petrom Kováčom, znalcom z odboru doprava cestné odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, vo veci posúdenia technickej prijateľnosti možnosti vzniku a rozsahu poškodenia OMV Mercedes Benz Viano, EČV: O a VW Passat CC, EČV: Q. V., pri dopravnej nehode spôsobom, ako vznik a priebeh ich poškodenia popisuje poškodený, znalec uviedol, že jednoznačne posúdiť, či došlo ku stretu vozidiel bez ďalších informácií sa technicky nedá. Nie je bližšie popísané miesto kolízie, nie je k dispozícii informácia ako cúvalo vozidlo VW Passat, prudko, pomaly, priamo, zároveň zatáčalo. Vzhľadom k poškodeniu zadného nárazníka VW Passat je možné technicky potvrdiť, že došlo ku kontaktu medzi vozidlami, potom bol kontakt minimálny a nemusel na vozidle Mercedes zanechať viditeľné stopy. Nedá sa technicky s istotou vylúčiť, že drobné plošné poškodenie nárazníka vozidla VW Passat vzniklo pri vzájomnom kontakte, jeho tvar však napovedá skôr, že vzniklo počas pohybu obidvoch vozidiel, nielen jedného. Jednotlivé poškodenia vzájomného stretu technicky nezodpovedajú ani svojim rozsahom a charakterom ani svojou polohou. Uvádzaný priebeh nehodového deja je technicky možný. Poškodenia by vznikli na spoločných kontaktných plochách tak na nárazníku vozidla VW Passat, aj na nárazníku vozidla Mercedes, ktoré ich svojim tvarom umožnia. Nie je technicky možné, aby vznikli aj ľahké trecie stopy na boku nárazníkov a zároveň došlo k poškodeniu nárazníka, lišty nárazníka a odrazového skla vozidla Mercedes tlakom zozadu. 1.2.3. Znalec Ing. Peter Kováč, na základe požiadavky žalobcu o poskytnutie stanoviska k znaleckému posudku č. 25/2018 Ing. Karola Štyndla, v podaní zo dňa 1.10.2018 označenej ako Konečné stanovisko k znaleckému posudku č. 201800941371 okrem iného uviedol, že neznamená z dôvodov znalcom popísaných, že ku vzájomnému kontaktu nemohlo dôjsť, ale nemohol vzniknúť taký rozdiel v ich poškodení. Skutočnosť, že mohlo dôjsť ku kontaktu medzi vozidlami, nespochybňuje, poškodenie zadného nárazníka, ktoré je dokumentované fotograficky, nevzniklo v celom rozsahu pri popisovanom kontakte. Náklady na opravu z hľadiska spôsobu opravy, ktorý je prezentovaný v znaleckom posudku č. 25/2018, považuje za technicky prijateľné. 1.2.4. Na návrh žalovaného v I. rade súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. Zdenka Sýkoru. V písomnom znaleckom posudku č. 70/2018 zo dňa 6.5.2019 znalec uzavrel, že podľa spisu ku škodovej udalosti došlo pri cúvaní Passata, ktorý narazil svojim pravým zadným rohom do pravého zadného rohu stojacieho Viana. Pri posudzovaní rozsahu poškodenia Viana z technického hľadiska nezistil skutočnosti, ktoré by jednoznačne spochybňovali deklarovaný rozsah jeho poškodenia pri tejto udalosti. Pre jednoznačné vylúčenie niektorých poškodení nemal k dispozícii dostatok informácií, nemal možnosť vykonať obhliadku poškodených vozidiel a nebolo možné výškovo posúdiť vzájomný kontakt vozidiel s prihliadnutím na tú skutočnosť, že Viano čiastočne stálo na chodníku. Ohľadne skutočnosti,
či deklarované poškodenia oboch vozidiel, ktoré vznikli pri predmetnej udalosti, zodpovedajú udanému priebehu nehodového deja, znalec uviedol, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by tejto skutočnosti odporovali. Podľa spisu ku škodovej udalosti došlo pri cúvaní Passata, ktorý narazil svojim pravým zadným rohom do pravého zadného rohu stojacieho Viana. Pri posudzovaní rozsahu poškodenia Viana nezistil z technického hľadiska skutočnosti, ktoré by jednoznačne spochybňovali deklarovaný rozsah jeho poškodenia pri tejto udalosti. Pre jednoznačné vylúčenie niektorých poškodení nemal k dispozícii dostatok informácií, nemal možnosť vykonať obhliadku poškodených vozidiel a nebolo možné výškovo posúdiť vzájomný kontakt vozidiel s prihliadnutím na tú skutočnosť, že Viano čiastočne stálo na chodníku. Podľa záverov znalca výška škody na vozidle žalobcu, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti dňa 16.11.2016, predstavuje sumu 1.197,-- € spolu s DPH. Predpokladanú dĺžku opravy poškodení znalec odhadol na dva až tri dni. 1.2.5. Strany sporu sa k znaleckému posudku č. 70/2018 zo dňa 6.5.2019 znalca Ing. Zdenka Sýkoru nevyjadrili. 1.3. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanovením § 427 ods. 1, ods. 2, § 428, § 442 ods. l, § 443 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 písm. a/, b/, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Skutkovo dôvodil tým, že žaloba je dôvodná v časti týkajúcej sa nárokov žalobcu na náhradu škody v sume 2.291,33 €, čomu zodpovedajú náklady za opravu vozidla v sume 931,33 €, za prenájom náhradného vozidla v sume 1.360,-- €. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré sa prezumuje. Žalovaný v I. rade ako poisťovateľ motorového vozidla v dôsledku prevádzky, ktorého škoda vznikla, zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenému - žalobcovi, podľa § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z., keď žalovaný v II. rade, prevádzkovateľ vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného v I. rade, zodpovedá za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Obaja žalovaní neuviedli žiaden liberačný dôvod, ktorý by mal za následok zbavenie sa zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla poškodenému. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom predpokladom vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Výška uplatnenej náhrady škody predstavuje sumu, ktorá musela byť vynaložená na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené, teda škodu, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku škodovej udalosti na vozidle. Žalobca teda má voči žalovanému v I. rade nárok na náhradu škody zavinenej žalovaným v II. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola škodová udalosť zapríčinená, keďže vozidlo škodcu (žalovaného v II. rade) bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného v I. rade. Táto okolnosť v konaní nebola sporná. Proti žalovanému v II. rade má žalobca nárok na náhradu škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka, keď prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný v II. rade, vznikla škodová udalosť, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Vodič motorového vozidla žalovaného v II. rade zavinil škodovú udalosť porušením právnych predpisov o premávke na pozemných komunikáciách a žalovaný v II. rade zodpovedá za vzniknutú škodu poškodenému v prejednávanej veci žalobcovi. Žalobcom uplatnená náhrada škody predstavovala sumu, ktorá musela byť vynaložená na opravu jeho poškodeného motorového vozidla v sume 931,33 €, náhradu za prenájom náhradného motorového vozidla v období od 16.11.2016 do 19.12.2016 v sume 1.360,-- €, keď žalobca svoje poškodené motorové vozidlo nemohol používať, pričom však náhradné vozidlo nevyhnutne potreboval na zabezpečenie svojich aktivít. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného v I. rade, že poškodenie motorového vozidla žalobcu je nezlučiteľné s deklarovaným nehodovým dejom, nakoľko rozsah poškodení vozidiel nezodpovedá popisovanému deju a rozsahu poškodenia vozidla škodcu, poškodenia na jednotlivých vozidlách tvarovo, rozsahovo a výškovo nezodpovedajú a nie je možné ich vzájomne priradiť, z čoho je zrejmé, že škodca (žalovaný v II. rade) jednoznačne nemohol poškodiť vozidlo poškodeného (žalobcu) v zdokumentovanom rozsahu. Žalovaný v II. rade sa stotožnil s popisovaným nehodovým dejom, s tým, že žalobca musí preukázať, že k poškodeniu ním uvádzaných častí motorového vozidla došlo pri škodovej udalosti dňa 16.11.2016 a aká škoda žalobcovi v dôsledku opravy týchto poškodení vznikla. Zotrval na tvrdení, že ku škodovej udalosti došlo a došlo k nej tak ako obaja jej účastníci popísali. Zo znaleckého posudku Ing. Zdenka Sýkoru č. 70/2018 zo dňa 6.5.2019 zostalo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo a došlo k nej jej účastníkmi popísaným nehodovým dejom, teda že pri cúvaní vozidla VW Passat (vozidlo žalovaného v II. rade), toto narazilo svojim pravým zadným rohom do pravého zadného rohu stojacieho vozidla Mercedes Benz Viano (vozidla žalobcu) a v dôsledku toho bolo motorové vozidlo
žalobcu poškodené. Znalec tiež uviedol, že pri posudzovaní rozsahu poškodenia vozidla žalobcu nezistil z technického hľadiska skutočnosti, ktoré by jednoznačne spochybňovali deklarovaný rozsah jeho poškodenia pri tejto udalosti. Tieto skutočnosti boli tiež potvrdené znalcom Ing. Karolom Štyndlom, ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok č. 25/2018 dňa 12.6.2018 na podnet žalobcu. Súd neprihliadol ku všeobecnému tvrdeniu žalovaného v I. rade v tom, že znalec Ing. Zdenek Sýkora uviedol v znaleckom posudku, že pre jednoznačné vylúčenie niektorých poškodení nemal k dispozícii dostatok informácií. Žalovaný v I. rade uplatnenú náhradu škody žalobcom v procese likvidácie zamietol, keď podľa ním zistených skutočností nevznikol nárok na poistné plnenie. Tvrdil, že šetrením bolo zistené, že poškodenie vozidla žalobcu je nezlučiteľné s nehodovým dejom, nakoľko nezodpovedá popisovanému deju a rozsahu poškodenia vozidla škodcu a že poškodenie na jednotlivých vozidlách tvarovo, rozsahovo a výškovo nezodpovedajú a nie je možné ich vzájomne priradiť, z čoho je zrejmé, že škodca jednoznačne nemohol poškodiť vozidlo poškodeného v zdokumentovanom rozsahu. Následne, keď znalec Ing. Karol Štyndl v znaleckom posudku č. 25/2018 uviedol, že poškodenie motorového vozidla žalobcu zodpovedá popísanému nehodovému deju a rozsah poškodenia pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody je technicky prijateľný, znalec Ing. Peter Kováč v znaleckom posudku č. 201800941371 zo dňa 20.4.2018, vypracovanom na podnet žalovaného v I. rade, uviedol, že uvádzaný priebeh nehodového deja je technicky možný, a že nespochybňuje, že mohlo dôjsť ku kontaktu a znalec Ing. Zdenek Sýkora v znaleckom posudku č. 70/2018 zo dňa 6.5.2019 uviedol, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by tomu odporovali, žalovaný v I. rade už len namietal, že by všetky poškodenia na vozidle žalobcu vznikli práve pri škodovej udalosti dňa 16.11.2016. Žalovaný v II. rade však nekonkretizoval, ktoré poškodenia na vozidle žalobcu pri predmetnej škodovej udalosti nevznikli, ktoré opravované časti vozidla žalobcu teda nesúvisia s predmetnou škodovou udalosťou. V tomto smere zostal nečinný. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného v I. rade za stavu, keď následne sporoval deklarovaný rozsah poškodení vozidla žalobcu, konkrétne uviesť, ktoré z týchto poškodení pri predmetnej škodovej udalosti podľa neho nevznikli a prečo. Nie je možné prihliadnuť len na všeobecné tvrdenia, že nie celý rozsah poškodenia na vozidle žalobcu vznikol pri kolízii. Bolo na žalovanom v I. rade uviesť, ktoré poškodenia pri škodovej udalosti na vozidle žalobcu nevznikli, a teda ktoré náklady súvisiace s ich opravou neakceptuje. Žalovaný v I. rade sa v tejto súvislosti nijakým spôsobom nevyjadril, neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, nevysvetlil, presne ktoré zistené poškodenia podľa jeho názoru so škodovou udalosťou nesúvisia, a teda v akej časti je uplatnený nárok žalobcu podľa jeho názoru nedôvodný. 1.4. Výška uplatnenej náhrady škody v sume 931,33 € predstavuje sumu, ktorá musela byť žalobcom vynaložená na opravu jeho motorového vozidla, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené a za jeho opravu opravca, spoločnosť ROBSON SECURITY s.r.o., vystavila žalobcovi dňa 19.12.2016 faktúru č. 1221216 na sumu 931,33 € s DPH, ktorú žalobca dňa 6.2.2018 zaplatil. 1.5. Zostal sporný čo do dôvodu a výšky nárok žalobcu na náhradu nákladov vynaložených za prenájom náhradného motorového vozidla v čase od 16.11.2016 do 19.12.2016. Poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, ktorá v zásade nesmie presahovať obvyklú cenu nájmu obdobných motorových vozidiel v danom čase a mieste. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch za vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Pri určení skutočnej škody, za ktorú škodca zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu; v tejto súvislosti súd prvej inštancie odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016, sp.zn. 3 MCdo 3/2015. 1.5.1. V prejednávanej veci v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nákladov, ktoré žalobca vynaložil na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu, po ktorú bol vylúčený z užívania svojho poškodeného motorového vozidla, sa súd čiastočne stotožnil s obranou žalovaného v I. a II. rade v tom smere, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním dohodnutej výšky ceny prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorá bola dohodnutá v sume 60,-- €/deň bez DPH (72,-- €/deň s DPH). Súd priznal žalobcovi náhradu nákladov vynaložených za prenájom náhradného motorového vozidla
v sume 1.360,,-- € (34 dní x 40,-- €) a vo zvyšku tohto nároku žalobu zamietol. Mal za preukázané, že obvyklou výškou nájmu obdobného náhradného motorového vozidla v danom mieste a čase bola suma 40,-- €/deň. Súd vychádzal z cenníkov iných autopožičovní predložených žalovaným v II. rade, z ktorých vyplynulo, že priemerná cena prenájmu obdobných vozidiel, t.j. vozidiel 8-miestnych, je 40,-- €/deň. Poškodený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na požičanie či prenájom vozidla po dobu opravy jeho vlastného motorového vozidla, pričom však táto náhrada nesmie presahovať obvyklú cenu prenájmu obdobných porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase. Žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz Viano, ktoré je sedemmiestne. V prípade zabezpečenia si náhradného motorového vozidla v dôsledku opravy poškodeného motorového vozidla má teda žalobca nárok na obdobné náhradné vozidlo, t.j. vozidlo s počtom miest sedem. Žalobca si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Peugeut Expert, 8-miestne, za cenu 60,-- €/deň bez DPH (72,-- €/deň s DPH) priamo od spoločnosti, ktorá zabezpečovala opravu jeho poškodeného motorového vozidla. V zmluve o nájme motorového vozidla bola dohodnutá doba nájmu na dobu neurčitú. Vo vzťahu k dohodnutej cene nájmu za deň žalobca uviedol, že cena nájmu ho nezaujímala, nevedel o dennej sadzbe, zaujímal ho len typ vozidla z dôvodu, že nepredpokladal, že prenájom náhradného vozidla bude platiť sám a tiež nepredpokladal, že oprava jeho poškodeného vozidla bude trvať tak dlho. Súd, v zhode s tvrdením žalovaných v I., II. rade, mal za to, že žalovaní nemajú povinnosť nahradiť žalobcovi ním vynaložené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla práve v sume, ktorú žalobca za prenájom náhradného motorového vozidla zaplatil, ale len v sume účelne vynaloženej. Skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je teda zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v ktorom boli tieto náklady vynaložené nutne a účelne. Žalobca sa nijakým spôsobom nezaujímal o cenu prenájmu náhradného motorového vozidla, čo ale nemôže byť na úkor žalovaných v I., II. rade. Súd neakceptoval v tejto súvislosti konanie žalobcu v tom, že o cenu prenájmu sa nezaujímal z dôvodu, že mal za to, že túto nebude platiť on. Žalobca ako poškodený nemôže rezignovať na ustráženie vzniku čo najmenších nákladov a to vzhľadom na všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Nestotožnil sa s prístupom žalobcu (poškodeného), že nevedel, v akej sume bude stáť náhradné vozidlo, že si toto nezisťoval a ani sa o to nezaujímal. Vzhľadom na uvedené je potom na ňom, aby si zvýšené náklady ním vynaložené na prenájom náhradného vozidla hradil sám, nakoľko za takéto vynaložené náklady žalovaní v I., II. rade nezodpovedajú. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že náhradné vozidlo muselo byť prenajaté za cenu určenú na dennej báze, teda za cenu vyššiu, keď nebolo zrejmé ako dlho bude oprava trvať. Podľa názoru súdu prvej inštancie práve skutočnosť, že náhradné motorové vozidlo bolo prenajaté od spoločnosti, ktorá prevádzkuje i servis, v ktorom bolo vozidlo opravované, toto tvrdenie vylučuje. 1.5.2. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných v I., II. rade, že žalobca nepreukázal dôvodnosť doby prenájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 34 dní za stavu, keď znalec odhadol dĺžku opravy vozidla na dva až tri dni. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že doba prenájmu 34 dní bola reálne dobou, v ktorej žalobca v dôsledku opravy poškodeného motorového vozidla svoje motorové vozidlo používať nemohol. Ku škodovej udalosti došlo dňa 16.11.2016 a v tento deň bolo vozidlo žalobcu aj odovzdané do servisu. Dňa 17.11.2016 bola škodová udalosť nahlásená žalovanému v I. rade, prvotná obhliadka poškodeného motorového vozidla bola poverenou osobou žalovaného v I. rade vykonaná dňa 22.11.2016, pričom zo zápisu o obhliadke vyplýva, že je nutná doobhliadka. Servis dňa 23.11.2016 o doobhliadku žalovaného v I. rade požiadal a táto sa uskutočnila až dňa 9.12.2016. Po vykonanej doobhliadke boli dňa 9.12.2016 objednané náhradné diely, ktoré boli servisu (opravcovi) dodané dňa 14.12.2016. Samotná oprava vozidla trvala tri pracovné dni. Opravené motorové vozidlo bolo žalobcovi odovzdané dňa 19.12.2016. Uvedené skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z listinných dokladov a z výpovede štatutárneho zástupcu opravcu Róberta Zeleňáka žalovaní v I., II. rade nesporovali a ani sa k nim nevyjadrili. 1.5.3. K potrebe, nutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla žalobcom, skutočnosť, ktorú žalovaní v I., II. rade namietali, súd uviedol, že súdna prax je ustálená v názore, že poškodený má v zásade právo na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu, po ktorú bol vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Je pravdou, že bremeno tvrdenia ohľadom nutnosti a účelnosti prenajatia si náhradného motorového vozidla má žalobca ako poškodený. Žalobca odôvodnil nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla tým, že má päť detí, takmer pravidelne chodí na chalupu, ktorá je mimo územia jeho miesta trvalého bydliska (Bratislavy), je hudobník a máva 2 x do týždňa skúšky s kapelou, chodí na koncerty s touto kapelou, pričom práve on so svojim vozidlom členov kapely a hudobné nástroje vozí, má poľovných psov, ktoré pravidelne vo svojom
vozidle vozí za účelom ich výbehu. Tieto žalobcom uvádzané tvrdenia žalovaní v I., II. rade nesporovali, ale vo všeobecnosti zhodne uvádzali, že žalobca nutnosť prenájmu náhradného vozidla nepreukázal. Súd sa s takýmto tvrdením žalovaných v I., II. rade nestotožnil. Žalobca mal k dispozícii svoje motorové 7-miestne vozidlo, ktoré však nemohol využívať v dôsledku opravy jeho poškodení, ktoré vznikli pri škodovej udalosti zavinenej prevádzkou vozidla žalovaného v II. rade. Zostalo nepochybné, že žalobca využíva motorové vozidlo pre svoj pracovný a súkromný život, čo je bežné a prirodzené, a teda pokiaľ bol obmedzený vo využívaní vlastného motorového vozidla, zabezpečil si náhradné motorové vozidlo. Súd mal za to, že žalobcom uvádzané dôvody prenájmu náhradného motorového vozidla, teda potreba použitia vozidla na každodenné využitie, každodennú prepravu svojej rodiny a na víkendovú prepravu na chalupu, možno považovať za dôvody odôvodňujúce potrebu náhradného motorového vozidla. Žalovaní v I. a II. rade takúto nutnosť zabezpečenia náhradného vozidla nesporovali a ani neuviedli, že by žalobca mal možnosť zabezpečiť si potrebu použitia vozidla iným spôsobom. 1.6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 384,-- € za odvoz/dovoz vozidla na obhliadku (pick up servis) a za uskladnenie náhradných dielov, pretože žalobca dôvodnosť tohto uplatneného nároku nijakým spôsobom nepreukázal. Nepreukázal, z akého dôvodu mali byť poškodené náhradné diely z jeho vozidla v servise uskladnené a po akú dobu, ktoré poškodené diely boli uskladnené a kto ich uskladnenie vyžadoval. Nebolo tiež preukázané, kedy mal byť uskutočnený odvoz/dovoz vozidla žalobcu na obhliadku po oprave, že takáto obhliadka sa vôbec uskutočnila a z akého dôvodu nebolo v možnostiach žalobcu odvoz/dovoz vozidla na prípadnú obhliadku si zabezpečiť sám. Žalobca tento uplatnený nárok odôvodňovaný len predložením servisom vystavenej faktúry č. 0030117 zo dňa 10.1.2017. Súd dospel k záveru, že bez ďalších skutkových tvrdení a bez predloženia dôkazov takýto nárok nie je preukázaným nárokom na náhradu škody v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 16.11.2016. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi takto uplatnenou škodou a škodovou udalosťou, a teda ani nepreukázal zodpovednosť žalovaných v I., II. rade za tieto ním vynaložené náklady. Súd zdôraznil, že nie všetky náklady, ktoré poškodený vynaloží, možno považovať za škodu, za ktorú škodca aj zodpovedá. 1.7. Nevyhovel žiadosti žalobcu, aby mu žalovaní v I., II. rade nahradili škodu spoločne a nerozdielne. Mal za to, že v prejednávanej veci nešlo o pasívnu solidaritu žalovaných v I., II. rade. Žalovaní v I. rade (poisťovateľ žalovaného v II. rade) a žalovaný v II. rade (škodca) majú postavenie samostatných spoločníkov, keď každý z nich môže byť žalovaný na plnenie z uplatneného nároku. Žalovaný v I. rade ako zákonný poisťovateľ žalovaného v II. rade zodpovedá za žalobcom uplatnenú náhradu škody titulom plnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Žalovaný v II. rade zodpovedá za škodu uplatnenú žalobcom ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bol zavinený vznik škodovej udalosti, podľa § 427 Občianskeho zákonníka. V prejednávanom prípade teda nie je možné aplikovať ustanovenie § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne; ustanovenie, ktoré stanovuje solidaritu pre nároky na náhradu škody. Žalobca má síce nárok voči žalovaným v I., II. rade, ale ide o dva záväzky na rovnaký „dlh“, a teda žalovaní v I., II. rade majú postavenie samostatných spoločníkov a pri uložení povinnosti musí byť vyjadrený ich vzájomný vzťah. 1.8. Žalovaným v II. rade vznesenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku na poistné plnenie z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla z dôvodu, že mu (žalovanému v II. rade) bola doručená výzva autoservisu zo dňa 3.3.2017, v ktorej autoservis (nie žalobca) žiadal o zaplatenie škody, a vzhľadom k tomu je dôvodné mať pochybnosti, či je žalobca aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu škody, keď výzva autoservisu vzbudzuje predpoklad, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalobcu na autoservis, súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodnú. Zo žiadnych okolností nevyplynula skutočnosť, že by došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcom na iný subjekt. Z obsahu výzvy zo dňa 3.3.2017 vyplýva, že ide o výzvu Y. G. adresovanú štatutárnemu zástupcovi žalovaného v II. rade Y. Q., v ktorej Y. G. oznamuje, že jeho klientovi poisťovateľ neuhradil škodu s odôvodnením, že škodová udalosť sa nestala a to aj napriek tomu, že si svoju vinu Y. Q. priznal, a preto žiada o úhradu škody, ktorá vznikla jeho klientovi, do 10 dní, s tým, že v opačnom prípade si oprávnené nároky začnú uplatňovať cestou súdu. Podľa názoru súdu nie je možné považovať bez ďalšieho túto výzvu za doklad, z ktorého by bolo možné vyvodiť nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 16.11.2016. 1.9. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Anny Demčákovej a Veroniky Miznerovej, ktoré navrhli vykonať žalobca a žalovaný v II. rade, pretože na pojednávaní konanom dňa 13.9.2018 súdu oznámili, že na nimi navrhnutom dokazovaní netrvajú.
1.10. S odkazom na ustanovenie § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. žalobcovi voči žalovaným v I., II. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,78 %. Žalobca mal úspech v priznanej časti nároku v sume 2.291,33 € a žalovaní v I. a II. rade mali úspech v konaní v zamietnutej časti nároku 1.472,-- €. Úspech žalobcu predstavuje 60,89 % (súd priznal žalobcovi nárok 2.291,33 €), úspech žalovaných v I. a II. rade predstavuje 39,11 % (súd žalobu v časti o zaplatenie 1.472,-- € zamietol), a teda celkový (čistý) úspech žalobcu predstavuje 21,78 % (60,89 % - 39,11%).
2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca a žalovaný v I. rade. 2.1. Odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.472,-- €, a vo výroku IV. o trovách konania, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko síce uznal celú dĺžku prenájmu, avšak určil inú cenu denného prenájmu náhradného motorového vozidla ako bola fakturovaná, a síce iba v sume 40,-- €/deň. Jemu prenajímateľ prenajal náhradné motorové vozidlo za sumu 72,-- €/deň. Nie je možné posudzovať cenníky predložené zo strany žalovaného v II. rade s cenou prenájmu za kalendárny mesiac, čo je zrejmé aj z cenníkov, že denný nájom dĺžkou prenájmu klesá, ale je potrebné brať do úvahy denný prenájom, kedy je cena prenájmu v sume cca 75,-- €. Je potrebné zobrať do úvahy aj približnú dobu opravy, ktorá sa predpokladala do niekoľkých dní, pričom nekonaním žalovaného v I. rade došlo k podstatnému predĺženiu doby nájmu náhradného motorového vozidla. Nie je preto možné aplikovať cenu mesačného nájmu tak, ako sa k tomu priklonil súd. Poškodený nemá povinnosť zisťovať si najlacnejšie ceny požičovného. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že nemohol používať svoje motorové vozidlo a musel si prenajať náhradné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.11.2016, sp.zn. 2 Cob 328/2015. Podľa jeho názoru mal súd rozhodnúť o cene denného prenájmu náhradného vozidla v plnej výške v zmysle predloženej faktúry. Súd tiež nesprávne posúdil uplatňovaný nárok v sume 384,-- € dôvodiac, že nepreukázal dôvodnosť tohto nároku v časti uskladnenia poškodených dielov po oprave a ani „pick up“ servisu. Svedok G. jednoznačne uviedol dôvod, prečo poškodené diely skladovali po oprave na základe pokynu poisťovne. Zo samotnej faktúry č. 0030117 je zrejmé, že tieto poškodené diely uskladňovali 22 dní. Uskladnenie mohlo začať najskôr odovzdaním motorového vozidla po oprave 19.12.2016 a uskladnenie bolo ukončené kontrolou zo strany poisťovne (10.1.2017), čo je aj dátum dodania tovaru/služby na faktúre č. 0030117, čomu zodpovedá 22 dní. Zdôraznil, že všetky faktúry uhradil, a preto mu vznikla škoda vo výške žalovanej sumy a táto škoda je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou motorovým vozidlom žalovaného v II. rade. So skutočnosťou, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a časť nároku v sume 1.472,-- € zamietol, súvisí výrok IV. rozhodnutia, ktorým mu súdu priznal úspech voči žalovaným v I., II. rade len v rozsahu 21,78 %. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmeniť a uložiť povinnosť žalovaným v I., II. rade zaplatiť mu sumu 1.472,-- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému žalovanému; výrok IV. rozsudku navrhol zmeniť a priznať mu voči žalovaným v I., II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v odvolaní osobitne nenamietal spôsob výpočtu jeho čistého úspechu v konaní súdom prvej inštancie a z tohto dôvodu výšku a dôvod priznaného nároku na náhradu trov konania. 2.2. Odvolanie žalovaného v I. rade smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobcovi sčasti vyhovel, a vo výroku IV., ktorým rozhodol o trovách konania, dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Rozsudok v napadnutej časti považuje za nesprávny, nezákonný, arbitrárny. O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, žeby zásadne poprel ich účel a význam. Prvoinštančný súd vyslovil právny záver, ale nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú aj nedostatočne odôvodnil, pričom podľa ustanovenia § 220 ods. 2 tretia veta C.s.p. súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd sa nedostatočne vyporiadal s jeho argumentáciou. Ďalej odvolateľ zopakoval, čoho sa žalobca domáhal, v akej sume, čo jej zodpovedá, podľa akého právneho predpisu [náhrada škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného v II. rade, poisteného u neho (žalovaného v I. rade)], ktorý mal zaviniť škodovú udalosť. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody v sume 931,33 €, ktorej zodpovedajú náklady vynaložené na opravu motorového vozidla, opätovne poukázal na závery znalca Ing. Petra Kováča v znaleckom posudku č. 201800941371 na strane 10, ktorý na otázku, či je možný
uvádzaný priebeh nehody a za akých podmienok a s akými poškodeniami na vozidlách, uviedol, že (o.i.) nie je technicky možné, aby vznikli aj ľahké trecie stopy na boku nárazníkov a zároveň došlo k poškodeniu nárazníka, lišty nárazníka a odrazového skla vozidla Mercedes Viano tlakom zozadu ... poškodenie nárazníka si do správy o nehode vpísal samotný žalobca ... Poukazoval na poškodenia, ktoré pri škodovej udalosti nevznikli na motorovom vozidle žalobcu, a teda ktoré so škodovou udalosťou nesúviseli. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody titulom prenájmu náhradného motorového vozidla odvolateľ dôvodil, že nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani účelnosť a ani nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla, dôvodnosť dĺžky prenájmu v rozsahu 34 dní. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, a teda neuniesol dôkazné bremeno, že chodí takmer každý víkend na chatu, venčiť svojich psov či na skúšky kapely 2-3 x do týždňa, preto mal náhradné vozidlo prenajaté v trvaní 34 dní; nepreukázal reálnu potrebu a nutnosť každodenného využívania náhradného vozidla počas celej doby nájmu. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcom uvádzané dôvody prenájmu motorového vozidla možno považovať za dôvody potreby náhradného motorového vozidla. Zdôraznil pritom ustanovenie § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať; žalobca uplatnený nárok relevantne nepreukázal. Odvolaciemu súdu navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., IV. a v zrušujúcej časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní osobitne nenamietal spôsob plnenia uloženej povinnosti jemu a žalovanému v II. rade, ani spôsob výpočtu čistého úspechu žalobcu v konaní súdom prvej inštancie a z tohto dôvodu výšku a dôvod priznaného nároku na náhradu trov konania.
3. Žalobca odvolanie žalovaného v I. rade považoval za nedôvodné. Na návrh žalovaného v I. rade súd dal vyhotoviť kontrolný znalecký posudok, ktorý potvrdil, že jeho nárok (žalobcu) v časti opravy v sume 931,33 € bol oprávnený v celom rozsahu. Bola tiež dostatočne preukázaná účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla, bolo preukázané, že žalovaný v I. rade nekonal. Má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak uznal dĺžku prenájmu v celom rozsahu. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdiť ako vecne správny a prizná mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný v II. rade odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a žalovaného v I. rade navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k určeniu ceny prenájmu náhradného motorového vozidla v sume 40,-- €/deň s poukazom na cenník ním predložený. Cena prenájmu náhradného motorového vozidla v sume 72,-- €/deň nezodpovedá obvyklej výške nájmov obdobných motorových vozidiel v danom čase a mieste, pričom žalobca účelnosť a obvyklosť vynaloženia týchto prostriedkov ani nepreukázal. Súhlasil s názorom súdu, že skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, motorového vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného motorového vozidla, z užívania ktorého bol žalobca ako poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Pri určení skutočnej škody, za ktorú škodca zodpovedá, je potrebné vychádzať z obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou, dohodnutou v akejkoľvek výške, ale vo výške účelne vynaloženej, po posúdení konkrétnych okolností prípadu. Žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil skutočnosti ohľadom odôvodnenosti/účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného motorového vozidla vo výške nájmu ním nárokovanej. Žalobcom označená judikatúra krajských súdov Slovenskej republiky nevyvracia nevyhnutnosť preukázania obvyklosti nájmu v danom čase a mieste. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom obvyklosti nájmu v sume 72,-- €/deň a bez akéhokoľvek ratia požaduje zaplatenie/preplatenie nájomného v sadzbe, akoby bolo náhradné motorové vozidlo požičané na jeden deň, t.j. spravidla ide o tú najvyššiu sadzbu v rámci akejkoľvek ponuky. Sám (žalovaný v II. rade) obvyklosť výšky nájmu preukázal, čo predstavuje suma 40,-- €/deň prenájmu náhradného motorového vozidla. Zopakoval, že nájom na neurčito nie je možné dojednať, pričom príslušná požičovňa si spravidla vyžiada aspoň predpokladaný čas opravy, a teda už samotné dojednanie doby nájmu na neurčito vyvoláva pochybnosti o možnosti takéhoto dojednania. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie ohľadne určenia doby nájmu v žalobcom požadovanom rozsahu, 34 dní. Žalobca nevyhnutnosť nájmu v uvedenom rozpätí nepreukázal. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie vyslovený v bode 20 rozsudku a má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým a právnym zisteniam vo vzťahu k nepriznaniu uplatneného
nároku žalobcu na náhradu nákladov za odvoz/dovoz vozidla na obhliadku a uskladnenie náhradných dielov v sume 384,-- €, nakoľko žalobca len samotným predložením faktúry č. 0030117 zo dňa 10.1.2017 dôvodnosť tohto nároku nepreukázal. Žalobca tiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi takto uplatnenou škodou a škodovou udalosťou, a teda nepreukázal zodpovednosť oboch žalovaných za tieto ním vynaložené náklady. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k uskladneniu poškodených dielov po oprave motorového vozidla a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v tejto časti. Nesúhlasil s odvolaním žalovaného v I. rade, ten poukazoval na všeobecné tvrdenia, uvádzané už v priebehu konania. V rámci konania pred súdom prvej inštancie upustil od vykonávania ním navrhovaných dôkazov, nakoľko ich považoval za neúčelné, popri viacnásobnom znaleckom dokazovaní. Nevylučuje príčinnú súvislosť medzi vznikom škody v sume 931,33 € a škodovou udalosťou; tvrdenia žalovaného v I. rade a znalca Ing. Petra Kováča považuje za nedostatočné na to, aby vylúčili príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou.
5. V ďalšom vyjadrení sa žalobca nestotožnil s vyjadreniami žalovaného v II. rade k jeho odvolaniu a zotrval na svojich dôvodoch uvedených v odvolaní. Aj samotný opravca uviedol, ako dlho by oprava približne trvala, avšak za predpokladu, žeby žalovaný v I. rade konal bez prieťahov a nebolo ho potrebné osobitne telefonicky, písomne, žiadať o doobhliadku. Preto nie je možné automaticky brať do úvahy nájom dlhší a z takéhoto dlhšieho prenájmu dedukovať výrazne nižšiu cenu. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného v II. rade, že obvyklosť nájmu v sume 40,-- €/deň preukázal. Na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu; zopakoval odvolací návrh.
6. Žalovaný v I. rade sa k odvolaniu žalobcu, k vyjadreniu žalobcu a žalovaného v II. rade nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.; zákon č. 160/2015 Z.z.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu, žalovaného v I. rade, nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. augusta 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolaním napadnutom vo veci samej (vo výrokoch II., III.) odvolací súd potvrdil a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako vecne a právne správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Len pre úplnosť (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu na podklade odvolania žalobcu a žalovaného v I. rade bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd sčasti žalobe vyhovel, vo výroku III., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, a vo výroku IV., ktorým súd rozhodol o trovách konania. Znamená to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., V. je právoplatný a vykonateľný.
9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, a následne k správnym právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Neboli zistené žiadne vady, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je veľmi podrobne odôvodnený, v ňom dal súd prvej inštancie jasnú a presnú odpoveď, prečo žalobe sčasti vyhovel (výrok II. rozsudku) a prečo žalobu vo zvyšku zamietol (výrok III. rozsudku). Obsah odvolania žalobcu a žalovaného v I. rade vo vzťahu k výrokom napadnutého rozsudku, ktorým bolo sčasti žalobe vyhovené a ktorým bola sčasti žaloba zamietnutá (výroky II., III.), nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9.1. Žalovaný v I. rade odvolacie dôvody opieral o ním predložený súkromný znalecký posudok Ing. Petra Kováča. Ako nepochybne z odôvodnenia rozsudku vyplýva, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
nezaložil na súkromnom znaleckom posudku Ing. Petra Kováča, ale ani na súkromnom znaleckom posudku Ing. Karola Štyndla predloženého žalobcom. Rozhodnutie založil (len) na znaleckom posudku Ing. Zdenka Sýkoru vypracovaný v predmetnom súdnom konaní, ku ktorému, k názorom tam znalcom vysloveným, k jeho záverom, strany sporu nevzniesli žiadne námietky, a teda tento dôkaz (len tento znalecký posudok) zostal nesporný. Žalovaný v I. rade tiež namietal dĺžku nájmu náhradného motorového vozidla, jeho dôvodnosť. Aj v tejto časti súd prvej inštancie dal podrobné odôvodnenie, prečo zohľadnil 34 dní nájmu, prečo priznal nájomné v sume 40,-- €/deň.
10.V podrobnostiach už ďalej odvolací súd odkazuje na dôvody uvádzané súdom prvej inštancie a ďalšie dôvody uvádzané odvolacím súdom by boli už len opakovaním dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.
11. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu k spôsobu splnenia tam uloženej povinnosti, keďže žalovaný v I. rade v odvolaní jeho vecnú a právnu správnosť nenamietal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
12. Vo výroku IV. odvolací súd ale rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 C.s.p.) tak, že žalobcovi voči žalovaným v I., II. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,78 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných žalobcovi zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému žalovanému. V tejto časti je rozsudok nepresný, zvádza k rôznym výkladom, keď súd neuviedol, v akom pomere žalovaní v I., II. rade sa podieľajú na náhrade trov konania žalobcovi. Je notorietou, že výrok o trovách konania je výrokom závislým (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.) od rozhodnutia súdu vo veci samej. Keďže súd prvej inštancie (vo výroku II. napadnutého rozsudku) uložil žalovaným v I., II. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.291,33 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných žalobcovi zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému žalovanému, a žalovaný v I. rade tento spôsob plnenia nenamietal (žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. vôbec nepodal), potom čas, spôsob, pomer, v akom sa žalovaní v I., II. rade podieľajú na uspokojení nároku žalobcu na náhradu trov konania, je rovnaký ako ich povinnosť uložená im vo veci samej (§ 262 ods. l, § 255 ods. 2 C.s.p.). Spôsob výpočtu nároku žalobcu na náhrade trov konania odvolatelia nenamietali, napokon odvolací súd ani nezistil pochybenia súdu prvej inštancie pri tomto výpočte. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.
13. Žalovaný v I. rade vo svojom odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Ako je uvedené vyššie rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 C.s.p. V ňom dal súd prvej inštancie jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď, prečo žalobe sčasti vyhovel, prečo žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].
14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
15. V nadväznosti na ustanovenie § 396 ods. l, § 255 ods. 2, § 262 ods. l C.s.p. odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odvolatelia (žalobca, žalovaný v I. rade) v odvolacom konaní úspešní neboli. Postavenie žalovaného v II. rade, hoci odvolanie nepodal, je závislé od postavenia žalovaného v I. rade (poisťovne), a ten úspešný v odvolacom konaní nebol.
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).