Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-24-2021.pdf
PDF · 160.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, na podnet Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Slovenská 6, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony: Q. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. A., V. XX, zastúpená procesným opatrovníkom: K. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. A., T. U. XXXX/ XX, za účasti Krajskej prokuratúry Nitra, o odvolaní Q. F. - osoby, ktorej spôsobilosť má byť obmedzená, proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16Ps/18/2019-184 z 16. februára 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) rozsudkom č. k. 16Ps/18/2019-184 z 16. februára 2021 obmedzil spôsobilosť na právne úkony Q. F., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A., V. XXXX/XX tak, že menovaná nie je spôsobilá na udelenie súhlasu s poskytnutím zdravotnej psychiatrickej starostlivosti, na akékoľvek právne úkony a samostatné zastupovanie sa pred štátnymi orgánmi, inštitúciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými oficiálnymi inštitúciami štátu, okrem možnosti podania návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony (Výrok I.). Q. F., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A., V. XXXX/XX, ustanovil opatrovníka Mesto Nové Zámky, Nové Zámky, Hlavné námestie 10, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať opatrovankyňu v rozsahu jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony. O trovách dokazovania rozhodol tak, že tieto platí štát (Výrok II.).Vo výroku III. rozhodol, že trovy dokazovania hradí štát a vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 10 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“), § 248 ods. 1, 2, § 272, § 274 ods. 2, § 275, § 276, § 277 ods. 1 a 2 CMP. Výrok o náhrade trov konania štátu oprel o ustanovenie § 251 CMP a výrok o náhrade trov konania účastníkov odôvodnil podľa ustanovenia § 52 CMP.
3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nových Zámkoch, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Nové Zámky doručilo dňa 02. 08. 2019 podnet na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A., V. XX. Podnet odôvodnili tým, že u uvedenej osoby v rámci vyšetrovania prečinu ublíženia na zdraví v konaní pod sp. zn. ČVS: ORP142/NZ-NZ/2019 bol vypracovaný znalecký posudok č. 54/2019 z 22. 07. 2019 MUDr. Jánom Bernátom, ktorý uviedol, že uvedená osoba trpí trvalou závažnou
duševnou poruchou - porucha s bludmi, duševné ochorenie z okruhu schizofrénnych porúch. Toto ochorenie patrí do skupiny psychotických, teda najťažších duševných porúch a jeho hlavnými prejavmi je chorobne narušené myslenie a hlavou charakteristikou závažné narušenie interpretácie reality chorobným procesom. Duševná porucha má za následok, že počas celého trestného konania osoba trpí trvalou poruchou s bludmi a skutočnosti, ktoré vyplývajú z chorobnej interpretácie nie je schopná správne vnímať a vypovedať o skutočnostiach, ktoré sú predmetom trestného stíhania a osoba nie je schopná správne reprodukovať prežité udalosti. Skutočnosti uvádzané osobou týkajúce sa vyšetrovania prečinu nevychádzali z reality a prežité udalosti sa nezakladajú na reálnych faktoch. Uvedená osoba nie je schopná správne vnímať a vypovedať o skutočnostiach, ktoré sú predmetom trestného stíhania. Oddelenie OO PZ Nové Zámky na základe písomných podnetov - trestných oznámení podávaných na OO PZ v Nových Zámkoch, Okresnú prokuratúru v Nových Zámkoch ako aj na Generálnu prokuratúru vykonávalo od roku 2017 skrátené vyšetrovanie pre prečiny ublíženia na zdraví, nebezpečného prenasledovania a porušovania domovej slobody v rámci konaní pod sp. zn. ČVS: ORP-1050/NZ- NZ-2017 podnet podaný Q. F. a R. F. z 14. 11. 2017. Osobne podané trestné oznámenie na Generálnej prokuratúre v Bratislave dňa 23. 01. 2019, následne zaslané na Okresnú prokuratúru v Nových Zámkoch 19. 02. 2019 a vyčlenené do troch konaní pod sp. zn. ČVS: ORP-144/NZ-NZ-2019, ČVS: ORP-143/ NZ-NZ-2019, ČVS: ORP-142/NZ-NZ-2019. Q. F. svojimi podnetmi zaťažuje justičné orgány a orgány policajného zboru a následne pri objasňovaní skutočností dôležitých pre trestné konanie odmieta s orgánmi polície spolupracovať, podáva námietky zaujatosti na príslušníkov policajného zboru v Nových Zámkoch, ako aj na prokurátorov Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch, čo pramení z jej duševnej poruchy. Na základe týchto skutočností bolo navrhnuté, aby súd začal konanie ex offo na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pani Q. F., ktoré by spočívalo v obmedzení na podávanie trestných oznámení justičným orgánom SR a orgánom policajného zboru a zároveň v rozsahu obmedzenia ustanoviť pani F. opatrovníka.
4. Uznesením č. k. 16Ps/18/2019-28 z 1. októbra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. októbra 2019 súd začal konanie vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A., V. XX podľa § 23 ods. 2 CMP. Uznesením č. k. 16Ps/18/2019-30 z 1. októbra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. októbra 2019 súd ustanovil K. S., nar. XX. XX.X XXX, bytom W. A., T. U. XXXX/XX za opatrovníka pre Q. F. podľa § 240 ods. 1 CMP a § 272 CMP.
5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, pani Q. F. trpí závažným duševných ochorením - bludovou poruchou, ktorá nie je len prechodná ale trvalá. Uvedené vyplýva zo záverov znaleckého posudku ustanoveného znalca MUDr. Maroša Uhrina z 21. 09. 2020. K rovnakým záverom dospel aj znalec MUDr. Ján Bernát v znaleckom posudku č. 54/2019 z 22. 07. 2019, ktorý bol vypracovaný v rámci vyšetrovacieho konania a zadávateľom bolo ORPZ Nové Zámky. Okrem záverov znaleckého posudku súd prvej inštancie mal za preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, podávala a podáva v období 4 rokov, od roku 2017 neustále podania adresované štátnym orgánom, inštitúciám, orgánom štátnej správy z dôvodu ovplyvňovania jej zdravotného stavu a hlavne zdravotného stavu jej syna vpúšťaním plynných látok, obmedzovaním ich osoby a podobne v ich byte na adrese trvalého pobytu W.. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná aj v rámci tohto konania predkladala neustále viacero podaní adresovaných rôznym inštitúciám tak, ako je vyššie uvedené, ako aj kancelárii prezidenta SR, ktoré boli odstupňované príslušným orgánom na vybavenie. Takéto konania vyplývajú z diagnostikovaného zdravotného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná s tým, že uvedená osoba si vzhľadom na svoju diagnózu neuvedomuje svoje konanie, pretože tento typ duševnej poruchy postihuje hlavne túto sféru. Osoba nemá pocit prítomnosti choroby, preto odmieta akúkoľvek liečbu, lebo nie je čo liečiť. Bolo preukázané, že účelom poskytnutia pomoci osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je potrebné ju obmedziť v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, aby bolo možné dosiahnuť liečbu tak, aby bol stav osoby stabilizovaný. Poukázal na to, že procesný opatrovník v záverečnej reči uviedol po vykonanom dokazovaní, že by to bolo v jej záujme osoby, k čomu súd prvej inštancie poznamenal, že ak by nedošlo k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony ohľadne udeľovania súhlasu s poskytnutím zdravotnej psychiatrickej starostlivosti, nebolo by to možné dosiahnuť, pretože osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná to odmieta a vylučuje akúkoľvek potrebu liečby, čo bolo vyvrátené vykonaným znaleckým dokazovaním a výsluchom znalca. S poukazom na preukázané množstvo neustálych podaní, sťažností, podnetov na rôzne inštitúcie, prvoinštančný súd považoval za dôvodné obmedzenie osoby aj v rozsahu právnych úkonov a samostatného zastupovania sa pred štátnymi orgánmi, inštitúciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými oficiálnymi inštitúciami štátu,
vzhľadom na zistený stav osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Bolo preukázané, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v záujme osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, tak, aby sa predišlo prípadnému možnému zhoršeniu zdravotnému stavu, ako aj iným škodám. Čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v prospech a v záujme osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Podľa § 240 CMP, bolo rozhodnutie vo veci samej doručované aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná.
6. Súd prvej inštancie ustanovil Q. F. opatrovníka Mesto Nové Zámky, ktoré je povinné zastupovať opatrovankyňu v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník s ustanovením súhlasil, pretože nikto iný z rodinných príslušníkov, s dôrazom na vyjadrenie procesnej opatrovníčky, nebol ochotný zastupovať opatrovankyňu. Bolo preukázané, že manžel opatrovankyne je psychiatrickým pacientom a na Okresnom súde Nové Zámky prebieha konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony aj syna opatrovankyne pod sp. zn. 7Ps/11/2019. K vyjadreniu opatrovníka Mesto Nové Zámky, že by bolo vhodnejšie ustanoviť za opatrovníka referát poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR Nové Zámky prvoinštančný súd poznamenal, že úlohou opatrovníka nie je spolupráca s opatrovankyňou v oblasti psychiatrickej, ale zastupovanie opatrovankyne v rozsahu obmedzenia, čo je v právomoci opatrovníka.
7. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251 Civilného mimosporového poriadku tak, že trovy dôkazov platí štát.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
9. Proti tomuto rozsudku podala Q. F. ako osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, v zákonnej lehote odvolanie, uvádzajúc, že s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu nesúhlasí a skutočnosti v ňom uvádzané nie sú pravdivé. Prvoinštančný súd nepreveril, nezistil a nevzal do úvahy jej tvrdenia a vyhlásenia, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nevzal vôbec do úvahy, že by odvolateľka mohla byť zdravá a lekárske posudky by mohli byť nepravdivé, pretože boli vykonané pod nátlakom, na základe finančnej motivácie znalcov, ktorí znalecké posudky vypracúvali. Zdôraznila, že jej súkromný život funguje riadne, neužíva žiadne lieky a je schopná si vybaviť aj úradné záležitosti. Spochybnila aj pravdivosť záverov znalca MUDr. Uhrina, psychiatra v Galante, ktorý ju vyšetroval a ktorý potom znalecký posudok predložil prvoinštančnému súdu so záverom, že vyšetrovaná osoba hovorí a koná bludy. Rovnako tak spochybnila závery znalca MUDr. Bernátha z Nových Zámkov, ktorý je tiež psychiater. Z predmetných nesprávnych záverov potom vychádzala aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky a žiadala, aby súd prvej inštancie odvolateľku obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Opakovane uviedla, že neužíva žiadne lieky od psychiatrov a je spôsobilá účinne brániť svoje základné ľudské práva. Namietala, že prvoinštančný súd nevypočul jej syn R. F., ktorý vie potvrdiť pravdivosť jej výpovede. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel.
10. K odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Nové Zámky, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny, preto navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, a tento správne vyhodnotil majúc za splnené podmienky pre obmedzenie spôsobilosti Q. F. na právne úkony v oblasti zdravotnej starostlivosti, a pri styku s orgánmi a inštitúciami štátu vo forme realizácie právnych úkonov a zastupovania sa. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca MUDr. Maroša Uhrina, ale aj na základe ďalších dôkazov, ktorými sú výpoveď Q. F., jej manžela R. F., st., dcéry K. S. a listinné podklady dokumentujúce komunikáciu Q. F. s orgánmi štátu, ktoré dôkazy umožnili v potrebnom rozsahu, pri odbornom posúdení jej duševného zdravia znalcom, posúdiť aj jej sociálne a právne, aj rodinné interakcie. V týchto interakciách je z vykonaného dokazovania zrejmé kverulantné konanie odvolateľky, založené na jej spôsobe vnímania reality a presvedčení o jej ohrození a ohrození jej rodiny, ktorým sa domáha spravodlivosti. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z osobného vyšetrenia Q. F., podklad vyšetrenia ktorého tvorila jej zdravotná dokumentácia a už uvedené dôkazy, v podobe výpovedí a listín zabezpečených v konaní. Súd závery znalca vyjadrené v znaleckom posudku, rešpektujúce medze odborného posúdenia, a následne prednesené na pojednávaní, hodnotil v súvislosti s ostatnými dôkazmi, s ktorými si vzájomne neodporujú. Na základe vykonaného dokazovania preto
považovala záver súdu o tom, že Q. F. trpí závažným duševným ochorením - bludovou poruchovou, ktorá nie je len prechodná, a že jej preukázané konanie v podobe štyri roky trvajúceho zasielania podaní adresovaných rôznym orgánom štátu, predmetom ktorých bolo ovplyvňovanie jej zdravotného stavu, a zdravotného stavu jej syna vypúšťaním neznámych plynných látok, neznámymi osobami v byte na adrese ich trvalého pobytu, ich sledovanie, snímanie s cieľom negatívne ovplyvniť ich zdravie, ktoré sa nepreukázalo, je dôsledkom uvedenej duševnej poruchy, t. j. ide o patologicky podmienené správanie, pri absencii pocitu chorobnosti a odmietaní liečby, považujem za správny a preukázaný. Tento odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti Q. F. na právne úkony vo vyššie uvedenom rozsahu, pre obmedzenie, pre ktoré boli splnené všetky zákonné podmienky, z ktorých prvoradou je ochrana jej záujmov.
11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam Q. F., spočívajúcim len v negovaní jej diagnostikovaného duševného ochorenia, pri opätovnom popisovaní situácie, pomoci pri riešení ktorej sa svojimi podaniami domáhala, poukázala na závery znaleckého posudku MUDr. Maroša Uhrina, v ktorých sa konštatuje neprítomnosť pocitu chorobnosti u odvolateľky, nekritickosť a neodkloniteľnosť v jej myslení a konaní, ktoré je dôsledkom jej duševného ochorenia. Vzhľadom na uvedené, pri znalcom konštatovanej liečiteľnosti duševného ochorenia Q. F., a jeho korigovateľnosti potrebnou psychiatrickou liečbou, považovala obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá na udelenie súhlasu s poskytnutím zdravotnej psychiatrickej starostlivosti, a na akékoľvek právne úkony a zastupovanie sa pred štátnymi orgánmi, inštitúciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy a oficiálnymi inštitúciami štátu, okrem možnosti podania návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, za opodstatnené. Ide o právne úkony, schopnosť realizácie ktorých je v jej prípade limitovaná jej duševným ochorením, resp. jeho prejavmi, ktoré nie je len prechodné.
XX. Q. sa podaním doručeným prvoinštančnému súdu 05. 05. 2021 vyjadrila k vyjadreniu okresnej prokuratúry, uvádzajúc, že žiada o navrátenie spôsobilosti na právne úkony a poukázala na to, že podala v danej veci proti rozsudku súdu prvej inštancie riadne odvolanie, ktoré zároveň riadne odôvodnila. Poukázala na to, že je zdravá žena, starajúca sa o domácnosť, ktorá nepotrebuje opatrovníka, je plne samostatná, stará sa o členov blízkej rodiny, často so synmi cestovala pred pandémiou do zahraničia. Zdôraznila, že nesúhlasí so žiadnou diagnózou, ktorá jej bola stanovená znalcami MUDr. Uhrinom a MUDr. Bernátom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony. Záverom uviedla, že podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za účelom prešetrenia celej veci orgánom v trestnom konaní.
13. Okresná prokuratúra Nové Zámky písomne reagovala na vyjadrenie Q. F., konštatujúc, že odvolateľka Q. F. vo vyjadrení opakuje argumenty, ktoré už uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní, preto zotrvala na svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu z 09. 04. 2021 a na v ňom uvedenom návrhu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Podanie trestného oznámenia, na ktoré vo vyjadrení p. F. poukazuje, nepovažovala za novú skutočnosť, ktorá by mala mať vplyv na rozhodnutie súdu vo veci jej spôsobilosti na právne úkony.
14. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry Nové Zámky sa písomne vyjadrila Q. F. podaním doručeným súdu prvej inštancie 03. 06. 2021, ktorá uviedla, že sa riadne odvolala proti prvoinštančnému rozsudku a podané odvolanie riadne odôvodnila. Rozhodnutie, ktorým bola jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, považuje za zúfalý čin zločineckej organizovanej skupiny, ktorá prenasleduje nielen ju, ale aj jej rodinu už približne 7 rokov, a to po tom, ako jej manžel kontaktoval C. S. s návrhom na politické radenie. Od uvedeného času sú prenasledovaní, odpočúvaní, kamerovaní, mučení nešpecifikovanými látkami rôzneho charakteru doma a všade, kde sa nachádzajú. Od tejto udalosti nesedia ani ich lekárske závery a správy, najmä psychiatrické. Opätovne poukázala na to, že bolo podané trestné oznámenie na neznámych páchateľov za rôzne trestné činy, vrátane prečinu napomáhania a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Rovnakému súdnemu procesu čelí aj jej syn R. F.. Predmetné trestné konanie doposiaľ nie je skončené. Záverom uviedla, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí a nepotrebuje žiadneho opatrovníka.
15. K odvolaniu Q. F. sa vyjadrilo Mesto Nové Zámky, ktoré jej bolo napadnutým rozsudkom ustanovené za opatrovníka, a uviedlo, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením Okresnej prokuratúry Nové Zámky z 09. 04. 2021. Navrhlo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, preskúmal rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16Ps/18/2019-184 z 16. februára 2021 v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd dôsledne preskúmavajúc vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel jednoznačne k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnymi závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, pričom na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v kontexte zisteného skutkového stavu správne vyložil, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP naň v ďalšom odkazuje. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd nielen za správne, ale aj za presvedčivé. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, v dôsledku čoho nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.
21. Podľa § 231 písm. a/ CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
22. Podľa § 233 ods. 1 CMP návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
23. Podľa § 235 ods. 1 CMP, ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny záujem, je náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie návrhu.
24. Podľa § 235 ods. 2 CMP, súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
25. Podľa § 239 CMP ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
26. Právnym základom pre postup súdu v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je znenie ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorého, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
27. V preskúmavanej veci ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP), čo vyplýva z tej skutočnosti, že v zmysle Civilného sporového poriadku konanie možno začať bez návrhu, pokiaľ to tento zákon nevylučuje, t. j. neustanovuje inak. Konanie nemožno začať bez návrhu, pokiaľ zákon ustanoví, že sa môže začať len na návrh (napr. podľa § 87 CMP konanie o povolenie uzavrieť manželstvo sa začína len na návrh). Ak však zákon neobsahuje odlišnú úpravu, konanie možno začať aj bez návrhu.
28. Platná právna úprava Občianskeho zákonníka pri identifikácii možného rozsahu zásahu do spôsobilosti fyzických osôb na právne úkony diferencuje, pričom z § 8 OZ (zrejme § 10 OZ - pozn. odvolacieho súdu) vyplýva možnosť súdu: - obmedziť spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony, alebo pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony. Napriek dikcii vyplývajúcej z hmotného práva treba konštatovať, že moderné právne úpravy, ako aj rozhodnutia európskych súdnych autorít v snahe o zachovanie relevantného a rovného postavenia osôb so zdravotným postihnutím netoleruje možnosť úplného pozbavenia fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony. Tak ako vyplýva z čl. 12 Dohovoru, právny systém štátu musí rešpektovať spôsobilosť osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými, v právnych vzťahoch musia existovať primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery si uvedené opatrenia vyžadujú ochranu záujmov danej osoby, musia podliehať pravidelnej a nezávislej kontrole a predchádzať, resp. zabraňovať konfliktu záujmov (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 777 s.).
29. Procesná úprava formuluje postup súdu pri rozhodovaní v konaní o spôsobilosti na právne úkony v § 231 a nasl. CMP. V zmysle tejto úpravy môže súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (§ 231 CMP). Podľa aktuálnej právnej úpravy, úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony už neprichádza do úvahy (aj keď OZ v § 10 ods. 1 naďalej reguluje tento spôsob zásahu do statusu fyzickej osoby). Novozavedená právna úprava obmedzenia spôsobilosti na právne úkony má primárne sledovať záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu tretích osôb na úkor záujmu osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa ust. § 272 až 277 CMP. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil a ustanoví jej opatrovníka (§ 248 ods. 1 a 2 CMP).
30. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do jej základných práv a slobôd, a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať jedine súd v osobitnom súdnom konaní, a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd vydá vtedy, ak existuje niektorý zo zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov a v dôsledku týchto osoba nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia faktorov umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí a rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto konaní v zmysle základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (čl. 6 Základných princípov, § 35, § 36 CMP). Konanie o zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony umožňuje súdu zohľadniť tzv. výhradu zmeny pomerov (clausula rebus sic stantibus). Duševná porucha ani existencia závislosti spôsobujúcej obmedzenie spôsobilosti konať s právnym následkom nemôže byť krátkodobá. Občiansky zákonník v § 10 predpokladá, že ide o stav trvalý po určitú kvalifikovanú dobu, ale súčasne nevylučuje, že „zdravotný“ stav fyzickej osoby sa môže zmeniť. To zakladá možnosť iniciovať konanie o zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič,
M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 778 s.).
31. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti právnym úkonom musí dôsledne dbať na to, aby neboli obmedzované vo väčšom rozsahu ako je to nevyhnutne potrebné. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o obmedzení, prípadne vrátení spôsobilosti na právne úkony hlboko zasahuje do právnej sféry danej osoby a jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú schopné uskutočňovať žiadne, alebo niektoré právne úkony, je povinný dôsledne skúmať okolnosti na strane osoby, ktorá má byť obmedzovaná a skutočnosti, ktoré v prípade, ak ide o konanie na návrh majú takéto rozhodnutie odôvodňovať. Je potrebné mať pritom na zreteli, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať, alebo jeho následky posúdiť. Súd pri určení rozsahu obmedzenia musí preto prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácií občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Ide o opatrenie, ktoré má chrániť a nie poškodzovať, alebo ohrozovať záujmy občana.
32. Pri určení rozsahu obmedzenia nie je súd viazaný návrhom, ak sa konanie začalo na návrh. Súd je povinný v rozsudku okrem identifikácie osoby uviesť rozsah obmedzenia. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka možnosti samostatne konať v bežných záležitostiach každodenného života. K týmto záležitostiam môže patriť používanie MHD, zabezpečenie stravovania, ošatenia, využívanie poštových služieb a pod. Rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave, po nadobudnutí právoplatnosti je záväzný erga omnes (§ 43 Civilného mimosporového poriadku) a má konštitutívne účinky. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené s konaním o ustanovenie opatrovníka. V rozsudku, ktorým súd vysloví rozsah obmedzenia, bude ďalší, tzv. závislý výrok, o ustanovení opatrovníka.
33. Pri rozhodovaní o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je vždy potrebné brať do úvahy základné práva a slobody, založené na spôsobilosti každého mať práva, na nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, na nedotknuteľnosti osobnej slobody a na zachovaní ľudskej dôstojnosti. Hoci základným predpokladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je duševná porucha, ktorá nie je prechodná, samotná existencia duševnej poruchy nie je bez ďalšieho dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ani dôvodom zotrvanie určeného obmedzenia v konaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony osobe, ktorej spôsobilosť je obmedzená. Je potrebné vždy skúmať, aký má táto choroba vplyv na spoločenský a rodinný život, zdravie a majetkové záujmy osoby, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ktorej ide. V medziach ústavného významu práv človeka odvolací súd poukazuje na záver Ústavného súdu SR, v ktorom predovšetkým predostiera, že ich obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 313/2012-52 z 28. novembra 2012). Vyššie uvedený záver napokon vyplýva i z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý dňa 13. 12. 2006 v New Yorku, schválený Národnou radou SR s platnosťou od 25. 06. 2010.
34. Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník (obligatórne opatrovníctvo). V zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa uprednostňuje príbuzný fyzickej osoby alebo iná vhodná osoba, ak jej niet, orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene (verejný opatrovník). Ustanovenie verejného opatrovníka má byť vo vzťahu k skôr uvedenej možnosti len subsidiárne. Práva a povinnosti opatrovníka zahŕňajú zabezpečenie starostlivosti o osobu opatrovanca, starostlivosť o jeho majetok a v neposlednom rade zastupovanie opatrovanca, a to v rozsahu, v akom je opatrovanec na relevantné úkony nespôsobilý. Zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami zástupcu a zastúpeného treba vždy vychádzať z povahy konkrétneho právneho úkonu, ako aj zo všetkých okolností prípadu, tak, aby bolo možné náležite zabezpečiť ochranu záujmov zastúpeného. Ak nejde o bežnú vec, na nakladanie zákonných zástupcov s majetkom zastúpených je potrebné schválenie súdom, ktoré je predpokladom platnosti týchto právnych úkonov (§ 28 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd kolízneho opatrovníka (§ 30 Občianskeho zákonníka). Kolízny opatrovník je osobitným zástupcom,
ktorého práva a povinnosti sa viažu len na uskutočňovanie právnych úkonov ohrozených kolíziou záujmov. V ostatnom koná za zastúpeného jeho zákonný zástupca. Ide o osobitnú úpravu konfliktu záujmov ad hoc, keď je zákonný zástupca v mimoriadnej situácii diskvalifikovaný pomerom k veci. Na zabezpečenie kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených záujmov opatrovanca súd v zmysle § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku vykonáva dohľad nad výkonom funkcie opatrovníka.
35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné zdôrazniť, že samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná (čo je otázka pre znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha vo vymedzenej časti vylučuje alebo obmedzuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony.
36. S poukazom na dôvody podaného podnetu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre posúdenie duševného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bolo rozhodujúcim zistenie, či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z citovaného § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo vzhľadom na vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné vykonať posúdenie zdravotného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Keďže posúdenie zdravotného stavu vyžaduje odborné znalosti, súd prvej inštancie postupoval správne v zmysle ustanovenia § 244 Civilného sporového poriadku, keď v konaní ustanovil súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorému uložil posúdiť zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Súd totiž nie je oprávnený k tomu, aby si sám vytváral nejaký úsudok o zdravotnom stave pacienta.
37. Východiskom odvolacej argumentácie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bolo opakované vyjadrovanie nesúhlasu so zisteniami súdu prvej inštancie o jej zdravotnom stave.
38. V predmetnej veci súd prvej inštancie prihliadol na dva znalecké posudky, a to jeden, ktorý bol vyhotovený v rámci trestného konania pri vyšetrovaní prečinu ublíženia na zdraví, v konaní pod sp. zn. ČVS: ORP142/NZ-NZ/2019 bol vypracovaný znalecký posudok č. 54/2019 z 22. 07. 2019 MUDr. Jánom Bernátom, ktorý dospel k jednoznačnému záveru, že osoba Q. F. trpí trvalou závažnou duševnou poruchou - porucha s bludmi, duševné ochorenie z okruhu schizofrénnych porúch. Toto ochorenie patrí do skupiny psychotických, teda najťažších duševných porúch a jeho hlavnými prejavmi je chorobne narušené myslenie a hlavnou charakteristikou závažné narušenie interpretácie reality chorobným procesom. Duševná porucha má za následok, že počas celého trestného konania osoba trpí trvalou poruchou s bludmi a skutočnosti, ktoré vyplývajú z chorobnej interpretácie, nie je schopná správne vnímať a vypovedať o skutočnostiach, ktoré sú predmetom trestného stíhania a osoba nie je schopná správne reprodukovať prežité udalosti. Skutočnosti uvádzané osobou týkajúce sa vyšetrovania prečinu nevychádzali z reality a prežité udalosti sa nezakladajú na reálnych faktoch.
39. Druhý znalecký posudok bol vypracovaný v predmetnom konaní MUDr. Uhrinom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odboru psychiatria, a to znalecký posudok č. 76/2020, z ktorého vyplýva, že probantka trpí duševným ochorením - bludovou poruchou (ide o ochorenie zo schizofrénneho spektra), táto porucha nie je len prechodná, je trvalá. Uvedená porucha sa prejavuje bludným systémom v myslení s dopadom na patologicky motivované správanie. Uvedené ochorenie je liečiteľné a korigovateľné potrebnou psychiatrickou liečbou. Je možné vysloviť predpoklad, že prítomnosť bludovej poruchy vytvára predpoklad k zásahu do spôsobilosti na právne úkony u probantky. Bludné koncepcie v myslení u vyšetrovanej sú prítomné sústavne a dopady na správanie u probantky pod patologickým vplyvom nemusia byť však sústavné. Duševné ochorenie probantky má vplyv na vnímanie reality svojho okolia - súvisiace s paranoidne perzekučným obsahom jej myslení, súvislosť s inými oblasťami neboli objektivizované. Probantka nie je schopná správne reprodukovať a vnímať prežité udalosti, ňou prežité udalosti a subjektívne vnímanie skutočností sa nezakladajú na reálnych faktoch - pokiaľ ide o pocity ohrozovania svojej rodiny a rodinných príslušníkov - pri bludných obsahoch v jej myslení a témach s tým súvisiacich. Vhodnou a potrebnou psychiatrickou liečbou by bolo možné zmierniť stav zistenej duševnej poruchy, úplne zabrániť prejavom tejto duševnej poruchy navonok (vyliečenie) z hľadiska dnešných medicínskych vedomostí možné nie je. Vyšetrovaná je schopná sama sa o seba postarať, vie sa orientovať v čase a priestore, aktuálne si samostatne nevie vybaviť svoje osobné a úradné záležitosti. Nie je schopná vykonávať úkony súvisiace so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti svojej osobe z hľadiska psychiatrického. Duševná porucha bráni v tom, aby mohla vykonávať právne
úkony, čiastočne z hľadiska psychiatrického, a preto bolo odporučené vymedzenie okruhu úkonov, ktoré nie je schopná vykonávať, a to súhlas s poskytnutím zdravotnej psychiatrickej starostlivosti, samostatné zastupovanie sa pred štátnymi orgánmi, inštitúciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy, okrem možnosti samostatného podania návrhu na prinavrátenie spôsobilosti. Vyšetrovaná aktuálne nie je schopná vnímať význam súdneho konania a rozhodnutia, fyzicky je schopná zúčastniť sa pojednávania a vypovedať.
40. Z oboch znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že u osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je prítomná duševná porucha trvalého charakteru, v dôsledku ktorej nie je schopná sama rozhodovať o svojom zdravotnom stave a udeliť súhlas s poskytnutím zdravotnej psychiatrickej starostlivosti, nie je spôsobilá na akékoľvek právne úkony a samostatné zastupovanie sa pred štátnymi orgánmi, inštitúciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými oficiálnymi inštitúciami štátu, okrem možnosti podania návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
41. V rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191 Civilného sporového poriadku) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami. Znalci, ktorých znalecké posudky boli v danej veci rozhodujúce, vychádzali z vyhodnotenia forenzno - psychiatrického a forenzno - psychologického vyšetrenia osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť, aký je jej zdravotný stav. Po oboznámení sa so znaleckými posudkami odvolací súd konštatuje, že znalec ustanovený v predmetnom konaní, ako aj znalec ustanovený v trestnom konaní vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti, po analýze zdravotnej dokumentácie a vykonaní vlastných vyšetrení osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložili svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní im zadaných odborných otázok postupovali. Odvolací súd má za to, že závery znaleckých posudkov sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy výsledkov psychiatrického vyšetrenia, skúmania predpokladov robiť právne úkony v rôznych oblastiach životných situácií, dopadu duševného stavu na mentálne a intelektuálne schopnosti osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná a aj pokiaľ ide o prognózu vývoja duševnej poruchy, ktorou trpí. Obaja znalci svoje závery zrozumiteľne odôvodnili. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery oboch znaleckých posudkov sú navzájom súladné. Správne postupoval prvoinštančný súd, ak v danej veci považoval za jeden z ťažiskových dôkazných prostriedkov práve znalecké posudky potvrdzujúce skutočnosti uvádzané navrhovateľom (Okresné riaditeľstvo PZ v Nových Zámkoch, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ).
42. Odvolací súd na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nezaložil iba a len na záveroch znaleckého dokazovania, ktoré sú akceptovateľné aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, najmä výsluchov, a to Q. F., procesnej opatrovníčky - dcéry ako aj svedkov v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, sa odvolávala na skutočnosť, že je spôsobilá samostatne konať, všetky veci si vybavuje samostatne, pred pandémiou COVID-19 cestovala aj so synom opakovane do zahraničia, stará sa o blízkych rodinných príslušníkov, odvolací súd poznamenáva, že uvedené nebolo spochybnené vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie. Podnet Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch smeroval výlučne na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pokiaľ ide o konanie pred štátnymi inštitúciami, štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými oficiálnymi inštitúciami štátu, keďže tieto inštitúcie opakovane bezdôvodne zahlcuje svojimi neopodstatnenými podaniami, ktoré odôvodňuje tým, že v minulosti jej manžel zaslal nejaký balík C. a od uvedeného času sú celá rodina prenasledovaná, je zasahované do ich súkromia, bolo porušené právo na pokojné bývanie, keď tvrdí, že jej opakovane susedia púšťajú rôzne toxíny do bytu, v dôsledku čoho má aj jej syn depresie a bol nútený sa podrobiť psychiatrickej liečbe. Znalci zhodne konštatovali, že Q. F. trpí poruchou, ktorú sprevádzajú bludy, čoho prejavom je chorobná interpretácia vnímaných skutočností a ich nesprávna interpretácia. V danej veci bolo nad mieru všetkých pochybností preukázané, že Q. F. nie je spôsobilá správne reprodukovať prežité udalosti. V dôsledku uvedeného
následne Q. F. svojimi podnetmi zaťažuje justičné orgány a orgány policajného zboru, pri objasňovaní skutočností dôležitých pre trestné konanie následne nespolupracuje, podáva námietky zaujatosti na príslušníkov PZ, prokurátorov Okresnej prokuratúry Nové Zámky, čo nepochybne súvisí s jej duševnou poruchou. Skutočnosti, na ktoré poukazovala osoba, ktorej spôsobilosť má byť obmedzená, teda, že vie viesť riadny život, fungovať v domácnosti, cestovať, pracovať a iné bežné činnosti, na týchto nie je obmedzovaná nijakým spôsobom a môže slobodne konať a rozhodovať o nich. Obmedzenie sa týka výlučne samostatného konania pred vyššie špecifikovanými orgánmi a udelenia súhlasu na poskytnutie psychiatrickej zdravotnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odvolateľka trpí vážnou duševnou poruchou, ktorú popiera a nekriticky pristupuje k rozhodovaniu o vlastnom zdravotnom stave, keďže popieraním existencie psychickej poruchy odmieta vyhľadať lekársku pomoc a podrobiť sa liečbe adekvátnej k stanovenej diagnóze, pričom táto môže mať priaznivý vplyv na jej zdravotný stav a s tým spojeným aj vykonávaním bežných činností. Keďže odvolateľka nie je spôsobilá adekvátne zhodnotiť svoj zdravotný stav sama a prijať tak potrebnú pomoc a podrobiť sa liečbe, je v jej najlepšom záujme, aby tak za ňu rozhodol ustanovený opatrovník. Súd prvej inštancie náležite zobral do úvahy aj ostatné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z ostatných dôkazov (mimo znaleckých posudkov) a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu dospel k správnemu záveru o nutnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
43. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval za preukázané, že Q. F. ako osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, pre ktorú nie je schopná chápať zmysel a následky právnych úkonov uvedených v prvom výroku napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne obmedzil jej spôsobilosť na právne úkony v rozsahu udelenia súhlasu s poskytnutím zdravotnej psychiatrickej starostlivosti, spôsobilosti na akékoľvek právne úkony a samostatné zastupovanie sa pred štátnymi orgánmi, inštitúciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými oficiálnymi inštitúciami štátu, okrem možnosti podania návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
44. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutočný stav (§ 35 CMP) v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony Q. F., nar. XX. XX. XXXX, na podklade vykonaného dokazovania (s prihliadnutím na vypracované znalecké posudky MUDr. Jána Bernáta a MUDr. Uhrina, listinných dôkazov, ako aj výsluchu Q. F. a procesnej opatrovníčky, výsluchu svedkov) dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil, keď konštatoval, že menovaná trpí duševnou poruchou vedúcou k nutnosti jeho obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony. Z výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré boli podrobne popísané v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že Q. F. trpí závažným duševným ochorením - paranoidnou formou schizofrénie, ktorá na základe názoru znalkyne obmedzuje schopnosť menovaného domyslieť sociálne dôsledky a riziká jednotlivých aktivít. Znalec v zmysle uvedeného odporučil obmedziť Q. F. v spôsobilosti na právne úkony spôsobom, ktorý prevzal súd prvej inštancie do rozhodnutia vo veci. Z výsluchu Q. F. pritom vyplýva, že ona sama sa necíti byť chorá, tvrdila, že je plne spôsobilá na právne úkony a nerozumela, prečo došlo k podaniu návrhu vo veci. Z obsahu znaleckého posudku MUDr. Jána Bernáta a MUDr. Uhrina však zjavne vyplýva opak. Rovnako navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že Q. F. zaťažuje justičné orgány a orgány polície nedôvodnými podaniami, čo viedlo k podaniu predmetného návrhu. Je zrejmé, že návrh vo veci sledoval záujem Q. F., ktorá v dôsledku duševnej poruchy bagatelizuje svoje duševné ochorenie, čo následne viedlo ku konaniu, ktoré bolo definované ako kverulantské typické zaťažovaním justičných orgánov, orgánov polície, prokuratúry a iných štátnych orgánov.
45. Odvolateľka ďalej namietala, že boli porušené a obmedzené jej práva v konaní pred súdom, čo odvolací súd posúdil ako námietku porušenia jej práva na spravodlivý súdny proces, v kontexte čoho zdôraznil, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).
46. Odvolateľka namietala aj skutočnosti, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, s ktorými sa nedostatočne v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. 09. 2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 361/2010-34 z 14. septembra 2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 8/2008 z 17. júna 2009).
47. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu, zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
48. Súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené, vysporiadal sa s tvrdeniami účastníkov, správne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, všetky dôkaz vyhodnotil podľa princípov na hodnotenie dôkazov, posúdil ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a správne ustálil, že boli splnené podmienky k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony v stanovenom rozsahu. Za opatrovníka ustanovil súd prvej inštancie vhodnú osobu, ktorá spĺňa všetky zákonom vyžadované predpoklady na výkon tejto funkcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, dostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vo vymedzenom rozsahu, vrátane rozhodnutia o ustanovení opatrovníka, podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil, keď okolnosti uvádzané osobou, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa koná, nemali žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia.
49. Všetky vyššie uvedené skutočnosti primäli odvolací súd posúdiť odvolanie osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, t. j. Q. F. ako nedôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
50. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení § 52 CMP, pretože nevzhliadol žiadne dôvody aplikácie § 55 CMP.
51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).