Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/7/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: K. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. XXXX/X, XXX XX N. - R. Š.E., o zaplatenie 139,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -66 z 29. januára 2021 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 01. júna 2020 domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť mu 139,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 139,21 eur od 25. júna 2019 do zaplatenia a o náhrade trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 24. júna 2019, ktorú uzatvoril ako postupník so I. I., O.. I.. ako postupcom, mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanej. I. I., O.. I.. ako veriteľka a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili 05. januára 2017 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa veriteľka zaviazala poskytnúť dlžníčke peňažné prostriedky. Súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky veriteľky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovení až 507 (ďalej len „“) a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Žalovaná neplnila splátky v určených termínoch, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a tak jeho právna predchodkyňa podaním z 13. marca 2018 znížila celkový úverový rámec na nulu a vypovedala zmluvu. Ku dňu postúpenia bola pohľadávka postupcu vo výške 222,62 eur a pozostávala z istiny vo výške 139,21 eur, riadneho úroku vo výške 72,- eur, úroku z omeškania vo výške 11,41 eur a poplatkov vo výške 0,- eur, pričom v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky vykonala úhrady vo výške 0,- eur. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 139,21 eur, pretože zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 83,41 eur si v tomto konaní neuplatňuje.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovenia , , , (ďalej len „“) a , Základných princípov .

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo a právne odôvodnil tým, že 5. januára 2017 uzatvorili právna predchodkyňa žalobcu a žalovaná písomnú zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej právna predchodkyňa žalobcu poskytla žalovanej nejaké peňažné prostriedky (v čase, výške, za podmienok a spôsobom, ktorý žalobca v žalobe neuviedol). Žalobca si v tomto konaní podanou žalobou uplatnil voči žalovanej ako spotrebiteľke v súvislosti s jej vzťahom s jeho právnou predchodkyňou (ako s bankou

- dodávateľom) zaplatenie požadovanej sumy len všeobecne - tvrdením o uzavretí nešpecifikovanej zmluvy a o poskytnutí nešpecifikovaných peňažných prostriedkov bližšie nešpecifikovaným spôsobom (bez toho aby bolo zrejmé, kedy, akým spôsobom a v akej výške žalovaná peňažné prostriedky vo svoj prospech reálne dostala), t. j. bez presnej špecifikácie vzniku dlhu s poukazom na listiny pripojené k žalobe (z ktorých však jeho špecifikácia a čas vzniku taktiež nevyplýva). Ako dodávateľ však procesne netvrdil a nepreukázal všetky také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne (podľa a úplne) skutkovo identifikovali a odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanej čo do základu a výšky, a umožňovali ho preskúmať, a preto považoval súd podanú žalobu za nedôvodnú. V súvislosti s úvahami o úplnosti podania mal pritom súd za to, že žaloba má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je v nej obsiahnuté čoho sa týka a čo sleduje, ako aj uvedenie podľa žalobcu podstatných (rozhodujúcich) skutočností, a jej posúdenie ako aj posúdenie (ne)úplnosti týchto tvrdení tak bolo už len vecou posúdenia a rozhodnutia súdu vo veci samej (v opačnom prípade by žalobu, pre neunesenia bremena tvrdenia, nebolo možné nikdy zamietnuť). Pre úplnosť tiež treba uviesť, že ďalšie dopĺňanie rozhodujúcich skutočností ani neprichádzalo do úvahy, keďže podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa v spotrebiteľských veciach nepripúšťa (porovnaj v spojení s ), a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia v spojení s stanovením a s ohľadom na skutočnosť, že úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli a neúspešný žalobca nemá na náhradu trov konania právo, nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. a , teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces videl v postupe súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci a neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Mal za to, že skutočnosti ohľadom výšky dlžnej sumy bolo nutné vzhľadom na absenciu spochybnenia ním uplatňovaného nároku žalovanou považovať za nesporné. Súčasne za absolútne neprípustný a v rozpore so zákonom považoval aj postup súdu prvej inštancie, ktorý sám a z vlastnej iniciatívy rozporoval obsah prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, a teda aj samotnú výšku nezaplateného dlhu žalovanej. Okrem toho zdôraznil, že ním podaná žaloba spĺňa po formálnej i obsahovej stránke všetky podstatné náležitosti a tiež opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých by mal súd rozhodnúť. Súd však vyhodnotil skutkový stav jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, ktorý riadne neodôvodnil. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania na sumu 49,46 eur.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), v zmysle zásad uvedených v ustanovení , vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. K odvolacej námietke, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu (, , , , , , ), teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (, , , , , , , ).

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia písm. h) odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci došlo k naplneniu oboch odvolacích dôvodov. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi, odvolací súd dodáva, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v spore s jeho podstatou a zmyslov ( , , , ). Tu odvolací súd poukazuje najmä na odsek 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd najprv uviedol, že v súvislosti s úvahami o úplnosti podania mal pritom súd za to, že žaloba má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je v nej obsiahnuté čoho sa týka a čo sleduje, ako aj uvedenie podľa žalobcu podstatných (rozhodujúcich) skutočností, a jej posúdenie ako aj posúdenie (ne)úplnosti týchto tvrdení tak bolo už len vecou posúdenia a rozhodnutia súdu vo veci samej (v opačnom prípade by žalobu, pre neunesenia bremena tvrdenia, nebolo možné nikdy zamietnuť), avšak v nadväznosti na to dospel k záveru, že ďalšie dopĺňanie rozhodujúcich skutočností ani neprichádzalo do úvahy, keďže

podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa v spotrebiteľských veciach nepripúšťa (porovnaj v spojení s ), a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Obiter dictum odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe a k ním predložené dôkazy z dôvodu, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanú pohľadávku nadobudol od svojej právnej predchodkyne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom tejto táto pohľadávka vznikla na základe zmluvy uzatvorenej so žalovanou, resp. jej výpovede. Rovnako v žalobe dostatočne špecifikoval z akých súm pozostávala postúpená pohľadávka a akú časť z celkovej sumy postúpenej pohľadávky si uplatňuje touto žalobou. Na preukázanie týchto svojich tvrdení žalobca doručil súdu ako prílohy žaloby zmluvu o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver) uzatvorenú medzi jeho právnou predchodkyňou ako veriteľkou a žalovanou ako dlžníčkou 05. januára 2017, Všeobecné obchodné podmienky I. I., O.. I.., Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania I. I., O.. I.., list jeho právnej predchodkyne adresovaný žalovanej z 13. marca 2018, označený ako „Zníženie celkové úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy o Kreditnej karte“, výzvu jeho právnej predchodkyne na zaplatenie dlžnej sumy z 26. marca 2019, zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenú medzi jeho právnou predchodkyňou ako postupcom a ním ako postupníkom 24. júna 2019 a prílohu k tejto zmluve, v ktorej je špecifikovaná postupovaná pohľadávka, list jeho právnej predchodkyne adresovaný žalovanej z 29. júna 2019, označený ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa a nasl. - “ a pokus o zmier z 23. apríla 2020.

15. K polemike súdu prvej inštancie, že žaloba má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti a ďalšie dopĺňanie rozhodujúcich skutočností ani neprichádzalo do úvahy, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, nie je potrebné dopĺňať rozhodujúce skutočnosti, pretože žaloba všetky takéto skutočnosti obsahuje. Ak by aj podľa názoru súdu prvej inštancie bolo potrebné doplniť ďalšie skutočnosti nejednalo by sa o skutočnosti rozhodujúce, keďže tieto žaloba obsahuje a to aj v priamej súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že z jeho činnosti mu je známa skutočnosť, že žalobca podával a podáva žaloby s rovnakým, resp. podobným obsahom a súdy prvej inštancie o nich rozhodujú bez toho, aby ich zamietali z dôvodu, z akého zamietol túto žalobu súd prvej inštancie.

16. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa vecou v zmysle právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a to skutočnosťou, že v danom prípade sa jedná o žalobu, ktorá obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti a spolu s ktorou žalobca doručil súdu prvej inštancie listinné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdi žalobcom predložené listinné dôkazy a na základe toho rozhodne, či žalobcovi možno jeho nárok uplatnený žalobou priznať alebo je nevyhnutné jeho žalobu zamietnuť.

18. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ustanovenie ).

19. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania v súlade s ustanovením .

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).