Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-151-2018.pdf
PDF · 149.66 KB
No categories available
8Co/151/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1aa/ N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, 1ab/ W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, 1b/ L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, 1c/ W. W., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX, t. č. X. X. O. XXXX/ XX, J., zastúpená opatrovníkom Obec N., so sídlom N. XXX, opatrovník zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, 1d/ M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, 1e/ W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, proti žalovaným: 1/ G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, 2/ W. L., nar. XX. XX.., bytom E. X/A, V., Česká republika, 3/ O. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX, O., Česká republika, 4/ T. G., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. B. XXX, Y. W., 5a/ Ing. W. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. Q. XXXX/XX, Z. O., 5b/ Ing. X. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, Z. - L., 5c/ RNDr. W. K., PhD., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K. XXX (žalovaní 5a/ až 5c/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom 5/ Y. L., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom V. Q. XXXX/XX, Z. O., zomr. XX. XX. XXXX), 6a/ S. L., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, N. I. W., 6b/ W. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, N. I. W., 6c/ B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. V. XX (žalovaní 6a/ až 6c/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom 6/ B. L., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom N. XXX/XX, N. I. W., zomr. XX. XX. XXXX), 7/ Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/X, N., 8/ Ing. E. W., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. I. XXX/X, N., 9/ G. V., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX-X, B. Z., 10/ F. X., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, G., 11/ S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. F. 536, J. - W., Česká republika, 12/ M. L., nar. 28. 11. XXXX, bytom K. XXXX/XX, G., 13/ Z. L., bytom J. XXX, okr. I. E., 14/ R. L., na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 15a/ W. O., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, H., 15b/ V. X., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, H., 15c/ E. N., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XX, H., 15d/ M. O., rod. O. nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX/XX, H., 15e/ Y. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, H. (žalované 15a/ až 15e/ ako právni nástupcovia po pôvodne žalovanom 15/ M. O., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. XXX, zomr. XX. XX. XXXX), 16/ V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, 18/ B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX (aj ako právny nástupca po pôvodne žalovanej 17/ G. Z., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom T. XXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX), o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania žalobcov 1d/ a 1aa/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/65/2010-544 zo dňa 05. septembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu mení tak, že určuje, že spoluvlastnícky podiel 4/8 v pomere k celku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo 437/3 - trvalý trávny porast o výmere 1196 m2 , zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. B., obec B., okres J., patrí do dedičstva po poručiteľke W. N., rod. O., zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom T. XXX.
Vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamieta.
Odvolanie žalobcu 1aa/ odmieta.
Žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4C/65/2010-544 zo dňa 05. 09. 2017 žalobu žalobcov 1a/ až 1e/ proti žalovaným 1/ až 18/ v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Žalobcom 1a/ až 1e/ uložil povinnosť nahradiť žalovanej 1/ trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu s tým, že zaplatením dlhu jedným žalobcom zaniká v rozsahu platby povinnosť ostatných žalobcov (výrok II.). Žalovaným 2/ až 18/ náhradu trov konania voči žalobcom 1a/ až 1e/ nepriznal (výrok III.) Žalobcom 1a/ až 1e/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 394,72 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením dlhu jedným žalobcom zaniká v rozsahu platby povinnosť ostatných žalobcov (výrok IV). V odôvodnení konštatoval, že právni predchodcovia žalobcov sa žalobou zo dňa 09. 04. 2010 domáhali určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako parcela CKN 437/3 - trvalé trávne porasty o výmere 1196 m2 patrí do dedičstva po nebohej W. N., rod. O., zomr. XX. XX. XXXX. Nehnuteľnosť bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely PKN 827 zapísanej v pozemkovej knihe kat. úz. B. v pozemnoknižnej vložke XXX. Spornú nehnuteľnosť zdedila v reálne vydelenom stave a užívala W. N., rod. O., ktorá zomrela XX. XX. XXXX. Spornú nehnuteľnosť užívala rodina W. N., rod. O., spolu s deťmi až do smrti. Žalovaná 1/ (ostatní žalovaní sú rovnako ako žalobcovia právni nástupcovia zomr. W. N.) sa dala zapísať na list vlastníctva č. XXXX na spornú nehnuteľnosť na základe osvedčenia o vlastníckom práve a vydržaní od roku 1998, hoci žalovaná ako jej právni predchodcovia nikdy nehnuteľnosť neužívali. Žalovaná 1/ s podanou žalobou nesúhlasila, súhlasila len s tým, že sporná parcela je identická s PKN parcelou 827 zapísanou v pozemnoknižnej vložke XXX, namietala však, že by ju užívala W. N.. W. N. svoj podiel predala jej právnej predchodkyni, preto si nároky do nehnuteľnosti počas života nerobila. Celá pozemnoknižná parcela PKN 827 je v jej vlastníctve. Okresný súd sa pri rozhodovaní cítil viazaný závermi odvolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 8Co/215/2016, ktorým odvolací súd zrušil jeho predchádzajúce rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol, v zmysle ktorého nemal právo skúmať oprávnenosť držby v momente začatia držby a zápis na list vlastníctva je potrebné považovať za oprávnený zápis, teda oprávnenú držbu. Súd teda nebol oprávnený skúmať titul zápisu a jeho pravdivosť. Vychádzal len z formálnej stránky zápisu s tým, že tento zápis bol oprávnený, kým žalobcovia nepreukážu prerušenie alebo spočívanie behu vydržacej lehoty od oprávneného zápisu na list vlastníctva, ktorý sa zároveň považuje za oprávnenú držbu. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že na základe osvedčenia o vlastníckom práve oprávneného držiteľa podľa zákona č. 293/1992 zo dňa 23. 03. 1998 - N 529/97, Nz 106/98 bola žalovaná 1/ dňom 17. 11. 1998 zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. B. ako výlučná vlastníčka sporného pozemku. Týmto dňom bola splnená podmienka oprávnenej držby u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia. Súd konštatoval, že nemal právo skúmať oprávnenosť zápisu držby, oprávnenosť titulu zápisu, ani predchádzajúci stav pred zápisom. Od 17. 11. 1998 do 17. 11. 2008 plynula vydržacia doba. Dôkazným bremenom žalobcov bolo preukázať prerušenie vydržacej lehoty, resp. spočívanie vydržacej lehoty pre stratu dobromyseľnosti, a tým aj oprávnenej držby. Takéto dôkazné bremeno žalobcovia neuniesli. Vychádzajúc z ust. § 134 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, § 112 Občianskeho zákonníka, nakoľko žaloba bola podaná až dňa 09. 04. 2010, pričom v konaniach vedených na Okresnom súde Čadca, ktorých predmetom bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vedených pod sp. zn. 10C/20/2007, 5C/43/2007 sa nepokračovalo riadne v konaní, keď obidve konania boli zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, žalovaná 1/ sa stala vlastníčkou vydržaním a spoluvlastnícke právo ostatných spoluvlastníkov zaniklo. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovanej 1/ ako úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaní 2/ - 18/ si náhradu trov konania voči žalobcom neuplatnili, preto im súd, aj keď boli rovnako úspešnou stranou konania, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň podľa § 259 C. s. p. žalobcom ako neúspešnej strana konania uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddavkovaných
štátom predstavujúcich znalečné vyplatené znalcovi Ing. Jozefovi Polkovi z rozpočtových prostriedkov súdu sumu 394,72 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca 1d/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia, alternatívne jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu. Žalobca 1d/ nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel podľa jeho názoru na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa odvolateľa súd nesprávne vyhodnotil predmet konania vo veciach vedených na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 9C/117/1998 a 5C/43/2007, keď tvrdil, že predmetom bola iná nehnuteľnosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom uvedených konaní, toto vyplynulo aj z výsluchov svedkov, ktorí potvrdili, že medzi účastníkmi je táto nehnuteľnosť už dlhšiu dobu sporná. Okresný súd nesprávne vyhodnotil plynutie vydržacej doby, pokiaľ konštatoval, že počas prebiehajúcich súdnych konaní vydržacia lehota spočívala. Uvedené podľa neho nemožno aplikovať v konaní o vlastníckom práve, nakoľko sa nejedná o právo záväzkové. Súd podľa žalobcu 1d/ poskytol ochranu žalovanej, aj keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že táto ako vydržací titul použila kúpnu zmluvu spolu s geometrickým plánom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že výmera kupovaných nehnuteľností je v rozsahu 200 m2 a jedná sa o pozemky, ktoré mali tvoriť prístupovú cestu k rodinnému domu, a teda nie záhradu ako si dala žalovaná osvedčiť. V konaní jednoznačne preukázal, že žalovaná túto kúpnu zmluvu použila opakovane, a teda už pri predkladaní titulu nadobudnutia nemohla byť dobromyseľná s ohľadom na všetky okolnosti, že jej právo k nehnuteľnosti, tak ako si dala osvedčiť, patrí. Žalovaná nemohla byť podľa neho od počiatku - pri vstupe do držby - dobromyseľná, a teda nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, a to minimálne z nedostatku dobromyseľnosti držby. Súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že na sporných nehnuteľnostiach hospodáril on s rodinou, čo potvrdili viacerí nestranní svedkovia ako aj skutočnosť, že žalovaná podala na okresnom súde žalobu o vydanie nehnuteľnosti, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 10C/20/2007. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná spornú nehnuteľnosť neužívala, a teda nemohla byť oprávnenou držiteľkou. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska účastníka (držiteľa) a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu lehotu dôvodné pochybnosti, že mu vec patrí. Pokiaľ o spornú nehnuteľnosť prebiehalo v čase plynutia vydržacej lehoty viacero súdnych konaní, dokonca žalovaná požadovala vydania tejto nehnuteľnosti, tak nemohla byť dobromyseľná, že jej nehnuteľnosť patrí, a preto neboli splnené podmienky pre vydržanie. Žalobca 1d/ tiež namietal, že okresný súd žiadnym spôsobom nevyhodnocoval dokazovanie vykonané svedeckými výpoveďami, len sa obmedzil na konštatovanie, že nemajú právnu relevanciu. Z výpovedí svedkov pritom nevyplývala skutočnosť, že by sa dožadoval užívania, ako to tvrdí súd, ale títo potvrdili, že sa vždy správal ako vlastník a nehnuteľnosti užíval pokojne a nerušene. V tejto časti považuje odôvodnenie rozhodnutia za nedostatočné a nepreskúmateľné.
3. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal i žalobca 1aa/, ktorý sa podaným odvolaním rovnako domáhal zrušenia napadnutého rozsudku, alternatívne vyhovenia žalobe a určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po W. N..
4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1d/ navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalovanej 1/ okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec po právnej stránke správne právne posúdil, s prihliadnutím na právny názor vymedzený v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/215/2016. Nie je preto dôvod, aby krajský súd zrušil, resp. zmenil napádaný rozsudok. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu 1d/ o nesprávnom vyhodnotení predmetu konania vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 9C/1177/1998 a 5C/43/2007. V napadnutom rozsudku súd uviedol, že predmetom sporu sp. zn. 9C/1177/1998 bola iná nehnuteľnosť, túto skutočnosť však neuvádza vo vzťahu k druhému konaniu. Predmetom uvedeného konania bolo určenie vlastníckeho práva k parcele, ktorá je predmetom i tohto konania, pričom žalobcami boli M. O. a manželka W. O. proti žalovanej G. W., ktorí zobrali žalobu späť a konanie bolo zastavené. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v konaní riadne nepokračovali, nedošlo k prerušeniu vydržacej lehoty žalovanou 1/.
Nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného 1d/, že nemohla byť dobromyseľná už pri vstupe do držby spornej parcely, lebo ten istý titul vydržania použila pre rôzne parcely. Predmetom sporu je parcela CKN 437/7, kat. územie B., totožná s parcelou pkn 827 a EN 827/1. Táto parcela podľa prvotného zápisu z roku 1958 bola vo vlastníctve a užívaní. Časť pkn parcely 827, totožná s EN 827/1 prešla do užívania JRD B. v roku 1960 a na žiadosť O. J., jej matky, jej bola vrátená dňa 01. 10. 1992, o čom predložili listinné dôkazy. Po navrátení parcely z družstva O. J. jej táto parcelu odovzdala do vlastníctva z dôvodu, že jej ju odpredala ešte v roku 1963, avšak k faktickému odovzdaniu nemohlo dôjsť, keďže bola v užívaní JRD a neskôr ŠM Čadca. Na základe odovzdania parcely vstúpila do jej držby a užívania ešte v roku 1992 a bola dobromyseľná v tom, že jej parcela vlastnícky patrí, keď ju nadobudla od vlastníčky. Užívala ju v takom rozsahu ako jej matka. Žalobca 1d/ začal vstupovať do časti tejto parcely až v r. 1998 a keď ho upozornila, aby nevstupoval do užívania časti tejto parcely, nakoľko vlastníčkou parcely je ona, žalobca 1d/ jej vlastnícke právo nerešpektoval, z ktorého dôvodu proti nemu podala žalobu o vydanie časti nehnuteľnosti, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 10C/20/2007. Žalobu zobrala späť potom čo M. O. na pojednávaní v danej veci prehlásil, že stav zápisu jej vlastníctva bude rešpektovať. Aj toto konanie dokazuje, že bola dobromyseľná, že jej táto parcela vlastnícky prináleží.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1aa/ žalovaná 1/ navrhla odvolanie žalobcu 1aa/ ako oneskorene podané odmietnuť, keď žalobca prevzal napadnutý rozsudok dňa 21. 09. 2017, t. j. lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 22. 09. 2017 a uplynula dňa 06. 10. 2017. Žalobca 1aa/ podal odvolanie na pošte až dňa 31. 10. 2017, t. j. oneskorene.
6. Žalobca 1d/ v replike (vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 1/) uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. Polku vyplýva, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 9C/1177/1998, ako aj 5C/43/2007. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať závery súdu prvej inštancie a ani tvrdenia žalovanej za pravdivé. Opakovane nesúhlasil s názorom okresného súdu, že zastavenie konania sp. zn. 5C/43/2007 na základe späťvzatia žaloby má vplyv na záver o neprerušení vydržacej doby. Okresný súd sa pritom nezaoberal ani otázkou dobromyseľnosti vydržania a s tým spojenými podmienkami vydržania. Podanou žalobou a následným súdnym konaním nemohla byť na strane žalovanej splnená podmienka dobromyseľnosti, a to aj napriek tomu, že žaloba bola neskôr vzatá späť. Žalovaná nemohla mať vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje, keďže sa na súde dovolával vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Dobromyseľnosť žalovanej zanikla najneskôr konaním sp. zn. 5C/43/2007, avšak podľa jeho názoru táto nebola daná už od počiatku - pri vstupe do držby. Opätovne v tejto súvislosti poukázal na obsah kúpnej zmluvy, od ktorej žalovaná 1/ odvodzovala svoje vlastnícke právo.
7. Žalovaní 2/, 3/, 4/ a pôvodne žalovaní 5/, 6/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1d/ uviedli, že im nie sú známe skutočnosti ohľadne prejednávanej nehnuteľnosti, na túto si nerobia nároky.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalobcu 1d/ bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 C. s. p. oboznámením listinných dôkazov rozsudok okresného súdu podľa § 388 v spojení s § 390 C. s. p. zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
9. V preskúmavanom spore sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosť - pozemok parcela registra C-KN č. 437/3, trvalé trávne porasty o výmere 1196 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. B., patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni neb. W. N., rod. O., zomr. dňa XX. XX. XXXX, s odôvodnením, že uvedená parcela bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely 827 zapísanej v pozemnoknižnom protokole XXX, kat. úz. B.. Uvedenú parcelu v reálne vydelenom stave užívala W. N., uvedená parcela však nebola predmetom konania o dedičstve po nej.
10. Žalovaná 1/ s podanou žalobou nesúhlasila, dôvodiac, že W. N. ešte v 40-tych rokoch svoj podiel na pozemnoknižnej parcele 827 v pk protokole XXX, kat. úz. B. zamenila s jej rodičmi za iné parcely vo vlastníctve jej rodičov. Od tej doby uvedenú parcelu užívali jej rodičia, a to až do r. 1960, kedy časť parcely bola v rámci HTÚP vzatá do užívania JRD B.. Časť parcely, ktorá nebola vzatá do užívania družstva, jej rodičia odpredali jej a jej manželovi v r. 1963, a to kúpnopredajnou zmluvou reg. pod Pr
503/63. Podľa kúpnopredajnej zmluvy aj W. N., nakoľko v pozemkovej knihe bola zapísaná ako podielová spoluvlastníčka parcely 827, odpredala časť tejto parcele jej a jej neb. manželovi za sumu 940,- Kčs, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy. V r. 1992 bola parcela pkn 827 vrátená jej matke. Uvedenú parcelu užívala pokojne a nerušene až do roku 1998, kedy vstúpil do užívania časti parcele M. O. (vyjadrenie žalovanej č. l. 52).
11. Odvolací súd mal z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. B., preukázané, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 437/3 - trvalé trávne porasty o výmere 1196 m2 je zapísaná žalovaná na základe osvedčenia o vlastníckom práve pre oprávneného držiteľa k nehnuteľnostiam, držba od r. 1998, č. NZ 106/98-138/98.
12. Notárskou zápisnicou N 529/97, NZ 106/98 spísanou dňa 23. 03. 1998 bolo na základe vyhlásenia žalovanej spísané osvedčenie o vlastníckom práve pre oprávneného držiteľa k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č. 293/1992 Zb.“), v ktorom žalovaná vyhlásila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. B. p. KN č. 796/11 - trvalé trávne porasty o výmere 1196 m2. Podľa pozemkovej knihy ide o pkn p. č. 827 v záp. č. 165, p. KN č. 827 na LV č. XXX. Vlastnícke právo nadobudla na základe kúpnej zmluvy od svojich rodičov F. J., O., rod. Z. a od W. N., rod. O.. Kúpna zmluva bola registrovaná pod Pr 503/63. Jej právni predchodcovia mali nehnuteľnosť v prírode reálne vydelenú, pričom k deľbe medzi pôvodnými pkn vlastníkmi došlo ešte v 40-tych rokoch. Z notárskej zápisnice vyplýva, že k návrhu na vydanie osvedčenia bola mimo iného predložená kúpna zmluva Pr 503/63 a geometrický plán č. 34355278-61/97.
13. Z kúpnej zmluvy Pr 503/63 mal súd preukázané, že medzi F. J., jeho manželku O. J., rod. Z. a W. N., rod. O. ako predávajúcimi a žalovanou a jej manželom V. W. ako kupujúcimi bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli pre účely stavby rodinného domu nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnom protokole č. XXX, r. I.-15, r. č. 827 mč. pod B3/a, b, 6, kat. úz. B. podľa geometrického plánu Strediska geodézie pre okres Čadca v Kys. Nov. Meste č. 378/62-202-920 vyčlenený pozemok zvaný „na Barikovej“ vedľa hradskej cesty nové parcelové číslo 827/2 o výmere 294 m2. Uvedený geometrický plán nebol predložený súdu, tento sa nenachádza ani v zbierke listín. Súčasťou kúpnej zmluvy v čl. IV. je vyhlásenie F. L., (rod. M.) , že uznáva, že vo vl. XXX, r. I-15, r. č. 827 m. č. pod B2 na jej meno písaná nehnuteľnosť v pomere 2/8 jej nepatrí, lebo táto patrí vlastníckym právom W. N., rod. O.. Keďže z uvedenej parcely má sa podľa geometrického plánu odčleniť časť, súhlasí aby toto bolo prevedené a nová parcela č. 827 ako samostatné pozemno-knižné teleso bola zapísaná do vlastníctva kupujúcich na ich trovy. Kúpna zmluva však F. L. podpísaná nebola.
14. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Polku, znalca v odbore geodézia a kartografia, č. 1/2011 vyplýva, že parcela CKN č. 437/3 je identická s časťou parcely pkn č. 827 evidovanej vo vložke XXX. Po zápise projektu ROEP bola pkn parcela 827 o výmere 1403 m2 v projekte ROEP spracovaná ako zvyšková parcela EKN orná pôda o výmere 7 m2, tu sa jedná o zvyšok parcely pkn č. 827, ktorý nebol majetkovo-právne vysporiadaný a v súčasnosti sa nachádza medzi parcelami CKN č. 437/3 a parcelou CKN č. 442. Parcela pkn 827 je v súčasnosti rozdelená na tri časti - je časťou parciel CKN č. 442 zastavaná plocha o výmere 367 m2 zapísaná na LV č. XXXX, CKN č. 437/3 trvalé trávne porasty o výmere 1196 m2 zapísaná na LV č. XXXX a EKN č. 827 orná pôda o výmere 7 m2. Parcela CKN č. 437/3 trvalý trávny porast o výmere 1196 m2 zodpovedá parcele EN 796/11 trvalý trávny porast o výmere 1196 m2, čo do výmery a hraníc pozemku. Parcela EN 796/11 bola vyhotovená geometrickým plánom č. 34355278-61/97, v zmysle tohto geometrického plánu užívala parcelu G. W.. Pred rokom 1998 bola parcela CKN 437/3 súčasťou honu parcely EN 796/1 trvalý trávny porast o výmere 24813 m2, hon bol v užívaní poľnohospodárskeho družstva. Pred kolektivizáciou na základe prvotného dokladu z roku 1958 bola parcela CKN 437/3 identická s časťou parcely EN 827, ktorá bola evidovaná v dvoch častiach a v užívaní O. J., rod. Z., manžel F. a V. B., ž. F. L. E. a neskôr po roku 1958 pred rokom 1965 prešla do výlučného užívania O. J., r. Z., manžel F.. Ďalšie rozdelenie parcely pkn č. 827 je zaznamenané v geometrickom pláne č. 920-0222-5, ktorý bol zameraný v decembri 1964 a overený r. 1965. V tomto geometrickom pláne bola časť parcely pkn 827 súčasťou parcely EN 827, a to na základe osvedčenia N 554/67, druhá časť parcely bola v rokoch 1958-1966 zlúčená do parcely EN 796/1 a táto prešla do užívania poľnohospodárskeho družstva. Obnovenie tejto časti pkn 827 prebehlo v roku 1997, keď bol vyhotovený geometrický plán č. 34355278-61/97, ktorý obnovil túto časť pkn parcely č. 827 ako parcelu EN 796/11 trvalý trávnatý porast o výmere 1196 m2, do katastra nehnuteľností bola zapísaná ako parcela CKN 437/3 trvalý trávny porast o výmere 1196 m2 na základe osvedčenia NZ 106/98. Prečíslovanie
parcely bolo spôsobené vyhlásením platnosti nového mapovania v katastrálnom území B. v r. 1998 a pôvodnej parcele EN 796/11 bolo priradené nové parcelné číslo CKN 437/3.
15. Zo znaleckého posudku Ing. V. Polku č. 7/2015 vyplýva, že parcela 827/2 o výmere 294 m2 uvedená v kúpnej zmluve Pr 503/63 je identická s časťou parcely EN 827, ktorá je uvedená v osvedčení vyhlásenia o vydržaní N 554/67 a je identická s časťou novej parcely CKN 442 v zmysle osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 554/67. Pri porovnaní parcely uvedenej v kúpnej zmluve Pr 503/63 s parcelou EN 796/11 (totožná s KNC 437/3), ktorá je uvedená v osvedčení vyhlásenia o vydržaní N 529/97 vznikla v zmysle kúpnej zmluvy parcela 827/2 o výmere 294 m2, ktorá vznikla ako časť pkn parcely 827 a 826. V tomto zmysle parcela 827/2 o výmere 294 m2 uvedená v kúpnej zmluve nie je identická s parcelou EN 796/11, ktorá je uvedená v osvedčení vyhlásenia o vydržaní N 529/97 a nie je identická s parcelou KNC 437/3 v zmysle osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 529/97
16. Výpisom z pozemkovej knihy vl. č. XXX, kat. úz. B. bolo preukázané, že v predmetnej vložke bola pod por. č. 15 evidovaná parcela č. 827 roľa o výmere 14 árov 03 m2, ktorej vlastníkmi boli F. M. v podiele 2/8, F. J. v podiele 1/8 (na základe D 692/74), O. J., r. Z. v podiele 1/8 a W. N., r. O. v podiele 4/8. W. N. predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe dedičského rozhodnutia D 250/39, Čd 2986/40 po svojom otcovi O. O., zomr. XX. XX. XXXX (výňatok zo zápisnice pozostalostného pojednávania Čd 2986/40 po neb. O. O.). O. O. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v podiele 4/8 na základe kúpy 11. 12. 1896 a skutočného rozdelenia 2. 03. 1927. Uvedené pozemky neboli predmetom dedičského konania po neb. W. N., rod. O., zomr. dňa XX. XX. XXXX (D 86/66).
17. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ust. § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi), právo požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius dispodendi). Právo vec držať nazývame tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 49/2010 zo dňa 29. 03. 2011). Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, obdobne § 111 a nasl. zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného do 31. 03. 1964).
18. Osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je vydržanie (§ 134 Občianskeho zákonníka). V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň zákonné predpoklady, ktorými sú: 1/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav držby predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov a 3/ spôsobilý predmet vydržania. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca.
19. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
20. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu.
21. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na právnom závere, že žalovaná zápisom na LV č. XXXX, kat. úz. B. na základe notárskej zápisnice o osvedčení o vlastníckom práve nadobudla postavenie dobromyseľného držiteľa a spornú nehnuteľnosť vydržala s tým, že oprávnená držba žalovanej vznikla dňa 17. 11. 1998 a uplynula dňa 17. 11. 2008.
22. Odvolací súd sa s uvedeným záverom nestotožnil.
23. Ako bolo vyššie konštatované, jednou z podmienok vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalobcu 1d/, že žalovaná nemohla byť od počiatku dobromyseľná v tom, že jej sporná nehnuteľnosť patrí.
24. Žalovaná svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti odvodzuje od kúpnej zmluvy Pr 503/63 uzatvorenej medzi jej rodičmi a W. N. ako predávajúcimi a žalovanou a jej manželom ako kupujúcimi. Uvedená kúpna zmluva však nemôže zakladať presvedčenie a dobromyseľnosť žalovanej, že na jej základe nadobudla celú pozemnoknižnú parcelu č. 827 v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. úz. B.. Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu, za účelom stavby rodinného domu, bola len časť pozemnoknižnej parcely č. 827, spolu s časťou pozemnoknižnej parcely č. 826 z pkn vložky č. XXX, tvoriace reálne vydelenú časť podľa geometrického plánu Strediska geodézie č. 378/62-202-920, nové parcelné číslo 827/2 o výmere 294 m2. I keď uvedený geometrický plán nebol predložený, z uvedeného nesporne vyplývalo, že predmetom kúpnej zmluvy nebola celá pkn parcela č. 827 a žalovaná tak nemohla nadobudnúť presvedčenie, že sa na základe uvedenej zmluvy stala vlastníčkou spornej parcely. Uvedené nasvedčuje i postup žalovanej v r. 1967, na základe žiadosti ktorej bolo Štátnym notárstvom v Čadci notárskou zápisnicou N 554/67, NZ 695/67 spísanou dňa 26. 10. 1967 vydané osvedčenie, podľa ktorého žalovaná a jej manžel kúpnou zmluvou zaregistrovanou na Štátnom notárstve v Čadci pod č. Pr 503/63 odkúpila pod stavbu rodinného domu nehnuteľnosti, či už v celosti alebo v časti, zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. B. č. vl. XXX, p. č. 827, č. vl. XXX, p. č. 826, č. vl. XXX, p. č. 825 a č. l. XXX, p. č. 850, z ktorých parciel bol vytvorený pozemok zapísaný v EN č. 827 podľa geometrického plánu č. 920-0222-5 Strediska geodézie v Čadci, na ktorom pozemku si s manželom na základe stavebného povolenia zo dňa 24. 10. 1963 postavili spoločne rodinný dom a čestne vyhlásili, že parcela v EN zapísaná č. 827 v celosti patrí jej a jej manželovi, preto žiada, aby boli s manželom v EN ako vlastníci zapísaní. Pokiaľ by žalovaná bola presvedčená, že na základe kúpnej zmluvy nadobudla vlastnícke právo k celej pozemnoknižnej parcele č. 827, kat. úz. B., nič jej nebránilo zahrnúť do uvedenej notárskej zápisnice i zvyšok pozemnoknižnej parcely č. 827, kat. úz. B.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na závery znalca Ing. Polku v znaleckom posudku č. 7/2015, podľa ktorých je parcela 827/2 o výmere 294 m2 uvedená v kúpnej zmluve Pr 503/63 identická s časťou parcely EN 827, ktorá je uvedená v osvedčení vyhlásenia o vydržaní N 554/67 a je identická s časťou novej parcely CKN 442 v zmysle osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 554/67, na ktorej parcele bol i postavený dom žalovanej. Pri porovnaní parcely uvedenej v kúpnej zmluve Pr 503/63 s parcelou EN 796/11 (totožná s KNC 437/3), ktorá je uvedená v osvedčení vyhlásenia o vydržaní N 529/97, parcela 827/2 o výmere 294 m2 uvedená v kúpnej zmluve nie je identická s parcelou EN 796/11, ktorá je uvedená v osvedčení vyhlásenia o vydržaní N 529/97 a nie je identická s parcelou KNC 437/3 v zmysle osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 529/97. To, že predmetom kúpnej zmluvy Pr 503/63 bola len časť pozemnoknižnej parcely 827, kat. úz. B. napokon dosvedčuje i potvrdenie W. N. o prevzatí kúpnej ceny za pozemok vo výmere 100 m2 pod stavbu domu (č. l. 248). Pokiaľ žalovaná svoje vlastnícke právo odvodzovala aj z odovzdania spornej nehnuteľnosti jej matkou, ktorá nehnuteľnosť nadobudla v minulosti spolu s manželom na základe reálnej deľby, reálna deľba, ktorá sa mala uskutočniť v 40. rokoch nebola preukázaná. V konaní nebolo preukázané medzi kým malo k reálnej deľbe dôjsť a akým spôsobom (t. j. ktoré pozemky nadobudli jednotliví spoluvlastníci). Žalovaná nepreukázala ani svoje tvrdenie o zámene podielu W. N. v uvedenej
nehnuteľnosti s jej rodičmi za ich podiel v inej nehnuteľnosti, napokon nepreukázala ani zmluvu, na základe ktorej by došlo k odovzdaniu spornej nehnuteľnosti žalovanej jej matkou. Žalovaná napokon, ako je to zrejmé z jednotlivých notárskych zápisníc, svoje vlastnícke právo vo vzťahu ku všetkým parcelám, ktoré zodpovedajú pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 827 (okrem iných), kat. úz. B. (časť parcely CKN č. 442 na LV č. XXXX, CKN parcela č. 437/3 na LV č. XXXX), odvodzuje výlučne z kúpnej zmluvy Pr 503/63.
25. Pokiaľ ide o osvedčenie o vydržaní, odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (8Co/215/2016) s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 6Cdo/47/2012 zo dňa 30. 04. 2013) uložil okresnému súdu skúmať (ako prejudiciálnu otázku) či žalovaná 1/ splnila podmienky vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku. V rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že i po zrušení ust. § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. nebola u osoby zapísanej na základe osvedčenia o vydržaní dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z ust. § 134 Občianskeho zákonníka s tým, že podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho a zrušenie ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie osoba získala, nemalo na vznik a trvanie práva žiadny vplyv. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Cdo/47/2012 poznamenal, že zrušenie ust. § 2 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb. nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho osvedčenia o držbe a nemalo vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Na základe ďalších záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených vo vyššie označenom rozsudku nebolo povinnosťou osoby zapísanej v katastri nehnuteľností ako vlastníka podľa zák. č. 293/1992 Zb. tvrdiť, a teda ani preukazovať nadobudnutie oprávnenej držby v čase predchádzajúcom tomuto zápisu. Bolo povinnosťou žalujúcej strany preukázať vo vzťahu k osobe, ktorá nadobudla právne postavenie vlastníka podľa zák. č. 293/1992 Zb. a v súdnom konaní dôkaznými prostriedkami osvedčiť, že u takejto osoby došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti a tým aj oprávnenej držby.
26. Na základe ďalšej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít však odvolací súd dospel k záveru, že zákon č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30. 11. 2000 nemožno vykladať tak, že samotným úkonom notára - vydaním notárskeho osvedčenia sa bez ďalšieho konštituovala oprávnenosť držby, ktorú by v následnom súdnom konaní, a to aj po uplynutí zákonnej doby po zápise osvedčenia podľa § 2 ods. 2 cit. zákona nemohol súd v konaní o určovacej žalobe skúmať a v prípade jej negatívneho posúdenia súdom aj rozhodnúť o existencii vlastníckeho práva v prospech tretej osoby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 191/2009, v ktorom sa tento nestotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu o nespochybniteľnosti vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uplynutím 10-ročnej lehoty podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30. 11. 2000. Poukazoval na skutočnosť, že z výslovného znenia § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. vyplýva, že za vlastníka nehnuteľnosti sa zapíše osoba uvedená v osvedčení, ktoré bolo vydané za podmienok uvedených v zákone, pričom ho možno vydať len držiteľovi nehnuteľnosti. Notárstvo pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb nepotvrdzuje, čo však podľa názoru najvyššieho súdu neznamená, že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie uvedených podmienok (obdobne 2Cdo 159/2010, III. ÚS 477/2015).
27. I keď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/47/2012 zo dňa 30. 04. 2013 by na rozdiel od uvedených rozhodnutí 2Cdo 191/2009 a 2Cdo 159/2010 naznačovalo nespochybniteľnosť dobromyseľnosti držby osoby zapísanej podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. aj po jeho zmene účinnej od 01. 12. 2000, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu § 2 až 9 zákona č. 293/1992 Zb., uvedené z tohto rozhodnutia nevyplýva bezpodmienečne, keď najvyšší súd sa v tomto svojom rozhodnutí ani nevysporiadal s predchádzajúcimi citovanými rozhodnutiami, na ktoré poukazoval i Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 477/2015. Odvolací súd sa preto stotožnil s predchádzajúcimi rozhodnutiami najvyššieho súdu, keď v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. notár nepotvrdzoval, a teda ani neskúmal pravdivosť dokladov a tvrdení osoby uvedených v osvedčení podľa zákona č. 293/1992 Zb. Nie je totiž podľa názoru súdu v záujme spravodlivého usporiadania pomerov strán konania vychádzať z dobromyseľnosti držby v prípade, ak sa v konaní preukáže, že osoba uvedená v osvedčení vedome uviedla nepravdy, v dôsledku čoho mala nadobudnúť postavenie „dobromyseľného“ držiteľa. V konaní bolo preukázané, že na základe kúpnej zmluvy Pr 503/63 mohla žalovaná a jej manžel nadobudnúť len časť pozemnoknižnej parcely č. 827, z pozemnoknižnej vložky č. XXX, spolu s časťou pozemnoknižnej parcely č. 826 z pkn vložky č. XXX, tvoriace reálne vydelenú časť
podľa geometrického plánu Strediska geodézie č. 378/62-202-920, nové parcelné číslo 827/2 o výmere 294 m2, a teda predmetom zmluvy nebola celá pozemnoknižná parcela 827. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaná na základe notárskej zápisnice č. N 529/97, NZ 106/98, vzhľadom na to, že táto obsahovala nepravdivý údaj o titule nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom osvedčenia, nenadobudla postavenie dobromyseľného držiteľa, a teda na strane žalovanej 1/ neboli splnené podmienky vydržania spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom na absenciu dobromyseľnosti v súvislosti so samotným nadobúdacím titulom sporných nehnuteľností nepovažoval odvolací súd za hospodárne opakovať dokazovanie výsluchom svedkov za účelom skúmania užívania sporných nehnuteľností.
28. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná, avšak nie v celom rozsahu. V konaní bolo preukázané vlastnícke právo právnej predchodkyne žalobcov k spornej nehnuteľnosti, a to jednak výpisom z pozemnoknižnej vložky č. XXX, kat. úz. B. a znaleckým posudkom Ing. Polku, podľa ktorého parcela, ktorá je predmetom konania je identická s časťou pozemnoknižnej parcely č. 827, kat. úz. B. zapísanej v pozemnoknižnej vložke XXX. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by právna predchodkyňa stratila vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v dôsledku vydržania žalovanou, keď na strane žalovanej nebola splnená podmienka oprávnenej (dobromyseľnej) držby v dôsledku absencie dobromyseľnosti žalovanej vo vzťahu k nadobúdaciemu titulu. Žalobcovia sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni W. N. v podiele 1/1 s odôvodnením, že v minulosti došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe, na základe ktorej predmetnú nehnuteľnosť nadobudla ich právna predchodkyňa. V konaní však nebolo preukázané, že medzi podielovými spoluvlastníkmi v minulosti došlo k reálnej deľbe, nebolo preukázané kedy k nej malo dôjsť a ako mali byť tieto podelené. Pokiaľ žalobcovia majú zato, že ich právna predchodkyňa nadobudla nehnuteľnosti už v reálne vydelenom stave, i keď z výpisu z pozemkovej knihy vyplýva, že jej právny predchodca bol zapísaný na základe reálnej deľby z r. 1927, z tejto zároveň vyplýva, že na základe uvedenej reálnej deľby bol zapísaný len ako podielový spoluvlastník, nie ako výlučný vlastník pozemnoknižnej parcely č. 827, kat. úz. B.. Následne právna predchodkyňa žalobcov na základe dedenia nadobudla na uvedenej nehnuteľnosti len spoluvlastnícky podiel 4/8. Okrem uvedeného záznamu nebolo v konaní preukázané, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke XXX došlo k reálnej deľbe (kedy a akým spôsobom). Reálnu deľbu nepreukazuje ani vyjadrenie F. L. (rod. M.) v kúpnej zmluve o tom, že nie je spoluvlastníčkou pozemnoknižnej parcely č. 827, kat. úz. B., keď toto vyhlásenie jednak nebolo podpísané a jednak z tohto nie je zrejmé z akého dôvodu má jej podiel patriť právnej predchodkyni žalobcov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval žalobu žalobcov za dôvodnú len čo do podielu 4/8 na spornej nehnuteľnosti, keď podľa výpisu z pozemkovej knihy vyplýva bola W. N., rod. O., podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v podiele 4/8. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú.
29. Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) C. s. p., odvolací súd mal zato, že žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keď bez pozitívneho určenia sa žalobcovia nemôžu domáhať prejednania spornej nehnuteľnosti ako dedičstva po ich právnej predchodkyni (pozri aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2016 zo dňa 03. 05. 2017).
30. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu 1aa/, toto musel odvolací súd podľa § 386 písm. a) C. s. p. ako oneskorene podané odmietnuť.
31. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
32. Podľa § 121 ods. 2, 4, 5 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
33. Podľa § 386 písm. a) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
34. Lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predĺžiť ani skrátiť. Odvolacia lehota, ktorá je procesnou lehotou, začína v zmysle § 121 ods. 2 C. s. p. plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. po dni doručenia rozhodnutia, ktoré musí byť vykonané v súlade s právnymi predpismi. Na zachovanie lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (spravidla pošta).
35. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol žalobcovi 1aa/ doručený dňa 21. 09. 2017. Zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 22. 09. 2017 a koniec lehoty pripadol na piatok 06. 10. 2017. Žalobca 1aa/ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu na pošte dňa 31. 10. 2017, teda oneskorene.
36. Nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. nanovo rozhodol o trovách (odvolacieho i prvoinštančného) konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd pri aplikácii ust. § 255 C. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom konania patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni v celom rozsahu, úspešní však boli len v rozsahu 1 (4/8), vo zvyšnej časti boli úspešní žalovaní (t. j. rovnako v rozsahu 1). Keďže úspech či neúspech bol rovnaký tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných, odvolací súd žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)