Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/159/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka , PhD.,

v právnej veci navrhovateľov 1/ O. P., bývajúcej vo V. 2/ Z. C., bývajúcej v B., 3/ I. B.,

bývajúceho v D., zastúpených JUDr. V. Ţ., advokátkou v C., proti odporcom 1/ Ing. V. C.,

bývajúcemu v L. 2/ E. C., bývajúcej v L. zastúpeným JUDr. M. S., advokátkou v C.,

o určenie vlastníctva , vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. ,

o dovolaní odporcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2010 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu trov

dovolacieho konania v sume 62, 70 € na účet JUDr. V. Ţ. do troch dní.

2

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno rozsudkom z 9. decembra 2008 č. k. – 99 návrh

navrhovateľky ( právnej predchodkyne navrhovateľov M.B. ) o určenie, ţe je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce L. parcely registra C

CKN X. orná pôda vo výmere X. m2 vytvorenej geometrickým plánom vyhotoveným

zememeračskou kanceláriou S.J. , Ţ. X. z X. z pôvodnej parcely CKN X., zapísanej na

odporcov v reţime bezpodielového spoluvlastníctva manţelov na LV č X. v plnom rozsahu

zamietol . Navrhovateľke uloţil povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne

trovy konania vo výške 11 087 Sk ( 368, 02 € ) v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uviedol, ţe geometrickým plánom z X. , overeným Správou katastra C. X. ( č. X. ) , bola

z pôvodných parciel č. X. vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky ( vo výmere X. m2 )

v rozsahu X. m2 , č. X. v rozsahu X. m2 a č. X. v rozsahu X. m2 vytvorená parcela č. X. .

Odporcovia túto parcelu vo výmere X. m2 nadobudli ( okrem iných nehnuteľností ) na

základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14. 11. 1995 s P.B. , rod. E., ktorá ju nadobudla do

vlastníctva na základe osvedčenia vyhlásenia o vydrţaní uvedeného v Notárskej zápisnici

napísanej na Notárskom úrade v B. ( pred notárkou JUDr. V. ) dňa X. a ktorej vklad bol

povolený dňa X. ( Správou katastra B. na LV č. X. ). Týmto dňom sa odporcovia podľa §

130 ods. 1 stali jej oprávnenými drţiteľmi ako riadni vlastníci so

všetkými právami vlastníka vyplývajúcimi z . Pretoţe

navrhovateľka uplatnila svoje vlastnícke právo aţ ţalobou podanou dňa 10. 4. 2007 , teda

po uplynutí doby desať rokov, odporcovia nehnuteľnosť , aj v prípade pochybnosti o jej

drţbe P.B. ( vzhľadom na jej prehlásenia v priebehu konania ), riadne vydrţali. Ani prípadná

neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je totiţ okolnosťou vylučujúcou

nadobudnutie vlastníctva vydrţaním. Aj výpovede ( označených ) svedkov o okolnostiach

týkajúcich sa uţívania nehnuteľnosti – parcely č. X. právnymi predchodcami ( pôvodnej )

navrhovateľky by mali vplyv na dané konanie len v prípade , ak by bola ţaloba podaná v 10

– ročnej lehote ( od povolenia vkladu kúpnej zmluvy ). O náhrade trov konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky uznesením z 3. marca

2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

3

konanie. Konštatoval, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho

záveru, keď bez ohľadu na skúmanie dobromyseľnosti drţby predmetnej nehnuteľnosti

odporcami túto podmienku povaţoval za splnenú so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 1

. Nezaoberal sa pritom tvrdeniami a dôkazmi predkladanými

navrhovateľkou na otázku dobromyseľnosti drţby tak P.B., ktorá získala vlastníctvo

osvedčením vydrţania , ako aj odporcov 1/, 2/, na ktorých vlastníctvo k predmetnej

nehnuteľnosti bolo prevedené kúpnou zmluvou. Za neudrţateľný povaţoval právny názor,

podľa ktorého uplynutím doby 10 rokov ( 10 ročnej vydrţacej lehoty ) by vlastník prišiel

o svoje vlastnícke právo aj za predpokladu, ţe k vydrţaniu nemohlo v zmysle ustanovenia §

134 dôjsť z dôvodu, ţe drţba nebola dobromyseľná. Tomuto záveru

zodpovedá aj existujúci právny stav , keď boli zo zákona č.

vypustené ustanovenia aţ 9.

Okresný súd Brezno ( v poradí druhým ) rozsudkom z 10. novembra 2009 č. k.

– 184 návrh navrhovateľky o určenie, ţe je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce L. parcely registra C CKN X. orná pôda vo

výmere X. m2 vytvorenej geometrickým plánom vyhotoveným zememeračskou kanceláriou

S.J. , Ţ. číslo X z X. z pôvodnej parcely CKN X. , zapísanej na odporcov v reţime BSM na

LV č. X. v plnom rozsahu zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, ţe odporcovia predmetnú nehnuteľnosť

( parcelu KCN č. X. ) riadne podľa vydrţali, lebo ju mali

v oprávnenej drţbe od 6. 1. 1996 a ţaloba bola podaná na súde aţ 10. 4. 2007 po uplynutí

doby 10 rokov. To aj za predpokladu, ţe by zmluva, na základe ktorej nehnuteľnosť

nadobudli, bola neplatným právnym úkonom. Navrhovateľka, ktorá sa cítila byť vlastníčkou

nehnuteľnosti, mala dostatočne dlhú dobu ( 10 rokov ) , aby si svoje vlastnícke právo

uplatnila riadne a včas. Keďţe odporcovia nepochybne preukázali nadobudnutie vlastníckeho

práva ( ) kúpnou zmluvou , ktorej vklad do katastra

nehnuteľností bol povolený dňa 6. 1. 1996, ochranu ich vlastníctva, ktoré bolo od tejto doby

nerušené ( aţ do dňa podania návrhu ) , je treba uprednostniť pred záujmom navrhovateľky ,

ktorá sa počas celého tohto obdobia o nehnuteľnosť nezaujímala . Preto vlastnícke právo

k nehnuteľnosti stratila. Napokon ani nepreukázala v čom mala byť nedobromyseľnosť

drţby nehnuteľnosti odporcami , keď ju kupovali od vlastníčky riadne vedenej v katastri

nehnuteľností ( P.B. ). Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, ţe na odporcov sa

4

posudzovanie vlastníctva podľa nevzťahuje, pretoţe vlastníctvo

postupom podľa tohto zákona nenadobudli. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky ( v poradí druhým

rozhodnutím ) rozsudkom z 28. apríla 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území obceL.. , parcely registra C , parcely CKN č. X.

orná pôda vo výmere X. m2 vytvorenej geometrickým plánom vyhotoveným zememeračskou

kanceláriou S.J., Ţ. 3 č. X. z X. z pôvodnej parcely CKN č. X. zapísanej na odporcov

v reţime BSM na LV č. 496X.. Odporcom 1/, 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť navrhovateľke trovy prvostupňového a trovy odvolacieho konania vo výške 1 251,

76 € na účet jej právnej zástupkyne v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po

doplnení dokazovania mal preukázané, ţe navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti, parcely č. 719, ktorej pôvodná výmera bola 3 604 m2 ( titulom dedenia po

svojich rodičoch ) . Nehnuteľnosť parcela CKN X vo výmere 2 000 m2 bola vytvorená

geometrickým plánom č. X. z X, ako podkladu pre jej vyčlenenie z EKN pozemkov - parciel

č. X. a X. ( zakreslením kolmo na tieto parcely), v ktorom sa ako vlastník predmetnej

parcely uvádza odporca 1/. Takto vytvorený pozemok si dala osvedčiť ako vydrţané

vlastníctvo P.B. ( notárskou zápisnicou zo X. napísanou na Notárskom úrade

JUDr. V. ) . Odvolací súd pritom konštatoval, ţe samotný návrh , ani čestné vyhlásenie dvoch

svedkov nesvedčili v prospech vydrţania vlastníctva k predmetnej parcele č. X. vo výmere

X. m2 . Preto neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia a P.B. sa

nemohla stať vlastníčkou týchto nehnuteľností ( pre nedostatok dobromyseľnosti ) . Z tohto

dôvodu je kúpna zmluva uzavretá medzi ňou ako predávajúcou a odporcami ako kupujúcimi

absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ ide o vedomosť odporcov o tom, ţe P.B.

nebola dobromyseľnou drţiteľkou nehnuteľnosti, poukázal na skutočnosť, ţe vykonaným

dokazovaním bola preukázaná účasť odporcov ( hlavne odporcu 1/ ) pri zameriavaní parcely

č. X.. Poukázal tieţ na to, ţe v čase vyhotovovania predmetného geometrického plánu (

o vyčlenení pozemku ) sporná nehnuteľnosť právne neexistovala ( vznikla odčlenením

z troch pozemkov iných parcelných čísel ). Odporcovia vedeli, ţe kupujú nehnuteľnosť,

ktorú predávajúca získala vydaním osvedčenia o vydrţaní, sami sa pritom aktívne podieľali

pri odčleňovaní pozemku uvedeného parcelného čísla ( z dovtedy existujúcich troch

5

pozemkov ) , preto nemoţno ich omyl pri uzatváraní kúpnej zmluvy povaţovať za omyl

ospravedlniteľný. Z tohto dôvodu, keďţe odporcovia uţ pri vstupe do drţby na základe

neplatnej kúpnej zmluvy nemohli byť dobromyseľnými drţiteľmi , nemohla uplynúť 10

ročná lehota pre vydrţanie nehnuteľnosti podľa . Odporcovia

sa preto nemohli stať vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko sú ale ako jej

vlastníci vedení v katastri nehnuteľností , mala navrhovateľka naliehavý právny záujem na

poţadovanom určení ( ). O trovách prvostupňového a odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s O. .s p.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia. Navrhli, aby

dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrh zamietne a prizná im

náhradu trov dovolacieho konania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom ( ). Uviedli, ţe spornú nehnuteľnosť nadobudli titulom

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe platnej a účinnej kúpnej

zmluvy zo 14. 11. 1995, ktorej vklad bol povolený 6. 1. 1996 pod V 975/95. Keďţe návrh bol

podaný po 11-tich rokoch ( 10. 4. 2007 ) odvolací súd svojím rozhodnutím narušil princíp

právnej istoty. Podľa ich názoru prehlásenie predávajúcej P.B. po 13 rokoch od podpisu

kúpnej zmluvy , ţe nebola vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, nemôţe mať taký právny

význam pre kupujúcich, aby stratili svoje vlastnícke právo. Navrhovateľka ani ţiadnym

spôsobom alebo dôkazom nepreukázala, ţe na základe kúpnej zmluvy vstúpili do

nedobromyseľnej drţby nehnuteľnosti . Odvolací súd nesprávne ustálil, ţe vstupom do

drţby bolo notárske osvedčenie ,pretoţe vstupom bola kúpna zmluva zo 14. 11. 1995

s povolením vkladu 6. 1. 1996. Neboli povinní pritom skúmať titul nadobudnutia vlastníctva

predávajúcou , teda skúmať notárske osvedčenie o vydrţaní. Pokiaľ totiţ účastník, ktorý

vydrţanie uplatňuje, sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné zaoberať sa aj oprávnenosťou

drţby, poprípade vydrţaním jeho predchodcov. Odvolací súd teda nemal po desiatich rokoch

skúmať, či predávajúca predmetnú nehnuteľnosť ( ne ) vydrţala a sám prekvapivo

v odvolacom konaní ( z vlastnej iniciatívy ) vykonávať dokazovanie v súvislosti s notárskym

osvedčením , na základe ktorého P.B. vydrţala nehnuteľnosť , ktorú následne predala

odporcom. Poukázali ( ako prvostupňový súd ) aj na judikatúru vzťahujúcu sa na danú vec ,

a to na č. R 44/1996, na rozhodnutie sp. zn. .

Navrhovatelia navrhli dovolanie odporcov zamietnuť a priznať im náhradu trov

dovolacieho konania. Uviedli, ţe vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, ţe

6

P.B. nesplnila podmienky vydrţania predmetnej nehnuteľnosti , ako sa to uvádza v notárskej

zápisnici – osvedčení o vydrţaní, pretoţe ona ani jej právni predchodcovia ju nikdy neuţívali

a ţiadnou neperfektnou zmluvou ju nenadobudli. Odporcovia od začiatku vedeli, ţe P.B., ani

jej otec J.E. nemohli byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Boli uzrozumení so

spôsobom , akým prebehlo vydanie osvedčenia o vydrţaní v prospech P.B.. Dali zamerať

nehnuteľnosť, mali k dispozícii geometrický plán, kde boli jasne vyznačené parcely, ktorých

sa zameranie týkalo. Teda uţ pri vyhotovovaní geometrického plánu im muselo byť jasné, ţe

J.E. nefiguruje v ţiadnej z týchto parciel ani ako drobný spoluvlastník. Podľa protokolu

o pridelení pozemkov do náhradného uţívania ( predloţeného odporcami ) mal byť pozemok

pridelený J.E. ( otcovi P.B. ) v roku 1992, napriek tomu , ţe tento zomrel dňa 10. 1. 1978.

Z uvedených dôvodov sa ani vo svojom dovolaní nemôţu odporcovia dovolávať

zachovania právnej istoty , keď od začiatku vybavovali za P.B. celú záleţitosť a vedeli

a museli vedieť od samého začiatku, ţe P.B. nesvedčilo nadobudnutie predmetnej

nehnuteľnosti vydrţaním. O konaní odporcov svedčí aj časový odstup od vydania notárskej

zápisnice a kúpe nehnuteľnosti ( zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností sa vykonával

do 60 dní ) a skutočnosti zistené na základe vykonaného dokazovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom

( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe dovolanie odporcov nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania , ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

7

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo

závaţných procesných vád , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je

postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený , ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a jej existenciu nezistil ani

dovolací súd.

Odporcovia v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Navrhovateľka ( právna predchodkyňa navrhovateľov ) sa v konaní domáhala určenia

vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti ,keď oba súdy niţšieho stupňa dospeli

k zhodnému záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení ( § 80

písm. c/ ).

8

Z hľadiska skutkového stavu bolo v konaní nepochybne zistené, ţe ( pôvodná )

navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – parcely č. X. m2 , vedenej na LV

č. X. ( nadobudnutej titulom dedenia po svojich rodičoch ) a ţe geometrickým plánom z X. (

č. X. ) bola odčlenením aj z tejto parcely ( okrem parcely č. X. a č. X. vo vlastníctve iných

vlastníkov ) vytvorená parcela č. X. , ktorej ako vlastník bol v geometrickom pláne uvedený

odporca 1/ . To napriek skutočnosti, ţe notárskou zápisnicou spísanou dňa X. na Notárskom

úrade v B. notárkou JUDr. VV bolo osvedčené vyhlásenie P.P. prostredníctvom právnej

zástupkyne JUDr. M. S. ( právnej zástupkyne aj odporcov ) o vydrţaní tejto novovytvorenej

parcely, pričom ţiadateľka o vyhotovenie osvedčenia prostredníctvom právnej zástupkyne

uviedla, ţe uvedenú nehnuteľnosť uţíva v dobrej viere, ţe je jej vlastníčkou a vo svojej drţbe

nebola nikým rušená. Nadobudla ju titulom právneho nástupníctva po svojom otcovi J.E.,

ktorý prichádza do úvahy ako pozemnokniţný vlastník a túto uţíval v celosti na základe

dávnej reálnej deľby. V návrhu na osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní pritom uviedla, ţe

parcela č. X. bola otcovi ( J.E. ) , ktorý zomrel dňa X., vydaná pozemkovým úradom v roku

1992 ( na základe protokolu o pridelení pozemkov do náhradného uţívania v zmysle zákona

č. a vyhotoveného Pozemkovým úradom B.

v novembri 1992 ) . Následne P.B. ako predávajúca uzavrela s odporcami ako kupujúcimi dňa

14.11. 1995 kúpnu zmluvu , predmetom ktorej bola ( okrem iných nehnuteľností ) aj parcela

č. X. a ktorej vklad do príslušného katastra nehnuteľností bol povolený dňa 6. 1. 1995 ( LV

č. X. Správy katastra C. pre katastrálne územie L. ) . Geometrickým plánom z X. ( č. X. )

bola odčlenením z parcely č. X. vytvorená parcela č. X. vo výmere X. m2 , ku ktorej určenie

vlastníckeho práva je predmetom daného konania.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa po zopakovaní dokazovania

potrebného pre záver o dôvodnosti návrhu ( ) povaţoval za právne

irelevantné , ţe navrhovateľka neuplatnila svoje vlastnícke právo v 10-ročnej lehote podľa

platného do 1. 12. 2000 . Dospel ( na rozdiel od

prvostupňového súdu ) totiţ k záveru o nesplnení zákonných podmienok pre osvedčenie

vyhlásenia o vydrţaní nehnuteľnosti – parcely č. X. P.B. a k záveru o absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej s odporcami pre jej rozpor so zákonom podľa § 39

( pretoţe odporcovia kupovali nehnuteľnosť od nevlastníka )

.Neboli tak splnené podmienky pre vydrţanie nehnuteľnosti odporcami spočívajúce

v dobromyseľnosti ich drţby ( od povolenia vkladu kúpnej zmluvy ) . Tento záver vyvodil

9

z vykonaného dokazovania, z preukázanej iniciatívy a účasti odporcov pri úkonoch

spojených so samotným nadobúdaním vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov platného do 1. 12. 2000 ( týmto dňom

nadobudol účinnosť , ktorý vypustil zo zákona aţ 9 ) na základe

osvedčenia notára vydaného za podmienok v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností

zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.

Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona ak po dobu 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie

nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách

vykonaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a uţívacích pomerov vlastnícke právo

k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej

nehnuteľnosti na základe vydrţania, to platí aj pre prípad, ţe nehnuteľnosť v tejto lehote bola

prevedená na inú osobu, neţ ktorá je uvedená v osvedčení.

Osvedčenie , ako vyplýva z výslovného znenia § 2 ods. 1 zákona, moţno vydať len za

podmienok v tomto zákone uvedených. Podľa § 3 ods. 2 osvedčenie moţno vydať len pre

drţiteľa nehnuteľnosti na jeho návrh, ku ktorému sa pripoja doklady o skutočnostiach

vyplývajúcich z ustanovenia v § 4 ods. 2 a pripojí sa čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené

v § 5 ( a/ čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov

k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce , ţe navrhovateľ je

drţiteľom nehnuteľnosti , ak je nehnuteľnosť v nájme, tieţ vyjadrenie nájomcu o tom, ţe

navrhovateľ je prenajímateľom, b/ vyjadrenie obce o okolnostiach dôleţitých pre vydanie

osvedčenia ). Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náleţitosti vôle

navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje ( § 6 ods. 1 ) , čo však neznamená, ţe

v prípade pochybností nemoţno skúmať splnenie uvedených podmienok.

Vychádzajúc z uvedeného správne odvolací súd skúmal splnenie podmienok pre

osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní nehnuteľnosti – parcely č. X. P.B., ktorá mohla previesť

vlastnícke práva na inú osobu len v rozsahu, ktoré sama nadobudla.

Záver odvolacieho súdu, ţe neboli splnené podmienky pre vydanie vyhlásenia

o vydrţaní parcely č. X. P.B. , má oporu vo vykonanom dokazovaní.

10

Notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade v Banskej Bystrici notárkou

JUDr. Vierou Kalinovou dňa 6. 9. 1995 bolo vyhotovené osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní

nehnuteľnosti vedenej Správou katastra C. v k. ú. L. , parcely č. X. , orná pôda vo výmere

X. m2, JUDr. M. S. v zmysle všeobecnej plnej moci ( bez uvedenia dátumu ) za P.B. ako

drţiteľku nehnuteľnosti na návrh podpísaný zástupkyňou. Tak samotný návrh , ani pripojené

doklady ( čestné prehlásenia a vyjadrenie obce ) drţbu predmetnej nehnuteľnosti P.B.

nepotvrdzujú ( potvrdzujú nadobudnutie nehnuteľností iných parcelných čísel ). Z toho

moţno vyvodiť jediný záver, ţe P.B. nenadobudla vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti titulom vydrţania ( navyše sama v priebehu konania prehlásila , ţe

nehnuteľnosť nikdy v drţbe nemala ) a preto nemohla na odporcov previesť vlastnícke práva

vo väčšom rozsahu ako v skutočnosti mala. Pokiaľ tak urobila, je kúpna zmluva uzavretá

medzi ňou a odporcami v časti týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti neplatná ( § 39

). A absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani

v prípade , ţe na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností. Nebolo v konaní sporné , ţe k vkladu vlastníckeho práva odporcov

k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy ( nadobúdacieho právneho titulu ) uzavretej

s P.B. došlo dňom 6. 1. 1995 , ktorým dňom aj odporcovia vstúpili do drţby nehnuteľnosti.

Túto drţbu ale vzhľadom na uvedené okolnosti nemoţno povaţovať za dobromyseľnú. Preto

skutočnosť, ţe navrhovateľka návrh ( na určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti )

podala aţ dňa 10. apríla 2007 je vo vzťahu k 10 – ročnej lehote pre vydrţanie v zmysle §

134 právne irelevantné, keďţe táto lehota so zreteľom na

nedostatok dobromyseľnosti ani nemohla začať plynúť.

Vydrţanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona

( aţ ) , ktoré vzniká splnením zákonom poţadovaných

predpokladov . Musí ísť o spôsobilý predmet vydrţania ( predmetom vydrţania môţe byť

kaţdá vec, ktorá môţe byť predmetom vlastníctva ), drţba musí byť oprávnená t. j. musí ísť

o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva, musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo

s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, ţe oprávnenému drţiteľovi patrí vec ( alebo

právo ) a drţba musí byť nepretrţitá počas celej zákonom stanovenej doby, do zákonom

stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej drţbe právny

predchodca ( u nehnuteľných vecí je vydrţacia doba desaťročná).

11

Dobrá viera ( ako predpoklad oprávnenej drţby ) je presvedčením nadobúdateľa , ţe

nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydrţaniu nestačí.

Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho

dôvodu nadobudnutia ( právneho titulu ) , teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto

nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či drţiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej

viere, ţe mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv drţiteľa, ale

i z objektívnych hľadísk viaţucich sa k právnemu dôvodu ( právnemu titulu ) , z ktorého sa

odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa , ţe nekoná

bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto

zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom

nehnuteľnosti - viaţuce sa k nadobúdaciemu titulu . Treba pritom vziať do úvahy , či drţiteľ

pri beţnej opatrnosti , ktorú moţno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po

kaţdom vyţadovať, nemal po vydrţaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, ţe mu vec alebo

právo patrí.

O dobromyseľnosti moţno hovoriť vtedy, ak drţiteľ drţí vec v omyle, ţe mu vec patrí

a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl , ku ktorému došlo napriek

tomu, ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti , ktorú moţno ( so zreteľom na

okolnosti konkrétneho prípadu ) od kaţdého poţadovať. Dobrá viera sa musí vzťahovať na

všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je

predmetom drţby, musí byť podloţená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých moţno usúdiť, ţe

toto presvedčenie drţiteľa je opodstatnené.

Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd dospel k správnemu

záveru, ţe omyl odporcov pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemoţno povaţovať za omyl

ospravedlniteľný, ku ktorému došlo napriek tomu, ţe by postupovali s obvyklou mierou

opatrnosti ,ktorú so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu od nich bolo moţné

poţadovať. Z tohto dôvodu, pri vstupe do drţby na základe neplatnej kúpnej zmluvy ,

nemohli byť odporcovia dobromyseľní drţitelia. Preto je plne opodstatnený záver, ţe

odporcovia síce boli drţiteľmi predmetnej nehnuteľnosti, ale nie drţiteľmi dobromyseľnými.

So zreteľom na ich chýbajúcu dobromyseľnosť ani nemohli byť splnené podmienky podľa

ustanovenia a nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej

nehnuteľnosti na základe vydrţania.

12

Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu ( ) správny. Keďţe nebolo zistené, ţe by

konanie bolo postihnuté vadou uvedenou v ustanovení alebo inou vadou ,

ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporcov ako nedôvodné zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom ( dovolanie podala pôvodná

navrhovateľka ) vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcom , ktorí úspech nemali

( O. s . p. v spojení s a O. s p. ) . Tieto

pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré dovolací priznal za jeden úkon právnej pomoci

( vyjadrenie k dovolaniu z 2. júla 2010 – čl. 243 ) t. j. 55, 49 € s reţijným paušálom 7, 21 €,

spolu vo výške 62, 70 € ( , vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júna 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta