Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)fa4/386147.1624b6.pdf
PDF · 248.65 KB
No categories available
2Cdo/159/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Cdo 159/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka , PhD.,
v právnej veci navrhovateľov 1/ O. P., bývajúcej vo V. 2/ Z. C., bývajúcej v B., 3/ I. B.,
bývajúceho v D., zastúpených JUDr. V. Ţ., advokátkou v C., proti odporcom 1/ Ing. V. C.,
bývajúcemu v L. 2/ E. C., bývajúcej v L. zastúpeným JUDr. M. S., advokátkou v C.,
o určenie vlastníctva , vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4 C 81/2007,
o dovolaní odporcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2010 sp.
zn. 14 Co 336/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu trov
dovolacieho konania v sume 62, 70 € na účet JUDr. V. Ţ. do troch dní.
2
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Brezno rozsudkom z 9. decembra 2008 č. k. 4 C 81/2007 – 99 návrh
navrhovateľky ( právnej predchodkyne navrhovateľov M.B. ) o určenie, ţe je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce L. parcely registra C
CKN X. orná pôda vo výmere X. m2 vytvorenej geometrickým plánom vyhotoveným
zememeračskou kanceláriou S.J. , Ţ. X. z X. z pôvodnej parcely CKN X., zapísanej na
odporcov v reţime bezpodielového spoluvlastníctva manţelov na LV č X. v plnom rozsahu
zamietol . Navrhovateľke uloţil povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne
trovy konania vo výške 11 087 Sk ( 368, 02 € ) v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Uviedol, ţe geometrickým plánom z X. , overeným Správou katastra C. X. ( č. X. ) , bola
z pôvodných parciel č. X. vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky ( vo výmere X. m2 )
v rozsahu X. m2 , č. X. v rozsahu X. m2 a č. X. v rozsahu X. m2 vytvorená parcela č. X. .
Odporcovia túto parcelu vo výmere X. m2 nadobudli ( okrem iných nehnuteľností ) na
základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14. 11. 1995 s P.B. , rod. E., ktorá ju nadobudla do
vlastníctva na základe osvedčenia vyhlásenia o vydrţaní uvedeného v Notárskej zápisnici
napísanej na Notárskom úrade v B. ( pred notárkou JUDr. V. ) dňa X. a ktorej vklad bol
povolený dňa X. ( Správou katastra B. na LV č. X. ). Týmto dňom sa odporcovia podľa §
130 ods. 1 Občianskeho zákonníka stali jej oprávnenými drţiteľmi ako riadni vlastníci so
všetkými právami vlastníka vyplývajúcimi z § 123 Občianskeho zákonníka. Pretoţe
navrhovateľka uplatnila svoje vlastnícke právo aţ ţalobou podanou dňa 10. 4. 2007 , teda
po uplynutí doby desať rokov, odporcovia nehnuteľnosť , aj v prípade pochybnosti o jej
drţbe P.B. ( vzhľadom na jej prehlásenia v priebehu konania ), riadne vydrţali. Ani prípadná
neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je totiţ okolnosťou vylučujúcou
nadobudnutie vlastníctva vydrţaním. Aj výpovede ( označených ) svedkov o okolnostiach
týkajúcich sa uţívania nehnuteľnosti – parcely č. X. právnymi predchodcami ( pôvodnej )
navrhovateľky by mali vplyv na dané konanie len v prípade , ak by bola ţaloba podaná v 10
– ročnej lehote ( od povolenia vkladu kúpnej zmluvy ). O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky uznesením z 3. marca
2009 sp. zn. 14 Co 16/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
3
konanie. Konštatoval, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho
záveru, keď bez ohľadu na skúmanie dobromyseľnosti drţby predmetnej nehnuteľnosti
odporcami túto podmienku povaţoval za splnenú so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka . Nezaoberal sa pritom tvrdeniami a dôkazmi predkladanými
navrhovateľkou na otázku dobromyseľnosti drţby tak P.B., ktorá získala vlastníctvo
osvedčením vydrţania , ako aj odporcov 1/, 2/, na ktorých vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti bolo prevedené kúpnou zmluvou. Za neudrţateľný povaţoval právny názor,
podľa ktorého uplynutím doby 10 rokov ( 10 ročnej vydrţacej lehoty ) by vlastník prišiel
o svoje vlastnícke právo aj za predpokladu, ţe k vydrţaniu nemohlo v zmysle ustanovenia §
134 Občianskeho zákonníka dôjsť z dôvodu, ţe drţba nebola dobromyseľná. Tomuto záveru
zodpovedá aj existujúci právny stav , keď zákonom č. 393/2000 Z. z. boli zo zákona č.
293/1992 Zb. vypustené ustanovenia § 2 aţ 9.
Okresný súd Brezno ( v poradí druhým ) rozsudkom z 10. novembra 2009 č. k.
4 C 81/2007 – 184 návrh navrhovateľky o určenie, ţe je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce L. parcely registra C CKN X. orná pôda vo
výmere X. m2 vytvorenej geometrickým plánom vyhotoveným zememeračskou kanceláriou
S.J. , Ţ. číslo X z X. z pôvodnej parcely CKN X. , zapísanej na odporcov v reţime BSM na
LV č. X. v plnom rozsahu zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, ţe odporcovia predmetnú nehnuteľnosť
( parcelu KCN č. X. ) riadne podľa § 134 Občianskeho zákonníka vydrţali, lebo ju mali
v oprávnenej drţbe od 6. 1. 1996 a ţaloba bola podaná na súde aţ 10. 4. 2007 po uplynutí
doby 10 rokov. To aj za predpokladu, ţe by zmluva, na základe ktorej nehnuteľnosť
nadobudli, bola neplatným právnym úkonom. Navrhovateľka, ktorá sa cítila byť vlastníčkou
nehnuteľnosti, mala dostatočne dlhú dobu ( 10 rokov ) , aby si svoje vlastnícke právo
uplatnila riadne a včas. Keďţe odporcovia nepochybne preukázali nadobudnutie vlastníckeho
práva ( § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) kúpnou zmluvou , ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 6. 1. 1996, ochranu ich vlastníctva, ktoré bolo od tejto doby
nerušené ( aţ do dňa podania návrhu ) , je treba uprednostniť pred záujmom navrhovateľky ,
ktorá sa počas celého tohto obdobia o nehnuteľnosť nezaujímala . Preto vlastnícke právo
k nehnuteľnosti stratila. Napokon ani nepreukázala v čom mala byť nedobromyseľnosť
drţby nehnuteľnosti odporcami , keď ju kupovali od vlastníčky riadne vedenej v katastri
nehnuteľností ( P.B. ). Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, ţe na odporcov sa
4
posudzovanie vlastníctva podľa zákona č. 293/1992 Zb. nevzťahuje, pretoţe vlastníctvo
postupom podľa tohto zákona nenadobudli. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky ( v poradí druhým
rozhodnutím ) rozsudkom z 28. apríla 2010 sp. zn. 14 Co 336/2009 rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území obceL.. , parcely registra C , parcely CKN č. X.
orná pôda vo výmere X. m2 vytvorenej geometrickým plánom vyhotoveným zememeračskou
kanceláriou S.J., Ţ. 3 č. X. z X. z pôvodnej parcely CKN č. X. zapísanej na odporcov
v reţime BSM na LV č. 496X.. Odporcom 1/, 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľke trovy prvostupňového a trovy odvolacieho konania vo výške 1 251,
76 € na účet jej právnej zástupkyne v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po
doplnení dokazovania mal preukázané, ţe navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti, parcely č. 719, ktorej pôvodná výmera bola 3 604 m2 ( titulom dedenia po
svojich rodičoch ) . Nehnuteľnosť parcela CKN X vo výmere 2 000 m2 bola vytvorená
geometrickým plánom č. X. z X, ako podkladu pre jej vyčlenenie z EKN pozemkov - parciel
č. X. a X. ( zakreslením kolmo na tieto parcely), v ktorom sa ako vlastník predmetnej
parcely uvádza odporca 1/. Takto vytvorený pozemok si dala osvedčiť ako vydrţané
vlastníctvo P.B. ( notárskou zápisnicou zo X. napísanou na Notárskom úrade
JUDr. V. ) . Odvolací súd pritom konštatoval, ţe samotný návrh , ani čestné vyhlásenie dvoch
svedkov nesvedčili v prospech vydrţania vlastníctva k predmetnej parcele č. X. vo výmere
X. m2 . Preto neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia a P.B. sa
nemohla stať vlastníčkou týchto nehnuteľností ( pre nedostatok dobromyseľnosti ) . Z tohto
dôvodu je kúpna zmluva uzavretá medzi ňou ako predávajúcou a odporcami ako kupujúcimi
absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ ide o vedomosť odporcov o tom, ţe P.B.
nebola dobromyseľnou drţiteľkou nehnuteľnosti, poukázal na skutočnosť, ţe vykonaným
dokazovaním bola preukázaná účasť odporcov ( hlavne odporcu 1/ ) pri zameriavaní parcely
č. X.. Poukázal tieţ na to, ţe v čase vyhotovovania predmetného geometrického plánu (
o vyčlenení pozemku ) sporná nehnuteľnosť právne neexistovala ( vznikla odčlenením
z troch pozemkov iných parcelných čísel ). Odporcovia vedeli, ţe kupujú nehnuteľnosť,
ktorú predávajúca získala vydaním osvedčenia o vydrţaní, sami sa pritom aktívne podieľali
pri odčleňovaní pozemku uvedeného parcelného čísla ( z dovtedy existujúcich troch
5
pozemkov ) , preto nemoţno ich omyl pri uzatváraní kúpnej zmluvy povaţovať za omyl
ospravedlniteľný. Z tohto dôvodu, keďţe odporcovia uţ pri vstupe do drţby na základe
neplatnej kúpnej zmluvy nemohli byť dobromyseľnými drţiteľmi , nemohla uplynúť 10
ročná lehota pre vydrţanie nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Odporcovia
sa preto nemohli stať vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko sú ale ako jej
vlastníci vedení v katastri nehnuteľností , mala navrhovateľka naliehavý právny záujem na
poţadovanom určení ( § 80 písm. c/ O. s. p. ). O trovách prvostupňového a odvolacieho
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. .s p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia. Navrhli, aby
dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrh zamietne a prizná im
náhradu trov dovolacieho konania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Uviedli, ţe spornú nehnuteľnosť nadobudli titulom
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe platnej a účinnej kúpnej
zmluvy zo 14. 11. 1995, ktorej vklad bol povolený 6. 1. 1996 pod V 975/95. Keďţe návrh bol
podaný po 11-tich rokoch ( 10. 4. 2007 ) odvolací súd svojím rozhodnutím narušil princíp
právnej istoty. Podľa ich názoru prehlásenie predávajúcej P.B. po 13 rokoch od podpisu
kúpnej zmluvy , ţe nebola vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, nemôţe mať taký právny
význam pre kupujúcich, aby stratili svoje vlastnícke právo. Navrhovateľka ani ţiadnym
spôsobom alebo dôkazom nepreukázala, ţe na základe kúpnej zmluvy vstúpili do
nedobromyseľnej drţby nehnuteľnosti . Odvolací súd nesprávne ustálil, ţe vstupom do
drţby bolo notárske osvedčenie ,pretoţe vstupom bola kúpna zmluva zo 14. 11. 1995
s povolením vkladu 6. 1. 1996. Neboli povinní pritom skúmať titul nadobudnutia vlastníctva
predávajúcou , teda skúmať notárske osvedčenie o vydrţaní. Pokiaľ totiţ účastník, ktorý
vydrţanie uplatňuje, sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné zaoberať sa aj oprávnenosťou
drţby, poprípade vydrţaním jeho predchodcov. Odvolací súd teda nemal po desiatich rokoch
skúmať, či predávajúca predmetnú nehnuteľnosť ( ne ) vydrţala a sám prekvapivo
v odvolacom konaní ( z vlastnej iniciatívy ) vykonávať dokazovanie v súvislosti s notárskym
osvedčením , na základe ktorého P.B. vydrţala nehnuteľnosť , ktorú následne predala
odporcom. Poukázali ( ako prvostupňový súd ) aj na judikatúru vzťahujúcu sa na danú vec ,
a to na č. R 44/1996, na rozhodnutie sp. zn. 22 Cdo 1186/98.
Navrhovatelia navrhli dovolanie odporcov zamietnuť a priznať im náhradu trov
dovolacieho konania. Uviedli, ţe vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, ţe
6
P.B. nesplnila podmienky vydrţania predmetnej nehnuteľnosti , ako sa to uvádza v notárskej
zápisnici – osvedčení o vydrţaní, pretoţe ona ani jej právni predchodcovia ju nikdy neuţívali
a ţiadnou neperfektnou zmluvou ju nenadobudli. Odporcovia od začiatku vedeli, ţe P.B., ani
jej otec J.E. nemohli byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Boli uzrozumení so
spôsobom , akým prebehlo vydanie osvedčenia o vydrţaní v prospech P.B.. Dali zamerať
nehnuteľnosť, mali k dispozícii geometrický plán, kde boli jasne vyznačené parcely, ktorých
sa zameranie týkalo. Teda uţ pri vyhotovovaní geometrického plánu im muselo byť jasné, ţe
J.E. nefiguruje v ţiadnej z týchto parciel ani ako drobný spoluvlastník. Podľa protokolu
o pridelení pozemkov do náhradného uţívania ( predloţeného odporcami ) mal byť pozemok
pridelený J.E. ( otcovi P.B. ) v roku 1992, napriek tomu , ţe tento zomrel dňa 10. 1. 1978.
Z uvedených dôvodov sa ani vo svojom dovolaní nemôţu odporcovia dovolávať
zachovania právnej istoty , keď od začiatku vybavovali za P.B. celú záleţitosť a vedeli
a museli vedieť od samého začiatku, ţe P.B. nesvedčilo nadobudnutie predmetnej
nehnuteľnosti vydrţaním. O konaní odporcov svedčí aj časový odstup od vydania notárskej
zápisnice a kúpe nehnuteľnosti ( zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností sa vykonával
do 60 dní ) a skutočnosti zistené na základe vykonaného dokazovania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpení advokátom
( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( § 238 ods. 1
O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie odporcov nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. , b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania , ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v
§ 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
7
Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo
závaţných procesných vád , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je
postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený , ibaţe
namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej
existenciu nezistil ani dovolací súd.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v
§ 237 O. s. p. ) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a jej existenciu nezistil ani
dovolací súd.
Odporcovia v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
( § 242 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Navrhovateľka ( právna predchodkyňa navrhovateľov ) sa v konaní domáhala určenia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti ,keď oba súdy niţšieho stupňa dospeli
k zhodnému záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení ( § 80
písm. c/ O. s. p. ).
8
Z hľadiska skutkového stavu bolo v konaní nepochybne zistené, ţe ( pôvodná )
navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – parcely č. X. m2 , vedenej na LV
č. X. ( nadobudnutej titulom dedenia po svojich rodičoch ) a ţe geometrickým plánom z X. (
č. X. ) bola odčlenením aj z tejto parcely ( okrem parcely č. X. a č. X. vo vlastníctve iných
vlastníkov ) vytvorená parcela č. X. , ktorej ako vlastník bol v geometrickom pláne uvedený
odporca 1/ . To napriek skutočnosti, ţe notárskou zápisnicou spísanou dňa X. na Notárskom
úrade v B. notárkou JUDr. VV bolo osvedčené vyhlásenie P.P. prostredníctvom právnej
zástupkyne JUDr. M. S. ( právnej zástupkyne aj odporcov ) o vydrţaní tejto novovytvorenej
parcely, pričom ţiadateľka o vyhotovenie osvedčenia prostredníctvom právnej zástupkyne
uviedla, ţe uvedenú nehnuteľnosť uţíva v dobrej viere, ţe je jej vlastníčkou a vo svojej drţbe
nebola nikým rušená. Nadobudla ju titulom právneho nástupníctva po svojom otcovi J.E.,
ktorý prichádza do úvahy ako pozemnokniţný vlastník a túto uţíval v celosti na základe
dávnej reálnej deľby. V návrhu na osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní pritom uviedla, ţe
parcela č. X. bola otcovi ( J.E. ) , ktorý zomrel dňa X., vydaná pozemkovým úradom v roku
1992 ( na základe protokolu o pridelení pozemkov do náhradného uţívania v zmysle zákona
č. 229/1991 Zb. a zákona č. 330/1991 Zb. vyhotoveného Pozemkovým úradom B.
v novembri 1992 ) . Následne P.B. ako predávajúca uzavrela s odporcami ako kupujúcimi dňa
14.11. 1995 kúpnu zmluvu , predmetom ktorej bola ( okrem iných nehnuteľností ) aj parcela
č. X. a ktorej vklad do príslušného katastra nehnuteľností bol povolený dňa 6. 1. 1995 ( LV
č. X. Správy katastra C. pre katastrálne územie L. ) . Geometrickým plánom z X. ( č. X. )
bola odčlenením z parcely č. X. vytvorená parcela č. X. vo výmere X. m2 , ku ktorej určenie
vlastníckeho práva je predmetom daného konania.
Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa po zopakovaní dokazovania
potrebného pre záver o dôvodnosti návrhu ( § 213 ods. 3 O. s. p. ) povaţoval za právne
irelevantné , ţe navrhovateľka neuplatnila svoje vlastnícke právo v 10-ročnej lehote podľa
§ 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Z. z. platného do 1. 12. 2000 . Dospel ( na rozdiel od
prvostupňového súdu ) totiţ k záveru o nesplnení zákonných podmienok pre osvedčenie
vyhlásenia o vydrţaní nehnuteľnosti – parcely č. X. P.B. a k záveru o absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej s odporcami pre jej rozpor so zákonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka ( pretoţe odporcovia kupovali nehnuteľnosť od nevlastníka )
.Neboli tak splnené podmienky pre vydrţanie nehnuteľnosti odporcami spočívajúce
v dobromyseľnosti ich drţby ( od povolenia vkladu kúpnej zmluvy ) . Tento záver vyvodil
9
z vykonaného dokazovania, z preukázanej iniciatívy a účasti odporcov pri úkonoch
spojených so samotným nadobúdaním vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Z. z. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov platného do 1. 12. 2000 ( týmto dňom
nadobudol účinnosť zákon č. 393/2000 Z. z. , ktorý vypustil zo zákona § 2 aţ 9 ) na základe
osvedčenia notára vydaného za podmienok v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností
zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.
Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona ak po dobu 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie
nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách
vykonaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a uţívacích pomerov vlastnícke právo
k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej
nehnuteľnosti na základe vydrţania, to platí aj pre prípad, ţe nehnuteľnosť v tejto lehote bola
prevedená na inú osobu, neţ ktorá je uvedená v osvedčení.
Osvedčenie , ako vyplýva z výslovného znenia § 2 ods. 1 zákona, moţno vydať len za
podmienok v tomto zákone uvedených. Podľa § 3 ods. 2 osvedčenie moţno vydať len pre
drţiteľa nehnuteľnosti na jeho návrh, ku ktorému sa pripoja doklady o skutočnostiach
vyplývajúcich z ustanovenia v § 4 ods. 2 a pripojí sa čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené
v § 5 ( a/ čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov
k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce , ţe navrhovateľ je
drţiteľom nehnuteľnosti , ak je nehnuteľnosť v nájme, tieţ vyjadrenie nájomcu o tom, ţe
navrhovateľ je prenajímateľom, b/ vyjadrenie obce o okolnostiach dôleţitých pre vydanie
osvedčenia ). Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náleţitosti vôle
navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje ( § 6 ods. 1 ) , čo však neznamená, ţe
v prípade pochybností nemoţno skúmať splnenie uvedených podmienok.
Vychádzajúc z uvedeného správne odvolací súd skúmal splnenie podmienok pre
osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní nehnuteľnosti – parcely č. X. P.B., ktorá mohla previesť
vlastnícke práva na inú osobu len v rozsahu, ktoré sama nadobudla.
Záver odvolacieho súdu, ţe neboli splnené podmienky pre vydanie vyhlásenia
o vydrţaní parcely č. X. P.B. , má oporu vo vykonanom dokazovaní.
10
Notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade v Banskej Bystrici notárkou
JUDr. Vierou Kalinovou dňa 6. 9. 1995 bolo vyhotovené osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní
nehnuteľnosti vedenej Správou katastra C. v k. ú. L. , parcely č. X. , orná pôda vo výmere
X. m2, JUDr. M. S. v zmysle všeobecnej plnej moci ( bez uvedenia dátumu ) za P.B. ako
drţiteľku nehnuteľnosti na návrh podpísaný zástupkyňou. Tak samotný návrh , ani pripojené
doklady ( čestné prehlásenia a vyjadrenie obce ) drţbu predmetnej nehnuteľnosti P.B.
nepotvrdzujú ( potvrdzujú nadobudnutie nehnuteľností iných parcelných čísel ). Z toho
moţno vyvodiť jediný záver, ţe P.B. nenadobudla vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti titulom vydrţania ( navyše sama v priebehu konania prehlásila , ţe
nehnuteľnosť nikdy v drţbe nemala ) a preto nemohla na odporcov previesť vlastnícke práva
vo väčšom rozsahu ako v skutočnosti mala. Pokiaľ tak urobila, je kúpna zmluva uzavretá
medzi ňou a odporcami v časti týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti neplatná ( § 39
Občianskeho zákonníka ). A absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani
v prípade , ţe na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Nebolo v konaní sporné , ţe k vkladu vlastníckeho práva odporcov
k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy ( nadobúdacieho právneho titulu ) uzavretej
s P.B. došlo dňom 6. 1. 1995 , ktorým dňom aj odporcovia vstúpili do drţby nehnuteľnosti.
Túto drţbu ale vzhľadom na uvedené okolnosti nemoţno povaţovať za dobromyseľnú. Preto
skutočnosť, ţe navrhovateľka návrh ( na určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti )
podala aţ dňa 10. apríla 2007 je vo vzťahu k 10 – ročnej lehote pre vydrţanie v zmysle §
134 Občianskeho zákonníka právne irelevantné, keďţe táto lehota so zreteľom na
nedostatok dobromyseľnosti ani nemohla začať plynúť.
Vydrţanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona
( § 129 aţ § 134 Občianskeho zákonníka ) , ktoré vzniká splnením zákonom poţadovaných
predpokladov . Musí ísť o spôsobilý predmet vydrţania ( predmetom vydrţania môţe byť
kaţdá vec, ktorá môţe byť predmetom vlastníctva ), drţba musí byť oprávnená t. j. musí ísť
o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva, musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo
s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, ţe oprávnenému drţiteľovi patrí vec ( alebo
právo ) a drţba musí byť nepretrţitá počas celej zákonom stanovenej doby, do zákonom
stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej drţbe právny
predchodca ( u nehnuteľných vecí je vydrţacia doba desaťročná).
11
Dobrá viera ( ako predpoklad oprávnenej drţby ) je presvedčením nadobúdateľa , ţe
nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydrţaniu nestačí.
Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho
dôvodu nadobudnutia ( právneho titulu ) , teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto
nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či drţiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, ţe mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv drţiteľa, ale
i z objektívnych hľadísk viaţucich sa k právnemu dôvodu ( právnemu titulu ) , z ktorého sa
odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa , ţe nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto
zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom
nehnuteľnosti - viaţuce sa k nadobúdaciemu titulu . Treba pritom vziať do úvahy , či drţiteľ
pri beţnej opatrnosti , ktorú moţno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po
kaţdom vyţadovať, nemal po vydrţaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, ţe mu vec alebo
právo patrí.
O dobromyseľnosti moţno hovoriť vtedy, ak drţiteľ drţí vec v omyle, ţe mu vec patrí
a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl , ku ktorému došlo napriek
tomu, ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti , ktorú moţno ( so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu ) od kaţdého poţadovať. Dobrá viera sa musí vzťahovať na
všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je
predmetom drţby, musí byť podloţená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých moţno usúdiť, ţe
toto presvedčenie drţiteľa je opodstatnené.
Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd dospel k správnemu
záveru, ţe omyl odporcov pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemoţno povaţovať za omyl
ospravedlniteľný, ku ktorému došlo napriek tomu, ţe by postupovali s obvyklou mierou
opatrnosti ,ktorú so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu od nich bolo moţné
poţadovať. Z tohto dôvodu, pri vstupe do drţby na základe neplatnej kúpnej zmluvy ,
nemohli byť odporcovia dobromyseľní drţitelia. Preto je plne opodstatnený záver, ţe
odporcovia síce boli drţiteľmi predmetnej nehnuteľnosti, ale nie drţiteľmi dobromyseľnými.
So zreteľom na ich chýbajúcu dobromyseľnosť ani nemohli byť splnené podmienky podľa
ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka a nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti na základe vydrţania.
12
Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného
dovolacieho dôvodu ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) správny. Keďţe nebolo zistené, ţe by
konanie bolo postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 O. s. p. alebo inou vadou ,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporcov ako nedôvodné zamietol ( § 243b ods. 1 O. s. p. ).
V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom ( dovolanie podala pôvodná
navrhovateľka ) vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcom , ktorí úspech nemali
( § 243b ods. 5 O. s . p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s p. ) . Tieto
pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré dovolací priznal za jeden úkon právnej pomoci
( vyjadrenie k dovolaniu z 2. júla 2010 – čl. 243 ) t. j. 55, 49 € s reţijným paušálom 7, 21 €,
spolu vo výške 62, 70 € ( § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júna 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta