Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/191/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. R. bývajúcej v B.,

zastúpenej Mgr. M. K., advokátkou v B., proti žalovanej O., zastúpenej JUDr. M. S.

advokátkou v B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde B. pod sp. zn. 5

C 97/2007, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.

februára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 24. februára 2009 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno rozsudkom z 5. decembra 2008 č. k. – 81 určil, že

žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. X. katastrálne územie

P. obec P. okres B., Správy katastra B., ako parcela KN č. X.X. vo výmere X.X. – ostatné

plochy . Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 24 638 Sk do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že právna predchodkyňa žalobkyne

( A. R. ), ktorá nadobudla vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia

súdu, darovala nehnuteľnosť žalobkyni darovacou zmluvou zo 7. 9. 1995 ( vklad v katastri

nehnuteľností povolený pod V X. dňa 12. 12. 1995 ). Notárskou zápisnicou č. N 409/95,

NZ 377/95 zo 17. 10. 1995 ( Notársky úrad JUDr. V. K. v Banskej Bystrici ) bolo osvedčené

vyhlásenie o vydržaní nehnuteľnosti ( vo výmere 1518 m2 ) žalovanou . Časť dotknutej

parcely registra E č. X. bola následne pripojená a zapísaná ako parcela registra C č. X.X.

vo výmere X.X. m2 na LV č. X. do výlučného vlastníctva žalovanej. Týmto došlo k tzv.

duálnemu vlastníctvu , potvrdenému príslušným katastrálnym úradom. Pri skúmaní

podmienok nadobudnutia vlastníctva žalovanou k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním

zistil, že jej právny predchodca na nehnuteľnosti od roku 1979 bez stavebného povolenia,

kolaudačného rozhodnutia a vyriešenia predchádzajúcich vlastníckych vzťahov , budoval

športové ihrisko . ONV Banská Bystrica vyhovel jej žiadosti o vyňatie poľnohospodárskej

pôdy - pozemkov pod športovým ihriskom - poľnohospodárskej výrobe rozhodnutím z 28.

1. 1988 , ktorá skutočnosť ale nemala vplyv na zmenu vlastníckeho práva

predchádzajúcich vlastníkov, od ktorých neboli odkúpené, darované, vyvlastnené, či iným

spôsobom scudzené. Keďže vlastnícke právo zapísané v prospech žalovanej v zmysle § 2

a nasl. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam

v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 293/192 Zb. ) na základe osvedčenia

vyhlásenia o vydržaní ( vydaného podľa ) žalobkyňa napadla

žalobou o určenie , že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti , považoval za irelevantné, že

tak neurobila v 10- ročnej lehote ( Ods. 2 ) , pretože vlastnícke

právo sa nepremlčuje. Žalovaná nesplnila zákonné predpoklady pre nadobudnutie

vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním . Vydržať vec môže len taký držiteľ, ktorý je so

zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi . Tvrdenia

žalovanej o oprávnenosti jej držby sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobkyňa po

nadobudnutí vlastníctva ( darovacou zmluvou ) a zistení duálneho zápisu vlastníckeho

práva ( tiež v prospech žalovanej ) , mala preukázateľný záujem na vyriešení sporného

vlastníctva. Keďže k dohode so žalovanou nedošlo, nemala inú možnosť ako domáhať sa

svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predmetnou žalobou . Preto je daný naliehavý

právny záujem na požadovanom určení ( ). O trovách konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom z 24. februára

2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol

a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalovaná splnila podmienky pre

nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním . Oprávneným

držiteľom nehnuteľnosti bola od roku 1995 , keď notárka JUDr. V. K. notárskou zápisnicou

zo 17. 10. 1995 č. N 409/95, Nz 377/95 , vydanou za podmienok podľa § 2 ods. 2 zákona č.

, osvedčila vyhlásenie o vydržaní ( pre Obec P. ) , ktoré právo ( oprávneného

držiteľa ) bolo zapísané do katastra nehnuteľností záznamom (

Z. z. o katastri nehnuteľností ). Po uplynutí lehoty 10 rokov ( oprávnenej držby ) odo dňa

zápisu ,sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti na základe vydržania ( § 134 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ) , zapísanou v katastri nehnuteľností na LV č. X.. Nie je preto možné už skúmať

prípadnú dôvodnosť vydania osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva , ani

opodstatnenosť žaloby podanej na súd až 30. 4. 2007 ( po uplynutí 10- ročnej lehoty odo dňa

zápisu ). O náhrade trov konania rozhodol podľa .Za dôvody hodné osobitného

zreteľa považoval najmä skutočnosť, že žalobkyňa stratila vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti (nadobudnuté darovacou zmluvou) z nevedomosti ( nedomáhala sa ho

relevantným spôsobom ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla , aby

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jej žalobe vyhovie a žalovanej uloží

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania. Namietala nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom ( ). Uviedla, že po zistení , že k časti parcely

registra E č. X. vo výmere X. m2, ktorej vlastníčkou sa stala na základe darovacej zmluvy,

a ktorá je súčasťou športového ihriska , došlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva aj

v prospech žalovanej ( na základe Notárskej zápisnice spísanej 17. 10. 1995 ) konkrétne vo

výmere 1518 m2 ( časť dotknutej parcely registra E č. X. bola následne pripojená a chybne

zapísaná ako parcela registra C č. X.X. vo výmere X.X. m2 na LV č. X. ako výlučné

vlastníctvo žalovanej ) sa opakovane ( najneskôr od roku 1 997 ) niekoľko rokov snažila

dosiahnuť vyriešenie vzniknutej situácie mimosúdne, avšak neúspešne. Poukázala na

skutočnosť, že vyhlásenie žalovanej v Notárskej zápisnici spísanej 17. 10. 1995 ( parcely, ku

ktorým si osvedčila vlastnícke právo titulom vydržania vrátane spornej parcely ešte v dobe

dávnej odkúpila od pozemnoknižných vlastníkov , resp. spoluvlastníkov za účelom výstavby

športového ihriska ) nie je pravdivé. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno , pretože

nepreukázala vo vzťahu k spornej parcele splnenie podmienok , ktoré zákon pre kvalifikáciu

oprávnenej držby vyžaduje a to ani u právneho predchodcu a rovnako ani potom, ako si

formou notárskej zápisnice k spornej parcele osvedčila vlastnícke právo vydržaním.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu považovala rozsudok odvolacieho súdu za vecne

správny. Uviedla, že na pokojnú a nerušenú držbu nemá vplyv jej vedomosť o duálnom

vlastníctve, pretože na rozdiel od žalobkyne , ktorá je vlastníčkou len evidenčnej parcely

registra E, ona je vlastníčkou záväznej parcely registra C. V roku 1995, kedy parcelu registra

E č. X. nadobudla ( súdnym rozhodnutím ) právna predchodkyňa ( matka ) žalobkyne bola už

časť tejto parcely od roku 1979 užívaná ako športový areál. Nebola to teda poľnohospodárska,

či orná pôda , ale bola fakticky , reálne zastavanou plochou, resp. ostatnou plochou

športového areálu. Je preto zrejmé, že právna predchodkyňa žalobkyne ani nevedela, čo

získala súdnym rozhodnutím do vlastníctva. Nevedela, že časť parcely E KN X., ku ktorej

jej vzniklo vlastnícke právo na základe rozhodnutia súdu ako k ornej poľnohospodárskej

pôde , je v skutočnosti obecné ihrisko stavané od roku 1979 a tvorí záväznú parcelu registra

C. To z dôvodu, že túto parcelu od doby dávnej , minimálne od roku 1979 vôbec neužívala (

pred súdom v roku 1994 tvrdila, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu ).Ak by kataster

nehnuteľností pri zápise len evidenčnej parcely E č. X. do vlastníctva právnej predchodkyne

žalobkyne , neurobil chybu tým, že do výmery E parcely č. X. - orná pôda zahrnul výmeru,

ktorá prešla do novovytvorenej záväznej parcely registra C – X.X. , nedošlo by k duálnemu

vlastníctvu. Zdôraznila, že kvôli právnej istote vo vlastníckych vzťahoch len súdne

rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Musí

sa tak stať v lehote 10 rokov od zápisu vlastníka do katastra nehnuteľností . Nestačí namietať

vlastnícke právo bez domáhania sa svojich práv súdnou cestou. Navrhla preto dovolanie

zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania vo výške 120,88 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. ) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( § 238 ods. 1 O. .s p. ) , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( § 243a ods. 1 O. .s p. ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa § 241 ods. 1 O. s p. a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou ,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale

i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 242 ods. 1 O. s p. ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v

písmenách a/ až g/ ( t. j. či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka , o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka žiadnu

z týchto vád nenamietala a neboli zistené ani dovolacím súdom. To však neplatí vo vzťahu

k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm.

b/

Inou vadou konania , na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť , ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

konaní.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a úctu k právam iných osôb.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva , ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

V zmysle citovaných ustanovení sa občianske súdne konanie musí v každom

jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( napr.

) . V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov , ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi

účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti

( ). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu

zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám

spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd , najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne

konanie.

V zmysle dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy , a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na vyhodnotenie dôkazov

nadväzuje zistenie ( ustálenie ) jednotlivých relevantných skutkových okolností ( skutkového

stavu ), ktoré sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie

súdu. Správne zistenie skutkového stavu po vyhodnotení vykonaných dôkazov je teda

rovnako dôležité , ako hodnotenie dôkazov, aby nedošlo k nesprávnym dieľčím skutkovým

zisteniam a tým nesprávne zistenému skutkovému stavu , netvoriacemu podklad pre správne

rozhodnutie vo veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Brezno

30. 4. 2007 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č.

X. kat. územie P. obec P. okres B. ako parcely registra C č. X. vo výmere 1 518 m 2, druh

pozemku ostatné plochy z dôvodu, že vlastníctvo k nej nadobudla darovacou zmluvou

uzavretou 7. 9. 1995 od svojej matky A. R. ( darkyňa ) , ktorá ju nadobudla rozhodnutím

Okresného súdu Banská Bystrica z 13. decembra 1994 č. k. ( právoplatným

dňom 30. 3. 1995 ). Vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 12.

12. 1995 pod č. V X ( list vlastníctva č.X, parcely registra E ). Notárskou zápisnicou

spísanou 17. 10. 1995 na Notárskom úrade v Banskej Bystrici notárkou JUDr. V. K. bolo

osvedčené vyhlásenie žalovanej o vydržaní nehnuteľnosti vedenej u Správy katastra v B. v k.

ú. P. parc. KN č. X., orná pôda vo výmere 16 000 m2, ktorá vznikla geometrickým plánom č.

X. odčlenením od pôvodných pozemnoknižných parciel vedených v označených záp. poz.

knihy k. ú. P. , pričom žalovaná ( žiadateľ o vyhotovenie osvedčenia ) uviedla , že uvedené

nehnuteľnosti užíva v dobrej viere, že je ich vlastníčkou a vo svojej držbe nebola nikým

rušená. Ešte v dobe dávnej ich odkúpila od pozemnoknižných vlastníkov , resp.

spoluvlastníkov za účelom výstavby športového ihriska. Časť dotknutej parcely registra E č.

X. , ktorej výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa vo výmere X. m2 , bola následne vo výmere

1518 m2 pripojená a zapísaná ako parcela registra C č. X.. vo výmere X. m2 na LV č. X. do

výlučného vlastníctva žalovanej ( na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní ).

Žalobkyňa teda svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti odvodzovala

z právneho úkonu ( darovacej zmluvy ) , ktorým ho nadobudla od jej právnej predchodkyne

a určenia výlučného vlastníctva k nej sa domáhala z dôvodu zistenia duálneho vlastníctva

v prospech žalovanej , ktorej vlastnícke právo malo vzniknúť na základe osvedčenia

vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti notárom, notárskou zápisnicou spísanou dňa

17. 10. 1995.

Podľa O písm. c/ návrhom na začatie konania možno uplatniť , aby sa

rozhodlo o určení, že tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

Pri určovacích žalobách ( ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho

záujmu na žiadanom určení v čase vyhlásenia rozsudku. Povinnosť preukázať , že v čase

rozhodovania súdu na určení práva je naliehavý právny záujem , zaťažuje žalobcu, čo pre

neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti , z ktorých vyplýva existencia

naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok, aby mohol súd

žalobu meritórne prejednať a prípadne jej vyhovieť.

Súd prvého stupňa , vychádzajúc z existencie naliehavého právneho záujmu na

žiadanom určení ( ) , skúmal v súvislosti s osvedčením vyhlásenia

o vydržaní splnenie podmienok oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti žalovanou

a považoval za právne irelevantné, že žalobkyňa neuplatnila svoje vlastnícke právo v 10-

ročnej lehote podľa platného do 1. 12. 2000 ( vlastnícke

právo sa nepremlčuje ). V porovnaní s ním odvolací súd považoval uplynutie lehoty za

( jedinú ) právne relevantnú skutočnosť a dospel k záveru , podľa ktorého ak žalobkyňa

neuplatnila svoje právo v uvedenej lehote , stal sa vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný na

základe vydržania.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona

( a ), ktoré vzniká splnením zákonom požadovaných

predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania ( predmetom vydržania môže byť

každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva ) , držba musí byť oprávnená t. j. musí ísť

o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva , musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo

s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že oprávnenému držiteľovi patrí vec ( alebo

právo ) a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, do zákonom

stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca ( u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná ) . Subjektom vydržania

môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba .

Podľa a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

vydržaním sa nadobúda na základe rozhodnutia súdu na návrh oprávneného držiteľa a po

splnení zákonom požadovaných predpokladov na základe určovacej žaloby . Rozhodnutie

súdu o určení vlastníckeho práva má povahu deklaratórneho rozhodnutia ( rozhodnutie

nemení právny stav, ale deklaruje vlastníctvo ).

Vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle

o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou

notárskej zápisnice. Podľa § 63 tohto zákona osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam sa vydáva formou notárskej zápisnice . Notárska zápisnica musí obsahovať

vyhlásenie účastníka o splnení podmienok podľa osobitného predpisu ( § 134 Občianskeho

zákonníka ), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby , trvanie a nepretržitosť

držby. K vyhláseniu účastník dokladá vyhlásenie osôb , ktorým posledný zápis v katastri

nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo, alebo ich právnych nástupcov , ak sú tieto osoby

známe, vyhlásenie o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Takéto osvedčenie

vydané notárom, za predpokladu ,že obsahuje všetky uvedené náležitosti , má povahu verejnej

listiny , so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami ( , zákona

č. ). Notár pritom nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade

so zákonom , čo neznamená, že to tak nemá byť.

Podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov platného do 1. 12. 2000 ( týmto dňom

nadobudol účinnosť , ktorý vypustil zo zákona až 9 ) na základe

osvedčenia notára vydaného za podmienok v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností

zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení .

Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona ak po dobu 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie

nehnuteľnosti podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách

vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo

k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej

nehnuteľnosti na základe vydržania, to platí aj pre prípad, že nehnuteľnosť v tejto lehote bola

prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

Odvolací súd pri svojom právnom závere o nespochybniteľnosti vydržania

nehnuteľnosti žalovanou uplynutím 10 ročnej lehoty vychádzal výlučne z citovaného

, ale ako vyplýva z výslovného znenia za

vlastníka nehnuteľnosti sa zapíše osoba uvedená v osvedčení, vydaného za podmienok

v tomto zákone uvedených. „Osvedčenie možno vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti

( § 3 ods. 2 ) na jeho návrh , ku ktorému sa pripoja písomné doklady o skutočnostiach

uvedených v § 4 ods. 2 a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v § 5 ( a/ čestné vyhlásenie

dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania

nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce , že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti , ak

je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom,

b/ vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia ). Pravdivosť obsahu

dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo

nepotvrdzuje ( § 6 ods. 1 ) , čo však neznamená , že v prípade pochybností nemožno skúmať

splnenie uvedených podmienok.

Odvolací súd sa uvedenými relevantnými skutočnosťami ,týkajúcimi sa splnenia

predpokladov tvrdeného a preukazovaného vlastníckeho práva účastníkov konania ,

nezaoberal. Na strane žalovanej, či boli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia

vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním a či boli odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe.

S existenciu týchto predpokladov sa bolo treba zaoberať tak pred notárskou zápisnicou

osvedčeného vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti vzhľadom na charakter nehnuteľnosti

a skutočnosti v nej uvedené, týkajúce sa predchádzajúcich vlastníkov, ako aj po vydaní

osvedčenia a o vydržaní, keď žalovaná mala vedomosť o nadobudnutí vlastníctva

žalobkyňou, ktorá sa svojho vlastníckeho práva aj domáhala prostredníctvom dosiahnutia

mimosúdnej dohody. Na strane samotnej žalobkyne bolo treba venovať pozornosť,

odvodzujúcej svoje vlastnícke právo od vlastníctva právnej predchodkyne , aj z hľadiska

identifikácie nehnuteľnosti a zápisu do katastra nehnuteľnosti. Teda záver odvolacieho

súdu o strate vlastníctva žalobkyne nemal oporu v zistenom skutkovom stave, ktorý by tvoril

podklad pre správne rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že z rozhodnutia, uverejneného

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod. č. 86/2001 vyplýva, že pri

posúdení otázky, kto je vlastníkom , môže sa súd aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri

nehnuteľností. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza: V zmysle ustanovenia § 70 zákona

č. sú údaje katastra ( medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam

vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností ( § 7 písm. c/ zákona )

hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje

právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto preukázanú, pokiaľ v konaní

nevyjde najavo opak ( ).

Keďže odvolací súd sa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami dôležitými pre

správne posúdenie vlastníckeho práva účastníkov ( ktorý chybný postup v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia v rozpore s ani náležite nevysvetlil ) , jeho

konanie je postihnuté vadou v zmysle ustanovenia a vylučuje

možnosť preskúmania jeho rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti a dôvodov uvedených

v dovolaní.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta