Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 25 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (33)fa7/361226.af5cc4.pdf
PDF · 187.77 KB
No categories available
2Cdo/191/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 191/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. R. bývajúcej v B.,
zastúpenej Mgr. M. K., advokátkou v B., proti žalovanej O., zastúpenej JUDr. M. S.
advokátkou v B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde B. pod sp. zn. 5
C 97/2007, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.
februára 2009 sp. zn. 13 Co 20/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 24. februára 2009 sp. zn. 13 Co 20/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Brezno rozsudkom z 5. decembra 2008 č. k. 5 C 97/2007 – 81 určil, že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. X. katastrálne územie
P. obec P. okres B., Správy katastra B., ako parcela KN č. X.X. vo výmere X.X. – ostatné
plochy . Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 24 638 Sk do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že právna predchodkyňa žalobkyne
( A. R. ), ktorá nadobudla vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia
súdu, darovala nehnuteľnosť žalobkyni darovacou zmluvou zo 7. 9. 1995 ( vklad v katastri
nehnuteľností povolený pod V X. dňa 12. 12. 1995 ). Notárskou zápisnicou č. N 409/95,
NZ 377/95 zo 17. 10. 1995 ( Notársky úrad JUDr. V. K. v Banskej Bystrici ) bolo osvedčené
vyhlásenie o vydržaní nehnuteľnosti ( vo výmere 1518 m2 ) žalovanou . Časť dotknutej
parcely registra E č. X. bola následne pripojená a zapísaná ako parcela registra C č. X.X.
vo výmere X.X. m2 na LV č. X. do výlučného vlastníctva žalovanej. Týmto došlo k tzv.
duálnemu vlastníctvu , potvrdenému príslušným katastrálnym úradom. Pri skúmaní
podmienok nadobudnutia vlastníctva žalovanou k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním
zistil, že jej právny predchodca na nehnuteľnosti od roku 1979 bez stavebného povolenia,
kolaudačného rozhodnutia a vyriešenia predchádzajúcich vlastníckych vzťahov , budoval
športové ihrisko . ONV Banská Bystrica vyhovel jej žiadosti o vyňatie poľnohospodárskej
pôdy - pozemkov pod športovým ihriskom - poľnohospodárskej výrobe rozhodnutím z 28.
1. 1988 , ktorá skutočnosť ale nemala vplyv na zmenu vlastníckeho práva
predchádzajúcich vlastníkov, od ktorých neboli odkúpené, darované, vyvlastnené, či iným
spôsobom scudzené. Keďže vlastnícke právo zapísané v prospech žalovanej v zmysle § 2
a nasl. zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 293/192 Zb. ) na základe osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní ( vydaného podľa zákona č. 323/1992 Zb. ) žalobkyňa napadla
žalobou o určenie , že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti , považoval za irelevantné, že
tak neurobila v 10- ročnej lehote ( § 2 Ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. ) , pretože vlastnícke
právo sa nepremlčuje. Žalovaná nesplnila zákonné predpoklady pre nadobudnutie
vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním . Vydržať vec môže len taký držiteľ, ktorý je so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi . Tvrdenia
žalovanej o oprávnenosti jej držby sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobkyňa po
nadobudnutí vlastníctva ( darovacou zmluvou ) a zistení duálneho zápisu vlastníckeho
práva ( tiež v prospech žalovanej ) , mala preukázateľný záujem na vyriešení sporného
vlastníctva. Keďže k dohode so žalovanou nedošlo, nemala inú možnosť ako domáhať sa
svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predmetnou žalobou . Preto je daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení ( § 80 písm. c/ O. s. p. ). O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom z 24. februára
2009 sp. zn. 13 Co 20/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalovaná splnila podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním . Oprávneným
držiteľom nehnuteľnosti bola od roku 1995 , keď notárka JUDr. V. K. notárskou zápisnicou
zo 17. 10. 1995 č. N 409/95, Nz 377/95 , vydanou za podmienok podľa § 2 ods. 2 zákona č.
293/1995 Zb. , osvedčila vyhlásenie o vydržaní ( pre Obec P. ) , ktoré právo ( oprávneného
držiteľa ) bolo zapísané do katastra nehnuteľností záznamom ( § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností ). Po uplynutí lehoty 10 rokov ( oprávnenej držby ) odo dňa
zápisu ,sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti na základe vydržania ( § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ) , zapísanou v katastri nehnuteľností na LV č. X.. Nie je preto možné už skúmať
prípadnú dôvodnosť vydania osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva , ani
opodstatnenosť žaloby podanej na súd až 30. 4. 2007 ( po uplynutí 10- ročnej lehoty odo dňa
zápisu ). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. .Za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval najmä skutočnosť, že žalobkyňa stratila vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti (nadobudnuté darovacou zmluvou) z nevedomosti ( nedomáhala sa ho
relevantným spôsobom ).
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla , aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jej žalobe vyhovie a žalovanej uloží
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania. Namietala nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Uviedla, že po zistení , že k časti parcely
registra E č. X. vo výmere X. m2, ktorej vlastníčkou sa stala na základe darovacej zmluvy,
a ktorá je súčasťou športového ihriska , došlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva aj
v prospech žalovanej ( na základe Notárskej zápisnice spísanej 17. 10. 1995 ) konkrétne vo
výmere 1518 m2 ( časť dotknutej parcely registra E č. X. bola následne pripojená a chybne
zapísaná ako parcela registra C č. X.X. vo výmere X.X. m2 na LV č. X. ako výlučné
vlastníctvo žalovanej ) sa opakovane ( najneskôr od roku 1 997 ) niekoľko rokov snažila
dosiahnuť vyriešenie vzniknutej situácie mimosúdne, avšak neúspešne. Poukázala na
skutočnosť, že vyhlásenie žalovanej v Notárskej zápisnici spísanej 17. 10. 1995 ( parcely, ku
ktorým si osvedčila vlastnícke právo titulom vydržania vrátane spornej parcely ešte v dobe
dávnej odkúpila od pozemnoknižných vlastníkov , resp. spoluvlastníkov za účelom výstavby
športového ihriska ) nie je pravdivé. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno , pretože
nepreukázala vo vzťahu k spornej parcele splnenie podmienok , ktoré zákon pre kvalifikáciu
oprávnenej držby vyžaduje a to ani u právneho predchodcu a rovnako ani potom, ako si
formou notárskej zápisnice k spornej parcele osvedčila vlastnícke právo vydržaním.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu považovala rozsudok odvolacieho súdu za vecne
správny. Uviedla, že na pokojnú a nerušenú držbu nemá vplyv jej vedomosť o duálnom
vlastníctve, pretože na rozdiel od žalobkyne , ktorá je vlastníčkou len evidenčnej parcely
registra E, ona je vlastníčkou záväznej parcely registra C. V roku 1995, kedy parcelu registra
E č. X. nadobudla ( súdnym rozhodnutím ) právna predchodkyňa ( matka ) žalobkyne bola už
časť tejto parcely od roku 1979 užívaná ako športový areál. Nebola to teda poľnohospodárska,
či orná pôda , ale bola fakticky , reálne zastavanou plochou, resp. ostatnou plochou
športového areálu. Je preto zrejmé, že právna predchodkyňa žalobkyne ani nevedela, čo
získala súdnym rozhodnutím do vlastníctva. Nevedela, že časť parcely E KN X., ku ktorej
jej vzniklo vlastnícke právo na základe rozhodnutia súdu ako k ornej poľnohospodárskej
pôde , je v skutočnosti obecné ihrisko stavané od roku 1979 a tvorí záväznú parcelu registra
C. To z dôvodu, že túto parcelu od doby dávnej , minimálne od roku 1979 vôbec neužívala (
pred súdom v roku 1994 tvrdila, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu ).Ak by kataster
nehnuteľností pri zápise len evidenčnej parcely E č. X. do vlastníctva právnej predchodkyne
žalobkyne , neurobil chybu tým, že do výmery E parcely č. X. - orná pôda zahrnul výmeru,
ktorá prešla do novovytvorenej záväznej parcely registra C – X.X. , nedošlo by k duálnemu
vlastníctvu. Zdôraznila, že kvôli právnej istote vo vlastníckych vzťahoch len súdne
rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Musí
sa tak stať v lehote 10 rokov od zápisu vlastníka do katastra nehnuteľností . Nestačí namietať
vlastnícke právo bez domáhania sa svojich práv súdnou cestou. Navrhla preto dovolanie
zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania vo výške 120,88 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. ) proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť dovolaním ( § 238 ods. 1 O. .s p. ) , bez nariadenia dovolacieho
pojednávania ( § 243a ods. 1 O. .s p. ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
v rozsahu podľa § 241 ods. 1 O. s p. a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou ,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale
i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 242 ods. 1 O. s p. ) sa zaoberá
procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v
§ 237 písmenách a/ až g/ O. s. p. ( t. j. či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka , o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka žiadnu
z týchto vád nenamietala a neboli zistené ani dovolacím súdom. To však neplatí vo vzťahu
k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm.
b/ O. s. p.
Inou vadou konania , na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v
§ 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť , ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
konaní.
Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a úctu k právam iných osôb.
Podľa § 3 O. s. p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva , ktoré bolo
ohrozené alebo porušené.
V zmysle citovaných ustanovení sa občianske súdne konanie musí v každom
jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( napr.
IV. ÚS 1/02 ) . V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov , ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
( § 153 ods. 1 O. s. p. ). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu
zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám
spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd , najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne
konanie.
V zmysle § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy , a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na vyhodnotenie dôkazov
nadväzuje zistenie ( ustálenie ) jednotlivých relevantných skutkových okolností ( skutkového
stavu ), ktoré sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie
súdu. Správne zistenie skutkového stavu po vyhodnotení vykonaných dôkazov je teda
rovnako dôležité , ako hodnotenie dôkazov, aby nedošlo k nesprávnym dieľčím skutkovým
zisteniam a tým nesprávne zistenému skutkovému stavu , netvoriacemu podklad pre správne
rozhodnutie vo veci.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Brezno
30. 4. 2007 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
X. kat. územie P. obec P. okres B. ako parcely registra C č. X. vo výmere 1 518 m 2, druh
pozemku ostatné plochy z dôvodu, že vlastníctvo k nej nadobudla darovacou zmluvou
uzavretou 7. 9. 1995 od svojej matky A. R. ( darkyňa ) , ktorá ju nadobudla rozhodnutím
Okresného súdu Banská Bystrica z 13. decembra 1994 č. k. 14 C 214/194 ( právoplatným
dňom 30. 3. 1995 ). Vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 12.
12. 1995 pod č. V X ( list vlastníctva č.X, parcely registra E ). Notárskou zápisnicou
spísanou 17. 10. 1995 na Notárskom úrade v Banskej Bystrici notárkou JUDr. V. K. bolo
osvedčené vyhlásenie žalovanej o vydržaní nehnuteľnosti vedenej u Správy katastra v B. v k.
ú. P. parc. KN č. X., orná pôda vo výmere 16 000 m2, ktorá vznikla geometrickým plánom č.
X. odčlenením od pôvodných pozemnoknižných parciel vedených v označených záp. poz.
knihy k. ú. P. , pričom žalovaná ( žiadateľ o vyhotovenie osvedčenia ) uviedla , že uvedené
nehnuteľnosti užíva v dobrej viere, že je ich vlastníčkou a vo svojej držbe nebola nikým
rušená. Ešte v dobe dávnej ich odkúpila od pozemnoknižných vlastníkov , resp.
spoluvlastníkov za účelom výstavby športového ihriska. Časť dotknutej parcely registra E č.
X. , ktorej výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa vo výmere X. m2 , bola následne vo výmere
1518 m2 pripojená a zapísaná ako parcela registra C č. X.. vo výmere X. m2 na LV č. X. do
výlučného vlastníctva žalovanej ( na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní ).
Žalobkyňa teda svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti odvodzovala
z právneho úkonu ( darovacej zmluvy ) , ktorým ho nadobudla od jej právnej predchodkyne
a určenia výlučného vlastníctva k nej sa domáhala z dôvodu zistenia duálneho vlastníctva
v prospech žalovanej , ktorej vlastnícke právo malo vzniknúť na základe osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti notárom, notárskou zápisnicou spísanou dňa
17. 10. 1995.
Podľa § 8O písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť , aby sa
rozhodlo o určení, že tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Pri určovacích žalobách ( ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení v čase vyhlásenia rozsudku. Povinnosť preukázať , že v čase
rozhodovania súdu na určení práva je naliehavý právny záujem , zaťažuje žalobcu, čo pre
neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti , z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok, aby mohol súd
žalobu meritórne prejednať a prípadne jej vyhovieť.
Súd prvého stupňa , vychádzajúc z existencie naliehavého právneho záujmu na
žiadanom určení ( § 80 písm. c/ O. s. p. ) , skúmal v súvislosti s osvedčením vyhlásenia
o vydržaní splnenie podmienok oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti žalovanou
a považoval za právne irelevantné, že žalobkyňa neuplatnila svoje vlastnícke právo v 10-
ročnej lehote podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. platného do 1. 12. 2000 ( vlastnícke
právo sa nepremlčuje ). V porovnaní s ním odvolací súd považoval uplynutie lehoty za
( jedinú ) právne relevantnú skutočnosť a dospel k záveru , podľa ktorého ak žalobkyňa
neuplatnila svoje právo v uvedenej lehote , stal sa vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný na
základe vydržania.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona
( § 129 a § 134 Občianskeho zákonníka ), ktoré vzniká splnením zákonom požadovaných
predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania ( predmetom vydržania môže byť
každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva ) , držba musí byť oprávnená t. j. musí ísť
o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva , musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo
s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že oprávnenému držiteľovi patrí vec ( alebo
právo ) a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, do zákonom
stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca ( u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná ) . Subjektom vydržania
môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba .
Podľa § 129 a § 134 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
vydržaním sa nadobúda na základe rozhodnutia súdu na návrh oprávneného držiteľa a po
splnení zákonom požadovaných predpokladov na základe určovacej žaloby . Rozhodnutie
súdu o určení vlastníckeho práva má povahu deklaratórneho rozhodnutia ( rozhodnutie
nemení právny stav, ale deklaruje vlastníctvo ).
Vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou
notárskej zápisnice. Podľa § 63 tohto zákona osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam sa vydáva formou notárskej zápisnice . Notárska zápisnica musí obsahovať
vyhlásenie účastníka o splnení podmienok podľa osobitného predpisu ( § 134 Občianskeho
zákonníka ), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby , trvanie a nepretržitosť
držby. K vyhláseniu účastník dokladá vyhlásenie osôb , ktorým posledný zápis v katastri
nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo, alebo ich právnych nástupcov , ak sú tieto osoby
známe, vyhlásenie o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Takéto osvedčenie
vydané notárom, za predpokladu ,že obsahuje všetky uvedené náležitosti , má povahu verejnej
listiny , so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami ( § 134 O. s. p., § 34 zákona
č. 162/1995 Z. z. ). Notár pritom nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade
so zákonom , čo neznamená, že to tak nemá byť.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov platného do 1. 12. 2000 ( týmto dňom
nadobudol účinnosť zákon č. 393/2000 Z. z. , ktorý vypustil zo zákona § 2 až 9 ) na základe
osvedčenia notára vydaného za podmienok v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností
zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení .
Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona ak po dobu 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie
nehnuteľnosti podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách
vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo
k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej
nehnuteľnosti na základe vydržania, to platí aj pre prípad, že nehnuteľnosť v tejto lehote bola
prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.
Odvolací súd pri svojom právnom závere o nespochybniteľnosti vydržania
nehnuteľnosti žalovanou uplynutím 10 ročnej lehoty vychádzal výlučne z citovaného
§ 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. , ale ako vyplýva z výslovného znenia § 2 ods. 1 za
vlastníka nehnuteľnosti sa zapíše osoba uvedená v osvedčení, vydaného za podmienok
v tomto zákone uvedených. „Osvedčenie možno vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti
( § 3 ods. 2 ) na jeho návrh , ku ktorému sa pripoja písomné doklady o skutočnostiach
uvedených v § 4 ods. 2 a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v § 5 ( a/ čestné vyhlásenie
dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania
nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce , že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti , ak
je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom,
b/ vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia ). Pravdivosť obsahu
dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo
nepotvrdzuje ( § 6 ods. 1 ) , čo však neznamená , že v prípade pochybností nemožno skúmať
splnenie uvedených podmienok.
Odvolací súd sa uvedenými relevantnými skutočnosťami ,týkajúcimi sa splnenia
predpokladov tvrdeného a preukazovaného vlastníckeho práva účastníkov konania ,
nezaoberal. Na strane žalovanej, či boli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia
vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním a či boli odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe.
S existenciu týchto predpokladov sa bolo treba zaoberať tak pred notárskou zápisnicou
osvedčeného vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti vzhľadom na charakter nehnuteľnosti
a skutočnosti v nej uvedené, týkajúce sa predchádzajúcich vlastníkov, ako aj po vydaní
osvedčenia a o vydržaní, keď žalovaná mala vedomosť o nadobudnutí vlastníctva
žalobkyňou, ktorá sa svojho vlastníckeho práva aj domáhala prostredníctvom dosiahnutia
mimosúdnej dohody. Na strane samotnej žalobkyne bolo treba venovať pozornosť,
odvodzujúcej svoje vlastnícke právo od vlastníctva právnej predchodkyne , aj z hľadiska
identifikácie nehnuteľnosti a zápisu do katastra nehnuteľnosti. Teda záver odvolacieho
súdu o strate vlastníctva žalobkyne nemal oporu v zistenom skutkovom stave, ktorý by tvoril
podklad pre správne rozhodnutie vo veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že z rozhodnutia, uverejneného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod. č. 86/2001 vyplýva, že pri
posúdení otázky, kto je vlastníkom , môže sa súd aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri
nehnuteľností. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza: V zmysle ustanovenia § 70 zákona
č. 162/1995 Z. z. sú údaje katastra ( medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam
vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností ( § 7 písm. c/ zákona )
hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje
právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto preukázanú, pokiaľ v konaní
nevyjde najavo opak ( § 133 O. s. p. ).
Keďže odvolací súd sa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami dôležitými pre
správne posúdenie vlastníckeho práva účastníkov ( ktorý chybný postup v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p. ani náležite nevysvetlil ) , jeho
konanie je postihnuté vadou v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a vylučuje
možnosť preskúmania jeho rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti a dôvodov uvedených
v dovolaní.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta