Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcov v rade: 1/ A. M., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX Ž., štátny občan SR, 2/ B. M., H.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/ XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, 3/ Š. M., H.. XX.XX.XXXX XXX XX K. XXX, štátny občan SR, 4/ Z. D., H.. XX.X.XXXX, X. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, 5/ N. M., H.. XX.X.XXXX, D. XXX, XXX XX Ž., Š. X. K., X/ Miroslav M., H.. XX.XX.XXXX, XXX XX D. XX, štátny občan SR, 7/ A. M., H.. XX.X.XXXX, D. XX, XX XX Ž., štátny občan SR, 8/ Ľ. M., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpených právnym zástupcom, JUDr. Jana Ftorková, advokátka, so sídlom V. Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, proti žalovanému v 1/ rade: N. Z., H.. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že novovytvorený pozemok parc. č. CKN XXX/XXX orná pôda o výmere X XXX m 2 , nachádzajúci sa v k. ú. D., novovytvoreným geometrickým plánom vyhotovený GEOMER Žilina, s.r.o., číslo 109/2018, autorizačne overeným dňa 09.06.2018 Ing. N. D., úradne overeným Okresným úradom Žilina dňa 27.07.2008 Ing. A. L. pod č. G1-1470/2018, z parcele č. EKN XX/X orná pôda o výmere XXXX m 2 zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. D., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, p a t r í v podiele X/X do dedičstva po Z. M., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, T.. XX.XX.XXXX a v podiele 1/2 do dedičstva po neb. Š. M., H.. XX.XX.XXXX, T.. XX.XX.XXXX.

II. Žalobcovia v 1/ až 8/ rade m a j ú nárok spoločne a nerozdielne voči žalovanému v 1/ rade na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

P.. K. E. E., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, E. - K. m á voči žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu svedočného v rozsahu 100%.

IV. Svedok JUDr. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Q. XX m á voči žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu svedočného v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou na tunajšom okresnom súde dňa 18.10.2018 domáhali voči žalovanému určenia, že novovytvorený pozemok parc. č. CKN XXX/XXX orná pôda o výmere XXXX m2, nachádzajúci sa v kat. úz. D., novovytvorený geometrickým plánom vyhotoveným firmou Geomer Žilina, s.r.o., číslo 109/2018, autorizačne overeným dňa 9.6.2018 Ing. N. D., úradne overeným Okresným úradom Žilina dňa 27.7.2018 Ing. A. L. pod č. G1-1470/2018, z parcele č. EKN XX/X orná pôda o výmere XXXX m2 zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. D., patrí v podiele 1.-ice do dedičstva po neb. Z. M., Q.. Z.,

H.. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX a v podiele 1.-P.ce do dedičstva po neb. Š.U. M., nar. X.XX.XXXX, zomrelom X.X.XXXX a náhrady trov konania.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že pozemok parc. č. EKN XX/X orná pôda o výmere XXXX m2 je na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor zapísaný na LV č. XXX na podielových spoluvlastníkov žalobcu v 1/ rade v podiele pod r.č. XX vo výške XX/XXX-ín a pod r.č. XX vo výške X/XXXX-ín; na žalovaného v 1/ rade pod r.č. XX vo výške XXXX/XXXXX-ín, pod r.č. XX vo výške XXX/XXXX- ín, pod r.č. XX vo výške X/XXXX-Í., pd r.č. XX v podiele XXX/XXXXX-ín, pod r.č. XX vo výške X/ XXXX-ín, pod r.č. XX vo výške X/XXXX-ín, pod r.č. XX vo výške XXX/XXXXX-Í. a na žalovaného v 2) rade pod r.č. XX vo výške XXX/XXXXX-ín. Geometrickým plánom vyhotoveným firmou Geomer Žilina, s.r.o., číslo 109/2018, autorizačne overeným dňa 9.6.2018 Ing. N. D., úradne overeným Okresným úradom Žilina dňa 27.7.2018 Ing. A. L. pod číslom G1-1470/2018 z označenej pozemkovej nehnuteľnosti bola novovytvorená parcela CKN XXX/XXX orná pôda o výmere XXXX m2. Novovytvorený pozemok označeným geometrickým plánom parc. č. CKN XXX/XXX z pozemku parc.č. EKN XX/X nadobudli do vlastníctva manželia Š. M., zomrelý X.X.XXXX (dedičské konanie po ňom bolo prejednané Okresným súdom Žilina pod sp. zn. ) a Z. M., zomrelá XX.X.XXXX (dedičské konanie po nej bolo prejednané Okresným súdom Žilina pod sp. zn. D 515/93). Nadobúdateľmi označenej pozemkovej nehnuteľnosti boli rodičia žalobcov v 1/ až 8/ rade. Žalobcovia majú právny záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch neb. Š. M. B. H.. Z. M., u každého v podiele 1.-P.. Žalobca v 1) rade v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. si uplatňoval vlastnícke právo k predmetnej pozemkovej nehnuteľnosti na tom skutkovom základe, že predmetný pozemok nadobudol na základe v minulosti vykonanej reálnej deľby do vlastníctva jeho otec Š. M. s manželkou Z. M., rod. Z. a tento pozemok previedol do vlastníctva žalobcu v 1) rade písomnou Darovacou zmluvou uzavretou dňa XX.X.XXXX, odkedy predmetný pozemok užíva žalobca v 1) rade dobromyseľne, nerušene ako vlastný a predmetný pozemok tak nadobudol vydržaním na základe nerušenej a dobromyseľnej držby, do ktorej vstúpil v roku XXXX na základe právneho titulu, ktorým bola Darovacia zmluva uzavretá dňa XX.X.XXXX. Okresný súd v Žiline rozsudkom č. k -455 zo dňa 26.6.2017 zamietol žalobu žalobcu v 1) rade majúc za to, že nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom v 1) rade vydržaním z dôvodu, že Darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX nespôsobila nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, pretože nebola registrovaná štátnym notárstvom do XX.XX.XXXX, resp. v období po X.X.XXXX zavkladovaná do katastra nehnuteľností a nebol tak zavŕšený proces, ktorý by znamenal vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu v 1) rade. Krajský súd v Žiline na základe odvolania žalobcu v 1) rade rozsudkom č.k. -498 zo dňa 24.4.2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Žiline. Na základe vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že z rozsiahleho vykonaného dokazovania v rámci prvostupňového konania vyplynul záver, že v rámci reálnej deľby, ktorá bola uskutočnená medzi spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, hoci táto reálna deľba nebola zapísaná do pozemkovej knihy, sa stal práve A. M. vlastníkom vydelenej nehnuteľnosti, ktorá zodpovedá predmetu konania. Žalobca v 1) rade v konaní preukázal, aké diely spoločnej nehnuteľnosti parcely pôvodne zapísanej v pkn vložke č. XXX pod r.č. XX pripadli ostatným podielovým spoluvlastníkom, ktorých právnymi nástupcami sú v tomto konaní žalovaní v 1), 2) rade. Dospel tiež k záveru, že hoci reálna deľba uskutočnená medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi nebola zachytená konštitutívnym alebo deklaratórnym zápisom v evidencii nehnuteľností, dôsledkom čoho bolo, že pkn spoluvlastníkmi boli naďalej formálne vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, je možné konštatovať, že došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti reálnou deľbou a A. M. - otec neb. Š. M., zomrelého X.X.XXXX sa stal vlastníkom reálne vydeleného pozemku, ktorý zodpovedá pozemku, ku ktorému si žalobca v 1) rade v uvedenom súdnom konaní uplatňoval vlastnícke právo. Z vykonaného dokazovania v uvedenom konaní bolo preukázané, že A.Á. M. za svojho života nehnuteľnosti, ktoré vlastnil a medzitým aj pkn parcelu č. XX zapísanú v pkn vložke č. XXX pre kat. úz. D. previedol na svojho syna Š. M. a jeho manželku Z. M. na základe zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice pod N 503/69, Nz 699/69 registrovanej Štátnym notárstvom v Žiline pod č. RI 613/69. Nakoľko v tom čase už A. M. vlastnil reálne vydelenú, hoci evidenčne nezachytenú časť nehnuteľnosti pozemnoknižnej parcely č. XX zapísanej vo vložke č. XXX v operátoch evidencie nehnuteľností, uvedenou notárskou zápisnicou prešlo na Š. M. a manželku Z. vlastníctvo k takto vydelenej nehnuteľnosti. Z uvedenej notárskej zápisnice zo dňa 7.8.1969, obsahom ktorej je Kúpna a darovacia zmluva, registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline pod RI 613/69, vyplýva, že A. M. daruje čisto a bez tiarch so všetkými právami a povinnosťami svojmu synovi Š. M., nar. X.XX.XXXX a jeho manželke Z. M., Q.. Z.Q., H.. XX.X.XXXX všetky svoje bársk kde a pod bársk akým menom sa nachodiace role a lúky vo D., teda celú svoju poľnohospodársku pôdu,

ktorú vlastní, okrem iných aj v pkn vložke č. XXX parcela č. XX, pričom v tejto zmluve A. M. podotýka, že neúplné alebo nedostatočné označenie pozemnoknižných parciel na veci nič nemení, lebo daruje všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré vlastní. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, potom ako Š. M. B. Z. M. nadobudli do podielového spoluvlastníctva v rovnakých podieloch, vychádzajúc z ust. , Š.R. M. B. Z. M. - rodičia žalobcov v 1) až 8) rade Darovacou zmluvou zo dňa 15.9.1990, v ktorej konal Š. M. B. T. Z. M., previedol na žalobcu v 1) rade, ktorý následne od roku 1990 až doposiaľ predmetný pozemok tak, ako je uvedený v petite žaloby, mal v dobromyseľnej, nerušenej držbe až do roku XXXX, kedy na pozemku sa pred žalobcom v 1) rade vyjadril žalovaný v 1) rade prvýkrát, že žalobca v 1) rade užíva aj jeho pozemok. Žalobca v 1) rade doposiaľ napriek vedenému súdnemu sporu aj po roku 2XXX užíva predmetný pozemok. V čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy, ktorou previedol na žalobcu jeho otec Š. M. predmetnú pozemkovú nehnuteľnosť, vyžadoval pre účinnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva jej registráciu štátnym notárstvom ( účinný do 31.12.1992), pričom je nesporné, že predmetná darovacia zmluva nebola predložená k registrácii. S účinnosťou od 1.1.1993 zákon predpisoval ako predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti ( , ), pričom predmetná darovacia zmluva odvkladovaná nebola. Žalobcovia v 1) až 8) rade poukazujú aj na právne závery súdu druhej inštancie v rozsudku č.k. -498 zo dňa 24.4.2018, ktoré súd vyslovil na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, podľa ktorých medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pkn parcely č. XX T. v pkn vložke č. XXX pre kat. úz. D.Ô. prebehla v dávnej minulosti reálna deľba, ktorá bola akceptovaná všetkými pkn spoluvlastníkmi, od ktorej doby jednotliví pkn spoluvlastníci a ich právni nástupcovia užívali nehnuteľnosti reálne vydelené, avšak bez toho, aby došlo k zápisu reálnej deľby, či už do pôvodnej pozemkovej knihy alebo následne do katastra. Aj Krajský súd v Žiline konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že uskutočnená reálna deľba bez toho, aby bola zachytená či už konštitutívnym alebo deklaratórnym zápisom v evidencii nehnuteľností, bola minimálne od 50tych rokov minulého storočia rešpektovaná všetkými pkn spoluvlastníkmi ako aj ich právnymi nástupcami a to až do roku 2009, s ktorým právnym záverom súdu sa žalobcovia v celom rozsahu stotožňujú. Nielen žalobca v 1) rade ale aj právni predchodcovia žalovaných v 1), 2) rade preukázateľne odvodzovali vlastnícke právo súvisiacich nehnuteľností t.j. tých nehnuteľností, ku ktorým na základe reálnej deľby vykonanej v dávnej minulosti (t.j. práve od reálne deľby, na ktorú žalobca v 1) rade poukazoval) majú zapísané právni predchodcovia žalovaných v 1), 2) rade vlastnícke právo. Žalovaní v 1), 2) rade nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely v predmetnej nehnuteľnosti na základe právnych titulov, ktoré sú zapísané pod poradovým číslom XX- XX B. XX na LV č. XXX pre kat. úz. D., od právnych nástupcov pôvodných pkn spoluvlastníkov, ktorí v čase nadobudnutia spoluvlastníckych podielov žalovanými v 1), 2) rade (v rokoch XXXX-XXXX) už s poukazom na v minulosti vykonanú reálnu deľbu, na základe ktorej sa vlastníkmi parcele č. XX/X stali Š. M. K. Z. Z. M., Q.. Z., neboli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej pozemkovej nehnuteľnosti. Žalobcovia majú za to, že k reálnej deľbe došlo pred rokom XXXX, ktoré okolnosti vyplývajú z právnych úkonov, ktoré boli učinené v rokoch 1953 a 1954 už medzi dlhodobými držiteľmi nehnuteľnosti, ktoré v súčasnosti sú vo vlastníctve rodiny S., pretože pri reálnej deľbe vydelené nehnuteľnosti z pôvodného pozemku zapísaného v pkn vložke č. XXX parcela č. XX pre Z. Z., Q.. U. Z. a jej deti, tak ako sú uvedené v Zámennej a darujúcej zmluve Čd 186/1954, už bola zamenená reálne vydelená nehnuteľnosť pre Z. Z., Q.. U. Z. a spol., zamieňala Z. Z., rod. U. Z. B. K.. K. Z. S., Q.. Š., čo je zrejmé aj z toho, že do držby pozemkov, ktoré v dávnej minulosti pri reálnej deľbe pripadli Z. Z., rod. U. Z., na základe zámennej zmluvy vstúpila už v roku XXXX Z. S. a v roku XXXX A. K. Z. S.. Teda je zrejmé, že predmetom uvedenej Zámennej a darovacej zmluvy už boli reálne vydelené pozemky z pkn parcele XX vo vložke č. XXX. Aj krajský súd v potvrdzujúcom rozhodnutí dospel k záveru, že je možné stotožniť sa s obhajobou žalobcu, že k reálnej deľbe došlo ešte pred rokom 1951, pretože právne úkony, ktoré boli uskutočňované v rokoch 1953-1954, sa už práve od reálnej deľby odvíjali a na ňu nadväzovali. Pri spomínanej reálnej deľbe nadobudli právni predchodcovia žalovaných v 1), 2) rade pozemky podľa súčasného označenia parc.č. L. XXX/XX, L. XXX/XX, L. XXX/XX (F. Č.. XXX), L. XXX/XX B. L. XXX/XXX (F. Č.. XXX), L. XXX/X (F. Č.. XXX) B. L. XXX/X (F. Č.. XXX). Ing. S. Z. zapísaný na LV č. XXX je vnuk Z. S.. Vlastník Z. S., H.. XX.XX.XXXX zapísaný na LV č. XXX je právnym nástupcom po Z. S., ktorý nadobudol pri zámene pozemkov v roku XXXX predmetné nehnuteľnosti. Spoluvlastníci na LV č. XXX B. XXX S. Z.Č., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., Q.. S., H.. X.X.XXXX - tak ako je to uvedené v osvedčení o vydržaní N 353/99, Nz 198/00, sú T. Z. S. B. E. S., Q.. E. a dcéra Z. S. B. E., Q.. E.. Pozemky po ľavej strane z pohľadu od cintorína po reálnej deľbe vykonanej v dávnej minulosti pripadli do vlastníctva S. Z. X., ktorý, tak ako je to uvedené v notárskej zápisnici č. N 60/93, Nz 174/93, sa vysporiadal so spoluvlastníkmi pkn parcele č. XX na základe zámenných zmlúv, ktoré neboli uzatvorené v zákonom predpísanej forme, a

preto neboli zaevidovaní ani v pozemkovej knihe, z ktorých pozemkov v roku 1971 previedol darovacou zmluvou na S. Z. a jeho manželku X., Q.. Š., t.j. na syna a jeho manželku pozemky parc.č. KN XXX/ XX orná pôda o výmere XXX m2 a KN XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2 a v súčasnosti sú tieto pozemky evidované na Z. Z., Q.. Z. H. F. Č.. XXX - vnuka S. Z.B. B. X. Z., Q.. Š.. Pri tej istej reálnej deľbe vykonanej v dávnej minulosti pripadli na právneho predchodcu žalobcov A. M. pozemky nachádzajúce sa v prírode v strede medzi pozemkami Z.Q. Z. - R..Č.. S. a pozemkami S. Z. X. - R..Č.. Z. Z., pričom časť uvedeného pozemku zapísaného v pkn vložke č. XXX parcela č. XX je v súčasnosti vedená na LV č. XXX ako parcela č. CKN XXX/XX H. žalobcu v 1) rade a časť na Z. O., rod. M. a to pozemok parc.č. CKN XXX/X zapísaný na LV č. XXX, ktorá je dcérou B. M. - brata Š. M.. A.H. M. mal dvoch synov Š. B. B., S. Š. M. bol otec žalobcov a B. M. bol otec Z. O.Í. - vlastníčky zapísanej na LV č. XXX. A. M. Kúpnou a darovacou zmluvou registrovou Štátnym notárstvom pod RI 613/69 previedol na svojho syna Š. M. všetky pozemky vo D. okrem tých, ktoré v bode 1. - teda rodinný dom č. XX N. D. a priľahlý dvor so záhradou previedol na Z. M. K. Z.Ž. Q. M., teda aj pozemky zapísané v pkn vložke č. XXX S. Č.. XX, pričom v zmluve uvádza, že aj keď ide o neúplné alebo nedostatočné označenie parciel pozemnoknižných, nič to na veci nemení, lebo daruje svojmu synovi Š. M. všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré vlastní. Tieto pozemky, ktoré pri reálnej deľbe pripadli A. M. a následne na základe Darovacej zmluvy RI 613/69 Š. M., sú predmetom sporu a sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX B. S. G. XX/X orná pôda o výmere XXXX m2, novovytvorená geometrickým plánom označeným v petite žaloby ako parcela č. CKN XXX/XXX o výmere XXXX m2. Zo všetkých dôkazov vykonaných v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. je zrejmé, že k reálnej deľbe medzi podielovými spoluvlastníkmi došlo aj z dôvodu, že pozemky po pravej strane od pozemku, ktorý je predmetom sporu z pohľadu cintorína tak aj pozemky po ľavej strane od pozemku, ktorý je predmetom sporu, majú v dlhodobej držbe a tieto aj majú vlastnícky vysporiadané, odvodzujúc svoje vlastníctvo od v minulosti vykonaných právnych úkonov rodina S. B. Z. (Z.), pričom ich dlhodobú a nerušenú držbu nikto nespochybnil. Podobne tak nerušenú, dobromyseľnú a dlhodobú držbu žalobcu najmenej od 50-tych rokov do roku XXXX nikto nespochybnil. Problémy začali až v Q. XXXX potom, ako žalovaný v 1) rade nadobudol spoluvlastnícke podiely od formálnych pozemnoknižných spoluvlastníkov a to od právnych nástupcov tých pkn spoluvlastníkov, ktorí v dávnej minulosti (dôkazom čoho je aj Zámenná a darujúca zmluva Čd XXX/XXXX) svoj reálne oddelený pozemok z pozemku zapísaného v pkn vložke č. XXX S. Č.. XX zamenili s Z. Z., Q.. U. Z. a spol. Napriek tomu, že sa v zámennej zmluve uvádzajú podiely, došlo v roku XXXX k zámene pozemku a nie podielov, čo je zrejmé z toho, že od roku 1954, tak ako to vyplýva z ďalších dôkazov, už Z. S. mal v držbe pozemky, ktoré sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX ako parcela č. L. XXX/XX, L. XXX/XX B. L. XXX/XX B. H. F. Č.. XXX ako parcela č. CKN XXXX/XX B. L. XXX/XX a ktoré pozemky si Z. S., E. S., Q.. E., S. Z., E. Z., Q.. S. (E. Z. je dcéra Z. S. B. E. S., Q.. E.) majetkoprávne vysporiadali na základe osvedčenia N XXX/XX, Nz 185/00 o vydržaní vlastníckeho práva a osvedčenia N 353/99, Nz 198/00 o vydržaní vlastníckeho práva, pričom v osvedčeniach sa už odkazuje na v minulosti vykonané zámeny a reálnu deľbu s ostatnými pkn spoluvlastníkmi vychádzajúc zo Zámennej a darovacej zmluvy, ktorá bola napísaná dňa 13.3.1954 Čd 186/1954, na základe ktorej zmluvy vstúpila Z. S., rod. Š. a jej syn Z. S. do držby reálne oddelených pozemkov vytvorených z pkn vložky č. XXX parcela č. XX, ktoré sa nachádzajú z pohľadu od cintorína po pravej strane od pozemku, ktorý je predmetom sporu. Aj z vykonaného dokazovania v konaní sp.zn. vyplynul záver, že k reálnej deľbe pozemku medzi podielovými spoluvlastníkmi došlo pred rokom 1951, teda podľa rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností treba považovať za dohodu nielen čo do držby ale aj čo do vlastníckeho práva. Vzhľadom na časový odstup však dnes je problematické jednoznačne preukázať, že k deľbe došlo pred rokom 1951, teda za platnosti uhorského práva na Slovensku. S poukazom na obsah listinných dôkazov z roku 1953 a 1954 je však zrejmé, že k reálnej deľbe muselo dôjsť pred rokom 1951. Žalobcovia zdôrazňujú právne závery, ku ktorým dospel krajský súd v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. , spočívajúce v tom, že nakoľko v čase prevodu zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice pod č. N 503/69, Nz 699/69, registrovanej Štátnym notárstvom v Žiline pod RI 613/69 už A. M. vlastnil reálne vydelenú, hoci aj evidenčne nezachytenú časť nehnuteľnosti parc.č. pkn XX zapísanej v pkn vložke č. XXX pre kat. úz. D., uvedenou notárskou zápisnicou prešlo na Š. M. a manželku Z. vlastníctvo k takto vydelenej nehnuteľnosti, t.j. nehnuteľnosti, ktorá je uvedená v petite návrhu.

3. Žalovaný v 1/ rade písomným vyjadrením k žalobe uviedol, že k žiadnej reálnej deľbe alebo zámene pozemkov pred rokom 1951 nedošlo. Predmetom Kúpnej a darovacej zmluvy registrovanej štátnym notárstvom v Žiline pod RI 613/69 dňa 17.09.1969, na základe ktorej mali od A. M. nadobudnúť predmetný pozemok Š. M. a Z. M. (rodičia žalobcov) je uvedené, že A. M. im daroval nehnuteľnosti

v PKN XXX S.. Č.. XX S. C. XX/X H. jeho mene poťažne ešte na meno Z. M. po ktorej tieto účasti dedil. Aj z tejto zmluvy vyplýva, že sa jednalo o prevod len podielov k nehnuteľnosti a nie nehnuteľnosti v celosti. Rodičia žalobcov tak nemohli nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť v celosti a nemohli byť jej výlučnými spoluvlastníkmi v čase ich smrti. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že reálna deľba v dávnej minulosti pred rokom 1951, na základe ktorej sa mal stať výlučným vlastníkom nehnuteľnosti A. M. - starý otec žalobcov, je zachytená a vyplýva aj z v notárskej zápisnici č. N 60/93, Nz 174/93 na základe, ktorej bolo osvedčené vlastnícke právo k pozemku vyčlenenému geometrickým plánom z PKN XXX S.. Č.. XX v prospech S. Z.Č. B. X. Z. po ich právnom predchodcovi S. Z. X., tak v tejto notárskej zápisnici je jasne uvedené, že S. Z. X. si vysporiadal PKN pare. č. XX s ostatnými spoluvlastníkmi na základe zámenných zmlúv, ktoré však neboli uzatvorené v zákonom predpísanej forme a preto neboli zaevidované na stredisku geodézie a ani v pozemkovej knihe. Z uvedeného je zrejmé, že zákonom predpísaná forma (písomná) pre prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom nebola dodržaná a táto začala platiť s účinnosťou od 01.01.1951, z čoho vyplýva, že ak by aj došlo k nejakej reálnej deľbe alebo zámene pozemkov medzi spoluvlastníkmi, bolo to až v roku 1951 a z dôvodu nedodržania predpísanej formy by takáto dohoda medzi nimi bola neplatná. Rovnako ak by malo platiť tvrdenie žalobcov, že reálna deľba uskutočnená medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi PKN XXX pare. Č. XX nebola zachytená konštitutívnym alebo deklaratórnym zápisom v evidencii nehnuteľností v dôsledku čoho boli naďalej formálne vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností je zrejmé, že medzi týmito evidovanými spoluvlastníkmi by museli zákonite byť evidovaní aj právni predchodcovia žalobcov, k čomu však nedošlo. Bol názoru, že k žiadnej reálnej deľbe predmetnej nehnuteľnosti nedošlo a ak by pripustil teóriu, že by aj k takejto reálnej deľbe došlo, bolo to až v roku 1951 kedy nebola dodržaná zákonom predpísaná písomná forma, pre ktorú by bola takáto reálna deľba medzi spoluvlastníkmi neplatná. Žalovaný v 1/ rade nadobudol svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľne na základe osvedčenia o dedičstve po svojom otcovi, darovacích zmluvách od svojej matky a kúpnych zmluvách od ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorých vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností nebolo žiadnym spôsobom spochybnené ani obmedzené a títo boli oprávnení so svojim vlastníctvom k nehnuteľnosti bez akýchkoľvek obmedzení nakladať. Poslednou kúpnou zmluvou nadobudol žalovaný v 1/ rade aj podiel žalovaného v 2/ rade, a to v čase kedy bolo konanie vedené na OS Žilina pod sp. zn. právoplatne skončené a žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcu v 1/ rade zamietnutá. Taktiež je zrejmé, že v k. ú. D. prebehol v roku 2000 ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov), ktorý sa týkal aj predmetného pozemku, v rámci ktorého zo strany žalobcov alebo ich právnych predchodcov žiadne vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti - pozemku nebolo uplatnené. Z uvedených skutočností je možné vyvodiť záver, že žalobcovia resp. ich právni predchodcovia, ak by aj mali byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli nedbanlivými vlastníkmi, ktorí sa nestarali a nezaujímali o právny stav nehnuteľnosti vedený vo verejnom registri

- katastri nehnuteľností, pričom podľa platných právnych predpisov sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúda práve zápisom do katastra nehnuteľností. Naopak bol to práve žalovaný v 1/ rade , ktorý sa pri nadobúdaní svojho vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam spoliehal na platný právny stav evidovaný vo verejnom registri - katastri nehnuteľností a bol dobromyseľný v tom, že svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobúda od pravých vlastníkov riadne zapísaných v katastri nehnuteľností, pričom pri nadobúdaní vlastníctva nemal žiadnu vedomosť o skutočnostiach, ktoré teraz žalobcovia tvrdia vo svojej žalobe a ani nemal možnosť sa o týchto skutočnostiach v čase nadobúdania vlastníctva dozvedieť. Súčasná právna prax a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít nielen na Slovensku ale aj v Českej republike, ktorá je svojim právnym poriadkom k nášmu právnemu poriadku najbližšia je taká, že už neprevláda názor na absolútne právo vlastníka domáhať sa úspešne kedykoľvek svojho vlastníctva s tým že nemožno nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, ale práve naopak preferuje princíp právnej istoty dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý koná v dobrej viere vo verejný register (kataster nehnuteľností) s tým, že nadobúda vlastníctvo od vlastníka riadne zapísaného v takomto verejnom registri - evidencii. V opačnom prípade by bol porušená princíp právnej istoty a nový vlastník nehnuteľnosti by si nemohol byť nikdy istý svojim vlastníctvom, pretože vždy by sa mohol ozvať nejaký predchodca ako osoba, ktorá by sa kedykoľvek mohla domáhať svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe nejakého pochybenia v minulosti, pričom súčasný vlastník sa o takýchto skutočnostiach pri nadobúdaní vlastníctva ani nemal odkiaľ dozvedieť a ani by o týchto nevedel a súčasne by mohol na nadobudnutie a investíciu do nehnuteľností vynaložiť nemalé finančné prostriedky v dobrej viere, že nadobúda nehnuteľnosť pre seba do svojho vlastníctva ako tomu je aj v tomto prípade. K uvedenému zo širokej judikatúry poukazujeme napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu SR - nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. . Obdobnou

problematikou sa zaoberal aj Ústavný sud Českej republiky (napr. op.) a v ostatnom náleze sp. zn. z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobra viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinne dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný sud sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. v platnom znení). Uprednostnenie princípu právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov sa zjavne pod vplyvom uvedených judikatórnych záverov postupne prejavuje aj v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ako príklad možno uviesť rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 18. novembra 2015, uznesenie ÚS SR sp. zn. zo 17. augusta 2016. Ak má mať určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter (má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila. Navyše, aj rozhodnutie o takomto určení musí deklarovať existenciu právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podľa (teraz ). Pokiaľ taký právny vzťah už neexistuje, nemôže mať ani návrh na určenie, že veci patria do dedičstva po zomrelom poručiteľovi, úspech. Navrhol, aby súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

4. Žalobcovia v replike trvali na skutkových tvrdeniach a právnom stanovisku tak, ako je uvedené v žalobe. Nestotožnili sa s názorom žalovaného v 1) rade ohľadne neexistencie reálnej deľby pred rokom 1951. V tomto smere odkázali na závery vykonaného dokazovania vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. , z ktorého vyplynulo, že k reálnej deľbe pozemku medzi podielovými spoluvlastníkmi muselo dôjsť pred rokom 1951 a na závery Krajského súdu v Žiline v potvrdzujúcom rozhodnutí sp. zn. -498 zo dňa 24.4.2018 vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. dospel na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania v uvedenej veci k záveru, že je možné stotožniť sa s tým, že k reálnej deľbe došlo ešte pred rokom 1951, pretože právne úkony, ktoré boli uskutočňované v rokoch 1953-1954, sa už práve od reálnej deľby odvíjali a na ňu nadväzovali. Tiež uvideli, že sa nestotožňujú s vyhodnotením listinného dôkazu, ktorým je Kúpna a darovacia zmluva registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline pod RI 613/69, spôsobom tak, ako to vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 1) rade, ktoré je aj v rozpore s právnymi závermi Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp.zn. -498 zo dňa 24.4.2018. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že A. M. daruje čisto bez tiarch so všetkými právami a povinnosťami svojmu synovi a jeho manželke Š. M. a Z. M., Q.. Z. všetky svoje bárs kde a bárs akým menom sa nachodiace role a lúky vo D., teda všetku pôdu, ktorú vlastní, konkrétne aj vo vložke č. XXX S. Č.. XX S. C.,C., pričom neúplné alebo nedostatočné označenie parciel pozemnoknižných na veci nič nemení, lebo daruje všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré vlastní. S poukazom na všetky okolnosti vzťahujúce sa k veci ako i listinné dôkazy predmetom tejto darovacej zmluvy bola reálne vydelená nehnuteľnosť pri deľbe nehnuteľností v prospech A. M., ktorú vlastnil v čase uzavretia Darovacej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, t.j. aj pozemok, ktorý je predmetom sporu. Vzhľadom k tomu, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice pod N 503/69, Nz 699/69 registrovanej Štátnym notárstvom v Žiline pod RI 613/69 už A. M. vlastnil reálne vydelenú, aj keď evidenčne nezachytenú časť nehnuteľnosti pkn parcely č. XX zapísanej v pkn vložke č. XXX, uvedenou notárskou zápisnicou prešlo na poručiteľov Š. M. a jeho manželku Z. M., Q.. Z. vlastníctvo k reálne vydelenej nehnuteľnosti, ktorý právny záver vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -498 zo dňa 24.4.2018 (bod 15). Skutočnosti, ku ktorým sa vyjadruje žalovaný v 1) rade vo vzťahu k notárskej zápisnici č. N 60/93, Nz 174/93, odkazujúc na tvrdenia žalobcov v žalobe, sú zavádzajúce. Obsah notárskej zápisnice č. N 60/93, Nz 174/93, na základe ktorej došlo k osvedčeniu vlastníckeho práva pre S. Z. B. X. Z., Q.. Š. k časti pozemku vytvoreného z pkn parcely č. XX v pkn vložke č. XXX a to konkrétne k pozemkom parc.č. KN XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2 a parc.č. KN XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2, potvrdzuje, že v dávnej minulosti došlo k vysporiadaniu sa spoluvlastníckych podielov k predmetnej pkn parcele s ostatnými spoluvlastníkmi a

na základe týchto v minulosti vykonaných úkonov bolo osvedčené notárom vlastnícke právo k tej časti pozemku pkn XX vo vložke č. XXX nachádzajúce sa vedľa parcely, ktorá pri reálnej deľbe pripadla rodine M., a to z pohľadu od cintorína po ľavej strane. Predmetom sporu nie je určenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sa nachádzajúca po ľavej strane od pozemku, ktorý je predmetom sporu, teda k pozemkom, ktoré pri reálnej deľbe nadobudla rodina S. Z. B. X. Z., Q.. Š., takže v konkrétnej veci je irelevantné spochybňovanie spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva na základe označenej notárskej zápisnice v prospech S. Z. B. X. Z., rod. Š.Á.. S poukazom na a 116, ods. 1 v spojení s ust. zákona uviedli aj v prípade, že by nebola dodržaná písomná forma na prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam, zákon pripúšťal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Žalobcovia nesúhlasili s názorom žalovaného v 1) rade, podľa ktorého by obsah označenej notárskej zápisnice mal spochybniť stav, že k reálnej deľbe medzi podielovými spoluvlastníkmi došlo pred rokom 1951, len tým, že osoby osvedčujúce držbu v tejto notárskej zápisnici vyhlásili, že neboli právne úkony, na základe ktorých vstúpili do držby v nej uvedených pozemkov, uzatvorené v zákonom predpísanej forme, teda vo forme, ktorú predpisoval od 1.1.1951. Ani zrušenie spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľnosti a teda dohoda strán o deľbe, ktorú je potrebné považovať za dohodu nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva v zmysle rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky, nebola zaevidovaná v stredisku geodézie ani v pozemkovej knihe. S poukazom na ďalšie listinné dôkazy z roku 1953 a 1954 , na ktoré žaloba odkazuje, je nesporné, že deľba bola vykonaná pred rokom 1951, tak ako to na základe vykonaného dokazovania ustálil aj Krajský súd v Žiline. Zdôraznili, že tak A. M. ako aj jeho právni nástupcovia, t.j. poručitelia ani ich právni nástupcovia nemali žiadne pochybnosti o tom, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, nemohli byť nedbanlivými vlastníkmi. Zo strany formálnych pozemnoknižných spoluvlastníkov ich vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti nebolo nikdy a nikým spochybňované po dobu takmer 60 rokov, pretože až do roku XXXX, kedy priamo na predmetnom pozemku oslovil žalovaný v 1) rade právneho nástupcu po poručiteľoch - ich syna A. M. s tým, že má podiel v predmetnom pozemku, nikto a to ani formálni pozemnoknižní spoluvlastníci resp. ich právni nástupcovia si nerobili nároky na spoluvlastnícke podiely v predmetnej nehnuteľnosti a doposiaľ okrem žalovaného v 1) rade nikto vlastnícke právo poručiteľov k predmetnej nehnuteľnosti okrem žalovaných v 1), 2) rade nespochybňuje. K spochybneniu vlastníckeho práva žalovaným v 1) rade došlo prvýkrát v roku XXXX potom, ako tento nadobudol spoluvlastnícke podiely od formálnych pkn spoluvlastníkov a to od právnych nástupcov tých pkn spoluvlastníkov, ktorí v dávnej minulosti (dôkazom čoho je aj Zámenná a darujúca zmluva Čd 186/1954) svoj reálne oddelený pozemok z pozemku zapísaného v pkn vložke č. XXX S. Č.. XX zamenili s Z. Z., Q.. U. Z. B. K.. Formálni pozemnoknižní spoluvlastníci resp. ich právni nástupcovia mali vedomosť o tom, že čo sa týka predmetu sporu, tento pozemok vždy mala v držbe po vykonaní reálnej deľby rodina M., zatiaľ čo pozemok z pravej strany z pohľadu od cintorína rodina Z. a po nej rodina S. a z ľavej strany z pohľadu od cintorína rodina S. Z. B. X. Z.. Mali za to, že žalovaný v 1) rade nemohol byť dobromyseľným nadobúdateľom konajúcim v dobrej viere pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov v pozemku parc. č. EKN XX/X, pretože vedel a musel vedieť o tom, že formálni pozemnoknižní spoluvlastníci, ktorí boli zapísaní do registra EKN na parcelu XX/X v katastri nehnuteľností, ani ich právni nástupcovia, t.j. tí, od ktorých podiely nadobúdal, dlhodobo neboli držiteľmi a užívateľmi podielov, ktoré boli na nich v čase prevodu na žalovaného v 1) rade zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX S. E.. Ú.. D. a mal vedomosť o tom, že dlhodobými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti je rodina M., tak ako to preukazujú listinné dôkazy. Aj z dôvodu, že žalovaný v 1) rade nemohol byť v dobrej viere ako nadobúdateľ spoluvlastníckych podielov, ktoré boli zapísané na formálnych pkn spoluvlastníkov, resp. ich nástupcov, nie je možné na konkrétny prípad aplikovať citovanú judikatúru vo vyjadrení žalovaného v 1) rade, na základe ktorej sa dovoláva aplikácie princípu dobrej viery chrániaceho žalovaného v 1) rade ako účastníka súkromnoprávneho vzťahu a uprednostnenia princípu právnej istoty žalovaného v 1) rade ako dobromyseľného nadobúdateľa pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov. Pokiaľ sa vo vyjadrení žalovaného v 1) rade argumentuje rozhodnutím Ústavného súdu SR - nález Ústavného súdu SR zo dňa 3.5.2017 sp. zn. , ďalej sp. zn. zo dňa 16.3.2016, nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. , sp. zn. , , R 14/2009, , je potrebné zdôrazniť, že čo sa týka nadobúdateľa vlastníckeho práva žalovaného v 1) rade k podielom, ktoré sú zapísané na LV č. XXX S. E.. Ú.. D. na pozemok parc.č. G. XX/X X. S. X. N. XXXX m2, tieto boli zapísané na žalovaného v 1) rade na základe právnych úkonov tak, ako sú uvedené na LV č. XXX, B. R. S. Q..Č.. XX na podiel XXXX/XXXXX na základe osvedčenie vyhlásenia o vydržaní N 163/2007, Nz 39944/2007, S. Q..Č.. XX H. S. XXX/XXXX na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.2007 pod N. XXXX/XX, pod r.č. XX H. S. X/XXXX na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 5.12.2007 pod N. XXXX/ XX, pod r.č. XX H. S. XXX/XXXXX na základe Kúpnej zmluvy o dňa 20.12.2007 pod N. XXXX/XX,

pod r.č. XX H. S. X/XXXX na základe Darovacej zmluvy zo dňa 9.1.2008 pod N. XXXX/XX, pod r.č. XX S. X/XXXX H. základe Darovacej zmluvy zo dňa 13.2.2008 pod N. XXXX/XXXX, pod r.č. XX H. S. XXX/XXXXX na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. , Dnot XXX/XXXX. Všetky zápisy na spoluvlastnícke podiely boli vykonané na základe označených právnych úkonov v roku 2007, teda v čase, keď už formálni pkn spoluvlastníci a ich právni nástupcovia pkn parcely č. XX N. S. N. Č.. XXX, od ktorých podiely žalovaný v 1) rade nadobudol, aj v zmysle záverov vyplývajúcich z rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. -455 zo dňa 26.6.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -498 zo dňa 24.4.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.5.2018, neboli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Poukázali na to, že z pôvodnej pkn parcele č. XX T. N. S. N. Č.. XXX pre kat. úz. D. boli vytvorené okrem časti pozemku, ktorý je predmetom sporu, aj ďalšie pozemky, ktoré sa nachádzajú z pravej a ľavej strany z pohľadu od cintorína, ktoré tiež boli v operátoch pozemkovej knihy pôvodne vedené na formálnych pkn spoluvlastníkov, od ktorých - prípadne ich právnych nástupcov pozemky nadobudol žalovaný v 1) rade, pričom títo formálni pkn spoluvlastníci si dlhodobo, t.j. od vykonanej deľby neuplatňovali spoluvlastnícke práva k týmto pozemkom, majúc vedomosť o tom, že došlo k reálnej deľbe pozemkov, čo tiež potvrdzuje, že aj tí formálni pkn spoluvlastníci resp. ich právni nástupcovia, od ktorých podiely nadobúdal žalovaný v 1) rade, mali vedomosť o tom, že v čase prevodu spoluvlastníckych podielov na žalovaného v 1) rade nie sú títo už podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného v pkn vložke č. XXX parcela č. XX. V tomto smere poukázali na str. 12 rozsudku krajského súdu pod bodom 15. Žalovaný v 1) rade v žiadnom prípade nemôže byť považovaný za dobromyseľného nadobúdateľa spoluvlastníckych podielov v predmetnej nehnuteľnosti, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana pred ochranou vlastníckeho práva neb. Š. M. B. Z. M., rod. Z.. V konkrétnom prípade s poukazom na všetky okolnosti neprichádza do úvahy uprednostňovanie princípu právnej istoty žalovaného v 1) rade ako dobromyseľného nadobúdateľa pred ochranou vlastníckeho práva neb. Š. M. B. Z. M., Q.. Z.Š. už s poukazom na to, že žalovaný v 1) rade nebol dobromyseľný nadobúdateľ predmetných spoluvlastníckych podielov a využil v roku 2007 stav, že po založení listu vlastníctva č. XXX E.. Ú.. D., do ktorého boli prepísané pozemnoknižné vzťahy z pkn vložky č. XXX H. S. Č.. XX na pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, odkúpil časť spoluvlastníckych podielov od osôb zapísaných na LV č. XXX na pozemok parc.č. G. XX/X, čo sa týka podielov pod r.č. XX B. XX a čo sa týka podielu pod r.č. XX dal si osvedčiť vyhlásením o vydržaní spoluvlastnícky podiel a čo sa týka podielu pod r.č. XX dal prejednať zapísaný podiel na jeho právneho predchodcu, hoci osoby, od ktorých spoluvlastnícke podiely nadobudol, od 50tych rokov nikdy predmetný pozemok neužívali, čo bolo nesporne preukázané v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. .

5. Žalovaný v 1/ rade v duplike sa v celom rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 08.02.2019 a v celom rozsahu namietal všetky účelové skutkové tvrdenia žalobcov uvedené jednak v žalobe, ako aj vo vyjadrení žalobcov doručeného súdu 12.04.2019, ktoré majú akože predstavovať a preukazovať opodstatnenosť ich žalobného návrhu. Čo sa týka právnych úkonov v rokoch 1953 a l 954 konkrétne Zámennej a darujúcej zmluvy Čd 186/1954 medzi rodinou Z. B. S. mal za to z tejto písomnej zmluvy je zrejmé, že predmetom zmluvy bola zámena podielov rod. Z. N. S. XXX S.. č. XX a predmetom zámeny boli aj podiely pod C. XXe Ž. Z. B. C. A. Z.. Uvedené teda nesvedčí o žiadnej reálnej deľbe alebo zámene pozemkov pred rokom 1951, pretože ak by malo dôjsť k reálnej deľbe alebo zámene pozemkov pred rokom 1951 medzi účastníkmi tejto Zámennej a darujúcej zmluvy Čd 186/1954 medzi rodinou Z. B. S. by nedošlo k zámene podielov pozemkov ale boli by zamenené už reálne vydelené pozemky a reálne vydelený pozemok vznikol až zámenou týchto podielov medzi rodinami Z. B. S., ktorý až takto vydelený pozemok v celosti nadobudol Z. S., pričom účastníkmi tejto Zámennej a darujúcej zmluvy rodina M. nebola. Taktiež predmetom Kúpnej a darovacej zmluvy registrovanej štátnym notárstvom v Žiline pod RI 613/69 dňa 17.09.1969, na základe ktorej mali od A. M. nadobudnúť predmetný pozemok Š.R. M. B. Z. M. (rodičia žalobcov) je uvedené, že A. M. im daroval nehnuteľnosti v PKN XXX S.. Č.. XX S. C. XX/X H. jeho mene poťažne ešte na melie Z. M. po ktorej tieto účasti dedil. Aj z tejto zmluvy vyplýva, že sa jednalo o prevod len podielov k nehnuteľnosti a nie nehnuteľnosti v celostí. Ak by došlo k reálnej deľbe alebo zámene pozemkov ešte pred rokom 1951 ako to tvrdia žalobcovia, predmetom tejto zmluvy by boli už reálne vydelené pozemky a nielen podiely a pokiaľ by bola uskutočnená deľba alebo zámena pozemkov pred rokom 1951, ktorá by nebola evidenčne zaznamenaná v žiadnom registri nepochybne takýto titul nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech A. M. by bol v tejto zmluve uvedený rovnako s presne už vydelenými a určenými pozemkami, čo však v tejto zmluve absentuje, z čoho možno vyvodiť tiež záver, že k žiadnej reálnej deľbe alebo zámene pozemkov pred rokom 1951 tak ako to tvrdia žalobcovia nedošlo. Rodičia žalobcov tak nemohli nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť v celosti a nemohli byť jej

výlučnými spoluvlastníkmi v čase ich smrti. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k Notárskej zápisnici č. N 60/93, Nz 174/93 odkazujúc na tvrdenie žalobcov v žalobe sú zavádzajúce s tým, že predmetom tohto sporu nie je určenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú po ľavej strane od pozemku, ktorý je predmetom sporu, teda k pozemkom, ktoré pri reálnej deľbe nadobudla rodina S. Z. B. X. Z. Q.. Š.Á., tak vôbec nie je zrejmé na základe čoho majú byť tvrdenia žalovaného zavádzajúce, pričom sa jedná znova len o účelové tvrdenie žalobcov, ktorí týmto robia zavádzajúcim a zmätočným práve svoje tvrdenia uvedené v samotnej žalobe. V žalobe samotní žalobcovia tvrdia s poukazom na vyššie uvedenú Notársku zápisnicu č. N 60/93, Nz 174/93, že pri tej istej reálnej deľbe vykonanej v dávnej minulosti pripadli na právneho predchodcu žalobcov A. M. pozemky nachádzajúce sa v prírode v strede medzi pozemkami Z. Z. a pozemkami S. Z. X.. Teda podľa žalobcov reálna deľba v dávnej minulosti pred rokom 1951, na základe ktorej sa mal stať výlučným vlastníkom nehnuteľnosti A. M. - starý otec žalobcov, je zachytená a vyplýva aj z Notárskej zápisnice č. N 60/93, Nz 174/93 na základe, ktorej bolo osvedčené vlastnícke právo k pozemku vyčlenenému geometrickým plánom z S. XXX S.. Č.. XX N. S. S. Z. a X. Z. po ich právnom predchodcovi S. Z. X., tak v tejto notárskej zápisnici je jasne uvedené, že S. Z. X. si vysporiadal PKN pare. č. XX K. ostatnými spoluvlastníkmi na základe zámenných zmlúv, ktoré však neboli uzatvorené v zákonom predpísanej forme a preto neboli zaevidované na stredisku geodézie a ani v pozemkovej knihe. Z uvedeného je zrejmé, že zákonom predpísaná forma (písomná) pre prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom nebola dodržaná a táto začala platiť s účinnosťou od 01.01.1951, z čoho vyplýva, že k reálnej deľbe alebo zámene pozemkov nemohlo dôjsť pred rokom 1951 tak, ako to účelovo tvrdia žalobcovia a ak došlo k nejakej reálnej deľbe alebo zámene pozemkov medzi spoluvlastníkmi tak ako to je uvedené v Notárskej zápisnici č. N 60/93, Nz l 74/93, bolo to až v roku 1951 prípadne neskôr a z dôvodu nedodržania predpísanej formy je takáto dohoda medzi spoluvlastníkmi neplatná. Rovnako ak by malo platiť tvrdenie žalobcov, že reálna deľba uskutočnená medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi PKN XXX S.. Č.. XX nebola zachytená konštitutívnym alebo deklaratórnym zápisom v evidencii nehnuteľností v dôsledku čoho boli naďalej formálne vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností je zrejmé, že medzi týmito evidovanými spoluvlastníkmi by museli zákonite byť evidovaní aj právni predchodcovia žalobcov, k čomu však nedošlo. Z uvedeného a doposiaľ predložených listinných dôkazov je tak zrejmé, že k žiadnej reálnej deľbe predmetnej nehnuteľnosti nedošlo a ak by sme pripustili teóriu že by aj k takejto reálnej deľbe došlo, bolo to až v roku 1951 a prípadne neskôr, kedy však nebola dodržaná zákonom predpísaná písomná forma, pre ktorú by bola takáto reálna deľba medzi spoluvlastníkmi neplatná. Zdôraznil, že žalovaný nadobudol svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľne na základe osvedčenia o dedičstve po svojom otcovi, darovacích zmluvách od svojej matky a kúpnych zmluvách od ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorých vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností nebolo žiadnym spôsobom spochybnené ani obmedzené a títo boli oprávnení so svojim vlastníctvom k nehnuteľnosti bez akýchkoľvek obmedzení nakladať. Poslednou kúpnou zmluvou nadobudol žalovaný v 1/ v rade aj podiel žalovaného 2/ v 2/ rade, a to v čase kedy bolo konanie vedené na OS Žilina pod sp. zn. právoplatne skončené a žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcu v 1 / rade zamietnutá. Mal za to, ak v prebiehajúcej ROEP žalobcovia nič nenamietali, ak by aj mali byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli nedbanlivými vlastníkmi, ktorí sa nestarali a nezaujímali o právny stav nehnuteľnosti vedený vo verejnom registri - katastri nehnuteľností. Naopak trval na argumentácii vo vyjadrení k žalobe, že práve žalovaný, ktorý sa pri nadobúdaní svojho vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam spoliehal na platný právny stav evidovaný vo verejnom registri - katastri nehnuteľností bol dobromyseľný.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 11.06.2020 a v dôsledku jeho odročenia a z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania následne dňa 10.09.2020, 06.05.2021, 24.06.2021 a dňa 23.09.2021, na ktorom súd vo veci samej rozhodol.

7. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe, v podanom vyjadrení k žalobe, v replike, či duplike. 8. Právna zástupkyňa žalobcov pred súdom vo vzťahu k nosným dôvodom podania žaloby opätovne poukázala na právny názor Krajského súdu v Žiline v zrušujúcom rozsudku sp. zn. vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. . Uviedla, že ako opravu chyby v písaní rovnako udáva, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k novovytvorenému pozemku parc. č. L. XXX/XXX tak, ako vyplýva z geometrického plánu žurnalizovanom na č.l. 17. Mala za to, že žalovaný si musel si byť vedomý toho, že ani formálni pozemnoknižní spoluvlastníci, ktorí boli zapísaní na LV č. XXX v čase prevodu na žalovaného už nevlastnia spoluvlastnícke podiely, ktoré boli predmetom prevodu. Tvrdila,

že žalovaný veľmi intenzívne kupuje nehnuteľnosti, nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. D., mnohé nehnuteľnosti si nadobúda a spoluvlastnícke podiely na základe rôznych právnych úkonov vrátane vydržania. Žalovaný bol povinný primeranej opatrnosti pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetným spoluvlastníckym podielom na liste vlastníctva XXX. Žalovaný sa venuje kúpe a predaju nehnuteľnosti, tak s prihliadnutím na tieto jeho znalosti, vzťahujúce sa k predaju nehnuteľnosti aj v tomto konkrétnom prípade, mal venovať zvýšenú pozornosť aj s poukazom na ďalšie okolnosti. To znamená, že vlastne dlhodobý život v mieste predmetu sporu, z ktorého tiež musel vedieť, že predmetná nehnuteľnosť v spore XX S. N. N. XXX bola v minulosti na základe vykonanej deľby, o ktorej svedčí zámenná zmluva, ktorú akceptoval aj krajský súd v rozhodnutí, na ktoré sa odvolávame v žalobe, si musel byť vedomý toho, že tí, od ktorých to kupuje sú len formálnymi spoluvlastníkmi. Uviedla, že samotný zápis v spoluvlastníckych podielov na základe ROEP nemôže založiť dobromyseľnosť žalovaného pri nadobúdaní daných spoluvlastníckych podielov. Poukázala, že dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom všetky prostriedky ochrany dobromyseľnosti nadobúdateľovi sa musia hodnotiť s prihliadnutím na konkrétne individuálne okolnosti prípadu posudzovanej veci a musí sa to javiť tiež ako spravodlivé. Uviedla, že pokiaľ právny zástupca žalovaného v 1/rade sa vyjadroval k tomu, že v r. 1997, bola ustálená ROEP, nie je to pravdou, pretože zápisy na základe ROEP boli vykonané v tejto obci až vo februári 2002. Žalobcovia, či ich právni predchodcovia nemali nikdy pochybnosti o tom, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti na základe deľby. Prvýkrát boli žalovaným oslovení až v roku 2009, potom ako v roku 2007 nadobúdal žalovaný predmetné nehnuteľnosti, a hneď vzápätí v r. 2010 po vypracovaní geometrického plánu následne podali žalobu. Takže nie je možné vytýkať žalobcom, že vec neriešili so starostlivosťou a so záujmom o predmetné nehnuteľnosti. Žalobcovia vôbec nemali vedomosť o ROEP. Podľa nich prebehla za záhadných okolností. O tom, že sú ako spoluvlastníci zapísaní na LV XXX iné osoby sa dozvedeli až v roku 2009. Tiež uviedla, že zo zámennej zmluvy je zrejmé, že tieto osoby sa stali po r. 1954 len formálnymi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Stratili vlastnícke právo k parcely, ktorá je predmetom konania, na základe zámeny K. Z. S. a jeho matkou Z. S.. Tiež uviedla, že p. U. ako to vyplýva z jej výpovede na ohliadke, neprijala žiadne finančné prostriedky, pretože si bola vedomá toho, že nemá čo prevádzať, že nemá tam žiadne spoluvlastnícke podiely a ani neprijala kúpnu cenu, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve a zároveň spochybnila svoj podpis na zmluve. Mala za to, že žalovaný pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetnému pozemku nepostupoval s opatrnosťou, ktorú by sa dalo predpokladať, tak aby bolo možné uznať dobromyseľnosť pri uzatváraní právnych úkonov. Uviedla že parcela XX/X mala byť zaradená do ZRPS. Podľa informácii katastra nebolo doručené rozhodnutie nikomu z rodiny M., čo sa týka ZRPS, ani nebol nikto z rodiny M. B.ko účastník toho ZRPS zahrnutý. Nie je tak možné žalobcom vyčítať, že by sa nesnažili v rámci ROEP si vysporiadať vlastnícke právo. V rámci ROEP sa dopustili chyby, že do parcele XX/X T. N. XXXX a neodčlenili výmeru X-E. S. XXXX m, čo sú vlastne parcely CKN XXX/XX B. XXX/XX, ktoré boli zapísané na základe listiny Z XXXX/XX do katastra nehnuteľnosti na základe osvedčenia o vydržaní pre S.. Žalovaný kupoval aj podiel od Z. S., hoci Z. S. už nemal byť spoluvlastníkom predmetnej parcele, ale mal vlastne už vydelený pozemok, ktorý na základe reálnej deľby pripadol následne. Zdôraznila, že A. M. B. Š.B. M. neboli účastníkmi ZRPS k parc. XX/X, z čoho je zrejmé, že neboli ani upovedomení o tom, že prebieha konanie, nebolo im ani doručené rozhodnutie zo schválení ZRPS. Nemohli sa domáhať opravy rozhodnutia, prípadne podať námietky proti danému rozhodnutiu. Uviedla, že T. D. neprebiehalo v súlade s platnou právnou úpravou, pretože inak by neboli zaradili do tejto parcele ZRPS XX/X už parcelu teda EKN parcelu CKN, ktorá bola v parcele XX/X vytvorená. Uviedla JUDr. Š. nadobudol spoluvlastnícky podiel k EKN XX/X orná pôda o výmere XXXX Z. 2 , v podiele XXX/XXXXX na základe kúpnej zmluvy uzavretej XX.XX.XXXX, N. XXXX/XX X. Z. S., ktorý v zmluve vyhlásil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti za kúpnu cenu X eur. Z. S. však už v čase uzavretia kúpnej zmluvy s JUDr. Š., nebol podielovým spoluvlastníkom parcele parc. č. XX/X EKN, a teda kúpna zmluva je neplatná, nakoľko predávajúci prevádzal viac práv na kupujúceho ako sám mal. JUDr. Š. vykonával právne služby pre obec v súvislosti s usporiadaním pozemkových nehnuteľnosti vydržaním, osvedčením. Pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu od Z. S. musel a mal vedomosť o tom, vzhľadom na skúsenosti, ktoré mal s majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov, že predmetný pozemok mala v dlhodobej, nerušenej držbe na základe v minulosti vykonaných právnych úkonov Rodina M. a Z. S., ktorí mu spoluvlastnícky podiel zapísaný na liste vlastníctva XXX S.revádzal, má na základe v minulosti vykonanej deľby svoje vlastnícke právo zapísané na pozemkové nehnuteľnosti, nachádzajúce sa z pravej strany z pohľadu od cintorína, teda vedľa nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Mala za to, že JUDr. Š. mal a musel mať pochybnosti o tom, že Z. S. nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu XXX/XXX u pozemku EKN XX/ X a napriek tomu, že bol vedený ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti podľa zápisu na LV XXX. Rovnako žalovaný musel mať vedomosť o tom, kde sa predmetný pozemok nachádza

a že tento pozemok mala v dlhodobej nerušenej držbe rodina M.. V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa opakovane uviedla, že v rámci ZRPS v obci D.y došlo v súvislosti so spracovaním ZRPS k nesprávnosti v tom, že výmera pozemkovej nehnuteľnosti XXX/XX o výmere XXXX Z. B. L. XXX/XX X. N. XXXX Z. vo vlastníctve S., nebola odpočítaná z výmeru pozemku G. XX/X, hoci k týmto pozemkovým nehnuteľnostiam v stave CKN už boli založené listy vlastníctva, v dôsledku čoho došlo k úprave výmery par. XX/X z výmery XXXX m2 na výmeru XXXX m2. Pozemkové nehnuteľnosti XXX/XX B. XXX/XX boli vytvorené na základe geometrického plánu GEOMER N. D.E. Č.. XX/XX, overeným okresným úradom, katastrálny odbor pod č. XXX/XX k notárskej zápisnici N 243/99 Nz 185/00 pre účely osvedčenia o vydržaní v prospech Z. S. B. E. S.. Čo sa týka predmetu sporu, táto zmena vo výmere EKN parc. XX/X T. N. XXXX Z. H. XXXX Z. sa danej určovacej žaloby nedotýka, pretože určovacia žaloba smeruje k určeniu vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele XXX/XXX o výmere XXXX m2 geometrickým plánom, ktorý je uvedený v petite žaloby, pričom pozemkové nehnuteľnosti XXX/XX B. XX, N. vzťahu ku ktorým došlo k nesprávnosti vo výmere parc. EKN XX/X, sa nachádzajú nad pozemkom, ktorý je predmetom sporu. Parc. EKN XX/X predstavuje časť parcely XX/X pred opravou, ktorá sa nachádza v miestach, kde sú vytvorené parcely XXX/XX B. XX CKN. Mala za to, že ochrana skutočného vlastníka zaručená zásadou nikto nemôže previesť viac práv, než sa má, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne. Pokiaľ je akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ bol dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera pritom musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé, čo v danom prípade to nie je preukázané. Poukázala na rozhodnutie veľkého právneho senátu obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.04.2021, podľa ktorého na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv ako sa má - nemo plus iuris, nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu ten, kto na základe absolútne neplatného právneho úkonu je vedený v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľná alebo nehnuteľná vec je nadobudnutá od vlastníka, má vplyv na rozhodnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. Ide o prípady podľa ustanovenia , 446 , prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácie, zákona o cenných papieroch a exekučného poriadku v znení účinok do 31.03.. V iných prípadoch úprava de lege lata, teda podľa platného zákona nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. K nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu žalovaným na základe dedičského rozhodnutia po neb. otcovi A. Z., zomrelom XX.XX.XXXX, XXD/XXXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.09.2007, uviedla, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný pri nadobudnutí tohto spoluvlastníckeho podielu jednak z dôvodu, že v čase pôvodného dedičského konania predmetná parcela nebola zaradená do dedičstva po jeho otcovi a až na základe dodatočného prejednania dedičstva cca XX Q.okov po jeho smrti dedičia vrátane žalovaného navrhli prejednať tento spoluvlastnícky podiel, a to napriek tomu, že v predmetnom pozemku spoluvlastnícky podiel už v čase smrti A. Z. nevlastnil. Poukázala na ustanovenie v súvislosti so závermi kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého nie je možné vykladať si v tejto súvislosti skutočnosti, že evidencia vlastníka v katastri nehnuteľnosti zodpovedá konkrétnej osobe, tak tento záznam nezakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. Nestotožnila sa s názorom žalovaného, že tento sa spoliehal na platný právny vzťah evidovaný vo verejnom katastri a že by bol dobromyseľný v tom, že spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam nadobúda od pravých vlastníkov a že by pri nadobúdaní vlastníctva nemal žiadnu vedomosť o skutočnostiach, ktoré tvrdia žalobcovia v žalobe a že by nemal v čase nadobudnutia vlastníctva na základe dedenia o týchto skutočnostiach možnosť sa dozvedieť. Mala za to, že nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, a to ani v situácii, keď nadobúdateľ veci koná v dobrej viere, že ju nadobúda od vlastníka. Zdôraznila, že žalovaný nebol dobromyseľný, pri hodnotení pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov vedel, že v minulosti sa nadobúdali nehnuteľnosti aj mimo zápisov pozemkovej knihy a katastra, napokon on sám, i keď na základe nepravdivých tvrdení si osvedčil spoluvlastnícke podiely iných formálnych spoluvlastníkov, pričom musel vedieť, že pozemok, ktorý ostal v parcele XX/X po odčlenení časti S. po pravej strane, z pohľadu od cintorína patrí M., že tieto pozemky nikdy po deľbe pred r. 1951 a po r. 54 neužívali jeho právni predchodcovia a ani on. Žalovaný využil, že pri zápisoch do LV aj na základe ROEP boli zapísané spoluvlastnícke podiely na podielových vlastníkov formálnych podľa pozemkovej knihy a resp. na právnych nástupcov, pričom nikdy do držby podielov na neho ani jeho právni zástupcovia,

ani on po r. 1954 nevstúpil. Mala za to, že by nebolo spravodlivé a zákonu zodpovedajúce poskytnutie ochrany žalovanému, ktorý nebol dobromyseľným pri nadobúdaní a nadobúdal spoluvlastnícke podiely, ktoré sú zapísané na neho v pozemkovej knihe na liste vlastníctva na základe neplatných právnych úkonov. Žalovaný sa zaoberal predajom nehnuteľnosti, mal rozsiahle skúsenosti, na základe ktorých nadobúdal spoluvlastnícke podiely. Nejde o jediné prípady, kedy nadobudol pozemkové nehnuteľnosti od osôb, ktoré neboli vlastníkmi, ale boli zapísané v príslušných operátoch katastra nehnuteľnosti a čo sa týka dobromyseľnosti bolo na ňom, aby pri rokovaniach, ktoré predchádzali uzavretiu právneho úkonu nevychádzal len zo zápisov vlastníckych vzťahov v pozemkovej knihe, ale urobil dostatočné šetrenie k tomu, aby nenadobudol tieto pozemkové podiely, alebo podiely v pozemkoch od nevlastníkov. Bol si vedomý toho, že v obci D.Q. boli aj v minulosti právne úkony aj mimo pozemkovej knihy, napokon aj on sám jeden spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe vyhlásenia o vydržaní, takže mal venovať pozornosť tomu, kto je vlastníkom skutočným vlastníkom a vzhľadom k tomu, že žije dlho vlastne od jeho narodenia v obci a predmetný pozemok sa nachádza vedľa cintorína, aj z tejto okolnosti musel vedieť, že pozemok dlhodobo, minimálne od r. XX, kedy bola deľba, alebo od r. XX, vtedy kedy bola uzavretá zámenná a darujúca zmluva, jeho právni predchodcovia neužívali. Žalovaný, tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, neurobil pred právnymi úkonmi na základe ktorých nadobudol spoluvlastnícke podiely žiadne šetrenie ohľadne správnosti zápisov na LV, neoslovil ani nikoho z rodiny M., ani tých, ktorí v čase vykonania právnych úkonov mali v držbe predmetnú parcelu, aby sa presvedčil o tom, kto je vlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov, z čoho je zrejmé, že musel vedieť s poukazom na všetky skutočnosti, ale aj dôkazy, ktoré boli vykonané v tom predchádzajúcom konaní, že pozemok dlhodobo nemajú v užívaní osoby od ktorých spoluvlastnícke podiely nadobúdal, resp. ich právni predchodcovia a že užívateľom a oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľnosti boli osoby v prospech ktorých sa žalobcovia domáhajú spoluvlastníckych podielov do dedičstva. Právni predchodcovia žalobcov ani žalobcovia nemali žiadne pochybnosti o tom, že predmetný pozemok patrí ich právnym predchodcom, resp. A. M., ktorý nemal pochybnosti o tom, že zmluva, ktorou previedol na neho otec predmetný pozemok je platnou zmluvou. K osvedčeniu, na základe ktorého nadobudol žalovaný spoluvlastnícke podiely vydržaním uviedla, že skutočnosti v osvedčení sú v rozpore so zisteným skutočným stavom, keď žalovaný tvrdí, že nadobudol podiel od svojej matky D. Z.Č. N. Q.. XXXX neformálnou darovacou zmluvou, aj z toho dôvodu, že v r. 1992 už zákonná úprava pre nadobudnutie vlastníckeho práva vyžadovala písomnú formu ako aj registráciu štátnym notárstvom, ktorý stav platil do 31.12.1992, resp. 01.01.1993 zavkladovanie do katastra. To isté, čo platí, čo sa týka nadobudnutia vlastníckeho práva k označeným podielom v citovanom osvedčení pre matku žalovaného. Žalovaný nemohol byť dobromyseľný o čom svedčí aj výpoveď svedka K. Z. ako aj ostatných svedkov, z výpovedi ktorých vyplýva, že žalovaný musel o tom vedieť, že pozemok ktorý je predmetom sporu, jeho právni predchodcovia nemali v držbe, neužívali, a tento neužívala ani matka žalovaného D. Z.X., ktorá napokon bola účastníčkou zámennej a darovacej zmluvy v r. 1954, na základe ktorej podiely v predmetných pozemkoch, resp. deľbou vyčlenenú časť pôvodného pozemku vlastníctvo vlastne stratili zámenou na základe tejto zámennej zmluvy. Tiež uviedla, že ZRPS neprebiehalo v obci v súlade so zákonom, čo preukazuje aj okolnosť, že až teraz v priebehu tohto sporu bolo zistené, že vôbec nebola odčlenená z pôvodnej parcely tá výmera pozemkov, ktoré už boli vydržané v prospech S. a vysporiadané vlastnícke právo k nim a zapísané na liste vlastníctva. Poukázala tiež, že E. E. sa nevedela vyjadriť konkrétne k pozemku, na ktorom sa vykonávala ohliadka, tvrdila však, že pokiaľ bola v dedičskom konaní napísaná, že ju zdedila, že v podstate vychádzala len z toho čo bolo v dedičskom konaní po jej otcovi na základe dodatočného prejednania dedičstva vysporiadané, pritom už dávno jej otec nebol podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcele. Táto zmluva bola uzatváraná tak, že vlastne N. Z. prišiel za ňou, aby mu túto nehnuteľnosť odstúpila, čo aj urobila. Vôbec nevedela o tom, kde sa predmetná parcela nachádza. Mala za to, že je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe v tom, že až na základe súdneho rozhodnutia budú môcť vyporiadať v rámci dodatočného prejednania dedičstva spoluvlastnícke podiely na dedičov.

9. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade pred súdom uviedol, že popiera právne a skutkové tvrdenia žalobcov, že by predmetný sporný pozemok mal patriť po právnych predchodcoch žalobcov, teda po ich rodičoch. Mal za to, že je problematické jednoznačne preukázať, že k reálnej deľbe pozemkov došlo pred r. 1951, teda za platnosti uhorského práva na Slovensku, kedy sa nevyžadovali písomné formy ani konštitutívny, alebo deklaratórny zápis v nejakom registri a teda nie je to možné jednoznačne preukázať. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu v konaní 11Co. Uviedol, že pokiaľ krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol v odôvodnení, že pravdepodobne je zrejmé z právnych úkonov v r. 1953 a 1954, že niekedy mohlo k takejto reálnej deľbe dôjsť, tak vo vyjadreniach

poukázal na to, že čo sa týka právnych úkonov, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú, tak tieto sa netýkali právnych predchodcov žalobcov, ale dochádzalo k právnym úkonom medzi úplne inými účastníkmi, teda z nich nemožno vyvodiť záver, že by právni predchodcovia žalobcov boli v čase smrti vlastníkmi tohto pozemku. Zdôraznil dobromyseľnosť žalovaného. Uviedol, že žalovaný svoje vlastníctvo nadobúdal jednak osvedčením o dedičstve po svojom neb. Otcovi, jednak darom od svojej matky, jednak vydržaním a jednak kúpnymi zmluvami od ostatných spoluvlastníkov. V čase, keď žalovaný nadobúdal spoluvlastnícke podiely k tomuto pozemku, boli v katastri nehnuteľnosti riadne zapísaní vlastníci predchodcovia, od ktorých žalovaný riadne tieto podiely nadobudol. V katastri nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nebolo spochybnené vlastnícke právo právnych predchodcov žalovaného a žiadnym spôsobom nebolo obmedzené nakladať s týmito spoluvlastníckymi podielmi. Uviedol, že k ROEP právni predchodcovia žalobcov žiadnym spôsobom svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku neuplatňovali, nepreukazovali. Svoje domnelé vlastníctvo nechali tak, nikdy sa nedomáhali, aby bolo riadne zapísané v katastri nehnuteľnosti, prípadne v iných registroch. Mal za to, že boli nedbalými vlastníkmi, ktorí sa nezaujímali o právny stav nehnuteľnosti a následná dobromyseľnosť žalovaného vychádza práve z katastra nehnuteľnosti ako evidencie, kde sú evidovaní a vedení vlastníci nehnuteľností, pričom vlastnícke právo predchodcov zapísané v katastri nehnuteľnosti nebolo nikdy a žiadnym spôsobom spochybnené. Takýmto spôsobom žalovaný nadobudol aj podiel od pôvodného žalovaného v 2/ rade, a to v čase, kedy žaloba žalobcu v 1/ rade bola v celom rozsahu zamietnutá, právoplatná. V katastri nehnuteľnosti nebol žiadny zápis o spornom vlastníctve žalovaného v 2/ rade a jeho spoluvlastníckom podiele k predmetnému pozemku, Uviedol, že v r. 1994 - 1997 prebehli pozemkové úpravy a ROEP, kde sa schvaľoval projekt o pozemkových úpravách v k. ú. D., vrátane predmetných pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Konanie o týchto ROEP podľa zákona o pozemkových úpravách vlastne prebiehal tak, že bol daný nejaký register pôvodného stavu a potom sa mohli vlastníci domáhať svojho práva vlastníckeho k jednotlivým pozemkom a na základe schváleného projektu o pozemkových úpravách, potom kataster zapisoval vlastníkov do katastra nehnuteľnosti na jednotlivé listy vlastníctva, ktorých vlastníctvo nebolo sporné. Pokiaľ došlo k nejakým sporom o vlastníctvo, tak pri pozemkových úpravách boli títo vlastníci odkázaní na súd na určovacie žaloby, ohľadom vlastníckeho práva k takýmto sporným pozemkom. Čo sa týka predmetného pozemku, nikdy počas týchto pozemkových úprav nedošlo k žiadnemu sporu o vlastníctvo a právni predchodcovia žalovaného teda aj právni predchodcovia tých, od ktorých jednotlivé podiely kupoval, boli riadne zapísaní na základe schváleného projektu o pozemkových úpravách, teda ROEP v k. ú D. X. XX-Z. roku. Čo sa týka takto nadobudnutého vlastníctva, judikatúra a právna prax uvádza, že na základe takto schváleného projektu o pozemkových úpravách, sa jedná o konštitutívne a originárne nadobudnutie vlastníckeho práva. Poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. februára 2019 sp. zn. , Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. apríla 2018 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. januára 2019 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23.08.2018, rozhodnutie NS ČR dp. Zn. zo dňa 31.08.2016 a uznesenie sp. zn. zo dňa 29.augusta 2017. Mal za to, že v dôsledku pozemkových úprav dochádza k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva, pričom súd v sporovom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť konštitutívneho rozhodnutia pozemkového úradu, ktorým došlo k prechodu vlastníckeho práva a k jeho originárnemu nadobudnutia. Takýto prieskum je možné urobiť len v rámci správneho súdnictva. Na základe ROEP a schváleného projektu o pozemkových úpravách dochádza k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom a domnelý vlastník sa už následne nemôže domáhať ani určovacou žalobou vlastníckeho práva a nemá na takejto žalobe naliehavý právny záujem. Podotkol, že krajský súd v konaní 11Co sa vôbec nezaoberal touto skutočnosťou, že vlastníctvo k predmetným pozemkov prešlo schválením projektu o pozemkových úpravách v k. ú. D., ktoré prebehlo v rokoch 1994 - 1997, kedy všetci, ktorí boli dotknutí a ktorí si mysleli, že sú vlastníkmi pozemkov, mohli tieto skutočnosti osvedčiť, preukázať, prípadne dokázať pred súdom, čo sa v tomto prípade nestalo. Bol názoru, že žalovaný nemohol byť iný, ako dobromyseľný, pretože na základe všetkých týchto skutočnosti nadobúdal spoluvlastnícke podiely k pozemkom od riadnych vlastníkov. Tvrdil, že otec žalobcu nemohol byť vlastníkom po vykonaní ROEP k. ú. D., lebo nikdy na takýchto LV ako vlastník zapísaný nebol, ani svoje vlastnícke právo k týmto pozemkom podľa zákona o pozemkových úpravách nikdy takýmto spôsobom neuplatnil. Uvedené sa týka jednak vlastníctva, ale rovnako sa to týka aj dobromyseľnosti. Skutočnosť, že žalovaný skupoval nejaké pozemky, tak to nie je ničím nezvyčajným a každý má právo kúpiť hocijakú nehnuteľnosť, hocikedy a hocijakým spôsobom, ako to uzná za vhodné, pokiaľ je to v súlade so zákonom. Uviedol, že pani E. sa jasne vyjadrila pri obhliadke, že keď tam boli naposledy s otcom a ukazoval nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom, tak to bolo v r. 1XXX a XXXX. To znamená, že jej otec o žiadnej takejto zámennej zmluve nemohol vedieť a ukazoval jej

pozemok, ktorého raz ona bude vlastníkom. Teda, ak bola nejaká zámenná zmluva, tak sa netýkala tohto predmetného pozemku. Poukázal na o pozemkových úpravách, ktorý platil v tom čase, podľa ktorého sa právoplatnosťou schváleného projektu ZRPS nadobúda vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam. O rozhodnutí vlastníctva k predmetnému pozemku bolo rozhodnuté štátnym orgánom a osoby tam uvedené a zapísané, na základe tohto rozhodnutia na LV č. XXX nadobudli originárnym spôsobom vlastnícke právo k predmetnému pozemku na základe rozhodnutia štátneho orgánu, ktorý mali možnosť domnelí vlastníci namietať a domáhať sa v príslušnom právnom konaní svojho vlastníctva, kde žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia tak neučinili. Podľa tohto je takéto rozhodnutie nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom právoplatné a nespochybniteľné. Civilný súd v tomto konaní nemá právomoc meniť takéto rozhodnutie štátneho orgánu, pretože toto rozhodnutie štátneho orgánu je vydané v správnom konaní, ktoré je riadne právoplatne skončené a je to právoplatné rozhodnutie a toto sa môže riešiť len príslušnými inštitútmi ohľadom správneho súdnictva. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný mal nadobúdať nejaký pozemok od p. S., tak toto nie je pravdou, pretože žalovaný žiaden pozemok od p. S. nenadobudol. Uviedol tiež, že bod 10/ správy okresného úradu odbor katastra svedčí o tom, že žalobcovia neboli účastníkmi konania, to znamená, že k príslušnej parcele A. M. B. Š. M. neboli zistení ako vlastníci k predmetnému pozemku. To však neznamená, že sa tohto ZRPS nemohli k tejto parcele zúčastniť a uplatňovať svoje vlastnícke právo. Pokiaľ bolo zistené vlastnícke právo v prospech iných osôb k tejto parcele, tak samozrejme príslušný štátny orgán konal s týmito vlastníkmi, tým to doručoval ako známym vlastníkom podľa a pre ostatných, ktorých buď vlastníctvo bolo domnelé, alebo nevyplývalo zo zistení, bolo predmetné, vyvesené na obci tak, ako to ukladal zákon a každý sa mal možnosť domáhať svojho práva v tomto konaní. Vlastnícke právo v prospech žalobcov nebolo pri pozemkových úpravách a schválení tohto plánu zistené, preto tam neboli ani uvedení a preto neboli ani do katastra zapísaní. A žiadna z týchto osôb si v rámci správneho konania ani vlastnícke právo vtedy neuplatnila. Mal za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že by žalovaný v 2/ rade kupoval podiel k pozemku od nevlastníka. Z. S. v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným v 2/ rade bol riadnym podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísaným v katastri nehnuteľnosti a jeho vlastnícke právo bolo osvedčené ZRPS, ktoré vykonával štátny orgán. Toto vlastníctvo nikdy nikto nenamietal. Na základe tohto bol riadnym vlastníkom naďalej zapísaným v katastri nehnuteľnosti záznamom. Nikto nikdy proti tomuto vlastníckemu právo nenamietal. Kúpna zmluva bola riadne spísaná po formálnej stránke a zapísaná do katastra nehnuteľnosti. Kúpna cena bola stanovená dohodou, preto nemožno namietať kúpnu cenu, ktorá by mala spôsobovať neplatnosť kúpnej zmluvy. Uviedol, že Z. S. ako riadny vlastník nehnuteľnosti odmietol predať svoj podiel žalobcovi. Teda cítil sa a bol riadnym spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2/ rade nebolo spochybnené žiadnym titulom. Teda ako nepochybný vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti previedol bez akýchkoľvek námietok tento podiel na žalovaného v 1/ rade a ten sa stal riadnym spoluvlastníkom na základe kúpnej zmluvy, za ktorú zaplatil riadnu kúpnu cenu, a to v čase, kedy žaloba voči žalobcovi bola právoplatne zamietnutá v pôvodnom konaní a nikto sa nedomáhal v tom čase žiadnych iných nárokov. Preto boli obaja dobromyseľní v tom, že táto kúpna zmluva je riadna a žiadne pochybnosti ohľadom jej uzavretia tam neboli. V rámci záverečnej reči právny zástupca tiež uviedol, že nie je zrejmé, prečo právni predchodcovia žalobcu nefigurujú ako vlastníci zapísaní v iných pozemkových knihách a vložkách k iným pozemkom. Mal za to, že keby k zámennej zmluve niekedy došlo, museli by aj právni predchodcovia žalobcu byť zapísaní ako vlastníci k iným pozemkom, ktoré mali byť predmetom nejakej zámeny. Tiež mal za to, že nie je rozhodujúce, kto sa o pozemok stará, tento kosí alebo udržiava. Boli sme svedkami znárodňovaní pozemkov, potom vydávaní a zamieňaní rôznych pozemkov na užívanie, ale nie na vlastníctvo. Čiže toto nebol ojedinelý prípad a bolo to úplne bežné, že ľudia si hospodárili a udržiavali aj cudzie pozemky len v tom, že ich mali v užívaní. Veď tu máme plno osôb, ktoré žijú dlhodobo v zahraničí, N. B. a vlastnia tu nehnuteľnosti, ale samozrejme sa tu nechodia o tieto starať a môže sa stať, že hospodári na nich niekto iný, ale z tohto si nemožno odvodzovať a vyvodzovať vlastnícke právo, keď sa skutočný vlastník nestará, alebo neudržiava svoj pozemok. Tiež mal za to, že rozhodnutie obchodnoprávneho kolégia sa vzťahuje len na obchodnoprávne vzťahy. Zdôraznil, že je potrebné preferovať princíp právnej istoty dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý koná v dobrej viere vo verejný register - kataster nehnuteľnosti s tým, že nadobúda vlastníctvo od vlastníka riadne zapísaného v takomto verejnom registri evidencii. V opačnom prípade by bol porušený princíp právnej istoty a nový vlastník nehnuteľnosti, by si nemohol byť nikdy istý vo svojom vlastníctve, pretože vždy by sa mohol ozvať nejaký predchodca spred 50-tich rokov, že on vlastní nejaký pozemok, nejakú stavbu a mohol by sa takto domáhať kedykoľvek svojho vlastníckeho práva, ktoré je nepremlčateľné a na základe nejakého pochybenia z minulosti nebolo len zaevidované, zapísané do príslušných registrov, pričom súčasný

vlastník o takýchto skutočnostiach pri nadobúdaní vlastníctva ani nemal odkiaľ vedieť a dozvedieť sa od nejakých teoretických zámenách alebo reálnych zámenách, ktoré prebehli pred 50-timi, 60-timi, 70- timi rokmi. Potom keby niekto nadobudol dom, investoval doňho statisíce eur a potom by niekto prišiel, že však to je môj pozemok, to bola moja stavba, takže takýmto spôsobom by prišiel o svoj majetok. V zmysle súdnej judikatúry mal za to, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom ako vec opustila vlastníkov sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom katastrálnom konaní. Uviedol, že vlastník nielenže sa má starať o svoj pozemok, tento udržiavať, ale sa má starať a zaujímať aj o právny stav, pretože platí stále, že vlastníkom je osoba, ktorá je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak. Starostlivý vlastník by sa mal starať o to, aby mal svoje vlastníctvo riadne zapísané v katastri nehnuteľnosti, tak aby toto nemohlo byť nikým spochybňované. Vlastník nehnuteľnosť užíva, aj udržiava, aj má z toho úžitky, ale samozrejme má aj povinnosti a taká povinnosť je napr. prihlásenie a priznanie dane z nehnuteľnosti. Vyjadril názor, že keď si nejaký pozemok užívam, mám z neho platiť aj daň z nehnuteľnosti, a teda na základe listu vlastníctva musím priznávať takéto dane a takéto dane evidovať na príslušných úradoch a musím sa zaujímať o to, či som skutočne ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti. V danom prípade tomu tak absolútne nebolo. Žalovaný v 1/ rade začal riešiť predmetný pozemok tak, že tento nadobudol v dedičstve po svojom otcovi N.Q. N. Q.. XXXX B. ktoré bolo potom zapísané v XXXX. Nie je zrejmé akým spôsobom nemohol byť jeho otec vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pretože potom nikdy by to nemohlo byť prejednané a osvedčené v dedičstve a nikdy by nemohol byť žalovaný ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Na základe smrti svojho otca a darom od svojej matky ďalších podielov začal žalovaný riešiť tento pozemok a skupovať aj ostatné podiely a jeden aj vydržaním, tak aby sa stal vlastníkom celého pozemku. Nikto nikdy pri týchto nadobudnutiach mu nespochybnil svoje vlastnícke právo. Nikto nikdy mu neuviedol, že predmetný pozemok by nemal patriť týmto právnym predchodcom. Každý to predával žalovanému v dobrej viere, že je riadnym vlastníkom, zapísaným v katastri nehnuteľnosti a takýmto spôsobom to žalovaný nadobudol. Žalovaný nemal zákonom stanovenú povinnosť nejakého dodatočného šetrenia ohľadom vlastníctva k predmetným pozemkom, pretože takéto šetrenie v dokonalom a v celom rozsahu podľa zákona vykonal Okresný úrad Žilina pri ZRPS v r. 2000, ktorý sa týkal celého katastra D.. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca, alebo jeho právni predchodcovia cítili ako vlastníci, už v tom čase mali preukázať svoje vlastnícke právo tak, aby okresný úrad ich vlastnícke právo k týmto pozemkom zapísal. Žalobcovia však neurobili nič, nikdy sa nedomáhali týmto spôsobom vlastníckeho práva, teda vlastnícky vzťah k predmetnému pozemku bol okresným úradom osvedčený tak, ako to vyplýva zo správy katastra, a tento nebol nikdy a nikým spochybnený, ani po zápise, tak ako ukladal lehotu zákon, že pokiaľ sa domnelý vlastník cítil byť dotknutý alebo hociktorá osoba, mohol takýto zápis vlastníckeho práva k týmto pozemkom napadnúť s tým, že je nesprávny a tento vlastník je skutočne vlastníkom. Ani toto sa však neudialo. Žalovaný tak nemohol byť iný ako dobromyseľný, pretože takéto dokonalé šetrenie nevykoná žiaden vlastník - fyzická osoba ako vykonáva okresný úrad, a to k celému katastrálnemu územiu D.. Uviedol, že aj z katastrálneho spisu vyplýva, že okresný úrad dal podklady a dal tam zapísať jednotlivých vlastníkov tak, ako boli zisťované a zistené týmto okresným úradom v prebiehajúcom registri pôvodného stavu, ktorý vykonával tento okresný úrad. Žalovaný nadobúdal až po tomto podiely k dotknutým pozemkom. Zdôraznil, že žalovaný nemal vyšetrovaciu povinnosť, keď takéto šetrenia a zisťovanie skutočného stavu vykonal Okresný úrad Žilina a zapísal na základe svojho rozhodnutia týchto vlastníkov. Žalovaný nadobúdal pozemky až po takomto rozhodnutí, kedy si bol absolútne istý zápisom v katastri nehnuteľnosti. Žalovaný v 2/ rade musel mať jednoznačne dokonalú vedomosť kto je vlastníkom ktorého pozemku, a tak ako tu aj dosvedčil na pojednávaní nadobúdal podiel k tomuto pozemku aj prevádzal tento pozemok jednak od vlastníka a jednak s ním nakladal sám ako vlastník, o čom bol 100%- ne presvedčený, a teda pokiaľ mal tieto úkony vykonané priamo pre obec, musel mať dokonalú vedomosť o vlastníctve jednotlivých pozemkov, lebo aký by mal dôvod potom takéto nadobúdať. Tiež uviedol, že keby bol žalovaný v 1/ rade tak odborník v oblasti pozemkového práva, ako prezentovali žalobcovia a keby vedel, že reálne vlastník je niekto iný, nemal by dôvod skupovať vlastnícke podiely od ostatných spoluvlastníkov a vynakladať nemalé finančné prostriedky na to, aby si scelil celý tento pozemok. Žalobca v 1/ rade začal riešiť svoje vlastnícke právo zápisom v katastri nehnuteľnosti až v r. 2009, teda dávno potom, ako sa stal podielový spoluvlastník žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Bol názoru, že žalovaný je dobromyseľný vlastník, ktorý nadobudol svoje podiely k predmetným nehnuteľnostiam na základe riadnych správnych úkonov od riadnych vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľnosti, ku ktorým v čase nadobudnutia nebola absolútne žiadna pochybnosť ani obmedzujúca poznámka, či vedené konanie, ktoré by spochybňovalo ich nadobúdacie tituly.

10. Žalobca v 1/ rade pred súdom uviedol, že prvýkrát sa žalovaný objavil až v r. 2009, ukázal mu papier, že nadobudol právoplatnosť. Vtedy žalovanému povedal otvorene, že na predmetnom pozemku nemá nič a nikdy tam ani nič nemal. Žalovaný si je vedomý, že tam nič nemal. Oni to v 2007 až zduplikovali, pretože to boli na katastri zisťovať. Ako mohol aj dediť, keď bol na to upozorňovaný. Sám žalovaný uviedol, že za pozemok Xx zaplatil. Žalovaný musel vedieť, že z predmetnej parcely, ktorú žalobcovia užívajú nemôže nič kupovať, keď ho na to upozornila aj vlastná mama, aj strina Z., povedala mu, že sa zbláznil, že tam nemá nič. Aj p. U. ho takisto na to upozornila, že tam nemá nič. Pritom sa mi zdá, že on aj to vymenené už predal. Musel vedieť žalovaný, že ten pozemok získal jeho otec na základe výmeny. Jasné, že musel vedieť, lebo ten prvýkrát to kúpil od tých paní z Q. B. T. E.. Osoby, ktoré žalovanému predali pozemky boli na obhliadke vypočuté, vedeli, že dostali Xx zaplatené. Nevedel uviesť, prečo darovaciu zmluvu nedali zavkladovať, chodil po zahraničí, nemal čas sa tým zaoberať. V ROEPE neuplatnili vlastnícke právo, lebo ich nikto na to neupozornil, ani neprišli na to, že prebieha ROEP. Konalo sa dedičské konanie po mame. Predmetný pozemok stále kosí, udržiava, upravuje. Polovičku sadí a polovičku kosí. Uviedol, že po mame zdedil celý diel. Tiež uviedol, že E. E. chodila na pozemok dolu do S., lebo tam mali sad.

11. Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že žalovaný musel vedieť, že nemá tieto pozemky, lebo jeho mama chodila na pozemok, ktorý bol na tej časti, kde je S. roľa. Ona tam chodila zberať jablká. Z rodiny žalovaného 60 rokov nikto na predmetný pozemok nevstúpil. Nikdy z nich na tento pozemok nikto nevstúpil, vždy to bol len ich pozemok. Dostali ho ako dedičské konanie XXX/XX po starých rodičoch A. B. Z. M.. S mamou sa dohodli, že ten pozemok bude len žalobcu v 1/ rade. Nikto iný sa mu tam nebude hrabať. Keď bola vykonávaná ROEP, tak žalovaný bol v nejakom zastúpení v obci a mohlo sa tam vyšpekulovať, že tam bude niečo iné, ako pozemok žalobcov, lebo oni mali pozemok na S. pozemku. Mala za to, že žalovaný musel vedieť, že pozemky, ktoré skupuje, nepatria zapísaným vlastníkom. Uviedla, že predmetný pozemok užívala ona len na grilovanie, opekanie, XX Q. N. D. H.. Uviedla, že v ROEP nastala nejaká fabulácia, niekto cudzí sa chcel dostať k tomu pozemku.

12. Žalobca v 3/ rade pred súdom uviedol, že potvrdzuje výpovede žalobcu v 1/ a 2/ rade. Uviedol, že o ROEPE nevedeli. Tvrdil, že predmetný pozemok dlhodobo užívali ich rodičia a oni. Následne, keď žalobca v 1/ rade tam postavil chalupu pozemok užíval on. Mal za to, že žalovaný určite vedel, že predmetný pozemok nekupuje od vlastníkov. Celý život vedel, že pozemok patrí rodine žalobcov. Žalovaný pochádzal z obce. Predmetný pozemok bol jednoznačne uvedený v dedičskom konaní u notárky.

13. Žalobkyňa v 4/ rade pred súdom uviedla, že z rozprávania rodičov aj starého otca vie, že tento pozemok užívali a obrábali dlhé roky a mama, keď sa vydala v XX-tom ten pozemok obrábala do svojej smrti, do r. XXXX. Ten pozemok živil rodinu žalobcov - X detí. Robila na tom pozemku do svojich XX rokov, kým sa vydala. Rodinu momentálne navštevuje pravidelne. Vie, v akom štádiu je ten pozemok. Dohodli sa, že tento pozemok bude obrábať žalobca v 1/ rade s rodinou. Momentálne je sporný pozemok obrobený. Je tam krásne upravená tráva. XX rokov na tomto pozemku mala uložené plechové búdy. Nepozná parcely, ale vie, že obrábali stred. Bol tam provizórny plot, ktorý je zničený. Pozemok bol obrábaný len rodinou žalobcov, nikým iným. Nikto tento pozemok neužíval okrem rodiny žalobcov. Žalovaného mama bola na jednej časti toho pozemku, sú tam tri pásy. V jednej časti boli Z., žalobcovia mali stred a posledný pás mala rodina S. B. rodina Z.. Bola prekvapená, prečo si žalovaný nárokuje tento pozemok. Nevedela sa vyjadriť k dobromyseľnosti žalovaného a jeho znalosti vlastníckych pomerov. Uviedla, že o ROEP nemali vedomosť, nevedeli o ozname, obec ich nevyzvala.

14. Žalobca v 5/ rade pred súdom uviedol, že predmetný pozemok odjakživa užívala jeho rodina. K ROEP sa vyjadriť nevedel. Nevedel, že v katastri sú k predmetnému pozemku zapísané iné osoby.

15. Žalobca v 6/ rade pred súdom uviedol, že odjakživa predmetný pozemok užívala jeho rodina. Nevedel sa vyjadriť k vedomosti žalovaného, že pozemok kupuje od nevlastníka. Na pozemku stáli plechové bunky, žalovaný si to musel všimnúť. Keď išiel okolo musel vedieť, že pozemok užíva rodina žalobcov. K ROEP a zápisu v katastri sa vyjadriť nevedel. 16. Žalobca v 7/ rade pred súdom uviedol, že predmetný pozemok odjakživa užívala jeho rodina. Žalovaný vedel, že nebol nikdy vlastníkom, nikdy tam nič nerobil. Uviedol, že si mysleli, že keď to užívajú je to ich vlastníctvo. Otec rozprával, že rodičia to dostali po starom otcovi. Žalovaný aj jeho matka museli mať vedomosť, že to patrí žalobcom. Žalovaný využil zápis v katastri, keď tam boli zapísaní cudzí ľudia.

Tvrdil, že žalovaný má veľa pozemkov porobených vydržaním, sú to špekulácie. Uviedol, že žalovaný nejaký pozemok kupoval od pani U., ktorá podiel v ich pozemku nemala, mala podiel v pozemku nižšie. Žalovaný chodil okolo pozemku, chodí po celej dedine. K ROEP a zápisu v katastri sa vyjadriť nevedel. 17. Žalobca v 8/ rade pred súdom uviedol, že predmetný pozemok obrábala jeho matka. Predmetný pozemok užívali a obrábali. Uviedol, že keď stavali bratovi chalupu, prišli tam plynári, lebo išli budovať plynovú prípojku a potrebovali podpis od otca. Otec sa na to podpísal. Musel sa podpísať, lebo ten pozemok vlastnil. Prišli potom aj za mamou. Otec rozprával, že ten pozemok im patrí, že to dostal po starom otcovi. Žalovaný musel vedieť, že to patrí rodine žalobcov. Žalovaný špekuluje a obchoduje s pozemkami. K ROEP ani k zápisu v katastri sa vyjadriť nevedel.

18. Žalovaný v 1/ rade pred súdom uviedol, že matka ho požiadala, aby sa venoval pozemkom, ktoré vlastnili. Väčšina pozemkov bola v podielovom spoluvlastníctve a bolo potrebné vysporiadať podielové spoluvlastníctvo. Uviedol, že ona nemala čas sa tomu venovať, lebo bola staršia, tak tieto pozemky mu darovala. V r. 1993 a 1994 začalo v kat. území D. prebiehať ROEP, na čo boli listami aj verejným rozhlasom ľudia pozvaní. Boli pozvaní na Obec D., kde mali v priebehu rokov 1993 - 1997 uplatňovať svoje práva, a to buď priamo na pozemkový úrad, alebo na kataster. Dokonca niekoľkokrát tam bol aj pracovník, ktorý tieto podnety spracovával a dával tiež rady, ako sa majú ľudia k svojim pozemkom dostať dodatočnými dedičskými konaniami. Uznával niektoré predkladané listiny a niektoré zamietal. Poukázal, že v roku 1997 sa ROEP uzavrel. Uviedol, že pokiaľ má vedomosť v 1998 potom zapísali listy vlastníctva, pretože niektoré pozemky vtedy boli zapísané len v PK vložkách. V priebehu ROEP nevznikol žiaden spor. Uviedol, že predmetnú parcelu jeho matka užívala až dovtedy, pokiaľ sa v obci D. nezaložili Jednotné roľnícke družstvá a pokiaľ v 68-om roku konkrétne túto roľu a tieto role pod cintorínom zobral jeho otec aj s tetkou Z. do užívania od Jednotného roľníckeho družstva. Potom následne mali z toho aj problémy. Uviedol, že mame v auguste XXXX poorali celú úrodu a znova v XXXX zobrali. Pamätal si, že tam bol po vojne zákop, ktorý otec s tetkou dali na tom pozemku zahrnúť. Matka vždy hovorila, že za tieto role odvádzali kontingenty, napr. vajcia, mlieko, mäso a iné. S otcom to užívala dovtedy až kým im to nezobrali, zhruba do 70tych rokov. Užívali to celé, v spornej parcele. S darujúcou a zámennou zmluvou z roku 1954 oboznámený nebol, nikdy sa o nej nerozprávalo. Ak by aj niekedy zamieňali, určite by nezamieňali tak, ako to tu prezentuje žalobca, že za X Z., ktorý by získali, by dávali XX Z., nakoľko rodičia boli roľníci a boli odkázaní na pôdu. Uviedol, že pokiaľ otec žil, nikdy doma nespomínal, že by robil nejakú zámennú zmluvu K. Š. M., B. K. H. M.. Nikdy v živote. Prvý krát o predmetný pozemok so žalobcom v 1/ rade jednal už v roku 2007. Pri skupovaní podielov vychádzal z listu vlastníctva, zapísané osoby považoval za právoplatných vlastníkov. Iné osoby neoslovoval, ani s nimi nejednal. Osoby zapísané na liste vlastníctva, kúpu nespochybňovali. Keď sa ich pýtal, nikto nespochybňoval, že to môže kúpiť. Dlhodobých držiteľov pozemku neoslovoval, nemal dôvod oslovovať ich. Rešpektoval list vlastníctva. Na otázku, či vychádzal z osobnej skúsenosti a oslovoval užívateľov uviedol, že nemal dôvod oslovovať ich. Uviedol, že bolo bežné, že užíval pozemky niekto iný ako bol skutočný vlastník. Bolo to tak, že niekomu socialistická organizácia pridelila záhumienku a ten užívateľ nebol v podstate vlastníkom, bol len nejaký užívateľ.

19. Svedkyňa G. M., manželka žalobcu v 1/ rade, pred súdom uviedla, že vie stopercentne, že tam nikdy nikto neprišiel, že by povedal, že robia na cudzom pozemku, alebo čo tam robia, alebo sa pýtal, prečo ten pozemok obhospodárujú. Boli tam viditeľné znaky na pozemku. Na pozemku bola celé roky postavená plechová búda, ktorú bolo vidno od všadiaľ. Zasadili tam jasene a tie sú tam dodnes. V čase uskutočňovania ROEP, tak starosta, ktorý poznal pomery, prišiel za jej mužom a požadoval, aby tie vysadené jasene odstránil. Nevedela prečo prišiel za nimi, keď o tomto všetkom vedel. Tiež chodila každoročne platiť na úrad daň z nehnuteľnosti. Žalovaný nemôže povedať, že ten pozemok nepoznal. Ten ho dobre poznal. Chodieval k svojmu bratovi pomerne často. Nikdy tam žalovaného nevidela, ani tam nikdy nevidela nikoho z jeho príbuzných, aby niečo na pozemku urobili, aby vykonali nejakú činnosť. Žalovaný sa začal o pozemok zaujímať, až keď sa v D. začali lukratívne predávať pozemky. Uskutočňoval úkony za účelom vydržania pozemku pre jeho synovca, musel byť znalý pomerov. Matka žalovaného, ani žalovaný na predmetnom pozemku nikdy neboli, nikdy tam neprišli za účelom robiť. Žalovaný po D. chodil a pozemky skupoval. Uviedla, že žalovaný pozná každý piaď zeme a neverila, že túto konkrétnu parcelu by žalovaný nikdy nevidel, pretože on vie o každom metre štvorcovom vo D.. Aj na poslednom obecnom zastupiteľstve bol označený, že je to hlavný vydržovateľ obce. O predmetný pozemok sa stará, žalovaný sa o túto parcelu nestaral.

20. Svedok K. Z., spoluobčan strán sporu, pred súdom uviedol, že na predmetnom pozemku v živote nevidel žalovaného, ani jeho matku. Videl tam pracovať jedine právnych predchodcov žalobcov a žalobcov. Nikdy nevidel, že by boli žalobcovia rušení v držbe. Na predmetnom pozemku nikdy nevidel pracovať matku žalovaného, ani len prejsť, že by tento pozemok obrábala. Žalovaný okolo predmetného pozemku určite chodil, vidno ho z cesty. Žalovaný tam predával pozemok, ktorý je o XX m nižšie od sporného pozemku, smerom do dediny ku škôlke, čiže keď predával tento pozemok, tak sa tam pohyboval a tiež chodil na cintorín, tak videl ten pozemok sporný. Žalovanému vyslovene uviedol, že podiel jeho svokra patrí žalobcom. Svokor sa dohodol so žalobcami na urovnaní, dal mu podiel, ktorý patrí jeho svokrovi. Predmetná parcela patrí žalobcom. Žalovaný mal o tomto vedomosť od roku 2007. Do roku 2007 sa so žalovaným o tomto pozemku nestretli, ani sa nerozprávali, ani nemal prečo lebo vedel, že to patrí žalobcom. Uviedol, že žalovaný je v pozemkových veciach dosť zbehnutý. Je to prakticky jeho živobytie, zamestnanie. Robí v týchto veciach a má dobré vedomosti a vedia o tom aj na obci. Mal za to, že žalovaný je fundovaný, čo sa pozemkov týka. Má takú povesť, že najlepšie vie, kde aký pozemok sa nachádza v kat. území D.. Bol presvedčený, že žalovaný musel vedieť, že pozemok, ktorý nadobúda, patrí M.. Na základe toho všetkého, čo videl, videl aj mapy k spornému pozemku, mal za to, že s touto mapou bol uzrozumený aj žalovaný. Je to mapa, ktorú vlastnil p. S., v súčasnosti neexistuje, niekde sa stratila. Tam to bolo presne rozdelené aj podľa výmer. Matku žalovaného na predmetnom pozemku nikdy nevidel. O predmetný pozemok sa vždy starali žalobcovia. S. K.i nerobili nároky, robili si nároky na svoju časť, na pozemku nepracovali, len to udržiavali, pretože vtedy S. pozemok obrábalo družstvo. Teraz je už S. pozemok zastavaný. Uviedol, že o predmetnej parcele vie z predchádzajúceho súdneho konania 2C, v rámci ktorého bola uskutočnená ohliadka a on sa ohliadky zúčastnil a bol vypočutý. K dohode z roku 1954 sa vyjadriť nevie. O tejto sa dozvedel od žalobcu, žalobca mu tento listinný dôkaz ukázal. K ROEP uviedol, že určití ľudia sa postarali, aby pozemkové úpravy neprebehli tak ako mali a ľudia podvodom získali pozemky. V čase ROEP nebol poslanec, poslancom bol p. S.. Mal vedomosť, že v D. ROEP prebieha. V obci to bola všeobecne známa skutočnosť. Uviedol, že všetci o ROEP mali vedomosť.

21. Svedkyňa E. E. pred súdom v rámci výsluchu uviedla, že je právoplatná dedička a pozemok predala N. Z.. Mala na to vlastnícky list. Zdedila to po otcovi ako jediná dcéra, lebo matka sa zriekla. Predmetný pozemok zdedila v r. XXXX. Jedná sa o parcelu EKN XX/X. Uviedla, že kúpnu zmluvu jej do E. doniesol žalovaný, vyplatil je XXX XXX Sk v hotovosti po podpise zmluvy. Uviedla, že nevie uviesť, ktorý je to konkrétne pozemok, tie pozemky neboli oddelené, kopec pozemkov tam bola veľká plocha, a teda ktorá presne je to parcela ju ako decko nezaujímalo. Žalovanému predala pozemok podľa listu vlastníctva. V D. neužívala žiadny pozemok, nežije tam .

22. Svedok JUDr. A. Š. v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že pre žalovaného vybavoval pozemky na základe osvedčenia o vydržaní, netýkalo sa to parc. č. EKN XX/X. Podiely v XX/X kupoval od Z. S. kúpnou zmluvou. Vie kde sa nachádza v teréne XX/X, pretože ju kupoval za účelom výstavby rodinného domu. Čo sa týka vydržania vybavoval aj iným občanom obce D. od roku XXXX M. XXXX. Z. S. bol pôvodným vlastníkom podielu XXX/XXXXX-Í. titulom nadobudnutia vlastník z pozemnoknižnej vložky XXX. Táto parcela je teda podrobne popísaná v konaní sp. zn. , ktorej žalobu Okresný súd Žilina v celom rozsahu zamietol a potvrdil zamietnutie Krajský súd v Žiline. Pán S. bol zapísaný na LV č. XXX, z titulu Č. XXX/XXXX po vykonanom ROEP a ZRPS k. ú. D.. Uvedené vyplýva z LV z XX.XX.XXXX, C. XX F.. Uviedol, že nemal tak pochybnosti o tom, keď mu S. Z. ponúkol svoj podiel na tejto parcele, pretože jednoznačne to preukazoval list vlastníctva. Je to list vlastníctva v origináli. S p. S. uzatvoril kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, ktorá mala všetky náležitosti podľa . To znamená, že bola spísaná slobodne, vážne, dobromyseľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Pozemok kúpil od p. S. dobromyseľne. Túto kúpnu zmluvu Okresný úrad, katastrálny úrad Žilina zapísal na jeho meno na LV č. XXX S. N. XXXX/XX a túto nehnuteľnosť vlastnil v tomto podiely so spoluvlastníkmi. Tvrdil, že právna zástupkyňa žalobcu vyvolala súdny spor tým, že podala žalobu o určenie vlastníckeho práva a na LV č. XXX H. A. S. XXX/XXXXX-Í., cez kataster nehnuteľnosti Žilina. Žalobcovia dali zapísať poznámku, že je na tento podiel vedené súdne konanie. Táto plomba vyznačená Z 5493/18 trvala na liste vlastníctva na až do ukončenia súdneho sporu s Krajským súdom v Žiline o určenie vlastníckeho práva. Po právoplatnom ukončení tohto sporu sp. zn. a vyznačením doložky právoplatnosti, ponúkol svoj podiel predstavujúci XXX/XXXXX-Í. žalobcovi s tým, že ho ale tvrdo odmietol, že on jeho podiel nepotrebuje, pretože mu patrí. Vzápätí vyvolal jednanie so žalovaným, pretože tiež je spoluvlastník tejto nehnuteľnosti a uzatvoril s ním kúpnu zmluvu na jeho podiel, ktorá bola odvkladovaná 17. januára 2019 pod N. XXXX/XXXX na meno prítomného žalovaného.

Uviedol tiež, že v ROEP a ZRPS žiadnu pomoc obci neposkytoval. Iné právne služby vykonával pri usporiadaní pozemkov formálnym vydržaním a osvedčením. Mal vedomosť, že v tomto prípade prevod mimo zápisu pozemkovej knihy neprebiehal. S. Z. A. pozemnoknižný vlastník z pozemnoknižnej vložky XXX. Tento podiel užívali v dobrej viere. Boli zapísaní ako vlastníci vyše XXX rokov. V pozemnoknižnej vložke XXX je zapísaná parc. XX H. Z. S. Z., ktorý sa titulom ROEP a ZRPS dostal prepisom na LV č. XXX. Iní vlastníci z tejto vložky ho nezaujímajú. Poukázal, že z notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že bol splnomocneným zástupcom žalovaného v tejto veci. Vychádzal z podkladov, ktoré mu poskytol kataster a boli vykonané v notárskej zápisnici buď listy vlastníctva, alebo identifikácie parciel a vychádzal z výpovede dotknutých osôb. Predložil komplet materiál notárke, ktorá vydala notársku zápisnicu. Notársku zápisnicu nemá a nevie sa ďalej k tomu vyjadriť. Zastupoval žalovaného, notárka vydala zápisnicu a táto sa zapísala na kataster na LV. Uviedol, že keď prevádzal p. S. podiel parcele XX/ X, S. S. s p. S. mu ho ukázali cez okno rukou - toto je tá parcela, ktorá sa ťahá od ich dvora po cintorín. To nebola tá parcela, ku ktorej osvedčením bolo nadobudnuté vlastnícke právo. Nezaujímalo ho, kto užíval parcely vedľa parcely XX/X. Z LV č. XXX T. Q.. XXXX vyplýva, že na tejto S. XX/X sú vlastníci S., Z. Z., Z. N.. Vychádzal z listu vlastníctva, ešte mal aj výmeru XXXX Z.2. Nepresvedčil sa o výmere, vychádzal z LV, ktorý považoval za hodnoverný dôkaz. Uviedol, že predmetnú parcelu užíva vlastník p. Z. S.. Vlastník tohto podielu ju aj užíval, minimálne v tom podiele, ktorý v parcele má. Predmetný pozemok ponúkol na predaj žalovanému.

23. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu relevantnými pre rozhodnutie vo veci samej, vrátane katastrálnych spisov.

24. V prvom rade sa okresný súd pre zváženie rozsahu dokazovania v konaní a rozhodnutia v danej veci dôkladne oboznámil s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. (konanie 11Co) zo dňa 24.04.2018. Bolo preukázané a medzi stranami zároveň nesporné, že predmetom konania Krajského súdu v Žiline sp. zn. a konania v danej veci je rovnaký, totožný pozemok. V týchto obidvoch konaniach sa jedná o reálne vydelenú časť pkn parcely č. XX T. N. N. Č.. XXX X. N. X XXX Z.. V konaní 11Co sa jednalo o tú istú parcelu označenú ako parc. č. L. XXX/XXX X. N. X XXX Z. vytvorenú na základe geometrického plánu č. 01/08, autorizačne overeným dňa 07.11.2008 Ing. A. F., úradne overeným dňa 21.01.2009 pod č. X XXX/X N. z pozemku EKN XX/X orná pôda o výmere XXXX m2 zapísanej na LV č. XXX E.. Ú.. D.. V danej veci bolo nesporné a preukázané, a to geometrickým plánom vyhotoveným firmou Geomer Žilina, s.r.o., číslo 109/2018, autorizačne overeným dňa 9.6.2018 Ing. N. D., úradne overeným Okresným úradom Žilina dňa 27.7.2018 Ing. A. L. pod č. G1-1470/2018, že novovytvorený pozemok parc. č. CKN XXX/XXX orná pôda o výmere XXXX m2, nachádzajúci sa v kat. úz. D. A.e vytvorený z parcely č. G. XX/X orná pôda o výmere XXXX Z. zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. D. (č.l. 17-21 spisu). Krajský súd v konaní 11Co dospel k záveru, že „z rozsiahleho dokazovania vyplýva, že medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pkn parcely č. XX T. N. N. Č.. XXX prebehla v dávnej minulosti reálna deľba akceptovaná všetkými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, od ktorej deľby jednotliví pozemnoknižní spoluvlastníci a ich právni nástupcovia užívali nehnuteľnosti reálne vydelené, avšak bez toho, aby došlo k zápisu reálnej deľby, či už do pôvodnej pozemkovej knihy, alebo následne do katastra. Uskutočnená reálna deľba bez toho, aby bola zachytená či už konštitutívnym alebo deklaratórnym zápisom v evidencii nehnuteľností, bola minimálne od 50-tych rokov minulého storočia rešpektovaná všetkými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, ako aj ich právnymi nástupcami, a to až do roku 2009. Nielen žalobca, ale aj právni predchodcovia žalovaných v 1/ a 2/ rade odvodzujú vlastníctvo súvisiacich nehnuteľností práve od reálnej deľby, na ktorú žalobca poukazuje. Žalobca predložil celý rad listinných dôkazov (zmluvy, notárske zápisnice), ako aj z vykonaných svedeckých výpovedí vyplýva, že k reálnej deľbe došlo, pričom účastníci deľby, resp. ich právni nástupcovia zhodne vyjadrili okolnosti tejto deľby, z ktorej je možné vyvodiť, komu z pozemnoknižných spoluvlastníkov prípadne ich nástupcov, ktorý pozemok reálne v prírode vydelený pripadol. V tomto sa možno stotožniť s obhajobou žalobcu, že k reálnej deľbe došlo ešte pred rokom 1951, pretože právne úkony, ktoré boli uskutočňované v rokoch 1953, 1954 sa už práve od reálnej deľby odvíjali a na ňu nadväzovali. Žalobca odvíja svoje právne nástupníctvo od svojich právnych predchodcov. Pôvodným, v pozemkovej knihe zapísaným spoluvlastníkom, bol A. M.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v rámci reálnej deľby uskutočnenej medzi spoluvlastníkmi, hoci táto reálna deľba nebola zapísaná do pozemkovej knihy, sa stal práve A.Á. M. vlastníkom vydelenej nehnuteľnosti, ktorá zodpovedá predmetu konania. Žalobca preukázal, aké diely spoločnej nehnuteľnosti parcely pôvodnej zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX S. Q..Č.. XX pripadli ostatným podielovým spoluvlastníkom, ktorých právnymi nástupcami sú žalovaní v 1/ a 2/ rade. Hoci reálna deľba nebola zachytená konštitutívnym alebo deklaratórnym zápisom v evidencii

nehnuteľností, čoho dôsledkom boli pozemnoknižní spoluvlastníci naďalej formálne vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, možno konštatovať, že došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti a A. M. sa stal vlastníkom reálne vydeleného pozemku, ktorý zodpovedá pozemku, ku ktorému si žalobca uplatňuje vlastnícke právo. A. M. za svojho života nehnuteľnosti, ktoré vlastnil a medzi tým aj pozemnoknižnú parcelu č. XX zapísanú vo vložke č. XXX katastrálne územie S., previedol na svojho syna Š. M. a jeho manželku Z. M., a to na základe zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice pod č. N 503/69, Nz 699/69 registrovanej Štátnym notárstvom pod RI 613/69. Keďže v tomto čase už A. M. vlastnil reálne vydelenú, hoc evidenčne nezachytenú časť nehnuteľnosti pozemnoknižnej parcely č. XX zapísanej vo vložke č. XXX, uvedenou notárskou zápisnicou prešlo na Š. M. B. Z. Z. vlastníctvo k takto vydelenej nehnuteľnosti.“

25. Okresný súd v danej veci aplikoval , podľa ktorého otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

26. Najvyšší súd SR v uznesení z 31.01.2012 sp. zn. vyslovil, že „pokiaľ bola už v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť viazaný jej skorším rozhodnutím. Otázkou prejudiciálneho právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra NS SR, ale aj judikatúra ÚS SR v náleze -36 z 20.01.2010, v ktorom ÚS SR rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z , ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov nie je rozhodujúce či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Aj európsky súd pre ľudské práva venuje ochrane právnej istoty ako základnému aspektu právneho štátu náležitú pozornosť“.

27. Okresný súd má vychádzajúc z uvedeného za to, že z právoplatného výsledku konania Krajského súdu v Žiline sp. zn. (konanie 11Co) vyplývajú prejudiciálne dôsledky pre konanie v prejednávanom spore. Právoplatné výsledky tohto konania 11Co majú vplyv na prejednávaný spor. Otázka danosti vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu v uvedenom spore bola nevyhnutnou prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k dôvodnosti žaloby. Predmetná otázka danosti ich vlastníckeho práva k spornému pozemku bola podstatnou súčasťou právneho posúdenia. Predmetný spor a jeho výsledok má vplyv na danú vec, pretože v rozdielnych súdnych konaniach, ktoré majú svoj základ v existencii vlastníckeho práva strany sporu k nehnuteľnosti nemožno v súlade s právom dospieť k rozdielnym záverom ohľadne danosti tohto práva, pretože by to bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Nie je pritom rozhodujúce, že otázka vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov bola pôvodne posudzovaná len ako prejudiciálna otázka existencie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu, pretože toto posúdenie v sebe zahŕňalo nevyhnutne posúdenie existencie hmotnoprávneho vzťahu strán sporu. Predudiciálne dôsledky vyplývajúce z uvedeného konania 11Co sú vo vzťahu k prejednávanému sporu v podobe existencie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k spornému pozemku.

28. V predchádzajúcom konaní 11Co už bola jednoznačne vyriešená otázka vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov Š. M. B. Z. M. k spornému pozemku parc. č. CKN XXX/XXX X. N. XXXX Z. ako otázka hmotnoprávneho vzťahu. Krajský súd celkom jednoznačne dospel k záveru v otázke o určení vlastníckeho práva tak, že A. M. (X. Š. M.) vlastnil reálne vydelenú, hoc evidenčne nezachytenú časť nehnuteľnosti pozemnoknižnej parcely č. XX zapísanej vo vložke č. XXX (t.j. CKN XXX/XXX X. N. X XXXmX) a notárskou zápisnicou pod č. N 503/69, Nz 699/69 registrovanou Štátnym notárstvom pod RI 613/69 prešlo na Š. M. a manželku Z. vlastníctvo k takto vydelenej nehnuteľnosti, t.j. vlastníkom predmetného pozemku boli Š. M. B. Z. M.. Predmetom daného sporu je určenie že totožný pozemok parc.č. XXX/XXX X. N. X XXX Z. patrí do dedičstva právnych predchodcov žalobcov Š. M. B. Z. M. v podiele každého 1..

29. V zmysle vyššie uvedeného tak okresný súd dospel k záveru, že v danej veci je vyriešením hmotnoprávnej otázky vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn. . Okresný súd je viazaný skorším posúdením otázky vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Pokiaľ by súd ignoroval prejudiciálny účinok a nezobral by za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah krajským súdom nerešpektoval by záväzné súdne rozhodnutie a konal by v rozpore s . Ak krajský súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov boli vlastníkmi predmetného pozemku, tento patrí do dedičstva po nich. Nebolo preukázané, že ku dňu ich smrti nastali také okolnosti, ktoré by ich vlastníctvo k predmetnému pozemku vylučovali, a tak okresný súd má za to, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov v zmysle podanej žaloby. Nebolo preukázané, že by poručitelia žalobcov počas svojho života, resp. v čase do momentu ich smrti predmetný pozemok, alebo jeho časť, platne previedli na iný subjekt, resp. že by za svojho života o predmetný pozemok právne relevantným spôsobom platne prišli, resp. vykonávali s predmetným pozemkom platné právne úkony.

30. Okresný súd v nadväznosti na uvedené má za to, že v danej veci majú žalobcovia vzhľadom na predmet konania naliehavý právny záujem v súlade s . V danom prípade sa jedná o určenie, že predmetný pozemok v prislúchajúcom spoluvlastníckom podiele patrí do dedičstva po poručiteľoch žalobcov Š. M. a Z. M.. Okresný súd má za to, že žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi predstavuje žalobu podľa , podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Okresný súd konštatuje, že motívom podania takejto žaloby je skutočnosť, že dedičské konanie po poručiteľovi bolo prejednané, pričom predmetom nebola určitá konkrétna vec, o ktorej dedičia tvrdia, že v čase smrti poručiteľa mu mala patriť. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že žaloba s takto uplatneným žalobným petitom je prípustná v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Okresný súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov, nakoľko podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa je jeho preukázanie, a absenciu existencie naliehavého právneho záujmu namietal právny zástupca žalovaného. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že právny záujem žalobcov musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou. V prípade určovacej žaloby, že konkrétna vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať dedič poručiteľa, resp. do úvahy prichádzajúci dedič, prípadne jeho právny nástupca, a to voči inej osobe ako dedičovi. V danej veci okresný súd v súlade s uvedeným výkladom dospel k záveru, že na strane žalobcov je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 16.12.2008, ako aj z jeho celkovej doterajšej rozhodovacej praxe, vyplýva, že dedič má vždy naliehavý právny záujem na určení, či určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. Okresný súd mal za to, že rozhodnutie o požadovanom určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcov ako dedičov poručiteľa voči žalovanému. Okresný súd má za to, že takéto rozhodnutie súdu môže byť napríklad podkladom v konaní o dedičstve. Až na základe súdneho rozhodnutia budú môcť vyporiadať v rámci dodatočného prejednania dedičstva spoluvlastnícke podiely na dedičov. Meritórne posúdenie existencie vlastníctva poručiteľa žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam môže zmeniť právne postavenie žalobcov, keďže jedine úspech žalobcov v konaní o ich žalobe im umožní uplatnenie svojich prípadných nárokov voči subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti, t.j. voči žalovanému. Súd v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (vec patrí do dedičstva) musí z hľadiska poskytnutia ochrany tomuto právu a jeho právnemu nositeľovi skúmať otázku vlastníctva bez ohľadu na jestvujúci stav zápisu vlastníctva v príslušnom katastri nehnuteľností. Zároveň vychádzajúc z uvedeného výkladu a zisteného skutkového stavu veci okresný súd dospel k záveru, že je splnená aj podmienka vecnej legitimácie (aktívnej, či pasívnej), keď žalobcovia sú podľa dedičského rozhodnutia preukázateľne dedičmi poručiteľov a žalovaný v 1/ rade je iná osoba ako dedič a je osoba zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti na LV č. XXX (aktuálneho v čase rozhodovania súdu).

31. Okresný súd tak nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že žalobcovia nemajú na podanej žalobe naliehavý právny záujem. Okresný súd rovnako nesúhlasí s právnym názorom žalovaného

v 1/ rade, že nakoľko v súvislosti s predmetným pozemkom už prebehla ROEP k.ú. D. a bolo vydané rozhodnutie o schválení ROEP, okresný súd v tomto konaní už nemôže posudzovať vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov a v danej veci rozhodnúť, a teda žalobcovia nemajú v danej veci naliehavý právny záujem. Nie je správnym právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že rozhodnutie vydané v rámci ROEP je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva s konštitutívnymi účinkami. Okresný súd má za to, že rozhodnutie o schválení ROEP je síce podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, ale jedná sa o deklaratórne rozhodnutie, ktoré len deklaruje vlastníctvo nadobudnuté na základe iného titulu. Ide o rozhodnutie, ktoré vlastníctvo nekonštituuje, ale len deklaruje. Ak teda žalovaný tvrdí, že ak ROEP skončila rozhodnutím štátneho orgánu, nemožno už vlastníctvo preskúmavať, tento názor je nesprávny. Určením vlastníctva v danej veci nedôjde k neprípustnému zrušeniu právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Určením vlastníctva, resp. rozhodnutím, že vec patrí do dedičstva, v danej veci dôjde iba k zosúladeniu údajov zapísaných v obnovenej evidencii, a v katastri nehnuteľností so zisteným skutočným stavom. Aj z priamo vyplýva, že nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu ( ). Vychádzajúc z uvedeného okresný súd dospel k záveru, že danú vec mohol prejednávať a vo veci samej aj rozhodnúť. Určením vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov, resp. určením, že predmetný pozemok skutočne patrí do dedičstva po nich, keď v čase smrti boli nepochybnými vlastníkmi predmetného pozemku, nakoľko nebola v konaní preukázaná z ich strany dispozícia (scudzenie) predmetného pozemku, alebo platný prevod vlastníctva na inú osobu z ich strany, okresný súd týmto rozhodnutím vo veci samej len zosúladil skutočný, reálny stav vlastníctva s tým evidovaným. ROEP vychádzajúc z vyššie uvedeného nemohla vzhľadom na jej deklaratórne účinky „zbaviť“ právnych predchodcov žalobcov ich vlastníctva. Iný prevod vlastníctva ku dňu smrti právnych predchodcov žalobcov nebol preukázaný.

32. Z dôvodu viazanosti vyriešenia prejudiciálnej otázky vlastníckeho práva ako hmotnoprávneho vzťahu krajským súdom v konaní 11Co tak, že právni predchodcovia žalobcov sú nepochybne vlastníkmi sporného pozemku, a následne nebolo preukázané, že by vlastníctvo k tomuto pozemku platne previedli na inú osobu, alebo že by o toto vlastníctvo inak prišli, súd v tomto smere už nevykonával žiadne dokazovanie. V tomto smere (najmä tvrdeniami o reálnej deľbe a tvrdeniami už vyriešenými v konaní 11Co) sa vecou nezaoberal. V konaní mal otázku vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov, a teda otázku, že predmetný pozemok jednoznačne patrí do dedičstva po poručiteľoch žalobcov Š. M. B. Z. M., každý v podiele 1 preukázanú, vyriešenú a na základe toho aj rozhodol, a to aj po zohľadnení ROEP, tak ako uviedol vyššie.

33. Okresný súd sa v konaní však zaoberal ďalej otázkou vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade v čase rozhodovania okresného súdu, ako aj otázkou dobromyseľnosti žalovaného v 1/ rade pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Okresný súd vychádzal z právneho názoru ÚS SR v konaní sp. zn. zo dňa 03.05.2017, ktorý dospel k záveru, že nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti paria do dedičstva po poručiteľovi aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších zbytočných žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila. Rozhodnutie o takomto určení musí deklarovať existenciu právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.

34. Z vykonaného dokazovania je preukázané že žalovaný v 1/ rade vlastnícke právo k predmetnému pozemku nadobudol z titulu osvedčenia o vydržaní N 163/2007, kúpnymi zmluvami č. N. XXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX, N. XXXX/XX, darovacími zmluvami č. N. XXXX/XXXX, N. XXXX/ XXXX, osvedčením o dedičstve sp. zn. , s ktorými nadobúdacími titulmi sa okresný súd oboznámil

35. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že podľa ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých

vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 10. decembra 2008).

36. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vydržaním, z titulu osvedčenia o vydržaní N 163/2007 (č.l 263 spisu) vyplýva, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti LV č. XXX S.. Č.. G. XX/X v prislúchajúcom podiele XXXX/XXXXX žalovaný v 1/ rade nadobudol v roku XXXX neformálnou darovacou zmluvou od D. Z., ktorá ho podľa v osvedčení uvedených tvrdení získala v roku 1955 darom od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov. Z osvedčenia vyplýva, že prílohou k návrhu na vydanie osvedčenia nebola predmetná darovacia zmluva. V tomto smere žalovaný k predmetnému pozemku nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo, nakoľko absentovala jeho dobromyseľnosť. Je potrebné uviesť, že v roku 1992, kedy mal žalovaný nadobudnúť predmetný pozemok darovacou zmluvou od svojej matky už platila právna úprava, podľa ktorej pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžadovala písomná forma právneho úkonu ako aj registrácia štátnym notárstvom, t.j. zavkladovanie do katastra. Okresný súd má za to, že u žalovaného vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu absentoval v tomto smere právny dôvod. Okresný súd má za to, že žalovaný vzhľadom na neformálnu darovaciu zmluvu nemohol byť pri všetkej náležitej opatrnosti dobromyseľný. Pokiaľ bola v právnom poriadku zakotvená požiadavka na písomnú formu zmluvy a jej registráciu nemohol byť žalovaný so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom sporného pozemku. Požiadavka na písomnú formu a registráciu zmluvy bola v právnej úprave jasne a jednoznačne vymedzená. Pokiaľ žalovaný vychádzal z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe darovania, nie je tento omyl ospravedlniteľný. Žalovaný nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobej viere, že je vlastníkom, aj keď subjektívne mohol byť presvedčený, nakoľko toto jeho subjektívne presvedčenie nemohlo vychádzať z objektívnych okolností. Z vykonaného dokazovania, najmä svedeckých výpovedí, vyplýva, že žalovaný musel vedieť, že jeho matka nebola vlastníčkou predmetného pozemku, tento nemala v držbe, ani ho neužívala, a tak mu tento ani nemohla, naviac neformálne, darovať.

37. Rovnako má okresný súd za to, že žalovaný v 1/ rade („žalovaný“) nemohol vlastnícke právo platne nadobudnúť titulom kúpnych zmlúv N. XXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX, N. XXXX/XX (č.l. 234-325 spisu). Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami nesporné, že predávajúci boli osoby zapísané do katastra nehnuteľností. Tieto osoby však vzhľadom na vyššie uvedené nemohli byť v čase prevodu skutočnými vlastníkmi predmetného pozemku (v prislúchajúcich podieloch), keď z rozsiahleho dokazovania v konaní 11Co krajský súd dospel k záveru, že vlastníkmi predmetného pozemku boli právni predchodcovia žalobcov Š. M. K. Z. Z., ktorým právnym názorom je okresný súd v rámci prejudiciality viazaný a ktoré vlastnícke právo právni predchodcovia platne nepreviedli a tiež nemohli „stratiť“, a to ani vykonanou ROEP, tak ako bolo uvedené vyššie. Vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov je nepremlčateľné, hoci v katastri boli evidované iné osoby. Žalovaný tak nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom od nevlastníkov pri aplikácii zásady, že „nikto nemôže previesť viac práv, než sám má“. Takéto nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka možno vyhodnotiť ako absolútne neplatné. V tomto smere sa okresný súd stotožňuje s argumentáciou žalobcov s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 27.04.2021, podľa názoru okresného súdu aplikovateľného aj v danej veci. Najvyšší súd dospel k záveru, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Predávajúci, a to U. B., U. X., Z. A., E. E., v tomto prípade neboli a ani nemohli byť v čase prevodu skutočnými vlastníkmi predmetného pozemku, keď skutočnými vlastníkmi boli od času reálnej deľby až do ich smrti právni predchodcovia žalobcov. K zápisu vlastníckeho práva týchto predávajúcich došlo zrejme v dôsledku chyby, keď skutočnými vlastníkmi predmetného pozemku boli právni predchodcovia žalobcov. Uvedený záver platí aj v prípade kúpnej zmluvy, v ktorej bol predávajúci JUDr. A. Š., ktorý predmetný pozemok (v prislúchajúcom podiele) kúpil od nevlastníka Z. S. (č.l. 288 spisu). V zmysle

vyššie uvedeného je možno konštatovať, že Z. S. nebol v čase prevodu vlastníkom predmetného pozemku, a teda nemohol pozemok platne predať JUDr. A. Š., pri zásade „nikto nemôže previesť viac práv ako má“. JUDr. A. Š. teda následne žalovanému rovnako predal pozemok, ktorý mu v čase prevodu nepatril, t.j. absolútne neplatne previedol vlastnícke právo na žalovaného. Okresný súd dodáva, že k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného došlo až po rozhodnutí v konaní Krajského súdu v Žiline 11Co, kde krajský súd celkom jednoznačne konštatoval, že vlastníkmi predmetného pozemku sú právni predchodcovia žalobcov. Podľa názoru okresného súdu sa jedná o objektívnu okolnosť, ktorá tak pri predávajúcom JUDr. A. Š., ako aj žalovanom mohla pri náležitej opatrnosti vyvolať u účastníkov kúpnej zmluvy pochybnosti o skutočnom vlastníkovi, a teda o platnosti prevodu vlastníckeho práva. Na tomto mieste okresný súd tiež dodáva, že v prípade JUDr. A. Š.E. sa javí jeho dobromyseľnosť, v tom, že kupuje pozemok od skutočného vlastníka a tento ďalej ako vlastník predáva ako nie založená na okolnostiach objektívne nasvedčujúcich vlastníctvu predmetného pozemku pre Z. S.. JUDr. A. Š. podľa vykonaného dokazovania bol aktívne činný pri vyporiadavaní pozemkov v k.ú. D.. Bolo preukázané, že vzhľadom na jeho činnosť v rámci pozemkových vzťahov nielen pre seba, ale aj iné osoby a z toho plynúce informácie, mohol mať vedomosť o situácii a právnych vzťahoch, či pomeroch o pozemkoch v Hôrkach, a tak sa od neho dala predpokladať náležitá opatrnosť pri kupovaní pozemkov, tak aby k prevodu pozemku došlo bez najmenších pochybností od skutočného vlastníka.

38. Aj v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného z titulu darovacích zmlúv (č.l. 270 -288 spisu) okresný súd dospel k rovnakému záveru, že žalovanému nesvedčí vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Darca, tak Z. A., B. B. D. Z., neboli v čase darovania skutočným vlastníkom predmetného pozemku, a teda tento nemohli ďalej pri zásade „nikto nemôže previesť viac práv ako má“ žalovanému darovať. Jedná sa o absolútne neplatný právny úkon. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemožno nadobudnúť vlastnícke právo.

39. Rovnaký právny záver v prípade vlastníckeho práva žalovaného okresný súd prijal aj pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného z titulu osvedčenia o dedičstve (č.l. 360 spisu). Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. V danom prípade je preukázané, že otec žalovaného nebol v čase smrti vlastníkom predmetného pozemku. Nie je tak možné, aby vlastnícke právo k predmetnému pozemku po svojom otcovi žalovaný ako dedič nadobudol, resp. bolo predmetom dedičského konania po jeho otcovi ako poručiteľovi.

40. V otázke dobromyseľnosti žalovaného okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že táto nebola jednoznačne a bez pochýb v danej veci preukázaná. Žalovaný je podľa výpovedí svedkov osoba, ktorá pozná katastrálne územie D., je zbehnutý v pozemkových veciach v tomto katastri. Žalovaný sa zaujímal o viaceré pozemky v katastrálnom území D., podľa výpovedí svedkov žalovaný presne vie, kde sa aký pozemok nachádza. Žalovaný v D. žije, podľa svedkov je znalý pomerov. Bolo preukázané, že žalovaný vedel, kde sa konkrétne nachádza aj sporný pozemok. Rovnako bolo preukázané že na predmetnom pozemku pracovali a predmetný pozemok obrábali právni predchodcovia žalobcov a potom žalobcovia, tak ako uviedli svedkovia v konaní. Javí sa nepravdepodobné, že by žalovaný o tejto skutočnosti nemal vedomosť, keď tento pozemok je viditeľný a dá sa pozorovať aj z cesty. Svedok K. Z. pred súdom uviedol, že predmetná parcela patrí žalobcom a žalovaný mal o tomto jednoznačne vedomosť. Žalovaný naviac ani túto vedomosť nepoprel. Sám pred súdom uviedol, že pri kúpe predmetného pozemku (jednotlivých podielov) oslovoval len osoby zapísané na LV ako vlastníci. Uviedol, že užívateľov pozemkov neoslovoval, nevidel k tomu žiadny dôvod. Z vykonaného dokazovania, aj z výpovede samotného žalovaného vyplýva, že v katastrálnom území D. bolo bežné, že pozemky užíval niekto iný ako skutočný vlastník. Okresný súd má za to, že žalovaný s prihliadnutím na tieto konkrétne okolnosti nekonal s náležitou opatrnosťou, keď pri vedomosti o tom, že v katastrálnom území D. sú problematické vlastnícke vzťahy k pozemkom, a že predmetný pozemok užíva rodina M. vychádzal len zo zápisu v katastri nehnuteľností. Na tomto mieste súd konštatuje, že podľa § 70 zákona o katastri nehnuteľností údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Okresný súd má za to, že len takýto záznam nezakladá dobrú vieru, že evidovaný vlastník je aj skutočný vlastník, najmä keď objektívne okolnosti nasvedčujú o chybe v evidencii, resp. v zápisoch katastra. Okresný súd má za to, že žalovaný mal, resp. mohol mať, pri náležitej opatrnosti reálnu vedomosť o tom, že vlastníkom predmetného pozemku môžu byť aj iné ako zapísané osoby. Žalovaný mal vedomosť o tom, že v minulosti dochádzalo k zápisom aj mimo pozemkovej knihy, podľa svedeckých výpovedí bol uzrozumený s tým, že pozemok patrí rodine M., no napriek tomu pri náležitej opatrnosti sa nesnažil zistiť, resp. si aspoň overiť, či zápis v katastri nehnuteľností skutočne aj zodpovedá realite. Okresný súd má

za to, že z vykonaného dokazovania nemožno dospieť k záveru, že žalovaný postupoval pri nadobúdaní vlastníckeho práva s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno od osoby znalej pomery v mieste kde žije požadovať. Je rozhodné, že žalovaný pozná D., pozná situáciu s pozemkami v D., nejedná sa o žiadneho „prisťahovalca“ alebo osobu neznalú pomerov. Okresný súd uvádza, že dobrá viera pri nadobúdaní vlastníckeho práva musí byť hodnotená veľmi prísne (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 27.02.2013). Ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže nadobudnúť viac práv, než sám má“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne a podľa práva nadobudol. V posudzovanej veci okresný súd túto výnimočnosť u žalovaného nevzhliadol. Vzhľadom na vykonané dokazovanie nemožno nad akúkoľvek pochybnosť dobromyseľnosť žalovaného konštatovať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný kupoval sporný pozemok od osôb evidovaných v registri, hoc ani tieto osoby sa nevedeli presne vyjadriť kde sa ten pozemok presne nachádza. Svedkyňa E. E. sama uviedla, že ona v D. nežije, nemá vedomosť kde presne sa sporný pozemok nachádza, a či v katastri a v dedičskom konaní po jej otcovi sa skutočne jednalo o tento pozemok. Na ohliadke na mieste samom v konaní 11C (č.l. 226 spisu) uviedla, že sa odsťahovala a mala úplne iné starosti ako zisťovať kto a ako užíva nehnuteľnosti. Vychádzala tiež len zo zápisu katastra a z dôvery v úradné dokumenty. Pri kúpnej zmluve so žalovaným, tento za ňou prišiel do Košíc s už pripravenou zmluvou. Uviedla, že nevie, ktorý je to konkrétne pozemok, tie pozemky neboli oddelené, kopec pozemkov tam bola veľká plocha, a teda ktorá presne je to parcela ju nezaujímalo. Žalovanému predala pozemok podľa listu vlastníctva. Vychádzajúc z uvedeného tak poskytnutie ochrany žalovanému ako nadobúdateľovi predmetného pozemku s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti posudzovanej veci by nebolo spravodlivé. V tomto prípade tak ochrana skutočného vlastníka, a to právnych predchodcov žalobcov nebola ochranou žalovaného ako nadobúdateľa pre pochybnosti o jeho dobrej viere prelomená.

41. Okresný súd konštatuje, že o žalobcoch, či právnych predchodcoch žalobcov nemožno uvažovať ako o nedbanlivých vlastníkoch. Predmetný pozemok dlhodobo minimálne od reálnej deľby až do roku 2009 nerušene užívali a obrábali, o tento sa starali a udržiavali ho. Do roku 2009 neboli nikým rušení, nemali žiadne pochybnosti o vlastníctve predmetného pozemku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za predmetný pozemok platili dane, tak ako uviedla G. M., ktorá každoročne chodila platiť daň z nehnuteľností, a teda vo vzťahu k predmetnému pozemku si plnili aj povinnosti, čo nebolo v konaní účinne spochybnené. Nemožno tak zazlievať žalobcom, že pri dlhodobom nerušenom užívaní pozemku a platení dane za tento pozemok boli presvedčení o svojom vlastníctve a nesledovali, resp. nemali žiadny dôvod byť v obavách o vlastníctvo a tak sledovať zápis v katastri nehnuteľností, či prebiehajúcu ROEP, alebo ZRPS. Naviac z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastníkmi ROEP, či ZRPS k parcele č. XX/X H. B. A. M., B. Š.R. M., tak ako vyplýva zo správy katastra (č.l. 392 spisu).

42. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami podanými stranami sporu.

Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a voči žalovanému im priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to spoločne a nerozdielne, nakoľko žalobcovia tvorili nútené procesné spoločenstvo.

44. Okresný súd uvádza, že v ustanovení sa odráža systém platenia trov konania, v zmysle ktorého výdavky súvisiace so súdnym konaním zásadne znáša ten, komu vznikli, a až následne sa rozhoduje o tom, či tieto výdavky sú trovami konania, a o tom, kto tieto trovy konania nahradí ( a nasl. ). Právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení . Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že svedočné možno považovať za trovy konania, ako trovy dôkazov. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade absencie preddavku, čo je daný prípad, je priznanie náhrady trov konania (vrátane svedočného) podľa ustanovenia , a to tým spôsobom, že súd uloží strane, aby tieto trovy nahradila svedkovi. Súd o týchto trovách rozhoduje v rámci rozhodovania o náhrade trov konania v štádiu, v ktorom sa konanie končí. O všetkých trovách konania (teda aj o svedočnom) tak rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v zmysle , a to samostatným výrokom, ktorý má povahu uznesenia. O nároku na náhradu trov svedka tak tiež rozhodne súd samostatným výrokom, ktorý má povahu uznesenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pri uplatnení nároku na svedočné predvolanou svedkyňou E. E. a predvolaným svedkom JUDr. A. Š. M. XX.XX.XXXX (č.l. 456 a nasl.) okresný súd obom týmto svedkom priznal nárok na náhradu svedočného v rozsahu 100 % svedočného, a to voči žalovanému, ako neúspešnej strane sporu. Súd na tomto mieste naviac poukazuje, že vykonanie dôkazu výsluchom týchto svedkov rovnako navrhol žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.