Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/811/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, C. t. č. C., C., 2/ W. D., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, C., zastúpení advokátom: JUDr. Peter Kubik, Poľná 9, Dunajská Streda, proti odporcom: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/XX, D., 2/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, D., obaja zastúpení advokátskou spoločnosťou: Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava v mene ktorej koná advokát a konateľ: doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., 3/ Tatra Banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -605 zo dňa 12. augusta 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výrokoch o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh zamietol, navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 109,- eur z titulu doplatku na znalečnej odmene na účet Okresného súdu Dunajská Streda do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania 99 eur z titulu súdneho poplatku za odvolanie a z titulu trov právneho zastúpenia sumu 3.297,92 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie po citácii (ďalej len „“) účinného v čase uzavretia zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, , OZ, , a vecne tým, že v danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že medzi navrhovateľmi a spoločnosťou Fast Money, s.r.o. Bratislava bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke nevyžaduje písomnú formu súd upustil od jej predloženia, nakoľko ju nemali k dispozícii veriteľ ani navrhovatelia, avšak táto otázka nebola sporná. Navrhovatelia nepreukázali, že z pôžičky zo sumy 492.000 Sk uhradili nejakú časť, taktiež neboli sporné okolnosti uzatvorenia zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva z 18.06.2004, následne potom čo svoju povinnosť ohľadne vrátenia pôžičky, ktorú mali vrátiť najneskôr 18.06.2005 nesplnili, uzatvorili na predmetnú nehnuteľnosti nájomnú zmluvu 21.01.2007, ako aj dodatok k nájomnej zmluve a dodatok k zmluve o budúcej zmluve zo dňa 15.02.2007. Doba nájmu bola dohodnutá na obdobie od 21.07.2006 do 21.03.2007. Navrhovatelia namietli absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva v zmysle ust. Obč. zákonníka. Z článku IV. vyplýva, že pokiaľ dlžníci nevrátia veriteľovi poskytnutú pôžičku vo výške 492.000 Sk spolu s úrokmi vo výške 20.000 Sk do 18.06.2005 a to ako v celku, tak aj akúkoľvek časť pôžičky v dohodnutých lehotách splatnosti, veriteľ ostáva vylúčeným vlastníkom nehnuteľnosti. V takomto prípade už dlžníci nebudú povinní vrátiť veriteľovi

nesplatenú časť pôžičky a veriteľ nebude povinný vrátiť dlžníkom už splatenú časť pôžičky. Navrhovatelia uviedli, že z uvedeného dojednania vyplýva, že veriteľ sa na úkor dlžníkov obohatil dvakrát, pričom hodnota nehnuteľností uvedených v predmetnej zmluve, ku ktorým vlastnícke právo je predmetom zabezpečovacieho prevodu práva má podľa znaleckého posudku hodnotu 1.600.000 Sk a výška pôžičky s príslušenstvom poskytnutej na základe predmetnej zmluvy o pôžičke má hodnotu 16.995 Eur (512.000 Sk). Takéto správanie veriteľa navrhovatelia vyhodnotili v rozpore s dobrými mravmi a v hrubom nepomere stanovených podmienok pre navrhovateľov. Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva v zmysle jej systematického zaradenia od piateho oddielu, ôsmej časti je záväzkom akcesorickým vo vzťahu k hlavnému záväzku, ktorým je zmluva o pôžičke v dôsledku čoho nemôže existovať samostatne, jej právny osud je spojený s hlavným záväzkom, by potom vyslovenie neplatnosti zmluvy o pôžičke malo automaticky za následok i neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Vzhľadom na to, že písomná forma zmluvy o pôžičke neexistuje, nebola predložená súdu, avšak navrhovatelia ju nepopreli, čo do výšky, ani spôsobu uzavretia, namietli iba neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a to iba v časti článku IV tejto zmluvy.

Na vznik predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva nehnuteľnosti a posúdenie nárokov z tejto zmluvy plynúcich bolo potom potrebné aplikovať ust. v znení pred novelou. V danom prípade sa zmluvné strany dojednali ako sa v prípade nesplnenia záväzku bude postupovať. V článku IV je uvedené: „Pokiaľ dlžník nevráti veriteľovi poskytnutú pôžičku vo výške 492.000 Sk spolu s úrokmi do 18.06.2005, a to ako v celku, tak aj akúkoľvek časť pôžičky v dohodnutých lehotách splatnosti, veriteľ ostáva výlučným vlastníkom nehnuteľnosti opísaných v článku 2 tejto zmluvy. V takomto prípade už dlžník nebude povinný vrátiť veriteľovi nesplatenú pôžičku v prípade jej časť a veriteľ nebude povinný vrátiť dlžníkovi už splatenú časť pôžičky.“ Z uvedeného dojednania vyplýva, že navrhovatelia ako dlžníci a prevádzatelia vlastníckeho práva nemajú mať žiadny nárok na vydanie rozdielu medzi hodnotou danej nehnuteľnosti a dlžnou čiastkou vo forme nesplatenia časti úveru a jeho príslušenstva. V extrémnom prípade by tak v súlade s dojednaním v zmluve, i v dôsledku nezaplatenia 1Sk na dlhu sa veriteľ, resp. nadobúdateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote podľa znaleckého posudku č. 42/2002 vo výške 36.256,04 eur a v prípade, ak by navrhovatelia aj platili a vracali pôžičku zároveň by mu bol splnený aj záväzok vrátenej časti. Súd je preto toho názoru, že dojednanie v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva nehnuteľnosti uzavreté medzi navrhovateľmi a spoločnosťou Fast Money, s.r.o. o tom, že v prípade nesplnenia záväzku sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorá sa rovná nesplatenej časti úveru, pričom zároveň navrhovateľom zanikne nárok na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky, a to bez ohľadu na jej výšku, a bez nároku dlžníkov na vydanie tzn. hyperochy (rozdielu medzi hodnotou získanou veriteľom a dlhom dlžníkov včítane súvisiacich s nákladov veriteľa resp. prebytku speňaženia predmetu zabezpečenia). Podľa názoru súdu je toto dojednanie, ktorého obsah i účel je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie je preto v zmysle absolútne neplatným dojednaním. Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ( ). Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali posúdenia dobrých mravov pre posúdenie úkonov, ktoré dobrovoľne uzavreli, je potrebné posúdiť aj ich dobré mravy v súvislosti s tým, že sumu vo výške 472.000 Sk prevzali s vedomím, že pre prípad jej nesplatenia o nehnuteľnosť prídu a veriteľovi napriek tomu nezaplatili ani len časť poskytnutej sumy. Z tvrdení navrhovateľov nevyplýva, že by právne úkony neurobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Z dokazovania vyplýva, že si museli byť vedomí, že peňažné prostriedky musia v dohodnutej dobe vrátiť, inak im hrozí strata nehnuteľnosti. Počas dokazovania bolo ďalej preukázané, že vzniknutý stav (stratu nehnuteľnosti) akceptovali, keď dňa 21.07.2006 uzatvorili ako nájomcovia spornej nehnuteľnosti nájomnú zmluvu so spoločnosťou RE-FIN Slovakia, s.r.o. ako prenajímateľom a novým vlastníkom nehnuteľnosti, následne sa navrhovatelia v roku 2007 z nehnuteľnosti vysťahovali.

Vzhľadom na právnu istotu ďalších nadobúdateľov spornej nehnuteľnosti a na mieru nedbanlivosti navrhovateľov v súvislosti s úkonmi týkajúcimi sa nehnuteľnosti, s poukazom na ust. potom prichádza do úvahy použitie inštitútu bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti Fast Money, s.r.o. navrhovateľmi. Navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem vo veci aj keď hmlisto naznačovali, že majú naliehavý právny záujem o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, nakoľko bez tohto určenia ich právne postavenie bolo ohrozené, alebo sa právne postavenie stalo neistým. Navrhovatelia mali podať žalobu voči spoločnosti Fast Money, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na výsledky ohodnotenia nehnuteľnosti k 18.06.2004.

Z dôvodu zachovania právnej istoty odporcov 1/ a 2/, ktorí nadobudli vlastnícke právo zákonným spôsobom, o vlastníctve nemali dôvod pochybovať, nadobudli vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľne, nemali záujem vstupovať do neistých obchodných vzťahov. Túto nehnuteľnosť kupovali na bývanie pre svoju rodinu, overili si údaje zapísané v katastri nehnuteľností, sú v poradí štvrtými vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti a využili všetky dostupné, praxou overené a zaužívané mechanizmy pri prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Bolo by voči nim nespravodlivé, keby navrhovateľom bolo určené vlastnícke právo, resp. vrátené po tom, čo slobodne sa rozhodovali a prejavovali vôľu s úkonmi týkajúcimi sa prevodu nehnuteľnosti. Súd najmä poukázal na mieru nedbanlivostného správania sa navrhovateľov ako aj na mieru zachovania dobrých mravov samotnými navrhovateľmi, pri vykonávaní úkonov súvisiacich s predmetnou nehnuteľnosťou. Vzhľadom na právnu istotu ďalších nadobúdateľov k spornej nehnuteľnosti a na to, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem vo veci samej a samy porušili ustanovenie o zachovaní zásady dobrých mravov prvostupňový súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa podľa zásady úspešnosti, zaviazal navrhovateľov, aby spoločne a nerozdielne zaplatili doplatok na znaleckej odmene sumu 109 eur s poukazom na uzneseniu č.k. -425 zo dňa 06.09.2013. Zároveň súd ich zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie trov právneho zastúpenia pre právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/ vo výške 3.297,92 eur za nasledovné úkony právnej služby. Celkovo bolo vykonaných 29 úkonov právnej pomoci: 1) prevzatie, porada s klientmi, 2) napísanie listiny pre súd k podanej žalobe (23.04.2009) z dôvodu vyjadrenia odporcov k procesných úkonom súdu pri prijatí žaloby na konanie, 3) vyjadrenie k žalobnému návrhu predloženej žaloby odporcov 1/ a 2/ na pokyn súdu zo dňa 25.05.2009, 4) oboznámenie sa so spisom, nahliadnutie do spisu a zabezpečenie listinných dôkazov daného konania, úradný záznam zo dňa 03.02.2010, spísaný súdom (úhrada poplatku za foto listín zo spisu), 5) pojednávanie dňa 04.03.2010, 6) stanovisko odporcov 1/ a 2/ na výzvu súdu zo dňa 26.03.2010, 7) vypracovanie a doručenie súdu právneho rozkladu odporcov k určovacej žalobe pre súd zo dňa 06.04.2010, 8) pojednávanie dňa 15.04.2010, 9) vypracovanie záverečného návrhu na pokyn súdu zo dňa 15.04.2010, doručené súdu 23.04.2010, 10) pojednávanie dňa 08.07.2010, 11) stanovisko odporcov 1/ a 2/ k odvolaniu odporcu 3/ na pokyn súdu z 30.8.2010, 12) odvolanie odporcov 1/ a 2/ voči rozsudku zo dňa 16.08.2010, 13) žiadosť odporcov 1/ a 2/ o vytýčenie pojednávania a konania odvolacieho súdu, 14) pojednávanie dňa 26.04.2012, 15) vypracovanie otázok pre súd k výsluchu navrhovateľa na pokyn súdu, 16) napísanie listiny po konzultácii s odporcami 1/ a 2/ obsahu právnej argumentácie po kasácii zo dňa 25.04.2012 pre konanie, 17) pojednávanie dňa 12.06.2012, 18) písomné podania pre súd v obsahu urgencie znaleckého posudku zo dňa 22.05.2013, 19) písomné stanovisko odporcov 1/ a 2/ k doručenému znaleckému posudku na základe výzvy súdu, písomnosť zo dňa 26.08.2013, 20) pojednávanie dňa 09.01.2014, 21) vyjadrenie odporcov 1/ a 2/ na pokyn súdu, 22) oboznámenie sa s obsahom dokazovania štúdiom spisu z dôvodu nedoručenia vyjadrenia a dôkazov požadovaných odporcami na súdnom konaní navrhovateľmi k oboznámeniu / vyjadrenie k chorobe a lekárske stanovisko navrhovateľa D. k možnosti účasti na súdnom konaní pred súdom, zabezpečiť výsluch referentov Katastra nehnuteľností 22) oboznámenie zo dňa 22.02.2014, foto dokumentov zo spisu 23) oznámenie adries referentov katastra zo dňa 06.02.2014, na základe uznesenia súdu 24) účasť na výsluchu navrhovateľa na domovej adrese v C., (25)stanovisko žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 26.02.2014, 26) pojednávanie dňa 25.04.2014, 27) na základe výzvy súdu vypracovanie záverečného písomného návrhu odporcov 1/ a 2/, 28) vypracovanie a prepracovanie záverečného návrhu zo dňa 23.07.2014, 29) pojednávanie dňa 12.08.2014.

K zabezpečeniu práv odporcov k účasti na úkonoch súdu bolo použité motorové vozidlo zn AUDI A6, IČ BA 184 RT, OTP č. SF 041 534, spotreba vozidla podľa OTP je 8,00 lit. Motorovej nafty zn. NITRO

- Schell, dňa 04.03.2010 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 15.04.2010 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 08.07.2010 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 26.04.2012 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 12.06.2012 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 09.01.2014 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 25.03.2014 pojednávanie Bratislava

- Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 12.08.2014 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, Spolu 1024 km, Cestovná náhrada 128x 0,183 = 23,42, Náhrada za pohonné hmoty 128x8,00x1,495/100=15,30 eur. Strata času 12,02 eur x 6,polhodín = 72,12 eur. Celkovo spolu v sume 23,42+15,30+72,12= 110,84 eur. za služobnú cestu jedného konania u OS DS. Celkovo náklady za účasť na 8 pojednávaniach na súde ( 8x110,84= 886,72) čiastka v sume 886,72 eur. Služobná cesta

D. - C. z dôvodu výsluchu navrhovateľa z pokynu súdu uskutočnená dňa 16.06.2014, D. - C. a späť

- 52 km. Cestovná náhrada ; 52x0,183=9,56, Náhrada za PHM; , strata času 1,5x13,40=20,1 Celkovo spolu v sume 35,46 eur. Vykonanie úkonov v r. 2009 celkovo v počte troch, výpočet základu určovacej žaloby je 1/13 t.j. 695,41 z čiastky konania v sume 90,40 eur, paušálna náhrada je v sume 6,95 eur, spolu 97,35 eur. Celkovo za úkony v roku 2009 ( 3 úkony = 292,05) v sume 292,05 eur. Vykonanie úkonov roku 2010 celkovo podľa špecifikácie deväť úkonov, kde pre výpočet základu pre sadzbu v zmysle vyhlášky je 721,40 tj. 1/13 základu v sume 93,78 eur, za úkon, paušálna náhrada je 7,21 eur, spolu v sume 100,99 eur. Celkovo za úkony v roku 2010 v sume 908,91 eur. Vykonanie úkonov v roku 2011, kde výpočet základu pre kalkuláciu v zmysel vyhlášky je 741,00 1/13, čo je čiastka v sume 96,33 eur za úkon, paušálna náhrada je v sume 7,41 eur. Celkovo za úkony v roku 2011 suma 103,74 eur. Vykonanie úkonov v roku 2012 celkovo podľa špecifikácie v počte štyri, kde výpočet základu pre kalkuláciu v zmysle vyhlášky je 763,00 1/13, čo je čiastka v sume 99,19 eur, paušálna náhrada je sume 7,63 eur. Spolu celkovo v sume 106,82 eur. Celkovo za úkony v roku 2012 (106,82 x 4=427,28) sume 427,28 eur. Vykonanie úkonov v roku 2013 celkovo podľa špecifikácie za dva započítateľných úkonov, kde výpočet základu pre kalkuláciu v zmysle vyhlášky je 781,00 1/13, čo je čiastka v sume 101,53 eur, paušálna náhrada je v sume 7,81 eur. Spolu celkovo v sume 109,34 eur. Celkovo za úkony v roku 2013 (109,34 x 2 = 218,68) sume 218,68 eur. Vykonanie úkonov v roku 2014 za desať započítateľných úkonov, čo je 804,00 1/13, čo je čiastka v sume 104,52 eur. za úkon, paušálna náhrada je v sume 8,04 eur. Spolu celkovo v sume 112,56 eur. Celkovo za úkony v roku 2014 (112,56 x 10 = 1125,60) sume 1125,60 eur. Spolu suma 3.297,92 eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil a určil, že byt č. XX na X. poschodí obytného domu súpisné č. XXXX, vchod č. X, postavený na pozemku registra „C“ parcela č. 2577 o výmere 181 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na pozemku registra „C“ parcelné číslo 2576 vo výmere 183 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria na pozemku parcela „C“ parcelné číslo 2578 vo výmere 180 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria na pozemku registra „C“ parcelné č. 2579 o výmere 182 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku 7662/256000, je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a nie je zaťažený záložným právom zriadeným v prospech odporcu 3/ na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 29.06.2007 uzavretej medzi odporcom 3/ a Ing. C. H., C. V. XXXX/XX, J., nar. XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti vedený Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, bol povolený pod č. V-4036/07 dňa 24.08.2007 a súčasne navrhujú, aby odvolací súd uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom trovy konania vo výške 1.345,70 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 83,87 eur. Pre prípad, ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, navrhujú, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu najmä ohľadom posúdenia, či podľa právnej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva účinnej do 01.01.2008 bolo možné svojpomocné uspokojenie pohľadávky veriteľa v podobe „trvalého“ nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia. Ako odvolací dôvod uviedli, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň zo skutkových zistení prípadu a z vykonaných dôkazov podľa odvolateľov vyplýva, že dôvodom uzavretia zmluvy o pôžičke so spoločnosťou Fast Money s.r.o. bola ťaživá životná situácia navrhovateľov, ktorí neboli schopní zabezpečiť financovanie životných potrieb svojej rodiny, liečbu závažnej choroby navrhovateľa a minulé dlhy najmä voči Mestskému podniku bytového hospodárstva s.r.o., Šamorín, ktorú spôsobila vážna choroba navrhovateľa. Konaním spoločnosti Fast Money s.r.o. bola zneužitá tieseň navrhovateľov. Spoločnosť Fast Money s.r.o. sa venovala poskytovaniu pôžičiek osobám v ťažkej životnej situácie a dojednaním zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sledovala zištný cieľ a to výhodne získať vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Navrhovatelia sa snažili svoju situáciu, do ktorej sa z núdze dostali riešiť a preto uzatvorili zmluvu o nájme na základe ktorej užívali predmetnú nehnuteľnosť až do doby kým ju odporcovia 1/ a 2/ neodkúpili. Nakoniec ich odporcovia vysťahovali z nehnuteľnosti.

Podľa odvolateľov nie je možné súhlasiť so základnou premisou, na ktorej súd prvého stupňa postavil napadnuté rozhodnutie a ktorej podstatou je, že navrhovateľka potrebovala pôžičku na podnikateľské účely. V tomto ohľade skutkové zistenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolatelia sú presvedčení, že s poukazom na celý právny vzťah založený zmluvou o pôžičke a zmluvou

o zabezpečení záväzku prevodom práva, je potrebné kvalifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Dokonca zmluvný vzťah medzi navrhovateľmi a spoločnosťou Fast Money s.r.o. spĺňa kritéria tzv. úžerníckej zmluvy, ktorý je potrebné považovať za neplatný právny úkon ako celok. S problematikou zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľskej zmluvy a úžerníckej zmluvy sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, porušil tak a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo je možné považovať za odňatie práva účastníka konať pred súdom. Pre správne právne posúdenie celého prípadu je podstatné, že navrhovatelia vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto konania nikdy nestratili. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej so spoločnosťou Fast Money s.r.o. sa potom ani odporcovia 1/ a 2/ nemohli stať vlastníkmi bytu, o ktorý ide. Nedostatok trvalého nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou Fast Money s.r.o. ako aj v dôsledku zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipso habet“ teda, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, nemohli k bytu ani zriadiť záložné právo v prospech odporcu 3/ a naopak vlastníkom bytu preto museli ostať navrhovatelia. V tejto súvislosti poukázali aj na aktuálnu judikatúru NS SR spis. zn. podľa ktorej zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom obchádza zákon, teda je v zmysle neplatné a to je presne prípad navrhovateľov. Ďalej poukázali aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spis. zn. . Podľa odvolateľov pri zmluvách o zabezpečovacom prevode práva uzavretých pred 1. januárom 2008 je potrebné aplikovať analogiu legis podľa a podľa OZ. Poukázali na rozhodného a konečného znenia a napokon na rozhodného i dnešného znenia . Podľa odvolateľov účelom všetkých zabezpečovacích inštitútov v je donútenie dlžníka ku splateniu jeho záväzku avšak len za podmienky vystavenia dlžníka hrozbe, že sa mu vec tvoriaca predmet zabezpečenia po dobu trvania jeho záväzku buď fakticky nevráti resp. o túto zákonom výslovne tolerovaným spôsobom i natrvalo príde. Táto úvaha má za následok záver, že všetky inštitútom určeným na zabezpečenie splnenia peňažného záväzku je vlastnou nemožnosťou svojpomocného uspokojenia pohľadávky veriteľom a ďalšie závery, že vlastníckemu právu získanému na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z povahy veci musí chýbať zložka takéhoto práva predstavovaná právom nakladania s predmetom vlastníctva, čiže ius disponendi. V prípadoch zmlúv uzavretých do 31. decembra 2007 vrátane však dôvodom bol a naďalej je ten, že úkon svojim obsahom i účelom odporuje zákonu podľa i za využitia skoršej úpravy a preto je neplatný. Túto argumentáciu podporuje aj výklad Ústavného súdu v ČR spis. zn. Pl . Táto argumentácia potvrdená rozhodnutiami súdu vyšších stupňov je potom v príkrom rozpore so závermi napadnutého rozhodnutia, pretože pri korektnom výklade je vylúčené aj tzv. zabezpečovaciu zmluvu bolo možné považovať za platný právny úkon ako celok. Čo sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a spochybnenia existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov v tejto súvislosti odvolatelia uviedli, že na existenciu naliehavého právneho záujmu poukázali v priebehu konania. Ak je odporca zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník, navrhovateľ má vždy naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, nakoľko rozhodnutie súdu v takomto konaní tvorí právny základ zápisu zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností (výber ČR spis. zn. , ZSP 50/2012). Naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla (rozsudok NS SR z 30. novembra 1998 spis. zn. ).

Výklad uplatnený súdom prvého stupňa má korene v nesprávnom prístupe súdu prvého stupňa k účinkom zabezpečovacieho prevodu práva s tzv. prepadnou klauzulou kde súd za neplatné považoval iba dojednanie o nevrátení tzv. hyperochy. Treba uznať, že ak za neplatné považujeme iba tú časť právneho úkonu, ktorá znemožňuje vrátenie, navrhovatelia sa skutočne mohli domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti Fast Money s.r.o. s poukazom na . Tým však nebola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva navrhovateľov. Jediným prostriedkom ochrany vlastníckeho práva, ktorým je možné za daných okolností dosiahnuť stav, ktorý tu bol pred uskutočnením neplatného právneho úkonu, je žaloba o určení vlastníckeho práva. Dokonca ani žaloba o vyprataní nehnuteľnosti by situáciu neriešila, nakoľko papierovým vlastníkom sa stali odporcovia 1/ a 2/. Z uvedených dôvodov preto existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov v zmysle vyhodnotil prvostupňový súd nesprávne v nadväznosti na nesprávne posúdenie účinkov zabezpečovacieho prevodu práva. Právnym prostriedok na ochranu vlastníckeho práva navrhovateľov je jedine určovacia žaloba a nie žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú podľa súdu prvého stupňa mali navrhovatelia uplatňovať.

Prvostupňový súd ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie aj týkajúci sa zachovania zásady dobrých mravov. Výkon práva navrhovateľov nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak bezdôvodne nezasahuje do práv a právom chránených záujmov iných, nakoľko navrhovatelia sa sami stali obeťou nemorálneho konania v dôsledku objektívnych, ťaživých životných okolností preukázaných v priebehu konania, navyše v situácii keď odporcovia 1/ a 2/ presne vedeli do akej situácie vstupujú, nakoľko v prítomnosti navrhovateľov a realitného makléra ich navštívili v predmetnom byte, o čom v napadnutom rozhodnutí nie je zmienky. V tejto súvislosti poukázali odvolatelia na judikatúru súdov a navrhovatelia svoje práva prvotne uplatňujú nie preto, aby poškodili odporcov, ale preto, lebo je to jediný prostriedok na to, aby opätovne boli zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti a podľa rozhodnutia NS ČR spis. zn. aplikácia nemôže viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práva a povinností vzhľadom na absolútnu neplatnosť právnych úkonov na základe ktorých odporcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k bytu, spôsobil by de iure zánik vlastníckeho práva navrhovateľov a vznik vlastníckeho práva odporcov, čo je neprípustné. Prvostupňový súd teda nesprávne aplikoval ako dôvod na zamietnutie žaloby.

Odvolatelia nesúhlasia ani s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania, pretože výrok rozhodnutia súdu o zaplatení 109,- eur z titulu doplatku na znalečnej odmene nemá oporu v druhá veta a to vzhľadom na rozhodnutie súdu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 03.09.2009. Nesprávny je aj výrok rozhodnutia o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia v sume 3.297,92 eur odporcom 1/ a 2/, pretože rozhodnutie súdu je chaotické, nepreskúmateľné a nie je ani v súlade s a s vyhláškou MS SR č. 655/2004. Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ si uplatnil nárok na náhradu trov aj za úkony právnej služby, ktoré nie je možné považovať za účelné s poukazom na napr. úkony pod č. 1 a 7 ktorých obsah sa čiastočne prekrýva, úkon č. 13 bol iba formálnym procesným podaním, úkon č. 18 - podanie smerovalo na urýchlenie činnosti súdu a nebolo zapríčinené navrhovateľmi, úkon č. 23, ktorý úkon je taktiež iba formálneho charakteru, obsah úkonov č. 25, 27 a 28 sa čiastočne prekrýva resp. skutočnosti sa tam opakujú. Za tieto úkony právnej služby neprináleží odmena resp. nie v plnej výške. Samotná výška odmeny právneho zástupcu nie je vypočítaná správne, základná sadzba tarifnej odmeny je 1/13 výpočtového základu, základná sadzba tarifnej odmeny v prípade úkonov právnych služieb je uskutočnený v roku 2009 je 53,99 eur (a nie 97,35 eur ako súd uvádza), v roku 2010 je 55,46 eur (a nie 93,78 eur), v roku 2011 je 57 eur (a nie 96,33 eur), v roku 2012 je 58,69 eur (a nie 99,19 eur), v roku 2013 je 60,08 eur (a nie 101,53 eur) a v roku 2014 je 61,85 eur (a nie 104,52 eur). Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania je teda nesprávne, nemá oporu v zákone a súd priznal odmenu v nesprávnej výške.

K doručenému odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril právny zástupcov 1/ a 2/, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu ako aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Odvolateľ argumentuje problematikou výkonu záložného práva a prepadného zálohu úplne nesprávne, mechanicky aplikuje otázku výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, pretože v prípade záložného práva dochádza na základe tzv. prepadnej klauzuly k zákonom zakázanému prepadnutiu vlastníckeho práva k založenej veci v prospech záložného veriteľa, ktorý takto trvalo nadobudne vlastnícke právo bez potreby vracania prebytku záložnému dlžníkovi a pri zabezpečovacom prevode práva v roku 2004 takýto zákaz nebol zákonom ustanovený, navyše tu už prevod na veriteľa existuje, dňom splatnosti sa má iba zmeniť na trvalý bez potreby riešenia splatenej časti pohľadávky a prebytku. Čiže samotný prevod pokiaľ nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemôže byť neplatný. Neplatnosť článku IV. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva tak nespôsobuje neplatnosť samotného prevodu vlastníckeho práva na veriteľa ku dňu 02.07.2004 a prevádzaný majetok sa prevádzal ako protihodnota zabezpečovanej pohľadávky, ide teda o odplatnú zmluvu. Súd správne neposudzoval zmluvu o zabezpečovacom prevode práva režimom spotrebiteľskej zmluvy, pretože by to bolo nadbytočné, keď zmluva o zabezpečovacom prevode práva má funkciu kúpnej zmluvy, kde hodnota predmetu a kúpna cena zaň sú vylúčené z prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Odvolací súd vo svojom záväznom právnom názore z 25.08.2011 jasne uviedol, že inštitút bezdôvodného obohatenia sa použije v prípade, že neplatný bude iba článok IV zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 18.06.2004. Prvostupňový súd použil o zákaze výkonu práva, pokiaľ výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi, v intenciách pokynov odvolacieho súdu aj pri žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Použitie inštitútu a nepripustiť výkon vlastníckeho práva navrhovateľov a umožniť odporom 1/ a 2/ pokračovať v dobromyseľnej a nerušenej držbe resp. uznať ich zápis vlastníckeho práva do verejne prístupného registra za originálne nadobudnuté vlastnícke

právo, ktoré spôsobuje stratu vlastníckeho práva navrhovateľov z dôvodu ochrany dobrej viery odporcov 1/ a 2/ pri zápise ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v roku 2007 teda vyše tri roky po zápise vlastníckeho práva veriteľa navrhovateľov, pričom medzitým sa zapísali ešte ďalšie dva prevody vlastníckeho práva dvoch ďalších subjektov, z ktorých jeden dokonca zanikol, je teda nevyhnutné, a aj keby odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia zostali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola premetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva napr. z dôvodu, že by bol odlišného právneho názoru ako prvostupňový súd a považoval by za neplatnú celú zmluvu o zabezpečovacom prevode z nejakého prekvapivého dôvodu. Použitie je súčasne prostriedkom na to ako priamo na základe právneho predpisu chrániť právo odporcov 1/ a 2/ na nadobudnutie vlastníckeho práva.

Pre prípad, že by odvolací súd bol názoru, že celá zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 18.06.2004 je neplatná, je potrebné posúdiť, že navrhovatelia podali návrh až po uplynutí piatich rokov od prevodu vlastníckeho práva na veriteľa, keď už dva roky boli zapísaní vlastníkmi odporcovia 1/ a 2/ a je neprimerané požadovať od odporcov 1/ a 2/, aby si overovali právny stav za obdobie predchádzajúcich desiatich rokov a ešte aj právny dôvod nadobudnutia. Pri hodnotení spravodlivého pomeru oboch základných práv je potrebné zohľadniť päťročný časový odstup od údajne vadného zápisu a to, že navrhovatelia 1/ a 2/ uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode práva slobodne, vážne a bez tiesne a dokonca uzatvorili na nehnuteľnosť nájomnú zmluvu ako nájomcovia a je zrejmé, že nemali žiadnu prekážku v tom, aby sa katastrálneho konania mohli zúčastniť a že nadobúdacia cena, ktorú investovali do nehnuteľnosti odporcovia 1/ a 2/ je výrazne vyššia ako tá, ktorú nehnuteľnosť mala v čase zápisu veriteľa ako vlastníka. V danom prípade kúpna cena, ktorú investovali odporcovia 1/ a 2/ je už zaplatená a tak v prípade určenia vlastníckeho práva navrhovateľov by títo boli obohatení o nehnuteľnosť a nie o nesplatenú pôžičku a odporcovia 1/ a 2/ by nemali ani kúpnu cenu, ktorá je navyše podstatne vyššia ako tá v znaleckom posudku ohodnocujúca nehnuteľnosť v roku 2004 ani nehnuteľnosť. Odporcovia 1/ a 2/ sú preto nositeľmi práva na pokojné užívanie majetku a určením vlastníckeho práva navrhovateľov by došlo k zásahu do tohto práva na pokojné užívanie majetku a takýto zásah by bol zjavne neprimeraný, pretože navrhovatelia by tak získali majetok v hodnote nehnuteľnosti a nesplatenú pôžičku, ktorú by od nich veriteľ celkom iste vymáhal, pretože je už premlčaná. Odporcovia 1/ a 2/ by tak prišli o kúpnu cenu, ktorú zaplatili za nehnuteľnosti cca 1.800.000,- Sk ako aj o nehnuteľnosť, o strechu nad hlavou, záložný veriteľ by vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru aj s úrokmi a vymáhanie kúpnej ceny odporcami 1/ a 2/ od svojho predávajúceho by bolo podmienené jeho majetkovým stavom, ktorý môže byť nedostatočný, pretože sa môže brániť námietkou, že on nemá od koho pýtať kúpnu cenu, ktorú zaplatil, pretože predávajúci medzičasom zanikol. Spoliehanie sa na postoj oficiálnych orgánov, ktoré dlhodobo zastávajú postoj priaznivý pre odporcov 1/ a 2/ bol riešený aj na Európskom súde pre ľudské práva v prípade STRETCH v. THE UNITED KINGDOM č. 44277/98. Ďalej je potrebné, aby okrem samotnej dobrej viery odporcov 1/ a 2/ pristúpili aj ďalšie skutočnosti z hľadiska všeobecnej idey spravodlivosti. Prvostupňový súd v odôvodnení veľmi presne definoval dôvody spravodlivosti pre ktoré nebolo možné určiť vlastnícke právo odporcov 1/ a 2/ k čomu sa právny zástupca navrhovateľov nevyjadril a pritom je táto časť odôvodnenia rozsudku kľúčová. Aj v prípade, že by celá zmluva o zabezpečovacom prevode práva vzhľadom na novú judikatúru bola neplatná, idea spravodlivosti sa aplikuje dokonca bez ohľadu na , ale priamo na základe výkladu prednosti práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu, má prednosť pred zákonmi, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd ako zákony SR. V ďalšej časti odvolania právny zástupca odporcov 1/ a 2/ zopakoval aktuálnu judikatúru k otázke dobrej viery a idey spravodlivosti, poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky spis. zn. zo dňa 13.08.2012, Ústavného súdu SR Nález zo dňa 07.02.2013 spis. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 29.05.2013, Nález Ústavného súdu ČR spis. zn. zo dňa 20.11.2013, Nález Ústavného súdu ČR spis. zn. zo dňa 17.04.2014. Vychádzajúc z uvedenej judikatúry sú odporcovia 1/ a 2/ toho názoru, že sa v konaní domáhajú ochrany dobrej viery a umožnenia realizácie vlastníckeho práva nadobudnutého buď priamo na základe dobrej viery alebo aspoň umožnenie pokračovania v nerušenom výkone oprávnenej držby (oprávnený držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí), pretože konali v dôvere v zápis vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti, ochrany princípu právnej istoty práv nadobudnutých v dobrej viere. Dňa 05.06.2007 kedy uzavreli ako kupujúci kúpnu zmluvu s Ing. C. H. nijako nemohli pochybovať o jeho oprávnení predať predmetnú nehnuteľnosť na základe listu vlastníctva č. XXXX, kde bolo zapísané jeho vlastnícke právo, navyše doložil kúpnu zmluvu, ktorou preukázal nadobudnutie od predchádzajúceho vlastníka Re-Fin Slovakia s.r.o. z 30.03.2007 s riadne zavkladovaným prevodom vlastníckeho práva k 20.04.2007 a s kúpnou cenou 1.300.000,-Sk. Navrhovatelia podali žalobu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti až takmer dva roky po prevode vlastníckeho práva odporcov 1/ a 2/ a takmer päť rokov od podľa navrhovateľov neplatného vkladu vlastníckeho práva na spoločnosť Fast Money s.r.o. na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 18.06.2004, pričom zápis vlastníckeho práva na spoločnosť Fast Money s.r.o. nastal dňa 02.07.2004. Je teda spravodlivé ponechať ich v oprávnenej držbe na základe dobromyseľnosti za účelom vydržania nimi kúpených nehnuteľností v dobrej viere resp. uznať, že dňa 11.09.2007 keď bolo zavkladované vlastnícke právo odporcov 1/ a 2/ k predmetu vlastníctva na LV č. XXXX, toto nadobudli odporcovia 1/ a 2/ originálne priamo na základe svojej dobromyseľnosti na základe ústavného princípu právnej istoty a ochrany dobrej viery a takéto vlastnícke právo v podobe práva na ochranu nadobudnutého majetku podľa článku 20 SR a článku 1 dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru preváži nad vlastníckym právom navrhovateľov ako pôvodných vlastníkov, samozrejme za podmienky, že súd si ako predbežnú otázku vyrieši, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 18.06.2004 je neplatná ako celok. Nebolo totiž preukázané, že by navrhovatelia sami oboznámili odporcov o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva alebo o akýchkoľvek skutočnostiach, z ktorých by bolo možné usudzovať, že vlastnícke právo z navrhovateľov nikdy neprešlo na spoločnosť Fast Money s.r.o. Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľov vo vyjadrení z 20.02.2004 ako aj v samotnom odvolaní, že navrhovatelia odporcom 1/ a 2/ celú situáciu vysvetlili, nie je pravdivé a nie je preukázané žiadnym dôkazom. Zároveň je potrebné skúmať aj pohnútku navrhovateľov vrátane ich dobrých mravov, poukázať na takmer päťročné meškanie s určovacou žalobou, ktorú je možné si vysvetliť iba tým, že súdna prax sa po roku 2000 začala prikláňať k neprelomiteľnosti zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet a úplne ignorovala dobrú vieru tretej osoby. V roku 2008 nadobudla účinnosť právna úprava ktorej cieľom bolo uľahčiť znovunadobudnutie stratených nehnuteľností. Odporcovia 1/ a 2/ poukazujú aj na dôsledky vyhovenia žalobnému petitu, pretože by nastali následky z titulu výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože škoda, ktorá by vznikla odporcom 1/ a 2/ by bola v hrubom nepomere oproti zisku navrhovateľov. Odporcovia 1/ a 2/ by sa v dôsledku úveru od záložného veriteľa dostali do polohy, v ktorej je vysoko pravdepodobné, že veriteľ odporca 3/ by od nich požadoval nový záloh na zabezpečenie svojho úveru v hodnote nesplatenej časti úveru a v prípade, že by toto odporcovia neboli schopní poskytnúť, pričom musia súčasne splácať každodenne sumy splátky úveru s úrokom, došlo by k splatnosti celého úveru aj s úrokom, čo by odporcovia 1/ a 2/ neboli schopní už vôbec splniť. Následne by bola otázka či by sa vôbec mohli domáhať vrátenia kúpnej ceny od Ing. C. H. a či by Ing. C. H. mal vôbec dostatok majetku na prípadné uspokojenie nárokov a otázkou je však aj to, ako sa bude vracať kúpna cena, ak si ju následne uplatní Ing. C. H. od spoločnosti Re-Fin, ktorá k 30.12.2011 bola vymazaná z obchodného registra bez právnych nástupcov a preto je vysoké riziko, že výkon práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia by súd neumožnil pre rozpor s dobrými mravmi. Je potrebné poukázať, že určovacia žaloba má v tomto prípade charakter žaloby o vydanie veci kde je možné vydanie veci nepripustiť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Okolnosti prípadu teda naznačujú, že je potrebné zachovať právny stav aký je v súčasnosti a právna neistota vyplývajúca z vyhovenia žaloby by z pohľadu svojich nevýhod zaťažovala nevinné tretie osoby konajúce v dôvere v zápis v katastri nehnuteľností. Môže sa stať, že bez zavinenia odporcov 1/ a 2/ sa títo stanú dlžníkmi so splatným okamžitým dlhom voči odporcovi 3/ a súčasne bez istoty, že svoj dlh budú môcť aspoň čiastočne vymôcť od Ing. C. H. a súčasne bez akejkoľvek protihodnoty. Osobitne je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že navrhovatelia dňa 21.07.2006 prehlásili, že súhlasia s prevodom predmetných nehnuteľností a toho istého dňa podpísali aj nájomnú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť nadobúdateľom Re-Fin Slovakia, ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol od veriteľa Fast Money s.r.o. dňa 24.07.2006.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( O.s.p) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( ) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa , preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci samej vecne správny.

Odvolatelia v podanom odvolaní uplatňujú odvolacie dôvody podľa a f)

Odvolací dôvod podľa spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. až , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa ) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový (odvolací dôvod podľa ) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v ; t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené odvolacie dôvody podľa a f)

K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:

Prvostupňový súd uzavrel, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem vo veci, keď hmlisto naznačovali, že majú naliehavý právny záujem o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, nakoľko bez tohto určenia ich právne postavenie bolo ohrozené, alebo sa právne postavenie stalo neistým. Prvostupňový súd je názoru, že navrhovatelia mali podať žalobu voči spoločnosti Fast Money, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na výsledky ohodnotenia nehnuteľnosti k 18.06.2004

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa citovaného návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy,

ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvého stupňa, aj pre súd odvolací. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu ( v spojení s ). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp.zn. , publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva

Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom platí, že právny záujem navrhovateľov na určení vlastníckeho práva nehnuteľnosti za stavu, že v katastri nehnuteľnosti sú ako vlastníci zapísaní odporcovia 1/ a 2/ je naliehavý. Jediným prostriedkom ako navrhovatelia by dosiahli svoj cieľ, ktorým je zápis svojho tvrdeného vlastníckeho práva, je predmetná určovacia žaloba.

Odvolatelia ďalej argumentovali, že pre správne právne posúdenie celého prípadu je podstatné, že navrhovatelia svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto konania nikdy nestratili. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej so spoločnosťou Fast Money s.r.o. sa potom ani odporcovia 1/ a 2/ nemohli stať vlastníkmi bytu, o ktorý ide. Nedostatok trvalého nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou Fast Money s.r.o. ako aj v dôsledku zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipso habet“ teda, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, nemohli k bytu ani zriadiť záložné právo v prospech odporcu 3/ a naopak vlastníkom takéhoto bytu preto museli ostať navrhovatelia. V tejto súvislosti poukázali aj na judikatúru NS SR spis. zn. podľa ktorej zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka

k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom obchádza zákon, teda je v zmysle neplatné a to je presne prípad navrhovateľov. Ďalej poukázali aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spis. zn. .

Pôvodná právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva vykazovala značnú mieru neúplnosti, čoho dôsledkom boli nielen nejasnosti výkladu uvedeného spôsobu zabezpečenia, ale aj nízka miera jeho vymožiteľnosti a pomerne vysoká miera jeho zneužívania. Preto (účinnou od 1.1.2008) zmenil znenie a doplnil pôvodnú právnu úpravu, a to zavedením nových ustanovení až .

Ustanovenie vymedzuje základný cieľ tejto právnej úpravy a to zabezpečenie splnenia záväzku. Toho dôsledok je, že zmluvné dojednania podľa ktorých v prípade, ak nedôjde k uspokojeniu dlhu, dočasný prevod vlastníctva veriteľmi sa mení na trvalý prechod vlastníctva, judikatúra považuje za dojednanie neplatné podľa .

Pri interpretácií príslušných prejavov vôle by mali súdy zohľadniť aj stav právnej vedy a judikatúry v dobe vzniku posudzovaného právneho úkonu. (pozri nález zo dňa 13.8.2012)

Zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva nehnuteľnosti uzavretej medzi navrhovateľmi a spoločnosťou Fast Money, s.r.o. vyplýva, že v prípade nesplnenia záväzku sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorá sa rovná nesplatenej časti úveru, pričom zároveň navrhovateľom zanikne nárok na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky, a to bez ohľadu na jej výšku, a bez nároku dlžníkov na vydanie tzn. hyperochy (rozdielu medzi hodnotou získanou veriteľom a dlhom dlžníkov včítane súvisiacich s nákladov veriteľa resp. prebytku speňaženia predmetu zabezpečenia). Odvolací súd sa stotožňuje s názoru prvostupňového súdu, že dojednanie uvedeného článku IV., ktorého obsah i účel je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie je preto v zmysle absolútne neplatným dojednaním. Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, ktoré je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ( .).

Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej so spoločnosťou Fast Money s.r.o., odvolatelia tvrdia, že ani odporcovia 1/ a 2/ sa nemohli stať vlastníkmi bytu, o ktorý ide. Nedostatok trvalého nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou Fast Money s.r.o. v dôsledku zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipso habet“ teda, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, nemohli k bytu ani zriadiť záložné právo v prospech odporcu 3/ a naopak vlastníkom takéhoto bytu preto museli zostať navrhovatelia.

Odvolací súd však dáva do pozornosti, že Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že neobsahoval žiadne ustanovenie explicitne upravujúce všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti na základe dobrej viery nadobúdateľa (s výnimkou vydržania). Napriek tomu však vzhľadom k zásadným ústavným princípom, ako je princíp právnej istoty, a z neho vychádzajúci princíp dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery, princíp ochrany nadobudnutých práv, je treba dospieť k záveru, že i za účinnosti starého bolo nevyhnutné zvažovať a chrániť dobrú vieru nadobúdateľa. Bolo teda možné, aby v prípade, že nadobúdateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo od osoby, ktorá vlastnícke právo mala nadobudnúť na základe právneho úkonu, ktorý sa neskôr ukázal absolútne neplatný, (teda táto osoba vo skutočnosť skutočnosti vlastnícke právo nenadobudla) sa tento nadobúdateľ stal skutočným vlastníkom veci, a to i inak než vydržaním. Fundamentálnou podmienkou pre takéto z povahy veci originálne nadobudnutie vlastníctva pritom bola práve dobrá viera nadobúdateľa. V prvom kroku ústavný súd poukázal na úzku súvislosť princípu dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnu istotu v demokratickom právnom štáte. Princíp právnej istoty neodmysliteľne patrí medzi základné atribúty a základné hodnoty demokratického právneho štátu, pričom jeho neopomenuteľnou súčasťou je i dôvera jednotlivca v rozhodovaciu činnosť orgánov štátu, či už ide o rozhodovanie orgánov moci zákonodarnej, výkonnej či súdnej. Je zrejmé, že nadobúdateľ nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti konajúci v dobrej viere v obsah tejto evidencie, je hodný ústavnej ochrany, to práve s ohľadom na existenciu tejto verejnoprávnej evidencie, zápis, do ktorej (vo forme vkladu) je pri prevodoch evidovaných nehnuteľností nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva novým vlastníkom a má

konštitutívne účinky. Inak povedané, z kontextu prejednávaného prípadu je ústavnej ochrany hodný nadobúdateľ v katastri evidovanej nehnuteľností, ktorý konal v dobrej viere v (konštitutívne) akty štátu, ktorým bola do katastra ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaná osoba, ktorá potom mala na nadobúdateľa vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti previesť, pričom by tak táto osoba v skutočnosti tak učiniť nemohla, pretože oprávneným vlastníkom veci nebola. Sama nutnosť ochrany dobrej viery nadobúdateľa však ešte neznamená, že by obdobnú ústavnú ochranu nebolo nutné poskytnúť vlastníckemu právo pôvodného vlastníka, ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností nebolo nikdy prevedené na inú osobu vzhľadom k absolútnej neplatnosti uskutočneného prevodného úkonu. Pokiaľ ide od druhý krok, usilujúci zachovať maximum z oboch dotknutých práv, tu bude vždy záležať na okolnostiach jednotlivého rozhodovacieho prípadu. Na jednej strane bude veľa krát zrejmé, že je nemožné chrániť dané obe práva súčasne, pretože sa vzájomne vylučujú. Buď bude poskytnutá ochrana právu dobromyseľnému nadobúdateľovi a uznaný zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, alebo bude uznané vlastnícke právo pôvodného vlastníka a právo dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku bude musieť ustúpiť. Stret týchto dotknutých práv sa bude musieť riešiť až v treťom kroku, teda v súlade so všeobecnou ideu spravodlivosti, respektíve všeobecným princípom. V prípade, že bude pristúpené k tretiemu poslednému kroku, bude v ňom treba v každom prípade zohľadniť ako určité všeobecné súvislosti dopadajúce na všetky prípady riešeného typu, tak individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu. Až po zvážení všetkých relevantných skutočností bude konkrétnom prípade možno rozhodnúť v prospech ktorého z konkurujúcich práv svedčí všeobecná idea spravodlivosti, ktorej je na mieste dať v kolízií prednosť. V rámci týchto skutočností bude nutné zobrať do úvahy napríklad dĺžku doby, ktorá uplynula od vadného zápisu, teda urobeného na základe absolútne neplatného prevodného právneho úkonu do katastra nehnuteľností; okolnosti za ktorých k takémuto absolútne neplatnému právnemu úkonu a nasledujúcemu zápisu do katastra nehnuteľností došlo, hlavne či pritom bol spáchaný trestný čin a či sa pôvodný vlastník mohol skutočne zúčastniť predmetného katastrálneho konania; zohľadniť investície, ktoré už dobromyseľný nadobúdateľ na danú nehnuteľnosti vynaložil. Ústavný súd na záver zhrnul, že i podľa úpravy účinnej do 31.12.2013 bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností na podnet vlastníka, a to na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností. Táto dobrá viera nadobúdateľa totiž musí všeobecne používať totožnú ústavnú ochranu ako vlastnícke právo pôvodného vlastníka, pretože vychádza z fundamentálnych princípov právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv a súvisí tiež s nevyhnutnou dôverou jednotlivcov v akty verejnej moci. V takýchto prípadoch dochádza ku kolízii dvoch základných práv, a to práva dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Nemožno v konkrétnom prípade zachovať maximum z obidvoch základných práv, je treba túto kolíziu riešiť v súlade so všeobecnou ideu spravodlivosti, pričom je nevyhnutné zvažovať tak všeobecné súvislosti tohto typu kolízii základných práv (prípady dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti od nevlastníka), tak individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu. Posudzovanie dobrej viery nadobúdateľa má v takýchto prípadoch v konaní pred súdom zásadný význam. Je nevyhnutné, aby všeobecné súdy zvažovali existenciu dobrej viery nadobúdateľa z toho vyplývajúcu možnosť nadobudnutia sporného vlastníckeho práva nielen iba vtedy, pokiaľ sa toho nadobúdateľ (účastník konania) konkrétne výslovne dovoláva, a to aj vtedy, pokiaľ z ďalších okolnosti prípadu či tvrdení účastníkov konania vyplýva, že by nadobúdateľovi mohla svedčať dobrá viera. Pokiaľ za takejto situácie všeobecné súdy k hodnoteniu naplnenia dobrej viery nadobúdateľa vôbec nepristúpia, dopúšťajú sa porušenia práva na spravodlivý proces potenciálne dobromyseľného nadobúdateľa.

Rešpektujúc tieto východiská na danú vec vychádzajúc zo skutkové stavu veci, správne prvostupňový súd skúmal, zvažoval a hodnotil existenciu dobrej viery odporcov 1/ a 2/, nadobúdateľov vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, pričom takúto povinnosť majú súdy aj bez toho, že by odporcovia na dobrú vieru nepoukazovali (čo však nebol daný prípad). Odporcovia 1/ a 2/ poukázali aj na dôsledky vyhovenia žalobnému petitu, pretože by nastali následky z titulu výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov a škoda, ktorá by vznikla odporcom 1/ a 2/ by bola v hrubom nepomere oproti zisku navrhovateľov. Odporcovia 1/ a 2/ by sa v dôsledku úveru od záložného veriteľa dostali do polohy, v ktorej je vysoko pravdepodobné, že veriteľ odporca 3/ by od nich požadoval nový záloh na zabezpečenie svojho úveru v hodnote nesplatenej časti úveru a v prípade, že by toto odporcovia 1/ a 2/ neboli schopní poskytnúť, pričom musia súčasne splácať každodenne sumy splátky úveru s úrokom, došlo by k splatnosti celého úveru aj s úrokom, čo by odporcovia 1/ a 2/ neboli schopní už vôbec splniť. Následne by bola otázka či by sa vôbec mohli domáhať vrátenia kúpnej ceny od Ing. C. H. a či by Ing. C. H. mal vôbec dostatok majetku na prípadné uspokojenie nárokov a otázkou je však aj to, ako sa bude vracať kúpna cena ak si ju následne uplatní Ing. C. H. od

spoločnosti Re-Fin, ktorá k 30.12.2011 bola vymazaná z obchodného registra bez právnych nástupcov a preto je vysoké riziko, že výkon práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia by súd neumožnil pre rozpor s dobrými mravmi. Okolnosti prípadu podľa odporcov naznačujú, že je potrebné zachovať právny stav aký je v súčasnosti a právna neistota vyplývajúca z vyhovenia žaloby by z pohľadu svojich nevýhod zaťažovala nevinné tretie osoby konajúce v dôvere v zápis v katastri nehnuteľností. Môže sa stať, že bez zavinenia odporcov 1/ a 2/ sa títo stanú dlžníkmi so splatným okamžitým dlhom voči odporcovi 3/ a súčasne bez istoty, že svoj dlh budú môcť aspoň čiastočne vymôcť od Ing. C. H. súčasne bez akejkoľvek protihodnoty.

Navrhovatelia sa k týmto jednotlivým okolnostiam konkrétne nevyjadrili.

Záver o dobrej viere odporcov 1/ a 2/ vychádza z nasledovných skutočností: svoju dobromyseľnosť tvrdia odporcovia 1/ a 2/ od svojho prvého vyjadrenia v danej veci; odporcovia 1/ a 2/ uzavreli právny úkon - kúpnu zmluvu s Ing. H., o ktorom vlastníckom práve neboli žiadne pochybnosti; kúpu sporného bytu pre odporcov 1/ a 2/ sprostredkovala realitná kancelária; právne postavenie Ing. H. vo vzťahu k spornému bytu bolo preverené aj odporcom 3/ - bankou, ktorá poskytla odporcom 1/ a 2/ hypotekárny úver, z ktorého financovali kúpu sporného bytu; Ing. H. predložil a preukázal doklad o zaplatení kúpnej ceny spoločnosti Re-Fin Slovakia, list vlastníctva a kúpnu zmluvu s predchádzajúcim vlastníkom; odporcovia 1/ a 2/ spornú nehnuteľnosť kupovali na bývanie; odporcovia 1/ a 2/ si pri kúpe overovali údaje v katastri nehnuteľnosti; odporcovia 1/ a 2/ sa stali štvrtými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti; navrhovatelia podali predmetnú žalobu dva roky po prevode vlastníckeho práva na odporcov 1/ a 2/; v prípade vyhovenia žaloby existencia odôvodnenej právnej neistoty odporcov 1/ a 2/; investície odporcov 1/ a 2/ do predmetnej nehnuteľnosti.

V tomto konkrétnom prípade nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, je treba túto kolíziu riešiť v súlade so všeobecnou ideu spravodlivosti, pričom po zvažovaní tak všeobecných súvislostí tohto typu kolízie základných práv vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam konkrétneho rozhodovacieho prípadu, odvolací súd dospel k totožnému záveru ako prvostupňový súd, že je potrebné zachovať existujúci právny stav spornej nehnuteľnosti. Odvolací súd vychádzal z princípu právnej istoty, a z neho vyplývajúceho princípu dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery, z princípu ochrany nadobudnutých práv, a preto bolo nevyhnutné chrániť dobrú vieru nadobúdateľov- odporcov 1/ a 2/.

Odvolatelia navrhujú, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu najmä ohľadom posúdenia, či podľa právnej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva účinnej do 01.01.2008 bolo možné svojpomocné uspokojenie pohľadávky veriteľa v podobe „trvalého“ nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a 4.

Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno považovať také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec. t.j. má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nevidel dôvod pre vyslovenie dovolacej otázky navrhovanej navrhovateľmi, pretože navrhovaná otázka nebola rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby.

Odvolací súd len pre úplnosť poukazuje na ustálené závery aplikačnej praxe súdov SR (ako i ESĽP; napr. Ruiz Torija c. Španielsko), v zmysle ktorých sa nevyžaduje, aby súd dal odpoveď na každý argument strany, t.j. i na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti podľa

Odvolatelia podali odolanie aj proti náhrade trov konania, pretože výrok rozhodnutia súdu o zaplatení 109,- eur z titulu doplatku na znalečnej odmene nemá oporu v druhá veta a to vzhľadom na rozhodnutie súdu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 03.09.2009.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania, rozhodujúci je výsledok konania. Ak mal účastník plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov proti neúspešnému účastníkovi. Povinnosti nahradiť trovy konania štátu je úplne alebo sčasti zbavený iba ten účastník, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Môže ísť o účastníka, ktorý bol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok, takisto môže ísť o účastníka, u ktorého sú splnené podmienky na takéto oslobodenie.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením súdu prvého stupňa č.k. - 83 zo dňa 3.9.2009 súd priznal navrhovateľom 1/ a 2/ oslobodenie od súdneho poplatku celkom. Navrhovatelia 1/ a 2/ sú teda úplne zbavení povinnosti nahradiť trovy konania štátu, pretože boli oslobodení v celom rozsahu od povinnosti platiť súdny poplatok. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd dospel k záveru, že výrok o uložení povinnosti navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne 109 eur z titulu doplatku na znalečnej odmene na účet súdu prvého stupňa nie je správny.

Podľa odvolateľov nesprávny je aj výrok rozhodnutia o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia v sume 3.297,92 eur odporcom 1/ a 2/, pretože rozhodnutie súdu je chaotické, nepreskúmateľné a nie je ani v súlade s a s vyhláškou MS SR č. Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ si podľa odvolateľov uplatnil náhradu trov aj za úkony právnej služby, ktoré nie je možné považovať za účelné s poukazom na napr. úkony pod č. 1 a 7 ktorých obsah sa čiastočne prekrýva, úkon č. 13 bol iba formálnym procesným podaním, úkon č. 18, podanie smerovalo na urýchlenie činnosti súdu a nebolo zapríčinené navrhovateľmi, úkon č. 23 je taktiež iba formálneho charakteru, úkony č. 25, 27 a 28 sa obsahom čiastočne prekrývajú resp. skutočnosti sa tam opakujú. Za tieto úkony právnej služby neprináleží odmena resp. nie v plnej výške. Samotná výška odmeny právneho zástupcu nie je vypočítaná správne kde základná sadzba tarifnej odmeny je 1/13 výpočtového základu, základná sadzba tarifnej odmeny v prípade úkonov právnych služieb je uskutočnený v roku 2009 je 53,99 eur (a nie 97,35 eur ako súd uvádza), v roku 2010 je 55,46 eur (a nie 93,78 eur), v roku 2011 je 57 eur (a nie 96,33 eur), v roku 2012 je 58,69 eur (a nie 99,19 eur), v roku 2013 je 60,08 eur (a nie 101,53 eur), a v roku 2014 je 61,85 eur (a nie 104,52 eur). Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania je teda nesprávne, nemá oporu v zákone a súd priznal odmenu v nesprávnej výške.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práca. Znamená to, že súd nemôže zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania odporcom 1/ a 2/ nevyplýva, že by súd prvého stupňa pri takomto rozsahu uplatnených jednotlivých úkonov sa zaoberal účelnosťou jednotlivých úkonov, pretože priznal, napríklad odmenu za rôzne stanoviská a vyjadrenia právneho zástupcu odporcov, ktoré boli opakovane do spisu doložené. Uplatnenú náhradu trov konania právnym zástupcom odporcov 1/ a 2/ prvostupňový súd prevzal v totožnej forme do svojho rozhodnutia, pričom sa vôbec nevysporiadal s účelnosťou jednotlivých uplatnených úkonov právnej služby.

Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zrušil podľa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa , nakoľko odvolací súd rozhodnutie o náhrade trov konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.