Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu W. I., C.. XX. XX. XXXX, I. XX, XXX XX S. S., zast. advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35986492 proti žalovanému X/ Y. M., C.. XX. XX. XXXX, O. J. XXX, XXX XX S. S., X/ O. M., C.. XX. XX. XXXX, O. J. XXX, XXX XX S. S., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47232293, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a neexistencie vecného bremena k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom časti pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Banská Bystrica na liste vlastníctva Č.. XXX I.. Ú.. I., ako parcela Č.. I. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, označenej na geometrickom pláne Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotovenom Y.. W. M. V. dňa 24. 10. 2017 ako novovytvorený pozemok parcela Č.. I. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 a určenia, že na tejto časti pozemku neviazne vecné bremeno práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníka parcely I. XXX titulom zmluvy A.-XXXX/XX H. Q. XX. XX. XXXX z a m i e t a .

Žalovaný 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 26. 09. 2018 určenia, že je vlastníkom časti pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Banská Bystrica na liste vlastníctva Č.. XXX I.. Ú.. I., ako parcela Č.. I. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, označenej na geometrickom pláne Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotovenom Y.. W. M. V. Q. XX. XX. XXXX ako novovytvorený pozemok parcela Č.. I. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2. Zároveň sa domáhal určenia, že na tejto časti pozemku neviazne vecné bremeno práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníka parcely I. XXX titulom zmluvy A.-XXXX/XX H. Q. XX. XX. XXXX.

2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

3. Prvostupňový súd žalobe rozsudkom zo dňa 13. 09. 2019 v plnom rozsahu vyhovel. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe vydržania ku dňu 01. 04. 1997 z titulu uzatvorenej kúpnej zmluvy s jeho bývalou manželkou zo dňa 02. 09. 1994, pričom súd započítal do doby jeho dobromyseľnej držby aj dobromyseľnú držbu jeho právnej predchodkyne - bývalej manželky od roku 1987, kedy mala previesť predmetnú časť nehnuteľnosti, ktorej bola výlučnou vlastníčkou, na štát. Súd uveril jej tvrdeniu, že pokiaľ aj podpísala kúpno-predajnú zmluvu ohľadom časti parcely v tej dobe označenej ako M. XXX/X, nemala vedomosť o tom, že sa jedná o predmetnú nehnuteľnosť. Užívala ju aj po uzatvorení kúpnej zmluvy so štátom v

dobrej viere ako vlastnú a následne aj žalobca po prevode vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02. 09. 1994. Zároveň nepovažoval za preukázané tvrdenie žalovaných, že žalobcovi, prípadne jeho manželke, v užívaní predmetnej nehnuteľnosti bránili alebo sa domáhali realizácie svojho vlastníckeho práva do 01. 04. 1997.

4. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovanými na poslednom pojednávaní a to kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi bývalou manželkou žalobcu a štátom v roku 1987 a nevypočul V. Y.. Č., akým spôsobom boli vytyčované hranice v teréne na základe ním vytvoreného geometrického plánu z roku 2001 z dôvodu, že tieto prostriedky procesnej obrany nepovažoval za uplatnené včas a z týchto dôvodov k ním neprihliadol v zmysle ustanovenia , ktorý upravuje sudcovskú koncentráciu.

5. Krajský súd na základe odvolania žalovaných zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nepovažuje za procesne správny postup prvostupňového súdu, ktorým odmietol vykonať dokazovanie navrhnutými dôkazmi na pojednávaní dňa 13. 09. 2019, keďže tieto dôkazy boli navrhnuté až po predbežnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Mal za to, že svedkyňa - S. B. Ž. Ľ. I. na ohliadke sa nevyjadrila jednoznačne, že by odpredávala zmluvou z roku 1987 štátu inú nehnuteľnosť, ako bola predmetom kúpnej zmluvy a vyhodnotenie súdom, že sa malo jednať o ospravedlniteľný skutkový omyl, spôsobom, ako to vyhodnotil súd, nevyplýva ani z výpovede samotnej svedkyne. Mal za to, že z jej výpovede nevyplýva, že by nebola venovala dostatočnú pozornosť obsahu zmluvy, keďže zmluvu podpísať nechcela. Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že je potrebné vykonať vo veci dokazovanie na odstránenie týchto nejasností a tiež vyhodnotiť výpoveď O. M. - L. Ž. v 1/ rade, manžela žalovanej v 2/ rade, ktorý vypovedal, že odkedy nadobudla ich rodina predmetnú nehnuteľnosť, minimálne 10 rokov každý rok sa pýtal žalobca, kedy mu predmetnú nehnuteľnosť predajú. Tiež upozornil na tú skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že žalobca v podanej žalobe sa domáhal určenia vlastníckeho práva titulom vydržania ku dňu 02. 09.2004 odvodzujúc svoju dobromyseľnosť od kúpnej zmluvy s bývalou manželkou v roku 1994 a až následne prostredníctvom nového právneho zástupcu tvrdil nadobudnutie vlastníckeho H. D. A. I. Q. XX. XX. XXXX započítajúc dobromyseľnú Q. Ľ. I..

6. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil okresný súd dokazovanie kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi Ľ. D. X. Č.K. Š., H. B. O., ohľadom časti pozemku parcely Č.. XXX/X pričleneného k parcele Č.. XXX/X na základe geometrického plánu Č.. XXX-XXX-XXX-XX vyžiadanou od Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru, zo zbierky listín, geometrickým plánom číslo zákazky XXX-XXX-XXX-XX H. Q. XX. XX. XXXX pripojeným k tejto zmluve, opätovným výsluchom svedkyne Ľ. I., vyjadreniami strán, svedeckou výpoveďou Y.. B. Č., vyjadrením Okresného úradu Banská Bystrica na základe žiadosti žalovaného v 1/ rade zo dňa 25. 10. 2019, geometrickým plánom Č..XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveným Y.. Č. dňa 03. 12. 2001, úradne overeným dňa 11. 12. 2001 a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 09. 2018 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - novovytvorenej parcely Č.. I. XXX/XX - H. M. X. C. L. A.B. XX B.X, vytvorenej geometrickým plánom zo dňa 24. 10. 2017. Uviedol, že od 02. 09. 1994 je výlučným vlastníkom i parcely I. Č.. XXX/X L. A. XXX B.X na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s jeho bývalou manželkou po rozvode ich manželstva, keď predtým si vysporiadali BSM tak, že rodinný dom postavený na tejto nehnuteľnosti pripadol do jeho výlučného vlastníctva. Mal za to, že kúpnou zmluvou nadobudol pozemok v rozsahu užívania jeho manželkou tak ako bol oplotený, t. j. vrátane predmetného pozemku. Z uvedených dôvodov sa cítil byť vlastníkom predmetného pozemku titulom vydržania, pričom svoj naliehavý právny záujem na žalobe na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a neexistencie vecného bremena k nehnuteľnosti videl v tom, že rozhodnutie vydané podľa tejto žaloby je nevyhnutnou potrebou pre účely zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Presťahoval sa z Bánoviec nad Bebravou so svojou manželkou do Banskej Bystrice kde bývali na W.J. X. Ich manželstvo nebolo dobré a chceli ho zachrániť. Rozhodli sa preto stavať rodinný dom.. V roku 1987 bolo vydané stavebné povolenie, pričom všetky administratívne veci vybavovala jeho bývalá žena so svokrou. Po vydaní stavebného povolenia v roku 1987 postavil na predmetnom pozemku búdu ako sklad na stavebný materiál, ktorá tam bola do roku 1994. V roku 1992 sa rozviedli. BSM si vysporiadali v roku 1994. Následne začal na predmetnom pozemku s terénnymi úpravami a to výsadbou okrasných drevín pričom vybudoval plot od ulice. Pozemok, ktorý užívali žalovaní bol od počiatku oddelený od pozemku, ktorý užíval on plotom s kovovým pletivom, ktorý sa tam nachádza až dosiaľ. Nik ho neupozorňoval, aby

na ňom nerobil úpravy. Vybudoval tam elektrické osvetlenie, podzemnú závlahu a viedol aj telefónnu linku. Prvýkrát ho žalovaný v 1/ rade vyzval koncom roka 2009, aby mu ho vydal. Následne ho vyzval písomne v októbri 2009. Keď sa porozprával s bývalou manželkou, táto mu povedala, že je pravdou, že niečo predávala štátu, ale sama nevedela čo konkrétne. Všetky formality ohľadom vysporiadania BSM a prevodu tohto pozemku na jeho osobu vybavoval Š. Y.C.. D., keďže v tej dobe vychádzali spolu s bývalou manželkou zle.

8. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe mali za to, že žalobca nepreukázal právny titulu nadobudnutia jeho vlastníckeho práva vydržaním, ktoré si odvodzoval výlučne od užívania za obdobie od 02. 09. 1994 do 02. 09. 2004. Spochybnili dobromyseľnosť držby na jeho strane, ako aj jeho bývalej manželky. Táto uzatvorila dohodu o odpredaji predmetného pozemku štátu v zmysle vyhotoveného geometrického plánu z roku 1987. V ňom sú zaznamenané presné hranice a výmery jednotlivých parciel ako aj ich vlastníci. Stavebné povolenie pre stavbu rodinného domu žalobcu a jeho bývalej manželky bolo vydané dňa 24. 04. 1987 . Hranice parcely I. XXX/X boli určené podľa nového stavu.

9. Uviedli, že ich právni predchodcovia previedli na štát susedný pozemok - parcelu I. XXX/X. Bolo to ešte predtým, než previedla svoju časť pozemku na štát manželka žalobcu. Po odčlenení a predaji predmetného pozemku sa tento priradil k ich parcele I. XXX/X. Táto získala dnešnú výmeru 330 m2. Vyplýva to z geometrického plánu z roku 1987. Následne parcela I. XXX/X bola pridelená do osobného užívania právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade dňa 27. 06. 1990. Dňom 01. 01. 1992 v zmysle ustanovenia § 872 ods. 1 O. z. nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti M. M. X. O. M..

10. Poukázali na rozhodnutie NS SR XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XX/XXXX ako aj ďalšie rozhodnutia NS SR, z ktorých vyplýva, že subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva a to nielen pri jeho vstupe do držby ale po celú vydržaciu dobu. Mali za to, že žalobca nemohol byť vzhľadom na všetky tvrdené okolnosti dobromyseľný, že mu nehnuteľnosť patrí. Vedel, že nekupuje pozemok od svojej manželky o výmere 461 m2 ale len 416 m2, pričom právni predchodcovia žalovaného v 1/ rade - jeho L. M. M. a žalovaná v 2/ rade žalobcu a jeho manželku viackrát ústne upozorňovali, že predmetný plot je na ich parcele a že užívajú časť ich pozemku I. XXX/X. Žalobcovi musela byť zrejmá táto skutočnosť aj zo zakreslenia umiestnenia stavby rodinného domu a z geometrického plánu, ktorý bol súčasťou stavebnej dokumentácie.

11. Na ohliadke na mieste samom svedok M. M. - otec žalovaného v 1/ rade uviedol, že so žalobcom začali vychádzať zle, odkedy zistil, že chcú v susedstve stavať. Dovtedy vychádzali neutrálne. Predložil na ohliadke tento geometrický plán, ktorý si dal vyhotoviť v roku 2001 žalobca Y.. Č., z ktorého je zrejmé, že chcel kúpiť od nich predmetný pozemok parcelu Č.. XXX/XX X. X. XXX/X, čo však odmietli. Uviedol, že odkedy kúpili svoj pozemok, t. j. od roku 1990, každý rok desať rokov sa ich žalobca spytoval, kedy im tento pozemok predá.

12. Z geometrického plánu / ďalej len GP / Č.. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveného 03. 12. 2001 Y.. Č. ako aj z jeho svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 09. 07. 2021 vyplynulo, že GP bol vyhotovený na základe ústnej objednávky žalobcu na účel oddelenia pozemku. Svedok mal za to, že účelom bolo aj určenie vlastníckych práv. Červenou čiarou bolo na GP naznačené odčlenenie novovytvorených parciel od pôvodných K. M., pričom on neriešil vlastnícke právo a nemal vedomosť, pre aký úkon mal byť tento plán vyhotovený. V prednej časti červená čiara bola nakreslená tam, kde sa nachádzal plot. Preto tam v teréne nedal kolíky. V zadnej časti pozemku bola červená čiara vytyčovaná v teréne drevenými kolíkmi. Predmetná parcela XXX/XX je novovytvorenou parcelou. Kto bol v čase vyhotovenia GP vedený ako jej vlastník sa dalo zistiť z listu vlastníctva. Pokiaľ je na geometrickom pláne k tejto parcele uvedený ako vlastník žalobca, jedná sa o novo navrhovaný stav. Dával k tomu žalobcovi nejaké vysvetlenie, ale nepamätal si, o čom sa rozprávali ani či dal žalobcovi ku GP aj listy vlastníctva.

13. Z obsahu kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi Ľ. I., ako predávajúcou a Československým štátom, zastúpeným Mestským národným výborom v Banskej Bystrici, ako kupujúcim, zo dňa 27. 03. 1987 a pripojených listín k tejto zmluve bolo zistené, že predávajúca previedla na štát časť zo svojej parcely pozemku zapísaného na T. Č.. XXX ako parcela XXX/X, I.. Ú.. O., o výmere 45 m2, podľa geometrického plánu vypracovaného Geodéziou dňa 09. 03. 1987, za kúpnu cenu pozemku 675,-- Kčs. Predmetom výkupu bolo aj oplotenia 26 bm za kúpnu cenu 1 105,-- Kčs. V článku II. zmluvy bolo

uvedené, že nehnuteľnosť bude v zmysle schváleného územného plánu mesta a GP použitá na výstavbu rodinného domu. Predmet kúpnej zmluvy, jeho cena v bode I. zmluvy ako aj účel výkupu - výstavba rodinného domu v článku II. zmluvy sú uvedené výraznejšie než ostatná časť textu. Súčasťou spisu ONV, odboru územného plánovania Č.. Ú. XX/XXXX bol okrem kúpnej zmluvy a výpisu z EN aj GP zo dňa 05. 03. 1987 s vyznačenou časťou M. XXX/X, ktorá bola predmetom prevodu.

14. Svedkyňa Ľ. I. na ohliadke na mieste samom 06. 06. 2019 uviedla, že štát odkupoval od nej časť pozemku, pričom si myslela, že sa jedná o pozemok pri ceste. Cesta nebola široká, chodievalo sa tadiaľ na cintorín. Zmluvu nechcela podpísať, ale mama jej povedala, nech nerobí problémy. Preto vzala tých 200 korún, nech má pokoj. Mala vedomosť o tom, že sa vymeriavali stavebné parcely, ale nevie odkiaľ a nebola pri tom prítomná. Nezaujímalo ju to. Nepamätala si, že by sa niekedy v priebehu stavby ich rodinného domu stretli s rodinou žalovaných a ukazovali si odkiaľ je ich pozemok a odkiaľ žalobcov.

15. Po zrušujúcom rozhodnutí druhostupňovým súdom na pojednávaní dňa 10. 09. 2021 svedkyňa uviedla, že nemala vedomosť o existencii GP pred výkupom pozemkov. Nepamätala si na okolnosti vykupovania ani na kúpnu zmluvu z roku 1987 . Nepamätala si, že by predávala štátu časť oplotenia, ani akú kúpnu cenu obdržala. Nemá žiadne doklady ani geometrický plán z roku 1987. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy z roku 1987 potvrdila, že ju podpísala. Nevedela uviesť, či ju predtým prečítala. Na otázku, či si pamätá, že predávala pozemok tam, kde mali postavenú búdu, uviedla, že dom posunuli viac dozadu, lebo im bolo povedané, že tam bude cesta a chodník

16. Nepamätala si, že spisovala kúpnu zmluvu so žalobcom ohľadom pozemku dňa 02. 09. 1994 ani jej obsah. Riešila vtedy iné veci. Čo sa týka stavebného povolenia ich rodinného domu, toto riešil žalobca. Podpis na žiadosti o vydanie stavebného povolenia bol jej.

17. Štátny archív Ministerstva vnútra SR zaslal súdu na jeho požiadanie spis týkajúci sa stavebného konania stavby rodinného domu žalobcu a jeho bývalej manželky, Č. XXXX/XX. Z jeho obsahu bolo zistené, že stavba typového rodinného domu mala byť umiestnená na parcele Č.. XXX/X, pričom bolo zakreslené jej umiestnenie ako aj stavebná čiara /č. l. 90 spisu/. Z nákresu vyplýva len šírka pozemku v zadnej časti 21 metrov, pričom predná časť je užšia, ale bez uvedenia rozmeru. V spise sa nachádza geometrický plán zo dňa 05. 03. 1987, ako aj žiadosť o vydanie stavebného povolenia podpísaná žalobcom a jeho manželkou dňa 01. 04. 1987, t. j. 5 dní po podpise kúpnej zmluvy manželky žalobcu so štátom.

18. Predmetom sporu bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k pozemku titulom vydržania ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva ako aj žaloba o určenie, že na tejto časti pozemku neviazne vecné bremeno práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníka susednej parcely

19. Súd skúmal, či boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom v zmysle ustanovenia § 134 O. z., t.j či sa jedná o spôsobilý predmet vydržania, oprávnenú držbu v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1 O. z. a nepretržitú držbu počas celej zákonom ustanovenej doby. Táto je u nehnuteľných vecí 10-ročná.

20. Výsledkom preukázania všetkých zákonom požadovaných predpokladov, je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Tento právny následok nastáva priamo zo zákona a nevyžaduje sa k nemu konštitutívne rozhodnutie. Rozhodnutie súdu vydané na základe určovacej žaloby o tom, že žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním, má deklaratórnu povahu.

21. Aj z tohto pohľadu potom nebolo zmenou žaloby, ak žalobca v žalobe pôvodne tvrdil, že okamih nadobudnutia jeho vlastníckeho práva vydržaním nastal v roku 2004 a následne jeho právny zástupca po vykonaní dokazovania posunul okamih nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v dôsledku započítania vydržacej doby právnej predchodkyne žalobcu na deň 01. 04. 1997. Tvrdenie žalobcu v tomto smere nie je pre súd záväzné, nakoľko túto otázku súd skúma ako prejudiciálnu vo vzťahu k zisťovaniu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a jeho trvania ku dňu rozhodnutia súdu.

22. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná nehnuteľnosť bola vytvorená odčlenením od pozemku, ktorý patril vlastnícky manželke žalobcu Ľ. I.. Táto ju nadobudla od svojich právnych predchodcov, ktorí ju aj oplotili. Rovnako nebolo sporné, že oplotenie sporného pozemku nebolo dosiaľ nikým odstránené a predstavovalo hranicu užívania zo strany manželky žalobcu, neskôr oboch a po rozvode ich manželstva a vyporiadaní BSM výlučne žalobcu.

23. Žalovaní svedeckou výpoveďou otca žalovaného v 1/ rade a manžela žalovanej v 2/ rade preukazovali nedobromyseľnosť držby žalobcu po roku 1990 tvrdením, že tento sa snažil odkúpiť od nich túto časť nehnuteľnosti. Toto tvrdenie bolo zo strany žalobcu spochybnené a nijakými inými vierohodnými dôkazmi nebolo potvrdené. 24. Súd vzhľadom k blízkemu rodinnému vzťahu svedka M. M. k žalovaným a absencii iných dôkazov podporujúcich tieto tvrdenia k tejto výpovedi neprihliadol, keďže ju nepovažoval za hodnovernú z uvedených dôvodov. 25. Rodina žalovaných ani po tom, čo im samotný žalobca dal k dispozícii geometrický plán z roku 2001, ktorý mal podľa ich tvrdenia slúžiť ako podklad pre kúpno-predajnú zmluvu , nielen ohľadom zadnej časti ich pozemku, ale aj prednej - spornej časti pozemku, neurobila nijaké oficiálne alebo preukázateľné neoficiálne kroky k tomu, aby sa domáhala jej vydania / napr. sťažnosťou na obecný úrad, sťažovaním sa blízkym susedom, odstránením plota a pod. / . Takýto krok urobili až koncom roku 2009 v písomnej výzve. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že žalovaní do doby, kedy si sami dali vyhotoviť geometrický plán v roku 2009, zrejme sami nevedeli, že tento pozemok nadobudli od štátu na základe zriadenia práva OSU.

26. Bez ohľadu na túto skutočnosť, kľúčovou spornou otázkou pre účely posúdenia dôvodnosti žalobného návrhu ostala pre súd otázka oprávnenosti držby ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci vydržaním a na strane žalobcu ako aj jeho právnej predchodkyni

- bývalej manželke.

27. Podľa ust. § 134 ods. 1 a 3 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

28. Podľa § 130 ods. 1 O. z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec alebo právo patrí. Kto je oprávneným držiteľom, je upravené v citovanom ust. § 130 ods. 1 O. z.

30. Súd mal v konaní za preukázané faktické ovládanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom po roku 1994 a predtým jeho manželkou a to aj po jej uzavretí zmluvy so štátom v roku 1987, ako aj ich vôľu nakladať s nehnuteľnosťou ako so svojou. Postavili na nej niekedy v roku 1987 stavebnú búdu, neskôr po jej odstránení a vyporiadaní BSM v roku 1994 žalobca vysadil na nej dreviny, osadil osvetlenie a celkove sa choval ako jej vlastník.

31. Otázku dobrej viery, že držiteľovi nehnuteľnosť patrí, t. j. či je dobromyseľný - bona fide, je potrebné hodnotiť objektívne, nielen zo subjektívneho hľadiska, t. j. osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Aj keď sa jedná o vnútorný psychický stav, ktorý nemožno priamo dokázať, okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. Musí sa pritom jednať o okolnosti, z ktorých možno objektívne usudzovať na jeho dobromyseľnosť, a ktoré svedčia o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Až po preukázaní týchto okolností žalobcom v prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. Nestačí pritom preukázať dobromyseľnosť len pri vstupe do držby ale aj v jej priebehu. Strata dobrej viery držiteľa nastane okamihom, keď sa mu stáli známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

32. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý žalovaní poukazovali je uvedené: „Posúdenie či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či

držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere.“ Rovnako aj v rozsudku sp. zn. s odkazom na ďalšie jeho rozhodnutia napr. , , , ako aj v rozhodnutí uverejnenom v zbierke stanovísk pod U., dospel najvyšší súd k záveru, že subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. Aj v tomto rozhodnutí poukázal najvyšší súd na potrebu skúmania okolností, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Za ospravedlniteľný považoval omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.

33. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že pre dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva musí existovať nadobúdací titul, aj keď neplatný, a žalobca takýto vo vzťahu k jeho právnej predchodkyni nepreukázal. Tvrdená okolnosť vnútorného omylu na strane manželky žalobcu pri prevode vlastníckeho práva k časti jej nehnuteľnosti /pôvodnej parcely XXX/X / na štát, mohla byť takou okolnosťou, ktorá by mohla byť spôsobilá vyvolať u nej pocit, že je naďalej jej vlastníčkou. Bolo na žalobcovi preukázať skutkové okolnosti preukazujúce jej dobromyseľnosť v dôsledku tohto vnútorného omylu v intenciách citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. .

34. Tieto okolnosti preukazoval jej výpoveďou. Svedkyňa uviedla, že mala za to, že nestratila kúpno- predajnou zmluvou s Československým štátom uzatvorenou v roku 1987 vlastnícke právo k predmetnej časti parcely XXX/X označenej na V. Y. M. ako parcela Č.. I. XXX/XX, ale že na štát previedla inú časť tejto parcely a to susediacu s cestou z dôvodu jej rozšírenia.. Ničím však svoje tvrdenie , že štát mal záujem rozšíriť cestu, nepreukázala.

35. Súd po preskúmaní kúpno-predajnej zmluvy z roku 1987 a po oboznámení sa s jej obsahom mal za to, že manželka žalobcu nemohla byť objektívne dobromyseľnou, že jej aj naďalej predmetná časť pôvodnej parcely XXX/X patrí. V súlade s citovanou judikatúrou NS SR a judikátom uverejneným pod A. X/XXXX mal za to, že ani prípadné tvrdené subjektívne presvedčenie svedkyne čo bolo predmetom jej kúpnej zmluvy so štátom nepostačuje na preukázanie jej dobromyseľnosti pri vstupe do držby po uzavretí tejto zmluvy. Z okolností jej uzatvorenia je totiž možné dovodiť, že pri normálnej opatrnosti, ktorú by bolo možné so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od nej požadovať mala, resp. mohla mať pochybnosti o tom, že jej táto vec naďalej po uzavretí kúpnej zmluvy patrí a to z týchto dôvodov :

36. Svedkyňa podľa jej výpovede mala vedomosť o tom, že v danej lokalite sa vytyčujú stavebné pozemky od roku 1982 a pre tento účel sú aj odkupované štátom. V článku I. zmluvy ktorú uzatvorila so štátom z roku 1987 je jasne uvedené, že predmetom prevodu je časť nehnuteľnosti vyznačená na geometrickom pláne, ktorý bol riadne identifikovaný. Pokiaľ jej aj nebol ako predávajúcej doručený, mala možnosť si ho vyžiadať, prípadne nahliadnuť do neho, keďže bol súčasťou dokumentácie súvisiacej s kúpno-predajnou zmluvou. V článku II. zmluvy, ktorú si mohla a mala prečítať pri jej podpise, bolo výslovne uvedené a to zvýrazneným tučným písmom, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu, bude použitá na výstavbu rodinného domu, t. j. nie na rozšírenie cesty. Pri dodržaní bežnej opatrnosti sa potom nemohla domnievať, že predáva časť pozemku pre rozšírenie cesty, ale pre rozšírenie susednej parcely za účelom vytvorenia stavebného pozemku. Tieto skutočnosti si mohla overiť, obzvlášť ak zároveň v krátkom časovom úseku od podpisu kúpnej zmluvy / 5 dní /, spolu so žalobcom žiadali na tomto pozemku o stavebné povolenie pre stavbu ich rodinného domu.

37. Z uvedených dôvodov súd vychádzajúc z uvedených úvah nemohol považovať držbu predmetnej časti pozemku zo strany manželky žalobcu po podpísaní kúpno-predajnej zmluvy v roku 1987 za dobromyseľnú, a teda nemohol jej trvanie do uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy so žalobcom započítať do jeho vydržacej doby v zmysle ust. § 872 ods.6 O.z.

38. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či po uzatvorení kúpno-predajnej zmluvy medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou ohľadom pozemku pod stavbou ich spoločného rodinného domu, t. j. od 02. 09. 1994 do 02. 09. 2004, mohol tento nadobudnúť k predmetnému pozemku vlastnícke právo vydržaním.

39. V tomto smere bolo potrebné vyriešiť otázku, či už pri samotnom vstupe do držby od 02. 09. 1994 mohol byť žalobca v dobrej viere, že nadobúda okrem parcely pod domom aj spornú časť pozemku žalovaných a ak áno, či počas plynutia 10 ročnej vydržacej doby túto nemohol stratiť.

40. Žalovaní mali za to, že žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že už v čase, keď spolu s bývalou manželkou požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu, a toto mu bolo vydané dňa 24. 04. 1987 musel mať vedomosť, že hranice pozemku parcely č. I.-J. boli určené podľa nového stavu v zmysle geometrického plánu Č.. XXX-XXX- XXX-XX, ktorý platí do dnes. 41. Ani z doplneného dokazovania nemal súd za preukázané, že by mal žalobca vedomosť o obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi štátom a jeho bývalou manželkou, najmä o tom, ktorá časť parcely Č.. XXX/X bola predmetom prevodu na štát. Je nesporné, že ich vzťahy v tej dobe boli zlé a k samotnej výstavbe rodinného domu bolo pristúpené z dôvodu záchrany ich vzťahu. K zániku ich manželstva pritom došlo ešte pred dokončením stavby rodinného domu v roku 1992. Je pravdepodobné, že žalobca, ktorý nepoznal miestne pomery, ponechal vybavovanie administratívnych vecí ohľadom stavebného povolenia na príbuzných jeho manželky. Súd poukazuje tiež na obsah spisu bývalého B. S. Č.. XXXX/XX pripojený Štátnym archívom v Banskej Bystrici (č. l. 89), v ktorom z nákresu umiestnenia stavby rodinného domu nevyplýva odčlenenie parcely v tomto nákrese označenej číslo XXX/X v prospech susednej parcely XXX/ X ani jej šírka a výmera. 42. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou po zániku ich BSM v roku 1994 vyplýva, že predmetom prevodu bola parcela Č.. I. XXX/X zastavaná plochou o výmere 416m2 a parcela Č.. I. XXX/XX záhrada o výmere 171 m2. Súčasťou tejto kúpnej zmluvy nebol geometrický plán. Súd potom uveril tvrdeniu žalobcu, že na základe tejto zmluvy sa žalobca chopil držby predmetného pozemku v hraniciach vymedzených pletivovým oplotením v dobrej viere, že ho kupuje v takto vyznačených hraniciach, keď ešte pred uzavretím zmluvy s manželkou rozsah jeho užívania nikto preukázateľne nespochybnil. 43. Súd potom dospel k záveru, že v čase vstupu do držby tohto pozemku po uzatvorení kúpnej zmluvy s jeho manželkou po vyporiadaní BSM od roku 1994 bol žalobca dobromyseľným držiteľom aj predmetnej časti pozemku. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že právny predchodcovia žalovaného v prvom rade nadobudli právo osobného užívania k predmetnému pozemku až dňom 27. 06. 1990, pričom súd nepovažoval za preukázané ich tvrdenie, že spochybňovali vlastnícke právo k tomuto pozemku manželke žalobcu a neskôr žalobcovi z dôvodov už uvedených.

44. Ďalej súd skúmal na základe doplneného dokazovania výsluchom Y.. Č., geodeta, ako aj geometrickým plánom ktorý tento vyhotovil na základe objednávky žalobcu dňa 03. 12. 2001 Č.. M. XXXXXXXX-XX/XX, či nemohlo dôjsť k prerušeniu dobromyseľnej držby žalobcu v dôsledku jeho vyhotovenia. Podľa žalobcu geometrický plán bol vyhotovený pre účely odkúpenia časti pozemku od žalovaných nachádzajúceho sa za jeho rodinným domom t. j. novovytvorenej M. XXX/X, XXX/X, XXX/X X. XXX/ X, ktorá časť pozemku bola ohraničená červenou čiarou. Červenou čiarou bola ohraničená aj časť pozemku odčleňujúca novovytvorenú M. XXX/XX o výmere 54 m2, pričom táto červená čiara mala prechádzať existujúcim plotom. Čierna čiara predstavovala vlastnícku hranicu (viď č. l. 135 spisu). 45. O. Y.. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že červenou čiarou ohraničené novovytvorené parcely s uvedením vlastníkov v rubrike nový stav predstavujú novo navrhovaný stav, a to nielen vo vzťahu v zadnej časti pozemku žalovaných , ale aj k prednej - predmetnej časti. 46. Súd vyhodnotil túto skutočnosť tak, že bez ohľadu na to, že ani na základe tohto geometrického plánu žalovaní preukázateľne nerobili žiadne kroky vo vzťahu k zabránenia mu užívania predmetnej časti ich pozemku, žalobca na základe vyhotovenia tohto geometrického plánu a konzultácie o jeho obsahu s jeho vyhotoviteľom pri normálnej opatrnosti, ktorú by bolo možné so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať mal a mohol mať pochybnosti o tom, že mu predmetný pozemok aj vlastnícky patrí. Podľa názoru súdu potom okamihom oboznámenia sa s obsahom GP došlo u neho ku strate dobrej viery ako držiteľa, keďže sa mu stáli známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí.

47. Do tejto doby /do konca roka 2001 / neuplynula zákonom vyžadovaná potrebná desaťročná vydržacia doba od roku 1994, v ktorej by žalobca splnil všetky zákonom požadované náležitosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle ustanovenia § 134 O. z. k predmetnému pozemku, preto súd jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol. 48. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle ust.§ 255 ods. 1, keď súd priznal úspešným žalovaným 1 a 2 náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).