Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/303/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: M.. D.. A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. 7, D., zastúpená PRO iURE advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 869 830, so sídlom Zámocká 32, Bratislava, proti žalovaným: : 1/ M.. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, D., 2/ M.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. náb. 4, Y., 3/ M.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, D., 4/ M.. D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, D., 5/ M.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, D., 6/ M.. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, D., 7/ M.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, D., 8/ M.. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX D., žalovaní 1/ - 8/ zastúpení Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35 951 087, Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, o určenie priebehu hraníc pozemkov, o odvolaní žalovaných 1/ - 8/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -633 zo dňa 6.6.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. -633 zo dňa 6.6.2018 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1. až 8.rade v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej veci v predmetnom spore rozhodol tak, že určil, že hranicu medzi pozemkom parcela č. XXX/X, orná pôda, o výmere XXXX m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území D. vo vlastníctve žalobcu z jednej strany a pozemkami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území D., parcela č. XXX/X, orná pôda, o výmere XXX m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 3/ a X/, parcela č. XXX/X, orná pôda, o výmere XXX m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, parcela č. XXX/X, orná pôda, o výmere 208 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ až 8/, z druhej strany tvorí spojnica bodov označených v Zázname podrobného merania zmien č. XXXX zo dňa 23.06.2016, Kraj: Y., Okres: D., Obec: D., katastrálne územie: D., vyhotovenom a autorizačne overenom znalcom Ing. Štefanom Špačkom, Bárdošova 9, 831 01 Bratislava, IČO: 913427 pre Geometrický plán na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, číslo Geometrického plánu , Mapový list č. ZS-XX-21-bg,bh, vyhotovený a autorizačne overený znalcom Ing. Štefanom Špačkom dňa 09.06.2016 a úradne overený Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom dňa 27.06.2016 pod číslom XXX/XXXX, a to bodu číslo XXXXXXXXXX so súradnicami Y: , X: 1269000.75, T: 3, bodu číslo XXXXXXXXXX so súradnicami Y: 576038.50, X: 1269011.87, T: 3, bodu číslo XXXXXXXXXX so súradnicami Y: 576055.71, X: 1269046.78, T: 3 a bodu číslo XXXXXXXXXX so súradnicami Y: , X: XXXXXXX.XX, T: 3, tak ako je vyznačená v Geometrickom pláne na

oddelenie pozemkov parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, číslo Geometrického plánu , Mapový list č. ZS-XX-21-bg,bh, vyhotovenom a autorizačne overenom znalcom Ing. Štefanom Špačkom dňa 09.06.2016 a úradne overenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom dňa 27.06.2016 pod číslom 801/2016, ktorý je súčasťou predmetného rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť betónové oplotenie nachádzajúce sa na parcele č. XXX/X, orná pôda, o výmere 1027m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území D., v časti susediacej s parcelou č. 598/5, orná pôda, o výmere 412 m2 evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D.. Žalovaní 1/ až 8/ sú povinní, spoločne a nerozdielne, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť betónové oplotenie nachádzajúce sa na parcele č. XXX/X orná pôda, o výmere 1027 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území D., v časti susediacej s parcelou č. XXX/X, orná pôda, o výmere 208 m2 evidovanou na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D.. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ až 8/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako aj priznal štátu voči žalovaným 1/ až 8/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobou zo dňa 08.12.2009, ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie v znení jej poslednej zmeny pripustenej súdom uznesením zo dňa 26.09.2017, sa žalobca voči žalovaným domáhal, aby súd určil, že priebeh hraníc pozemkov v katastrálnom území D., a to medzi pozemkom parcela č. XXX/X, orná pôda, o výmere 1027 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve žalobcu a pozemkami parcela č. XXX/X, orná pôda, o výmere 433 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 3/ a 4/, parcela č. XXX/X, orná pôda, o výmere 412 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, parcela č. XXX/X, orná pôda, o výmere 208 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ až 8/, a to v súlade so zisteným stavom Geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, číslo Geometrického plánu , ktorý vyhotovil znalec Ing. Štefan Špaček dňa 09.06.2016, úradne overený Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom dňa 27.06.2016 pod číslom 801/2016. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť betónové oplotenie nachádzajúce sa na parcele č. XXX/X v časti susediacej s parcelou č. XXX/X a žalovaným 1/ až 8/ betónové oplotenie nachádzajúce sa na parcele č. XXX/X v časti susediacej s parcelou č. XXX/X; ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe Darovacej zmluvy zo dňa 19.04.1989 registrovanej štátnym notárstvom Bratislava - vidiek dňa 16.05.1989 pod R1 438/89 nadobudol, od svojho otca nehnuteľnosť parc. č. XXX/X, orná pôda, o výmere 1027 m2, evidovanom vtedajším Katastrálnym úradom Y., Správa katastra D. na liste vlastníctva č. XXX. Súčasťou Darovacej zmluvy bol znalecký posudok Ing. Vladimíra Hlouška zo dňa 05.04.1989, kde bol predmet daru presne špecifikovaný. Darca nadobudol nehnuteľnosť titulom Rozhodnutia FIN 4-1194/68 a Rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 1012/88 zo dňa 30.06.1988 po zomr. J. D.. Pôvodný pozemok parc. č. XXX vo výmere 2054 m2 vedený v PK vl.č. 49 bol Geometrickým plánom č. 920-2102-332/66 rozdelený dňa 23.08.1967 na novovytvorené pozemky parc. č. XXX/X vo výmere 1027m2 a XXX/X vo výmere 1027 m2, ktorých tvar a výmera boli totožné, šírka pozemkov na ich koncoch bola 11,23 m a 11,10 m. Od doby nadobudnutia pozemkov právnym predchodcom nebola nikdy spochybnená hranica pozemkov a vlastníci tieto užívali nerušene. Vo vzťahu k susednému pozemku bol vypracovaný na podnet žalobcu znalcom Ing. Mikulášom Grandom Znalecký posudok č. 18/1989 zo dňa 19.10.1989, podľa ktorého priebeh hraníc pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/ X sleduje vtedajšie oplotenie, okrem malej časti oplotenia, ktoré bolo potrebné posunúť v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXX/X. Dotknutí vlastníci boli s týmto oboznámení a nemali žiadne námietky. V roku 1995 žalovaní 1/ až 4/ (t.j. v konaní žalovaní 1/ až 8/, spoluvlastníci boli žalobcom v texte žaloby označení len jedným poradovým číslom účastníka, oprava na pojednávaní dňa 16.11.2011 a č.l. 118 a nasl.) nadobudli do vlastníctva pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X za účelom stavy rodinných domov. Počas výstavby v rokoch 1995 - 1997 prišlo medzi žalobcom a žalovanými k dohode o výmene starého oplotenia medzi susediacimi pozemkami, ktoré po dohode vybudovali na vlastné náklady žalovaní a tento je ich vlastníctvom. Na základe objednávky žalovaných bol vyhotovený IPS- Geo, Petrom Bilickým, zememeračské práce dňa 17.07.2002 Geometrický plán č. 77/2002, autorizačne overený Ing. Stanislavom Pavelkom dňa 18.07.2002, úradne overený dňa 12.08.2002, ktorým prišlo k zameraniu skutkového stavu parc.č. 598/1-9 a 598/10-15. Podľa záznamu podrobného merania, ktorý je súčasťou plánu, hranica riešeného územia je ohraničená, ale zasahuje v časti za existujúce oplotenie. Tomuto predchádzal Geometrický plán č. 31112781-362/96 vyhotovený dňa 25.10.1996 Ing. Michalom Ležákom, GEOTOP, autorizačne overený 25.10.1996, úradne overený

12.12.1996. Podľa záznamu podrobného merania, ktorý je súčasťou plánu, hranica riešeného územia je ohraničená a hranicu tvorí existujúce oplotenie. Žalobca poveril geodeta Ing. Jozefa Zentka, Geozent, v r. 2008 vytýčením hranice pozemku parc. č. XXX/X a vyhotovením geometrického plánu digitálnym spôsobom, pričom geodet po zameraní pozemkov v teréne zistil nesúlad v operáte katastra nehnuteľností, rozdiel medzi výmerami parciel v registri C a výmerami vypočítanými zo súradníc, ktoré vznikli chybným vyhotovením geometrického plánu č.77/2002, ktorým došlo k zmenšeniu šírky pozemku parc. č. XXX/X na 8,02 m z pôvodných 9,85 m. Pozemok je oplotený, o správnosti oplotenia pozemku svedčí znalecký posudok Ing. Granda č. 18/1989, Geometrický plán č. 920-2102-332/66 a mapa z archívu GKU. Žalobca požiadal Správu katastra D. o reklamáciu chybného zákresu parc. č. XXX/X dňa 02.06.2008, ktorá konštatovala, že priebeh hranice pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/ X,X,X,X,X,X určený geometrickým plánom č.77/2002 nie je totožný s priebehom hraníc v katastrálnej mape. Zameranie skutočného stavu je zhodné so zameraním Ing. Zentka, t.j. reálne oplotenie a v teréne nezmenilo a vlastnícke hranice by mali prebiehať v časti susediacej s parc. č. XXX/X po oplotení. Správa katastra preto vyzvala vyhotoviteľa a overovateľa GP č. 77/2002 na prepracovanie geometrického plánu. Zo strany žalovaných neprišlo v stanovenej lehote k odstráneniu nedostatkov a trvajú na priebehu hranice pozemkov, o čom svedčí aj snaha o preloženie existujúceho oplotenia a započatie zemných prác na pozemku parc. č. XXX/X za účelom posunutia hranice nesprávne vytýčenej GP č. 77/2002. Správa katastra D. následne odkázala dotknutých účastníkov na súd. Konaním žalovaných došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko prišlo k zmenšeniu výmery pozemku parc. č. XXX/X cca o 100 m2 a tiež k zmenšeniu šírky 1,83 m v prístupovej časti na pozemok, čo je podstatné zhoršenie dotknutého pozemku, ktorý sa nachádza v lokalite určenej na výstavbu rodinných domov. Žalobca preukazuje svoje tvrdenia tiež Znaleckým posudkom č. 11/2009 zo dňa 15.10.2009 vyhotoveným Ing. Jozefom Vargom, CSc. na určenie priebehu hranice pozemkov parc. č. XXX/X,X,X,X,X,X a XXX/X k.ú. D., ktorým bol zistený vážny nesúlad medzi písomnou a grafickou časťou operátu KN parc. č. XXX/X,X,X,X,X,X a parcelami XXX/X a XXX/X,X, pričom obvod pôvodnej parcely č. XXX sa nezmenil, prišlo len k jej rozdeleniu na parc. č. XXX/X a XXX/X. Žalovaní odmietli vyhotovenie nového geometrického plánu za účelom odstránenia vzniknutej situácie.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že uviedli, že priebeh hranice pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X,X,X,X,X,X určený Geometrickým plánom č. 77/2002 vypracovaným Ing. Petrom Bilickým je určený správne. Pozemok žalobcu č. XXX/X vznikol rozdelením pôvodnej parcely č. XXX na parc.č.XXX/ X a XXX/X Geometrickým plánom č. 920-2102-332/66 zo dňa 23.08.1967, pričom parcela č. XXX/X bola ďalej rozdelená na parc. č. XXX/X a XXX/X. V roku 1898 bol na podnet žalobcu vypracovaný znalecký posudok na vytýčenie hraníc pozemku parc.č.XXX/X Ing. Mikulášom Grandom. V roku 1994 bol Ing. Milicou Vaškovou vypracovaný geometrický plán č. 219-85/94, ktorým boli pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X rozdelené na pozemky parc. č. XXX/X až XXX/X a v roku 1996 bola geometrickým plánom č. 11909561-28/96 odčlenená parcela XXX/X. V roku 1996 vyhotovil Ing. Ležák Geometrický plán č. 31112781-362/96 na zameranie rodinných domov a garáží žalovaných na parc. č. XXX/X-X a XXX/X-XX. V roku 2002 vypracoval na základe objednávky žalovaných Ing. Bilický geometrický plán č. 31112781-362/96, ktorým boli zamerané pozemky parc. č. XXX/X-X a XXX/XX-XX. V roku 2008 si žalobca objednal vytýčenie hranice pozemku parc.č.XXX/X a vyhotovenie geometrického plánu u Ing. Jozefa Zentka a v roku 2009 vytýčenie tohto istého pozemku u Ing. Jozefa Vargu, ktorý vyhotovil dňa 27.05.2009 vytyčovací náčrt. Tvrdenie žalobcu, že od roku 1920 nebola hranica pozemkov nikým spochybnená, žalovaní považujú za nepravdivé, keď zo žaloby vyplýva opak. Žalobca uvádza, že v roku 1967 bola podľa geometrického plánu č. 920-2102-332/66 šírka pozemkov na ich koncoch bola 11,23 m a 11,10 m. Na str. 4 žaloby však tvrdí, že GP č. 77/2002 prišlo k zmenšeniu šírky jej pozemku na 8,02 m z pôvodných 9,85 m. Je zrejmé, že sám žalobca nie je schopný uviesť pravdivý údaj o šírke svojho pozemku. Žalovaní poukazujú na to, že všetky pôvodné geometrické plány vychádzali z pôvodných máp vyhotovených mechanickými prostriedkami, tieto na rozdiel od digitálnych nemohli byť s ohľadom na spôsob vyhotovenia úplne presné, k nepresnostiam mohla prispieť aj skutočnosť, že mapové listy sa na spojoch prekrývali a pri ich prenose do digitálnej formy mohlo dôjsť k odchýlkam. Preto v záujme predchádzania sporom z dôvodu historických nepresností právne predpisy stanovujú dovolené odchýlky. Žalovaní preto poukazujú na tvrdenie žalobcu, že len merania a vytýčenia, ktoré objednal žalobca sú správne. Podľa žalovaných si žalobca objednal na vytýčenie hranice pozemku parc. č. XXX/X geometrický plán Ing. Zentka, ktorý pri zameraní pozemku zistil, že pozemok žalobcu je príliš úzky a snažil sa spochybniť zapísaný geometrický plán účelovo tak, že rozšíril pozemok žalobcu až po oplotenie na úkor žalovaných. Ing. Bilický odmietol na základe výzvy správy katastra vykonať opravu, nakoľko po opätovnom zameraní dospel k záveru, že jeho geometrický plán

je správny. Následne si žalobca objednal vypracovanie vytyčovacieho plánu u Ing. Vargu, vytyčovací náčrt účelovo takmer kopíruje hranice zistené Ing. Zentkom. Obaja nebrali na zreteľ súvislosti s okolitými parcelami a hranice pozemku určili bez akéhokoľvek vzťahu k okoliu. Ing. Bilický vyhotovil kontrolné merania, vychádzal z existujúcich geometrických plánov susedných pozemkov (parc. č. XXX/X,X, XXX/ X), zistil, že rozmery susedných pozemkov sú takmer identické s ich pôvodným zameraním (GP č. 15/1975 Ing. Mikuláša Trančíka zo dňa 09.10.1975), čo potvrdzuje, že nezrovnalosť ohľadom priebehu hranice pozemku parc.č. XXX/X nemohla vzniknúť zo strany týchto pozemkov. Z pracovných výkresov vyhotovených Bilickým vyplýva, že hranice pozemkov parc. č. XXX/X,X,X,X,X,X zamerané GP Bilického kopírujú kartometricky určené hranice, čo nemožno konštatovať o hranici určenej Ing. Vargom, ktorý nebral do úvahy, že časť parc. č. XXX/X sa nachádza pod cestou a hranicu posunul tak, že pozemok končí pred touto cestou (pracovný výkres č. 1). Hranica pozemku ako ich navrhuje Ing. Zentko nerešpektuje kartometricky určené hranice (pracovný výkres č. 2). O správne zameranom priebehu hranice pozemku parc. č. XXX/X s pozemkami žalovaných svedčí výkres č. 3, hranice pozemkov vo vlastníctve žalovaných ako boli zamerané GP, kopírujú kartometrické hranice a zapadajú do celkového zamerania susedných parciel v súlade so zameraním hraníc v teréne. Pri porovnaní výmer pozemkov parc.č. 599/1 a 599/2 až 599/4, ktoré tvorili pôvodnú parc.č. XXX je rozdiel výmer 21m2, čo je podľa Smernice Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. S 74.20.73.43.00 na vyhotovenie geometrických plánov vytyčovanie hraníc pozemkov v teréne v rámci dovolenej odchýlky, ktorá je 106 m2. Hranica pozemku žalobcu s pozemkami žalovaných je teda podľa žalovaných vytýčená správne a možno dôvodne predpokladať, že nesprávne je vytýčená hranica pozemku parc.č. XXX/X so susediacimi pozemkami parc. č. XXX/X až XXX/X. Z porovnania vyplýva, že pri GP vyhotovenom Ing. Bilickým zodpovedá skutočná výmera pozemkov žalovaných výmere uvedenej na liste vlastníctva a skutočná výmera pozemku žalobcu je o 21 m2 menšia, čo je však v rámci dovolenej odchýlky, ktorá je až 106 m2. Akýkoľvek posun hranice pozemku žalobcu na úkor pozemkov žalovaných ako navrhujú Ing. Zentko a Ing.Varga je neopodstatnený, akékoľvek odchýlky od skutočného stavu sa vyskytujú len v medziach zákonom prípustných odchýlok.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že z listu vlastníctva č.XXX k.ú. D. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcela registra C č. XXX/X orná pôda vo výmere 1027 m2. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. D. vyplýva, že parcela č. XXX/X, orná pôda vo výmere 412 m2, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. D. vyplýva, že parcela č. XXX/X, orná pôda vo výmere 433 m2, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 3/ a 4/. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. D. vyplýva, že parcela č. XXX/X, orná pôda vo výmere 208 m2, je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ až 8/. Z predložených geometrických plánov vyplýva, že pozemok parc.č. XXX/X je susediacim pozemkom so spoločnou hranicou s pozemkami parcela č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná. Z písomného vyjadrenia JA. E. zo dňa 15.11.2011 vyplýva, že do roku 1994 vlastnila pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X v k.ú. D., susediace s pozemkom parc.č. XXX/X, pričom hranica medzi pozemkami bola vždy sporná a na túto skutočnosť upozornila kupujúcich. Z odpisu výkazu plôch ku geometrickému (polohopisnému) plánu č. 920-2102-332/66 Úradu geodézie a kartografie pre Západoslovenský kraj zo dňa 27.09.1967 pre k.ú. D. vyplýva, že rozdelením pôvodnej parcely č. XXX o výmere 2054 m2 zapísanej v PK vl. 49 vznikli v novom stave EN parcela č. XXX/X, roľa vo výmere 1027 m2 a parcela č. XXX/X, roľa, rovnako vo výmere 1027 m2. Ako vlastníci parcely č. XXX/X sú vedení I. J. a A., rod. H.. Z Rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č.k. D 1012/88-10 zo dňa 30.06.1988 v dedičskej veci po zom. J. I., zom. XX.XX.XXXX vyplýva, že schvaľuje dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo, ktoré pozostáva z 1 pôdy, a to parcela č. XXX/X, roľa vo výmere 1027 m2, preberá syn poručiteľa J. I., nar. XX.XX.XXXX. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. zo dňa 03.04.1989 vyplýva, že I. J. bol vlastníkom nehnuteľnosti parcela č. XXX/X roľa vo výmere 1027 m2. Z Darovacej zmluvy zo dňa 19.04.1989 registrovanej štátnym notárstvom Bratislava - vidiek dňa 16.05.1989 pod K. R1 438/89 vyplýva, že žalobca nadobudol od J. I., nar. XX.XX.XXXX, otca do vlastníctva nehnuteľnosť parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 1027 m2, evidovanom vtedajším Katastrálnym úradom Y., Správa katastra D. na liste vlastníctva č. XXX. Zo Znaleckého posudku č. 18/1989 zo dňa 19.10.1989 na vytýčenie vlastníckych hraníc parcely č. XXX/X v kat. území D., vypracovaného na základe objednávky žalobcu Ing. D. C., znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorého súčasťou je vytyčovací náčrt vyplýva, že vytýčenie hraníc bolo vykonané znalcom 30.09.1989 za účasti vlastníkov susediacich nehnuteľností, a to žalobcu a T. E., priebeh hraníc pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X sleduje vtedajšie oplotenie (medzi bodmi 1-2-3 ako aj 1-A), okrem nepatrnej časti, kde oplotenie nesledovalo právnu hranicu, hranica v teréne bola v neprospech

vlastníka pozemku parc. č. XXX/X (od bodu A-B, bod 4 vzdialený 58 cm od vtedajšieho oplotenia, č.l. 21- 22 spisu). Vlastníci boli oboznámení priamo na mieste. Geometrickým plánom č. 31112781-362/96 vyhotoveným GEOTOP, univ. inž. práce, Ing. Michal Ležák z 25.10.1996, úradne overeným Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom 12.12.1996 na zameranie rodinných domov a garáží parc. č. XXX/X až 5 a 7-11, bolo zamerané stavby žalovaných 1/ a 2/, 3/ a 4/, 5/ a 6/, 7/ a 8/ na uvedených pozemkoch, nové hranice v prírode boli vyznačené múrom. Geometrický plán č. 77/2002 vyhotovený IPS-Geo, Petrom Bilickým, zememeračské práce dňa 17.07.2002 autorizačne overený Ing. Stanislavom Pavelkom dňa 18.07.2002, úradne overený Katastrálnym úradom Bratislava, Správca katastra Malacky dňa 12.08.2002, na zameranie skutkového stavu parc. č. XXX/X-X a XXX/XX-XX, riešil skutkový stav uvedených pozemkov, nové hranice v prírode boli vyznačené múrom, plotom. Z podania Ing. Jozefa Zentka, Geozent zo dňa 27.05.2008 doručeného Správe katastra Malacky dňa 02.06.2008 „Reklamácia chybného zákresu parc. č. XXX/X k.ú. D.“ vyplýva, že geodet pri vyhotovení geometrického plánu č. 42/2008 v teréne zistil nesúlad v operáte katastra nehnuteľností, rozdiel medzi výmerami parciel uvedenými v registri C a výmerami vypočítanými zo súradníc, ktoré vznikli chybným vyhotovením geometrického plánu č. . Podľa tohto plánu je šírka pozemku parc.č. XXX/X 8,02 m, v skutočnosti je šírka pozemku 9,85 m. Pozemok je oplotený, o správnosti oplotenia pozemku svedčí znalecký posudok Ing. Granda č. 18/1989, Geometrický plán č. 920-2102-332/66 a mapa z archívu GKU. Na základe tohto geodet navrhuje opravu súradníc v geometrickom pláne č. tak, ako je uvedené v jeho podaní. Z podania vyplýva, že výmera parcely č. XXX/ X podľa C KN je 1027 m2, výmera podľa súradníc 964 m2, rozdiel -63 m2, dovolený rozdiel 27 m2. Z písomnosti Správy katastra Malacky adresovanej IPS-Geo, Petrom Bilickým zo dňa 16.06.2008 Žiadosť o prepracovanie geometrického plánu vyplýva, že správa katastra prešetrila reklamáciu Ing. Zentka doručenú dňa 02.06.2008, pričom zistila, že priebeh hranice medzi parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/ X,X,X,X,X,X určenej v GP IPS-Geo v súradniciach JTSK nie je totožný s priebehom hraníc v katastrálnej mape. Zameranie skutočného stavu je zhodné so súčasným zameraním Ing. Zentka, reálne oplotenie sa v teréne nezmenilo a vlastnícke hranice by mali podľa katastrálnej mapy prebiehať v časti susediacej s parc.č. XXX/X po oplatení, pričom oplotenie nie je súčasťou parcely č. XXX/X. Správa katastra preto vyzvala zhotoviteľa na opravu geometrického plánu č. 77/2002 a ZPMZ č. 557, konkrétne o opravu súradníc podrobných bodov hranice s parc.č. XXX/X, s čím súvisí oprava hranice s parc.č. XXX/X a oprava výmer parciel XXX/X,X,X,X,X,X. Z Odpovede Správy katastra Malacky adresovanej žalobcovi zo dňa 29.12.2008 vyplýva, že z dôvodu, že jej nebol na základe výzvy v stanovenej lehote predložený prepracovaný geometrický plán č. 77/2002, nakoľko vlastníci trvajú na priebehu hranice určenej týmto geometrickým plánom a neželajú si jeho prepracovanie, konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho priadku zastavila a poučila žalobcu, že v prípade, že je hranica medzi susednými pozemkami sporná, rozhodne vo veci súd. Uvedené vyplýva aj z písomnosti Správy katastra D. adresovanej Ing. Jozefovi Zentkovi. Zo Znaleckého posudku č. 11/2009 zo dňa 05.10.2009 na určenie priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami parc. č. XXX/X,X,X,X,X,X a parc. č. XXX/X v k.ú. D., vypracovaného na základe objednávky žalobcu Ing. Jozefom Vargom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, vyplýva, že znalec zistil pochybenia a nepresnosti v rokoch 1996-2002, keď geodeti svoje merania zakresľovali do nepresnej evidenčnej mapy, pričom nie je prípustné, aby geodet pracoval bez riadneho preverenia východiskových bodov bez využitia rastrových obrazov pôvodnej pozemkovej ako aj katastrálnej mapy s využitím afínnej transformácie. Chyby v zákresoch znalec zistil v GP č. a GP č. 77/2002. Na základe chybného GP č. 77/2002 bola následne s ISA SYSTEMS s.r.o. vytýčená právna hranica medzi nehnuteľnosťami parc. č. XXX/ X a parc. č. XXX/X,X,X,X,X,X. Znalec sa stotožnil so zisteniami a meraniami Ing. Zentka. Znalec zistil vážny nesúlad medzi grafickou a písomnou časťou operátu KN pri parcelách parc. č. XXX/X, XXX/X,X a parc. č. XXX/X,X,X,X,X,X na druhej strane, tento je v zákrese parciel do katastrálnej mapy, ako aj vo výmerách. Prílohou znaleckého posudku je kópia Protokolu o vytýčení hranice pozemku vyhotoviteľa ISA SYSTEMS s.r.o. zo dňa 02.12.2009, z ktorého vyplýva, že na žiadosť žalovaného 3/ bola vytýčená hranica medzi pozemkami parcelách parc. B. na podklade GP č. 77/2002, v protokole je zaznamenané, že vlastník pozemku parc.č. XXX/X nesúhlasí s vytýčenou hranicou a tiež kópia Protokolu o vytýčení hranice pozemku vyhotoviteľa Ing. Jozefa Vargu, pričom žalovaní 1/-8/ sa odmietli vyjadriť k vyznačeniu hranice. Za účelom preukázania skutkového stavu, vykonal súd prvej inštancie aj rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon).

6. Súd prvej inštancie vyslovil, že v konaní bolo preukázané, že stav v katastri nehnuteľností nie je správny, pričom spornosť právneho postavenia žalobcu ako vlastníka pozemku parc.č.. vyplýva už zo žaloby samotnej, ako aj jej príloh, a táto neistota spočíva v žalobcom tvrdenom nesúlade medzi grafickou a písomnou časťou operátu KN pri parcelách parc.č. XXX/X, XXX/X,X a parc.č. XXX/X,X,X,X,X,X. V súdenej veci malo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu tým, že žalovaní zasiahli do jeho pozemku v časti, o ktorej sa domnievajú, že je hranicou pozemku a na tejto postavili stavbu - betónové oplotenie, táto otázka je medzi stranami sporná. Súdom ustanovený znalec Ing. Špaček v znaleckom posudku, ako aj na pojednávaní dňa 17.04.2013 a 25.09.2017 podrobne odôvodnil spôsob určenia priebehu hranice medzi pozemkami a závery ku ktorým znaleckou činnosťou v súdenej veci dospel (body 27, 28, 29 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). V posudku znalec určil priebeh hranice pozemku a zameral stavy hraníc, následne vyhotovil geometrický plán na usporiadanie vlastníckych vzťahov tak, aby bola vyriešená hranica pozemkov, ktorý porovnal a vyhotovil nové parcely, kde je zapracovaná plocha užívaná žalovanými na úkor žalobcu. Znalec uviedol, že vychádzal z právneho stavu, pričom zistil, že na časti parcely žalobcu je dvojité vlastníctvo, ktoré vzniklo zásahom do parcely pri vypracovaní geometrického plánu č. 77/2002 Ing. Bilickým. Na parcelách č. XXX/X a XXX/ X znalec nezistil duplicitné vlastníctvo v stave právnom, v užívacom stave je vymedzené odstrániteľným drôteným oplotením. Ako uviedol znalec, v katastrálnom území D. hranice pozemkov vychádzajú z tzv. nečíselnej katastrálnej mapy, teda lomové body hraníc pozemkov neboli určené geodetickým meraním v teréne, ale prenesené digitálne z nečíselnej katastrálnej mapy v rámci ROEP. Pokiaľ sa žalovaní odvolávali na prípustné odchýlky upravené vyhl. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky , ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), súd prvej inštancie má za to, že ich procesná obrana spočíva v nesprávnom výklade dotknutého ustanovenia vykonávacej vyhlášky. Dovolená odchýlka neznamená možnosť posúvať hranicu pozemku, ale používa sa pri spoľahlivosti merania, t.j. merania z digitálnej siete môžu mať odchýlku (krajnú), čo ako vyplýva aj z výsluchu znalca stav, ak sa všetky body pohybujú jedným smerom, sú správne, aj keby bol rozdiel v teréne v hodnote krajnej odchýlky. Súd prvej inštancie preto posúdil procesnú obranu žalovaných spočívajúcu v aplikácii ako nedôvodnú, ktorá vychádza z neprávneho právneho posúdenia aplikácie ustanovení vyhlášky o použití krajných prípustných odchýlok výmer. Súd prvej inštancie potom učil priebeh hranice medzi spornými pozemkami na základe Geometrického plánu vyhotoveného a autorizačne overeného znalcom Ing. Štefanom Špačkom zo dňa 09.06.2016 č. na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, Mapový list č. ZS-XX-21-bg,bh, a úradne overeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom dňa 27.06.2016 pod číslom 801/2016, tak ako je uvedené v prvom výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý je zároveň jeho prílohou. Zo žiadneho zo žalovanými produkovaných dôkazov nevyplýva žiadna skutočnosť, spôsobilá spochybniť vierohodnosť postupu a výsledkov znaleckého dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní zhotovili betónové oplotenie medzi dotknutými pozemkami, pričom toto zasahuje do pozemku žalobcu, a tým mu bráni v riadnom a plnohodnotnom užívaní jeho vlastníctva, súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne oplotenie nachádzajúce sa na parcele č. XXX/X. v časti susediacej s parcelou č. XXX/X odstrániť a žalovaným 1/ až 8/ spoločne a nerozdielne oplotenie nachádzajúce sa na parcele č. XXX/X v časti susediacej s parcelou č. XXX/X. V tejto časti nárok žalobcu nebol žalovanými ničím spochybnený, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sporné oplotenie bolo zhotovené žalovanými, je ich vlastníctvom, tento záver vyplynul aj z výpovedí samotných žalovaných.

7. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd prvej inštancie mu v zmysle priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 8/ v plnej výške. Rovnako tak priznal náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli z titulu výplaty odmeny znalca presahujúcej zložené preddavky (č.l. 264 spisu).

8. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ až 8/, ktorí nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie, uviedli odvolacie dôvody podľa , , , a a navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a aby vec vrátil na ďalšie konanie a súčasne žiadali, aby odvolací súd žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

9. V podanom odvolaní žalovaní namietali, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď písomné podanie žalobcu zo dňa 25.09.2017 vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby a túto uznesením zo dňa

26.09.2017 pripustil. Žalobca svojím návrhom zo dňa 25.09.2017 upustil od doposiaľ uplatňovaného určenia priebehu hranice medzi pozemkom žalobcu a pozemkami žalovaných v 5/ až 8/ rade, konkrétne medzi pozemkom žalobcu parc. č. XXX/X a pozemkom žalovaných v 7/ a 8/ rade parc. č. XXX/X a pozemku žalovaných v 5/ a 6/ rade parc. č. XXX/X. Žalobca svojím podaním označeným síce ako „návrh na zmenu žaloby“, žalobu s ohľadom na obsah podania nemenil, keďže uplatnené právo žiadnym spôsobom nerozširoval, práve naopak jeho uplatňovania voči žalovaným v 5/ až 8/ rade sa vo vzťahu k pozemkom týchto žalovaných parc. č. XXX/X a XXX/X vzdal), neuplatnil si voči žalovaným iné právo a neuviedol ani žiadnu podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že označené podanie žalobcu nie je návrhom na zmenu žaloby, ale čiastočným späťvzatím žaloby. Uznesenie súdu zo dňa 26.09.2017, ktorým súd pripustil zmenu žaloby je preto nezákonné, nehovoriac o tom, že takýmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovaným, aby uplatnili im prináležiace procesné právo, v tomto prípade právo vyjadriť sa, či s takýmto čiastočným späťvzatím žaloby vôbec súhlasia. Žalovaní v 5/ až 8/ rade so späťvzatím žaloby nesúhlasia, keďže podľa dôkazov produkovaných žalobcom by práve žalovaní v 5/ až 8/ rade boli vo vzťahu k pozemkom parc. č. XXX/X a XXX/X v konaní úspešní. Na základe tohto neobstojí ani výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko žalobca v žiadnom prípade nemal v konaní 100% úspech. Napriek tomu, že návrh na určenie hranice medzi pozemkami žalobcu a pozemkami žalovaných v 5/ až 8/ rade vzal späť, t. j. títo žalovaní boli v konaní úspešní v podstatne väčšej miere ako žalobca, súd prvej inštancie v rozpore so zákonnými ustanoveniami priznávania náhrady trov konania podľa zásady úspechu vo veci, priznal právo na náhradu trov konania len žalobcovi. Ďalej v odvolaní žalovaní namietali, že súd prvej inštancie odignoroval rozporuplnosť dôkazov produkovaných žalobcom, resp. vypracovaných jednou a tou istou osobou znalca Ing. Špačeka. Žalovaní pritom na tieto rozpory počas konania poukazovali. Podľa názoru žalovaných už len jednoduchým matematickým porovnaním záverov znaleckého posudku č. 12/2012 zo dňa 20.06.2012 s odčlenením parciel podľa Geometrického plánu č. 801/2016 zo dňa 27.06.2016 možno dospieť k záveru, že tieto listiny vyhotovené Ing. Špačekom si vzájomne odporujú, keď v posudku znalec vyslovil, že všetci žalovaní ako vlastníci pozemku XXX/ X zasiahli do pozemku žalobcu vo výmere 20 m2 pričom v geometrickom pláne uviedol, že zásah do pozemku žalobcu je vo výmere 9 m2, v posudku znalec vyslovil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade ako vlastníci pozemku XXX/X zasiahli do pozemku žalobcu vo výmere 32 m2 pričom v geometrickom pláne uviedol, že zásah do pozemku žalobcu je vo výmere 28 m2, v posudku znalec vyslovil, že čo sa týka pozemku žalovaných v 3/ a 4/ rade XXX/X žalobca plotom zasiahol do ich pozemku s tým, že sa jedná o viacnásobný posun na jednu i druhú stranu s výsledkom 1 m2, pričom v geometrickom pláne uviedol presný opak, a to, že žalovaní v 3/ a 4/ rade zasiahli do pozemku žalobcu, a to vo výmere 10 m2. Z vyššie uvedeného je už aj bez ďalšieho zrejmé, že posudok a geometrický plán odporujúci posudku nepreukazujú dôvodnosť petitu žaloby. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s tým, že zadanie pre znalca bolo v prípade posudku a geometrického plánu identické, avšak znalec napriek tomu dospel k absolútne protichodným záverom. Aj keď nová právna úprava už explicitne neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným znalcom, tzv. kontrolný znalecký posudok, tak ako bolo upravené v , tak nevylučuje, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istých skutočností ďalší znalecký posudok, keďže zákon výslovne predpokladá existenciu rozporu záverov znalcov. Ďalej žalovaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že priebeh spornej hranice je taký ako určil znalec. Z výpovedí svedkov vyplýva, že geometrický plán vypracovaný Ing. Bilickým je vypracovaný správne, žalobca v konaní nepreukázal, že geometrický plán Ing. Bilického bol vypracovaný chybne a preto skutkovo, ani právne neobstojí, aby súd bez toho, aby mal preukázanú nesprávnosť geometrického plánu Ing. Bilického určil, že hranica medzi spornými pozemkami je iná.

10. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne a právne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. K námietkam žalovaných uviedol, že pokiaľ ide o návrh na zmenu petitu žaloby zo dňa 25.09.2017, tak ten bol uskutočnený z dôvodu hospodárnosti konania v snahe urýchliť konanie začaté v roku 2009. Znalec vo svojom geometrickom pláne vyznačil hranicu medzi pozemkom žalobkyne a pozemkami žalovaných, ktorá je v rozpore s hranicou zapísanou v katastri. Geometrický plán sa vyhotovuje vždy iba na tú časť, ktorá sa má v katastri meniť, správna hranica sa v geometrickom pláne nezakresľuje. Pokiaľ ide o hranicu zapísanú v katastri nehnuteľností medzi pozemkom žalobcu (parc. č. XXX/X) na jednej strane a pozemkom žalovaných v 3/ a 4/ rade (parc. č. XXX/X) a žalovaných v 1/ a 2/ rade (parc. č. XXX/X) a pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ až 8/ (parc. č. XXX/X) na strane druhej, znalec konštatoval, že hranica týchto pozemkov je v katastri nehnuteľností zapísaná nesprávne, a preto ju znalec po

znaleckom posúdení vo svojom geometrickom pláne navrhol zmeniť. Zvyšnú časť hranice medzi pozemkom žalobcu a pozemkom žalovaných v 7/ a 8/ rade (parc. č. XXX/X) a 5/ a 6/ rade (XXX/ X) považoval znalec za zapísanú v katastri nehnuteľností správne. Pokiaľ ide o oplotenie medzi pozemkom žalobcu a pozemkom žalovaných v 3/ a 4/ rade a pozemkom žalovaných v 1/ a 2/ rade a pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1/ až 8/ rade, znalec konštatoval, že toto oplotenie nie je postavené na správnej hranici , ktorú zameral, ale nie je postavené ani na hranici, ktorá je aktuálne zapísaná v katastri nehnuteľností, ale že je postavené ešte aj pred touto hranicou. Keďže ide o oplotenie postavené žalovanými a v ich vlastníctve, tak je zrejmé, že žalovaní novým oplotením zasahujú do vlastníckych práv žalobkyne. Cieľom zmeny žaloby bolo zosúladenie petitu s geometrickým plánom znalca, ktorého začali žalovaní opätovne napádať pre jeho zaujatosť a nesplnenie úlohy, ktorú súd znalcovi nariadil. Žalobca navrhol zmenu petitu hlavne z dôvodu, že žalovaní začali účelovo rozporovať skutočnosť, že znalec v geometrickom pláne neurčil celý priebeh hranice pozemku žalobkyne pac. č. XXX/X, hoci v geometrickom pláne sa tak nerobí a vyznačujú sa len zmeny, a žiadali doplnenie znaleckého dokazovania, čo by znamenalo ďalšie prieťahy v konaní. Žalobca má preto za to, že nejde o späťvzatie žaloby, ale o zmenu žaloby. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca má za to, že bol v konaní plne úspešný, nakoľko súd skonštatoval, že žalovaní novým betónovým oplotením zasiahli do vlastníckych práv žalobcu a nariadil im jeho odstránenie a tiež skonštatoval, že hranica pozemku XXX/X je v katastri nehnuteľností zapísaná nesprávne. Pokiaľ ide o tvrdenie, že súd úplne odignoroval rozporuplnosť dôkazov produkovaných žalobcom, resp. vypracovaných jednou a tou istou osobou znalca Ing. Špačeka, toto tvrdenie je nesprávne. Jediným dôkazom spôsobilým na spochybnenie znaleckého posudku znalca Ing. Špačeka by bol iný znalecký posudok. Žalovaným nič nebránilo, aby súdu predložili súkromný znalecký posudok, ktorý by vyvracal závery znalca. Žalovaní účelovo tvrdia, že si posudok a geometrický plán vzájomne odporujú a účelovo porovnávajú zásah do vlastníckeho práva žalobcu spôsobený nesprávne zapísanou vlastníckou hranicou v katastri nehnuteľností. Matematické vyčíslenia žalovaných sú nesprávne a účelovo zavádzajúce. V tomto smere žalobca poukazuje na jeho argumentáciu v jeho písomných vyjadreniach a slovných prednesoch na pojednávaniach.

11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené žalovaným s možnosťou opätovného vyjadrenia sa v súlade s , títo svoju možnosť nevyužili.

12. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ). Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

14. Žalovaní v odvolaní zopakovali skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané.

15. Čo sa týka námietky žalovaných, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď písomné podanie žalobcu zo dňa 25.09.2017 vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby a túto aj uznesením zo dňa 26.09.2017 pripustil, namiesto toho, aby toto podanie žalobcu považoval za čiastočné späťvzatie, tak túto hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko žalovaní v odvolaní uvádzajú, že žalobca svojím návrhom na zmenu žaloby znížil, resp. obmedzil svoje uplatnené právo, žalobca už svojimi predchádzajúcimi návrhmi niekoľkokrát zmenil petit svojej žaloby na základe skutočností, ktoré v priebehu súdneho konania vyšli najavo a tento zosúladil s geometrickým plánom znalca. Vzhľadom na skutočnosť, že súd

prvej inštancie uznesením sp. zn. zo dňa 26.09.2017 (č. l. 503-504) pripustil zmenu žaloby a proti ktorému odvolanie nie je prípustné, toto nadobudlo právoplatnosť jeho doručením ( ) a žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie nenamietal vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd má za to, že táto námietka žalovaných v odvolacom konaní je irelevantná a nemá vplyv na prípadné iné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnom konaní.

16. V ďalšom bode žalovaní namietali nesprávneho rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, ktoré odvodzovali od nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie vo vyššie uvedenej otázke (v otázke zmeny žaloby, resp. čiastočného späťvzatia), avšak vzhľadom na skutočnosť, že túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nemá zmysel sa zaoberať ani druhou námietkou, majúcou svoj podklad práve v prvej otázke.

17. Čo sa týka námietky žalovaných, že súd prvej inštancie odignoroval rozporuplnosť dôkazov - Znaleckého posudku č. 13/2012 a Geometrického plánu č. 4C/528 - 14/2016 znalca Ing. Špačeka, tak odvolací súd uvádza, že túto žalovaní v súdnom konaní nijakým spôsobom nepreukázali. Čo sa týka ich tvrdení, ako prostriedku procesnej obrany bez náležitých dôkazov nemožno na tieto ich tvrdenia bez ďalšieho prihliadať ako na relevantný dôkaz vyvracajúci tvrdenia žalobcu, ktoré boli podložené aj znaleckým dokazovaním a upresnené geometrickým plánom. Tak ako správne uviedol žalobca v odvolaní, žalovaným vo veci nič nebránilo dať si vypracovať súkromný znalecký posudok, preukazujúci opak tvrdení znaleckého posudku vypracovaného v predmetnom konaní a tento predložiť ako dôkaznú listinu. Tým, že žalovaní tieto svoje namietané tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali, neuniesli dôkazné bremeno a ani v tomto ohľade im nemôže odvolací súd priznať úspech.

18. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

19. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

20. Navyše, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že znalec Ing. Špaček svoj znalecký posudok riadne odôvodnil, navyše pri svedeckej výpovedi reagoval aj na pripomienky a prípadné sporné okolnosti, ktoré by mohli viesť k nezrovnalostiam.

21. Poslednou námietkou žalovaní tvrdili, že žalobca v konaní nepreukázal, že Geometrický plán Ing. Bilického č. 77/2002 bol vypracovaný chybne a preto skutkovo, ani právne neobstojí, aby súd bez toho, aby mal preukázanú nesprávnosť Geometrického plánu Ing. Bilického určil, že hranica medzi spornými pozemkami je iná. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že z výsluchu svedka P. Bilického vyplynulo, že jeho úlohou nebolo posudzovanie hranice pozemkov, pri vyhodnotení geometrického plánu neriešil posun medzi katastrálnou mapou a

jeho zameraním v časti pozemkov žalovaných, a preto podľa názoru odvolacieho súdu na rozhodnutie o spornej hranici medzi pozemkami žalobcu a žalovaných nebolo potrebné posudzovať správnosť, resp. nesprávnosť Geometrického plánu Ing. Bilického, ktorého úlohou nebolo v rozhodnom čase posudzovať posun hranice pozemkov. Preto aj túto námietku žalovaných hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú.

22. Žalovaní vo svojom odvolaní namietali odvolacie dôvody podľa , , , a .

23. Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení ( ).

24. K tomu odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov ,ktorý predkladá strana sporu (, ); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

25. Odvolací súd k žalovanými uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

26. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení , alebo, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

27. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový

stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis.

28. Odvolací dôvod podľa dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Tento odvolací dôvod, nebol taktiež podľa názoru odvolacieho súdu naplnený, nakoľko odvolací súd nemá za to, že by súd prvej inštancie v súdnom konaní vykonal nezákonne získaný dôkaz alebo vypočul svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď alebo spôsobil iné procesné pochybenia.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

30. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

31. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

32. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie .

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).