Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-57-2020.pdf
PDF · 121.62 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. X., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka - D. Č., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Y., G. XX, bývajúca na adrese: Y., Q. X a otec - J. X., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. X, H.É., na návrh matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03. marca 2020, č. k. 20P/109/2019-127, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03. marca 2020, č. k. 20P/109/2019-127, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 03.03.2020, č. k. 20P/109/2019-127, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U. X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- € na sumu 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom 21.12.2018. Zročné výživné za obdobie od 21.12.2018 do 29.02.2020 v celkovej sume 717,74 € súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v splátkach po 150,- € mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom apríl 2020 pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.10.2013 č.k. 25P 302/2012-71 v časti o výživnom na maloletú U.. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 21.12.2018 žiadala matka súd, aby zvýšil výživné na maloletú U. X., nar. XX.XX.XXXX od 01.07.2018 zo sumy 100,- € na sumu 400,- € mesačne a zameškané výživné, aby súd povolil splácať po 150,- € mesačne spolu s bežným výživným z dôvodu, že od roku 2018 náklady maloletej podstatne vzrástli. Od času pôvodného rozhodnutia o výživnom maloletá nastúpila do 1. triedy základnej školy, v čase poslednej úpravy výživného otec pracoval na stavbe ako brigádnik s neznámym zárobkom, o jeho terajšej pracovnej činnosti nemá vedomosť, matka bola a aj v súčasnom období je na rodičovskej dovolenke. 3. Otec vo vyjadrení k návrhu zo dňa 19.03.2019 s návrhom nesúhlasil, pričom uviedol, že žije v skromných podmienkach, jeho majetkové a rodinné pomery sa nezmenili. Žiadal súd, aby zvážil aj možnosť zníženia výživného na 80,- € mesačne, po finančnej stránke začína mať problémy. Pomery u matky sa výrazne zmenili tým, že sa vydala a má ďalšie dieťa. Matka výdavky na maloletú v sume 400,- € mesačne od 07/2018 nepreukázala. Mzda otca predstavuje sumu 3,93 €/hod., s manželkou majú od 03/2014 dohodu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do rodinného rozpočtu jej dáva 100,- € mesačne. Jeho manželka má dcéru, výživné na ňu má priznané.
4. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil podľa § 24, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že matka je v súčasnom období vydatá, pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť k maloletému I. Č., nar. XX.XX.XXXX, materskú dávku mala vyplácanú v priemernej výške 396,- € mesačne, aktuálne poberá rodičovský príspevok, výška ktorého v roku 2019 činila sumu 220,70 € a prídavky na deti v aktuálnej výške 24,95 € na každé dieťa. Čistý priemerný mesačný príjem jej manžela v roku 2018 dosiahol sumu 835,20 € a za prvých osem mesiacov roka 2019 sumu 836,85 €. 5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že otec je ženatý, okruh jeho vyživovacích povinností sa nezmenil. Svoje mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: splátka dlhu 80,- €; internet a dobitie telefónu 20,- €; domácnosť, nákup uhlia, dreva a súvisiace náklady 240,- €; elektrina a voda 40,- €; výživné 100,-€; obedy v závodnej jedálni 30-40,- €; doprava do práce 28,- € a 100,- € manželke do rodinného rozpočtu. S manželkou uzavreli dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Od 14.05.2018 do 31.12.2018 pracoval v X., N..H.. s čistým priemerným mesačným príjmom 656,33 € za 06/2018-12/2018. Z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2018 vyplýva základ dane 3.009,98 € a daňový preplatok 242,54 €. Od 01.01.2019 pracuje ako skladník - vodič J. J. R. H. N. H., H..Z..A.., kde za obdobie 01/2019-09/2019 zarobil priemerne 656,- € netto mesačne. Priemerný zárobok jeho manželky za obdobie 01/2019-09/2019 činil 632,03 € netto mesačne, má vyživovaciu povinnosť k dcére bývajúcej na internáte. Otec s manželkou býva u svokrovcov, dôchodcov, v ich rodinnom dome. 6. Maloletá U. je sedem a pol ročná žiačka druhej triedy základnej školy, ktorá v hodnotení uviedla, že do školy chodí vždy pripravená s pomôckami na vyučovanie, nemá neospravedlnené hodiny, nevyvoláva konfliktné situácie, stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje školský klub. Matka sa zaujíma o jej školské výsledky, zúčastňuje sa triednych stretnutí, poplatky spojené so školou platí načas, o dieťa sa stará vzorne. Výdavky maloletej škola vyčíslila nasledovne: 10,- € triedny fond, 20,- € pracovné zošity, 20,- € poplatok ŠKD, 25,- € fond RŠ a 20,- € fond opráv. Matka preukázala, že má s maloletou zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom, nakoľko je liečená na alergiu a nosí okuliare. 7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného ku dňu podania návrhu matky uplynulo sedem rokov a za toto obdobie nastala zmena pomerov na strane maloletej niekoľkokrát tým, že úmerne veku vyrástla a jej potreby sa zvýšili v každom smere - výživa, ošatenie, obuv, voľnočasové aktivity, dovolenky, kultúra, zdravotná starostlivosť, hygiena a podobne. Podstatná zmena pomerov na jej strane nastala nástupom do materskej školy a naposledy v septembri 2018, kedy nastúpila na povinnú školskú dochádzku. Je nesporné, že potreby žiakov základnej školy sú podstatne vyššie ako potreby detí predškolského veku. Matka hradí všetky poplatky súvisiace s jej školskou činnosťou, zabezpečuje jej školské potreby a pomôcky, hradí akcie organizované školou. Od poslednej úpravy výživného sa preukázateľne zhoršil aj zdravotný stav maloletej, je alergička a nosí okuliare, s čím súvisia zvýšené výdavky. Čo sa týka rodičov, otec osobný stav ani okruh vyživovacích povinností nezmenil, jeho príjem sa zvýšil, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného pracoval len brigádne, aktuálne je v riadnom pracovnom pomere. Matka uzavrela manželstvo, pribudla jej jedna ďalšia vyživovacia povinnosť, aktuálne je ekonomicky nečinná, čerpá rodičovskú dovolenku tak, ako aj v čase ostatného rozhodnutia súdu o výživnom, takže jej príjem je takmer rovnaký. 8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne. Výživným na maloleté dieťa sa majú zabezpečovať všetky oprávnené výdavky dieťaťa, medzi ktoré patrí zabezpečenie výživy, ošatenia, obuvi, lekárska starostlivosť, školská činnosť, akcie organizované školou, kozmetika, hygiena, voľnočasové aktivity, dovolenky. Súd prvej inštancie návrhu matky vyhovel v celom rozsahu a zvýšil výživné na maloletú na sumu 150,- € mesačne, a takto určená výška výživného v súčasnom období zodpovedá podľa názoru súdu veku a oprávneným a odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj pomerom zisteným na strane rodičov. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie nemohol znížiť výživné na maloletú na sumu 80,- € mesačne, nakoľko by tým ohrozil zabezpečovanie jej existenčných potrieb a týmto spôsobom by otec prenášal veľkú časť svojej vyživovacej povinnosti k maloletej na jej matku, ktorá je na rodičovskej dovolenke z dôvodu starostlivosti o jej ďalšie dva a pol ročné dieťa a svoj príjem si nemôže zvýšiť. Matka má k maloletej tiež vyživovaciu povinnosť, túto však vzhľadom na vek dieťaťa stále vo vysokej miere plní svojou osobnou starostlivosťou o ňu, na ktorej sa otec nepodieľa, a ktorú musí vyvážiť finančným plnením. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, a že okrem súdom stanovenej výšky výživného, ktoré neplatí riadne a včas, žiadnym iným spôsobom potreby U.Í. nezabezpečuje a nezaujíma sa o ňu. U otca je nutné pri určení výživného vziať do úvahy jeho odbornosť, produktívny vek /necelých 43 rokov/, ale aj to, že zo zdravotného hľadiska mu nie sú trvale a podstatným spôsobom
odčerpávané finančné prostriedky na lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, liečebné pobyty a pod. Súd nezohľadnil argument otca, že jeho finančné pomery sa nezmenili, pretože bez zvýšenia výživného na maloletú U. z jeho strany by matka v súčasnosti len s ťažkosťami zabezpečovala všetky jej odôvodnené potreby, keď doteraz ich zabezpečovala aj za pomoci svojho manžela, ktorý však vyživovaciu povinnosť k maloletej U. nemá. Nie všetky náklady dieťaťa sa preukazujú - ide o všeobecne známe náklady na výživu, služby, školskú činnosť a pod. Súd prvej inštancie prihliadol aj na vývoj životných nákladov, nárast cien tovarov a služieb, ktoré sa vo všeobecnosti zvýšili, keď matka z doterajšej výšky výživného určenej v roku 2012 v súčasnom období zabezpečí podstatne menej potrieb dieťaťa, ako v čase jeho určenia. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na maloletú zvýšeným výživným - teda sumou 150,- € mesačne od podania návrhu, t.j. od 21.12.2018. Súd prvej inštancie zohľadnil pri rozhodovaní aj skutočnosť, že časť potrieb maloletej matka hradí z prídavkov, ktoré na ňu poberá a na skutočnosť, že otec spláca pôžičku, čo vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nemohol prihliadnuť, nakoľko vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu má prednostný charakter. Matka supluje starostlivosť z jeho strany, o maloletú sa riadne stará po každej stránke, navštevuje s ňou lekárov, zabezpečuje jej komplexne potrebnú liečbu súvisiacu s jej zhoršeným zdravotným stavom. 9. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie skonštatoval, že žiaden z rodičov sa nemôže zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu ani v čase, keď nežije s ním v spoločnej domácnosti a prípadne má iné vyživovacie povinnosti. Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život svojim reálnym možnostiam a schopnostiam a predovšetkým skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu. Každý rodič si musí svoju vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami povinného. 10. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd musí vždy chrániť predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa, a to i na úkor jeho rodičov, teda nie záujmy rodičov, v danom prípade otca. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletej U.. Nakoľko súd zvýšil výživné na maloletú U. od 21.12.2018, zročné výživné ku dňu 29.02.2020 vyčíslil v celkovej sume 717,74 € (14 mesiacov a 11 dní x 50 €) a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP v zmysle návrhu matky, čo do povolenia splátok po 150,- € mesačne, vzhľadom na pomery na strane otca. 11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. 12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú U. zo sumy 100,- € na sumu 150,- eur mesačne, dokopy by teda platil sumu 300,- € mesačne to znamená, že po zaplatení bežných výdavkov + 300,- € na výživné by sa dostal do mínusu, stal by sa z neho neplatič, respektíve dlžník. Žiada preto krajský súd, aby povolil splátky zameškaného výživného v sume 20,- € mesačne, spolu z bežným výživným. Tiež žiada prehodnotiť výšku zvýšenia výživného, nakoľko výživné majú platiť rovnako. Každý rodič má podľa otca vynaložiť maximálne úsilie na to, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť a až keď mu ostanú peňažné prostriedky môže ich použiť na vlastné potreby, tak ako matka maloletej, tak aj otec maloletej. Ale matka maloletej si chce cez výživné z časti uspokojovať aj svoje potreby a z prezentovania na sociálnej sieti podľa otca nepriamo uspokojuje z časti i potreby iných osôb. Otec uviedol, že je alergik a tiež vynakladá prostriedky na rekonvalescenciu nielen 9,- € mesačne, ktoré súdu nemôže dokázať. Otec má za to, že skutočnosť, že maloletá má alergiu neznamená, že má nariadené lekárom, aby každý rok spolu s celou rodinou chodila na dovolenku k moru. Matka maloletej všetky výdavky platí načas a riadne, o čom doložila aj doklad zo školy, teda nemá problémy s platením akýchkoľvek výdavkov na maloletú U. a suma 100,- € mesačne na výživnom bola pravdepodobne postačujúca. Nemá ani pôžičku ani nie je nijak zadlžená, žije v pomerne uspokojivých podmienkach. Môže si podľa otca dovoliť výlety po Slovensku, výlety s kamarátmi. Teda nemá núdzu o peniaze. Zmenili sa jej majetkové aj rodinné pomery tým, že sa vydala a má ďalšie dieťa. Otec uviedol, že pri zápise do rodného listu maloletej U. súhlasil, že ho zapíše ako otca maloletej, ale matka nechcela aby jej prispieval na výživu maloletej. Uviedol, že matke maloletej dňa 02.08.2020 končí materská dovolenka vráti sa do zamestnania, alebo nastúpi do nového, teda bude mať príjem, ale na to nebolo prihliadnuté. Taktiež matka maloletej vlastní s manželom motorové vozidlo, a podľa informácií, ktoré má, bolo na konci roka alebo v tomto roku predané za cca 7.000,- €. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že pri prvom určení výživného pracoval ako brigádnik, ale nie je pravda, že s neznámym príjmom, pretože dokladal Okresnému súdu Bratislava IV na prvom pojednávam jeho mesačný zárobok, ktorý bol v tom čase cca 500,- €. Teraz pracuje v pracovnom pomere, ale len na
dobu určitú, ktorá mu končí v apríli 2020. Dokladoval to aj súdu prvej inštancie. Mesačne zarobí cca okolo 630,- €. Vzhľadom na momentálnu situáciu na Slovensku ohľadom koronavírusu zamestnancom, ktorým končí zmluva budú prepustení z pracovného pomeru. Svoju povinnosť platiť výživné si plní, neklamal v ničom, žije v skromných podmienkach. Taktiež pomáha manželke s výchovou dcéry E.. Žiada Krajský súd v Bratislave, aby preskúmal alebo vrátil Okresnému súdu Bratislava V na prehodnotenie, prípadne doloženie dokladov zo strany matky maloletej o nutnosti dovolenky pri mori raz ročne na 7 dní, nakoľko má dieťa dovolenku vo väčšine alebo vždy do 12 rokov zadarmo. Ani doložené výdavky na celoročné pobyty po Slovensku matky maloletej, či samej s priateľkami alebo celej rodiny, čím sa prezentuje na sociálnej sieti, kde to môže ktokoľvek vidieť, o čom zamlčala a nepovedala pri výpovedi. Tiež nesúhlasí s platením zameškaného výživného od 21.12.2018 mesačne spolu v sume 150,- € mesačne spolu s bežným výživným lebo 300,- € mesačne nedokáže zaplatiť a stáva sa z neho neplatič. Žiada odvolací súd, aby zmenil doplatenie zameškaného výživného mesačne pri bežnom výživnom v sume 20,- € mesačne. A taktiež žiada, aby krajský súd prehodnotil alebo vrátil na prehodnotenie súdu prvej inštancie zvýšenie výživného na sumu 125,- € mesačne, vopred k rukám matky maloletej k 25. dňu v mesiaci, nakoľko neboli doložené všetky doklady zo strany matky maloletej U. a neuviedla súdu prvej inštancie celú pravdu o výdavkoch. Výživné má byť na potreby dieťaťa a majú prispievať rodičia podľa možnosti a nemajú byť uspokojované potreby matky ani ďalších osôb na úkor výživného. Tiež môže namietať, že matka maloletej môže ísť pracovať popri materskej, keďže je taká možnosť, ale sama sa ukracuje o možnosť zárobku. Materská dovolenka jej končí dňa 02.08.2020 a to nebolo zohľadnené pri určovaní zvýšenia výživného. Otec uviedol, že na súd prvej inštancie bol matkou maloletej podaný návrh na zvýšenie výživného na sumu 400,- € mesačne, v zápisnici o pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV zo dňa 22.05.2019, uviedla matka maloletej aspoň 130,- mesačne a na pojednávaní zo dňa 03.03.2020 to bola suma 150,- € mesačne. Otec v rámci odvolania uviedol, že zvažuje podať na súd návrh na striedavú starostlivosť na maloletú U., jeho manželka s tým súhlasí. Na základe uvedeného žiada Krajský súd v Bratislave o opätovné prehodnotenie návrhu matky maloletej o zvýšenie výživného na maloletú U. X. bytom u matky. 13. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania, podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.10.2021 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, a kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.
15. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.
16. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
17. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase od predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.
18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletej U., ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2013), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2020 v čase rozhodovania na súde prvej inštancie a v roku 2021 v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu, a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd opakovane uvádza, že naposledy bolo o určení vyživovacej povinnosti k maloletej U.M. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.10.2013 č.k. 25P/302/2012-71, právoplatným dňa 16.12.2013, v rámci ktorého súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletej U. do osobnej starostlivosti matky, o určení výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú v sume 100,- € mesačne, pričom zročné výživné vo výške 1.500,- € povolil súd prvej inštancie splácať otcovi v mesačných splátkach po 100,- €, pod následkom straty výhody splátok. Naposledy teda bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované v čase, keď mala maloletá U. 1,5 roka. V súčasnosti t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletú U. mala táto v čase rozhodovania súdu prvej inštancie skoro 8 rokov, v čase rozhodovania odvolacieho súdu má 8 rokov a 2 mesiace. Odvolací súd má za to, že je nepochybné, že podstatná zmena pomerov nastala hlavne na strane maloletej U.. Maloletá vyrástla, zvýšili sa jej výdavky v súvislosti s nástupom povinnej školskej dochádzky, ako aj v súvislosti s rastom, s krúžkami, ktoré navštevuje, so stravou, ako aj s ošatením. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne v rámci svojho odôvodnenia vysporiadal s tým, že matka do svojich nákladov zahrnula aj náklady na pobyt pri mori, avšak žiaden lekár matke a maloletej pobyt pri mori neodporučil. Odvolací súd na túto argumentáciu otca udáva, že súd prvej inštancie pri zvyšovaní výšky vyživovacej povinností zohľadnil zvýšené výdavky matky na maloletú, týkajúce sa jej zdravotného stavu, nakoľko je alergička, avšak nezohľadnil žiadne nadštandardné výdavky matky v súvislosti s pobytom pri mori, tak ako to tvrdí otec. Práve naopak, z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie a riadne zistil skutočný stav veci, z ktorého pri zvýšení výživného aj vychádzal. V danom prípade bolo správne zohľadnená aj skutočnosť, že otec maloletú nikdy nevidel, vôbec sa o ňu ako otec nezaujíma a ani sa s ňou nestretáva. Vo vzťahu k matke súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletej nielen finančnú, ale osobnú starostlivosť, pričom výdavky na maloletú sa nepochybne od posledného rozhodnutia o výživnom zvýšili, a na týchto zvýšených výdavkoch a podieľa aj matka maloletých detí, pričom matka sa podieľa na vyživovacej povinnosti maloletej aj výkonom svojej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o ďalší argument otca týkajúci sa skutočnosti, že nedokáže uhrádzať súdom stanovené výživné, s týmto argumentom sa už vysporiadal súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, pričom odvolací súd v tomto smere na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje, a zároveň dodáva, že otec je 44 - ročný, mladý muž v produktívnom veku, so stredoškolským vzdelaním, ktorý je riadne zamestnaný a dosahuje príjem vo výške cca 656,- € netto mesačne. Otec síce nevlastní žiaden majetok, ale nemá zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu bránil vykonávať akúkoľvek prácu, a teda pri určovaní výšky výživného zo strany otca, bolo potrebné zohľadniť aj takzvanú potencionalitu príjmu otca. Je potrebné zdôrazniť, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na základe uvedeného je nepochybné, že je v možnostiach
a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem, ako otec deklaruje v konaní pred súdom, a preto súd prvej inštancie správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U.. Samotná skutočnosť, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynul určitý čas, že maloletá U. vyrástla, že matka sa jej venuje osobnou starostlivosťou, pričom maloletá začala navštevovať základnú školu a zvýšili sa jej výdavky v súvislosti s rastom, s oblečením, so zdravotným stavom, čo bolo nepochybne v konaní pred súdom prvej inštancie aj riadne preukázané, odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného na maloletú. Pre výživné je charakteristické, že toto bude s pribúdajúcim vekom detí rásť, a preto aj otec si musí uvedomiť, že výživné na maloletú sa s pribúdajúcim vekom zvyšuje. Vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu je prvoradá, a prioritná, ktorá má prednosť pred všetkými ostatými výdavkami povinného rodiča, a preto otcova argumentácia, že výživné je stanovené pre neho v neprimeranej výške neobstojí a nemá oporu ani v zákone o rodine. Pokiaľ ide o požiadavku otca uhrádzať zaostalé výživné v splátkach vo výške 20,- €, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že uvedené splátky zaostalého výživného sú stanovené primerane tak, aby bolo zaostalé výživné, čo najrýchlejšie maloletej uhradené. Na základe uvedeného už samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie umožnil otcovi uhradiť zaostalé výživné v splátkach je zohľadnením majetkových a zárobkových možností otca. Uvedené splátky však musia byť nastavené aj v takej výške, aby bolo zaostalé výživné, čo najrýchlejšie uhradené, a preto nie je dôvod zmeniť výšku jednotlivých splátok zaostalého výživného. V závere odvolací súd zdôrazňuje, že otec v rámci podaného odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadom určenia výšky vyživovacej povinnosti. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na výdavky maloletej U., je výška vyživovacej povinnosti ustálená tak, že zohľadňuje potreby maloletej, ako aj jej reálne výdavky, a súčasne je primeraná možnostiam a schopnostiam druhého rodiča t.j. otca. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
19. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).