Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/65/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: MeetPRO s.r.o., so sídlom Vihorlatská 3122/40, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 47 804 254, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Urban, s.r.o., so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, IČO: 52 761 096, proti žalovanému: Oravský priemyselný podnik, s.r.o., skrátený názov: OPP, s.r.o., so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek, IČO: 35 882 018, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -135 zo dňa 10. marca 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -135 zo dňa 10. marca 2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. -135 zo dňa 10. marca 2021 okresný súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, v ktorej žiadal žalobca, aby okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že je spoločníkom žalovaného, s poukazom na zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorými nadobudol žalobca od A.. Y. D. a R. D. obchodné podiely v rozsahu 50 % v pomere k základnému imaniu spoločnosti, uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Oravský priemyselný podnik, s.r.o., ktorým bola odvolaná z funkcie konateľa J. F., určil za neplatné. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), , a , žalobu zamietol. Okresný súd uviedol, že účinnosť prevodu obchodného podielu uskutočneného na základe dvoch Zmlúv o prevode obchodného podielu uzatvorených dňa 14.06.2019 so R. D. a A.. Y. D., na žalobcu nastala s odkazom na dňom zápisu do Obchodného registra dňa 29.11.2019.

3. Podľa okresného súdu sa prevádzal väčšinový podiel, t.j. podiel v rozsahu polovice všetkých hlasov, čo je podiel v rozsahu 309.070,- Eur a 50 % obchodný podiel zo základného imania spoločnosti žalovaného, ktorého 100 % základného imania predstavovalo 618.140,- Eur, čo je zároveň 100 % všetkých hlasov. Vychádzal z toho, že posudzovanie rozsahu prevodu obchodného podielu a v nadväznosti na to posudzovanie účinkov prevodu je potrebné hodnotiť vo vzťahu k zmene zapisovaných údajov a nie vo vzťahu k predmetu každej prevodnej zmluvy, t.j. izolovane. Je to z dôvodu, že ak by sa rozsah prevodu a

jeho účinky mal posudzovať len s prihliadnutím na predmet zmluvy, k prevodu väčšinového obchodného podielu by v skutočnosti nikdy nemuselo ani dôjsť. Z potvrdenia o vykonaní zápisu v obchodnom registri č. 13/Re/1239/2019 na základe návrhu dňa 26.11.2019 vyplýva, že dňom 29.11.2019 registrový súd vykonal zápis zmeny údajov zapisovanej osoby žalovaného - Oravský priemyselný podnik, s.r.o., skrátený názov: OPP, s.r.o., IČO: 35 882 018 a tento sa týkal výšky vkladu spoločníkov a rozsahu jeho splatenia, pričom výsledkom bola zmena na základe prevodu obchodného podielu v rozsahu 309.070,- Eur, čo predstavuje 50 % základného imania spoločnosti žalovaného a tento obchodný podiel bol prevedený na žalobcu - spoločnosť MeetPRO s.r.o., so sídlom Vihorlatská 3122/40, 040 01 Košice - mestská časť Sever. Žalobca až dňom 29.11.2019 sa tak mohol stať spoločníkom žalovaného s 50 % obchodným podielom na jeho základnom imaní a s rovnakým počtom hlasov, ktoré by mu priznávala spoločenská zmluva.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o menšinovom prevode obchodného podielu, pretože účinnosť prevodu obchodného podielu nenastala s odkazom na doručením zmlúv žalovanému 14.06.2019, a to z dôvodov, že k dátumu 14.06.2019 bol uskutočnený prevod obchodného podielu na základe viacerých zmlúv, pričom prevod nemožno určovať izolovane, ale vo vzťahu k zmene údajov, ktorá sa má na základe návrhu na zápis zmeny údajov vykonať v obchodnom registri. Predmetom návrhu na zápis zmeny údajov v obchodnom registri podanom dňa 26.11.2019 bol prevod obchodného podielu v rozsahu 50 %, čo zodpovedá 50% hodnote vkladu spoločníka k základnému imaniu žalovaného hodnota 309.070,- Eur a zároveň podľa spoločenskej zmluvy nadobúdateľovi obchodného podielu sa priznáva 50% hlasov, t.j. 309.070 hlasov. Žalobca nebol dňa 19.11.2019 spoločníkom žalovaného, z ktorého dôvodu spoločnosť žalovaného nemala povinnosť mu doručiť ani pozvánku na konanie valného zhromaždenia v lehote 15 dní pred jeho uskutočnením s odkazom na článok 9 bod 5 spoločenskej zmluvy.

5. Ak sa potom dňa 19.11.2019 konalo valné zhromaždenie žalovaného, kedy ešte nenastali účinky prevodu väčšinového obchodného podielu zo spoločníkov A.. Y. D. a R. D. na žalobcu s odkazom na a a bola konštatovaná uznášaniaschopnosť tohto valného zhromaždenia podľa spoločenskej zmluvy, t.j. bola konštatovaná prítomnosť spoločníkov, ktorí majú najmenej 2/3 väčšinu všetkých hlasov, čo je 412.093 hlasov z celkového počtu 618.140 hlasov, keď zúčastnení spoločníci disponovali 100% počtom hlasov - 618 140 (článok 9, bod 8 a 9 spoločenskej zmluvy), išlo o konštatovanie zodpovedajúce reálnemu a právnemu stavu. Valné zhromaždenie bolo tiež zvolané na to oprávnenými osobami s obchodným podielom najmenej 10 % základného imania čl. 9 bod 3 spoločenskej zmluvy. Žalobca nebol v čase konania valného zhromaždenia spoločníkom žalovaného, preto nemohlo dôjsť k obmedzeniu jeho práv ako spoločníka v mysle .

6. Okresný súd sa v tomto smere vyjadril aj k odpovedi žalobcu na odstúpenie spoločníkov žalovaného od Zmlúv o prevode obchodného podielu v zmysle článku 7 bod 4 spoločenskej zmluvy, rovnako ako v je zakotvené, že rozdelenie obchodného podielu spoločníka je možné len pri jeho prevode alebo prechode na dediča alebo právneho nástupcu spoločníka. Na rozdelenie obchodného podielu je potrebný súhlas valného zhromaždenia. V danom prípade Zmluvami o prevode obchodného podielu, ktoré boli uzavreté dňa 14.6.2019 sa prevádzal podiel R. D. v rozsahu 116.550,- Eur, ktorý bol 233.100,- Eur a tiež sa prevádzal podiel A.. Y. D. 192.520,- Eur, ktorý bol 385.040,- Eur. V oboch prípadoch došlo prevodom k prerozdeleniu podielu na tretiu osobu. Okresnému súdu nebol deklarovaný súhlas valného zhromaždenia s takýmto prevodom. Žalobca nie je právnym nástupcom žalovaného a ani právnym nástupcom jeho spoločníkov, títo sú fyzickými osobami. Žalobca, ktorý nadobúdal obchodný podiel, nie je ani dedičom. Na tento prevod nebol daný súhlas valného zhromaždenia. Z uvedeného vyplýva, že Zmluvy o prevode obchodného podielu sú absolútne neplatné vychádzajúc z , lebo boli uzavreté v rozpore so zákonom a článkom 7 bod 4 spoločenskej zmluvy, pretože sa prevádzal rozdelený podiel na inú osobu ako dediča a právneho nástupcu. Neprevádzal sa celý podiel spoločníka žalovaného na tretiu osobu, kedy sa nevyžaduje ani súhlas valného zhromaždenia. Ide pritom o kogentné ustanovenia , od ktorých nie je možné sa odchýliť. Od právneho úkonu, ktorý neexistuje, nie je možné odstúpiť, z ktorého dôvodu sa okresný súd potom (ne)odstúpením ani nezaoberal.

7. Okresný súd sa vyjadril i k poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v zmysle ktorého sa vyžaduje, aby Zmluva o prevode obchodného podielu obsahovala

vyhlásenie nadobúdateľa, ktorý nie je spoločníkom, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne k stanovám, ak boli prijaté, pričom v čl. III, bod 3 Zmlúv o prevode obchodného podielu sa nachádza prehlásenie žalobcu ako nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve. Vzhľadom na vyhodnotené účinky prevodu obchodného podielu však uvedená argumentácia bola irelevantná. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa v spojení s .

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal hrubé porušenie princípov civilného konania, poukázal na legitímne očakávanie žalobcu a zároveň mal za to, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu výkladu a aplikácii relevantnej právnej normy. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca nadobudol obchodné podiely na základe Zmlúv o prevode obchodného podielu, ktoré boli uzatvorené dňa 14.06.2019 od predávajúcich, a to od R. D. obchodný podiel, ktorý zodpovedal vkladu 116.550,- Eur a A.. Y. D. obchodný podiel zodpovedajúci vkladu 195.520,- Eur. Medzi stranami bolo taktiež nesporné, že predmetné zmluvy boli dňa 14.06.2019 doručené žalovanému. Nesúhlasil žalobca so závermi okresného súdu, že k účinnosti zmlúv o prevode obchodného podielu došlo s odkazom na až dňom zápisu do Obchodného registra dňa 29.11.2019. V odvolaní žalobca uviedol, že z ustálenej rozhodovacej praxe aj ustáleného výkladu aplikovanej právnej normy vyplýva, že ak nejde o väčšinový obchodný podiel, účinky jeho prevodu nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu do sídla spoločnosti. To znamená, že zápis nadobúdateľa do obchodného registra ako nového spoločníka je v tomto prípade iba deklaratórny. Doručením zmluvy do sídla spoločnosti vznikajú nadobúdateľovi všetky práva a povinnosti, ktoré zákon spája s obchodným podielom, preto sa spoločník odo dňa doručenia zmluvy do sídla spoločnosti môže zúčastňovať valného zhromaždenia, žiadať konateľov o informácie. Je nesporné, že minimálne v prípade prvého prevodu časti obchodného podielu z pána R. D. vo výške 18,85 % išlo o rozdelenie a prevod menšinového obchodného podielu. Okresný súd však vychádzal z toho, že posudzovanie rozsahu prevodu obchodného podielu v nadväznosti na to posudzovanie účinkov prevodu je potrebné hodnotiť vo vzťahu k zmene zapisovaných údajov v Obchodnom registri a nie vo vzťahu k predmetu každej prevodnej zmluvy. Podľa žalobcu takýto výklad právnej normy je neprípustný, pretože dochádza k protiprávnej extenzívnej aplikácii. Pripustením takéhoto výkladu by vznikali absurdné situácie, kedy by prvá zmluva o prevode obchodného podielu (ktorej prevodom bol menšinový obchodný podiel) nadobudla účinnosť doručením spoločnosti, avšak ak by sa v nasledujúcom období pred podaním návrhu na zápis zmeny do Obchodného registra nadobúdateľ tohto podielu rozhodol nadobudnúť ďalšiu časť obchodného podielu, tak by podľa výkladu prvostupňového súdu prvá uzatvorená zmluva dodatočne prišla o svoju účinnosť. Citoval odvolateľ z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2011, sp.zn. , v zmysle ktorého je nesprávnym právnym posúdením veci omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval. Na prevod obchodného podielu sú naviazané podstatné práva spoločníka, okrem iných aj právo zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení. Aktuálna právna úprava umožňuje predchádzať prekvapeniu účastníkov konania v prípade možného iného právneho posúdenia veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené relevantne a s dostatočným predstihom pripraviť sa a vyjadriť sa k použitiu interpretácii ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúci postup prvostupňového súdu nespĺňa ústavné kritériá jasnosti, jednoznačnosti a dostatočnosti dôvodov, na ktorých bolo založené, preto malo dôjsť podľa odvolateľa k porušeniu jeho práv. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

9. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný v stanovenej lehote a ani k momentu rozhodovania odvolacím súdom už nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie v zmysle , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -159 zo dňa 21.10.2021, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu bol posudzovaný v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov ( a ) žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 25.4.2021 za aplikácie , ako aj za aplikácie , keď krajský súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože neboli zistené dôvody pre zopakovanie dokazovania alebo doplnenie dokazovania vykonaného pred okresným súdom.

12. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Odvolací súd vzhľadom na postup, v zmysle ktorého sa stotožnil so závermi okresného súdu, odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a zároveň považuje za podstatné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval, vo vyvolanom odvolacom konaní, za kľúčové.

17. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd upriamuje pozornosť na písomné odvodnenie rozsudku okresného súdu, kde sa nachádza podstata a kľúčovosť vyjadrení nielen žalobcu ale i žalovaného, prostredníctvom ich právnych zástupcov. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že v priebehu postupu konania pred okresným súdom nenastal žiaden závadný procesný postup, ktorým by bol žalobca ako strana súdneho sporu vylúčený z realizácie jeho procesných práv, prípadne by bola realizácia jeho procesných práv znemožnená, ktoré práva mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

18. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade však napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konečnom dôsledku teda žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v rovine žalobou uplatneného nároku. Z

tohto relevantného záveru potom okresný súd vecne správne rozhodol, ak žalobe žalobcu nevyhovel a odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil za aplikácie , . Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za vhodné k otázke dôkazného bremena uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze buď v dôsledku absencie dôkazov ako takej (napr. neexistencia, strata, zničenie listín, úmrtie svedka) alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí i v prípade, že dôkazy nie sú produkované v predpísanom procesnom štádiu prvoinštančného konania.

19. Odvolací súd dodáva, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v civilnom sporovom konaní, si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, tak ako vyplynie z vykonaného dokazovania ( , ), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní.

20. Krajský súd poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces, je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné, zákonom zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, , , , ). „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veľkom senáte sp.zn. ).

21. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Krajský súd vzhľadom k odvolaciemu dôvodu žalobcu sa zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred okresným súdom. Odňatím možnosti konať sa rozumie taký chybný proces súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu civilný súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné 3 pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala strane sporu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Civilným súdnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

23. Zdôrazňuje odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu odvolania žalobcu, že pokiaľ žalobca nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 25.4.2021 (č.l. 146 a nasl. spisu), tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalobcu. Inými slovami, ak žalobca v odvolaní nerozporoval iné skutočnosti, závery, prijaté okresným súdom, tak potom ani závery prijaté okresným súdom, t.j. závery konštatované v ods. 22. napadnutého rozsudku okresného súdu, kde okresný súd konštatoval, že zmluvy o prevode obchodného podielu sú absolútne neplatné s poukazom na , lebo boli uzavreté v rozpore so zákonom a Článkom 7 bod. 4/ spoločenskej zmluvy (jasne

definoval zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorené dňa 14.6.2019, ktorými sa prevádzal podiel R. D. v rozsahu 116.550,- Eur, ktorý bol 233.100,- Eur a podiel A.. Y. D. 192.520,- Eur, ktorý bol 385.040,- Eur), tak potom nemal krajský súd daný zákonný podklad, aby sa od týchto záverov okresného súdu vo vyvolanom odvolacom konaní odklonil, resp. aby posudzoval správnosť týchto záverov okresného súdu. Zdôrazňuje odvolací súd, že vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporoval, tak ako je to v prejednávanej veci, závery vo vzťahu k vyhodnoteniu zmlúv o prevode obchodného podielu v ods. 22. napadnutého rozsudku v rovine ich neplatnosti, tak zdôrazňuje odvolací súd za situácie, keď ich odvolateľ v odvolaní nerozporoval, že tieto sa nemohli stať predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože na to nebol daný zákonný priestor v zmysle , pretože odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií, vyjadrených pod písm. a), b), c) . Krajský súd považoval za potrebné sa k uvedenému vyjadriť, pretože v rámci vyvolaného odvolacieho konania je krajský súd ako súd odvolací viazaný rozsahom, dôvodmi odvolania, a to všetko za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Ak okresný súd vyslovil absolútnu neplatnosť predmetných zmlúv o prevode obchodného podielu, ktorý záver odvolaním žalobcu nebol napadnutý, tak nebol priestor pre iný záver, než ten, vyslovený okresným súdom, v zmysle ktorého bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá, ak žalobca svoj nárok odvodzoval práve od predmetných zmlúv o prevode obchodného podielu.

24. Napriek vyššie uvedeným záverom, keď zmluvy o prevode obchodného podielu boli vyhodnotené okresným súdom ako neplatné, čo predstavuje dôvod pre zamietnutie žaloby okresným súdom, tak potom už len pre úplnosť, keďže ani prípadné iné vyhodnotenie odvolacích dôvodov žalobcu by tento záver o neplatnosti nemohol vyvrátiť uvádza nasledovné. Odvolací súd sa v danej veci napriek argumentácii žalobcu, ktorý mal za to, že k účinnosti zmlúv o prevode obchodného podielu došlo doručením týchto zmlúv žalovanému, s takýmto právnym záverom sa nestotožnil. Mal za to, že závery okresného súdu v tejto rovine sú v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej veci vecne správne. V súvislosti s týmito závermi poukazuje odvolací súd na závery okresného súdu, ktorý vychádzal z toho, že prevod obchodného podielu v prejednávanej veci bol prevodom väčšinového podielu s tým, že zdôraznil, že k prevodu obchodného podielu došlo na základe dvoch zmlúv o prevode obchodného podielu, ktoré boli uzatvorené v jeden deň a tak isto v jeden deň došlo i k zápisu do Obchodného registra, čiže opäť odvolací súd zdôrazňuje, že v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej veci, ak okresný súd mal za to, že posudzovanie účinkov prevodu je potrebné hodnotiť vo vzťahu k zmene zapisovaných údajov a nie vo vzťahu k predmetu každej prevodnej zmluvy, t.j. izolovane, tak uvedený záver bol považovaný za vecne správny. Odvolací súd však pripomína, že rozhodujúcim v tejto situácii bol záver okresného súdu, ktorý nebol osobitne žalobcom namietaný, keď okresný súd vyhodnotil predmetnú zmluvu o prevode obchodných podielov v ods. 22. napadnutého rozsudku za neplatnú. Ak sa teda aj okresný súd nestotožnil s tvrdením žalobcu o menšinovom prevode obchodného podielu v okolnostiach konkrétnej prejednávanej veci a konštatoval, že účinnosť nenastala doručením predmetných zmlúv o prevode obchodného podielu dňa 14.6.2019, tak nebol priestor pre odvolací súd na odklon od takto konštatovaných záverov okresného súdu na základe odvolacích dôvodov žalobcu uvedených v podanom odvolaní.

25. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého „...dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií

vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

26. Odvolací súd poukazuje na , a zdôrazňuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorú nemožno vykladať tak, že ide o absolútnu voľnosť súdu pri hodnotení dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Vo vzťahu k týmto záverom odvolací súd poukazuje na to, že „...Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod. To znamená, že hodnotenie dôkazov a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok z iných, než z vyššie uvedených dôvodov nemožno dovolaním úspešne napadnúť“. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. februára 2011), preto napriek odvolacím námietkam žalobcu nie je možné konštatovať, že by sa okresný súd odklonil od záverov vyslovených v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu.

27. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu, že z hľadiska ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces je jednou zo základných požiadaviek na súdne rozhodnutie jeho predvídateľnosť. K otázke, čo možno považovať za prekvapivé, či (ne)predvídateľné rozhodnutie súdu, sa už v minulosti vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa neho, „O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 21. marca 2018). „Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2011, sp.zn. ).

28. Odvolací súd nezistil skutočnosti svedčiace o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (nepredvídateľného) rozhodnutia vo veci samej. Pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného konania mal žalobca, do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní, vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojho útoku voči obrane žalovaného.

29. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

30. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz, preto pristúpil odvolací súd k vyhodnoteniu podmienok konať odvolacím súdom v prejednávanej veci s poukazom na úpravu v zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“). S poukazom na vyhodnotil odvolací súd možnosť konať vo veci, keďže nebolo preukázané, že by sa súdne konanie týkalo majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

31. Ak bola žaloba žalobcu rozsudkom okresného súdu zamietnutá, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní vo väzbe na odvolacie dôvody, potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , , keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, v podrobnostiach odkazuje odvolací súd na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v .

32. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na , . Pokiaľ odvolaním žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.

33. Krajský súd má za to, že ako odvolací súd sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, čo je pre náležitosť riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu postačujúce, pretože ani v konaní o opravnom prostriedku nie je odvolací súd povinný dať odpoveď na každý argument, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný a zásadný význam, k čomu zo strany krajského súdu došlo.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v zmysle s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.