Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/204/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej LL.M., v právnej veci žalobcu: SOITRON, s.r.o., Plynárenská 5, 829 75 Bratislava, IČO: 35 955 678, zastúpený: JUDr. Zuzana Kubalová, advokátka, Obchodná 40, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101456522/2017 zo dňa 29.06.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 25.02.2013 podal daňový subjekt - obchodná spoločnosť SOITRON, s.r.o. Plynárenská 5, 829 75 Bratislava, IČO: 35 955 678, Plynárenská 5, 829 75 Bratislava, IČO: 35 955 678 (ďalej ako „daňový subjekt“ alebo aj ako „žalobca“), na Daňový úrad Bratislava (ďalej ako „daňový úrad“ alebo aj ako „správca dane“), riadne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2013, v ktorom bol výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky deklarovaný ako nadmerný odpočet vo výške XX XXX,XX eura.

2. Daňový úrad Bratislava (ďalej ako „daňový úrad“ alebo aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 (ďalej len ako „daňová kontrola“). 3. Daňový úrad vykonal v procese výkonu daňovej kontroly jednotlivé šetrenia a to dožiadanie č. 9104408/5/1822586/2013/Szab zo dňa 10.05.2013 zaslané na Daňový úrad Trnava, Hlboká 8/1, 917 65 Trnava a vykonanie šetrenia u daňového subjektu U.-Y., Y..N..K.., M. X. XXXX, XXX XX W., Z.K.: XX XXX XXX (ďalej ako „obchodná spoločnosť U.-Y., Y..N..K..“ alebo aj ako „daňový subjekt U.-Y., Y..N..K..“) a preveroval, či daňový subjekt U.-Y., s.r.o. uskutočnil zdaniteľné obchody za základe faktúry č. 20130001 zo dňa 18.01.2013 (ďalej aj ako „faktúra“) - základ dane vo výške X XXX XXX eur, 20 % DPH vo výške XXX XXX,XX eura pre kontrolovaný daňový subjekt SOITRON, s.r.o., či bola DPH z uvedenej faktúry priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu, či mal daňový subjekt U.-Y., Y..N..K.. predmetnú faktúru riadne zaúčtovanú v účtovníctve spoločnosti a zaevidovanú v záznamoch na DPH, akým spôsobom došlo k úhrade tejto faktúry, či daňový subjekt U.-Y., Y..N..K.. disponuje materiálnym a personálnym vybavením pre obchodovanie s typom tovaru, ktorý je uvedený na faktúre. Zároveň preveroval pôvod tovaru uvedeného na predmetnej faktúre, t. j. dodávateľa pre daňový subjekt U.-Y., Y..N..K...

4. Dňa 29.05.2013 zaslal Daňový úrad Trnava e-mail na Daňový úrad Bratislava, ktorý bol zaevidovaný pod č. 9104408/5/2422738/2014 dňa 03.06.2013 a odpoveď na dožiadanie č. 9201402/5/3396655/2013/Fry zo dňa 12.07.2013, doručenú na Daňový úrad Bratislava dňa 18.07.2013, zaevidovanú pod č. 9104408/5/3472066/2013. 5. Správca dane o výsledku kontroly vyhotovil protokol č. 9104408/20443653/2015/Szab zo dňa 30.06.2015 (ďalej len ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, doručený daňovému subjektu dňa 03.07.2015. 6. Daňová kontrola bola ukončená v zmysle ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“), bola ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 cit. zákona. 7. Daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 u daňového subjektu bol zistený rozdiel v sume XXX XXX,XX eura. 8. Daňový subjekt sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle ust. Daňového poriadku v určenej lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, vyjadrením podaným na daňovom úrade dňa 23.07.2015 a zaevidovaným pod č. 6/10370121/2015. Daňový subjekt sa vo vyjadrení so zisteniami uvedenými v protokole nestotožnil a namietal v ňom uvedené závery. 9. Dňa 25.07.2016 bol daňovým úradom stanovený termín v zmysle ust. Daňového poriadku za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom, o čom správca dane spísal úradný záznam č. /Szab zo dňa 18.07.2016. 10. Dňa 25.07.2016 sa na daňový úrad dostavili splnomocnený zástupca spoločnosti SOITRON, s.r.o. Ing. Zoltán Vašš a JUDr. Zuzana Kubalová za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu a správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. /Szab zo dňa 25.07.2016. Na základe vyjadrenia daňového subjektu v uvedenej zápisnici, správca dane vykonal ďalšie preverovania. 11. Dňa 23.03.2017 bol daňovým úradom stanovený termín v zmysle ust. Daňového poriadku za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom, o čom správca dane spísal úradný záznam č. /Szab zo dňa 13.03.2017. 12. Dňa 23.03.2017 sa na daňový úrad dostavili splnomocnený zástupca spoločnosti SOITRON, s.r.o. Ing. Zoltán Vašš a JUDr. Zuzana Kubalová za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu a správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. /Szab zo dňa 23.03.2017. 13. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. /Szab zo dňa 29.03.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), podľa ust. a Daňového poriadku, na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly, určil daňovému subjektu ako platiteľovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 v sume XXX XXX,XX eura, t. j. nepriznal mu nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eura a vyrubil mu daň v sume XXX XXX,XX eura.

Správca dane daňovému subjektu SOITRON, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2013 nepriznal uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej výške DPH XXX XXX,XX eura na základe faktúr: č. R. (T. Y. XXXXXXXX) zo dňa 18.01.2013, základ dane vo výške X XXX XXX eur, 20 % DPH vo výške XXX XXX,XX eura vystavenej obchodnou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.., Č.. N. (T. Y. XXXXXXXXXX) zo dňa 30.11.2012, dátum dodania dňa 30.11.2012, základ dane vo výške XXX,XX eura, 20 % DPH vo výške XX,XX eura vystavenej spoločnosťou U. S. Y., Y..N..K.., X.K. X, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, pre odberateľa SOITRON, a.s., Plynárenská 5, 829 75 Bratislava, IČO: 35 871 636, za prenájom vozidiel, Č.. N. (T. Y. XXXXXXXXXX) zo dňa 01.02.2013, dátum dodania dňa 28.02.2013, základ dane vo výške XX XXX,XX eura, 20 % DPH vo výške X XXX,XX eura (neoprávnené odpočítanie dane vo výške XXX,XX eura) vystavenej spoločnosťou U. S. Y., Y..N..K.., X.K. X, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, za prenájom vozidiel.

Prvostupňový orgán v rozhodnutí podrobne opísal priebeh šetrenia pri daňovej kontrole žalobcu ako daňového subjektu vykonávaný orgánmi verejnej správy počas konania s tým, že uviedol, že zamestnanci správcu dane v rámci kontroly postupovali o. i. aj v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 tohto zákona, pričom dôkazy boli hodnotené každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Uviedol, že v procese výkonu daňovej kontroly uplatňoval pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu prejednávaciu zásadu a že nebol povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v jeho prospech a bol oprávnený zákonným spôsobom získať a použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. V priebehu daňovej kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov (dodržiavanie ustanovení , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ďalej ako „zákon o DPH“ alebo aj ako ), ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo viedlo k správnemu určeniu daňovej povinnosti, teda aj k uplatneniu práva na odpočítanie dane daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Poukázal na to, že v zmysle ust. Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Zdôraznil, že aj keď viedol dokazovanie, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a teda v prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, znáša dôsledky (napr. v súvislosti s preukázaním uskutočnenia zdaniteľných obchodov), t. j. neunesie svoje dôkazné bremeno, má právo vyrubiť daň podľa dôkazov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti daňového subjektu. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť nároku na odpočítanie dane musí teda preukázať kontrolovaný daňový subjekt, pritom zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektívne preukázanie. Vychádzajúc zo znení ust. , v spojení s ust. zákona o DPH, nárok na odpočítanie dane nie je preukázaný iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením. Uviedol, že daňový subjekt v zmysle ust. , zákona o DPH ako platiteľ vierohodne nepreukázal, že nakúpenú službu dodal dodávateľ uvedený na faktúre č. 20130001 zo dňa 18.01.2013 t. j. obchodná spoločnosť U.-Y., Y..N..K... Daňový subjekt počas daňovej kontroly len formálne deklaroval, že k prijatiu služby došlo, avšak nepreukázal svoje tvrdenia, čím nevyvrátil pochybnosti správcu dane o dodaní služby obchodnou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K... Prvostupňový orgán spochybnil dodanie softvérových častí, pretože preverovaním nebolo preukázané, kto softvérové časti reálne dodal a že nikto v reťazci dodávateľov služby: obchodná spoločnosť U.-Y., Y..N..K.. a ani obchodná spoločnosť K. Y..N..K.. v skutočnosti predmetnú dodávku nedodali. Daňový úrad považoval fakturáciu medzi daňovým subjektom a dodávateľom bez ekonomického opodstatnenia a za ktorou nie je žiadna reálne dodanie fakturovaného obchodu - nákup softvérových častí. Ďalej zdôraznil, že daňové doklady musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt aj právnu skutočnosť, pretože ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich pravdivo odrážajú skutočnosť. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému zdaniteľnému obchodu reálne došlo. Je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak, ak jeho vierohodnosť v daňovej kontrole bola spochybnená. Prvostupňový orgán na základe kontrolných zistení, ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach, dospel k názoru, že obchodná transakcia deklarovaná vo faktúre predloženej kontrolovaným daňovým subjektom od obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.. k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie január 2013 sa neuskutočnila tak ako je deklarované. Spochybnil dodanie softvérových častí, pretože preverovaním nebolo preukázané, kto softvérové časti reálne dodal. Nikto v reťazci dodávateľov služby: spoločnosť U.-Y., Y..N..K.. ani spoločnosť K. Y.. N.. K.. v skutočnosti predmetnú službu nedodali. Túto fakturáciu považoval správca dane bez ekonomického opodstatnenia, za ktorou nebola žiadna reálna dodávka. Uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane z prijatej faktúry za deklarovaný nákup softvérových častí porušil príslušné ustanovenia zákona o DPH

- ust. § 49 ods. 1 - právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť - daňová povinnosť z dodania softvérových častí nevznikla a dodanie uvedenej služby dodávateľom tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami, sa reálne neuskutočnilo - podľa ust. § 51 - platiteľ si právo na odpočítanie dane uplatnil neoprávnene a podľa ust. § 19 - daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. V danom prípade, daňová povinnosť pri dodaní služby dodávateľom - obchodnou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.., nevznikla.

Platiteľ môže podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatniť právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ust. § 71 citovaného zákona. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ uplatňujúci odpočítanie dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. S poukazom na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, uviedol, že podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu ani za dobromyseľnosti platiteľa. Povinnosťou daňového subjektu je preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Skutočnosť, že predovšetkým faktúra je správnym dokladom preukazujúcim, že k zdaniteľnému plneniu došlo a na základe nej si môže odpočítať daň, je mylná. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane a teda nestačí len predložiť faktúru. V prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru alebo služby a z toho titulu k vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (k dodaniu tovaru alebo služby) a až následne k vystaveniu faktúry (§ 71 zákona o DPH), len v takomto prípade môže prísť k odpočítaniu dane. Uviedol, že daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie. Prvostupňový orgán mal za to, že daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona čo DPH v zmysle ktorého, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 14. Daňový subjekt (ďalej aj ako „ako odvolateľ“) podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie v súlade s ust. § 72 Daňového poriadku. V odvolaní napadol zistenia, ktoré prvostupňový orgán ako správca dane uviedol v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia a tvrdil, že bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko je nepreskúmateľné a priamo porušuje jeho základné práva a slobody z dôvodu, že pri jeho vydaní sa správca dane dostatočne neriadil ust. § 3 ods. 1 a 6, ust. § 24 ods. 2 a 4 a ust. § 63 ods. 1, 2 a 5 Daňového poriadku. Podľa odvolateľa odôvodnenie prvostupňového napadnutého rozhodnutia neposkytuje prehľad o skutočnostiach, ktoré viedli správcu dane k jeho záverom, nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, ďalej, že správca dane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s právne relevantnými dôkazmi, ktoré predložil ako aj ani so svedeckými výpoveďami jeho zamestnancov a rovnako sa riadne nevysporiadal s jeho návrhmi na dokazovanie ako aj so svedeckou výpoveďou Bruna a predovšetkým so závermi znaleckého posudku 2/2017 vypracovaným znalcom JUDr. Eduardom Jenčom, MBA. Uviedol, že dodávateľ - obchodná spoločnosť U.-Y. Y..N..K.. potvrdil existenciu zmluvného vzťahu s obchodnou spoločnosťou SOITRON, s.r.o. a uskutočnenie zdaniteľných obchodov s tým, že predložil všetky požadované podklady prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Miroslava Repku, ktorý špecifikoval, že predmet dodania nakúpil dodávateľ- obchodná spoločnosť U.-Y. Y..N..K.. od dodávateľa

- obchodnej spoločnosti K. Y..N..K... Argumentoval tým, že skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať s H. U., nemôže byť dôvodom pre spochybnenie plnenia poskytnutého zo strany obchodnej spoločnosti K. Y..N..K.. a už vôbec nie plnenia poskytnutého obchodnou spoločnosťou U.-Y. Y..N..K.. v prospech obchodnej spoločnosti SOITRON, s. r. o.. Odvolateľ zastával názor, že správca dane mal od neho k dispozícii všetky doklady preukazujúce oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, predložil dôkazy preukazujúce existenciu zmluvného vzťahu so spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.., t.j. Rámcovú zmluvu na dodanie softwaru a poskytnutie služieb zo dňa 17.10 2012 (ďalej len ako „rámcová zmluva“), preberací protokol zo dňa 18.01.2013, ktorým je preukázané odovzdanie plnenia obsiahnutého a špecifikovaného vo faktúre č. 20130001 od dodávateľa U.-Y.. Y..N..K... Ďalej bol správcovi dane bol predložený aj úplný výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti M. Y. Y..N..S.., skrátený výkaz ziskov a strát za rok 2013 a súvaha. Dôvodil, že správca dane mal k dispozícii print schreen web stránky B..U..sk vytlačený dňa 28.11.2013 a znalecký posudok 2/2017. vypracovaný znalcom JUDr. Eduardom Jenčom, MBA.

Namietal. že záver správcu dane. že dodávateľ U.-Y., Y..N..K.. nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia spoločnosti SOITRON, s.r.o., ako aj kontrolovaný daňový subjekt sám nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu, nemá vôbec oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na medzinárodné výmeny informácií s rumunskou daňovou správou a tvrdí, že jednoznačne bola potvrdená existencia daňového subjektu - obchodnej spoločnosti M. Y. Y..N..S.. v rozhodnom období. Poukázal na to, že uvedená spoločnosť je neaktívnou spoločnosťou od 12.12.2014, t.j. takmer dva roky po transakcii. Tvrdil, že prevzal materiálne plnenie od spoločnosti U.-Y.. Y..N..K.. na základe preberacieho protokolu a prevzatie bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou Bruna Veselého ako aj potvrdením prevzatia plnenia v dodacom liste č. 1300000014 zo strany obchodnej spoločnosti M. Y. Y..N..S... Namietal, že správca dane vôbec neprihliadal ani k jednoznačným záverom znaleckého posudku 2/2017 vypracovaného znalcom JUDr. Ing. Eduardom Jenčom MBA. Poukázal na to, že pre toto konanie nie je relevantné, či mala obchodná spoločnosť U.-Y. Y..N..K.. ako dodávateľ riadne vyporiadané autorské majetkové práva, nakoľko porušenie výhradných autorských majetkových práv v tomto konaní nikto nenamietal. Podľa odvolateľa je prvostupňové napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže správca dane nekonkretizoval aké jednotlivé kontrolné zistenia ho viedli k záveru nepriznať nárok na odpočítanie dane a taktiež sa nedá následne objektívne preskúmať, či ich skutočne posudzoval vo vzájomnej súvislosti. Mal za to, že dôkazné bremeno riadne uniesol a predloženými dokladmi preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov a aj oprávnenosť nároku na odpočítanie dane. Záverom namietal, že správca dane okrem zásady zákonnosti porušil aj zásadu objektívnosti, predpokladanú v ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, lebo v napadnutom rozhodnutí zjavne účelovo zohľadňoval len svoje „nepriame dôkazy“ a vôbec nezohľadňoval ním predložené priame relevantné dôkazy. Z uvedených dôvodov odvolateľ zastával názor, že správca dane konal v rozpore s právnymi predpismi ako aj zisteným skutkovým stavom a navrhoval, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 15. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „žalovaný“) ako odvolací orgán podľa ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku, rozhodnutím č. 101456522/2017 zo dňa 29.06.2017 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) nevyhovel podanému odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu č. /Szab zo dňa 29.03.2017, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil platiteľovi DPH rozdiel DPH za zdaňovanie obdobie január 2013 v sume vo výške XXX XXX,XX eura, t.j. daňovému subjektu nepriznal nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eura a vyrubil mu daň v sume XXX XXX,XX eura. Druhostupňový orgán konštatoval, že pri vydaní prvostupňového rozhodnutia správca dane vychádzal zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, všetky zistené skutočnosti presne, chronologicky a mimoriadne podrobne uviedol do svojho rozhodnutia, zohľadnil nielen nepriame dôkazy, ale vzal do úvahy najmä priame relevantné dôkazy, vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach, zaznamenal úvahy, na základe ktorých dospel k prijatým záverom a uviedol právne predpisy, podľa ktorých rozhodol v zmysle ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Odvolací orgán vyhodnotil procesné námietky odvolávajúceho sa ako bezpredmetné. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vedie k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti, teda aj k uplatneniu práva na odpočítanie dane daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2013. 16. Zastával názor, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky možné skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil. 17. Uviedol, že správca dane kládol veľký dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia z dôvodu dodržania základných zásad daňového konania a pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa Daňového poriadku, pričom využil v čo možno najväčšej miere všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom reťazci. 18. Druhostupňový orgán nesúhlasil s tvrdením daňového subjektu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože správca dane formou dožiadaní, vydaných medzinárodných žiadosti v rámci Európskeho spoločenstva ako aj vypočúvaním svedkov preveroval pohyb tovaru/služby a to cez

jednotlivé články reťazca obchodných spoločností a vyvodil záver na základe jednotlivých zistení, že zdaniteľné plnenie tak. ako bolo deklarované vo faktúre sa neuskutočnilo, čím nebola splnená podmienka nároku na odpočítanie dane. 19. Podľa názoru druhostupňového orgánu, správca dane prijal záver k predmetnej veci na základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovanom konaní a ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku z ktorého vyplýva, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 20. Záverom uviedol, že prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru. V danom prípade správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Zdôraznil, že skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní DPH za zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom. 21. Druhostupňový orgán tak dospel k záveru, že správca dane sa v predmetnej veci nedopustil žiadneho procesného pochybenia a z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne zistenia. II. Žaloba

22. Žalobou zo dňa 31.08.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“ alebo aj ako “krajský súd“) dňa 04.09.2017, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101456522/2017 zo dňa 29.06.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. /Szab zo dňa 29.03.2017, ich zrušenia a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutí videl žalobca v tom, že vychádzali z nedostatočne a nesprávne zisteného skutočného stavu veci, odporujú platným právnym predpisom, sú nepreskúmateľné a svojvoľne arbitrárne.

23. Žalobca poukázal v podrobnostiach pokiaľ ide o skutkovú a právnu argumentáciu na obsah odvolania, ako aj na dôvody samotnej žaloby uvedené v jej bode III..

24. Namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov sa v danej veci dôsledne neriadili zákonnými ustanoveniami citovanými v časti II. správnej žaloby. 25. Trval na tom, že správca dane, ako aj žalovaný mali od žalobcu k dispozícii všetky doklady preukazujúce oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Tvrdil, že zo strany žalobcu boli predložené dôkazy preukazujúce existenciu zmluvného vzťahu so spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.. t.j. rámcová zmluva, cenová ponuka vystavená spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.., preberací protokol zo dňa 18.01.2013, ktorým je preukázané odovzdanie plnenia obsiahnutého a špecifikovaného vo faktúre č. 20130001 od dodávateľa U.-Y., Y..N..K.. - obchodnej spoločnosti M. Y. Y..N..S.. 26. Žalobca zastával právny názor, že žalovaný vydal druhostupňové rozhodnutie bez toho, že by sa riadnym spôsobom vysporiadal so skutkovými a právnymi argumentmi uvedenými v odvolaní žalobcu. 27. Mal za to, že rozhodnutiami orgánov verejnej správy oboch stupňov, bol porušený zákon a bol ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. 28. Žalobca zastával názor, že nemožno spochybňovať nadobudnutie práva daňového subjektu disponovať s plnením poskytnutým od dodávateľa U.-Y., Y..N..K.. len na základe konštatovania správcu dane, že tento dodávateľ nepreukázal v konaní vlastnícke právo k predmetu fakturácie. Uviedol, že strany boli viazané rámcovou zmluvou, ktorú rešpektovali a bolo výlučne predmetom iba ich obchodných dojednaní uvedených v predmetnej zmluve, v akom rozsahu sú oprávnené s poskytnutým plnením ďalej nakladať. Žalobca práve predložením rámcovej zmluvy zdokladoval svoje oprávnenie ďalej s týmto plnením nakladať. 29. Zdôraznil, že obchodná spoločnosť SOITRON, s.r.o. je počnúc januárom 2013 de facto právnym nástupcom obchodnej spoločnosti SOITRON a.s., keďže v súlade s čl. 8 ods. 5 zakladateľskej listiny žalobcu a ust. , obchodná spoločnosť SOITRON, a.s. k uvedenému termínu zvýšila základné imanie žalobcu nepeňažným vkladom, ktorým bola časť podniku jediného spoločníka (t.j. obchodná spoločnosť SOITRON a.s.). Z uvedeného vyplýva prechod všetkých práv a záväzkov, na ktoré sa nepeňažný vklad vzťahoval. Správca dane mal o tejto skutočnosti vedomosť, čo vyplýva jednak z toho, že vo svojom rozhodnutí túto skutočnosť vôbec nenamietal a konštatuje ju aj sám

žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 18 v prvej vete druhého odseku. Argumentoval, že keďže sa jednalo o pomerne závažný krok uskutočnený za plného chodu spoločnosti žalobcu, mohlo sa stať, že v počiatočnej fáze - v čase, keď obchodná spoločnosť U.-Y. ako dodávateľ, predložil preberací protokol dňa 18.01.2013 mohol mať na ňom uvedené SOITRON a.s., pričom ale v skutočnosti dodával plnenie žalobcovi SOITRON, s.r.o.. Túto skutočnosť potvrdil v konaní aj zamestnanec žalobcu U. T., ktorý preberal predmetné plnenie od obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.. v prospech žalobcu a vyplýva aj zo samotnej faktúry - účtovného dokladu vystaveného zo strany obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K... Zastával názor, že predložené dôkazy (rámcová zmluva, preberací protokol) nemožno považovať za irelevantné, ako uvádza žalovaný a tieto dôkazy nikdy neboli spochybnené resp. namietané ani samotným správcom dane. Zmluvné strany boli viazané rámcovou zmluvou, ktorú rešpektovali. Bolo výlučne predmetom iba ich obchodných dojednaní uvedených v predmetnej zmluve v akom rozsahu sú oprávnené s poskytnutým plnením ďalej nakladať. Žalobca práve predložením rámcovej zmluvy zdokladoval svoje oprávnenie ďalej s plnením nakladať. Zastával názor, že nepreukázanie materiálneho plnenia uvádzané správcom dane ako aj žalovaným rovnako nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že nepochybne prevzal materiálne plnenie od obchodnej spoločnosti U.- Y., Y..N..K.. ako dodávateľa na základe preberacieho protokolu podpísaného a jeho prevzatie bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou zamestnanca žalobcu U. T.. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že sa jednalo len o verbálne vyjadrenie bez preukázania materiálnej existencie obchodnej transakcie, nakoľko tieto konštatovania nemajú žiadnu relevanciu. 30. Žalobca konštatoval, že nikdy netvrdil, že predmetom plnenia bola jedna zapečatená obálka, ako sa snaží uvádzať žalovaný. Obsahom predmetnej obálky boli licenčné kľúče - vyjadrené v písomnej podobe. Tieto zabezpečovali prístup koncového odberateľa k samotným produktom a rovnako predložil aj dodací list číslo 1300000014 potvrdený zo strany obchodnej spoločnosti obchodnej spoločnosti M. Y. Y..N..S... Preto nesúhlasil s názorom žalovaného, že odovzdanie a prevzatie jedného kusu zapečatenej obálky, ktorej obsah nikto neverifikoval, nie je dôkazom o dodaní fakturovaného plnenia. 31. Zároveň žalobca argumentoval, že pri predmetnom type dodávok je v oblasti IT technológií bežnou praxou, že forma dodávky je realizovaná spôsobom, k akému došlo v danom prípade. Dodávateľ na základe objednávky žalobcu zhmotnil plnenie tým spôsobom, že vygeneroval prístupové kódy ku licenciám a odovzdal ich žalobcovi. Následne žalobca tieto kódy odovzdal, konečnému odberateľovi obchodnej spoločnosti M. Y. Y..N..S... 32. Týmto spôsobom konečný odberateľ získal prístup k produktom uvedeným v daňovom doklade a bolo mu umožnené aktivovať si predmetné produkty z webovej stránky dodávateľa (U.- Y., Y..N..K..). 33. Trval teda na tom, že dodávateľ - spoločnosť U.- Y., Y..N..K.. potvrdil existenciu zmluvného vzťahu s jeho obchodnou spoločnosťou a uskutočnenie zdaniteľných obchodov, špecifikoval predmet dodania, predložil všetky požadované podklady správcom dane. Tieto skutočnosti však nebrali žalovaný ako ani správca dane vôbec do úvahy a vôbec sa s nimi nevysporiadali. 34. Skutočnosť, že konateľ obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.. v čase plnenia - J. E. odmietol pred správcom dane dňa 01.12.2015 vypovedať a teda že ani neidentifikoval elektronické miesto, z ktorého mal byť softvér stiahnutý, podľa názoru žalobcu nemôže byť vyhodnotená na vrub žalobcu a žalovaný z nej nie je oprávnený priamo resp. nepriamo dovodzovať neexistenciu plnenia. Mal za to, že práve predloženie podkladov obchodnej spoločnosti zo strany obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.., priamo potvrdzuje existenciu obchodného vzťahu a medzi ním a touto spoločnosťou a teda preukazuje ňou poskytnutie zdaniteľného plnenia. 35. Zastával názor, že aj keď obchodná spoločnosť K. Y..N..K.. nepodala daňové priznanie na DPH za obdobie január 2013, nemôže byť zodpovedný za konanie tretích subjektov, s ktorými ani priamo neobchoduje. Taktiež nemôže niesť zodpovednosť za to, že správca dane nekontaktoval správnu osobu konateľa tejto spoločnosti, ale jeho otca (konateľ obchodnej spoločnosti K. Y..N..K.. sa zdržiava dlhodobo v zahraničí a správcovi dane sa ho nepodarilo skontaktovať). 36. Žalobca uviedol, že na preukázanie reálnej dodávky - poskytnutie zdaniteľného plnenia ako dôkazy predložil faktúru za prepravu od medzinárodného dopravcu, objednávku č. 36 vyhotovenú spoločnosťou M. Y. Y., dodací list, doklad o čiastočnej úhrade faktúry zo dňa 26.02.2013 vo výške XX XXX,XX eura s tým, že všetky tieto dôkazy sú súčasťou administratívneho spisu. 37. Žalobca v súvislosti s odberateľskou spoločnosťou uviedol, že jednoznačne bola potvrdená existencia daňového subjektu M. Y. Y..N..S.. v rozhodnom období. Namietal, že nemôže obstáť konštatovanie správcu dane, že preverovaním nebolo dodanie spoločnosti M. Y. Y..N..S.. potvrdené, pretože uvedená spoločnosť je neaktívnou spoločnosťou od 12.12.2014, čo je viac ako 2 roky po uskutočnení skúmanej obchodnej transakcie.

38. Žalobca mal za to, že podľa súhrnných výkazov rumunský daňovník - obchodná spoločnosť M. Y. Y..N..S. uskutočnil IC nadobudnutia od slovenského daňovníka SOITRON, s.r.o. v celkovej sume X XXX XXX ROL a namietal, že správca dane túto skutočnosť nevzal do úvahy. 39. Nesúhlasil s názorom žalovaného, ktorý sa odvolával na rozsudok ESD C-73/06- Planzer, pretože sa na tento prípad ani analogicky nevzťahuje. 40. Ďalej žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že je na jeho ťarchu skutočnosť, že H. X., vo veci odmietol vypovedať ako jediná oprávnená osoba, ktorá mohla v rozhodnom čase konať za obchodnú spoločnosť M. Y. Y..N..S.., nakoľko sa jednalo o výpoveď bývalého konateľa spoločnosti a teda ani nebol oprávnený vyjadrovať sa v mene konečného odberateľa. 41. Žalobca dôvodil, že skutočnosť, že E. J., bol konateľom rumunskej obchodnej spoločnosti M. Y. Y..N..S.. do mája 2012, nemá reálny vplyv na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou M. Y. Y..N..S.., nakoľko zmluvné strany preukázateľne uskutočnili na základe objednávky tejto obchodnej spoločnosti v mesiaci január 2013 medzi sebou obchod a žalobca jej poskytol plnenie s tým, že uvedené vyplýva aj z účtovníctva uvedenej obchodnej spoločnosti a to z výkazu ziskov a strát, súhrnného výkazu. 42. Namietal, že žalovaný neprihliadal na závery znalca uvedené v znaleckom posudku 2/2017 vypracovaným znalcom JUDr. Ing. Eduardom Jenčom, MBA (ďalej len ako „znalec“), ktorý sa venoval aj charakteristike fakturovaného plnenia a verifikoval existenciu webovej stránky spoločnosti U.-Y., Y..N..K.., s tým, že táto reálne existovala minimálne do 16.05.2014. 43. Namietal, nesprávny právny záver žalovaného, ktorý mal za to, že obchodná transakcia deklarovaná vo faktúre predloženej žalobcom od daňového subjektu U.-Y., Y..N..K.. za zdaňovacie obdobie január 2013 sa neuskutočnila tak, ako je deklarovaná v predmetnej faktúre. Ďalej namietal, nesprávny právny názor žalovaného a to, že v konaní bolo vykonané správcom dane dostatočné dokazovanie pre jeho závery. 44. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie správcu bolo v rozpore s ust. § 63 Daňového poriadku a trval na tom, že orgánu verejnej správy predložil dostatočné dôkazy a to vrátane znaleckého posudku, ktoré preukazujú oprávnenosť jeho nároku a to, že predmetné zdaniteľné obchody dodala obchodná spoločnosť U.-Y., Y..N..K... 45. Žalobca obe rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné, ak správca dane a ani žalovaný riadne nekonkretizovali aké konkrétne kontrolné zistenia ich viedli k záveru nepriznať nárok na odpočítanie dane a už vôbec sa nedá následne objektívne preskúmať, či ich skutočne posudzovali vo vzájomnej súvislosti. 46. Mal za to, že správca dane ako aj žalovaný vydanými rozhodnutiami porušili zásadu zákonnosti, zásadu objektívnosti, predpokladanú v ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože v predmetných rozhodnutiach zjavne účelovo zohľadňujú len svoje „nepriame dôkazy“, ale vôbec nezohľadňujú priame relevantné dôkazy daňového subjektu. Zastával názor, že žalovaný, ako odvolací orgán sa s vyššie uvedenou argumentáciou vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Údajné porušenie ustanovení zákona o DPH nezodpovedá skutočnému stavu veci a platnej právnej úprave a je toho názoru, že si svoje právo na odpočítanie DPH uplatnil v súlade s ust.§ 49 ods.1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 2 zákona o DPH. 47. Z uvedených dôvodov žalobca považoval obe rozhodnutia za nepreskúmateľné a svojvoľne arbitrárne. 48. V súvislosti s tvrdením, že v tomto prípade materiálne plnenie reálne existovalo, poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15.03.2011, v ktorom súd dospel k záveru, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca.“ 49. Taktiež žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26.10.2015, v ktorom sa uvádza: „že ak ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu ako žalobcu, a za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt nemožno v tejto súvislosti dôkazné bremeno preniesť správcom dane výlučne na žalobcu. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov, pred dodaním tovaru.“ 50. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu. 51. Poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03), v ktorých ESD konštatoval, že uplatnenie nároku

na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Súčasne uviedol, že v rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela, alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti DPH, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. Konštatoval, že takýto záver sa však žalobcu netýka. Tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-80/11 Mahagebén, podľa ktorého daňový subjekt nezodpovedá za nezrovnalosti ani porušenie daňových povinností u jeho dodávateľa resp. odberateľa. 52. Zastával názor, že ak teda orgány verejnej správy oboch stupňov napriek tomu vydali napadnuté rozhodnutia, porušili tým najmä ustanovenie článku 2 ods. 2, , Daňový poriadok najmä v jeho ustanoveniach až 3, , , , , a odvolací orgán aj ust. Daňového poriadku. 53. Žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu, došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. 54. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov vychádzali z nedostatočne a nesprávne zisteného skutočného stavu veci a odporujú platným právnym predpisom. Obe vyššie uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné a svojvoľne arbitrárne. III. Vyjadrenie žalovaného

55. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.11.2017, doručenom súdu dňa 15.11.2017 uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca v podanej žalobe uviedol tie isté dôvody ako v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, k jednotlivým bodom správnej žaloby uviedol vyjadrenie zhodné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

56. Žalovaný zastával názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a predloženými dôkazmi nepreukázal, že si právo na odpočítanie dane uplatňuje v súlade so zákonom. Uviedol, že rámcová zmluva, cenová ponuka a následne faktúra vystavená dodávateľom U.-Y., Y..N..K.. formálne síce preukazuje existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, reálne dodanie dodávky (rôznych druhov tovaru a služieb v počte 415 kusov a to všetko spolu v celkovej sume X XXX XXX,XX eura), však priamy dodávateľ nikdy nepotvrdil.

57. Podľa žalovaného nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že obchodná spoločnosť SOITRON, s.r.o. je počnúc januárom 2013 právnym nástupcom obchodnej spoločnosti SOITRON, a.s., pretože z údajov zapísaných v obchodnom registri vyplýva, že obchodná spoločnosť SOITRON, a.s. je od 23.09.2005 stále riadne v registrovaná v obchodnom registri a teda žalobca nemôže byť právnym nástupcom spoločnosti SOITRON, a.s. tak, ako to tvrdí v podanej žalobe. Zdôraznil, že uvedené zistenie však nemalo vplyv na vyhodnotenie dôkazov tak zo strany správcu dane, ako aj žalovaného (čo bolo druhostupňovým orgánom aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne zdôvodnené), pretože správca dane deklarované obchodné transakcie spochybnil na konkrétnych zisteniach a to, že nikto v reťazci dodávateľov: spoločnosť U.-Y., Y..N..K.. ani spoločnosť K. Y.. N.. K.. v skutočnosti softvérové časti nedodali a nebola ani preukázaná skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt SOITRON, s.r.o. softvérové časti (tovar, službu) reálne dodal rumunskej spoločnosti M. Y. Y..N..S..

58. Žalovaný poukázal na to, že aj napriek tomu, že predmetom rámcovej zmluvy je prevod úplných autorských práv k software, t.j. kupujúci nadobudne úplné vlastnícke právo ku kópii software tak, aby tento software mohol využiť a prispôsobiť podľa svojich potrieb na základe služieb poskytovaných k software, bez ohľadu na formu, alebo médium, na ktorom je software dodávaný a tiež aj poskytnutie služieb viazaných na software, na dodávateľskej faktúre sú deklarované zdaniteľné plnenia = softvérové

časti licencie, dodatočná podpora k modulom, dodatočné užívateľské prístupy, pripojenia, adaptér, vizuálny modulátor, správcovská konzola.

59. Ďalej žalovaný uviedol, že v rámcovej zmluve sa uvádza, že software sa pre účely tejto zmluvy rozumie počítačový program, ktorý je vyvinutý tak, aby mohol slúžiť špecifickým potrebám „kupujúceho“ alebo tretej strany (iná právnická alebo fyzická osoba, ktorá je konečným odberateľom, alebo podnikateľský subjekt, ktorý môže ďalej predávať software, alebo služby), pričom predstavuje základný aplikačný software, t.j. súhrn programov, ktoré riešia konkrétne úlohy v rámci aplikácií pre riadenie procesov. Pre účely tejto zmluvy sa softwérom rozumie tajný vzorec, resp. tajná informácia, bez ohľadu na to, či je alebo nie je chránená o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, pričom sa nejedná o softwér vyrábaný podľa požiadaviek „kupujúceho“ či tretích strán. Predávajúci U.-Y. Y..N..K.. prevodom práv k softweru na kupujúceho nestráca výhradné vlastnícke právo k softwéru. Predmetom danej rámcovej zmluvy je súhlas „predávajúceho“ poskytnutý „kupujúcemu“ k ďalšiemu prevodu práv k software a poskytnutým službám tretím osobám. Podľa rámcovej zmluvy, pokiaľ sa po dodaní softwéra alebo služby tretej osobe vyskytnú kvalitatívne vady, a to tak, že tretie osoby si budú uplatňovať vady softwéru alebo služby podľa tejto zmluvy priamo u predávajúceho (ktorý ho dodal kupujúcemu)“.

60. Uviedol, že je otázne, akým spôsobom sa predmet dodania - softvérové časti, ktoré mal žalobca prijať od dodávateľskej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.. (ktoré mali byť podľa zástupcu dodané spoločnosťou K. Y..N..K.. a ktoré následne kontrolovaný daňový subjekt SOITRON, s.r.o. deklaroval ako dodanie v prospech rumunskej spoločnosti M. Y. Y..), mohli reálne rumunskému odberateľovi dodať, keď kontrolovaný daňový subjekt ich dodanie preukázal len potvrdením od prepravnej spoločnosti, ktorá mala rumunskej spoločnosti prostredníctvom zapečatenej obálky o váhe 0,3 kg dňa 05.02.2013 doručiť hore uvedené produkty v počte 415 ks. Podľa prepravného dokladu predmetná obálka mala byť doručená na meno bývalého konateľa E. J., ktorý sa následne u správcu dane jednoznačne vyjadril, že od mája 2012 už nebol konateľom rumunskej spoločnosti, a preto sa nevedel predmetnej transakcii vyjadriť. Menovaný sa zároveň vyjadril, že žiadnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou SOITRON, s.r.o. nepodpisoval a podpis na zmluve nie je jeho. Z uvedeného je zrejmé, že osoba, ktorá je uvedená na podpísanej rámcovej zmluve na dodanie tovaru, softwéru a poskytnutie služieb č. DRZ/SOITRON/Ol/2012, teda J.. E. J., nebola v danom čase za rumunskú spoločnosť M. Y. Y.. už oprávnená konať, pričom J.. E. J. podľa výpovede, predmetnú zmluvu ani neuzatvoril. Jozefa Kusalíka, ktorý bol následne konateľom rumunskej spoločnosti správca dane tiež predvolal ako svedka, pričom avšak menovaný odmietol vypovedať a pri ústnom pojednávaní žiadne doklady správcovi dane nepredložil.

61. Poukázal na to, že podľa dokladu, ktorý získal správca dane od prepravnej spoločnosti W. P. B. Y. Y. N..K.., zásielka bola odoslaná spoločnosťou SOITRON, a. s. a nie kontrolovaným daňovým subjektom SOITRON, s.r.o., čiže dodanie rozporných zdaniteľných obchodov žalobcom, nebolo relevantnými dôkazmi potvrdené ani zo strany zásielkovej spoločnosti.

62. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetná zásielka mala podľa údajov zo súhrnného výkazu obsahovať obchodnú transakciu v sume X XXX XXX P., ale i napriek tomu zásielka nebola zo strany odosielateľa poistená. Žalovaný trvá na svojom stanovisku, že nepoistenie zásielky, ktorá obsahovala obchodné transakcie v takej vysokej sume X XXX XXX P., je podľa žalovaného v poctivom obchodnom styku neobvyklé.

63. Ďalej žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že J. E., ktorý bol v rozhodnom čase u dodávateľskej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.., konateľom spoločnosti, nevyvinul žiadnu snahu preukázať, že zdaniteľné obchody, ktoré uviedol na faktúre č. 20130001 zo dňa 18.01.2013, základ dane vo výške X XXX XXX,XX eur, 20 % DPH vo výške XXX XXX,XX eura, v celkovej sume X XXX XXX,XX eura, reálne existovali, pretože odmietol pred správcom dane vypovedať a teda, fakturované zdaniteľné obchody, ktoré mal priamo odovzdať U.T. T., nepotvrdil.

64. Na základe uvedených skutočností tvrdenia žalobcu, že obchodná spoločnosť U.-Y., Y..N..K.. potvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov, je podľa žalovaného neopodstatnené až zavádzajúce. Z uvedeného je zrejmé, že ani úkony kontrolovaného daňového subjektu prostredníctvom U. T.F. a ani prepravné doklady, ktoré súviseli s deklarovanou prepravou predmetných zdaniteľných plnení, nie sú

relevantnými dôkazmi, ktoré by jednoznačne potvrdili, že dodanie zdaniteľných obchodov pre rumunskú spoločnosť M. Y. Y..N..S.. bolo reálne uskutočnené.

65. Žalovaný vyslovil názor, že pri fakturovanom type dodávok nie je pre spoločnosti v oblasti IT technológií bežnou praxou, že forma dodávky je realizovaná spôsobom, k akému došlo v predmetnom prípade, t.j. v zalepenej obálke od dodávateľa, ktorý odmieta vypovedať k obchodným transakciám, ktoré fakturoval žalobcovi, pričom samotná existencia fakturovaného plnenia preukázaná nebola.

66. Nesúhlasil s námietkami žalobcu, ktoré súvisia s preverovaním dodania deklarovaných zdaniteľných obchodov na územie Rumunska v prospech obchodnej spoločnosti M. Y. Y..N..S.. a uviedol, že správca dane zaslal žiadosť o Medzinárodnú výmenu informácií č. 9104408/5/ 3550374/2013/Szab zo dňa 24.07.2013, ktorou požiadal rumunskú daňovú správu o preverenie dodania deklarovaných zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie január 2013 daňovým subjektom SOITRON, s.r.o. v prospech rumunskej spoločnosti M. Y. Y..N..S., Y.. S.. XX, U., Z. D.: N..

67. Poukázal na to, že čo sa týka samotného odovzdania fakturovaného plnenia, žalovaný zotrvával na svojom tvrdení, že jediné, čo žalobca preukazoval, bolo odovzdanie/prevzatie jedného kusa zapečatenej obálky. Podľa žalovaného skutočnosť, že spoločnosť M. Y. Y..N..S.. uviedla v dokladoch ako je výkaz ziskov a strát, súhrnný výkaz a iné, určité číselné hodnoty - plnenia, ešte nepreukazuje, že uvádzané plnenia boli aj reálne uskutočnené. Uvedené doklady nemajú žiadnu podstatnú vypovedaciu schopnosť k objasneniu rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa prijatia tovaru / služby rumunskou spoločnosťou.

68. Žalovaný trval na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a predloženými dokladmi nepreukázal, že si právo na odpočítanie dane uplatňuje v súlade so zákonom.

69. Žalovaný uviedol, že žalobca mu predložil znalecký posudok číslo 2/2017 vo veci: Daňová kontrola

- vyrubovacie konanie, /Szab vypracovaný znalcom JUDr. Ing. Eduardom Jenčom, MBA (evidenčné číslo znalca: 914234). Žalovaný dospel k záveru, že predloženým znaleckým posudkom nebolo preukázané, že daňovému subjektu U.-Y., Y..N..K.. ako dodávateľovi z deklarovaného zdaniteľného obchodu - dodaním softvéru a licencií faktúrou č. 20130001 zo dňa 18.01.2013 vznikla daňová povinnosť a je evidentné, že nebolo preukázané ani dodanie predmetných zdaniteľných obchodov rumunskej spoločnosti, ktoré deklaroval žalobca, a preto tvrdenie žalobcu, že správca dane neprihliadol ani k jednoznačným záverom znaleckého posudku 2/2014 vypracovaným znalcom JUDr. Ing. Eduardom Jenčom, MBA, v nadväznosti na zistené skutočnosti tak na strane dodávateľa, ako aj na strane odberateľa (rumunskej spoločnosti), považuje žalovaný za nedôvodné. Zastával názor, že v danom prípade ide subjektívny názor znalca, ktorý nie je znalcom v oblasti posudzovania reálnosti prijatia a dodania zdaniteľných plnení v zmysle hmotnoprávneho predpisu - zákona o DPH v nadväznosti na Šiestu Smernicu DPH, pričom k predmetnému znaleckému posudku absentujú akékoľvek relevantné dôkazy potvrdzujúce alebo preukazujúce opodstatnenosť tvrdení uvedeného znalca a tvrdenie napr., že zdaniteľné plnenie malo nastať dňa 18.01.2013, je jasne uvedené na dodávateľskej faktúre. Zdôraznil, že v daňovom konaní, ako aj v trestnom konaní pred súdom je znalecky posudok len jedným z dôkazných prostriedkov a zdôraznil, že popri výsluchu svedkov, či účastníkov konania, listinách, odpovede na základe zaslaných medzinárodných žiadostí a iných prostriedkoch, ktorými možno zistiť stav veci, nemá posudok znalca osobitné postavenie.

70. Žalovaný uviedol, že za výber svojich obchodných partnerov (ktorí odmietli vypovedať pred správcom dane) je pritom zodpovedný výlučne žalobca, je to jeho zodpovednosť a jeho podnikateľské riziko, ktoré nesie a v žiadnom smere nemôže byť pripísané na ťarchu správcu dane.

71. Podľa žalovaného správca dane v rámci posúdenia práva platiteľa dane na uplatnenie odpočítania dane z obstaraných tovarov a služieb v zmysle zákona o DPH, za kontrolované zdaňovacie obdobie umožnil a neodoprel právo žalobcovi predkladať doplňujúce doklady, písomnosti, poskytovať ďalšie informácie, ktoré by preukazovali a potvrdzovali obstaranie tovarov a služieb.

72. Žalovaný zdôraznil, že základná podmienka práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov

predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad, existencia materiálneho podkladu fakturovaného plnenia v predmetnom prípade preukázaná nebola.

73. Podľa žalovaného správca dane pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH (vnútroštátny predpis), zohľadňujúc tiež závery rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej smernicou Rady 2006/112/ ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu. Predmetné plnenia (fakturované medzi obchodnými spoločnosťami K. Y..N..K.. -> U.-Y. Y..N..K.. -> kontrolovaný daňový subjekt Y., Y..N..K.. -> M. Y. Y..) aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu vedú len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami.

74. Zdôraznil, že žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania len formálne deklaroval, že k prijatiu tovaru / služby došlo, avšak nepreukázal svoje tvrdenia, čím nevyvrátil pochybnosti správcu dane o dodaní služby obchodnou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.. Podľa žalovaného správca dane správne nadobudol pochybnosti o predmete fakturácie, pretože preverovaním nebolo preukázané, kto tovar/ služby reálne dodal. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane nespochybnil predmet dodania z dôvodu, že preberací protokol a rámcové zmluvy boli uzatvorené so spoločnosťou SOITRON, a.s., ale obchodné transakcie spochybnil na konkrétnych zisteniach a to, že nikto v reťazci dodávateľov: spoločnosť U.-Y., Y..N..K.. ani spoločnosť K. Y.. N.. K.. v skutočnosti deklarovaný tovar a služby nedodal a nebola ani preukázaná skutočnosť, že žalobca tovar a službu reálne rumunskej spoločnosti M. Y. Y. dodal.

75. Podľa žalovaného správca dane na základe kontrolných zistení, ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach dospel k správnemu právnemu záveru, že obchodná transakcia deklarovaná vo faktúre predloženej kontrolovaným daňovým subjektom SOITRON, s.r.o. od daňového subjektu U.-Y., Y..N..K.. k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie január 2013 sa neuskutočnila tak, ako je deklarovaná na predmetnej faktúre.

76. V danom prípade, aj podľa názoru žalovaného, z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia správcu dane vyplýva, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie, avšak daňový subjekt nepredložil žiadne iné listinné dôkazy, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení, že predmetné zdaniteľné obchody dodala obchodná spoločnosť U.-Y., Y..N..K.., ani neoznačil žiadnu inú osobu ako dodávateľa predmetných tovarov a služieb, keďže správca dane dostatočne preukázal, že týmto dodávateľom nemohla byť spoločnosť U.-Y., Y..N..K..

77. Je nesporné, že daňový subjekt neuviedol ani v podanej žalobe žiadne nové skutočnosti a taktiež nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov obchodnou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.. a je evidentné, že z predloženého spisového materiálu nevyplýva ani skutočnosť, že by správca dane v danom prípade v rámci dokazovania preniesol zodpovednosť na daňový subjekt, ale práve naopak, správca dane za účelom zistenia skutkového stavu, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, čo preukazujú ním vydané dožiadania, ako aj vykonané miestne zisťovania, o výsledku ktorých následne informoval daňový subjekt v súlade so zákonom.

78. Podľa žalovaného správca dane kládol veľký dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia z dôvodu dodržania základných zásad daňového konania a pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa daňového poriadku, pričom využil v čo možno najväčšej miere všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom reťazci.

79. Žalovaný s tvrdením daňového subjektu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nemôže súhlasiť, pretože správca dane formou dožiadaní, vydaných medzinárodných žiadostí v rámci Európskeho spoločenstva ako aj vypočúvaním svedkov preveroval pohyb tovaru/služby a to cez jednotlivé články reťazca obchodných spoločností a vyvodil záver na základe jednotlivých zistení, že zdaniteľné plnenie tak, ako bolo deklarované vo faktúre sa neuskutočnilo, čím nebola splnená podmienka nároku na odpočítanie dane.

80. Podľa žalovaného správca dane prijal záver k predmetnej veci na základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní a ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

81. Žalovaný zastával názor, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru.

IV.

Replika žalobcu

82. Žalobca v replike zo dňa 13.12.2017 k vyjadreniu žalovaného zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených v žalobe.

V.

Právne posúdenie veci

83. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, , ďalej ) po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených, vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 28.10.2021 (ust. ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

84. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.

85. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101456522/2017 zo dňa 29.06.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104408/100547070/2017/ Szab zo dňa 29.03.2017, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel DPH za zdaňovanie obdobie január 2013 v sume XXX XXX,XX eura, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eura a vyrubil daň v sume XXX XXX,XX eura, daňovému subjektu.

86. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( SR).

87. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

88. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

89. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

90. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

91. Podľa o správe daní (ďalej „“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

92. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

93. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

94. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

95. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

96. Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

97. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

98. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

99. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

100. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

101. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

102. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

103. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo d) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

104. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

105. Podľa o DPH (ďalej „“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

106. Podľa , dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

107. Podľa , dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

108. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

109. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

110. Podľa , oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

111. Podľa , platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

112. Podľa ods. l , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

113. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

114. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa b) pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa , pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

115. Podľa , na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

116. Podľa , zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

117. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

118. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca si v zdaňovacom období január 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúry č. 20130001 zo dňa 18.01.2013 vo výške XX XXX,XX eura. Žalobca k predmetnej obchodnej transakcii okrem uvedenej faktúry predložil správcovi dane ako dôkaz rámcovú zmluvu na dodanie software a poskytnutie služieb číslo RZ/SOITRON/01/201 uzatvorenú dňa 17.10.2012 medzi obchodnou spoločnosťou U.-Y. Y..N..K.., v zastúpení J. E. ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou SOITRON, a.s., v zastúpení Ing. Ondrejom Smolárom ako kupujúcim a ktorý bol konateľom aj v spoločnosti SOITRON, s. r. o.. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že v procese výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane vykonal šetrenie, v rámci ktorého zistil, že žalobcovi vznikol nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2013 hlavne z dôvodu odpočítania dane vo výške XXX XXX,XX eura, ktoré doložil faktúrou č. 20130001 zo dňa 18.01.2013 so splatnosťou dňa 15.10.2013 (príloha 4c), základ dane vo výške X XXX XXX,XX eur, 20 % DPH vo výške XXX XXX,XX eura, v celkovej sume X XXX XXX,XX eura, ktorú vyhotovila obchodná spoločnosť U.-Y., Y..N..K.., X. XX, XXX XX U. (K. XX.XX.XXXX J. Y.D. na G. M. X. XXXX,XXX XX W.), Z.: XX XXX XXX. Zároveň bolo v konaní zistené, že dodávateľská faktúra č. 20130001 vystavená obchodnou spoločnosťou U.-Y. Y..N..K.. bola uhradená len čiastočne a to dňa 13.03.2013 v sume vo výške XXX XXX,XX eura z bankového účtu spoločnosti SOITRON, s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX T. T. W. U., G..Y.. na Ú. T. T. P. U. G., Z. G.: G. a teda na iný účet ako je uvedený v rámcovej zmluve a na tejto faktúre. Správca dane v zdaňovacom období január 2013 určil rozdiel dane, vyplývajúci z dodávateľskej faktúry od spoločnosti U.-Y. Y..N..K.. č. 20130001, daň XXX XXX,XX eura a z dodávateľských faktúr č. RPIN_1300000059 daň v sume XX,XX eura a RPIN_1300000041 daň v sume XXX,XX eura od spoločnosti U. S. Y., Y..N..K...

119. Rámcovo je možné vymedziť, že žalovaný ako odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý po vykonanom dokazovaní ustálil, že sa stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eura a vyrubil daň v sume XXX XXX,XX eura, nakoľko nepredložil hodnoverné relevantné doklady preukazujúce reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného plnenia.

120. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či obchodná transakcia deklarovaná v dodávateľskej faktúre č. 20130001 zo dňa 18.01.2013 vystavená obchodnou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.. a ktorú predložil žalobca správcovi dane za účelom priznania nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 sa uskutočnila tak, ako bola deklarovaná a teda, či boli splnené

zákonné hmotnoprávne podmienky v zmysle ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ust. § 51 ods. 1 zákona o DPH, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, t. j., či bolo reálne uskutočnené predmetné zdaniteľné plnenie. V kontexte na uvedené v rozsahu žalobných dôvodov správny súd zároveň skúmal, či napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, či je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, či zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a či došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom, verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

121. V procese posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.

122. V konaní nebolo sporné, že obchodné transakcie uvedené vo faktúre č. 20130001 vystavenej obchodnou spoločnosťou U.-Y. Y..N..K.. boli postupne fakturované v reťazci slovenských obchodných spoločností K. Y..N..K.. (konateľ Juraj Bajmóczy) -> U.-Y. Y..N..K.. (konateľ Martin Gembický) -> kontrolovaný daňový subjekt SOITRON, s.r.o. -> M. Y. Y..N..S.. (konatelia J. E. G. H. X.).

123. Ďalej v konaní nebolo sporné, že žalobca v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu rozporoval nepriznanie nadmerného odpočtu na DPH a určenie rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 na základe iba jednej dodávateľskej faktúry č. 20130001 zo dňa 18.01.2013 vystavenej obchodnou spoločnosťou U.-Y. Y..N..K...

124. Podstatnou v preskúmavanom prípade je skutočnosť, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal, že nadobudol predmet plnenia, a že rumunskému odberateľovi doručil tovar a služby, ktoré mu mal poskytnúť v zmysle rámcovej zmluvy. V danom prípade tak existuje rozpor medzi deklarovaným a reálnym skutkovým stavom - nepreukázanie samotnej materiálnej existencie obchodov, ktorý mal za následok vznik legitímnych a logických pochybností zo strany správcu dane k deklarovaným obchodným transakciám. Správca dane mal preto právo preveriť reálnosť dodávky od obchodnej spoločnosti U.- Y., Y..N..K.., ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí.

125. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

126. zakotvuje v ust základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v . Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Rovnako je treba poukázať na podmienky v ust. a , ust. zákona o DPH s tým, že sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Nesplnenie uvedených podmienok nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu. Zákonodarca

požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny základ.

127. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď z vykonaného dokazovania vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že žalobca sa podieľal na fakturácii tovaru - náhradných dielov, avšak bez reálneho dodania.

128. K námietke žalobcu, že daňové orgány preniesli dôkazné bremeno výlučne naňho a že neuznanie odpočítania dane z dodania služieb od obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.. opreli o skutočnosti viažuce sa k tejto dodávateľskej spoločnosti, na ktoré žalobca nemal dosah a teda, že žalovaný bol povinný preukázať tak skutočnosti, na základe ktorých mu odmietol priznať právo na odpočet DPH a že nekonal zákonne, ak vyžadoval od neho uniesť dôkazné bremeno, napriek tomu, že už bolo prenesené na neho, správny súd uvádza, že pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, hlásení a vyúčtovaní, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení daňového subjektu, ako aj pravdivosť skutočností uvedených na dokladoch ním predložených. Povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov, je preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane teda spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia a disponuje účtovnými dokladmi (faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa a pod.). Na druhej strane nie je však možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“, čo však podľa názoru správneho súdu nebol tento prípad.

Správny súd konštatuje, že v danej veci sa nejednalo o predloženie nadštandardných dôkazov a o presun dôkazného bremena na správcu dane, ktorý mal pochybnosti vzhľadom na v konaní zistené skutočnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami a od žalobcu žiadal len také dôkazy, ktorými mal disponovať. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol reálne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011 a z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť

si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“

Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené, poukazuje na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 zákona o DPH, ktoré stanovujú hmotnoprávne podmienky na základe ktorých, si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby sa jednalo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť keďže to zákon neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.01.2013). Správny súd zároveň poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.09.2016, sp. zn. , a zo dňa 17.09.2015, sp. zn. zo dňa 25.11.2014 z ktorých vyplýva, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru a teda predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja a pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené, daňový subjekt ako platiteľ dane mal možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.

Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V prípade správcom dane preukázateľne spochybnených uskutočnených zdaniteľných plnení je prechod dôkazného bremena na plecia daňového subjektu ústavne konformný. Navyše takýto zásah do autonómie jednotlivca je odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR ).

Preto správny súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že podmienka disponovania existenciou materiálneho plnenia je nevyhnutne splnená, ak o existencii predmetného materiálneho plnenia nie je pochybnosť, pretože preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane (daňovým subjektom) na uskutočňovanie zdaniteľných plnení, je podmienkou pre odpočítanie dane a pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege,

ale je právom platiteľa dane - daňového subjektu v zmysle ust.§ 49 ods. 2 zákona o DPH a je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.

Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj materiálnej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V prípade, ak správca dane preukázateľne spochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení, je prechod dôkazného bremena na ťarchu daňového subjektu ústavne konformný. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je odôvodnený aj verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR ).

Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Žalobca poukazoval na rozsudky Súdneho dvora EÚ, táto judikatúra sa však týka prípadov, keď sa reálne uskutočnené preverované transakcie daňového subjektu dostanú do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vznikla daňová strata. V takých prípadoch nesie správca dane dôkazné bremeno na preukázanie, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení jeho obchodných transakcií s podvodným konaním vedel, alebo mohol vedieť, prípadne či v rámci primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa nezúčastnil podvodného konania. O takúto situáciu však v preskúmavanej veci nejde a preto, je poukazovanie žalobcu na spomenutú judikatúru neopodstatnené.

V nadväznosti na uvedené, správny súd konštatuje, že žiaden dôkaz nenasvedčuje, že žalobca nemal úmysel získať daňovú výhodu vo forme uplatnenia odpočítania DPH a teda nepreukázal opak. Správny súd zdôrazňuje že ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Takýto spôsob usporiadania obchodných vzťahov napĺňa znaky zneužívajúceho konania, ktoré zadefinoval ESD v rozsudku C-255/02 - Halifax zo 07.12.2010 Z rozsudku vyplýva, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74). Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (bod 75). Predmetný rozsudok Halifax v bode 81 uvádza, že pre posúdenie tohto plnenia, ktorého cieľom má byť získanie daňovej výhody, je potrebné vziať do úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické a personálne prepojenie medzi podnikateľmi. Preukázanie zneužívania si na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v šiestej smernici a vo vnútroštátnej právnej úprave viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (Halifax, bod 86).

Správny súd dodáva, že aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Súdny dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (viď najmä rozsudky - C-285/09, ako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10). V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (viď najmä rozsudok z 03.03.2005 Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, ako aj Kittel a Recolta Recycling ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10).

Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.

Správny súd zdôrazňuje, že vnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 04.07.2006, Zb. s. I-6057) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Vnútroštátne ustanovenia je potrebné vykladať eurokonformným spôsobom v súlade so smernicou v zásade až po uplynutí transpozičnej lehoty smernice (Adeneler, C-212/04, 04.07.2006, Zb. s. I-6057), teda pri predmetnej smernici od 01.01.2008.

Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Naopak, nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797; Netto Supermarkt, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10).Navyše v súlade s článkom 273 prvým odsekom smernice 2006/112 členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Napriek tomu, že tieto ustanovenia priznávajú členským štátom určitú mieru voľnej úvahy (viď rozsudok z 26.01.2012, Kraft Foods Polska, C-588/10), táto možnosť sa v zmysle druhého odseku uvedeného článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole 3 s názvom „Fakturácia“ hlavy XI s názvom „Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb“ uvedenej smernice a najmä v jej článku 226. Okrem toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Gabalfrisa a i., Halifax a i.; z 21.10.2010, Nidera Handelscompagnie, C-385/09, ako aj Dankowski).

Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (viď rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Záverom vo vzťahu k uvedenému, správny súd poznamenáva, že obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Pre posúdenie subjektívneho prvku zneužitia práva je potrebné vychádzať z účelu takýchto plnení na základe ich obsahu. V rámci daňovej kontroly vznikli u správcu dane dôvodné pochybnosti o pravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. K záveru o tom, že k dodaniu služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovanej faktúre, totiž dospeli orgány verejnej správy aj na základe dôkazov vykonaných správcom dane, najmä výsluchmi svedkov. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, avšak z dôkazov ním predložených žalobcom uvedené nevyplýva a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

129. V nadväznosti na uvedené, správny súd poukazuje na to, že v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní daňového subjektu, potom tento musí

preukázať v daňovom konaní, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. V danom prípade, ak konateľ obchodnej spoločnosti dodávateľa - U.-Y., Y..N..K.. - J. E. odmietol vypovedať z dôvodu záväzku mlčanlivosti na základe uzatvorenej zmluvy medzi zmluvnými stranami obchodnou spoločnosťou dodávateľa - U.-Y., Y..N..K.. a obchodnou spoločnosťou Y. Q. S., Y. X. T. U., uvedená skutočnosť jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti predmetnej dodávky. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Žalobca mal preto preukázať napr. komunikáciu s dodávateľom, dôkazy o tom, ako sa skontaktoval s dodávateľskou spoločnosťou a aké informácie získal o obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.. ako vhodnom dodávateľovi, s kým na strane dodávateľa sa na predmete, rozsahu, či charaktere služieb dohodol, akým spôsobom dohodol kúpnu cenu, aké podklady mu k plneniu predmetu zmluvy poskytol a pod. Ide pritom o skutočnosti, ktoré by za obvyklých okolností v obchodnom styku sa od žalobcu legitímne očakávali, že ich bude vedieť preukázať. Preto odvolanie konateľa dodávateľa U.-Y. Y..N..K.. J. E. na zmluvu o mlčanlivosti, uzatvorenú so spoločnosťou Y.P. Q. S., T. U., bolo účelové, nakoľko správca dane má legitímne právo požadovať informácie za účelom daňovej kontroly. Pre daňové účely nie je relevantná obrana dodávateľa pre účely ochrany obchodného tajomstva, keďže správca dane nepožadoval sprístupnenie informácie „vzorca softwaru“, ale požadoval len predloženie dokladov a dôkazov potrebných na preverenie uplatneného práva na odpočítanie dane (t. j. kto za obchodnú spoločnosť U.-Y., Y..N..K.. uskutočnil dodávku a kedy, aké je využitie predmetu plnenia a pod.).

130. K námietke žalobcu, že žalovaný tvrdil, že predmetom plnenia bola iba jedna zapečatená obálka, správny súd uvádza, že práve bol to žalobca, ktorý preukazoval existenciu fakturovaného plnenia len odovzdaním/prevzatím jedného kusa zapečatenej obálky, a nie žalovaný. Správny súd zdôrazňuje, že odovzdanie a prevzatie jedného kusa zapečatenej obálky, obsah ktorej nikto neverifikoval, nie je dôkazom o dodaní fakturovaného plnenia a žiadnym spôsobom nepreukazuje, že na základe faktúry č. 20130001 zo dňa 18.01.2013 vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a teda, že žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Správny súd mal v konaní preukázané výsluchom svedka U. T. - zamestnanca žalobcu, že dňa 18.01.2013 prevzal od konateľa obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.. J. E., jeden kus zapečatenej obálky s aktivačnými kódmi k informačnému softvéru - licencie určenej pre jej zákazníka v Rumunsku a to pre obchodnú spoločnosť M. Y. Y..N..S.., spolu s faktúrou vystavenou obchodnou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.. a s preberacím protokolom zo dňa 18.01.2013 s tým, že ako preberajúca spoločnosť je uvedená obchodná spoločnosť SOITRON, a. s.. Zároveň bolo v konaní preukázané, že menovaný svedok potvrdil, že predmetnú obálku neotváral a spolu s faktúrou a preberacím protokolom ju následne odovzdal na logistické centrum v obchodnej spoločnosti SOITRON, s.r.o. na zaevidovanie. Podľa názoru správneho súdu výpoveď tohto svedka, ktorou bez otvorenia obálky a skontrolovania jej obsahu tvrdil, že „v obálke sa nachádzali aktivačné kódy k danému softvéru - licencie a bol to informačný softvér pre zákazníka obchodnej spoločnosti SOITRON, s.r.o. v Rumunsku pre obchodnú spoločnosť M.“, nie je možné považovať za vierohodnú, pretože z jeho strany išlo len o verbálne vyjadrenie bez preukázania materiálnej existencie obchodnej transakcie. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že z uvedeného preberacieho protokolu navyše vyplýva, že preberajúcou spoločnosťou - daňový subjekt SOITRON, a. s. a nie kontrolovaný daňový subjektom SOITRON, s.r.o.. Preto nemožno považovať tvrdenie žalobcu, že na preberacom protokole je vypísaný nesprávny preberajúci subjekt a on si to ani nevšimol, za vierohodné ale naopak javí sa skôr ako účelové. Správny súd dodáva, že ani prepravné doklady, ktoré súviseli s deklarovanou prepravou predmetných zdaniteľných plnení, nie sú relevantnými dôkazmi, ktoré by jednoznačne potvrdili, že dodanie zdaniteľných obchodov pre rumunskú spoločnosť M. Y. Y..N..S.. bolo reálne uskutočnené.

Ďalej správny súd uvádza, že taktiež nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že v predmetnej obálke sa nachádzali licenčné kľúče vyjadrené v písomnej podobe, nakoľko v konaní bolo preukázané šetrením u dodávateľskej spoločnosti, že daňový subjekt - obchodnú spoločnosť U.-Y., Y..N..K.. zastupovala D. E., substitučná zástupkyňa splnomocneného zástupcu JUDr. Miroslava Repka, ktorá síce verbálne potvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov, na základe faktúry č. 20130001 zo dňa 18.01.2013 (viď zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 9201402/5/3013646/2013/Fry zo dňa 24.06.2013 s tým, že sa vyjadrila, že práce boli vykonané bez objednávky na základe e-mailovej požiadavky a komunikácie a ďalej, že tovar bol nakúpený od iného dodávateľa a to od obchodnej spoločnosti K. Y.. N.. K... Taktiež menovaná potvrdila v písomnom vyjadrení doručenom správcovi dane dňa 08.07.2013, že predmetom dodávky

bol tovar - softvérové časti a to dodatočné podpory k modulom, mobilné ERP prístupové moduly pre Smartphony, dodatočné užívateľské prístupy, dodatočné pripojenie, dodatočný používateľ, dodatočný adaptér, BSB vizuálny modulátor, BSB pokročilá ovládacia správcovská konzola. Z uvedeného teda vyplýva, že na strane dodávateľa nešlo o dodanie „licenčných kľúčov“ tak, ako to tvrdil žalobca. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom faktúry č. 20130004 zo dňa 18.01.2013, vystavenej obchodnou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.., z ktorej správca dane nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume XXX XXX,XX eura, teda nebol jeden kus zapečatenej obálky, ale fakturované boli 1 ks PhaseSB Enterprise Edition Software package, 1 ks PhaseSB Professional Edition Software package, 1 ks Skerp APEX Edition software package, 1 ks Skerp Enterprise Edition Software package, 6 ks PSB51DE10-PTFADC, 145 ks PSB51DE20-PTFADU, 6 ks PSB51DE35- PTFADADP, 1 ks PSB51TK10-VIM, 1 ks PSB51TK20-ADVPMC, 1 ks ADD- SUPP1RAPX, 1 ks ADD- SUPP1RENTL, 110 ks ADD-MOB ACCENT APX a 140 ks ADD- USERACC1 t.j. zdaniteľné plnenie rôznych druhov tovaru a služieb v počte 415 kusov a to všetko spolu v celkovej sume X XXX XXX,XX eura, ktoré boli následne deklarované ako dodanie rumunskej spoločnosti M. Y. Y..N..S.. v celkovej sume X XXX XXX,XX eur (dôkaz faktúra 9a) formou zásielky, ktorú nikto na strane žalobcu neverifikoval.

Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

131. Správny súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní a žiadnymi ďalšími dôkazmi nepreukázal, že deklarované zdaniteľné plnenia reálne prijal od dodávateľskej obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.., s výnimkou rámcovej zmluvy, cenovej ponuky, faktúry a preberacieho protokolu s podpisom konateľa J. E.. Za daných okolností vyvodili daňové orgány z výsledkov daňovej kontroly správny právny záver, že obchodná transakcia deklarovaná vo faktúre predloženej kontrolovaným daňovým subjektom - obchodnou spoločnosťou SOITRON, s.r.o. od daňového subjektu - obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.. za zdaňovacie obdobie január 2013 sa neuskutočnila tak, ako bola deklarovaná. Možno konštatovať, že zmluvnému vzťahu žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.. okrem formálnych dokladov a podpisov štatutárnych zástupcov zmluvných strán chýba akákoľvek reálnosť a dôkazy o materiálnom plnení zmluvných povinností, s výnimkou jedného kusa zapečatenej obálky, ktorej obsah nikto zo zúčastnených osôb (U. T.) neverifikoval.

132. Na rozdiel od prípadu, ktorého sa týkal rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , na ktorý poukázal žalobca, kedy daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správny súd poukazuje na zásadnú skutočnosť vyplývajúcu z uvedeného rozsudku, a to na podmienku „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia“, ktorá však v posudzovanom prípade preukázaná nebola. Nemožno hovoriť o tom, že by žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keďže pochybnosti vyplývajúce z dôkazov vykonaných správcom dane o skutočnom naplnení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou U.-Y., Y..N..K.. mohol zmeniť žalobca predložením dôkazov o reálnosti deklarovaných obchodov, ktoré by pri normálnom chode vecí musel mať k dispozícii. Rovnako žalobca počas kontroly a vyrubovacieho konania žiadnym spôsobom nepreukázal naplnenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou M. Y. Y..N..S.. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, aj keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované.

133. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd nesúhlasil potom ani s ďalšou žalobnou námietkou žalobcu, že prevzatie materiálneho plnenia bolo preukázané na základe preberacieho protokolu podpísaného J. E. konateľom obchodnej spoločnosti U.-Y. Y..N..K.. a ktorého podpis spochybnený nebol, ďalej faktúrou a svedeckou výpoveďou U. T..

134. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu -44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

135. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 2/2017 vypracovaným znalcom JUDr. Ing. Eduardom Jenčom, MBA, správny súd uvádza, že neprihliadol k záverom tohto znaleckého posudku, a to vzhľadom na zistené skutočnosti tak na strane dodávateľa - obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.., ako aj na strane odberateľa - obchodnej spoločnosti M. Y. Y..N..S... V konaní mal správny súd preukázané, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH na vznik nároku na odpočítanie dane. Správny súd zdôrazňuje, že uvedené je podmienené nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ (daňový subjekt) vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

136. Správny súd súhlasil s tvrdením žalobcu, že daňové orgány nemôžu pripisovať na jeho ťarchu nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu (dodávateľa), avšak z priebehu konania uvedená skutočnosť ani nevyplývala. Žalobcovi bolo daňovými orgánmi pripísané na ťarchu jedine neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k existencii uplatneného zdaniteľného plnenia (odpočítanie dane, ktoré si nárokuje).

137. Žalovaný a správca dane správne vyhodnotili zistený skutkový stav, t.j. že žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t.j. dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované na predmetnej faktúre, daňový úrad považoval túto fakturáciu bez ekonomického opodstatnenia, za faktúru, za ktorou nie je žiadna reálna dodávka. Správca dane konštatoval porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods.2 o DPH v zmysle ktorých, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním uvádzaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody sa neuskutočnili.

138. K tvrdeniu žalobcu, že aj potvrdením medzinárodného prepravcu o úspešnom doručení obálky preukázal, že došlo k zdaniteľnému plneniu a tým aj k oprávnenosti jeho nároku na odpočet dane, správny súd uvádza, že s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí, nakoľko žalobca počas kontroly a vyrubovacieho konania žiadnym dokladom nepreukázal, komu konkrétne bola zásielka prislúchajúca k odberateľskej faktúre, skutočne odovzdaná. Správny súd poukazuje na to, že podľa dokladu, ktorý získal správca dane od prepravnej spoločnosti W. P. B. Y. Y. N..K.., zásielka bola odoslaná dňa 01.02.2013 spoločnosťou SOITRON, a. s. a nie kontrolovaným daňovým subjektom SOITRON, s.r.o., čiže dodanie tohto zdaniteľného obchodu žalobcom, nebolo potvrdené relevantnými dôkazmi ani zo strany zásielkovej spoločnosti. Správny súd poznamenáva, že takýmto dôkazom nie je faktúra vystavená spoločnosťou W. P. B. Y.. Y. N..K.. za prepravu zásielky vo výške XX,XX eura.

139. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, pretože správca dane a ani žalovaný riadne nekonkretizovali, aké konkrétne kontrolné zistenia ich viedli k záveru nepriznať nárok na odpočítanie dane a či ich skutočne posudzovali vo vzájomnej súvislosti, správny súd uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením alebo ak v odôvodnení chýbajú právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia môže byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Správny súd zastáva názor, že v preskúmavanej veci o také rozhodnutie nejde. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

140. Podľa ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí správcu dane tieto náležitosti neabsentujú, táto skutočnosť

vyplýva jednak z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj z prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré v daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za január 2013 správca dane zistil. Podrobne opísal postup správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, uviedol skutočnosti, ktoré správca dane zistil a na základe akých dôkazov. Ďalej uviedol záver správcu dane, že odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry dodávateľa - obchodnej spoločnosti U.-Y., Y..N..K.. správca dane neuznal, pretože obchodná transakcia deklarovaná vo faktúre predloženej žalobcom od daňového subjektu U.-Y., Y..N..K.. za zdaňovacie obdobie január 2013 sa neuskutočnila tak, ako bola deklarovaná. Žalovaný ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a zistený skutkový stav správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

141. Vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí obsahuje aj skutočnosti, ktoré boli z týchto úkonov a dokazovaním zistené a to, ako boli vykonané dôkazy a informácie zo šetrení vyhodnotené správcom dane, obsahuje aj tie náležitosti, ktoré sú pre odôvodnenie správcu dane povinné. V rozhodnutiach sa uvádza, aké skutočnosti boli zistené a z akých dôkazov, vrátane toho, ako boli tieto dôkazy hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a tiež úvaha, ako boli zistené skutočnosti právne posúdené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Krajský súd na základe uvedeného žalobné dôvody, ktorými žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane pre nedostatok dôvodov považoval za nedôvodné.

142. Správny súd nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom vyhodnotenia vykonaného dokazovania v neprospech žalobcu ako aj nevykonania navrhovaných dôkazov, pretože správca dane pri výkone kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu (zásada ekonomického dosahu právneho úkonu na daň), aby nedošlo k zastretým právnym úkonom, pri ktorých je síce úkon právne perfektný, ale nevyjadruje skutočný ekonomický obsah. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si potrebné doklady a dôkazy. Na základe tejto povinnosti vykonal množstvo úkonov uvedených v protokole z kontroly, ktoré sú obsiahnuté aj v rozhodnutí, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole z dôvodu dodržania základných zásad daňového konania a pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa zákona. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil.

143. Podľa Daňového poriadku určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Vzhľadom na skutočnosť, že dôkaznú povinnosť (ust. § 24 Daňového poriadku) má daňový subjekt a nie správca dane a rovnako má daňový subjekt aj povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (ust. § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku), bol to práve žalobca, ktorý mal funkčnosť ním udávanej webovej stránky preukázať.

144. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca bol povinný v zmysle ust. § 24 preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a keďže existencia fakturovaného plnenia má zásadný a nespochybniteľný význam pre správne určenie dane, žalobca bol povinný existenciu tohto fakturovaného plnenia preukázať, o. i. aj prostredníctvom predmetnej webovej stránky. Daňové konanie sa neriadi zásadou vyhľadávacou, ale zásadou prejednávacou, keď je v záujme daňového subjektu, aby predložil všetky skutočnosti na podporu oprávnenosti svojich nárokov. Žalobca tak neučinil a neodôvodnene prenášal svoje dôkazné bremeno na správcu dane.

145. Správny súd konštatuje, že žalobné námietky, ktorými žalobca prezentuje svoje vlastné hodnotenie navrhnutých a vykonaných dôkazov, možno považovať len za nesúhlas s hodnotením, ktoré vykonal žalovaný, avšak tento nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

146. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo, či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukázaní.

147. Podľa názoru správneho súdu sa orgány verejnej správy vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie, pričom nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa Daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

148. Správny súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vychádza ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ust. ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle ust. právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení oprávnené. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

149. Podľa názoru správneho súdu sa orgány verejnej správy vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Obe rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom orgánov verejnej správy taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa Daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu.

150. Správny súd zhrnul, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o realizácii predmetného obchodu, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá

právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Nárok na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH preukáže.

151. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie predmetného obchodu, a teda reálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné.

152. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci.

153. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

154. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, , ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

155. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. , , -12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (viď uznesenie ÚS SR č.k. -41 zo dňa 27. 8. 2003).

156. V závere správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov a uvádza, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január, apríl a máj 2013. Vo veci preskúmania rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia apríl 2013 bola podaná správna žaloba v právnej veci žalobcu: SOITRON, s.r.o., IČO: 35 955 678, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vedenej pod sp. zn. , pričom preskúmavané rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia apríl 2013. Krajský súd v Bratislave predmetnú žalobu zamietol rozsudkom č. k. - 151 dňa 07.03.2019. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 151 dňa 07.03.2019 zamietol rozsudkom sp.

zn. zo dňa 25.03.2021. Ďalej Krajský súd v Bratislave rozhodol v právnej veci žalobcu: SOITRON, s.r.o., IČO: 35 955 678, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vedenej pod sp. zn. , pričom preskúmavané rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia máj 2013. Krajský súd v Bratislave predmetnú žalobu zamietol rozsudkom č. k. - 122 dňa 01.10.2020.

157. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s ust. zamietol.

158. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s ust. , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

159. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.