Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Co-78-2020.pdf
PDF · 171.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/78/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne: Z. Z., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXXX/X, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 897 951, proti žalovanej: M. Z., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 19C/18/2019-295 zo dňa 26.06.2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, ktoré je jej žalobkyňa povinná zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie vlastníctva (prvý výrok) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100% (druhý výrok). 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §137 písm. c) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“), §39, §40a, §124, §126 ods.1, §589 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“), čl. 20 ods. 1,3 prvá veta zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR (ďalej len „Ústava SR“), §1 ods. 1, §7 ods. 4, §27 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom do 31.08.2002 (ďalej len „Zákon o ROEP), §5 ods. 1, 3, §39, §41 ods.1, ods.2, §70 ods.1,2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ako „Katastrálny zákon“). 1.2 Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.05.2019 v znení jej doplnenia zo dňa 14.06.2019 domáhala voči žalovanej určenia vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele 1/1 k pozemkom v obci E., katastrálne územie E., vedených v evidencii Okresného úradu Krupina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva XXXX ako pozemok - parcela registra „E“ parcela č. XXXX/X o výmere 2915 m2 - orná pôda a pozemok - parcela registra „E“, parcela č. XXXX/X o výmere - 3069 m2 - orná pôda, s čím žalovaná nesúhlasila. 1.3 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval skutkový stav, že žalobkyňa na základe dedičstva sp.zn. D 1870/92 zdedila v katastrálnom území Krupina parcelu EKN č. XXXX/X o pôvodnej výmere 2915 m2 a na základe dedičstva sp.zn. D XXX/XX-X zdedila v katastrálnom území E. parcelu EKN č. XXXX/X o pôvodnej výmere 3006 m2; aktuálne sú predmetné parcely vedené na LV č. XXXX pre okres E., obec E., v katastrálnom území E., avšak s inými výmerami - parcela EKN č. XXXX/X 164m2 a parcela EKN č. XXXX/X 58m2 (listinné dôkazy na č.l. 13 -15).
1.4 Z konečného rozhodnutia v katastrálnom konaní (č.l. 26-30) vyplýva, že pôvodné výmery parciel EKN č. XXXX/X (2915 m2) a č. XXXX/X (3006 m2) boli zmenené (pri parcele č. XXXX/X na 164 m2 a pri parcele č. XXXX/X na 58 m2) a to pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX v roku 1999 pri aktualizácii údajov katastra pred zápisom Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území E. s tým, že pôvodný LV č. XXXX bol zrušený, bola vytvorená ešte nová (zvyšková) parcela EKN č. XXXX/ X o výmere 224 m2, ktorá bola spolu s parcelami č. XXXX/X a XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX. Pri ROEP v roku 1999 tak boli parcely EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X zmenšené o časti, ktoré zasahovali do parcely CKN č. XXXX, aby sa nevytvorilo duplicitné vlastníctvo. Parcela CKN č. XXXX, ktorej sa duplicita čiastočne týka (a aktuálne je evidovaná vo vlastníctve žalovanej na LV č. XXXX pre k.ú. E.) bola zapísaná pôvodne na LV č. XXX a ako jej vlastník bol pôvodne evidovaný A. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel a vlastníctvo prešlo Osvedčením o dedičstve D XXX/XX, Dnot XX/XXXX (po zomrelom otcovi S. Z. podľa D XXX/XX) na N. Z., nar. XX.XX.XXXX, a to napriek tomu, že predmetom dedičstva parcely EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X neboli. 1.5 Dňa 31.10.1996 N. Z. a P. K. s manželkou uzavreli kúpnu zmluvu (č.l. 70-71), vklad ktorej bol povolený pod V XXXX/XX, na základe ktorej manželia K. nadobudli za kúpnu cenu 410.000 Sk rodinný dom so súpisným číslom XXXX v E., v lokalite D., spolu s radom pozemkov, medzi nimi aj s parcelou č. XXXX o výmere 5708 m2. P. K. prenajal parcelu registra „C“ č. XXXX spoločnosti PD-MEFA s.r.o., IČO: 31605109, ktorá minimálne od roku 2005 do roku 2013 za uvedený pozemok platila daň z nehnuteľností (č.l. 143). 1.6 Kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.2013 (č.l. 72-73), vklad ktorej bol povolený pod V XXX/XXXX, spoločnosť IMMO-FINANZ HOLDING odkúpila od P. K. viaceré pozemky, medzi nimi aj parcelu CKN č. XXXX o výmere 5708 m2. 1.7 Následne kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2013 (č.l. 73 p.v a 74), ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX z 20.11.2013-1135/13, žalovaná nadobudla od spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING za kúpnu cenu 500 Eur jednu parcelu a to parcelu CKN č. XXXX o výmere 5708 m2 a doposiaľ je vedená na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. (č.l. 16) ako jej výlučná vlastníčka. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k týmto žalovaná ako prenajímateľ uzavrela dňa 01.12.2013 písomnú Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy s A. K. ako nájomcom (č.l. 81-82); v roku 2014 žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby na týchto parcelách nehospodárila. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Nájomný vzťah na parcelu CKN č. XXXX medzi žalovanou a A. K. trval až do 15.09.2018, kedy bol ukončený výpoveďou z nájmu zo strany žalovanej (č.l. 83 p.v.). Od 01.01.2014 žalovaná platí daň z nehnuteľnosti za parcelu CKN č. XXXX o výmere 5708 m2 a k 20.12.2019 nemala žiadne nedoplatky (č.l. 145). 1.8 Dňa 25.06.2017 podala žalobkyňa na Okresný úrad Krupina, katastrálny odbor žiadosť o prešetrenie výmery parciel EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X a o prešetrenie vlastníctva na parcele CKN č. XXXX (č.l. 8), na základe čoho katastrálny úrad začal konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. V predmetnom konaní nebolo zistené, že by existovala právoplatná listina, ktorou by sa od parciel EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X odčleňovala nejaká výmera, alebo že by sa výmera vôbec menila; úrad nenašiel žiadny dokument, ktorý by potvrdzoval, že žalobkyni bol doručený návrh ROEP a úrad nevedel preukázať, či žalobkyňa mala možnosť na zmeny v dôsledku ROEP reagovať. Bolo len dohľadané, že žalobkyňa je vedená v zozname platcov príspevkov na ROEP, kedy mala dňa 24.08.1998 zaplatiť 100 Sk. Konanie bolo skončené právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho orgánu (č.l. 26-30), pričom samotný návrh žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte bol zamietnutý a súčasne došlo na základe Záznamu podrobného merania zmien č. 3455 (č.l. 22-25) v súbore popisných informácii katastra (a) k vytvoreniu nových parciel „EKN“ - parc. č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2, ktoré (b) sa previedli na LV č. XXXX pre k.ú. E. v prospech žalobkyne a súčasne (c) sa na LV č. XXXX pre k.ú. E. ako aj na LV č. XXXX pre k.ú. E. mala vyznačiť poznámka podľa §39 ods. 2 Katastrálneho zákona o spochybnení hodnovernosti údajov zapísaných na oboch LV z dôvodu evidovania duplicity vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktorá duplicita sa mala týkať časti parcely registra CKN č. XXXX na LV č. XXXX s parcelami registra EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX na LV č. XXXX a súčasne malo ísť o duplicitu listín (právny titul nadobudnutia Kúpna zmluva V XXXX/XX a právne tituly nadobudnutia dedičstvom D XXXX/XX resp. D XXX/XX-X). Odvolací orgán súčasne konštatoval, že pri parcelách EKN č. XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXXX v prospech žalobkyne sa duplicita nevzťahuje; vytvorenie parciel EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX bolo potrebné z dôvodu zadefinovania rozsahu duplicitného vlastníctva. 1.9 Pri hodnotení dôkazov a pri právnom hodnotení veci sa okresný súd zameral najmä na tie skutočnosti, ktoré boli medzi stranami sporné. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z viacerých dôvodov.
1.10 Okresný súd zadefinoval duplicitu vlastníctva ako stav, ktorý z hľadiska teórie práva nemôže nastať, avšak pri evidencii vlastníkov nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti k tomu evidenčne dochádza vtedy, keď tá istá nehnuteľnosť je bez toho, aby išlo o podielové spoluvlastníctvo, evidovaná vo vlastníctve dvoch alebo viacerých osôb a to buď v celom rozsahu, alebo čiastočne tak, že sa výmery pozemkov prekrývajú. Zistenie duplicity vlastníctva má za následok spochybnenie hodnovernosti údajov, zapísaných v katastri a to na základe poznámky podľa §39 ods. 2 Katastrálneho zákona. Duplicita vlastníctva vždy predstavuje existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobe; okresný súd poukázal na §137 písm. c) C.s.p., na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.12.2013, sp.zn. IV.ÚS 745/2013, nález Ústavného súdu SR z 12.02.2013, sp.zn. III.ÚS 531/12, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo 163/2005. 1.11 Okresný súd zdôraznil, či už ide o určovaciu žalobu s pozitívnym alebo negatívnym určením, žalobca musí osvedčiť naliehavý právny záujem na požadovanom určení a súčasne žalobný petit musí byť musí byť určitý, vykonateľný; nehnuteľností musia byť v žalobe identifikované spôsobom súladným so stavom, ako sú evidované v katastri nehnuteľnosti, v súlade s Katastrálnym zákonom a jeho vykonávacími predpismi. Ak sa spor týka len časti nehnuteľnosti, časť nehnuteľnosti musí byť dostatočne identifikovaná napr. geometrickým plánom. 1.12 Keďže sa v predmetnej veci žalobkyňa domáhala určenia jej výlučného vlastníctva k pozemkom v obci E., katastrálne územie E., vedených v evidencii Okresného úradu Krupina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva XXXX ako pozemok - parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 2 915 m2 - orná pôda a - parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 3069 m2, ktoré v súčasnosti nie sú takto evidované v katastri nehnuteľností, pretože parcela EKN č. XXXX/X je evidovaná s výmerou 164 m2 a parcela EKN č. XXXX/X je evidovaná s výmerou 58 m2, petit žalobného návrhu nie je správny a vykonateľný, nie je v súlade so stavom evidovaným na liste vlastníctva ani so stavom v súbore popisných informácii katastra, kde boli vytvorené ďalšie dve parcely - č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/ XXX o výmere 2724 m2. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 02.03.2010, sp.zn. 22Cdo 2028/2008 okresný súd konštatoval, že ak v žalobe uvedená výmera nezodpovedá skutočnosti, treba uzavrieť, že takáto parcela nie je v katastri nehnuteľnosti evidovaná, teda nemožno určiť jej vlastníctvo; vlastnícke právo k parcele vymedzenej inak, ako údajmi v katastri nehnuteľnosti, nemožno určiť - taká parcela neexistuje. 1.13 Dôvodom podania žaloby bola duplicita vlastníctva, ktorá bola zistená počas Konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, pričom na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu v správnom konaní (č.l. 26-30) boli na základe Záznamu podrobného merania zmien č. XXXX (č.l. 22 - 25) v súbore popisných informácii katastra nehnuteľností vytvorené nové parcely „EKN“ - parc. č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2, ktoré boli prevedené na LV č. XXXX pre k.ú. E. v prospech žalobkyne a súčasne na LV č. XXXX pre k.ú. E. ako aj na LV č. XXXX pre k.ú. E. bola vyznačená poznámka podľa §39 ods. 2 Katastrálneho zákona o spochybnení hodnovernosti údajov, zapísaných na oboch LV z dôvodu evidovania duplicity vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Duplicita sa však týka len časti parcely registra CKN č. XXXX na LV č. XXXX s parcelami registra EKN č. XXXX/XXX a XXXX/ XXX na LV č. XXXX - pri parcelách EKN č. XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXXX v prospech žalobkyne o duplicitu nejde (č.l.29 p.v.), ale žaloba smeruje voči žalovanej, ktorá nie je evidovaná ako vlastník týchto parciel (EKN č. XXXX/X a XXXX/X): je evidovaná ako vlastníčka parcely CKN č. XXXX na LV č. XXXX o výmere 5708 m2, z ktorej celkovej výmery sa len časť kryje (je duplicitne evidované jej vlastníctvo) s pozemkami na LV č. XXXX pre k.ú. E.; duplicita sa však týka parciel EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, ktoré boli evidenčne vytvorené v konaní katastra práve za účelom zadefinovania rozsahu duplicitného vlastníctva. Pokiaľ odvolací orgán v katastrálnom konaní konštatoval, že pri parcelách EKN č. XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXXX v prospech žalobkyne sa duplicita nevzťahuje a žalobkyňa sa predsa domáha určenia vlastníctva k týmto parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktorých je podľa listu vlastníctva sama vlastníčkou, nemá žalobkyňa na takomto určení naliehavý právny záujem a v tejto časti nie je žalovaná ani pasívne vecne legitimovaná. 1.14 Okresný súd zamietol žalobu nielen z dôvodov, uvedených vyššie, ale aj z dôvodu (a nebolo by možné vyhovieť ani pri právne perfektnom žalobnom návrhu), že vzhľadom na všetky okolnosti v prejednávanej veci možno jednoznačne uzavrieť, že žalovaná nadobudla pozemok CKN parc. č. XXXX na LV č. XXXX v dobrej viere, že ho nadobúda do vlastníctva od skutočného vlastníka. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.02.2013 sp.zn. 6 Cdo 71/2011, na Nález Ústavného súdu ČR z 02.10.2012 sp.zn. I. ÚS 3314/11 a na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 151/2016 z 03.05.2017 a sp.zn. I.ÚS 549/2015-33 zo 16.03.2016. 1.15 Súd prvej inštancie považoval za nepochybne preukázané, že pôvodne značná časť z celkovej výmery predmetného pozemku (aktuálne parc. č. XXXX na LV č. XXXX) bola vo vlastníctve žalobkyne (v
rámci parciel č. XXXX/X a XXXX/X). V dôsledku (nezákonného) postupu a úkonov katastra nehnuteľností však - bez relevantných listín a podkladov- bola časť predmetných parciel duplicitne zaevidovaná ako parcela č. XXXX (v tom čase na LV č. XXX) v prospech A. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý následne zomrel a vlastníctvo k tejto parcele potom malo prejsť Osvedčením o dedičstva D XXX/XX, M. XX/ XXXX (a po zomrelom otcovi S. Z. podľa D XXX/XX) na N. Z., nar. XX.XX.XXXX a to napriek tomu, že predmetom dedičstva parcely EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X neboli. Duplicita vlastníctva teda vznikla v čase ešte pred uzavretím prvej kúpnej zmluvy (31.10.1996), na základe ktorej vlastníctvo k parcele č. XXXX nadobudol P. K. s manželkou a to po povolení vkladu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Už P. K. s manželkou v danom čase vychádzali z hodnovernosti a správnosti údajov, zapísaných na liste vlastníctva, pričom o povolení vkladu vlastníckeho práva rozhodoval štátny orgán. Hodnovernosť údajov, zapísaných v katastri nehnuteľností, nebola v danom čase žiadnym spôsobom spochybnená. Manželia K. s pozemkom nakladali ako s vlastným - prenajali ho spoločnosti PD-MEFA s.r.o., IČO: 31605109, ktorá minimálne od roku 2005 až do roku 2013 za uvedený pozemok aj platila daň z nehnuteľností (č.l. 143). Následne, s cieľom odstrániť predmetnú duplicitu, boli v roku 1999 pri aktualizácii údajov katastra pred zápisom Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k.ú. E. parcely žalobkyne č. XXXX/X a č. XXXX/X zmenšené a bola vytvorená ešte nová (zvyšková) parcela EKN č.XXXX/X o výmere 224 m2, ktorá spolu s parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/X bola zapísaná na LV č. XXXX. Schválený register je podľa §7 ods. 4 Zákona o ROEP v znení účinnom do 31.08.2002 verejnou listinou, na ktorej základe štátny orgán - katastrálny úrad zapísal údaje registra do katastra nehnuteľností. Následne v roku 2013 predmetný pozemok CKN parc.č. XXXX kúpila spoločnosť IMMO-FINANZ HOLDING od P. K., pričom táto spoločnosť vychádzala z hodnovernosti a správnosti údajov, zapísaných na liste vlastníctva (ani v danom čase nebola hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností žiadnym spôsobom spochybnená); o povolení vkladu vlastníckeho práva rozhodoval štátny orgán. Ani pri následnej kúpe predmetnej parcely žalovanou nebola hodnovernosť údajov, zapísaných v katastri nehnuteľností žiadnym spôsobom spochybnená a o povolení vkladu vlastníckeho práva znovu rozhodoval štátny orgán. Od nadobudnutia vlastníctva až po súčasnosť žalovaná riadne platí za pozemok daň a hneď po nadobudnutí vlastníctva, až do septembra roku 2018, tento pozemok prenajala A. K., teda tiež nakladala s vecou ako vlastnou (uznesenie Ústavného súdu SR z 13.03.2013, sp. zn. I.ÚS 139/2013). Preto žalovaná ako aj jej právni predchodcovia nadobudli parcelu CKN č. XXXX v dobrej viere, že ju nadobúdajú do svojho vlastníctva od skutočného vlastníka, pričom vychádzali z hodnovernosti údajov, zapísaných v katastri nehnuteľností, keďže hodnovernosť údajov bola spochybnená až na základe konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, ktoré začalo v roku 2017 a skončilo v roku 2019 a s pozemkom nakladali ako so svojím vlastníctvom a to tým, že ho prenajímali a platili zaň daň. Naviac, v roku 2014 žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby jej vlastníctvo nerušila. Oproti tomu, žalobkyňa od vzniku duplicity vlastníctva sa o svoje vlastníctvo požadovaným spôsobom nestarala - o znížení výmer z roku 1999 sa dozvedela až v roku 2014 a to na základe rozhovoru so žalovanou. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo a žalobkyňa ani netvrdila, že by od roku 1994 po rok 2014 vyzývala vlastníkov parcely CKN č. XXXX na nerušenie jej vlastníctva a do roku 2017 ani nenapadla hodnovernosť údajov. 1.16 V zmysle §124 OZ a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR žalobkyňa ako aj žalovaná majú rovnaké práva a povinnosti, poskytuje sa im rovnaká právna ochrana a ich vlastnícke právo má rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. V danom prípade došlo ku vzájomnej kolízii princípu ochrany dobrej viery žalovanej v akty štátu (ROEP, rozhodnutia o povolení vkladu) a právnej istoty v demokratickom právnom štáte (dobromyseľnosť nadobudnutia nehnuteľnosti v súlade s údajmi, zapísanými v katastri nehnuteľností) na jednej strane, s princípom ochrany vlastníckeho práva žalobkyne ako pôvodného vlastníka (princíp nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám) na strane druhej. S prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti musí v danom prípade vyššie riziko niesť žalobkyňa ako nedbalý vlastník než žalovaná ako nadobúdateľ v dobrej viere, pretože žalovaná nebola v roku 2013 objektívne schopná sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru (ešte pred rokom 1996) a ako sa dostala na list vlastníctva jej právneho predchodcu (predchodcov), po zákonom určených správnych (katastrálnych) konaniach (a po zápise ROEP ako verejnej listiny do katastra nehnuteľností). 1.17 Žalobkyňa tvrdila, že tak kúpna zmluva, ktorou nadobudla vlastníctvo k pozemkom žalovaná, ako aj kúpne zmluvy, ktorými nadobúdali vlastníctvo jej právni predchodcovia, sú pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatnými právnymi úkonmi; neuviedla však, v čom rozpor s dobrými mravmi spočíva; rozpor s dobrými mravmi pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv nezistil ani okresný súd. Právni predchodcovia žalovanej a žalovaná pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv vychádzali z hodnovernosti údajov zapísaných na liste vlastníctve, pričom hodnovernosť týchto údajov v čase uzavretia scudzovacích úkonov nebola nijakým spôsobom spochybnená. Žalobkyňa síce tvrdila, že nikto
z právnych predchodcov ju nevyzval, aby na predmetných parcelách nehospodárila - netvrdila však, že by ona vyzvala právnych predchodcov žalovanej, aby tieto pozemky neužívali resp. aby oni nerušili jej vlastníctvo. Tvrdenie žalobkyne, že právni predchodcovia žalovanej fakticky pozemky neprevzali, je nepodstatné, pretože tradícia (odovzdanie) veci sa vyžaduje len pri nadobudnutí vlastníctva k hnuteľným veciam; pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam sa okrem právneho titulu vyžaduje povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, k čomu v prípade žalovanej i jej právnych predchodcov preukázateľne došlo. Žalovaná a jej predchodcovia boli pri uzatváraní kúpnych zmlúv dobromyseľní (definícia pojmu dobromyseľnosti napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19.02.2014, sp.zn. 7 MCdo 4/2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.04.2010, sp.zn. 5 Cdo 172/2009) v tom, že údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti, o druhu pozemku a jeho výmere, ktorý mienili nadobudnúť (kúpiť), tak ako boli tieto údaje evidované na liste vlastníctve v danom čase, sú správne a boli teda dobromyseľní v tom, že predmetnú parcelu nadobúdajú od skutočného vlastníka, ktorý sa za skutočného vlastníka v dobrej viere aj pokladal a nakladal s vecou ako s vlastnou a nemohol mať objektívne pochybnosti o tom, či mu vec (predmetný pozemok) skutočne patrí. 1.18 Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva, ktorou nadobudla pozemky žalovaná, je neplatná z dôvodu, že sporné pozemky nadobudla žalovaná za cenu 500 Eur (0,0876 centov za 1 m2), ktorá cena nezodpovedá cene v čase a priestore, pričom predávajúci tieto nehnuteľnosti v tom istom roku nadobudol za podstatne vyššiu cenu, okresný súd v prvom rade konštatoval, že žalobkyňa neuviedla, aký cenový predpis mal byť porušený, ani aká mala byť cena predmetného pozemku podľa tohto cenového predpisu. Žalobkyňa zjavne nereflektuje ani na skutočnosť, že predchodca žalovanej nenadobudol len predmetnú parcelu, ale cely rád iných pozemkov a preto za ich nadobudnutie logicky zaplatil aj vyššiu kúpnu cenu, ako zaplatila žalovaná za kúpu len jednej parcely. V danom prípade navyše, ak by sa aj preukázali žalobkyňou tvrdené skutočnosti, išlo by o dôvod relatívnej neplatnosti v zmysle §40a OZ v spojení s §589 OZ, pri ktorom je potrebné neplatnosti sa dovolať voči všetkým účastníkom právneho úkonu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01.01.2008, sp.zn. 3Cdo 187/2006, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.01.2008, sp.zn. 30 Cdo 29/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.11.2007, sp.zn. 26 Odo 694/2006); žalobkyňa mala možnosť dovolávať sa neplatnosti aj voči spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING, ktorú neoznačila za stranu v spore a žalobkyňa ani nepreukázala, že by sa takejto neplatnosti voči tejto spoločnosti dovolávala v inom konaní. Následkom relatívnej neplatnosti podľa §40a a §589 OZ nie je neplatnosť celého právneho úkonu, ale neplatnosť iba čiastočná - v rozsahu, v ktorom tento úkon odporuje cenovému predpisu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.11.2009, sp.zn. 3Cdo 192/2008). Žalobkyňa teda nepreukázala splnenie podmienok, na základe ktorých by súd mohol prejudiciálne posúdiť kúpnu zmluvu, ktorou žalovaná nadobudla predmetnú parcelu, ako neplatnú. 1.19 Obidve sporové strany tvrdili, že riadne za tieto parcely platili dane. V prípade žalobkyne išlo o skutkové tvrdenia, podporené svedeckou výpoveďou A. K.; v prípade žalovanej tieto tvrdenia boli preukázané aj listinami (č.l. 143 až 145). Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je vylúčené, že za pozemky platila riadne aj žalobkyňa, ktorá tvrdila, že platila dane tak, ako jej boli zasielané z MÚ E.. Parcely sú evidované na dvoch rôznych listoch vlastníctva, s rôznymi výmerami, pričom na jednom liste vlastníctva ide o parcely registra „EKN“ a na druhom o parcely registra „CKN“. Žalobkyňa tak celkom jednoducho mohla platiť za parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X a to podľa ich výmery, tak ako sú uvedené na LV č. XXXX (v tejto časti navyše ani nejde o duplicitu) a žalovaná zas platila za parcelu č. XXXX podľa jej výmery, uvedenej na LV č. XXXX. 1.20 Žalobkyňa tiež poukazovala na to, že ona resp. jej syn poberali na predmetné pozemky dotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA); z listinných dôkazov (č.l. 169 p.v. - 177 p.v.) však jednoznačne nevyplýva, že by dotácie boli poberané aj na konkrétne časti parciel, ktorých sa má duplicita vlastníctva týkať. V tomto smere okresný súd prisvedčil argumentácii žalovanej, že samotné poberanie dotácii vlastnícke právo ešte nepreukazuje, keďže na priznanie nároku na dotácie nie je potrebné byť vlastníkom pozemkov a postačí aj nájomný alebo iný užívací vzťah. 1.21 Okresný súd vzhľadom na tvrdenia obidvoch strán sporu skúmal splnenie podmienok vydržania: žalobkyňa splnenie preukazovala svedeckými výpoveďami jej synov, ktorí uviedli, že od nadobudnutia pozemkov žalobkyňa s manželom (ich otcom) a neskôr s so synmi, hospodárila na pozemkoch až do roku 2012, kedy sa ústne dohodla s A. K. na ich obhospodarovaní a platení daní, čo podľa jeho výpovede aj robil. Žalovaná predložila listinný dôkaz - potvrdenie mesta E. zo dňa 02.01.2020 (č.l. 143), podľa ktorého predchodca žalovanej P. K. parcelu registra „C“ č.XXXX prenajal spoločnosti PD-MEFA s.r.o., IČO: 31605109 a táto spoločnosť za uvedený pozemok platila daň z nehnuteľností; predložila nájomnú zmluvu (č.l. 81-83 p.v.) o prenajatí parcely bezprostredne po jej nadobudnutí do jej vlastníctva A. K., ktorý nájomný vzťah trval až do septembra roku 2018 (to potvrdil pri výsluchu aj A. K.); predložila listinný doklad o platení dane z nehnuteľnosti od 01.01.2014 až po súčasnosť (č.l. 145). Hoci tvrdenia a dôkazy
v tomto smere sú vo vzájomnom rozpore, okresný súd uzavrel, že jednotlivé dôkazy v tomto spore nie sú samy osebe spôsobilé vo vzťahu k ostatným dôkazom vyvodiť jednoznačný záver o tom, u koho zo sporových strán by boli alebo neboli splnené podmienky na vydržanie, čo však nemení presvedčenie súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti žalovanej a jej predchodcov. Vedomosť alebo nevedomosť žalobkyne o prebiehajúcom ROEP (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015, sp.zn. 4Mcdo 12/2014 sa vlastníctvo v konaní podľa Zákona o ROEP nenadobúdalo, ale iba sa zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavoval register obnovenej evidencie pozemkov) a ani to, či zaplatila poplatok za ROEP (konanie o ROEP bolo podľa §27 Zákona o ROEP od poplatkov oslobodené), nemohlo zmeniť názor okresného súdu, v dôsledku ktorého bolo potrebné žalobu zamietnuť. 1.22 O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle §255 ods. 1 a §262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v miere 100 % od žalobkyne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s §262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo sú tu ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd nesprávne uviedol dátum, kedy žalobkyňa požiadala o prešetrenie u výmery parcely registra G. č.XXXX/X a EKN č.XXXX/X a CKN č.XXXX, keď uviedol 25.06.2017, lebo správny dátum je 25.06.2014, t.j. ihneď po nadobudnutí informácie o kúpe pozemkov žalovanou. Až v roku 2017 vydal príslušný orgán štátnej správy rozhodnutie, ktoré konštatuje, že právny stav na listoch vlastníctva nezodpovedá stavu podľa zbierky listín. Odvolací orgán až Rozhodnutím č. Xo 28/2018-3Pl zo dňa 25.01.2019 rozhodol o právnych skutočnostiach, vykonaných zmenách v evidencii na listoch vlastníctva, právach k sporným pozemkom a spôsobu ich nadobúdania. Zároveň v dôvodoch uviedol, že došlo ku chybným zápisom výmery parciel registra EKN č. XXXX/X a XXXX/X a zápis vlastníctva parcely registra CKN XXXX; potvrdil, že sporná parcela č. XXXX bola zapísaná na list vlastníctva č. XXX, v súčasnosti LV č. XXXX, v rozpore so zákonom a tento zápis nezodpovedá dokumentácii v zbierke listín, ktorý stav spôsobil katastrálny úrad pri zapisovaní zmien, vyplývajúcich z ROEP. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam EKN č.XXXX o výmere XXXX m2 a č.XXXX o výmere 3006 m2 dedičstvom po svojich rodičoch, ktoré dedičské rozhodnutia sú založené v zbierke listín. 2.1 Okresný súd sa nedostatočne venoval nezákonnému konaniu katastrálneho úradu, ktorý zapísal parcelu XXXX registra E na LV č. XXX bez právneho titulu. Žalobkyňa preukázala, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že parcela CKN č.XXXX, evidovaná v súčasnosti na LV č. XXXX, bola pôvodne zapísaná na LV č. XXX a ako jej vlastník bol pôvodne evidovaný A. Z., nar.XX.XX.XXXX, ktorý zomrel a vlastníctvo prešlo Osvedčením o dedičstve D XXX/XX po zomrelom otcovi S. Z. podľa D XXX/XX na N. Z., nar.XX.XX.XXXX a to napriek tomu, že predmetom dedičstva v citovanom dedičskom konaní parcely EKN č.XXXX/X a č.XXXX/X neboli. Z uvedeného vyplýva, že parcela CKN XXXX v k.ú. E. de iure nemá právny základ a de iure ani de facto neexistuje a preto zápis na LV je absolútne neplatným právnym úkonom od samého začiatku. Pokiaľ neexistujú relevantné dokumenty, na základe ktorých je možné zapísať vlastníctvo na príslušný list vlastníctva a orgán štátnej správy tak vykoná, je tento právny úkon neplatný, pretože orgán štátnej správy nemôže konať v rozpore so zákonom. Všetky ostatné právne úkony je potom potrebné považovať za absolútne neplatné. 2.2 Žalovaná ihneď po nadobudnutí vlastníctva na parcele CKN XXXX oslovila žalobkyňu, aby nehospodárila na jej pozemkoch, preto jej tvrdenia o tom, že nemala informácie o problémoch pri zápisoch vlastníctva sú tendenčné a zavádzajúce. V zdĺhavom konaní až Rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica č. Xo28/2018 z 29.01.2019 (správne z 25.01.2019 - poznámka odvolacieho súdu) bolo ustálené, „že sa jedná o duplicitné vlastníctvo, pretože vlastníctvo na tento pozemok je zapísané v právoplatných listinách na pozemkovoknižných parcelách č. XXXX/X a č. XXXX/X (po zápise ROEP premenované parcely registra EKN). Zápis však nie je vykonaný v súlade s obsahom týchto listín.“ 2.3 Nesúhlasila s dôvodmi okresného súdu o nadobudnutí vlastníctva k pozemkom žalovanou v dobrej viere. Okresný súd sa nevysporiadal so všetkými pochybnosťami o dobromyseľnom nadobudnutí vlastníctva žalovanou k týmto nehnuteľnostiam, pretože žalovaná mala vedomosť o nedostatkoch v evidencii vlastníctva predmetných pozemkov, vedela, že žalobkyňa sa domáha opravy údajov na listoch vlastníctva ešte v roku 2014. Duplicita vlastníctva vznikla ešte pred uzavretím prvej kúpnej zmluvy 31.10.1996, na základe ktorej vlastníctvo k parcele č.XXXX nadobudol P. K. s manželkou. 2.4 Spochybnila konštatovanie okresného súdu o rovnakej ochrane práva účastníkom konania v zmysle §124 OZ a čl. 20 Ústavy SR s rovnakým zákonným obsahom ich vlastníckeho práva. Ochranu práva
žalovanej ako dobromyseľnej vlastníčky pozemkov odôvodňuje okresný súd tým, že žalovaná nebola objektívne schopná v roku 2013 sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru (ešte pred rokom 1996) a ako sa dostala na list vlastníctva jej právneho predchodcu po zákonom určených katastrálnych konaniach a po zápise ROEP ako verejnej listiny do katastra nehnuteľností. Toto tvrdenie považuje žalobkyňa za nesprávny právny úsudok, pretože pri nahliadnutí do zbierky listín a pri porovnaní katastrálnej mapy pred uzavretím kúpnej zmluvy mohla a mala možnosť sa presvedčiť, že predmetný pozemok je nesprávne zapísaný na príslušnom liste vlastníctva , čím by zistila, že evidencia na liste vlastníctva nekorešponduje s katastrálnou mapou a s listinami v zbierke listín. Žalobkyňa predpokladá, že žalovaná konala zištne a neopatrne, pretože pozemok nadobudla za nezvyklú cenu 500 Eur, čo je niekoľkokrát nižšia cena ako cena obvyklá na trhu s nehnuteľnosťami v danom priestore a čase - aj táto skutočnosť spochybňuje dobromyseľnosť žalovanej pri nadobúdaní nehnuteľnosti. 2.5 Okresný súd neposúdil rovnako objektívne práva žalobkyne, keď počas pojednávania preukázala, že nemala možnosť oboznámiť sa s nezákonným postupom katastrálneho úradu pri vykonávaní ROEP a zápise vlastníckych práv po vykonanej obnove ROEP a o tom, že výmera parciel v jej EKN č. XXXX/X a EKN č. XXXX/X bola nezákonným zásahom orgánu štátnej správy znížená. Okresný súd uprednostnil právo žalovanej nadobudnuté dobromyseľne, hoci dobromyseľnosť počas pojednávaní v súdnom konaní nebola jednoznačne preukázaná a žalobkyňou bola spochybnená, hoci vznik nadobudnutého pozemku nie je doložené právnou listinou pred explicitne preukázanými a evidovanými listinnými dôkazmi. 2.6 Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Rozsudok je správny a zákonný. Odvolaním žalobkyňa uplatňuje nie celkom jednoznačne odvolacie dôvody, uvedené v §365 ods. 1 písm. f), g) C.s.p. Vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam uvádza „ nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov“, a to v tom, že okresný súd neakceptoval skutkové videnie veci žalobkyne. Súd hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti; ide o zložitý proces hodnotenia každého jednotlivého dôkazu z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti, pričom tento proces sa nemôže vymykať pravidlám formálnej logiky. 3.1 Druhý odvolací dôvod nie je celkom zrozumiteľný v tom, z akého dôvodu neobstojí takýto skutkový stav vo vzťahu k prípustnosti ďalších prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Naplnenie tohto dôvodu nie je reálne a z odvolania nevyplýva. Odvolanie opomína, že základným predpokladom prejednania žaloby je existencia všeobecných náležitostí podľa ustanovenia §132 ods. 1 C.s.p., a to opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (petit), ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Súhrnne všetky tieto náležitosti musia byť kompaktné a musia spolu so žalobným návrhom vymedziť predmet žaloby. Žalobkyňa neformulovala petit tak, aby bol určitý a identifikovateľný s evidenciou nehnuteľností. Toto je ťažká vada, keď žalobkyňa napriek skutočnosti, že jej bolo známe rozhodnutie správneho orgánu v katastrálnom konaní, majúce objektívny charakter, nežalovala pri záväznej duplicite zápisov predmet, ktorý vyplynul z tohto správneho rozhodnutia. Podľa §70 ods.1,2 z.č. 162/1995 Z.z. údaje katastra sú hodnoverné a vo vzťahu k údajom o právach k nehnuteľnostiam, parcelným číslam, druhu pozemku, výmere ... sú aj záväzné, ak sa nepreukáže opak (ale opak bol jednoznačne preukázaný správnym rozhodnutím v katastrálnom konaní). Ak žalobkyňa napriek skutočnosti, že bola zastúpená advokátom, neformulovala dostatočne ani žalobu, a to či už relevantným skutkovým odôvodnením ako aj petitom, bola vec súdom obtiažne prejednateľná. 3.2 Okresný súd vykonal obšírne dokazovanie presne podľa návrhov sporových strán a v procese hodnotenia takto vykonaných dôkazov nemožno nájsť žiadne excesy ani vybočenia a hodnotenie je v súlade s formálnou logikou. Odlišný pohľad žalobkyne na hodnotenie dôkazov nie je dôvodom na výtku k skutkovým vadám, lebo nejde o arbitrárne rozhodnutie. 3.3 Skutkové tvrdenia odvolania si odporujú, keď na druhej strane v poslednej vete prvého odseku sa uvádza, že bolo „preukázané, že žalobkyňa do času kúpy pozemkov (do roku 2013) nevedela a ani nemohla vedieť, že došlo k takým chybám v zápisoch vlastníckych práv na listoch vlastníctva a v zbierke listín“ a potom na strane 3 pod bodom 2.5 odvolania sa uvádza, že „žalobkyňa považuje tvrdenie žalovanej, že v čase nadobudnutia vlastníctva nemala informácie o problémoch zápisoch vlastníctva za zavádzajúce a tendenčné...“ 3.4 V bode 2.6 odvolania sa uvádza rozhodnutie v katastrálnom konaní z 29.01.2019 a hodnotí sa ako zdĺhavé a namieta sa nevykonanie zápisu, na druhej strane išlo o rozhodnutie, ktoré žalobkyni bolo dobre známe a aj v tomto správnom konaní bola zastúpená rovnakým advokátom, akým je zastúpená aj v súdnom konaní. Nevedno, z akých dôvodov pri formulovaní žaloby žalobkyňa nevychádzala z
tohto právoplatného a vykonateľného správneho rozhodnutia a sama tým spôsobila zmätočnosť takejto žaloby. Faktom je, že okresný súd napriek tomu vo veci konal v takom rozsahu a takým spôsobom, ktorý tvrdila a preukazovala žalobkyňa, domnievajúc sa, že berie do úvahy žalobu ako celok a materiálne mu je známy problém sporu. 3.5 To, či sa žalobkyňa v bode 2.7 odvolania stotožňuje alebo nestotožňuje s odôvodnením súdu je nepodstatné, podstatné je, či uplatňuje také relevantné námietky proti procesu dokazovania, ktorými by objasňovala ťažké vady zisťovania skutkového stavu. Toto z obsahu odvolania zrejmé nie je. Z tohto dôvodu je preto správne, že mimoriadne obsiahly rozsudok reagoval na všetky námietky procesných strán a náležitým spôsobom sa s nimi aj vysporiadal. Aj právne posudzovanie, obsiahnuté v napadnutom rozsudku, je v rozsahu odôvodňujúcom výrok rozhodnutia dostatočné a správne.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a na tom, že okresný súd sa nedostatočne venoval nezákonnému konaniu Okresného úradu Krupina katastrálny odbor, ktorý pri zápise vlastníckych práv parcelu č. XXXX registra „E“ na LV č.XXX zapísal bez právneho titulu, čo počas súdneho konania žalobkyňa preukázala listinnými dôkazmi. 4.1 Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že z listinného dôkazu vyplýva, že parcela CKN č. XXXX evidovaná v súčasnosti na LV č.XXXX, bola zapísaná pôvodne na LV č.XXX a ako jej vlastník bol pôvodne a originálne evidovaný A. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel a vlastníctvo prešlo osvedčením o dedičstve D XXX/XX po zomrelom otcovi S. Z. podľa D XXX/XX na N. Z., nar. XX.XX.XXXX a to napriek tomu, že predmetom dedičstva v citovanom v dedičskom konaní parcely E- KN číslo XXXX/X a XXXX/X neboli. 4.2 Z uvedeného vyplýva, že parcela CKN č. XXXX v katastrálnom území E. de iure nemá právny základ a de iure ani de facto neexistuje, a preto zápis na LV nie je ani absolútne neplatným právnym úkonom od samého začiatku, ale je úkonom ničotným alebo nulitným, ktorý nemá žiadne iné právne dôsledky. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal vo svojom rozsudku so skutočnosťou, že pokiaľ neexistujú relevantné dokumenty, na základe ktorých je možné zapísať vlastníctvo na príslušný LV a orgán štátnej správy tak urobí, je tento právny úkon neexistentný, pretože orgán štátnej správy môže konať len v zmysle zákona; tu konal nejaký orgán na neznámom podklade. Žalobkyňa všetky ďalšie zmeny vlastníctva na základe kúpnych zmlúv považuje za neexistentné právne úkony, ktoré nemôžu mať dôsledky. Všetky tvrdenia, uvedené v odvolaní, boli v súdnom konaní uplatnené listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise. 4.3 Žalobkyňa uplatnila svoje vlastnícke právo v podanej žalobe a vo formulovanom petite žaloby o neplatnosti kúpnych zmlúv a priznania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa listinných dokumentov, založených v zbierke listín na katastrálnom odbore Okresného úradu v Krupine. O opodstatnenosti podanej žaloby svedčí aj odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý sa s predmetnou žalobou zaoberal v celom jej rozsahu a vo veci rozhodol. Obtiažnosť prejednateľnosti žaloby spočívala podľa žalobkyne v nejednotnom a zdĺhavom postupe Katastrálneho úradu Krupina a odvolacieho orgánu. 4.4 Zo strany žalovanej je nesprávne pochopené vyjadrenie žalobkyne, kedy sa dozvedela o zásahoch do jej vlastníckych práv. Z doloženej dokumentácie vyplýva, že sa o zásahu do jej vlastníctva dozvedela po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti žalovanou, ktorá ju informovala na mieste samom o zmene vlastníctva priamo na parcele. 4.5 Inštitút dobromyseľnosti nadobúdateľa je subsidiárny a nie originárny spôsob. Inštitút ochrany dobromyseľného vlastníka je použiteľný len za podmienky vylúčenia akýchkoľvek pochybností o dobromyseľnosti. V danom prípade množstvo pochybností, ktoré neboli vzaté do úvahy pri prvostupňovom rozhodnutí, úplne vylučuje úvahy o vylúčení akýchkoľvek pochybností. Žalobkyňa požadovala aj od súdu dôkazy o vylúčenie akýchkoľvek pochybností aj v rozhodnutí, najmä za spoločenskej situácie, na pozadí ktorej k tomuto protiprávnemu aktu došlo. Neuvážené a necitlivé prejudikovanie nejakého prípadu v nedávnej minulosti spôsobilo, že zneužívanie fiktívnej a nastrojenej dobromyseľnosti sa vo veľkom zneužíva cestou súdu na neoprávnené obohacovanie a porušovanie ústavných práv. Okresný súd vo svojom rozhodnutí uprednostnil právo žalovanej, nadobudnuté dobromyseľne bez akýchkoľvek pochybností, pred originárnym ústavným právom. 4.6 Toto náhradné subsidiárne nadobúdacie právo nebolo počas súdneho konania vyvrátené rovnocennou právnou listinou. Takto došlo k tomu, že pred vlastníckym právom, explicitne preukázaným a evidovanými originálnymi listinami, bolo uprednostnené právo vlastníctva, nadobudnuté na základe vyrobených listín neznámeho a neistého právneho pôvodu, doložených v zbierke listín. Tu však spor o originalite vlastníctva nie je. Ak nie je spor o originalite vlastníctva, tak je vylúčené uvažovať o použití iných subsidiárnych spôsobov nadobudnutia vlastníctva. Originalita používa najvyšší ústavný stupeň
ochrany a tento nie je možné nahradiť inštitútmi nižšej právnej sily, lebo takéto kroky sú protiústavné a boli by vylúčené.
5. Žalovaná vo vyjadrení k replike poukázala na to, že vyjadrenie žalobkyne vychádza z neprimeraného zúženia pohľadu na prejednávanú vec, ignorujúc podstatu a priebeh prejednávanej veci a tu sa opomína, že predmetom žaloby je neexistujúci predmet ochrany vlastníckeho práva, lebo existujúci stav identity predmetu nároku je vymedzený vo výroku právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica za 25.01.2019 pod číslom Xo28/2018-38Pl k.:X-5/2017 a takýto petit nie je predmetom žalobného návrhu; žalobkyňa žaluje spôsobom takej ochrany, akú procesný predpis §137 písm. d) C.s.p. nepripúšťa a to z dôvodu určenia právnej skutočnosti bez splnenia podmienky, že to musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä hmotnoprávneho); pri objektívne zistenej duplicite zápisu podľa stavu v registri „E“ a registri „C“, ochrana žalobkyne nesmeruje na negáciu zápisu registra „C“, ktorý svedčí v prospech žalovanej, ale smeruje na určenie zápisu v registri „E“ v prospech žalobkyne (navyše nesprávne označený predmet), kde žalobkyňa je ako vlastníčka zapísaná. Žaloba nereaguje na objektívne zistenú a vyjadrenú duplicitu v registri „E“ a registri „C“, ktorá je súčasťou výrokovej časti uvedeného správneho rozhodnutia; okresný súd napriek existencii procesných prekážok prejednania veci posudzoval nárok aj meritórne na základe podrobného dokazovania, vo vzťahu ku ktorému urobil aj hodnotenie dôkazov a prijal aj správne meritórne právne posúdenie, čo žalobkyňa považovala za nadbytočné v daných súvislostiach neexistencie procesných predpokladov na meritórne posúdenie. 5.1 Neobstojí ani meritórna námietka vyjadrenia, že žalobkyňa uplatnila vlastnícke právo „vo formulovanom petite ... podľa listinných dokumentov, založených v zbierke listín...“, čomu nemožno celkom rozumieť, lebo žalobkyňa mala vychádzať buď z listu vlastníctva (zistenie evidenčného vlastníka) aj vo vzťahu k takému označeniu nehnuteľnosti, aký podľa zákona o katastri je rozhodujúci (stav v registri „C“), alebo ak nedošlo k zápisu (záznamom) „právoplatného a vykonateľného správneho rozhodnutia o oprave chýb v katastrálnom operáte“ z tých novovytvorených popisných informácií katastra nehnuteľností, ktoré tu boli označené. Tento postup vyplýva z ustanovenia §70 ods. 1,2 zákona o katastri nehnuteľností č.162/1995 Z.z., podľa ktorého údaje katastra sú hodnoverné ... a záväzné, ak sa nepreukáže opak.“ Opak bol preukázaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím správneho orgánu. 5.2 Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého „inštitút ochrany dobromyseľného vlastníka je použiteľný, ale aj to len za podmienky vylúčenia akýchkoľvek pochybností o dobromyseľnosti“. Podľa §130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Toto súvisí s akceptáciou držby a jej znaku dobromyseľnosti s držbou pravou, ak je tu právny dôvod alebo s držbou poctivou, ktorá umožňuje aj možnosť držby domnelej (putatívny dôvod). 5.3 Žalovaná navrhla rozhodnúť v súlade s petitom jej všetkých vyjadrení.
6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, podľa §34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
8. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy našli adekvátnu odozvu v písomnom vyhotovení jeho rozhodnutia, a odpovedajú aj na odvolacie námietky žalobkyne. Rozhodnutie okresného súdu je správne, pretože okresný súd zistil skutkový stav správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa po opakovanej úprave žaloby domáhala voči žalovanej určenia vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele 1/1 k pozemkom v obci E., katastrálne územie E., vedených v evidencii Okresného úradu Krupina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela registra „E“, parc.č. XXXX/X o výmere 2915 m2 - orná pôda a pozemok -
parcela registra „E“, parc.č. XXXX/X o výmere - 3069 m2 - orná pôda; žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalobkyňa na základe dedičstva sp.zn. D XXXX/XX zdedila v k.ú. E. parcelu EKN č. XXXX/X o pôvodnej výmere 2915 m2 a na základe dedičstva sp.zn. D XXX/XX-X zdedila v k.ú. E. parcelu EKN č. XXXX/X o pôvodnej výmere 3006 m2; aktuálne sú predmetné parcely vedené na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E., avšak s inými výmerami - parcela EKN č. XXXX/X 164m2 a parcela EKN č. XXXX/X 58m2 (listinné dôkazy na č.l. 13 -15), pretože v roku 1999 pri aktualizácii údajov katastra pred zápisom Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k.ú. E. boli pôvodné výmery parciel EKN č. XXXX/X (2915 m2) a č. XXXX/X (3006 m2) zmenené (pri parcele č. XXXX/X na 164 m2 a pri parcele č. XXXX/X na 58 m2), a to pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX. Pôvodný LV č. XXXX bol zrušený, bola vytvorená ešte nová (zvyšková) parcela EKN č. XXXX/X o výmere 224 m2, ktorá bola spolu s parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/ X zapísaná na LV č. XXXX, ktoré skutočnosti vyplývajú z rozhodnutia v katastrálnom konaní (č.l. 26-30). Pri ROEP v roku 1999 boli parcely EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X zmenšené o časti, ktoré zasahovali do parcely CKN č. XXXX, aby sa nevytvorilo duplicitné vlastníctvo. Parcela CKN č. XXXX, ktorej sa duplicita čiastočne týka (evidovaná vo vlastníctve žalovanej na LV č. XXXX pre k.ú. E.), bola zapísaná pôvodne na LV č. XXX a po pôvodnom vlastníkovi A. Z., nar. XX.XX.XXXX (Osvedčenie o dedičstve D XXX/XX, Dnot XX/XXXX) a po S. Z. (D XXX/XX) prešlo vlastníctvo na N. Z., nar. XX.XX.XXXX, hoci predmetom dedičstva parcely EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X neboli. 10.1 Dňa 31.10.1996 N. Z. a P. K. s manželkou uzavreli kúpnu zmluvu (č.l. 70-71), ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX, na základe ktorej kupujúci nadobudli za kúpnu cenu 410.000 Sk rodinný dom so súpisným číslom XXXX v E., v lokalite D., spolu s radom pozemkov, medzi nimi aj s parcelou CKN č. XXXX o výmere 5708 m2, ktorú následne prenajali spoločnosti PD-MEFA s.r.o., IČO: 31605109. Nájomca minimálne od roku 2005 do roku 2013 za uvedený pozemok platil daň z nehnuteľností (č.l. 143). 10.2 Dňa 20.03.2013 kúpnou zmluvou (č.l. 72-73), vklad ktorej bol povolený pod V XXX/XXXX, spoločnosť IMMO-FINANZ HOLDING odkúpila od P. K. viaceré pozemky, medzi nimi aj parcelu CKN č. XXXX o výmere 5708 m2. 10.3 Kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2013 (č.l. 73 p.v.,74), ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX z 20.11.2013-1135/13, nadobudla od spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING za kúpnu cenu 500,- Eur jednu parcelu - CKN č. XXXX o výmere 5708 m2 vedenú na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. (č.l. 16) - žalovaná, ktorá doposiaľ je vedená ako jej výlučná vlastníčka a od 01.01.2014 platí daň z nehnuteľnosti; ku 20.12.2019 nemala žiadne nedoplatky (č.l. 145). 10.4 Žalovaná v roku 2014 vyzvala žalobkyňu, aby na týchto parcelách nehospodárila, pretože ako prenajímateľ uzavrela dňa 01.12.2013 písomnú Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy s A. K. ako nájomcom (č.l. 81-82); nájomný vzťah trval až do 15.09.2018, kedy bol ukončený výpoveďou z nájmu žalovanou (č.l. 83 p.v.). 10.5 Dňa 25.06.2017 podala žalobkyňa na Okresný úrad Krupina, katastrálny odbor žiadosť o prešetrenie výmery parciel EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X a o prešetrenie vlastníctva na parcele CKN č. XXXX (č.l. 8), na základe čoho katastrálny úrad začal konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. 10.6 Konanie právoplatne skončilo zamietnutím návrhu na opravu a to aj rozhodnutím odvolacieho orgánu (č.l. 26-30), a súčasne došlo na základe Záznamu podrobného merania zmien č. 3455 (č.l. 22-25) v súbore popisných informácii katastra k vytvoreniu nových parciel „EKN“ - parc. č. 2303/103 o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2, ktoré sa mali previesť na LV č. XXXX pre k.ú. E. v prospech žalobkyne. Súčasne sa na LV č. XXXX pre k.ú. E. ako aj na LV č. XXXX pre k.ú. E. mala vyznačiť poznámka podľa §39 ods. 2 Katastrálneho zákona o spochybnení hodnovernosti údajov, zapísaných na oboch LV z dôvodu evidovania duplicity vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktorá duplicita sa mala týkať časti parcely registra CKN č. XXXX na LV č. XXXX s parcelami registra EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX na LV č. XXXX a súčasne malo ísť o duplicitu listín (právny titul nadobudnutia Kúpna zmluva V XXXX/XX a právne tituly nadobudnutia dedičstvom D XXXX/XX resp. D XXX/XX-X). Odvolací orgán súčasne konštatoval, že pri parcelách EKN č. XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXXX v prospech žalobkyne sa duplicita nevzťahuje; vytvorenie parciel EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX bolo potrebné z dôvodu zadefinovania rozsahu duplicitného vlastníctva. 10.7 Okresný súd uzavrel, že petit žaloby nie je správny a vykonateľný, nie je v súlade so stavom, evidovaným na liste vlastníctva ani so stavom v súbore popisných informácií katastra, kde boli vytvorené ďalšie dve parcely - č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2. Ak v žalobe uvedená výmera nezodpovedá skutočnosti, takáto parcela nie je v katastri nehnuteľnosti evidovaná, nemožno určiť jej vlastníctvo, pretože neexistuje. 10.8 Žalobkyňa je vlastníčkou parciel EKN č. XXXX/X a č.XXXX/X na LV č. XXXX (č.l.29 p.v.), žalovaná je evidovaná ako vlastníčka parcely CKN č. XXXX na LV č. XXXX o výmere 5708 m2, z ktorej celkovej výmery sa len časť kryje (je duplicitne evidované jej vlastníctvo) s pozemkami na LV č. XXXX pre k.ú.
E.; duplicita sa týka parciel EKN č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, ktoré boli evidenčne vytvorené v konaní katastra za účelom zadefinovania rozsahu duplicitného vlastníctva, zisteného počas Konania o oprave chýb v katastrálnom operáte (č.l. 26-30), Záznamom podrobného merania zmien č. 3455 (č.l. 22 - 25). 10.9 Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, ktorá nie je zapísaná ako vlastníčka parciel EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X na LV č. XXXX, a ktorých sa duplicita nedotýka, lebo je ich vlastníčkou sama žalobkyňa, ktorá potom nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Okrem toho mal za to, že žalovaná nadobudla pozemok CKN parc. č. XXXX na LV č. XXXX v dobrej viere, že ho nadobúda do vlastníctva od skutočného vlastníka. 10.10 Okresný skúmal aj splnenie podmienok vydržania obidvoch účastníčok a konštatoval, že hoci tvrdenia a jednotlivé dôkazy v tomto smere sú vo vzájomnom rozpore, jednotlivé dôkazy v tomto spore nie sú samy osebe spôsobilé vo vzťahu k ostatným dôkazom vyvodiť jednoznačný záver o tom, u koho zo sporových strán by boli alebo neboli splnené podmienky na vydržanie, čo však nič nemení na názore súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti žalovanej a jej predchodcov. 10.11 Následne okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.
11. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo sú tu ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; bližšie tieto odvolacie dôvody nešpecifikuje, ani ich zákonným ustanovením nekonkretizuje. Vytýka okresnému súdu uvedenie nesprávneho dátumu, kedy žalobkyňa požiadala katastrálny úrad o prešetrenie svojho vlastníctva, že okresný súd sa nedostatočne venoval nezákonnému konaniu katastrálneho úradu, zdôraznila, že parcela CKN XXXX v k.ú. E. de iure nemá právny základ a de iure ani de facto neexistuje a preto zápis na LV je absolútne neplatným právnym úkonom od samého začiatku, resp. je nulitným, ničotným právnym úkonom, nesúhlasila s dôvodmi okresného súdu, že žalovaná nadobudla vlastníctvo k pozemkom v dobrej viere a o dobromyseľnosti žalovanej pri nadobúdaní jej vlastníctva, okresný súd neposúdil rovnako objektívne práva žalobkyne a žalovanej, keď uprednostnil právo žalovanej.
12. Odvolanie je nedôvodné. Žalobkyňa v odvolaní tvrdí totožné skutočnosti ako pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa okresný súd vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia. Krajský súd sa stotožňuje s jeho záverom, že petit žaloby je napriek viacerým úpravám žalobkyne nevykonateľný, predmetom žaloby až do rozhodnutia okresného súdu zostal neexistujúci predmet ochrany vlastníckeho práva a predstavoval reálne jediný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu; žaloba po celú dobu konania nereaguje na objektívne zistenú a vyjadrenú duplicitu v registri „E“ a registri „C“, ktorá je súčasťou výrokovej časti správneho rozhodnutia, keďže predmetný nárok je vymedzený vo výroku právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 25.01.2019 č. Xo28/2018-38Pl k.:X-5/2017. 12.1 Okresný súd celkom nadbytočne venoval v danom spore úsilie vykonaniu dôkazov na preukazovanie tvrdení žalobkyne, ktoré bez adekvátnej úpravy petitu žaloby nemohli viesť k inému záveru rozhodnutia, než k akému napokon súd prvej inštancie dospel.
13. Žalobkyňa aj v odvolaní uplatňuje nejednoznačné odvolacie dôvody, skutkové tvrdenia odvolania si odporujú, nie je stále zistiteľné, z akých dôvodov pri formulovaní žaloby žalobkyňa nevychádzala z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v správnom konaní, odpoveď nevyplýva ani z odvolania ani z jej vyjadrení v rámci odvolacieho konania. Navyše, žalobkyňa opomenula potrebu preukázania naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia §137 C.s.p. (pre prípad správneho zadefinovania petitu žaloby). Okresný súd však aj napriek existencii procesných prekážok prejednania veci posudzoval nárok aj vecne na základe navrhovaného stranami sporu podrobného dokazovania. 13.1 Krajský súd v kontexte vyššie uvedeného nepovažuje za potrebné detailne odpovedať na jednotlivé námietky v odvolaní, i keď žiadalo by sa výkladom vysvetliť problematiku duplicitných zápisov v katastri nehnuteľností a spôsoby ich riešenia. Po podrobnom prieskume rozsudku okresného súdu odkazuje na jeho body 43 a nasledujúce. 13.2 Obdobne právna otázka vydržania bola dostatočne rozobratá súdom prvej inštancie, keďže aj tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva okresný súd alternatívne na základe prednesov strán skúmal (napr. bod 54 rozsudku).
14. Zhrnúc vyššie uvedené, krajský súd uzatvára, že správne okresný súd konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva vzhľadom na znenie žalobného petitu, ktorý pri inom znení by bol nepochybne daný; správne zadefinoval predmet sporu, ktorý žalobkyňa v priebehu
celého konania neupravila napriek opakovaným úpravám žaloby; správne konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej, resp. nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne. Rozhodnutie okresného súdu je vecne a právne správne, spĺňa náležitosti §220 ods.1,2 C.s.p., krajský súd sa ním stotožňuje a na jeho dôvody odkazuje, okrem dôvodov v bode 47, čo však nemá žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15. K právnym dôvodom uvedeným v rozsudku prvoinštančného súdu v bode 47 krajský súd uvádza: 15.1 okresný súd poukazoval na dobrú vieru žalovanej pri nadobúdaní vlastníctva k nehnuteľnostiam s odkazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 549/2015 - 33 zo dňa 16.03.2016, ako aj na ďalšie rozhodnutia ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR, ktorých záver je obdobný, a síce, že možno výnimočne prelomiť ochranu skutočného vlastníka, ktorá je zaručovaná zásadou „nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám“, ochranou dobrej viery nadobúdateľa, ak je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne nadobudol. 15.2 V čase po rozhodnutí okresného súdu (26.06.2020) Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc Veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia NS SR, v uznesení VS NS 1 VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021 prijal záver, že dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd uvádza a podrobne rozoberá dva odlišné prúdy rozhodnutí najvyšších súdnych autorít a dáva odpoveď ohľadom rozpornej právnej praxe ústavného súdu aj najvyššieho súdu ohľadom nadobúdania vlastníctva od nevlastníka.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd správne rozhodol, keď žalobu v plnom rozsahu zamietol; krajský súd nezistil dôvody na zmenu súdneho rozhodnutia v zmysle §388 C.s.p., ani na jeho zrušenie v zmysle §389 C.s.p., a preto ho v plnom rozsahu podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je výrokom závislým.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).